Predpis bol zrušený predpisom 284/2001 Z. z.
19/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.1996 do 18.07.2001
19
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
zo 4. decembra 1995,
ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 zákona č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z. ustanovuje:
§1 Zaradenie odpadov
(1)
Odpady sa zaraďujú podľa Katalógu odpadov uvedeného v prílohe č. 1 tejto vyhlášky do kategórií a druhov, ktoré sú označené päťmiestnym číslom.
(2)
Jednotlivé druhy odpadov sa zaraďujú do
a)
nadskupín označených jednomiestnym číslom,
b)
skupín označených dvojmiestnym číslom,
c)
podskupín označených trojmiestnym číslom.
(3)
Odpady sa členia na kategórie:
a)
nebezpečné odpady, označené písmenom N,
b)
zvláštne odpady, označené písmenom Z,
c)
ostatné odpady, označené písmenom O.
(4)
Odpady sú v Katalógu odpadov zaradené podľa ich pôvodu a podmienok nakladania s nimi a nebezpečné odpady aj podľa ich vlastností alebo obsahu škodlivín, ktoré určujú alebo môžu podmieňovať ich nebezpečnosť. Vlastnosti odpadov, ktoré spôsobujú ich nebezpečnosť (ďalej len „nebezpečné vlastnosti“), sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.
(5)
Škodlivinou je spravidla látka, ktorá má jednu alebo viac nebezpečných vlastností a je obsiahnutá v odpade v takom množstve alebo v takej koncentrácii, že môže byť príčinou poškodenia zdravia ľudí, smrti ľudí alebo poškodenia ich hmotného majetku alebo životného prostredia. Zoznam škodlivín je uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky.
(6)
Ak sa odpad skladá z viacerých druhov, priradí sa mu číslo toho druhu odpadu, ktorý je najnebezpečnejší z hľadiska vplyvu na zdravie ľudí, ich hmotný majetok alebo na životné prostredie.
(7)
Ak odpad nemožno zaradiť podľa Katalógu odpadov, priradí sa k takému druhu odpadu, ktorý najbližšie zodpovedá jeho vlastnostiam alebo pôvodu. Odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť, sa vždy zaradí do kategórie nebezpečného odpadu.
§2 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov uverejnené v čiastke 69/1991 Zb.
§3 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 1996.
Jozef Zlocha v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z.
KATALÓG ODPADOV
Príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z.
VLASTNOSTI SPÔSOBUJÚCE NEBEZPEČNOSŤ ODPADU („NEBEZPEČNÉ VLASTNOSTI“)
1.
Výbušnosť
Výbušná látka alebo odpad je tuhá alebo kvapalná látka alebo odpad (alebo zmes látok alebo odpadov), ktorá je sama schopná chemickej reakcie produkujúcej plyn takej teploty a tlaku a takou rýchlosťou, že môže spôsobiť poškodenie okolia.
2.
Horľavosť kvapalín
Pojem horľavosť má rovnaký význam ako zápalnosť. Horľavé kvapaliny sú kvapaliny alebo zmesi kvapalín, prípadne kvapaliny obsahujúce tuhé látky v roztoku alebo v suspenzii, ktoré uvoľňujú horľavé pary pri teplotách nepresahujúcich 60,5 oC pri skúške v uzavretom tégliku a nepresahujúcich 65,6 oC pri skúške v otvorenom tégliku.
3.
Horľavosť tuhých látok
Tuhé látky alebo odpadové tuhé látky iné ako tie, ktoré sa klasifikujú ako výbušniny, ktoré sú za podmienok, ktorým sú vystavené, ľahko zápalné alebo môžu spôsobiť požiar, prípadne prispievať k požiaru trením.
4.
Schopnosť látok alebo odpadov samovoľne sa vznietiť
Látky alebo odpady, ktoré sú schopné samovoľne alebo pri styku so vzduchom za normálnych podmienok, ktorým sú vystavované, sa zahrievať, a preto sa môžu vznietiť.
5.
Schopnosť látok alebo odpadov uvoľňovať pri styku s vodou horľavé plyny
Látky alebo odpady, ktoré pri reakcii s vodou sú náchylné samovoľne sa vznietiť alebo uvoľniť horľavé plyny v nebezpečnom množstve.
6.
Oxidačná schopnosť
Látky alebo odpady, ktoré samy nemusia byť zápalné, ale prispievajú k horeniu iných materiálov, najmä ako zdroj kyslíka.
7.
Tepelná nestálosť organických peroxidov
Tepelne nestále organické látky alebo odpady obsahujúce peroxidickú väzbu (-O-O-), ktoré môžu podliehať exotermickému samozrýchľujúcemu rozkladu.
8.
Akútna toxicita (jedovatosť)
Látky alebo odpady, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia ľudí alebo ich smrť, ak sa požívajú alebo vdychujú alebo pri priamom styku s pokožkou.
9.
Chronická toxicita (jedovatosť) a oneskorený účinok
Látky alebo odpady, ktoré môžu vyvolať oneskorené alebo chronické účinky vrátane karcinogenity, ak sa vdychujú alebo požijú alebo ak preniknú pokožkou.
10.
Schopnosť látok alebo odpadov uvoľňovať pri styku so vzduchom alebo s vodou jedovaté plyny
Látky alebo odpady, ktoré reakciou so vzduchom alebo s vodou uvoľňujú jedovaté plyny v nebezpečnom množstve.
11.
Žieravosť, korozívnosť
Látky alebo odpady, ktoré chemickou aktivitou môžu spôsobiť ťažké poškodenie živého tkaniva pri styku s ním, poškodenie alebo zničenie veci.
12.
Infekčnosť
Látky alebo odpady obsahujúce živé mikroorganizmy alebo ich toxíny, o ktorých je známe alebo sú podozrivé, že vyvolávajú choroby zvierat a ľudí.
13.
Ekotoxicita
Látky alebo odpady, ktoré po uvoľnení predstavujú alebo môžu predstavovať okamžité alebo oneskorené nebezpečenstvo v dôsledku nepriaznivého zaťaženia životného prostredia biologickou akumuláciou alebo jedovatými účinkami na biotické systémy.
14.
Následná nebezpečnosť
Látky alebo odpady schopné akýmkoľvek spôsobom uvoľňovať pri ich zneškodňovaní skládkovaním vodné výluhy škodlivé pre životné prostredie.
15.
Rádioaktivita
Rádioaktivita je vlastnosť látok alebo odpadov alebo zariadení s obsahom rádionuklidov vyžarovať niektoré formy ionizujúceho žiarenia, ktoré môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia ľudí alebo iných živých organizmov alebo ich smrť. Pod ionizujúcim žiarením sa rozumie najmä vyžarovanie alfa, beta, gama žiarenia rádionuklidmi.
Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z.
ZOZNAM ŠKODLIVÍN
1.
Berýlium, zlúčeniny berýlia
2.
Zlúčeniny vanádu
3.
Zlúčeniny šesťmocného chrómu
4.
Zlúčeniny kobaltu
5.
Zlúčeniny niklu
6.
Zlúčeniny medi
7.
Zlúčeniny zinku
8.
Arzén, zlúčeniny arzénu
9.
Selén, zlúčeniny selénu
10.
Zlúčeniny striebra
11.
Kadmium, zlúčeniny kadmia
12.
Zlúčeniny cínu
13.
Antimón, zlúčeniny antimónu
14.
Telúr, zlúčeniny telúru
15.
Zlúčeniny bária okrem síranu bárnatého
16.
Ortuť, zlúčeniny ortuti
17.
Tálium, zlúčeniny tália
18.
Olovo, zlúčeniny olova
19.
Anorganické sulfány
20.
Anorganické zlúčeniny fluóru okrem fluoridu vápenatého
21.
Alkalické kovy a kovy alkalických zemín:
lítium, sodík, draslík, vápnik, horčík
lítium, sodík, draslík, vápnik, horčík
22.
Roztoky kyselín a kyseliny v tuhej forme
23.
Roztoky zásad a zásady v tuhej forme
24.
Azbest (prach a vlákna)
25.
Organické zlúčeniny fosforu
26.
Karbonyly kovov
27.
Peroxidy
28.
Chlorečnany
29.
Chloristany
30.
Azidy
31.
PCB alebo PCT
32.
Krezoly (zmes fenolov získaná z čiernouhoľného dechtu a používaná na impregnáciu dreva a na flotáciu rúd)
33.
Izokyanáty, tiokyanáty
34.
Kyanidy
35.
Fenoly, zlúčeniny fenolov vrátane chlórovaných fenolov
36.
Organohalogénované zlúčeniny, iné ako látky uvedené v tomto zozname s výnimkou polymerizovaných zlúčenín
37.
Polycyklické aromatické zlúčeniny, polycyklické a heterocyklické zlúčeniny
38.
Alifatické amíny
39.
Aromatické amíny
40.
Étery
41.
Halogénované organické rozpúšťadlá
42.
Organické rozpúšťadlá okrem halogénovaných rozpúšťadiel
43.
Látky explozívneho charakteru okrem látok uvedených v tejto prílohe
44.
Organické zlúčeniny síry
45.
Kongenéry polychlórovaných dibenzo-furánov
46.
Kongenéry polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov
