Predpis bol zrušený predpisom 238/2001 Z. z.
180/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2000 do 30.06.2001
180
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 16. mája 1996
Colný zákon
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
PRVÝ DIEL
ÚVODNÉ USTANOVENIE
§1 Rozsah pôsobnosti
Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti colníctva, organizáciu colnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia colných orgánov, postavenie, práva a povinnosti deklaranta a iných osôb pri colnom dohľade, podmienky vymeriavania cla, obmedzenia pri zaobchádzaní s tovarom pri jeho obehu v styku so zahraničím, zásady a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, colné delikty, colné záložné právo a vymáhanie nedoplatkov.
DRUHÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
Vymedzenie pojmov
§2 Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
osobou fyzická osoba alebo právnická osoba, ak zo súvislostí nevyplýva, že ide iba o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,
b)
c)
colným štatútom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, že ide o slovenský alebo o zahraničný tovar,
d)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,
e)
slovenským tovarom
1.
tovar, ktorý bol za podmienok ustanovených v tomto zákone úplne získaný alebo vyrobený v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,
2.
tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia a prepustený do voľného obehu,
3.
tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru uvedeného v bode 2, alebo z tovaru uvedeného v bodoch 1 a 2,
f)
zahraničným tovarom iný tovar ako tovar uvedený v písmene e); slovenský tovar prepustením do colného režimu vývozu stráca svoj colný štatút; ustanovenia o tranzite tým nie sú dotknuté,
g)
tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo určený výlučne na potrebu alebo na spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa má odovzdať ako dar,
h)
colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo, dane3) a iné platby pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom tovaru (colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),
i)
colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu, najmä kontrola zásielok, zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami alebo iným osobám, vykonávanie úradných zisťovaní a vykonávanie prehliadok osôb s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov,
j)
colne schváleným určením
1.
prepustenie tovaru do colného režimu,
2.
umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,
3.
spätný vývoz tovaru,
4.
zničenie tovaru,
5.
prenechanie tovaru v prospech štátu,
k)
colným režimom (ďalej len „režim“)
1.
voľný obeh,
2.
tranzit,
3.
uskladňovanie v colnom sklade,
4.
aktívny zušľachťovací styk,
5.
prepracovanie pod colným dohľadom,
6.
dočasné použitie,
7.
pasívny zušľachťovací styk,
8.
vývoz,
l)
colným vyhlásením úkon vykonaný formou ustanovenou colnými predpismi, ktorým deklarant navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim skončiť a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými predpismi,
m)
predložením tovaru oznámenie príchodu tovaru colným orgánom do vyhradeného priestoru colného orgánu, colného priestoru alebo na iné miesto ustanovené alebo schválené colnými orgánmi, vykonané na účely colného dohľadu ustanoveným spôsobom,
n)
držiteľom režimu osoba, na ktorej účel bolo vykonané colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti z colného režimu,
o)
dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť splniť colný dlh rozhodnutím colného orgánu.
§3 Colné územie a colné pohraničné pásmo
(1)
Colným územím sa rozumie územie Slovenskej republiky vrátane jeho vzdušného priestoru, vodných plôch a tokov.
(2)
Colným pohraničným pásmom sa rozumie časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia, a kruhové územie okolo colných letísk s polomerom do 25 km.
(3)
Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.
(4)
Priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
§4 Deklarant a právo zastúpenia
(1)
Deklarantom sa rozumie osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene bolo colné vyhlásenie urobené.
(2)
Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovené colnými predpismi, ktoré upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.
(3)
Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť
a)
priame, ak zástupca koná v mene a na účet zastúpenej osoby,
b)
nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.
(4)
Zástupca musí vyhlásiť, že koná na účet zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnomocenstva, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.
(5)
Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo inej zmluvy.4)
(6)
Pri zastúpení podľa odseku 3 písm. b) z právnych úkonov tohto zastúpenia vznikajú práva a povinnosti nepriamemu zástupcovi aj osobe, v ktorej prospech sa vyhlásenie urobilo.
(7)
Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti, môže byť colné vyhlásenie urobené iba touto osobou a na jej účet.
(8)
Deklarantom môže byť iba slovenská osoba.
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie
a)
na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu dočasného použitia,
b)
príležitostne za predpokladu, že colný orgán považuje podané colné vyhlásenie za oprávnené a je záruka, že colný dlh bude splnený.
Druhý oddiel
Vzťahy colných orgánov k štátnym orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám
§9 Informácie o colných predpisoch
(1)
Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť, ktorá sa vzťahuje na tovar obchodného charakteru, nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz, colné orgány nie sú povinné túto informáciu podať.
(2)
Colné orgány na základe písomnej žiadosti vydávajú rozhodnutie o nomenklatúrnom zaradení tovaru alebo o pôvode tovaru (ďalej len „záväzná informácia“). K žiadosti musia byť pripojené potrebné vzorky alebo, ak to nie je vzhľadom na povahu tovaru možné, zobrazenie a technický popis tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. Ak si príslušný colný orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy tovaru, uhrádza náklady na vyhotovenie znaleckého posudku alebo na vykonanie analýzy žiadateľ záväznej informácie.
(3)
Záväzná informácia o pôvode tovaru musí byť vydaná najneskôr do 150 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom.
(4)
Záväzná informácia podaná písomne je počas šiestich rokov záväzná, ak nie je týmto zákonom ustanovené inak.
(5)
Záväzná informácia platí len vo vzťahu k osobe, ktorej bola vydaná na účely nomenklatúrneho zaradenia tovaru, a na tovar, ktorý je uvedený v colnom vyhlásení prijatom po vydaní záväznej informácie. Osoba, ktorej bola záväzná informácia vydaná, musí preukázať, že tovar uvedený v colnom vyhlásení v celom rozsahu zodpovedá tovaru, ktorý je opísaný v záväznej informácii.
(6)
Ak bola záväzná informácia vydaná na základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa, colné orgány, ktoré ju vydali, ju zrušia. Colné orgány zrušia záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na zaradenie tovaru do inej podpoložky colného sadzobníka.
(7)
Záväzná informácia stráca platnosť,
a)
ak je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,
b)
ak nie je v súlade s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v § 21 ods. 5 písm. a) a b) z dôvodu zmeny kombinovanej nomenklatúry alebo výkladu nomenklatúrneho zaradenia podľa poznámok a vysvetliviek k nomenklatúre harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovaru,6)
c)
oznámením o jej zrušení osobe, ktorej bola vydaná.
(8)
Stratu platnosti alebo zrušenie záväznej informácie musia colné orgány oznámiť osobe, ktorej bola vydaná.
(9)
Ak je záväzná informácia neplatná z dôvodov uvedených v odseku 7 písm. b) a c), môže osoba, ktorej bola informácia vydaná, záväznú informáciu použiť ešte tri mesiace odo dňa oznámenia jej neplatnosti, ak na základe tejto záväznej informácie uzavrela záväzné zmluvy o predaji alebo o nákupe tovaru. Ak je informácia neplatná z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. a), môže byť lehota, počas ktorej môže byť záväzná informácia používaná aj po zrušení jej platnosti, ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, s ktorým je v rozpore.
(10)
Na postup colných orgánov pri vydávaní záväzných informácií sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.7)
Povinnosť súčinnosti
§10
(1)
Každý, kto má tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinný umožniť colným orgánom vykonávanie colného dohľadu v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch a na iných miestach, na ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť colným orgánom všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na tento tovar.
(2)
Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné strpieť úkony nevyhnutné na vykonanie tohto dohľadu a sú povinné poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colných orgánov predložiť buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať. Ak táto osoba nepredloží príslušné doklady, colné orgány na jej náklady a nebezpečenstvo kontrolovaný tovar premiestnia na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom, a ustanovia lehotu na dodatočné predloženie týchto dokladov.
(4)
Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odmietnuť ten, kto by tým porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, s výnimkou prípadu, že ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.
(5)
Súdy, iné štátne orgány, obce a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto alebo osobitného zákona clu, daniam3) a iným platbám vyberaným pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite, sú povinné oznámiť colným orgánom údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie tohto cla, daní a iných platieb.
(6)
Štátne kontrolné orgány majú povinnosť oznamovať colným orgánom výsledky kontrol, ktoré majú vzťah k colnému dlhu alebo k daňovým povinnostiam.
(7)
Orgány telekomunikácií sú na účely colného konania, konania o delikte, vymáhania nedoplatku alebo kontroly po prepustení tovaru povinné oznámiť colným orgánom na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc.
(8)
Vydavatelia tlače sú povinní na písomnú žiadosť colných orgánov oznámiť meno objednávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(9)
Verejní dopravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní oznámiť najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charaktere zásielky a prípadne ďalšie údaje, ak im sú známe.
(10)
Ozbrojené bezpečnostné zbory a iné ozbrojené zbory sú povinné v rámci svojej pôsobnosti poskytnúť colným orgánom v nevyhnutnom rozsahu súčinnosť na zabezpečenie úloh podľa colných predpisov.
(11)
Colné orgány sú na účely colného konania a daňového konania vrátane vymáhania colných a daňových nedoplatkov oprávnené písomne vyžadovať od bánk a pobočiek zahraničných bánk7aa) informácie podliehajúce bankovému tajomstvu7ab) o ich klientoch, ktorí sú účastníkmi colného konania alebo daňového konania vrátane uplatňovania vymáhania colných a daňových nedoplatkov, a to čísla ich bankových účtov, stavy na týchto účtoch a ich zmeny a údaje o pôžičkách a úveroch poskytnutých týmto klientom.
§10a
(1)
Pôvodný nositeľ práva dielo použiť 7a) alebo osoba oprávnená na výkon jeho práva dielo použiť 7b) môže od colných orgánov požadovať informácie o obsahu a rozsahu dovozu tovaru, ktorý má povahu rozmnoženiny diela alebo jeho zvukového záznamu, obrazového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo tovaru, ktorý môže slúžiť ako nosič na vyhotovovanie takéhoto záznamu (nenahraný nosič záznamu), a nahliadať do colných dokumentov s cieľom zistiť, či je dovoz tohto tovaru na účel rozširovania na trhu v súlade s osobitným právnym predpisom.7c)
(2)
Colný orgán na písomnú žiadosť osoby oprávnenej podľa odseku 1 preruší najviac na desať pracovných dní colné konanie o prepustenie tovaru do voľného obehu, ak existuje odôvodnené podozrenie, že dovozcom tohto tovaru boli porušené práva podľa osobitného predpisu.7c) V odôvodnených prípadoch možno lehotu prerušenia konania predĺžiť o ďalších desať pracovných dní.
(3)
Ak dovozca tovaru uvedeného v odseku 1 v lehote podľa odseku 2 nepreukáže, že dovoz tohto tovaru je v súlade s osobitným predpisom,7c) colný orgán neprepustí tento tovar do režimu voľného obehu.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne aj pri vývoze tovaru uvedeného v odseku 1.
§11
(1)
Ten, kto uskutočnil dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo ten, kto má doklady týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru u seba alebo u niekoho iného, je povinný tieto doklady uschovať v lehote podľa osobitného predpisu, najmenej však na čas desiatich rokov, aby mohol správnosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, pravosť priložených dokladov a skutočnosti tvrdené v colnom konaní na požiadanie colných orgánov preukázať, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené.
(2)
Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť od konca kalendárneho roka, v ktorom
a)
colný orgán prijal vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu iného, ako je uvedený v písmene b), alebo na vývoz,
b)
prestal byť tovar prepustený do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia pod colným dohľadom,
c)
bol skončený iný režim, ako je uvedený v písmenách a) a b).
(3)
Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na správne určenie colného dlhu zistí, že je potrebné pôvodné rozhodnutie zmeniť, lehota podľa odseku 1 prestáva plynúť odo dňa tohto zistenia až do vydania nového rozhodnutia.
(4)
Ak je lehota na vykonávanie colných predpisov ustanovená týmito predpismi, nie je možné ju predĺžiť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Ak by malo uplynutie určenej lehoty za následok zánik práva alebo uloženia sankcie a žiadateľ preukáže, že nemohol lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej moci, colný orgán môže lehotu primerane predĺžiť.
§12 Povinnosť mlčanlivosti
(1)
Colníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh colnej správy alebo v súvislosti s nimi a ktoré si vyžadujú v záujme právnických osôb a fyzických osôb, aby ostali utajené.
(2)
Od povinnosti mlčanlivosti môže colníka oslobodiť generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky.
DRUHÁ HLAVA
ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI COLNÍCTVA, PRÁVA A POVINNOSTI COLNÍKOV
PRVÝ DIEL
ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§13
Orgánmi štátnej správy pre oblasť colníctva sú
a)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
b)
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“),
c)
colné úrady.
DRUHÝ DIEL
MINISTERSTVO
§14
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť colníctva plní najmä tieto úlohy:
a)
vypracúva koncepciu colníctva,
b)
vykonáva dohľad nad colnou správou,
c)
vypracúva návrhy medzinárodných zmlúv a dohôd pre oblasť colníctva, doručuje písomnosti a rozhodnutia colných orgánov iných štátov,
d)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam colného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacích konaniach,
e)
rozhoduje o odpustení cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,
f)
otvára, zrušuje colné priechody a mení ich charakter,
g)
ustanovuje colné orgány a vymedzuje ich oprávnenie na odpustenie cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,
h)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom sídla a pracovné obvody colných úradov a sídlo colného riaditeľstva,
i)
riadi colné riaditeľstvo a schvaľuje jeho vnútornú štruktúru.
TRETÍ DIEL
COLNÁ SPRÁVA
Prvý oddiel
Colná správa a jej úlohy
§15
(1)
Colnú správu tvorí colné riaditeľstvo a colné úrady (ďalej len „colné orgány“).
(2)
Colné orgány sú orgánmi štátnej správy, ktoré plnia najmä úlohy v oblasti colníctva, colných sadzieb, colnej hodnoty a nomenklatúrneho zaraďovania a označovania pôvodu tovaru, colnej štatistiky, úlohy podľa osobitných predpisov8) medzinárodných zmlúv,9) ktorými je Slovenská republika viazaná, a v ďalších oblastiach určených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.
(3)
Colné orgány vykonávajú aj správu
a)
dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní,3)
b)
ďalších daní a poplatkov v rozsahu určenom osobitným zákonom,10)
c)
iných platieb pri dovoze tovaru.
(4)
Colné orgány spolupracujú najmä so Svetovou colnou organizáciou, Svetovou organizáciou obchodu – WTO a s colnými správami iných štátov v rozsahu vymedzenom ministerstvom.
Druhý oddiel
Postavenie a pôsobnosť colných orgánov
§16 Colné riaditeľstvo
(1)
Colné riaditeľstvo je územným colným orgánom, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.
(2)
Colné riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou.
(3)
Colné riaditeľstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) .
(4)
Colné riaditeľstvo plní najmä tieto úlohy:
a)
riadi a kontroluje colné úrady,
b)
vykonáva dohľad nad colnými úradmi,
c)
rozhoduje v colnom a správnom konaní ako najbližšie nadriadený orgán podľa osobitného predpisu,7)
d)
zabezpečuje a plní úlohy v oblasti boja proti pašovaniu omamných a psychotropných látok, proti ilegálnej preprave rádioaktívnych a iných vysoko nebezpečných materiálov,
e)
rozhoduje o vrátení alebo o odpustení cla, daní a iných platieb,
f)
zabezpečuje získavanie a spracúvanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorému bolo pridelené colne schválené určenie, a vedie colnú štatistiku,
g)
zabezpečuje a plní úlohy v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov (ďalej len „trestný čin“) a zisťovania ich páchateľov,11)
h)
v odôvodnených prípadoch vykonáva úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti colných úradov,
i)
doručuje písomnosti a oznamuje rozhodnutia colných orgánov iných štátov,
j)
vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru a o pôvode tovaru,
k)
vytvára, udržiava a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie o osobách, ktoré porušili alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú colné predpisy,
l)
zabezpečuje vecné a osobné potreby colnej správy.
§17 Colné úrady
(1)
Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju územnú pôsobnosť v ustanovenom pracovnom obvode. V územnom obvode kraja vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac colných úradov.
(2)
Na zabezpečenie efektívnejšieho uplatňovania colného dohľadu zriaďuje colné riaditeľstvo na návrh colného úradu v rámci územného obvodu colného úradu colné stanice a pobočky colného úradu, ktoré majú právomoc a pôsobnosť colného úradu v rozsahu vymedzenom colným riaditeľstvom.
(3)
V územnom obvode okresu vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac pobočiek colných úradov a viac staníc colných úradov alebo nemusí byť zriadená ani jedna pobočka alebo ani jedna stanica.
(4)
Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva. Na čele colnej stanice a pobočky colného úradu je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.
(5)
Colné úrady na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a na iných miestach, ak vykonávajú vstupný a výstupný colný dohľad, sú pohraničnými colnými úradmi. Ostatné colné úrady sú vnútrozemskými colnými úradmi.
(6)
Colný úrad plní najmä tieto úlohy:
a)
vymeriava, vyberá a eviduje clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze a vývoze tovaru, vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje platenie cla, daní a iných platieb, preplatkov na inom cle, daniach alebo na iných platbách,
b)
rozhoduje o určení colnej hodnoty,
c)
zabezpečuje získavanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorému bolo pridelené colne schválené určenie, vedie údajovú základňu o dovoze a vývoze tovaru,
d)
rozhoduje o vzniku colného záložného práva,
e)
vymáha nedoplatky na cle, daniach a na iných platbách a zabezpečuje výkon rozhodnutí,
f)
g)
vytvára, udržiava a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie o osobách, ktoré porušili alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú colné predpisy v rámci územného obvodu,
h)
schvaľuje spôsobilosť dopravných prostriedkov na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,
i)
zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili cez štátnu hranicu v súlade s colnými predpismi, a v prípade ich porušenia vykonáva opatrenia podľa tohto zákona,
j)
usmerňuje pohyb osôb a dopravných prostriedkov a zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku v colnom priestore,
k)
pátra po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu,
l)
pátra po osobách, ktoré porušili colné predpisy, zisťuje a zamedzuje porušovanie colných predpisov, vedie boj proti pašovaniu a spolupracuje v tejto oblasti,
m)
vykonáva kontrolu po prepustení tovaru,
n)
v odôvodnených prípadoch zabezpečuje a vykonáva sprievod osôb, dopravných prostriedkov a tovaru od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,
o)
povoľuje odklad platenia a platenia v splátkach cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze alebo pri vývoze tovaru,
p)
kontroluje a potvrdzuje súhlas na dovoz a vývoz exemplárov chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov podľa osobitného predpisu.5)
§17a Colníci
Colníci tvoria ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, na colnom riaditeľstve a colných úradoch.
Povinnosti a oprávnenia colníka pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch
§17b
(1)
Pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch je colník povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť fyzických osôb i vlastnú a nesmie pripustiť, aby im v súvislosti s touto činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do ich práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobným úkonom alebo služobným zákrokom.
(2)
Služobným úkonom sa rozumie úkon colníka pri vykonávaní colnej kontroly.
(3)
Služobným zákrokom sa rozumie opatrenie urobené colníkom v rámci tohto zákona smerujúce proti fyzickej osobe, ktorá porušuje zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, spôsobom uvedeným v § 17i ods. 1 a v § 17m až 17u.
(4)
Colník je povinný pri služobnom úkone alebo pri služobnom zákroku spojenom so zásahom do práv alebo slobôd fyzických osôb poučiť ich, ak to okolnosti prípadu dovoľujú, o ich právach, v opačnom prípade ich poučí bez zbytočného odkladu.
§17c
Colník nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak
a)
naň nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, alebo
b)
tomu bráni povinnosť splniť úlohu, ktorej nesplnenie by spôsobilo zrejme závažnejšie následky než nevykonanie služobného zákroku.
§17d
(1)
Colník je pri služobnom zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti prípadu dovoľujú, použiť zodpovedajúcu výzvu.
(2)
Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, použije colník pred výzvou slová „V mene zákona!“.
(3)
Každý je povinný poslúchnuť výzvu zakročujúceho colníka.
§17e
(1)
Colník je povinný pri výkone svojich oprávnení preukázať svoju príslušnosť k colnej správe, ak to povaha a okolnosti služobného úkonu alebo služobného zákroku dovoľujú.
(2)
Colník preukazuje svoju príslušnosť k colnej správe služobnou rovnošatou pri výkone služby označenou identifikačným číslom alebo služobným preukazom colníka, alebo ústnym vyhlásením „colná správa“.
(3)
Ústnym vyhlásením „colná správa“ preukazuje colník svoju príslušnosť k colnej správe iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného zákroku neumožňujú preukázať túto príslušnosť služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka. Služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka sa colník preukáže ihneď, len čo to okolnosti služobného zákroku dovolia.
§17f
Okolnosťou, ktorá nedovoľuje poučenie fyzickej osoby o jej právach podľa § 17b ods. 4 alebo ktorá nedovoľuje použiť výzvu podľa § 17d ods. 1, alebo ktorá nedovoľuje preukázanie príslušnosti k colnej správe podľa § 17e ods. 1, je najmä bezprostredné napadnutie colníka a bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia inej fyzickej osoby.
§17g Oprávnenie požadovať vysvetlenie
(1)
Colník je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenia od toho, kto môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s dovozom, vývozom alebo s tranzitom tovaru, a ich páchateľa, a v prípade potreby ho vyzvať, aby sa v primeranej lehote dostavil na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.
(2)
Každý je povinný výzve alebo požiadavke podľa odseku 1 vyhovieť.
(3)
Vysvetlenie môže odoprieť iba ten, kto by ním sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, súrodencovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným fyzickým osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú, spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo kto by ním porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.
(4)
Colník je povinný vopred fyzickú osobu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie podľa odseku 3 a oznámiť jej základné údaje o predmete požadovaného vysvetlenia.
(5)
Kto sa ustanoví na výzvu, má nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov a na náhradu ušlého zárobku (ďalej len „náhrada“). Náhradu poskytuje colný úrad.
(6)
Nárok na náhradu podľa odseku 5 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch dní odo dňa, keď sa na výzvu podľa odseku 1 ustanovila; o tom musí byť táto osoba poučená.
(7)
Ak fyzická osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve podľa odseku 1, môže byť predvedená na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.
(8)
Zápisnica o podaní vysvetlenia sa musí spísať s fyzickou osobou po jej predvedení; po jej spísaní colník túto osobu prepustí.
(9)
O predvedení spíše colník úradný záznam.
§17h Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti
(1)
Preukázanie totožnosti znamená preukázanie mena a priezviska, dátumu narodenia a miesta trvalého pobytu, prípadne miesta prechodného pobytu12a) fyzickej osoby.
(2)
Colník je oprávnený vyzvať na preukázanie totožnosti osobu,
a)
ktorá je podozrivá z páchania trestného činu alebo priestupku alebo podozrivú zo spáchania trestného činu alebo priestupku v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru alebo
b)
od ktorej sa vyžaduje vysvetlenie podľa § 17g ods. 1, alebo
c)
ktorá sa zdržiava v colnom pohraničnom pásme.
Táto osoba je povinná výzve vyhovieť.
(3)
Po zistení totožnosti osoby uvedenej v odseku 2 písm. c) colník túto osobu ihneď prepustí, ak nejde o hľadanú alebo nezvestnú fyzickú osobu. Ak ide o fyzickú osobu hľadanú pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, bez meškania ju odovzdá útvaru Policajného zboru. V prípade nezvestnej fyzickej osoby upovedomí toho, kto nezvestnosť tejto osoby oznámil, prípadne ju odovzdá príslušnému orgánu alebo zákonnému zástupcovi.
(4)
Ak osoba uvedená v odseku 2 odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je colník oprávnený túto osobu predviesť na colný úrad na vykonanie služobných úkonov na účel zistenia jej totožnosti alebo objasnenia veci.
(5)
Ak colník nezistí totožnosť fyzickej osoby predvedenej podľa odseku 4 do 12 hodín od predvedenia ani na základe oznámených údajov v evidenciách obyvateľov a ak je podozrenie, že predvedená fyzická osoba uvádza nepravdivé údaje o svojej osobe, odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
(6)
O predvedení spíše colník úradný záznam.
§17i Oprávnenie odňať zbraň
(1)
Colník je oprávnený presvedčiť sa, či predvádzaný nemá pri sebe zbraň,12b) ktorou by mohol ohroziť svoj život alebo zdravie alebo život alebo zdravie inej fyzickej osoby, a odňať ju.
(2)
Colník je povinný pri prepustení predvedeného vrátiť mu proti podpisu zbraň odňatú podľa odseku 1. Ak zákonné dôvody bránia odňatú zbraň vrátiť, vystaví colník predvedenému potvrdenie o odňatí zbrane.
§17j Oprávnenie na obmedzenie voľného pohybu fyzickej osoby správajúcej sa násilne
(1)
Colník môže tomu, kto sa správa násilne voči nemu alebo voči inému alebo ničí majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustil, obmedziť možnosť voľného pohybu.
(2)
Obmedzenie voľného pohybu môže trvať iba po dobu, kým fyzická osoba od násilného správania upustí alebo kým bude odovzdaná najbližšiemu policajnému orgánu, najdlhšie však dve hodiny, pritom sa musí tejto osobe umožniť sedieť, prípadne vykonávať hygienické potreby.
(3)
O dôvodoch použitia tohto oprávnenia spíše colník úradný záznam.
§17k Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta
Colník je oprávnený prikázať každému, aby na nevyhnutne potrebnú dobu nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, ak to vyžaduje zabezpečenie vykonávania colnej kontroly.
§17ka Oprávnenie držať nebezpečné látky a zakázané veci
(1)
Na účely výučby, výcviku, skúšok a v súvislosti s výkonom služby je určený colník oprávnený držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci. Takýmito látkami a vecami sa rozumejú najmä omamné a psychotropné látky a prekurzory,12ba) výbušniny, výbušné predmety, jedy,12bb) falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov.12bc)
(2)
O držbe, skladovaní a používaní nebezpečných látok a zakázaných vecí uvedených v odseku 1 sa vedie evidencia a záznamy o množstve a spôsobe, ako sa s nimi nakladá.
Použitie donucovacích prostriedkov a zbrane colníkmi
§17l Donucovacie prostriedky
(1)
Použitím donucovacieho prostriedku sa má dosiahnuť účel sledovaný služobným zákrokom, pričom sa použije iba taký donucovací prostriedok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prekonanie odporu toho, kto sa dopúšťa protiprávneho konania. O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje colník podľa konkrétnej situácie tak, aby tomu, proti komu zakročuje, nespôsobil ujmu zrejme neprimeranú povahe a nebezpečnosti protiprávneho konania.
(2)
Pred použitím donucovacích prostriedkov je colník povinný vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že sa použije niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.
(3)
Donucovacie prostriedky sú
a)
hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b)
slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory,
c)
obušok,
d)
putá,
e)
služobný pes,
f)
technické a iné prostriedky na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie vozidla,
g)
úder strelnou zbraňou,
h)
hrozba namierenou strelnou zbraňou,
i)
varovný výstrel do vzduchu.
§17m Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obušku
(1)
Colník je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, aby
a)
zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby pred protiprávnym útokom, ak sa po márnej výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)
zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,
c)
predviedol alebo zadržal fyzickú osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný.
(2)
Hmaty a chvaty sebaobrany, ktoré neohrozia zdravie alebo život fyzickej osoby, je colník oprávnený použiť, aby predviedol toho, kto kladie pasívny odpor.
§17n Použitie pút
Colník je oprávnený použiť putá
a)
na spútanie zadržanej fyzickej osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo napáda iné fyzické osoby alebo colníka, alebo poškodzuje majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustila, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o útek,
b)
na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných alebo zadržaných fyzických osôb za podmienok uvedených v písmene a),
c)
pri vykonávaní služobných úkonov so zadržanými fyzickými osobami, ak sa správajú násilne voči colníkovi alebo voči inej fyzickej osobe alebo ničia majetok.
§17o Použitie služobného psa
(1)
Colník je oprávnený použiť služobného psa,
a)
aby zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby, ak sa po márnej výzve neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)
aby zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,
c)
aby zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo miesta, kam je vstup zakázaný,
d)
na prenasledovanie fyzickej osoby, ktorá sa v blízkosti štátnych hraníc po márnej výzve nezastaví, snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom zadržaná,
e)
na prenasledovanie fyzickej osoby na úteku, ak má byť zadržaná,
f)
aby donútil ukrývajúcu sa fyzickú osobu opustiť úkryt, ak má byť zadržaná.
(2)
Colník používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu fyzickej osoby vyžaduje, použije služobného psa bez náhubku.
§17p Použitie technických a iných prostriedkov na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie vozidla
(1)
Colník je oprávnený použiť na zabránenie odjazdu vozidla technické a iné prostriedky v prípade, že sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej výzve podrobiť služobným úkonom vykonávaným colníkom a z jeho konania je zrejmé, že s vozidlom chce z miesta odísť.
(2)
Colník je oprávnený použiť v colnom pohraničnom pásme zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie vozidla, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov12c) nezastaví, ak
a)
je dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prejazd štátnych hraníc,
b)
je dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle prepravujú páchatelia niektorého obzvlášť závažného úmyselného trestného činu12d) alebo veci pochádzajúce z tejto trestnej činnosti.
(3)
Za iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sa považuje služobné vozidlo, povoz, stavebné mechanizmy a iné prekážky.
§17r Použitie úderu strelnou zbraňou
Colník je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v sebaobrane, spravidla pri zápase s útočníkom, a ak sa dostane do tiesne.
§17s Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou
Colník je oprávnený použiť hrozbu namierenou strelnou zbraňou, aby
a)
zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby,
b)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný,
c)
prekonal odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku.
§17t Použitie varovného výstrelu
Colník je oprávnený použiť varovný výstrel do vzduchu len v prípadoch, keď je oprávnený použiť zbraň.
§17u Použitie zbrane
(1)
Colník je oprávnený nosiť služobnú zbraň pri plnení služobných povinností podľa tohto zákona, ako aj pri plnení služobných povinností podľa osobitných predpisov.12e)
(2)
Colník oprávnený nosiť zbraň podľa odseku 1 je oprávnený použiť zbraň len v týchto prípadoch:
a)
aby v prípade nutnej obrany odvrátil priamo hroziaci alebo trvajúci útok proti jeho osobe alebo útok na život alebo na zdravie inej fyzickej osoby,
b)
ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdáva alebo sa zdráha opustiť svoj úkryt,
c)
aby zamedzil úteku fyzickej osoby dôvodne podozrivej zo spáchania obvzlášť závažného úmyselného trestného činu, ktorú nemôže iným spôsobom zadržať,
d)
aby v colnom pohraničnom pásme prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opätovnú výzvu alebo na znamenie dané podľa osobitných predpisov12c) nezastaví, ak ho nemožno zastaviť iným spôsobom,
e)
aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt colnej správy, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,
f)
aby zneškodnil zviera bezprostredne ohrozujúce život alebo zdravie fyzických osôb.
(3)
Zbraňou sa podľa odseku 1 rozumie strelná zbraň, bodná zbraň, výbušniny, špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.
(4)
Použitie zbrane colníkom v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) až e) je prípustné iba vtedy, ak by použitie donucovacích prostriedkov bolo zrejme neúčinné.
(5)
Colník je povinný pred použitím zbrane vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je colník povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu môže upustiť len v prípade, ak je sám zjavne a bezprostredne ohrozený na živote alebo na zdraví alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.
(6)
Colník je pri použití zbrane povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä na to, aby nebol ohrozený život alebo zdravie iných fyzických osôb, a čo najviac šetriť život toho, proti komu zákrok smeruje.
(7)
Colník môže použiť zbraň len v colnom pohraničnom pásme alebo v colnom priestore. Mimo tohto územia môže použiť zbraň len vtedy, ak je sám ohrozený.
Povinnosti colníka po použití donucovacích prostriedkov a zbrane
§17v
(1)
Ak colník zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu fyzickej osoby, je povinný, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zebezpečiť lekárske ošetrenie.
(2)
Po každom použití zbrane, pri ktorom došlo ku zraneniu fyzickej osoby, je colník povinný ihneď, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je povinný urobiť všetky neodkladné úkony, aby mohla byť riadne objasnená oprávnenosť použitia zbrane.
§17y
(1)
Colník je povinný bezodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom sa použili donucovacie prostriedky alebo zbraň.
(2)
O použití donucovacích prostriedkov alebo zbrane je príslušník colnej správy povinný podať svojmu nadriadenému písomné hlásenie s uvedením dôvodu, priebehu a výsledku ich použitia.
(3)
Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo o primeranosti použitia donucovacích prostriedkov alebo zbrane alebo ak bola pri ich použití spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či sa použili v súlade so zákonom. O výsledku tohto zistenia spíše úradný záznam.
§17z Osobitné obmedzenia
Colník nesmie pri služobnom zákroku proti zjavne tehotnej žene alebo žene, ktorá sa za tehotnú vyhlási, fyzickej osobe vysokého veku, fyzickej osobe so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a fyzickej osobe zjavne mladšej ako 15 rokov použiť úder a kop sebaobrany, slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory, obušok, putá, služobného psa, úder strelnou zbraňou a zbraň s výnimkou prípadov, v ktorých útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje život a zdravie colníka alebo život a zdravie iných fyzických osôb alebo hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.
TRETIA HLAVA
VYMERIAVANIE CLA
PRVÝ DIEL
CLO
Prvý oddiel
Druhy cla
§18
(1)
Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.
(2)
Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.
(3)
Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom dumpingu.
(4)
Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané na účely vyrovnania prémie alebo subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo na vývoz tovaru.
(5)
Odvetným clom sa rozumie prirážka k colnej sadzbe, prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodný čas z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.
(6)
Výšku vyrovnávacieho cla a odvetného cla ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením. Spôsob určovania antidumpingového cla ustanoví osobitný zákon.
Druhý oddiel
Tovar podliehajúci clu
§19
(1)
Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.
(2)
Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar len vtedy, ak colný sadzobník výslovne takéto clo ustanovuje.
(3)
Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar bez cla.
Tretí oddiel
Oslobodenie od cla
§20
(1)
Od cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem. Prípady, keď je tovar oslobodený od cla vzhľadom na jeho konečné použitie, ako aj podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla, ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2)
Od cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv.13) Podmienky a rozsah oslobodenia tohto tovaru od cla ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný z tuzemska v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu upravenému všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva, môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.
(4)
Ak bol tovar, ktorý podlieha clu, čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, colný orgán na základe všeobecne záväzného právneho predpisu určí, že najdlhšie počas troch rokov odo dňa prepustenia tovaru sa tento môže používať len na určitý účel a nemôže zmeniť vlastníka ani byť daný iným osobám do užívania.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK
Prvý oddiel
Colné sadzby a obsah colného sadzobníka
§21
(1)
Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom (ďalej len „colná sadzba“), a to zo základu ustanoveného týmto zákonom.
(2)
Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanoví a colný sadzobník vydáva vláda nariadením.
(3)
Z tovaru neobchodného charakteru môže byť clo vymerané podľa jednotnej colnej sadzby. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba na vymeranie cla, a jej výšku.
(4)
Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, že sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare, ktorý má pôvod v štáte, s ktorým nebola uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.
(5)
Colný sadzobník obsahuje
a)
kombinovanú nomenklatúru tovaru,6)
b)
inú nomenklatúru, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie, ktoré je ustanovené osobitnými predpismi upravujúcimi vykonávanie colnosadzobných opatrení pri obchode s tovarom,
c)
všeobecné colné sadzby,
d)
zmluvné colné sadzby,
e)
preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú poskytovanie colných sadzobných preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),
f)
preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám štátov alebo územiam,
g)
jednostranné sadzobné opatrenia, ktoré poskytujú zníženie dovozného cla z niektorého tovaru,
h)
ďalšie sadzobné opatrenia, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(6)
Ak sú splnené podmienky na použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku 5 písm. d) až g), postupuje príslušný colný orgán, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v odseku 5 písm. c); ustanovenia colných predpisov, ktoré upravujú používanie jednotnej colnej sadzby, tým nie sú dotknuté.
(7)
Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 5 písm. d) až g) obmedzené iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.
Druhý oddiel
Nomenklatúrne zaradenie
§22
Nomenklatúrne zaradenie tovaru je určené
a)
podpoložkou kombinovanej nomenklatúry,
b)
podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je uvedená v § 21 ods. 5 písm. b),
c)
podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.
TRETÍ DIEL
PÔVOD TOVARU
Prvý oddiel
Nepreferenčný pôvod tovaru
§23
(1)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely použitia
a)
colného sadzobníka s výnimkou opatrení, ktoré sú uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) a f),
b)
nesadzobných opatrení, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi pri obchode s tovarom.
(2)
Za tovar, ktorý pochádza z určitého štátu, sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal alebo vyrobil v tomto štáte.
(3)
Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, pochádza z toho štátu, kde došlo k jeho poslednému podstatnejšiemu ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v podnikoch na to založených a vyústilo do nového výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.
(4)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá na určenie nepreferenčného pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorých výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, ako aj to, čo sa považuje za podstatnejšie ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.
§24
(1)
Tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte sú
a)
nerastné produkty vyťažené na jeho území,
b)
rastlinné produkty zozbierané v tomto štáte,
c)
živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte, ako aj ich vývinové štádiá,
d)
výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,
e)
produkty poľovky a rybolovu v tomto štáte,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty vylovené z mora mimo teritoriálnych vôd akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,
g)
tovar spracovaný na palube rybárskych spracovateľských lodí tohto štátu výhradne z produktov uvedených v písmene f) za predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,
h)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo teritoriálnych vôd za predpokladu, že tento štát má výhradné práva na využívanie tohto morského dna alebo morského podzemia,
i)
odpady vzniknuté v tomto štáte vrátane zvyškov, ktoré pochádzajú z výrobných operácií a vyradených predmetov zozbieraných v tomto štáte, spôsobilých na ďalšie hospodárske alebo na iné využitie,
j)
tovar na akomkoľvek stupni výroby získaný v tomto štáte výhradne z výrobkov a produktov uvedených v písmenách a) až i) alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.
(2)
Štátom alebo územím podľa odseku 1 sú aj teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.
§25
(1)
Ak sa zistí alebo je na základe zistených skutočností pravdepodobné, že jediným cieľom prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú obchod s tovarom s niektorými štátmi, nebude takto vyrobenému tovaru priznaný jeho pôvod.
(2)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru, ako aj prípady, keď musí byť predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar pochádza zo štátu, v ktorom bolo vyhlásenie vyhotovené a je v súlade s § 24.
(3)
V tých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 2, sa pôvod tovaru určí na základe údajov dovozcu uvedených v colnom vyhlásení.
(4)
V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz, ktorý preukazuje, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s colnými predpismi.
Druhý oddiel
Preferenčný pôvod tovaru
§26
(1)
Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v § 21 ods. 5 písm. e), sa riadi týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 21 ods. 5 písm. f), sa riadi podmienkami, ktoré sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.
(2)
Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá, ktorými sa riadi určenie pôvodu tovaru, aby mohli byť použité opatrenia uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) alebo f), spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.
ŠTVRTÝ DIEL
HODNOTA TOVARU NA COLNÉ ÚČELY
§27
(1)
Na účely colného hodnotenia sa rozumie
a)
vyrobeným tovarom tovar vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený,
b)
rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch vrátane jeho typických znakov, akosti a názvu; menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký,
c)
podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie, ktoré mu umožňujú plniť rovnakú funkciu vrátane jeho komerčnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria medzi činitele, na ktoré sa prihliada pri posudzovaní o podobnosti tovaru,
d)
tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do jednej skupiny tovaru, je vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,
e)
miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný orgán, cez ktorý tovar vstupuje do tuzemska, a pri leteckej doprave miesto, kde lietadlo preletelo cez štátnu hranicu,
f)
nákupnou províziou poplatky platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý má byť hodnotený.
(2)
Na účely colného hodnotenia
a)
pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1 písm. b) a c) nezahŕňajú prípadnú techniku, vývoj, umeleckú prácu, dizajn alebo plány a nákresy, ak nejde o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. b) bodu 4 tohto zákona,
b)
neposudzuje sa tovar za rovnaký alebo za podobný, ak nie je vyrobený v rovnakom štáte ako tovar, ktorý má byť ohodnotený,
c)
tovar vyrobený inou osobou je možné vziať do úvahy iba vtedy, ak pri hodnotení nie je k dispozícii rovnaký tovar alebo podobný tovar vyrobený tou istou osobou ako tovar, ktorý má byť ohodnotený.
(3)
Na účely colného hodnotenia sa považujú osoby za spojené, ak
a)
jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu druhej alebo má podobné postavenie,
b)
sú právne uznanými spoločníkmi,
c)
sú zamestnávateľom a zamestnancom,
d)
akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby,
e)
jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú,
f)
obe priamo alebo nepriamo sú ovplyvňované treťou osobou,
g)
obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu,
h)
sú členmi jednej rodiny.
(4)
Osoby, ktoré sú navzájom združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným obchodným zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, akokoľvek nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahujú niektoré vymedzenia uvedené v odseku 3.
(5)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré osoby sú na účely tohto zákona považované za členov jednej rodiny.
§28
(1)
Základom na vymeranie cla je hodnota tovaru (ďalej len „colná hodnota“). Colná hodnota sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(2)
Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to je cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má za tovar predaný na vývoz do tuzemska zaplatiť, upravená podľa § 37 a 38, ak
a)
nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré
1.
ukladá alebo vyžaduje zákon alebo ukladajú či vyžadujú orgány verejnej správy v krajine dovozu,
2.
obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa môže tovar ďalej predávať,
3.
neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,
b)
predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nie je možné zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,
c)
žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenia alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
d)
kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak sú kupujúci a predávajúci v spojení, prevodná hodnota je prijateľná na colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.
(3)
Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je sama osebe dôvodom na to, aby prevodná hodnota bola považovaná za neprijateľnú. V takom prípade colné orgány preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak požiada o to dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.
(4)
Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený v súlade s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota je veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c) z rovnakého obdobia alebo z takmer rovnakého obdobia:
a)
prevodnej hodnote z predaja rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do tuzemska medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie sú v spojení,
b)
colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa § 32,
c)
colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa § 33.
(5)
Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba prihliadnuť na preukázané rozdiely v komerčných úrovniach, v úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v § 37 a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho pri predaji, v ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení a ktoré na predávajúceho nepripadajú pri predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.
(6)
Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú vtedy, ak o to dovozca požiada iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty nie je možné podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.
§29
(1)
Cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa rozumie celková platba uskutočnená alebo platba, ktorá sa má uskutočniť medzi predávajúcim a kupujúcim v prospech predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňa všetky platby uskutočnené alebo platby, ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane na uspokojenie záväzku predávajúceho. Platba nemusí mať formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými papiermi a môže byť vykonaná priamo alebo nepriamo.
(2)
Činnosti vrátane činností spojených s odbytom tovaru, s výnimkou takých, na ktoré sa vzťahuje § 37, ktoré podnikne kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou, s ďalším predajom a so zárukami tovaru. Tieto výdavky sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar.
§30
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo v takmer rovnakom čase za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má hodnotiť.
(2)
Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v inom množstve upravená s prihliadnutím na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú ku zvýšeniu, alebo k zníženiu prevodnej hodnoty.
(3)
Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 37 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota s prihliadnutím na významné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.
(4)
Ak sa zistí pri postupe podľa odseku 1 viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
§31
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28 a 30, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo v takmer rovnakom čase za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
(2)
Ak sa nezistí takýto predaj uvedený v odseku 1, je colnou hodnotou prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve upravená s prihliadnutím na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú ku zvýšeniu, alebo k zníženiu prevodnej hodnoty.
(3)
Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 37 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na značné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.
(4)
Ak sa zistí pri postupe podľa odseku 1 viac prevodných hodnôt tovaru ako jedna, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
§32
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28, 30 a 31, je colnou hodnotou hodnota založená na cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol v najväčšom celkovom množstve v čase dovozu tovaru, keď sa colná hodnota určuje, alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú, po odpočítaní zrážok, ktoré sa týkajú
a)
provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných pre zisk a na všeobecné výdavky spojené s predajom dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu,
b)
bežných dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli v tuzemsku,
c)
ciel a daní, ktoré majú zaplatiť v tuzemsku z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.
(2)
Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu tovaru, keď sa má tovar ohodnotiť, ani v takmer rovnakom čase, je colná hodnota založená na cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však pred uplynutím 90 kalendárnych dní po tomto dovoze. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
(3)
Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný tovar nepredáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, je colná hodnota založená, ak o to dovozca požiada, na cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom celkovom množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú, s prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach uvedených v odseku 1.
§33
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 28, 30, 31 a 32, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu
a)
ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu, ktorý sa používa na výrobu dovážaného tovaru,
b)
čiastky na zisk a všeobecného výdavku vo výške zvyčajne zahŕňanej do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktorý uplatňujú výrobcovia v krajine vývozu na vývoz do tuzemska,
c)
ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa § 37 ods. 1 písm. e) a f).
(2)
Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže žiadať žiadnu zahraničnú osobu, aby na účely určovania vypočítanej hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek účet alebo iný záznam alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca tovaru na účely určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu s jeho súhlasom overovať v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto štátu je o tejto skutočnosti dostatočne včas upovedomená a nemá proti tomu námietky.
(3)
Na žiadosť dovozcu je možné poradie použitia § 32 a 33 zmeniť.
§34
(1)
(2)
Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na
a)
tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,
b)
systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,
c)
cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,
d)
výrobných nákladoch iných ako na vypočítaných hodnotách, ktoré boli určené na rovnaký alebo na podobný tovar v súlade s § 33,
e)
cene tovaru na vývoz do inej krajiny ako do tuzemska,
f)
minimálnych colných hodnotách,
g)
ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.
§35
Dovozca má právo žiadať, aby mu príslušný colný orgán na základe písomnej žiadosti oznámil, akým spôsobom a akou metódou bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.
§36
(1)
Ak je tovar navrhovaný na prepustenie do voľného obehu časťou väčšej zásielky jednej obchodnej operácie, v ktorej rámci sa zakúpil, cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tovar v zmysle § 28 tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru k celému zakúpenému množstvu tovaru.
(2)
Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa uplatní aj v prípade čiastočnej straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru počas prepravy pred jeho prepustením do voľného obehu.
§37
(1)
Pri určení colnej hodnoty podľa § 28 sa pripočítajú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť,
a)
sumy, ktoré uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť, ak ide o
1.
provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,
2.
cenu nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok s tovarom,
3.
cenu obalov zahŕňajúcu tak prácu, ako aj materiál,
b)
hodnota tovaru a služieb, ak ich poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci zadarmo alebo za zníženú cenu, ak sú použité pri výrobe a predaji na vývoz dovážaného tovaru a ak ich hodnota nebola zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá má byť zaplatená; ide o hodnotu tohto tovaru a služieb:
1.
materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru,
2.
náradie, matrice, zlievárenské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného tovaru,
3.
materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,
4.
technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy vyhotovené inde ako v tuzemsku a potrebné na výrobu dovezeného tovaru,
c)
cena licencie týkajúcej sa ohodnocovaného tovaru, ktorú musí platiť kupujúci, či už priamo, alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, ak táto cena nie je zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť,
d)
hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
e)
náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska,
f)
výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska, ak nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť.
(2)
Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena tovaru, ktorá je daná k dispozícii, alebo jeho výrobné náklady, ak tovar vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo ak tovar bol získaný od osoby, ktorá je s ním v spojení.
(3)
Každý dodatok, ktorý sa bude pripočítavať k cene skutočne platenej podľa ustanovenia odseku 1 alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne a schopné kvantifikácie.
(4)
Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovezený tovar sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.
(5)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob určovania nákladov dopravy uvedených v odseku 1 písm. e).
§38
(1)
Do colnej hodnoty sa nezapočítavajú za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť,
a)
náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na miesto, kde vstúpil do tuzemska,
b)
náklady na konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo na technickú pomoc vynaložené po dovoze na dovezený tovar,
c)
úroky z dohody uzavretej kupujúcim a vzťahujúce sa na nákup dovezeného tovaru bez ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru bolo uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to požiadaný, že tovar sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu, ktorá je skutočne platená alebo sa má platiť, alebo že požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu pri podobných operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade dochádza,
d)
poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,
e)
dovozné clá, dane a iné platby platené v tuzemsku pri dovoze alebo pri predaji tovaru.
(2)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob určovania nákladov na dopravu uvedených v odseku 1 písm. a).
§39
(1)
Colná hodnota nosičov informácií, ktoré obsahujú údaje alebo inštrukcie pre zariadenie na spracovanie údajov (ďalej len „programové vybavenie“), nezahŕňa cenu alebo hodnotu programového vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového vybavenia je oddelená od ceny alebo od hodnoty použitého nosiča informácií.
(2)
Na účely odseku 1 nosičom informácií nie sú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia ani výrobky, ktoré obsahujú takéto obvody alebo zariadenia. Programovým vybavením nie sú zvukové záznamy, kinematografické záznamy a videozáznamy.
§40
(1)
Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na určenie colnej hodnoty, vyjadrená v cudzej mene, prepočíta sa na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, platného v deň prijatia colného vyhlásenia colným orgánom.
(2)
Pri zjednodušenom postupe (§ 128 a 129) sa na prepočet cudzej meny na slovenskú menu použije kurz vyhlasovaný Národnou bankou Slovenska, platný v deň prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.
(3)
V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na prepočet cudzej meny na slovenskú menu kurz určený v druhú stredu v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné vyhlásenie prijalo.
§41
(1)
Ustanovenia § 27 až 39 sa nevzťahujú na postup podľa osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty tovaru prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru, ktoré sa tovaru predtým pridelilo.
(2)
Colná hodnota tovaru, ktorý podlieha rýchlej skaze, zvyčajne dovážaného na sklad, môže byť na žiadosť deklaranta určená zjednodušeným postupom, odlišne od ustanovení § 28 až 38, upraveným všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.
(3)
Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje, musia byť colným orgánom preukázané a uvedené v deklarácii údajov o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej hodnote je možné podať len na tlačive, ktoré je vydané alebo schválené ministerstvom, alebo toto tlačivo môže byť nahradené počítačovou zostavou, ktorá musí obsahovať všetky predpísané náležitosti. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob preukazovania ceny tovaru a prípady, keď sa nepredkladá deklarácia údajov o colnej hodnote.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAOBCHÁDZANIE S TOVAROM DO PRIDELENIA COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA
PRVÝ DIEL
PREPRAVA TOVARU CEZ ŠTÁTNU HRANICU
§42
(1)
Osoby, ktoré prepravujú tovar cez štátnu hranicu, sú povinné pohraničnému colnému orgánu tovar prihlásiť a predložiť spolu s dokladmi, ktoré sa vzťahujú na tovar.
(2)
Osoby, ktoré prevzali tovar prepravený cez štátnu hranicu pred jeho prihlásením a predložením pohraničnému colnému orgánu, sú povinné prihlásiť a predložiť tovar spolu s dokladmi, ktoré sa vzťahujú na tovar, najbližšiemu colnému orgánu, ak vedia alebo vzhľadom na okolnosti prípadu by mohli vedieť, že povinnosť podľa odseku 1 osobami, od ktorých tovar prevzali, nebola splnená.
(3)
Preprava tovaru cez štátnu hranicu sa môže vykonať len po colných cestách a colnými priechodmi, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(4)
Colné cesty sú určené úseky železničných, cestných a vodných ciest, ktoré vedú od colného priechodu k pohraničnému colnému orgánu. Pri leteckej doprave sú to letové cesty medzi štátnymi hranicami a colným letiskom.
(5)
Preprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.
(6)
Colný priechod je miesto určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez štátnu hranicu.
(7)
Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez štátnu hranicu mimo colného priechodu.
(8)
Ministerstvo môže po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky ustanoviť, ktoré druhy tovaru je možné prepravovať len cez vybrané colné priechody a v akom časovom období.
(9)
Prepravu tovaru na colný priechod alebo od colného priechodu po iných ako colných cestách môže povoliť najbližší pohraničný colný orgán.
§42a
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, môžu colníci zastavovať fyzické osoby a dopravné prostriedky, vykonávať colnú prehliadku batožín, dopravných prostriedkov, ich nákladov a dopravných a sprievodných listín len v colnom pohraničnom pásme.
DRUHÝ DIEL
PREDLOŽENIE TOVARU NA VYKONANIE COLNÉHO DOHĽADU
§43
(1)
Osoba, ktorá tovar prepravila do tuzemska, je povinná tento tovar s neporušenou colnou uzáverou v súlade s pokynmi colného orgánu predložiť bez zbytočného odkladu
a)
príslušnému colnému orgánu alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi,
b)
do slobodného colného pásma, ak sa má do tohto slobodného colného pásma doviezť priamo vzdušnou alebo vodnou cestou, alebo po zemi bez toho, aby prešiel inou časťou územia Slovenskej republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná so štátnou hranicou Slovenskej republiky.
(2)
Colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru v dopravných prostriedkoch, kontajneroch, obaloch a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými prostriedkami tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do nich tovar vložiť bez toho, že by zostali viditeľné stopy porušenia zabezpečeného priestoru alebo poškodená colná uzávera.
§44
(1)
Každý, kto preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, keď bol prepravený do tuzemska, je zodpovedný za dodržanie povinností uvedených v § 43.
(2)
Ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, podlieha tovar colnému dohľadu, aj keď sa ešte nachádza v zahraničí, a bude prepustený rovnako ako tovar už prepravený do tuzemska.
(3)
Ustanovenia § 43 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla, ktoré len prelietava vzdušným priestorom Slovenskej republiky, ak miestom určenia nie je letisko v tuzemsku.
(4)
Ak nemôže byť povinnosť uvedená v § 43 splnená z dôvodu nehody alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá je touto povinnosťou viazaná, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti colný orgán. Ak v dôsledku nehody alebo vyššej moci nedošlo k úplnému zničeniu alebo strate tovaru, musí byť colný orgán bez zbytočného odkladu informovaný o mieste, kde sa tovar nachádza.
(5)
Ak bolo lietadlo, ktoré prelietava územím Slovenskej republiky, nútené v dôsledku nehody alebo vyššej moci dočasne pristáť v tuzemsku a povinnosť uvedená v § 43 nemôže byť splnená, je osoba, ktorá lietadlo do tuzemska dopravila, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene, povinná bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať colný orgán.
TRETÍ DIEL
PREDLOŽENIE TOVARU NA COLNÉ KONANIE A ODOBERANIE VZORIEK
Prvý oddiel
Predloženie tovaru na colné konanie
§45
(1)
Osoba, ktorá tovar do tuzemska dopravila alebo ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru až v tuzemsku a prepravila ho na miesta uvedené v § 43, je povinná predložiť tovar na vykonanie colného konania.
(2)
Colný orgán je oprávnený určiť, v ktorých prípadoch sa za predloženie tovaru na vykonanie colného konania považuje informovanie colného úradu o tom, že tovar bol prepravený do tuzemska, kto a akým spôsobom musí informáciu podať.
§46
(1)
Dopravcovia po dohode s príslušným colným orgánom určia potrebnú čakaciu dobu dopravných prostriedkov pravidelnej osobnej a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom úrade na vykonávanie colného dohľadu.
(2)
Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku v dôsledku vykonávania colného konania. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie sú dotknuté.17)
(3)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti upravujúce postup osôb pri colnom dohľade tovaru dopravovaného poštou, podrobnosti o vyhotovení zariadení určených na dopravu alebo na dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, ako aj o miestnostiach a priestoroch potrebných na vykonávanie colného dohľadu.
§47
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti o zjednodušenej úprave, ktorá sa vzťahuje na tovar
a)
prepravený cestujúcimi,
b)
prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený colnému orgánu,
c)
prepravovaný tuzemskom v režime tranzitu.
Druhý oddiel
Odoberanie vzoriek
§48
Colný orgán môže súhlasiť s tým, aby tovar predložený na colné konanie osobou, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, bol na žiadosť tejto osoby prezeraný, aby sa z neho odobrali vzorky v rozsahu a množstve potrebnom na určenie totožnosti tovaru, nomenklatúrneho zaradenia a vlastností tovaru. Colný orgán môže odoberať vzorky na rovnaké účely aj bez súhlasu osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru.
ŠTVRTÝ DIEL
PREDBEŽNÉ COLNÉ VYHLÁSENIE A VYKLÁDKA TOVARU
§49
(1)
Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, je povinná súčasne s predložením tovaru podať predbežné colné vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, najmä značky, čísla, počet, povahu a hrubú hmotnosť jednotlivých nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar dopravil, miesto naloženia tovaru do dopravného prostriedku, ako aj miesto a dátum vstupu tovaru do tuzemska. Za predbežné colné vyhlásenie sa považuje aj obchodný alebo administratívny doklad, ak obsahuje potrebné údaje.
(2)
Predbežné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Colný orgán môže lehotu na podanie predbežného colného vyhlásenia predĺžiť. Ak je so súhlasom colných orgánov podávané predbežné colné vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, môže byť podpis osoby nahradený kódom určeným colným orgánom.
§50
Predbežné colné vyhlásenie podáva
a)
osoba, ktorá tovar prepravila do tuzemska, alebo osoba, ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe do tuzemska pred jeho predložením na colné konanie,
b)
osoba, v mene ktorej konali osoby uvedené v písmene a).
§51
Ak tým nebude sťažené vykonávanie colného dohľadu, môže colný orgán upustiť od podania predbežného colného vyhlásenia za podmienky, že ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v § 49 bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu, alebo bola podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru alebo zničenie tovaru, alebo prenechanie tovaru v prospech štátu, alebo umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Ustanovenia, ktoré upravujú dovoz tovaru v cestovnom styku, listových alebo balíkových poštových zásielok, tým nie sú dotknuté.
§52
(1)
Tovar je možné vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, iba so súhlasom colného orgánu a na miestach na to ustanovených colnými predpismi alebo spôsobom schváleným colným orgánom. Súhlas sa nevyžaduje v prípadoch, ak bezprostredne hrozí nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho častí; colný orgán však musí byť o tejto skutočnosti bezodkladne informovaný.
(2)
Na účel kontroly tovaru a dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar dopravuje, sú colné orgány oprávnené kedykoľvek požadovať, aby bol tovar vyložený.
(3)
S tovarom sa nesmie manipulovať bez súhlasu colného orgánu.
PIATY DIEL
PRIDELENIE COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA TOVARU PREDLOŽENÉHO NA COLNÉ KONANIE
§53
(1)
Zahraničnému tovaru predloženému na colné konanie môže byť pridelené len také colne schválené určenie, ktoré pre zahraničný tovar povoľujú právne predpisy.
(2)
Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia, je povinná predložiť doklad príslušného orgánu o tom, že dovážaný tovar spĺňa podmienky ustanovené osobitnými predpismi.17a)
(3)
Colný orgán nepridelí colne schválené určenie zahraničnému tovaru, ak osoba, ktorá o jeho pridelenie požiadala, nesplní povinnosť podľa odseku 2.
§54
Na tovar, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musí sa v lehote nepresahujúcej 20 kalendárnych dní odo dňa, keď sa podalo predbežné colné vyhlásenie, podať colné vyhlásenie na prepustenie do príslušného režimu alebo podať žiadosť o jeho spätný vývoz alebo zničenie alebo žiadosť o jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Colný orgán môže vo výnimočných prípadoch túto lehotu predĺžiť na nevyhnutne potrebný čas.
ŠIESTY DIEL
DOČASNÉ USKLADNENIE
§55
Od predloženia tovaru na colné konanie do času, kým tovaru bude pridelené príslušné colne schválené určenie, sa tovar považuje za dočasne uskladnený (ďalej len „dočasne uskladnený tovar“). Dočasne uskladnený tovar sa skladuje iba v miestnostiach a v uzavretých alebo neuzavretých priestoroch schválených colnými orgánmi a za podmienok určených týmito orgánmi; tieto miestnosti a priestory sa nazývajú dočasný sklad. Colný orgán je oprávnený požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie akéhokoľvek colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť.
§56
Dočasne uskladnený tovar je možné podrobiť iba úkonom potrebným na to, aby sa tovar uchoval v nezmenenom stave tak, aby sa nemenil jeho vzhľad ani technická charakteristika. Takýmto úkonom je napríklad čistenie, klepanie, oprašovanie, triedenie, oprava alebo výmena chybných obalov, alebo ďalšie úkony uľahčujúce jeho vyskladnenie a ďalšiu prepravu, napr. delenie, váženie, označovanie nálepkami, zlučovanie rôznych zásielok na účel ich ďalšej prepravy. Ustanovenia § 48 a 82 tým nie sú dotknuté.
§57
(1)
Ak v lehote uvedenej v § 54 nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo podaná žiadosť na jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, alebo podaná žiadosť na jeho spätný vývoz alebo zničenie, alebo prenechanie v prospech štátu, vykoná colný orgán na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, bez meškania všetky opatrenia, ktoré považuje za potrebné, vrátane predaja tovaru, aby zabránil nedovolenej manipulácii s tovarom.
(2)
Do času, kým bude podané colné vyhlásenie, môže colný orgán na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru premiestniť tento tovar na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom.
(3)
Za dočasne uskladnený tovar v skladoch colného orgánu platí osoba, ktorá tovar na colné konanie predložila, skladné podľa sadzieb určených sadzobníkom skladného.
(4)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom výšku sadzieb skladného za tovar dočasne uskladnený v skladoch colného orgánu.
SIEDMY DIEL
PREPRAVA ZAHRANIČNÉHO TOVARU V REŽIME TRANZITU
§58
(1)
Ustanovenia § 43 ods. 1 písm. b) a § 44 až 57 sa nevzťahujú na tovar prepustený do režimu tranzitu, ktorý bol už dodaný do tuzemska.
(2)
Od okamihu, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu tranzitu v súlade s colnými predpismi upravujúcimi tranzit na miesto svojho určenia v tuzemsku a predložený na colné konanie, sa na tento tovar vzťahujú ustanovenia § 49 až 57.
ÔSMY DIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIA
§59
(1)
Colný orgán môže dať alebo prikázať zneškodniť18) alebo vyviezť z colného územia Slovenskej republiky odpad,19) ktorý je pod colným dohľadom, na náklady a nebezpečenstvo vlastníka alebo pôvodcu odpadu, osoby, ktorej bolo udelené povolenie na aktívny zušľachťovací styk, pri ktorom odpad vznikol, prevádzkovateľa alebo uskladňovateľa colného skladu, osoby, ktorá odpad alebo tovar, z ktorého odpad vznikol, do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu umiestnila, alebo inej osoby, ktorá mala odpad preukázateľne naposledy u seba alebo u ktorej bol odpad zistený, ak neboli splnené povinnosti ustanovené osobitným predpisom20) a výzva na ich splnenie ostala neúspešná.
(2)
Colný orgán vykonanie opatrení podľa odseku 1 oznámi vlastníkovi alebo inej osobe uvedenej v odseku 1, voči ktorej tieto opatrenia vykonal.
(3)
Colný orgán môže na náklady a nebezpečenstvo vlastníka znehodnotiť alebo zničiť tovar, ktorý je pod colným dohľadom, v prípade, ak by tento tovar mohol ohroziť život alebo zdravie osôb, alebo znehodnotiť alebo zničiť iný tovar. Colný orgán o znehodnotení alebo zničení tovaru písomne vyrozumie vlastníka tovaru.
(4)
Ak colné orgány zistia, že tovar bol do tuzemska dovezený nezákonne, vykonajú bez meškania všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné, vrátane predaja tovaru, aby zabránili nedovolenej manipulácii s tovarom.
PIATA HLAVA
COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§60
(1)
Tovaru môže byť kedykoľvek, bez ohľadu na jeho druh, množstvo, štát pôvodu alebo miesto určenia, za určených podmienok pridelené akékoľvek colne schválené určenie, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinnolekárskych, mravnostných alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty, predmetov archívnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ KONANIE
Prvý oddiel
Účel colného konania
§61
(1)
Colné konanie je konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru rozhodujú colné orgány.
(2)
Účelom colného konania je najmä zistenie totožnosti tovaru, prerokovanie návrhu deklaranta na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu, overovanie podkladov predložených deklarantom, overovanie skutočností a podkladov, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta, určenie colného dlhu a rozhodnutie o tom, či sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu, prípadne za akých podmienok, alebo či sa skončil režim, do ktorého bol prepustený.
(3)
Colný orgán v colnom konaní zisťuje skutočný stav veci čo najúplnejšie a vykoná aj iné dôkazy, ako sú navrhnuté.
(4)
Deklarant alebo jeho zástupca je povinný obstarať a predložiť všetky dôkazy a podklady na zistenie skutočného stavu vo veci deklarovaných údajov colného vyhlásenia a v colnom konaní obhájiť pravdivosť a presnosť v ňom obsiahnutých skutočností.
(5)
Ak deklarant alebo jeho zástupca vo veci colnej hodnoty nesplní povinnosť obstarať a predložiť dôkazy a podklady, alebo nesplní povinnosť obhájiť pravdivosť a presnosť deklarovaných údajov tak, že aj dôkaz predložený v zmysle § 73 písm. b) ostane pochybný, colné orgány určia colnú hodnotu podľa § 27 až 41.
(6)
Predtým ako colné orgány určia colnú hodnotu podľa § 27 až 41, oznámia deklarantovi dôvody, pre ktoré majú pochybnosti o pravdivosti a presnosti údajov o colnej hodnote alebo pochybnosti o pravosti dokladov, ktorými sú tieto údaje doložené. Na žiadosť oznámia colné orgány tieto dôvody deklarantovi písomne a určia mu primeranú lehotu na odpoveď.
(7)
V odôvodnení rozhodnutia, ktorým bola určená colná hodnota podľa § 27 až 41, colné orgány uvedú dôvody, pre ktoré nebolo možné určiť colnú hodnotu podľa § 27 a 28.
Druhý oddiel
Začatie colného konania
§62
(1)
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým deklarant navrhuje prepustenie tovaru do príslušného režimu, alebo úkonom pošty pri dovoze tovaru neobchodného charakteru alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejaví svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.
(2)
Všetok tovar, ktorý má byť prepustený do navrhnutého režimu, alebo pre ktorý má byť skončený režim, musí byť uvedený v colnom vyhlásení podanom na tento účel.
§63
(1)
Colné konanie sa vykonáva vo vyhradených priestoroch colného orgánu alebo v colnom priestore.
(2)
Colné priestory sú colnými orgánmi označené priestory pohraničných colných orgánov alebo označené priestory železničných staníc, prístavov, letísk, pôšt a iné priestory určené colnými orgánmi po dohode s ich vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi.
(3)
Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie vykonávať aj mimo colného priestoru.
(4)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, a výšku nákladov za vykonanie colného konania mimo colného priestoru.
(5)
Na úsekoch železničných alebo vodných ciest ustanovených ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy môže byť vykonané colné konanie aj počas jazdy vlaku alebo plavby lode.
(6)
Colný orgán vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určeného pracovného času, na tovare, ktorý ľahko podlieha skaze, živých zvieratách, tovare, ktorý je určený na odstránenie následkov havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí, alebo ak je nebezpečenstvo z omeškania.
§64
(1)
Ak nie je týmto zákonom alebo medzinárodnou zmluvou ustanovené inak, podáva sa colné vyhlásenie colnému orgánu vo vnútrozemí, ak ide o tovar
a)
dovážaný, ktorý má obchodný charakter a ktorý má byť prepustený do režimu voľného obehu, iný, ako pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu alebo ktorého dovoz je obmedzený,
b)
dovážaný, ktorý má byť prepustený do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od cla,
c)
dovážaný, ktorý má byť prepustený do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od cla, alebo do voľného obehu s oslobodením od cla, ak o tom rozhodol z dôvodu zachovania plynulosti dopravy cez štátnu hranicu pohraničný colný orgán,
d)
dovážaný, ktorý má byť prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade alebo do režimu prepracovania pod colným dohľadom alebo do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku,
e)
vyvážaný, ktorý má obchodný charakter a ktorý má byť prepustený do režimu vývozu na účel trvalého ponechania v zahraničí, iný, ako pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu alebo ktorého vývoz je obmedzený,
f)
vyvážaný, ktorý má byť prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku alebo do režimu vývozu a ktorý má byť dovezený späť do tuzemska,
g)
slovenský alebo slovenského pôvodu dovážaný späť do tuzemska a zahraničný alebo zahraničného pôvodu vyvážaný späť do zahraničia,
h)
dovezený, ktorý má byť zničený pod dohľadom colných orgánov,
i)
dovezený, ktorý má byť ponechaný v prospech štátu.
(2)
Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru podľa odseku 1 sa podáva tomu colnému úradu, ktorému je tovar predložený na vykonanie colného konania.
(3)
Za tovar, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu, sa považuje tovar
a)
voľne uložený,
b)
balený vo vreciach, žochoch, latení (vrátane bubnov na prepravu káblov), v sudoch s patentným uzáverom,
c)
nebalený tovar, nebalený tovar pripevnený na paletách a tovar nebalený pripevnený na paletách fóliou alebo balený v priehľadných obaloch,
d)
tekutý, sypký a plynný, prepravovaný v cisternách alebo v špeciálnych kontajneroch za predpokladu, že tento tovar bude zabezpečený uzávermi dopravcu alebo prepravcu a čísla alebo charakteristiky týchto uzáverov budú zapísané v prepravnej listine.
(4)
V cestnej doprave je možné podať colné vyhlásenie na prepustenie tovaru, ktorý má obchodný charakter, aj pohraničnému colnému orgánu, ale len vtedy, ak ide o
a)
dovážané živé zvieratá a tovar ľahko podliehajúci skaze, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu a ktorý má byť prepustený do voľného obehu,
b)
vyvážaný tovar, ktorý má byť prepustený do režimu vývozu na účel trvalého ponechania v zahraničí a ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 3 písm. a), c) a d).
(5)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť, pri ktorých druhoch tovaru sa colné vyhlásenie podáva colnému orgánu príslušnému podľa odseku 2, aj keď ide o tovar, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu.
Tretí oddiel
Colné vyhlásenie
§65
(1)
Colné vyhlásenie sa podáva
a)
písomne,
b)
prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, ak to povolil príslušný colný orgán,
c)
ústne alebo úkonom pošty pri dovoze alebo vývoze tovaru neobchodného charakteru.
(2)
Deklarant alebo jeho zástupca sú povinní do colného vyhlásenia uvádzať správne, pravdivé a presné údaje a predkladať pravé doklady.
(3)
Písomné colné vyhlásenie musí byť podpísané oprávnenou osobou. Ak je colné vyhlásenie na základe súhlasu colného orgánu podávané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, môže byť podpis osoby nahradený kódom určeným colným orgánom.
(4)
Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi potrebnými podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý. Ak sú tieto doklady podávané na základe súhlasu colného orgánu prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, musia obsahovať určené údaje.
(5)
Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle deklaranta navrhnúť predmetný tovar na prepustenie do príslušného režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje deklarant správnosť v ňom obsiahnutých údajov, pravosť dokladov, ktorými je doložené, a zaväzuje sa plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z prepustenia tovaru do navrhnutého režimu.
(6)
Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podrobnosti o forme, obsahu a náležitostiach colného vyhlásenia a o tom, čo je považované za úkon, ktorým držiteľ tovaru prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu. Písomné colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite je možné účinne podať iba na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.
§66
(1)
Colné vyhlásenie je možné prijať až po predložení tovaru. Colný orgán môže prijať colné vyhlásenie ešte predtým, ako mohol deklarant predložiť tovar colnému orgánu. V takom prípade colný orgán určí lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v určenej lehote colnému orgánu nepredloží, je prijaté colné vyhlásenie neplatné.
(2)
Colný orgán prijme colné vyhlásenie ihneď, ak je colné vyhlásenie podané v stanovenej forme alebo na predpísanom tlačive, ak obsahuje všetky predpísané údaje, je doložené všetkými potrebnými dokladmi a ak je colnému orgánu možné predložiť aj tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje.
Štvrtý oddiel
Oprava a zrušenie platnosti colného vyhlásenia
§67
(1)
Colný orgán môže na žiadosť povoliť, aby deklarant opravil údaje uvedené v prijatom colnom vyhlásení; v dôsledku opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať na iný tovar ako na tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť o vykonanie opravy colného vyhlásenia sa musí podať pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu. Oprava sa vykoná podaním nového colného vyhlásenia; v takom prípade sa za dátum prijatia colného vyhlásenia považuje dátum prijatia pôvodného chybného alebo neúplného colného vyhlásenia.
(2)
Oprava colného vyhlásenia sa nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, čo colný orgán
a)
informoval deklaranta o tom, že vykoná colnú kontrolu tovaru,
b)
zistil nepresnosť uvedených údajov,
c)
prepustil tovar do navrhnutého režimu.
§68
(1)
Na žiadosť deklaranta colný orgán zruší platnosť už prijatého colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že vzhľadom na okolnosti už nie je možné tovar do navrhnutého režimu prepustiť.
(2)
Ak colný orgán informoval deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru, žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia neprijme, kým túto kontrolu nevykoná.
§69
(1)
Po prepustení tovaru do navrhovaného režimu nie je možné platnosť colného vyhlásenia zrušiť, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Colný orgán však platnosť colného vyhlásenia zruší, ak bol tovar omylom navrhnutý do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia a za predpokladu, že
a)
akékoľvek použitie tovaru nie je v rozpore s podmienkami režimu, do ktorého by mal byť prepustený,
b)
sa splnili všetky podmienky režimu, do ktorého by mal byť tovar prepustený,
c)
súčasne s podaním žiadosti sa predloží colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do pôvodne navrhovaného režimu.
(3)
Prijatím colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do iného režimu, ako do ktorého bol pôvodne navrhovaný, je okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného vyhlásenia.
(4)
Colný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty uvedenej v odseku 2.
§70
(1)
Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu alebo do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku, zruší colný orgán platnosť colného vyhlásenia, ak deklarant
a)
preukáže, že tovar nevystúpil do zahraničia,
b)
vráti colnému orgánu všetky listy colného vyhlásenia spoločne s dokladmi, ktoré mu boli pri prijatí colného vyhlásenia vydané,
c)
preukáže, že náhrada a iné sumy poskytnuté na základe vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na predmetný tovar, boli vrátené alebo že príslušný colný orgán vykonal opatrenia, aby neboli vyplatené,
d)
v určených prípadoch v súlade s colnými predpismi plní iné povinnosti uložené colným orgánom na úpravu postavenia tovaru.
(2)
Ak tovar prepustený do režimu vývozu musí vystúpiť do zahraničia v lehote určenej colným orgánom, zruší colný orgán platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil v tejto lehote.
§71
Ak bol slovenský tovar uskladnený v colnom sklade v súlade s § 104 písm. b), môže deklarant požiadať o zrušenie platnosti colného vyhlásenia, na základe ktorého bol tovar uskladnený, a colný orgán ho zruší, ak boli vykonané opatrenia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú postup pri nedodržaní príslušného režimu.
§72
Ak nie je ustanovené inak, použijú sa pri prepustení tovaru do navrhovaného režimu predpisy platné v čase, keď colný orgán prijal colné vyhlásenie.
Piaty oddiel
Overovanie colných vyhlásení a stotožnenie tovaru
§73
Colný orgán je oprávnený overovať správnosť prijatých colných vyhlásení. Na tento účel môže
a)
kontrolovať colné vyhlásenia a doklady vzťahujúce sa na colné vyhlásenia a doklady, ktoré tovar sprevádzajú,
b)
požadovať, aby deklarant predložil aj ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení,
c)
kontrolovať tovar a na účel podrobnej kontroly alebo analýzy odoberať vzorky.
§74
(1)
Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru a odoberaní vzoriek. Na žiadosť colného orgánu musí byť deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru alebo pri odoberaní vzoriek a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly tovaru alebo odoberania vzoriek.
(2)
Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo dopravu tovaru na miesto, kde sa má tovar kontrolovať alebo kde sa majú odobrať vzorky.
(3)
Colný orgán neplatí deklarantovi žiadnu náhradu, ktorá vyplýva z kontroly tovaru alebo z odoberania vzoriek.
§75
(1)
Ak colný orgán kontroluje iba časť tovaru, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, vzťahuje sa výsledok tejto kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné vyhlásenie podané. Ak sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly nevzťahuje na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže žiadať o vykonanie dodatočnej kontroly vo väčšom rozsahu.
(2)
Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru, považuje sa na účely odseku 1 každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.
§76
Výsledok overenia colného vyhlásenia sa použije pri uplatňovaní colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého sa má tovar prepustiť. Ak colný orgán neoveruje colné vyhlásenie, budú sa tieto predpisy uplatňovať na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.
§77
(1)
Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených pre režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, nutné jeho stotožnenie, vykoná colný orgán príslušné opatrenia na jeho stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovare alebo dopravnom prostriedku môže odstrániť alebo zničiť iba colný orgán alebo môžu byť odstránené alebo zničené s jeho súhlasom.
(2)
Ak je na zabránenie škody, ktorá by mohla vzniknúť na tovare a dopravných prostriedkoch v dôsledku nehody alebo vyššej moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť, môže sa tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colného orgánu.
§78
(1)
Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim, ak pri dokazovaní skutočností vo veci údajov, ktoré tvoria základ na vymeranie cla alebo ovplyvňujú výšku alebo platenie cla, deklarant alebo jeho zástupca splnili dôkaznú povinnosť podľa tohto zákona tak, že je možné správne určiť výšku colného dlhu a na tovar sa nevzťahujú žiadne zákazy ani obmedzenia, prepustí colný orgán tovar do navrhovaného režimu ihneď po tom, čo tieto skutočnosti vyšli najavo, alebo ak bolo colné konanie uskutočnené bez overovania údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia. Ustanovenia § 124 tým nie sú dotknuté.
(2)
Podobne colný orgán postupuje v prípadoch, keď v primeranej lehote nemôže overiť údaje v colnom vyhlásení a tovar už nie je potrebný na overovanie údajov uvedených v colnom vyhlásení.
(3)
Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne. Ak je v colnom vyhlásení uvedených viac podpoložiek tovaru, považuje sa na účely tohto odseku každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.
§79
(1)
Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie sa tovar prepustiť do navrhnutého režimu s výnimkou režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, kým nebude colný dlh zabezpečený alebo splnený; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak colný orgán požaduje podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, zabezpečenie colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť, ak nebude colný dlh zabezpečený.
§80
Colný orgán vykoná potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému nakladaniu s tovarom, ak
a)
nemohol byť tovar prepustený preto, že
1.
v lehote určenej colným orgánom nebolo možné vykonať kontrolu tovaru alebo v nej pokračovať z dôvodov, ktoré sa dajú pričítať iba deklarantovi,
2.
doklady, ktoré sa musia predložiť pred prepustením tovaru do príslušného režimu, neboli predložené,
3.
platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré sa mali vzhľadom na dovozné clo, prípadne vývozné clo, uskutočniť, neboli v určenej lehote uskutočnené,
4.
sa naň vzťahujú zákazy a obmedzenia,
5.
vlastník tovaru nie je známy, a preto colné vyhlásenie nebolo podané v lehote ustanovenej podľa tohto zákona,
b)
nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kde bol dopravený.
Šiesty oddiel
Rozhodnutie v colnom konaní
§81
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutie v colnom konaní sa môže oznámiť ústne alebo iným spôsobom, ak bolo colné vyhlásenie podané ústne alebo iným spôsobom, ktorým deklarant prejavil svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.
(2)
Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú:
a)
označenie colného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
evidenčné číslo rozhodnutia, dátum prijatia colného vyhlásenia, dátum vydania rozhodnutia,
c)
presné označenie deklaranta,
d)
názov tovaru,
e)
podpoložka colného sadzobníka a colná sadzba tovaru,
f)
výška cla, dane a inej platby a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý majú byť clo, daň a iná platba zaplatené,
g)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca colného orgánu s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok služobnej pečiatky s výnimkou prípadov, keď sú v rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií nahradené tieto náležitosti kódom,
h)
colný režim, do ktorého sa tovar prepúšťa.
(3)
Na rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.21)
(4)
Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, neobsahuje odôvodnenie.
(5)
Ak je colným orgánom v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne alebo je vydaný iný doklad s náležitosťami podľa odseku 2, stáva sa toto vyhlásenie alebo tento doklad rozhodnutím.
(6)
Na rozhodnutie v colnom konaní oznámenom ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 2 ani všeobecné predpisy o správnom konaní7) upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky.
(7)
Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného režimu sa vyhotovuje písomne, ak sa
a)
ním určuje colný dlh,
b)
tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla s výnimkou
1.
tovaru neobchodného charakteru, ktorý sa dováža cestujúcim v osobných batožinách, ak nejde o sprievodnú batožinu,
2.
dopravných prostriedkov na obchodné a osobné použitie, náhradných dielcov a výstroja dopravných prostriedkov, pohonných látok a mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálne kontajnery dovážané cestujúcimi,
c)
jedná o tovar obchodného charakteru s výnimkou, ak je podané ústne vyhlásenie.
(8)
V colnom konaní sa písomne vyhotovuje aj rozhodnutie, ktorým sa neprepúšťa tovar do navrhovaného režimu, a rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa rozhodnutím úplne vyhovelo deklarantovi.
(9)
Rozhodnutie podľa odseku 4 je možné oznámiť vyznačením potvrdenia colného orgánu na obchodnom alebo prepravnom doklade, že sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu. Deň vyznačenia potvrdenia o prepustení tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia.
(10)
Colný orgán môže povoliť, aby miesto písomného rozhodnutia v colnom konaní bolo toto rozhodnutie vyhotovené a oznámené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií.
(11)
Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odsekov 7 a 8 je možné podať odvolanie do 30 kalendárnych dní odo dňa, ktorý nasleduje po jeho doručení; ustanovenia odseku 6 tým nie sú dotknuté.
Siedmy oddiel
Nakladanie s tovarom
§82
Colný orgán môže na žiadosť deklaranta povoliť nakladať s tovarom ešte pred jeho prepustením. Colný orgán vždy žiadosti vyhovie, ak je dôvodom neprepustenia tovaru iba nutnosť určiť pôvod tovaru, miesto odoslania, nomenklatúrne zaradenie alebo colnú hodnotu tovaru. Colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený.
Ôsmy oddiel
Zjednodušený postup
§83
(1)
Ak sa zabezpečí správne uplatňovanie príslušných režimov, môže colný orgán na zjednodušenie formalít a postupu povoliť, aby
a)
v písomnom colnom vyhlásení, podávanom na predpísanom tlačive (§ 65 ods. 7), sa neuvádzali všetky určené údaje alebo nepripojili alebo nepredložili niektoré určené doklady,
b)
tovar na žiadosť deklaranta sa prepustil do navrhnutého režimu na základe obchodného alebo administratívneho dokladu nahrádzajúceho colné vyhlásenie,
c)
bol tovar na žiadosť deklaranta prepustený do režimu tranzitu alebo režim tranzitu bol skončený bez predloženia tovaru colnému orgánu.
(2)
Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný alebo administratívny doklad (zjednodušené colné vyhlásenie) musia obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.
(3)
Deklarant je povinný dodatočne, v lehote určenej colným orgánom doplniť chýbajúce údaje alebo doklady v dodatočnom colnom vyhlásení.
(4)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom formu a obsah dodatočného colného vyhlásenia a podmienky, za ktorých môžu colné orgány povoliť zjednodušený postup. Dodatočné colné vyhlásenie je možné účinne podať iba na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom, prípadne môže byť toto tlačivo nahradené počítačovou zostavou, ktorá musí obsahovať všetky predpísané náležitosti.
§84
Dodatočné colné vyhlásenie a zjednodušené colné vyhlásenie sa považujú za jednotný nedeliteľný doklad, ktorý platí od prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.
§85
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov ústne alebo iným dovoleným spôsobom okrem písomnej formy, použijú sa ustanovenia § 65 ods. 5, § 66 až 84 primerane.
Deviaty oddiel
Kontrola po prepustení tovaru
§86
(1)
Následná kontrola po prepustení tovaru sa vykonáva na účel presvedčenia sa o pravdivosti údajov uvedených v colnom vyhlásení v lehote určenej na úschovu dokladov, vykonáva sa podrobnou kontrolou tovaru, ak je tovar možné predložiť, obchodných dokladov a údajov vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné operácie s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie. Kontrola môže byť vykonaná v miestnostiach deklaranta alebo inej osoby priamo alebo nepriamo zúčastnenej na uvedených operáciách alebo inej osoby, ktorá má pri sebe uvedené doklady a údaje na obchodné účely. O kontrole po prepustení tovaru platia ustanovenia § 61 ods. 4 a 5 primerane.
(2)
Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru vykonáva, je taktiež povinná na výzvu colných orgánov predložiť alebo doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať. Ak nepredloží táto osoba príslušné doklady, colné orgány na jej náklady a nebezpečenstvo kontrolovaný tovar premiestnia na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom, a určia lehotu na dodatočné predloženie týchto dokladov.
(3)
Ak nasvedčuje následná kontrola dokladov, údajov alebo colného vyhlásenia tomu, že tovar bol prepustený do navrhovaného režimu na základe nesprávnych, neúplných alebo nepravdivých údajov, uložia colné orgány opatrenia v súlade s týmto zákonom.
(4)
Colné orgány si môžu tiež zhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zaistiť.
TRETÍ DIEL
COLNÉ REŽIMY
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§87
(1)
Prepustenie tovaru je úkon, ktorým colný orgán povoľuje individuálne určenej osobe nakladať s tovarom podľa podmienok režimu, do ktorého je tovar navrhnutý.
(2)
Obchodnopolitickým opatrením sa na účely tohto zákona rozumie nesadzobné opatrenie ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na dovoz a vývoz tovaru, najmä kontrolné a ochranné opatrenia, obmedzenia množstva, kontingenty, zákazy dovozu a vývozu ekonomickej povahy.
Druhý oddiel
Režimy s podmienečným oslobodením od cla a režimy s ekonomickým účinkom
§88
(1)
Režimy s podmienečným oslobodením od cla sú:
a)
tranzit,
b)
uskladňovanie v colných skladoch,
c)
aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
d)
prepracovanie pod colným dohľadom,
e)
dočasné použitie.
(2)
Režimy s ekonomickým účinkom sú:
a)
uskladňovanie v colných skladoch,
b)
aktívny zušľachťovací styk,
c)
prepracovanie pod colným dohľadom,
d)
dočasné použitie,
e)
pasívny zušľachťovací styk.
(3)
Dovážaný tovar je tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla a tovar, ktorý v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia splnil podmienky ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené v § 135.
(4)
Tovar v nezmenenom stave je dovážaný tovar, ktorý nebol prepracovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku alebo v režime prepracovania pod colným dohľadom.
§89
(1)
Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania v colnom sklade je možné tovar prepustiť len na základe povolenia colného orgánu. Povolenie však treba, ak operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.
(2)
Povolenie uvedené v odseku 1 sa môže vydať iba
a)
osobám, ktoré poskytujú potrebné záruky na vlastné vykonávanie operácií v príslušnom režime,
b)
vtedy, ak môže colný orgán kontrolovať vykonávanie príslušného režimu bez toho, aby musel zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek neprimerané,
c)
vtedy, ak na účel prepustenia odpadov do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku a na účel prepustenia do voľného obehu odpadu, ktorý vznikol pri prechode tovaru cez spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku, osoba, ktorá o vydanie povolenia žiada, predloží colnému orgánu súhlas podľa osobitného predpisu.22)
(3)
Ustanovením odseku 2 nie sú dotknuté osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy.
§90
(1)
Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých sa prevádzkuje colný sklad, ustanoví colný orgán v povolení.
(2)
Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná bez zbytočného odkladu vyrozumieť príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho udelení a ktoré by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo platnosť.
§91
(1)
Colný orgán odoberie povolenie, ktorým boli uložené podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom, alebo za ktorých je prevádzkovaný colný sklad, ak osoba, ktorej bolo povolenie udelené,
a)
závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
neplní podmienky ustanovené v povolení,
c)
požiadala o odňatie povolenia.
(2)
Povolenie, ktorým boli ustanovené podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých je prevádzkovaný colný sklad, stráca platnosť
a)
uplynutím času, na ktorý bolo vydané,
b)
oznámením rozhodnutia colného orgánu o odňatí povolenia.
§92
Colný orgán môže podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť. Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.
§93
(1)
Režim s ekonomickým účinkom je skončený, keď sa tovaru, ktorý bol prepustený do tohto režimu, alebo zušľachteným výrobkom alebo spracovaným výrobkom pridelí iné colne schválené určenie.
(2)
Colný orgán je oprávnený urobiť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim.
§94
Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo udelené povolenie na prepustenie tovaru do režimu s ekonomickým účinkom, môžu byť za podmienok ustanovených colnými orgánmi postupne prevedené na iné osoby, ktoré môžu ustanovené podmienky využiť.
Tretí oddiel
Voľný obeh
§95
Po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za slovenský tovar. Prepustenie zahŕňa uplatnenie príslušných obchodnopolitických opatrení a ďalších formalít určených na dovoz tovaru a vybratie dlžného cla, daní a iných platieb pri dovoze tovaru.
§96
(1)
Ak dôjde v čase od prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu k zníženiu colných sadzieb, môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.
(2)
Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu z dôvodov výlučne na strane deklaranta, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.
(3)
Ak tvorí zásielku tovar, ktorý je zaradený do rôznych podpoložiek colného sadzobníka, a vyhotovenie colného vyhlásenia by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, môže colný orgán na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za celú zásielku podľa nomenklatúrneho zaradenia s najvyššou colnou sadzbou dovozného cla.
§97
Tovar prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo s úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou je pod colným dohľadom. Ak budú ustanovené podmienky, ktoré podmieňujú oslobodenie tovaru, splnené, alebo ak tovar bude vyvezený alebo zničený, alebo ak bude zaplatená suma cla, ktorá má byť zaplatená v dôsledku nesplnenia niektorej z podmienok ustanovených na oslobodenie od dovozného cla, colný dohľad sa skončí. Ustanovenia § 90 a 93 sa použijú primerane.
§98
Tovar prepustený do voľného obehu sa nepovažuje za slovenský tovar, ak
a)
po prepustení tovaru bola v súlade s § 68 až 71 zrušená platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu,
b)
dovozné clo bolo vrátené alebo odpustené
1.
pri aktívnom zušľachťovacom styku v systéme vrátenia,
2.
preto, že tovar bol chybný alebo nespĺňal podmienky zmluvy,
3.
v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 písm. b), keď je vrátenie alebo odpustenie cla podmienené spätným vývozom tovaru alebo pridelením porovnateľného colne schváleného určenia tohto tovaru.
Štvrtý oddiel
Tranzit
§99
(1)
Tranzit je režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od jedného colného orgánu k druhému colnému orgánu.
(2)
Tranzitná operácia je doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.
(3)
Colný orgán nakládky je ktorýkoľvek colný orgán, pod ktorého dohľadom sa robia určité predbežné opatrenia na účel uľahčenia začiatku tranzitnej operácie na colnom orgáne odoslania.
(4)
Colný orgán odoslania je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa začína tranzitná operácia.
(5)
Colný orgán určenia je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa tranzitná operácia končí.
(6)
Vstupný colný orgán je pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska.
(7)
Výstupný colný orgán je pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vystupuje do zahraničia.
(8)
Priamy tranzit je tranzit od vstupného colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.
(9)
Tranzit do vnútrozemia je tranzit od vstupného colného orgánu k vnútrozemskému colnému orgánu.
(10)
Tranzit z vnútrozemia je tranzit od vnútrozemského colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.
(11)
Vnútrozemský tranzit je tranzit od jedného vnútrozemského colného orgánu k inému vnútrozemskému colnému orgánu.
§100
(1)
Deklarant zodpovedá colnému orgánu za splnenie povinností, ktoré vyplývajú z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.
(2)
Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý vie alebo vzhľadom na okolnosti prípadu by mohol vedieť, že deklarant nesplnil povinnosti vyplývajúce z režimu tranzitu a že tovar podlieha colnému dohľadu v režime tranzitu, je povinný zabezpečiť, aby tovar bol za podmienok určených colným orgánom odoslania dopravený colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.
(3)
Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne odoslania colné vyhlásenie na prepustenie tovaru v tranzite na predpísanom tlačive.
(4)
Colný orgán odoslania rozhodne, za akých podmienok prepustí tovar a ako sa zabezpečí jeho totožnosť. Ak nepredloží deklarant návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu, colný dlh určí colný orgán.
(5)
Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru a účelu dovozu alebo vývozu priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek a výrobných čísiel, alebo iným vhodným spôsobom.
(6)
Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová uzávera na zariadenia uzatvárajúce priestor dopravného prostriedku alebo kontajnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontajnerov sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných orgánov.
(7)
Priloženie colnej uzávery na dopravné prostriedky, kontajnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v colných a iných dokladoch.
(8)
Od priloženia priestorovej colnej uzávery je možné upustiť, ak je priestor dopravného prostriedku alebo kontajnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.
(9)
Ak nie je možné colnú uzáveru bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru a jeho znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných listinách.
(10)
Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare a v prepravných alebo sprievodných listinách, potvrdených colnými orgánmi iných štátov, je možné uznať za podmienky, ak poskytujú spoľahlivú záruku na zabezpečenie totožnosti.
(11)
Dopravca môže bez súhlasu colného orgánu, ak je to počas dopravy z mimoriadnych dôvodov potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie je povinný zaznamenať do prepravnej listiny.
§101
(1)
Použitím režimu tranzitu nie sú dotknuté osobitné ustanovenia, ktoré upravujú dopravu tovaru prepusteného do režimu s ekonomickými účinkami.
(2)
Režim tranzitu je skončený dopravením tovaru s príslušnými dokladmi v súlade s podmienkami ustanovenými pre tento režim k colnému orgánu určenia.
(3)
Ručenie v režime tranzitu zaniká skončením režimu tranzitu vybavením colného vyhlásenia na colnom orgáne odoslania. Ak colný orgán odoslania v lehote jedného roku od prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu tranzitu nepodá informáciu ručiteľovi o tom, že colné vyhlásenie nebolo vybavené, zaniká ručenie uplynutím tejto lehoty.
§102
(1)
Na dopravu tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia je možné použiť len také dopravné prostriedky, v ktorých nie sú vybudované tajné ani ťažko objaviteľné priestory.
(2)
Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou uzáverou musia byť vybavené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colného uzáveru.
(3)
Dopravné prostriedky musia byť uspôsobené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania viditeľných stôp.
§103
(1)
Pred prepustením tovaru do režimu tranzitu musí deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť.
(2)
Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje v
a)
železničnej doprave,
b)
leteckej doprave,
c)
poštovej doprave,
d)
vodnej doprave,
e)
doprave potrubím,
f)
doprave vedením.
Piaty oddiel
Uskladňovanie v colnom sklade
§104
Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje uskladňovať v colných skladoch
a)
zahraničný tovar bez toho, aby takýto tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodnopolitických opatrení,
b)
slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený a pre ktorý osobitné predpisy ustanovia ako dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa obyčajne vzťahujú na vývoz tovaru.
§105
(1)
Colný sklad je zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar uskladňuje za podmienok určených colným orgánom. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom prípady, v ktorých sa režim uskladňovania v colnom sklade môže použiť bez toho, aby sa tovar nachádzal v colnom sklade.
(2)
Colné sklady je možné prevádzkovať ako verejné alebo ako súkromné sklady.
(3)
Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný sklad iba uskladňovateľ.
§106
(1)
Colný sklad je možné prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby, ktorá ho chce prevádzkovať, vydáva colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný sklad nachádzať; to neplatí, ak colný orgán sám prevádzkuje colný sklad.
(2)
Oprávnenie prevádzkovať colný sklad je možné vydať iba slovenskej osobe.
(3)
V povolení podľa odseku 1 určí colný orgán podmienky prevádzkovania colného skladu.
§107
(1)
Žiadosť o prevádzkovanie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä údaje o
a)
uskladňovateľovi,
b)
priestranstve, objekte alebo priestore skladu a o jeho umiestnení,
c)
dátume zriadenia colného skladu,
d)
spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,
e)
technických podmienkach colného skladu,
f)
podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,
g)
podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej evidencie a inventarizácie tovaru,
h)
druhu skladu (verejný alebo súkromný).
(2)
Osoba, ktorá chce prevádzkovať colný sklad, je povinná preukázať, že zriadenie colného skladu je ekonomicky odôvodnené.
§108
(1)
Uskladňovateľ je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Uskladňovateľ zodpovedá za to, že
a)
tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému dohľadu,
b)
povinnosť, ktorá vyplýva z uskladnenia tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade, bude plnená,
c)
podmienky ustanovené v povolení budú dodržiavané.
(2)
Ukladateľ je osoba, ktorá podala colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu uskladňovania v colnom sklade, alebo osoba, na ktorú prešli práva a povinnosti takejto osoby. Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vzniknú pri uskladnení tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.
(3)
Colný orgán môže v povolení na prevádzkovanie verejného skladu ustanoviť, že za plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výhradne ukladateľ tovaru.
§109
§110
Práva a povinnosti uskladňovateľa sa môžu so súhlasom príslušného colného orgánu previesť na inú osobu.
§111
(1)
Lehota, počas ktorej je možné uskladňovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch môže colný orgán ustanoviť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu.
(2)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť lehotu na uskladnenie tovaru v colnom sklade.
(3)
V colnom sklade je možné vykonávať iba operácie nevyhnutné na zabezpečenie uchovania tovaru a obvyklé manipulácie, vykonávané na účely zlepšenia jeho balenia alebo predajnej akosti, alebo jeho úpravy na dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie, doplňovanie, prehliadanie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Spôsoby manipulácie musia byť vopred povolené colným orgánom, ktorý tiež ustanoví podmienky, za ktorých je možné tieto manipulácie vykonávať. Ustanovenia § 113 tým nie sú dotknuté. Pri denaturovaní musí byť dodržaný osobitný predpis.23)
(4)
Slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje § 104 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,24) je možné podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú na takýto tovar výslovne určené.
§112
(1)
Z ekonomických dôvodov môže colný orgán povoliť, aby za ním ustanovených podmienok bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybraný z colného skladu. S tovarom dočasne vybraným z colného skladu sa môže nakladať len v súlade s § 111.
(2)
Colný orgán môže povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade bol prevedený z jedného colného skladu do druhého colného skladu.
§113
(1)
Ak je to ekonomicky odôvodnené a ak sa tým nesťažuje colný dohľad, môže colný orgán povoliť, aby sa
a)
zahraničný tovar v priestoroch colného skladu prepracoval v režime aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených pre tento režim,
b)
zahraničný tovar v priestoroch colného skladu prepracoval v režime prepracovania pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,
c)
slovenský tovar, iný ako je uvedený v § 104 písm. b), uskladňoval v priestoroch colného skladu.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade.
(3)
Uskladňovateľ vedie tovar uvedený v odseku 1 v rovnakej evidencii, ako v ktorej sa vedie tovar uskladňovaný v režime uskladňovania v colnom sklade.
§114
(1)
Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom colnej hodnoty tohto tovaru je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady za uskladnenie a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú sa tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má za tovar zaplatiť.
(2)
Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie a manipulácie uvedené v § 111 ods. 3 a 4, na žiadosť deklaranta sa posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré sú rozhodujúce na vymeranie dovozného cla tak, akoby sa tieto operácie a manipulácie nevykonali.
§115
Slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 104 písm. b) a ktorý je uskladnený v colnom sklade, sa musí vyviezť alebo sa mu musí prideliť iné colne schválené určenie ustanovené colnými predpismi.
§116
(1)
Nebezpečný tovar a tovar, ktorý môže znehodnotiť iný uskladnený tovar alebo si vyžaduje osobitné zariadenie, môže byť uskladnený iba v colných skladoch osobitne vybavených pre tento tovar.
(2)
Ak je na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, musí sa predložiť spoločne so žiadosťou o zriadenie colného skladu.
§117
(1)
Ak neustanoví príslušný colný orgán inak, musí sa tovar, ktorý sa má uskladniť v colnom sklade, predložiť s dokladmi colnému orgánu na vykonanie colného konania.
(2)
Ak colný orgán sám neprevádzkuje colný sklad, na účely colného dohľadu je oprávnený
a)
vyžadovať, aby sa colný sklad uzamykal dvoma rôznymi zámkami (zámkou uskladňovateľa a zámkou colného orgánu),
b)
priamo dohliadať na colný sklad,
c)
vyžadovať vedenie evidencie o uskladňovanom tovare v predpísanej forme, ktorej základom je účtovná evidencia,25)
d)
vykonávať inventúru uskladňovaného tovaru.
§118
Ak dôjde v colnom sklade k prevodu alebo k prechodu vlastníctva, táto skutočnosť sa musí písomne oznámiť colnému orgánu najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa prevodu alebo prechodu vlastníctva.
§119
(1)
Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru následkom nehody alebo vyššej moci, prepustí colný orgán tento tovar do voľného obehu, ako keby už bol v colnom sklade uskladnený poškodený alebo zničený. Poškodenie alebo zničenie následkom nehody alebo vyššej moci sa musí colnému orgánu náležite preukázať.
(2)
Odpady a zvyšky, ktoré zostanú po zničení alebo po znehodnotení, podliehajú v prípade prepustenia do voľného obehu clu, ktoré by colný orgán vymeral a vybral, keby boli takéto odpady alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.
(3)
Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo znehodnotil so súhlasom colného orgánu, vyhotoví uskladňovateľ o zničení alebo o znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno vyhotovenie odovzdá colnému orgánu.
§120
(1)
Vo verejnom colnom sklade je možné uskladňovať všetok tovar vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia. Ak sa má uskladňovať tovar, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia z dôvodov zdravotníckych, veterinárnych, rastlinnolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazy a obmedzenia týkajúceho sa ochrany duševného vlastníctva, môže sa vo verejnom colnom sklade uskladňovať tovar len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.26)
(2)
Uskladňovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť zoznam tovaru, ktorý nie je možné uskladniť vo verejnom colnom sklade. Tento zoznam je uskladňovateľ verejného colného skladu povinný uverejniť a jedno vyhotovenie zoznamu odovzdať colnému orgánu.
§121
Zákazy a obmedzenia uvedené v § 120 platia primerane aj v súkromnom colnom sklade.
Šiesty oddiel
Aktívny zušľachťovací styk
§122
(1)
Režim aktívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby jednou alebo niekoľkými spracovateľskými operáciami prešiel
a)
zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu daniam a iným platbám pri dovoze a obchodnopolitickým opatreniam (podmienečný systém),
b)
tovar prepustený do voľného obehu s vrátením alebo s odpustením dovozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ktorým tento tovar podlieha, ak sa vyvezie späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov (systém vrátenia); colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane v prípade, ak žiadateľ nie je platiteľom daní.
(2)
Ustanovenia § 124 tým nie sú dotknuté.
§123
(1)
Spracovateľskými operáciami sa rozumie
a)
spracovanie tovaru vrátane jeho inštalácie alebo montáže, alebo kompletizácie, alebo združovania s iným tovarom, alebo prispôsobenie inému tovaru,
b)
prepracovanie tovaru s použitím alebo bez použitia tuzemského materiálu,
c)
oprava alebo úprava tovaru vrátane renovácie alebo uvedenia do pôvodného stavu,
d)
použitie pomocného tovaru, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, i keď je vo výrobe úplne alebo čiastočne spotrebovaný (pomocný tovar).
(2)
Pomocným tovarom sa rozumie tovar, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, aj keď je vo výrobe úplne alebo čiastočne spotrebovaný.
(3)
Podrobnosti o pomocnom tovare ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.
(5)
Náhradným tovarom sa rozumie slovenský tovar, ktorý sa použije v priebehu spracovateľských operácií namiesto dovážaného tovaru.
§124
(1)
Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 4 colné orgány povolia, aby
a)
zušľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru,
b)
zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené z tuzemska pred dovozom dovážaného tovaru.
(2)
Náhradným tovarom musí byť slovenský tovar, a musí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby náhradný tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania ako dovážaný tovar.
(3)
Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť, ktorý tovar nie je možné použiť ako náhradný tovar, a prípady, keď náhradný tovar nemusí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar.
(4)
Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa posudzuje ako náhradný tovar a náhradný tovar ako dovážaný tovar.
(5)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď je aktívny zušľachťovací styk zakázaný alebo obmedzený.
(6)
Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené výrobky by podliehali vývoznému clu, keby sa nevyvážali v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej sa povolenie vydalo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar nedovezie v určenej lehote.
§125
Colné orgány vydajú povolenie len na žiadosť osoby, ktorá priamo vykonáva spracovateľské operácie, alebo výnimočne osobe, ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.
§126
Povolenie je možné vydať slovenským osobám a v prípade dovozu tovaru neobchodného charakteru aj zahraničným osobám, iba ak
a)
je možné dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak je možné overiť plnenie podmienok určených pre náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa § 124; ustanovenie § 123 ods. 1 písm. d) tým nie je dotknuté,
b)
môže režim aktívneho zušľachťovacieho styku pomôcť vytvoriť priaznivejšie podmienky na vývoz zušľachtených výrobkov za podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické záujmy slovenských výrobcov.
§127
(1)
Colné orgány určia lehotu, v ktorej sa musia zušľachtené výrobky vyviezť späť alebo sa im musí prideliť iné colne schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada na čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a na čas potrebný na rozhodnutie o zušľachtených výrobkoch.
(2)
Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Colné orgány môžu na žiadosť osoby, ktorej bolo povolenie udelené, túto lehotu v odôvodnených prípadoch predĺžiť.
(3)
Ak povolia colné orgány, aby sa postupovalo podľa § 124 ods. 1 písm. b), určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho náhradného tovaru.
(4)
Colné orgány môžu v povolení určiť podmienku, v akom rozsahu a v akej lehote musí byť vyvezený odpad,27) ktorý vznikol pri prechode tovaru cez spracovateľské operácie späť na územie toho štátu, z ktorého územia bol tovar na účely uskutočnenia aktívneho zušľachťovacieho styku dovezený do tuzemska.
(5)
Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, je povinná do 30 kalendárnych dní po skončení lehoty spätného vývozu zušľachtených výrobkov a spracovateľského odpadu predložiť colnému orgánu vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho styku.
§128
(1)
Ak sú spracovateľské operácie obvykle vykonávané za presne ustanovených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality, môže ministerstvo na základe vopred zistených skutočností ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom štandardné percento výťažnosti.
(2)
Na základe vopred zistených skutočností môže byť určené štandardné percento výťažnosti vtedy, ak sa spracovateľské operácie zvyčajne vykonávajú za presne určených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality.
§129
(1)
Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia vyviezť späť. Colné orgány môžu v odôvodnených prípadoch povoliť, aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované pod colným dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech štátu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak sa zušľachteným výrobkom pridelí colne schválené určenie uvedené v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli umiestnené do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu.
§130
(1)
Ak vznikol pri zušľachtených výrobkoch colný dlh, určí sa výška colného dlhu na základe podpoložiek colného sadzobníka dovážaného tovaru, ktorý je obsiahnutý v uvedených zušľachtených výrobkoch tak, ako bol ohodnotený v čase, ku ktorému sa vzťahuje.
(2)
Ak v čase, keď pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, spĺňa tovar v nich obsiahnutý podmienky na uplatnenie preferenčných sadzobných opatrení v rámci colných kvót, určí sa výška colného dlhu podľa týchto preferenčných sadzobných opatrení.
§131
Ustanovenie § 130 sa nepoužije a zušľachtené výrobky
a)
podliehajú dovoznému clu, daniam a iným platbám pri dovoze vymeraným v súlade s pravidlami príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od cla, alebo podliehajú dovoznému clu, daniam a iným platbám vymeraným v súlade s pravidlami slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého boli umiestnené, pričom osoba, ktorej sa povolenie vydalo, môže požadovať, aby clo, dane a iné platby pri dovoze boli vymerané podľa § 130; ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo colne schválené určenie iné ako prepustenie do režimu prepracovania pod colným dohľadom, musí sa výška dovozného cla, daní a iných platieb pri dovoze rovnať aspoň výške cla, daní a iných platieb pri dovoze vymeraných podľa § 130,
b)
môžu podliehať pravidlám, ktorými sa riadi vymeriavanie cla určeného v rámci režimu prepracovania pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený.
§132
Ak bol režim aktívneho zušľachťovacieho styku v podmienečnom systéme skončený prepustením zušľachtených výrobkov do voľného obehu, vymeria a vyberie colný orgán z cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku, v ktorom bol tovar do režimu voľného obehu prepustený.
§133
(1)
Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar v nezmenenom stave, môžu byť na základe povolenia colných orgánov a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážané z tuzemska na účely ďalšieho spracovania.
(2)
Ak vznikol pri spätnom dovoze výrobkov colný dlh, vymeria sa clo, dane a iné platby vybrané pri dovoze
a)
zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1 podľa § 130 a 131,
b)
z výrobkov späť dovážaných po prepracovaní v zahraničí podľa ustanovení upravujúcich režim pasívneho zušľachťovacieho styku za rovnakých podmienok, aké by sa na ne vzťahovali, keby sa vyvážali v tomto režime, a predtým, ako boli vyvezené, boli prepustené do voľného obehu.
§134
(1)
Systém vrátenia môže byť použitý na všetok tovar s výnimkou takého tovaru, ktorý v čase prijatia colného vyhlásenia do voľného obehu
a)
podlieha množstevným dovozným obmedzeniam,
b)
by mohol podliehať preferenčnému nomenklatúrnemu opatreniu v rozsahu kvót alebo jednostrannému opatreniu podľa § 21 ods. 5 písm. e) až g),
c)
podlieha vyrovnávacej dávke určenej právnym predpisom, ktorým sa vykonáva opatrenie trhovej regulácie v poľnohospodárstve.
(2)
Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém vrátenia použije iba vtedy, ak nie je v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu určená žiadna vývozná náhrada za vývoz zušľachtených výrobkov.
(3)
Systém vrátenia môže byť použitý iba vtedy, ak v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov na vývoz
a)
dovážaný tovar nepodlieha vyrovnávacej dávke podľa odseku 1 písm. c),
b)
na vývoz zušľachtených výrobkov nie je určená žiadna vývozná náhrada.
§135
V colnom vyhlásení, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do voľného obehu, musí byť uvedené, že sa použije systém vrátenia, a odkaz na vydané povolenie. Toto povolenie musí byť priložené k colnému vyhláseniu.
§136
Na systém vrátenia sa nevzťahujú ustanovenia § 124 ods. 1 písm. b), § 124 ods. 3 a 5, § 127 ods. 5, § 129 a 130.
§137
Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov, ktorý sa vykonáva podľa § 133 ods. 1, sa nepovažuje za vývoz s výnimkou prípadov, keď zušľachtené výrobky nie sú dovezené späť do tuzemska v určenej lehote.
§138
(1)
Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, môže žiadať o vrátenie alebo o odpustenie dovozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ak preukáže, že zušľachtené výrobky získané z dovážaného tovaru prepusteného do voľného obehu v režime aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia boli
a)
vyvezené pod colným dohľadom do zahraničia,
b)
prepustené, vzhľadom na následný vývoz, do režimu tranzitu, uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia alebo aktívneho zušľachťovacieho styku (režimy s podmienečným oslobodením od cla) alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu pri splnení podmienok určených na použitie príslušného režimu; colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane v prípade, ak žiadateľ nie je platiteľom daní.
(2)
Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 1 sú zušľachtené výrobky považované za zahraničný tovar.
(3)
Žiadosť o vrátenie cla daní a iných platieb pri dovoze alebo o odpustenie cla daní a iných platieb pri dovoze sa podáva najneskôr do troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu.
(4)
Zušľachtené výrobky prepustené do režimu, ktorý je uvedený v odseku 1, alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu môžu byť prepustené do voľného obehu iba na základe povolenia colného orgánu. Suma vráteného alebo odpusteného dovozného cla daní a iných platieb pri dovoze sa v týchto prípadoch považuje za výšku colného dlhu; ustanovenie § 131 písm. a) tým nie je dotknuté.
Siedmy oddiel
Prepracovanie pod colným dohľadom
§139
Režim prepracovania pod colným dohľadom umožňuje prepracovanie zahraničného tovaru v tuzemsku pri takých spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho nomenklatúrne zaradenie alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodnopolitickým opatreniam, a výrobky vzniknuté v dôsledku týchto operácií prepustí colný orgán do voľného obehu s použitím platných colných sadzieb na tieto výrobky. Tieto výrobky sa označujú ako „prepracované výrobky“.
§140
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, aké druhy tovaru môžu byť prepustené do režimu prepracovania pod colným dohľadom a aké spracovateľské operácie môžu byť vykonané.
§141
Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom vydá colný orgán na žiadosť osoby, ktorá uskutočňuje prepracovanie, vo výnimočných prípadoch môže colný orgán povoliť, aby prepracovanie bolo vykonané v jej mene.
§142
Povolenie sa vydáva iba slovenským osobám a iba vtedy, ak
a)
je možné dovážaný tovar identifikovať v prepracovaných výrobkoch,
b)
nemôže byť tovar po prepracovaní rovnako hodnotený alebo ekonomicky navrátený do svojho pôvodného stavu, v ktorom bol pred prepustením do tohto režimu,
c)
nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov, ktoré určujú pôvod tovaru alebo ktoré určujú množstevné obmedzenia vzťahujúce sa na dovážaný tovar,
d)
sú splnené podmienky nevyhnutné na to, aby sa v tuzemsku vytvorili alebo udržali príslušné spracovateľské činnosti bez toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné ekonomické záujmy slovenských výrobcov.
§143
Colný orgán môže držiteľovi povolenia povoliť, aby prepracovaním tovaru vo svojom záujme poveril tretiu osobu.
§144
Ustanovenia § 127 a 128 sa na režim prepracovania pod colným dohľadom použijú primerane.
§145
Ak vznikol colný dlh pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní s tými, na ktoré sa vzťahuje povolenie, vo fáze čiastočného spracovania, vypočíta sa colný dlh podľa colných sadzieb príslušných pre tovar v nezmenenom stave v okamihu, na ktorý sa vzťahuje § 209.
§146
Ak spĺňa dovážaný tovar v okamihu prepustenia do voľného obehu podmienky na priznanie preferenčných opatrení a tieto preferenčné opatrenia sú použiteľné na rovnaký tovar, ako sú spracované výrobky prepustené do voľného obehu, vymeria sa clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze, ktorým prepracované výrobky podliehajú, podľa týchto opatrení.
Ôsmy oddiel
Dočasné použitie
§147
Režim dočasného použitia umožňuje, aby sa zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť v nezmenenom stave, použil v tuzemsku s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla bez toho, aby sa na tento dovoz vzťahovali obchodnopolitické opatrenia.
§148
Povolenie na dočasné použitie vydáva colný orgán na žiadosť osoby, ktorá bude tovar používať sama alebo na zodpovednosť ktorej sa bude tovar používať.
§149
(1)
Colný orgán odmietne žiadosť o povolenie režimu dočasného použitia, ak nie je možné predmetný tovar stotožniť.
(2)
Colný orgán môže povoliť použitie režimu dočasného použitia, a to bez možnosti predmetný tovar stotožniť vtedy, ak vzhľadom na povahu tovaru a jeho použitie by nemožnosť stotožnenia neumožnila zneužitie tohto režimu.
§150
(1)
Colný orgán ustanoví lehotu, v ktorej sa musí dovezený tovar vyviezť späť, alebo mu bude pridelené iné colne schválené určenie. Táto lehota musí byť dostatočná na to, aby bolo možné dosiahnuť cieľ zamýšľaného použitia.
(2)
Tovar môže byť prepustený do režimu dočasného použitia maximálne na čas 24 mesiacov; osobitné lehoty určené podľa § 151 tým nie sú dotknuté.
(3)
Colný orgán môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť lehoty ustanovené podľa odseku 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané použitie tovaru.
§151
Prípady a osobitné podmienky, podľa ktorých je možné prepustiť tovar do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla, ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§152
(1)
Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla môže colný orgán povoliť iba pri tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a ktorý nie je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo je v ňom uvedený, ale nespĺňa všetky podmienky určené na prepustenie do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam tovarov, ktoré nie je možné prepustiť do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
§153
(1)
Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla za každý, aj keď len začatý kalendárny mesiac, počas ktorého bol tovar prepustený do tohto režimu, je 3 % z úhrnnej sumy cla, ktoré by sa malo vybrať za uvedený tovar vtedy, keď bol v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia prepustený do voľného obehu.
(2)
Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vybrala vtedy, ak by predmetný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.
§154
(1)
Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú v režime dočasného použitia, neznamená, že na každé obdobie použitia, ktoré pripadá do úvahy, platí rovnaký postup pri oslobodení od dovozného cla.
(2)
Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 umožňuje z jednej osoby na druhú osobu čiastočné oslobodenie od dovozného cla počas toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná zaplatiť dlžnú sumu dovozného cla za celý príslušný mesiac.
§155
Ak vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iných dôvodov, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, určí sa výška tohto dlhu rozdielom medzi sumou cla vypočítaného podľa § 209 a cla zaplateného podľa § 153.
§156
(1)
Colný orgán vyberie sumu dovozného cla vypočítaného podľa § 153 až po skončení režimu dočasného použitia.
(2)
Ak je lehota na režim dočasného použitia podľa § 150 ods. 3 určená na čas 34 mesiacov alebo dlhší, vyberie colný orgán sumu dovozného cla po uplynutí 34 mesiacov. Celková suma cla nesmie prekročiť 100 % úhrnnej sumy dovozného cla, ktoré by sa malo vybrať za tovar, ak by v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.
Deviaty oddiel
Pasívny zušľachťovací styk
§157
(1)
Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby bol slovenský tovar dočasne vyvezený do zahraničia na účely podrobenia sa spracovateľským operáciám a aby zušľachtené výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ustanovenia § 132 a § 160 až 170 tým nie sú dotknuté.
(2)
Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie
a)
dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,
b)
spracovateľskými operáciami operácie uvedené v § 123 ods. 1 písm. a), b) a c),
c)
zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.
§158
(1)
Slovenský tovar nie je možné prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku, ak
a)
by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vrátenie alebo na odpustenie dovozného cla,
b)
bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla a podmienky na oslobodenie ešte trvajú,
c)
by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vývoznú náhradu alebo ak by bola priznaná iná finančná výhoda, ako je výhoda určená právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve24) priznávané pri vývoze uvedeného tovaru.
(2)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa ustanovenie odseku 1 nepoužije.
(3)
Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne vyvezený tovar.
§159
(1)
Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vydávajú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zabezpečuje vykonanie spracovateľských operácií.
(2)
Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku je možné vydať inej osobe, ako je uvedená v odseku 1 vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú zo spojenia slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným tovarom ako zušľachtené výrobky za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru bez toho, aby neboli nepriaznivo dotknuté základné záujmy slovenských výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.
§160
(1)
Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa vydáva iba slovenským osobám a iba vtedy, ak
a)
je možné zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru,
b)
nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho zušľachťovacieho styku môže vážne poškodiť ekonomické záujmy slovenských výrobcov.
(2)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).
§161
(1)
Colné orgány ustanovia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť do tuzemska. Táto lehota sa môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť.
(2)
Ustanovenia § 128 sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.
§162
Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla sa prizná len vtedy, ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v mene alebo v prospech
a)
osoby, ktorej sa povolenie vydalo,
b)
inej slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie vydalo, a ak sú splnené podmienky na vydanie tohto povolenia.
§163
(1)
Výška úplného alebo čiastočného oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by bolo v rovnakom okamihu vymerané z dočasne vyvážaného tovaru v prípade, ak by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná spracovateľská operácia.
(2)
Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnota dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, z ktorej sa vychádzalo pri určení colnej hodnoty zušľachtených výrobkov podľa § 37 ods. 1 písm. b) bod 1, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky na oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma skutočne vybratého dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.
(3)
Ak je možné uplatniť na zušľachtené výrobky preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) a f) a tieto opatrenia je možné uplatniť na tovar rovnakého nomenklatúrneho zaradenia, ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, ak by dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.
(4)
Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú.
§164
(1)
Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla v tom prípade, ak deklarant preukáže, že tovar bol opravený bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných vyrovnaní práv zo zodpovednosti za chyby.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak chyba tovaru bola zistená pri jeho prvom prepustení do voľného obehu.
§165
(1)
Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.
(2)
Náklady na opravu sú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou, ktorej sa povolenie vydalo, a osobou, ktorá opravu vykonala.
(3)
Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.
Jednoduchá výmena
§166
(1)
Jednoduchá výmena umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok (ďalej len „náhrada“) nahradil zušľachtený výrobok.
(2)
Colný orgán povolí použitie spôsobu jednoduchej výmeny vtedy, ak spracovateľská operácia zahŕňa iba opravu slovenského tovaru iného ako takého, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonáva opatrenie trhovej regulácie v poľnohospodárstve.24)
(3)
Colný orgán povolí za ním určených podmienok dovoz náhrad ešte pred dočasným vývozom tovaru (predchádzajúci dovoz).
(4)
V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej sa povolenie vydalo, povinná zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.
§167
(1)
Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú technickú charakteristiku, akú by mal dočasne vyvážaný tovar, ak by bol zušľachtený.
(2)
Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí byť náhrada tiež používaná a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa náhrada dodala bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných práv zo zodpovednosti za chyby, môže colný orgán povoliť výnimku.
§168
§169
(1)
Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar vyvezený v lehote do dvoch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.
(2)
Colný orgán môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.
§170
Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa § 163, určí sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie.
§171
Ustanovenia § 159 ods. 2 a § 160 ods. 1 písm. a) sa na jednoduchú výmenu nevzťahujú.
§172
Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa použijú aj na účely vykonávania netarifných obchodnopolitických opatrení.
Desiaty oddiel
Vývoz
§173
(1)
Režim vývozu umožňuje, aby slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie obchodnopolitických opatrení a ďalšie vývozné formality.
(2)
Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený aj tovar, ktorý sa má dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady vyplývajúce z medzinárodných zmlúv.28)
§174
Slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v režime vývozu. Ustanovenia colných predpisov, ktoré sa uplatňujú na tovar vyvážaný cestujúcimi, na tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku alebo do režimu tranzitu, tým nie sú dotknuté.
§175
Colný orgán prepustí tovar na vývoz s podmienkou, že tovar vystúpi do zahraničia v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, aké platili v čase prijatia colného vyhlásenia na vývoz. Colný orgán môže ustanoviť lehotu, v ktorej musí tovar vystúpiť do zahraničia.
ŠTVRTÝ DIEL
SLOBODNÉ COLNÉ PÁSMA A SLOBODNÉ COLNÉ SKLADY
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§176
(1)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného územia, ktoré je od ostatného colného územia oddelené.
(2)
Na zahraničný tovar v slobodnom colnom pásme a v slobodnom colnom sklade sa z hľadiska cla, daní a iných platieb vybraných pri dovoze a vývoze prihliada ako na tovar, ktorý sa nenachádza na colnom území, za predpokladu, že tento tovar nebol prepustený do voľného obehu alebo do iného colného režimu, alebo spotrebovaný, alebo použitý za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy.
(3)
Na slovenský tovar v dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade sú podľa osobitných predpisov uplatňované také výhody, ktoré sa bežne vzťahujú na tovar pri jeho vývoze.
(4)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda nariadením.
§177
(1)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným orgánom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.
(2)
Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom písomnom súhlase colného orgánu.
Druhý oddiel
Umiestňovanie tovaru v slobodných colných pásmach a slobodných colných skladoch
§178
(1)
Obvod, vstupné a výstupné miesta zo slobodného colného pásma a slobodného colného skladu sú pod dohľadom colného orgánu.
(2)
Osoby a dopravné prostriedky, ktoré vstupujú do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo vystupujú z nich, je možné podrobiť colnej kontrole.
(3)
Prístup do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu sa nepovolí osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných predpisov.
(4)
Colný orgán kontroluje tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto kontroly sa colnému orgánu odovzdávajú kópie dopravných dokladov, ktoré sprevádzajú vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo tieto doklady budú pre potreby colného orgánu uschované osobou určenou colným orgánom.
§179
(1)
V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je možné umiestniť slovenský tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod, miesto dovozu alebo miesto určenia vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinnolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty, predmetov archívnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva podľa osobitného predpisu.26)
(2)
Nebezpečný tovar alebo tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar, alebo tovar, ktorý vyžaduje osobitné zariadenie, môže byť umiestnený iba v priestoroch špeciálne vybavených na tento účel.
§180
(1)
Tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, sa nemusí predložiť colnému orgánu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie § 178 ods. 4 tým nie je dotknuté.
(2)
Tovar sa musí predložiť colnému orgánu a bude podrobený predpísaným colným formalitám vtedy, ak
a)
bol prepustený do režimu, ktorý bol skončený umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu; ak to umožňuje príslušný režim, aby sa tovar nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,
b)
je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu na základe rozhodnutia o vrátení alebo o odpustení dovozného cla,
c)
majú byť uplatnené opatrenia uvedené v § 176 ods. 3.
(3)
Colný orgán môže od deklaranta požadovať, aby predložený tovar, ktorý podlieha vývoznému clu alebo iným vývozným opatreniam, bol podrobený predpísaným colným formalitám.
(4)
Na žiadosť oprávnenej osoby colný orgán potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je slovenský tovar alebo zahraničný tovar.
Tretí oddiel
Prevádzka slobodných colných pásiem a slobodných colných skladov
§181
(1)
Lehota umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.
(2)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom túto lehotu obmedziť pri slovenskom tovare, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o vykonávaní opatrení trhovej regulácie v poľnohospodárstve.24)
§182
(1)
Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom je v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade povolená akákoľvek priemyselná (výrobná) alebo obchodná činnosť, alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie týchto činností a poskytovanie služieb musí byť vopred písomne oznámené príslušnému colnému orgánu.
(2)
Vzhľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môže príslušný colný orgán určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade zakázať alebo obmedziť.
(3)
Colný orgán môže osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať, aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.
§183
(1)
Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, môže byť počas tohto umiestnenia
a)
prepustený do voľného obehu za podmienok ustanovených na prepustenie do tohto režimu a podmienok uvedených v § 188,
b)
bez povolenia podrobený operáciám a obvyklým manipuláciám uvedeným v § 111 ods. 3,
c)
prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok ustanovených pre tento režim,
d)
prepustený do režimu prepracovania pod colným dohľadom za podmienok ustanovených pre tento režim,
e)
prepustený do režimu dočasného použitia za podmienok ustanovených pre tento režim,
f)
ponechaný v prospech štátu osobou, ktorá je na to oprávnená,
g)
zničený za predpokladu, že osoba, ktorá je na to oprávnená, poskytne colnému orgánu informácie, ktoré colný orgán považuje za potrebné.
(2)
Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), použijú sa také spôsoby kontroly, ktoré platia pre tieto režimy.
§184
So slovenským tovarom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 176 ods. 3 a na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,24) je možné zaobchádzať bez povolenia len takým spôsobom, ktorý je na takýto tovar ustanovený týmto predpisom.
§185
Zahraničný tovar a slovenský tovar, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 176 ods. 3, sa nesmie v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo použiť na iné účely, ako sú uvedené v § 183 a 184.
§186
(1)
Osoba, ktorá vykonáva v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti uvedené v § 182 ods. 1, je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom ustanoveným colným orgánom. Základom evidencie je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi. Evidencia musí byť vedená tak, aby umožňovala identifikáciu tovaru a prehľad o jeho pohybe. Tovar musí byť zapísaný do evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto osoby. Osoba je povinná poskytnúť túto evidenciu colnému orgánu, aby bolo možné uskutočniť takú kontrolu, ktorú colný orgán považuje za potrebnú.
(2)
V prípade premiestnenia tovaru vo vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu musia byť doklady, ktoré sa vzťahujú na toto premiestnenie, uschované pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie vykonávané v súvislosti s premiestnením sa považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.
Štvrtý oddiel
Vývoz tovaru zo slobodných colných pásiem a slobodných colných skladov
§187
(1)
Ak neustanovia osobitné predpisy inak, je možné tovar, ktorý opúšťa slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad,
a)
vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia,
b)
dodať do inej časti územia tuzemska.
(2)
Ustanovenia § 5 a 6 a § 42 až 59, s výnimkou ustanovení § 53 až 58, ktoré sa týkajú slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti tuzemska s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby bol predtým prepustený do režimu tranzitu alebo do iného režimu.
§188
(1)
Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady na skladovanie alebo na zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezapočítajú, ak budú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá má byť za tovar zaplatená.
(2)
Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade na základe povolenia colného orgánu vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 potrebné na zabezpečenie zachovania tovaru alebo zlepšenia jeho balenia, alebo predajnej akosti, alebo úpravy na dopravu, bude na žiadosť dovozcu vymerané clo podľa povahy tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.
§189
(1)
Na slovenský tovar uvedený v § 176 ods. 3, ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve24) a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, sú určené spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu poskytujú výhody, ktoré sú zvyčajne spojené s vývozom tohto tovaru.
(2)
Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia tuzemska alebo ak v lehote uvedenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 181 ods. 2 nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, vykoná colný orgán potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi29) za nedodržanie príslušného režimu.
§190
(1)
Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti tuzemska alebo prepustil do príslušného režimu, je možné použiť potvrdenie uvedené v § 180 ods. 3, aby sa preukázalo, či ide o slovenský tovar alebo o zahraničný tovar.
(2)
Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný tovar alebo o slovenský tovar, považuje sa tovar
a)
na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo vývozných obchodnopolitických opatrení za slovenský tovar,
b)
v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.
§191
Colný orgán kontroluje, aby pri vývoze alebo pri spätnom vývoze tovaru zo slobodného colného pásma alebo zo slobodného colného skladu boli dodržané ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú vývoz alebo spätný vývoz tovaru.
PIATY DIEL
OSOBITNÉ KONANIA
Prvý oddiel
Spätný vývoz, zničenie, prenechanie tovaru v prospech štátu
§192
(1)
Zahraničný tovar dovezený do tuzemska je možné
a)
vyviezť späť do zahraničia,
b)
zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov,
c)
prenechať oprávnenou osobou v prospech štátu.
(2)
Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu je potrebné vopred oznámiť colnému orgánu. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu ako do režimu tranzitu, musí byť colné vyhlásenie podané podľa § 60 až 85.
(3)
Colný orgán povolí zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky, že budú zachované predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu žiadne náklady okrem nákladov, ktoré súvisia s jeho predajom.
(4)
Odpadom a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, je možné prideliť colne schválené určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia do príslušného režimu.
(5)
Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.
Druhý oddiel
Vrátený tovar
§193
(1)
Slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od dovozného cla.
(2)
Colný orgán môže lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.
(3)
Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo s úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, prizná colný orgán oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak je tento tovar opäť použitý na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužije na rovnaký účel, zníži sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne už vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma, ktorá vyplýva z prepustenia vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.
(4)
Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar
a)
bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho styku s výnimkou prípadov, ak sa vráti v stave, v akom bol vyvezený,
b)
podlieha opatreniam, ktoré sa vzťahujú na vývoz do iných štátov.
(5)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti a podmienky, za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.
§194
Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podmienky, za ktorých je možné od tejto požiadavky upustiť.
§195
Ustanovenia § 193 a 194 sa použijú primerane na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku.
ŠIESTA HLAVA
COLNÝ DLH
PRVÝ DIEL
VZNIK COLNÉHO DLHU
§196
(1)
Colný dlh pri dovoze vznikne
a)
prepustením tovaru, ktorý podlieha clu, do voľného obehu,
b)
prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.
(3)
Dlžníkom je deklarant. Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov uvedených v odseku 2 koná na základe informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné clo alebo jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.
(4)
V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom osoba, v prospech ktorej sa colné vyhlásenie koná.
§197
(1)
Colný dlh pri dovoze ďalej vznikne
a)
nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do tuzemska,
b)
nezákonným dovozom tovaru, ktorý je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu v inej časti územia Slovenskej republiky.
(2)
Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami § 42 až 46 a § 187 ods. 1 písm. b).
(3)
Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do tuzemska.
(4)
Dlžníkom je
a)
osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,
b)
každá osoba, ktorá sa zúčastnila nezákonného dovozu tovaru a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tento dovoz je nezákonný,
c)
každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo uschovávala a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá v čase získania alebo uschovávania tovaru, že bol dovezený nezákonne.
(5)
Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla.
§198
(1)
Colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu.
(3)
Dlžníkom je
a)
osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,
b)
každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,
c)
každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu,
d)
osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.
(4)
Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla.
§199
(1)
V iných prípadoch, ako sú uvedené v § 198, ak nedostatky nemajú zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha clu, vzniká
a)
nesplnením niektorej z povinností, ktorá vyplýva z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,
b)
nedodržaním podmienok ustanovených na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo na prepustenie tovaru s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu, keď sa povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vznikne, prestáva plniť, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, ak sa dodatočne zistí, že podmienky ustanovené na prepustenie do tohto režimu alebo na úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru sa v skutočnosti nesplnili.
(3)
Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu, alebo povinnosti určené na použitie režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo má plniť podmienky určené pri prepustení tohto tovaru do príslušného režimu.
§200
(1)
Colný dlh pri dovoze vznikne spotrebou alebo použitím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy. Ak dôjde k strate tovaru a táto strata sa colným orgánom nepreukáže, považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý sa spotreboval alebo sa použil v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu, keď sa tovar spotrebuje alebo prvýkrát použije v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.
(3)
Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo prvýkrát použil a každý, kto sa na spotrebe alebo na použití zúčastnil a bol si vedomý, alebo si mal byť vedomý, že je tovar spotrebovaný alebo používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi. Ak sa stratený tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade a nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, je osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako posledný držiteľ tovaru.
§201
(1)
Ustanovenia § 197 a § 199 ods. 1 písm. a) sa neuplatnia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností, ktoré vznikli z
a)
ustanovení § 42 až 46 a § 187 ods. 1 písm. b),
b)
uskladnenia tovaru v dočasnom sklade,
c)
použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, vyplýva z úplného zničenia alebo z nenahraditeľnej straty predmetného tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody, alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colného orgánu. Na účely tohto odseku sa považuje tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho už nemôže nikto používať.
(2)
Colný dlh nevznikne pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je takýto tovar so súhlasom colného orgánu vyvezený späť.
§202
Ak nevznikne podľa § 200 ods. 1 colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, vzniknutý odpad spôsobený zničením alebo znehodnotením tovaru sa považuje za zahraničný tovar.
§203
Ak za podmienok uvedených v § 198 alebo 199 vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa už zaplatená suma dovozného cla od výšky colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak colný dlh vznikol vytvorením odpadu, ktorý bol spôsobený zničením alebo znehodnotením predmetného tovaru.
§204
(1)
Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa podalo colné vyhlásenie, vznikne colný dlh jeho vývozom do zahraničia.
(2)
Colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.
(3)
Dlžníkom je deklarant.
§205
(1)
Colný dlh pri vývoze tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu, vzniká jeho nezákonným vývozom. Za nezákonný vývoz sa považuje akýkoľvek vývoz tovaru do zahraničia, na ktorý malo byť, a pritom nebolo, podané colné vyhlásenie.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu, keď predmetný tovar opustí územie tuzemska.
(3)
Dlžníkom je ten, kto
a)
tovar vyviezol,
b)
sa na takomto vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že colné vyhlásenie sa nepodalo, pričom podané malo byť.
§206
(1)
Colný dlh vznikne nedodržaním podmienok, ktoré umožňujú, aby bol tovar vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo s úplným oslobodením od vývozného cla.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar dodaný na iné miesto určenia ako na to, ktoré bolo určené v podmienkach umožňujúcich, aby bol tovar vyvezený z tuzemska s čiastočným alebo s úplným oslobodením od vývozného cla. Ak nie je možné tento okamih určiť, vznikne colný dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu o tom, že boli splnené podmienky oprávňujúce priznanie takéhoto oslobodenia.
(3)
Dlžníkom je deklarant.
§207
Colný dlh podľa § 196 až 200 a § 204 až 206 vznikne aj vtedy, keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok a falšovaných peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo dovozu.
§208
Ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.
§209
(1)
Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa dovozné alebo vývozné clo podľa predpisov platných v čase, keď colný dlh vznikol.
(2)
Ak nie je možné presne určiť čas, keď colný dlh vznikol, vznikne colný dlh v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako čas, v ktorom bol tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vznikne.
§210
(1)
Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom je tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vzniká.
(2)
Ak miesto vzniku colného dlhu nie je možné určiť podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako miesto, na ktorom bol tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vznikne.
§211
(1)
Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a niektorými štátmi vyplýva, že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného sadzobného zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku a ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza zo Slovenskej republiky, vzniká colný dlh pri dovoze zahraničného tovaru pochádzajúceho z tretích štátov vloženého do predmetného tovaru vydaním osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného sadzobného zaobchádzania v týchto štátoch.
(2)
Colný dlh podľa odseku 1 vzniká v okamihu prijatia vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na predmetný tovar.
(3)
Dlžníkom je deklarant.
(4)
Suma dovozného cla, ktorá zodpovedá tomuto colnému dlhu, sa určí za rovnakých podmienok, za ktorých by bol colný dlh určený, keby colný orgán v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zahraničného tovaru, ktorý pochádza z tretích štátov, do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku prijal colné vyhlásenie na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu.
DRUHÝ DIEL
ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU
§212
(1)
Ak colný orgán v súlade s colnými predpismi môže vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, musí toto zabezpečenie poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom stať.
(2)
Colný orgán môže požadovať na jeden colný dlh len jeden druh zabezpečenia.
(3)
Colný orgán môže povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu vykonala iná osoba ako tá, od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu vyžaduje.
(4)
Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak dlžníkom je štátny orgán alebo štátna rozpočtová organizácia.
§213
(1)
Ak zabezpečenie colného dlhu nie je ustanovené colnými predpismi ako povinné, môže colný orgán vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, ak má dôvodné podozrenie, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote zabezpečený.
(2)
Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 vyžaduje colný orgán
a)
v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe vyžaduje zabezpečenie colného dlhu,
b)
kedykoľvek po tom, ako zistí, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote zabezpečený.
§214
Colné orgány na žiadosť dlžníka povolia zabezpečenie colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť z
a)
jednej operácie vykonanej jedným dlžníkom,
b)
niekoľkých operácií vykonávaných jedným dlžníkom,
c)
jednej alebo z niekoľkých operácií vykonaných niekoľkými dlžníkmi.
§215
(1)
Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak a ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného dlhu, určí colný orgán toto zabezpečenie vo výške, ktorou je
a)
presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak je možné túto výšku bezpečne určiť v čase, keď sa zabezpečenie colného dlhu vyžaduje,
b)
colným orgánom odhadnutá najvyššia možná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť v ostatných prípadoch.
(2)
Ak je colný dlh, ktorý v priebehu času mení svoju výšku, zabezpečený, určí sa taká výška zabezpečenia, ktorá umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.
(3)
Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné a colný orgán toto zabezpečenie vyžaduje, určí výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odseku 1.
§216
(1)
Colný dlh je možné zabezpečiť
a)
zložením hotovosti na účet colných orgánov (ďalej len „colná zábezpeka“),
b)
poskytnutím záruky ručiteľom.
(2)
Colná zábezpeka sa použije na úhradu cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze, skladného, pokuty uloženej podľa tohto zákona a nákladov konania, ak nie je colný dlh v lehotách určených týmto zákonom dobrovoľne splnený alebo ak s jej použitím na úhradu cla, daní a iných platieb pred uplynutím týchto lehôt deklarant vysloví súhlas. Prípadný prebytok colnej zábezpeky sa vráti deklarantovi.
(3)
Rovnocenným zabezpečením colného dlhu je aj predloženie šeku, ktorého vyplatenie je zaručené bankou.
(4)
Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podmienky, za akých môže byť colný dlh zabezpečený zárukou, formu a obsah náležitostí záručných listín a záručných dokladov a podmienky paušálneho zabezpečenia colného dlhu.
§217
(1)
Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú výšku colného dlhu.
(2)
Ručiteľom môže byť iba banka a vo výnimočných prípadoch iná osoba.
(3)
Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podmienky, za akých môže byť ručiteľom iná osoba podľa odseku 2, postup colného orgánu pri udelení alebo pri odňatí povolenia, ako aj lehoty platnosti povolenia.
§218
(1)
Osoba, od ktorej sa vyžaduje zabezpečenie colného dlhu, si môže vybrať, ktorým zo spôsobov uvedených v § 216 a 217 colný dlh zabezpečí. Colné orgány však môžu odmietnuť navrhnutý spôsob záruky, ak je nezlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Zvolený spôsob poskytnutia záruky musí byť dodržaný počas určeného času.
(2)
Ak colný orgán zistí, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu dostatočne nezabezpečuje splnenie colného dlhu v určenej lehote, vyžiada od dlžníka náhradu pôvodného zabezpečenia novým zabezpečením.
§219
(1)
Ak colný dlh nie je splnený, alebo ak by ešte mohol vzniknúť, zabezpečenie colného dlhu nezaniká. Ak je colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť pri tovare prepustenom do režimu s podmienečným oslobodením od cla, zabezpečený poskytnutím záruky a colný orgán neinformoval ručiteľa v lehote jedného roku odo dňa, keď mal byť tento režim skončený o tom, že nebol skončený, zaniká ručenie uplynutím tejto lehoty.
(2)
Ak bol colný dlh splnený čiastočne, alebo ak môže vzniknúť len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.
TRETÍ DIEL
URČENIE COLNÉHO DLHU
Prvý oddiel
Zápis do účtovných dokladov, oznámenie colného dlhu, dodatočné vymeranie cla, daní a iných platieb pri dovoze
§220
(1)
Každú sumu dovozného alebo vývozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ktorá zodpovedá colnému dlhu (ďalej len „suma cla“), musí colný orgán vymerať ihneď po oznámení všetkých údajov a predložení dokladov, ktoré sú potrebné na jeho vymeranie. Colný orgán zapíše sumu cla do svojich účtovných dokladov a písomne ju oznámi deklarantovi. Suma cla sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Rovnako sa postupuje pri príslušenstve sumy cla, ak je predmetom samostatného vymerania.
(2)
Ak bol colný dlh zabezpečený, môže byť celková suma cla pri dovoze, ktorá sa vzťahuje na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty ustanovenej colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní, zapísaná do účtovných dokladov jednotným zápisom ku koncu tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do troch kalendárnych dní po uplynutí uvedenej lehoty.
(3)
Ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, zapíše colný orgán sumu cla do účtovných dokladov ihneď a písomne to oznámi povinnej alebo zodpovednej osobe do troch kalendárnych dní odo dňa, keď colný dlh vznikol alebo keď bola určená osoba povinná sumu cla zaplatiť.
(4)
Ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, colný orgán vymeria sumu cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybratie dodatočne, a to do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedel.
(5)
Colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa odseku 4 prvýkrát vymerať.
Druhý oddiel
Splatnosť sumy cla a spôsob jej platenia
§221
(1)
Ak colný orgán nepovolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, je suma cla splatná do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia colného orgánu. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v § 222, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol odklad platby povolený.
(2)
Ak colný orgán povolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach, je suma cla splatná v lehote ustanovenej v § 225 až 227.
§222
(1)
Sumu cla je možné zaplatiť
a)
bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet štátneho rozpočtu, ktorý spravuje colný orgán,
b)
v hotovosti
1.
poštovou poukážkou na príslušný účet štátneho rozpočtu, ktorý spravuje colný orgán,
2.
zamestnancom colnej správy povereným colným orgánom výhradne prijímať od dlžníkov platby cla v hotovosti; na prijatú platbu je colný orgán povinný vydať potvrdenie,
3.
výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré sa majú exekúciou vymôcť, a ak nie je v exekučnom príkaze uvedené inak,
4.
šekom, ak jeho preplatenie je zaručené bankou,
c)
preplatkom na cle, dani alebo na inej platbe pri dovoze.
(2)
Ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom prípady a spôsob, keď je možné vymerané clo zaplatiť prostredníctvom pošty.
Tretí oddiel
Odklad platenia sumy cla a povolenie splátok
§223
(1)
Colný orgán môže povoliť
a)
odklad platenia sumy cla,
b)
zaplatenie sumy cla v splátkach.
(2)
Colné orgány povolia odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach len vtedy, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.
Odklad platenia sumy cla
§224
Colný orgán môže na žiadosť dlžníka za podmienok ustanovených v § 225 povoliť odklad platenia sumy cla.
§225
(1)
Colný orgán môže na žiadosť dlžníka povoliť odklad platenia sumy cla, a to
a)
oddelene pri jednotlivých sumách zapísaných do účtovných dokladov,
b)
súhrnne pri všetkých sumách zapísaných do účtovných dokladov v lehote ustanovenej colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní,
c)
súhrnne pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 220 ods. 2.
(2)
Lehota pre odklad platenia sumy cla vyberaná pri dovoze môže byť najviac
a)
30 kalendárnych dní, ak ide o sumu zapísanú do účtovných dokladov podľa odseku 1 písm. a); lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia,
b)
16 kalendárnych dní, ak ide o sumu zapísanú do účtovných dokladov podľa odseku 1 písm. b) a c); lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia.
(3)
Colný orgán môže vo výnimočných prípadoch povoliť, ak zaplatenie sumy cla v lehote splatnosti alebo podľa lehôt uvedených v § 225 ods. 2 je spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka, odklad platenia sumy cla dlhšie, ako je uvedené v § 225 ods. 2. Počas tejto lehoty odkladu platenia sumy cla zaplatí dlžník úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku. Colný orgán vyrúbi úrok za celý čas odkladu a o výške úroku vyrozumie dlžníka. Úrok je splatný do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Na žiadosť dlžníka môže colný orgán odpustiť úrok vtedy, ak jeho zaplatenie je spojené s vážnymi sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka.
(4)
Odklad platenia sumy cla nesmie byť povolený na dlhší čas ako je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok na sume cla.
(5)
Proti rozhodnutiu o odklade platenia sumy cla nie je možné sa odvolať.
Povolenie splátok
§226
(1)
Na žiadosť dlžníka môže colný orgán povoliť zaplatenie sumy cla v splátkach, a to v tom prípade, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka, alebo ak nie je možné vybrať nedoplatok sumy cla od dlžníka naraz.
(2)
Ak povolí colný orgán zaplatenie sumy cla v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený. Povolenie zaplatiť sumu cla v splátkach môže colný orgán viazať na podmienky.
(3)
Čas na zaplatenie sumy cla v splátkach nesmie byť dlhší ako lehota, v ktorej sa vymáhanie sumy cla premlčuje.
§227
Dlžník môže dlžnú sumu cla zaplatiť pred uplynutím lehoty splatnosti. Namiesto dlžníka môže úplne alebo sčasti zaplatiť sumu cla ručiteľ.
Štvrtý oddiel
Deň platby
§228
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, v ktorom bolo uskutočnené odpísanie z účtu dlžníka,
b)
pri platbách v hotovosti deň, v ktorom banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola platba z účtu dlžníka uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu colného orgánu prijatá v hotovosti. Ak je účet colného orgánu vedený v inej banke ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá prevod uskutočňuje, povinná previesť uhradzovanú sumu cla tej banke, v ktorej je vedený účet colného orgánu, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách, ktoré sú prijímané v prospech účtu colného orgánu v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty colného orgánu, pripíše v jeho prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banky povinné oznámiť colnému orgánu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú banky, pošty a iné oprávnené osoby povinné uhradiť colnému orgánu sankciu vo výške bežnej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska zo sumy včas neprevedenej.
(3)
Ak dá dlžník príkaz na úhradu sumy cla a banka príkaz nevykoná v deň, ktorý je uvedený na príkaze z iných dôvodov ako z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi banka. Úhrada sumy cla má prednosť pred inými úhradami.
(4)
Dodržiavanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 je oprávnený kontrolovať colný orgán, v ktorého prospech bola platba uskutočnená alebo colný orgán ním dožiadaný.
§229
(1)
Ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote,
a)
vymeria colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej sumy; úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 225 ods. 3,
b)
je colný orgán povinný na zabezpečenie príslušnej platby použiť všetky zákonom určené prostriedky.
(2)
Colný orgán oznámi dlžníkovi úrok vymeraný podľa tohto zákona najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci štvrťrok.
(3)
Colný orgán môže od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak
a)
jeho výška nepresiahne sumu 100 Sk,
b)
je suma cla zaplatená do piatich kalendárnych dní po uplynutí lehoty splatnosti,
c)
by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka.
(4)
Colný orgán môže odpísať nedoplatok sumy cla, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by výťažok z vymáhania nepresiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje v prípade, ak nie je nedoplatok nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a neúmernými ťažkosťami.
ŠTVRTÝ DIEL
PREMLČANIE COLNÉHO DLHU A JEHO ZÁNIK
Prvý oddiel
Premlčanie
§230
(1)
Právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla (ďalej len „nedoplatok“) sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
(2)
Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky je však možné vymáhať najneskôr do 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
(3)
Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej námietky.
(4)
Ak je nedoplatok zabezpečený hnuteľnými vecami, nemôže sa colné záložné právo premlčať, ak má veriteľ hnuteľnú vec v držbe.
(5)
Ak je nedoplatok zabezpečený colným záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nie je možné do 30 rokov po tomto zápise namietať premlčanie nedoplatku.
(6)
Úkonom na vymáhanie nedoplatku sa rozumie aj písomná upomienka o zaplatení sumy cla doručená dlžníkovi.
Druhý oddiel
Zánik colného dlhu
§231
(1)
Colný dlh zaniká zaplatením alebo odpustením.
(2)
Pri tovare navrhnutom do režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť sumu cla, colný dlh zaniká
a)
vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,
b)
prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, zničením so súhlasom colného orgánu, jeho zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho povahy alebo nehody, alebo vyššej moci, alebo ak ho deklarant v súlade s § 192 prenechal v prospech štátu,
c)
následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, ak colný dlh vznikol v súlade s § 197 a tovar bol zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.
PIATY DIEL
VRÁTENIE A ODPUSTENIE SUMY CLA
§233
(1)
Vrátením sumy cla sa rozumie vrátenie už zaplatenej sumy cla.
(2)
Odpustením sumy cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného dlhu alebo vyhlásenie jeho zápisu v účtovných dokladoch za neplatné v prípade, že suma cla ešte nebola zaplatená.
§234
(1)
Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená s výnimkou daní, ak zistí, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná v súlade s colnými predpismi.
(2)
Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.
(3)
Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená s výnimkou daní, ak sa mu žiadosť podá v lehote troch rokov odo dňa oznámenia sumy cla dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný orgán na žiadosť dlžníka určenú lehotu predĺžiť, najviac však na čas šiestich mesiacov. Ak colný orgán zistí skutočnosti uvedené v odseku 1 sám, vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní z vlastného podnetu.
(4)
Ministerstvo môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie prípady a podmienky, pri ktorých colný orgán vráti alebo odpustí sumu cla.
§235
(1)
Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní, ak platnosť colného vyhlásenia bola zrušená v súlade s § 67 až 70 a príslušná osoba podala žiadosť o jeho vrátenie v lehote uvedenej v § 69 a 70.
(2)
Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.
§236
(1)
Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní, ak zistí, že sa suma cla s výnimkou daní zapísaná v účtovných dokladoch vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.
(2)
Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.
(3)
Za chybný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.
(4)
Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní, ak sa tovar
a)
nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia, ktoré je nevyhnutné na zistenie chyby, alebo nezodpovedá zmluvným podmienkam,
b)
vyviezol späť do zahraničia.
(5)
Colný orgán povolí na žiadosť oprávnenej osoby zničenie tovaru pod priamym dohľadom colného orgánu namiesto jeho spätného vývozu alebo prepustenie do režimu tranzitu alebo do režimu uskladnenia v colnom sklade na účel jeho neskoršieho spätného vývozu, alebo jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu. Na spomínané účely sa tento tovar považuje za tovar zahraničný.
(6)
Colný orgán nevráti sumu cla alebo neodpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, ak bol predmetný tovar ešte pred podaním colného vyhlásenia dočasne dovezený na účel skúšok s výnimkou prípadov, keď nebolo možné počas týchto skúšok za normálnych okolností zistiť, že tovar je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy.
(7)
Colný orgán vráti alebo odpustí sumu cla s výnimkou daní z dôvodov uvedených v odseku 1 v prípade, ak dlžník o to požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla.
§237
(1)
Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená, aj z iných dôvodov, a to najmä vtedy, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti,30) a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovených osobitným predpisom.31)
(2)
Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.
(3)
Colný orgán na žiadosť dlžníka môže vrátiť alebo odpustiť sumu cla s výnimkou daní vtedy, ak o to dlžník požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla.
§238
(1)
Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní iba vtedy, ak výška sumy cla je vyššia ako 100 Sk a ak žiadosť o jej vrátenie bola podaná v súlade s týmto zákonom.
(2)
Vo výnimočných prípadoch je možné vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu cla.
§239
(1)
Ak colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní a úrok z omeškania v lehote splatnosti sumy cla, colný orgán nie je povinný úrok platiť. Colný orgán však úrok zaplatí, ak rozhodnutie
a)
o vrátení sumy cla nerealizoval do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia,
b)
ktorým sa nepovoľuje vrátenie sumy cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené za neplatné; úrok sa zaplatí odo dňa podania rozkladu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj na prípady vrátenia daní.
(3)
Úroková sadzba je vo výške 140 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku.
§240
V prípade, ak bola suma cla odpustená alebo vrátená omylom nezaniká a zápis v účtovných dokladoch je platný aj naďalej.
SIEDMA HLAVA
COLNÉ PRIESTUPKY A COLNÉ DELIKTY
PRVÝ DIEL
PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV
§241
Colné predpisy poruší ten, kto
a)
nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,
b)
uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,
c)
spôsobí, že mu príslušný colný orgán vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
d)
spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
e)
nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar oslobodený od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený do režimu vývozu,
f)
sfalšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo o tovare v tranzite,
g)
prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,
h)
poruší colné uzávery,
i)
predloží colnému orgánu doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar nepochádza od osôb oprávnených podnikať v tuzemsku,
j)
uvedie nesprávne údaje v žiadosti o osvedčení pôvodu tovaru,
k)
neuposlúchne výzvu colníka alebo mu inak bráni pri výkone jeho činnosti,
l)
neuposlúchne výzvu colného orgánu.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ PRIESTUPKY
§242
(1)
Colným priestupkom je zavinené konanie, ktorým sa porušujú colné predpisy, alebo ktorým je ohrozený záujem spoločnosti, ak nejde o colný delikt alebo o trestný čin.
(2)
Na zodpovednosť za colný priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.
(3)
Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bola fyzická osoba vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinná.
§243
(1)
Za colný priestupok je možné rozhodnutím uložiť sankcie, a to:
a)
pokarhanie,
b)
pokutu,
c)
prepadnutie tovaru.
(2)
Za colný priestupok uvedený v § 241 je možné uložiť pokutu do 50 000 Sk.
(3)
V blokovom konaní je možné uložiť pokutu do 5 000 Sk.32)
(4)
Právoplatné rozhodnutia o priestupkoch33) preskúmavajú súdy.
§244
Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
§245
(1)
Colný priestupok prejedná colný orgán, v ktorého obvode bol colný priestupok zistený, aj napriek tomu, že bol spáchaný v obvode iného colného orgánu.
(2)
Colný orgán, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku podľa odseku 1, môže postúpiť vec na prejednanie colnému orgánu, v ktorého obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo tam pracuje.
§246
(1)
Prepadnutie tovaru je možné uložiť fyzickej osobe vtedy, ak sa dopustila colného priestupku a tovar bol
a)
na spáchanie colného priestupku použitý alebo určený,
b)
získaný colným priestupkom alebo bol nadobudnutý za tovar colným priestupkom získaný.
(2)
Prepadnutie tovaru nie je možné uložiť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.
(4)
Prepadnutie tovaru je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
TRETÍ DIEL
COLNÉ DELIKTY
§247
Colného deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie (ďalej len „osoba“), ak porušila colné predpisy, a to spôsobom uvedeným v § 241.
§248
Za colný delikt je možné uložiť tieto sankcie:
a)
pokutu,
b)
prepadnutie tovaru.
§249
(1)
Podľa závažnosti porušenia colných predpisov uvedených v § 241 je možné uložiť pokutu do výšky 2 000 000 Sk.
(2)
Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
§250
(1)
Prepadnutie tovaru je možné uložiť vtedy, ak tovar patrí osobe, ktorá sa colného deliktu dopustila a tovar bol
a)
na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený,
b)
získaný colným deliktom alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.
(2)
Prepadnutie tovaru nie je možné uložiť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.
(4)
Prepadnutie tovaru je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
§251
Pokutu alebo prepadnutie tovaru je možné uložiť osobe len do dvoch rokov odo dňa, keď colný orgán zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.
§252
(1)
Ak nebola za colný delikt uložená sankcia prepadnutia tovaru, je možné rozhodnúť o zhabaní tovaru, ak nepatrí osobe colného deliktu alebo osoba je neznáma a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(2)
O zhabaní tovaru nie je možné rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov. Ustanovenie § 250 ods. 2 platí obdobne.
(3)
Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.
§253
(1)
Colný delikt prejedná colný orgán, v ktorého obvode má osoba trvalý pobyt alebo sídlo.
(2)
Ak nemá táto osoba trvalý pobyt alebo sídlo v tuzemsku, prejedná colný delikt colný orgán, v ktorého obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.
(3)
Osoba, voči ktorej colný orgán právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinná uhradiť štátu náklady spojené s prerokovaním colného deliktu paušálnou sumou vo výške 1 000 Sk za každé, aj začaté, konanie.
(4)
Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty uloženej podľa § 249. Uhradené náklady konania sú príjmom štátneho rozpočtu.
§254
Pokuty za colné priestupky a colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.
ÔSMA HLAVA
COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO A VYMÁHANIE NEDOPLATKOV
PRVÝ DIEL
COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO
§255
(1)
Na zabezpečenie sumy cla a jeho príslušenstva a pokuty vzniká podľa tohto zákona colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka. Rozhodnutie colného orgánu o tom, na ktoré veci, prípadne pohľadávky dlžníka sa colné záložné právo vzťahuje, sa doručí dlžníkovi, ktorý sa môže proti nemu odvolať v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku a predmet colného záložného práva.
(3)
Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti podľa povahy veci doručí na zaznamenanie colného záložného práva v príslušnej evidencii alebo držiteľovi zálohu, prípadne dlžníkovi povinného.
(4)
Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva k nehnuteľnostiam sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti doručí na zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.34)
DRUHÝ DIEL
VYMÁHANIE NEDOPLATKOV
§256
(1)
Ak sa suma cla a jeho príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov neuhradia v zákonom stanovenej lehote, vyzve colný orgán dlžníka, aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote, ktorú určí colný orgán a upozorní dlžníka, že po uplynutí tejto lehoty prikročí k vymáhaniu nedoplatku (ďalej len „vymáhanie“). Proti výzve je možné podať námietky v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa jej doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
Vymáhanie je možné začať aj bez predchádzajúceho doručenia výzvy, ak hrozí nebezpečenstvo, že účel vymáhania bude zmarený, ak sa k vymáhaniu nepristúpi neodkladne. V takomto prípade sa výzva doručí spolu s exekučným príkazom, a to najneskôr pri výkone exekúcie.
(3)
(4)
Exekučným titulom pre exekúciu sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažné plnenie.
(5)
Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na
a)
prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky,
b)
zrážku zo mzdy, z platu alebo z inej odmeny za prácu alebo z ich náhrad, zrážku z príjmov z podnikateľskej a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z dôchodkov, nemocenského a zo štipendií,
c)
predaj hnuteľných vecí,
d)
predaj nehnuteľností.
(6)
Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám, ktorým sa ukladajú povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo dňa jeho doručenia. O odvolaní rozhoduje colný orgán, ktorý exekúciu nariadil. Ak sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa proti exekučnému príkazu odvolanie, rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.
(7)
Na výkon exekúcie sa primerane použije Občiansky súdny poriadok alebo Exekučný poriadok.
(8)
Exekúciu je možné odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky, o odloženie alebo o odpustenie cla a iných platieb vyberaných pri dovoze, a to aj bez žiadosti, ak sa zisťujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre čiastočné alebo pre úplné zrušenie výkonu rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, úkony už vykonané zostanú zachované.
(9)
Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že došlo k neoprávnenému vymáhaniu, patrí dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymáhané čiastky náhrada v dvojnásobnej výške úroku uvedeného v § 225 ods. 4. Ak exekúcia ešte trvá, colný orgán ju zruší. Ak je skutočná škoda spôsobená neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhrádza sa skutočná škoda.
§257
(1)
Exekučné náklady uhrádza dlžník, ak sa exekúcia vykonala oprávnene.
(2)
Náhrada exekučných nákladov pozostáva z náhrady nákladov za výkon exekúcie a za výkon predaja a z náhrady hotových výdavkov colných orgánov.
(3)
Náhrada nákladov za výkon exekúcie predstavuje 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 500 Sk. Ak sa na nedoplatok vykonala exekúcia niekoľkými samostatnými úkonmi alebo ak sa exekúcia vykonala opakovane, náhrada nákladov za výkon exekúcie nedoplatku sa vypočíta iba jedenkrát.
(4)
Náhrada nákladov za výkon predaja predstavuje 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 500 Sk.
(5)
Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vypočíta zo sumy zaokrúhlenej na celé stokoruny smerom nahor.
(6)
Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3, ak pracovník colného orgánu alebo exekútor oznámil dlžníkovi alebo jeho zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal úvodnú vetu exekučnej zápisnice alebo následne po odoslaní exekučného príkazu.
(7)
Exekučné náklady za výkon predaja podľa odseku 4 je dlžník povinný uhradiť po začatí dražby a spísaní úvodnej vety exekučnej zápisnice.
(8)
Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník aj vtedy, ak k výkonu predaja nedošlo.
(9)
Náhradu exekučných nákladov uhrádza dlžník v skutočnej výške do 30 kalendárnych dní odo dňa oznámenia ich výšky. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať námietky podľa § 258.
(10)
Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja dotýka viacerých dlžníkov alebo sa uskutočňuje spoločne a hotové výdavky sa spoločne týchto prípadov dotýkajú, ich výška sa prerozdelí v pomere k jednotlivým nedoplatkom.
(11)
Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha súčasne s nedoplatkom, na ktorého základe sa exekúcia vykonáva.
TRETÍ DIEL
NÁMIETKY
§258
(1)
Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť proti akémukoľvek úkonu colného orgánu námietky v súvislosti s vymáhacím alebo so zaisťovacím konaním.
(2)
Dlžník môže podať námietky písomne alebo ústne v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi námietky a svoje rozhodnutie odôvodní.
(3)
Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 2 nie je prípustné odvolanie. Podané odvolanie nemá odkladný účinok pre samotné konanie.
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBITNÁ ÚPRAVA PRE KONKURZNÉ KONANIE A VYROVNACIE KONANIE
§258a Prihlasovanie colných pohľadávok
(1)
Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania36a) sa rozumie
a)
colnou pohľadávkou
1.
nezaplatené clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze, zodpovedajúce colnému dlhu, ktorý vznikol podľa tohto zákona; to sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikla iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia alebo nebola vymeraná colným orgánom,
2.
pokuty a prepadnutie tovaru, ktoré colné orgány dlžníkovi uložili v konaní o colnom delikte pred vyhlásením konkurzu a povolením vyrovnania,
3.
úroky a dodatočne vymeraná suma cla, ktoré sa vzťahujú na colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikal pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli vymerané, ak mohli byť colným orgánom vymerané do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,
b)
colným záväzkom clo, dane a iné platby pri dovoze, na ktorých vrátenie má dlžník právny nárok podľa tohto zákona, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil,
c)
colnými pohľadávkami vzniknutými pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,
d)
colnými pohľadávkami alebo colnými záväzkami vzniknutými po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania36b) colné pohľadávky neuvedené v odseku 1 písm. c) alebo colné záväzky neuvedené v odseku 2.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colné záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.
(3)
V konkurznom konaní môže colný orgán uplatňovať colné pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colné pohľadávky, ktoré vzniknú na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 86 tohto zákona vykonanej po vyhlásení konkurzu.
(4)
Vo vyrovnacom konaní môže colný orgán uplatňovať colné pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colné pohľadávky, ktoré vzniknú na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 86 tohto zákona vykonanej po povolení vyrovnania.
(5)
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania colný orgán prihlási colné pohľadávky spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.36c)
(6)
V konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní nemožno uspokojiť colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikal pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo tie ich časti, ktoré
a)
colný orgán neprihlásil podľa odseku 5 alebo
b)
neboli v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní úspešne uplatnené.
§258b Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania
(1)
Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania sa colné konanie neprerušuje. To neplatí na exekučné konanie colných orgánov, ktoré sa týka colných pohľadávok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať exekučné konanie colných orgánov pre colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu, ani pre colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol po vyhlásení konkurzu.
(2)
Vyhlásením konkurzu sa nesplatné colné pohľadávky stávajú splatnými. Colný orgán prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné colné záväzky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik colných pohľadávok a colných záväzkov neplynú.
(3)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú úroky a colný orgán ich nemôže vymeriavať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú úroky, ktoré sa považujú za colné pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania a colný orgán ich nemôže vymeriavať. Úroky colné orgány uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej sumy cla, ktorá tvorí colnú pohľadávku.
(4)
V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej podstaty stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty primerane vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov,3) ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady, ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo povinnosti iných právnických osôb alebo fyzických osôb, vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto dlžníka sa považujú za doklady vystavené dlžníkom. Právne úkony správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu konkurznej podstaty poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka; obdobne sa posudzujú i prijaté plnenia.
(5)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie colných pohľadávok a colných záväzkov.
(6)
Potvrdením vyrovnania zanikajú colné pohľadávky alebo ich časti, ktoré dlžník na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky colné pohľadávky alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na cle vzniknuté pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno po vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj úroky alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované za colné pohľadávky podľa § 258a ods. 1 písm. c), ak sa tieto úroky vzťahujú na colné pohľadávky, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na cle vzniknuté pred povolením vyrovnania. Tieto sumy ani ich príslušenstvo nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť alebo vymerať.
(7)
Účinky podľa odsekov 2 a 6 sa skončia, ak dlžník vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania.
DEVIATA HLAVA
ZAISTENIE, PREDAJ TOVARU A SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU
PRVÝ DIEL
ZAISTENIE TOVARU
§259
(1)
Colný orgán môže na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu zaistiť tovar, o ktorom je možné dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie
a)
colného priestupku použil alebo sa colným priestupkom získal, alebo bol nadobudnutý za tovar colným priestupkom získaný,
b)
colného deliktu použil alebo sa colným deliktom získal, alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.
(2)
Colný orgán môže tovar zaistiť podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.
§260
(1)
Colný orgán vydá rozhodnutie o zaistení tovaru a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej bol tovar zaistený. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať námietky v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Tieto námietky nemajú odkladný účinok.
(2)
V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar zaisťuje a poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie dotýka. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o možnosti predaja tovaru v prípade nezaplatenia pokuty.
(3)
Tovar, ktorý je možné podľa § 259 zaistiť, môže colný orgán osobe ponechať ale súčasne nariadiť, aby tovar nepoužívala, nepredávala alebo s ním iným spôsobom nenakladala.
§261
(1)
Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru, je povinná tento tovar vydať colnému orgánu.
(2)
Ak nie je na výzvu colného orgánu zaistený tovar vydaný, je možné ho osobe, ktorá ho má v držbe, odňať.
(3)
O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj popis tohto tovaru. Osobe, ktorá tovar vydala alebo ktorej bol tovar odňatý, vystaví colný orgán potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tohto tovaru.
§262
(1)
Ak zaistený tovar už nie je potrebný na ďalšie konanie a ak neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo o colnom delikte, alebo predaj podľa § 263, bude osobe, ktorej bol odňatý, vrátený.
(2)
Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba ako tá, ktorej bol tovar zaistený, alebo ak má colný orgán pochybnosti o tom, či tovar, ktorý jej bol zaistený, jej patrí, colný orgán tento tovar nevydá a odporučí týmto osobám, aby uplatnili svoj nárok na vrátenie tovaru na príslušnom súde.
DRUHÝ DIEL
PREDAJ TOVARU A SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU
§263
(1)
Colný orgán môže dočasne uskladnený tovar predať v prípade, ak colné vyhlásenie nebolo podané v lehote určenej v § 54.
(2)
Colný orgán môže tovar zaistený podľa § 259 ods. 1, ktorý nebol označený ako prepadnutý alebo ktorý nebol zhabaný, predať na účel úhrady pokuty, ktorá bola uložená za colný priestupok alebo za colný delikt a nebola uhradená do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(3)
Colný orgán môže tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, alebo živé zvieratá zaistené podľa § 259 ods. 1 ihneď predať.
(4)
Colný orgán môže tovar predať, ak sú splnené podmienky podľa § 80 tohto zákona, aby tak zabránil nedovolenému nakladaniu s týmto tovarom.
(5)
Ak sú tovarom živé chránené rastliny alebo živé chránené živočíchy, môže colný orgán tieto predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
§264
(1)
Colný orgán predá tovar spravidla v dražbe. Pritom postupuje podľa osobitných predpisov.37)
(2)
Podrobnosti o tomto predaji ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
S tovarom, ktorý nie je možné predávať alebo používať zo zdravotných, zverolekárskych, rastlinnolekárskych, bezpečnostných alebo z iných dôvodov, bude colný orgán zaobchádzať spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.38)
§265
(1)
Z výnosu, ktorý bol získaný predajom tovaru, sa prednostne uhradí suma cla a jeho príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.39) Zvyšok výnosu vyplatí colný orgán oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do troch rokov odo dňa predaja tovaru, prepadne zvyšok výnosu z tohto predaja v prospech štátu.
(2)
Ak tretia osoba uplatní nárok na zvyšok výnosu z predaja tovaru do troch rokov odo dňa jeho predaja na colnom orgáne, odkáže colný orgán túto osobu, aby svoj nárok uplatnila na príslušnom súde.
§266
(1)
Colný orgán vykonáva správu majetku štátu pri tovare,
a)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v konaní o colných priestupkoch alebo v konaní o colných deliktoch,
b)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze a pri tranzite tovaru,
c)
ktorý deklarant prenechal v prospech štátu.
(2)
Pri nakladaní s majetkom štátu uvedeným v odseku 1 sa postupuje podľa osobitného predpisu.40)
DESIATA HLAVA
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§267
Ak sumu cla a jej príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov39) nie je možné uhradiť v slovenskej mene, môžu colné orgány na ich úhradu prijímať aj cudziu menu. Na prepočet cudzej meny na slovenské koruny sa použije kurz peňažných prostriedkov v cudzej mene – v kurze vyhlasovanom Národnou bankou Slovenska platným v čase vykonania úhrady.
§268
Ak je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami, ktoré obsahujú ustanovenia odlišné od tohto zákona, platia ustanovenia týchto medzinárodných zmlúv.41)
§269
(1)
Colné orgány zabezpečujú zber údajov a spracovanie informácií o tovare, ktorému bolo pridelené colne schválené určenie na základe dokladov predpísaných na colné konanie.
(2)
Spôsob vedenia colnej štatistiky ustanoví ministerstvo po dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
§270
§271
Colný orgán je povinný v lehote do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o povolenie režimu s ekonomickými účinkami vydať rozhodnutie. Túto lehotu je možné predĺžiť iba vtedy, ak rozhodnutie nie je možné vzhľadom na zložitosť prípadu, vydať v dvojmesačnej lehote. Colný orgán je povinný oznámiť skutočnosti, ktoré mu bránia vydať rozhodnutie, žiadateľovi pred uplynutím určenej lehoty, uviesť dôvody a určiť lehotu, v ktorej rozhodnutie vydá.
§272
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov nemá odkladný účinok. Colné orgány môžu odkladný účinok rozhodnutia vo výnimočných prípadoch povoliť, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá, a ak sa tým nesťaží výkon rozhodnutia alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.
(2)
Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo za colný delikt má odkladný účinok, ktorý nie je možné vylúčiť.
§273
Zabezpečením a určením colného dlhu a premlčaním práva vymáhať nedoplatok na cle sa podľa tohto zákona rozumie aj zabezpečenie a určenie daňovej a poplatkovej povinnosti pri dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a iné platby vyberané pri dovoze.
§274
(1)
Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Vykonávacie právne predpisy, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považujú až do vydania nových vykonávacích právnych predpisov za právne predpisy vydané podľa tohto zákona.
§275
Ak colné orgány vykonávajú oprávnenia podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy neustanovujú inak, majú rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté platí o právach a povinnostiach subjektov, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.
§276
Práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, prechádzajú z Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky na colné riaditeľstvo.
§276a
Na konanie začaté pred 1. augustom 2000 sa vzťahujú doterajšie predpisy.
§277
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 44/1974 Zb. Colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb., zákona č. 5/1991 Zb. a zákona č. 217/1992 Zb. s výnimkou ustanovení § 11 až 15 a § 32,
2.
Zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon,
3.
Článok IV zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon,
4.
Článok VIII zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994, ktorým sa mení zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon.
§278
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1996.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
Napríklad § 3 ods. 1 a 2 a § 4 až 7 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, § 7 a § 16 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch.
2)
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 243/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.
4)
Napríklad § 566 Obchodného zákonníka.
5)
Napríklad § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
5a)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 160/1988 Zb. o Medzinárodnom dohovore o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru a Protokole o jeho zmene.
7)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
7a)
§ 17 zákona č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.
7aa)
Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
7ab)
§ 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
7b)
Zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7c)
Zákon č. 383/1997 Z. z.
8)
Napríklad zákon č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole.
9)
Napríklad vládna vyhláška č. 59/1948 Zb., ktorou sa uvádza v dočasnú platnosť Všeobecná dohoda o clách a obchode zo dňa 30. októbra 1947, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1984 Zb. o Dohode o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a Protokolu k nej, Dohoda medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 199/1993 Z. z.).
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.
11)
§ 158 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).
12)
§ 27 až 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
12a)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
12ba)
Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.
12bb)
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení neskorších predpisov.
12bc)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
12c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
12d)
§ 41 ods. 2 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
12e)
Napríklad zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 45/1998 Z. z.
13)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
14)
Vládna vyhláška č. 59/1948 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1984 Zb.
15)
Napríklad § 20 až 24 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení zákona č. 54/1987 Zb., zákona č. 479/1992 Zb., zákona č. 539/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1995 Z. z.
16)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 572/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín CITES.
17)
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov.
17a)
Napríklad § 8 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov.
18)
§ 2 ods. 9 zákona č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
19)
§ 2 ods. 1 až 4 zákona č. 238/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
20)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi.
21)
§ 47 zákona č. 71/1967 Zb.
22)
23)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 117/1993 Z. z. o kontrole výroby a obehu liehu.
24)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1993 Z. z. (úplné znenie č. 13/1994 Z. z.).
25)
Napríklad zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
28)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb., vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb., vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách.
29)
§ 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
30)
§ 4 zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 133/1995 Z. z.
31)
§ 3 zákona č. 463/1991 Zb.
32)
§ 84 a 85 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
33)
§ 83 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
34)
§ 151b ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.§ 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
36)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
36a)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
36b)
§ 31 a 54 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
36c)
37)
Napríklad zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie v znení neskorších predpisov.
38)
Napríklad zákon č. 87/1987 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 284/1995 Z. z.
39)
Napríklad zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole.
40)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
41)
Dohoda medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 199/1993 Z. z.).
Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl (Zmluva NATO-SOFA).
Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl (Zmluva NATO-SOFA).
42)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
