98/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2000 do 14.03.2002
98
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 9. marca 1995
o Liečebnom poriadku
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§1 Účel zákona
Tento zákon upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia,1) ako aj za čiastočnú alebo celú úhradu poistencov.
§2 Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
poisťovňou zdravotná poisťovňa,2) s ktorou zdravotnícke zariadenie uzavrelo zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zmluvné zdravotnícke zariadenie“), ak sa pojem poisťovňa používa vo vzťahu k zdravotníckemu zariadeniu. Ak sa pojem poisťovňa používa vo vzťahu k poistencovi, rozumie sa ňou zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vybral,3)
b)
ošetrujúcim lekárom lekár zmluvného zdravotníckeho zariadenia, ktorý má poistenca v zdravotnej starostlivosti, a lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb3a)
c)
praktickým lekárom praktický lekár pre dospelých a praktický lekár pre deti a dorast, dorastový lekár, gynekológ a stomatológ,
d)
zdravotníckou pomôckou zdravotnícka pomôcka aj zdravotnícka potreba,
e)
zdravotne postihnutým poistenec s trvalým poškodením fyzického alebo psychického zdravia.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti
§3
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje zdravotná starostlivosť a osobitná zdravotná starostlivosť4) (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) podľa druhu a stupňa postihnutia zdravia poistenca.
(2)
Na základe zdravotného poistenia sa poskytujú zdravotné výkony, liečivá obsiahnuté v lieku a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú indikované zo zdravotných dôvodov, zodpovedajú súčasnému stupňu rozvoja medicínskych a biomedicínskych vied a pri danej indikácii dosahujú efektívny účinok, dodržiavajúc zásady účelnej terapie, osobitne farmakoterapie. Zdravotné výkony poskytované na základe zdravotného poistenia sú uvedené v Zozname zdravotných výkonov (ďalej len „zoznam výkonov“), ktorý tvorí prílohu č. 1.
(3)
Poisťovňa uhrádza zmluvným zdravotníckym zariadeniam náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom podľa odseku 2 spôsobom a vo výške, ktoré určujú cenové predpisy.5)
(4)
Poisťovňa uhrádza zdravotníckemu zariadeniu, s ktorým nie je v zmluvnom vzťahu, náklady za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak ju zdravotnícke zariadenie poskytlo poistencovi pri náhlom ochorení, pri zhoršení zdravotného stavu alebo pri ohrození života. Spôsob a výšku úhrady určujú cenové predpisy.5)
6.
osoba v stave hmotnej núdze, ktorá sa preukáže rozhodnutím okresného úradu o dávke sociálnej pomoci vydaným podľa osobitného predpisu5f) (ďalej len „osoba v hmotnej núdzi"), a osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá sa preukáže rozhodnutím okresného úradu o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov vydaným podľa osobitného predpisu,5g)
§4
(1)
Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícki pracovníci a iní odborní pracovníci v zdravotníctve6) predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach alebo podľa potreby aj v byte poistenca, alebo na inom mieste, kde treba poskytnúť túto starostlivosť.
(2)
Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti ustanovuje osobitný predpis.6a)
(3)
Lekár alebo iný zdravotnícky pracovník zmluvného zdravotníckeho zariadenia nemôže odmietnuť poistenca, ktorý patrí do jeho zdravotnej starostlivosti podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo pracoviska s výnimkou prípadov uvedených v osobitných predpisoch.7)
§5 Preventívna starostlivosť
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje preventívna starostlivosť. Rozsah a spôsob jej poskytovania sú uvedené v zozname výkonov v IV. časti.
(2)
Preventívne prehliadky vykonáva pri prevzatí poistenca do svojej starostlivosti praktický lekár [§ 2 písm. c)], ak zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že sa takáto prehliadka vykonala už v uplynulých dvoch rokoch.
(3)
Preventívne prehliadky zdravotne postihnutých a darcov krvi sa vykonávajú jedenkrát ročne.
§6 Dispenzárna starostlivosť
(1)
Dispenzárnou starostlivosťou sa rozumie aktívne a systematické sledovanie chorých poistencov alebo poistencov s ohrozením zdravia, ich vyšetrenie a liečenie.
(2)
Na základe zdravotného poistenia sa poskytuje dispenzárna starostlivosť týmto poistencom:
a)
deťom do jedného roka,
b)
tehotným ženám odo dňa zistenia tehotenstva do šiestich týždňov po pôrode,
c)
ženám, ktoré používajú hormonálnu a vnútromaternicovú antikoncepciu,
d)
osobám ťažko zdravotne postihnutým,
e)
osobám, u ktorých to v indikovaných prípadoch vzhľadom na ich chorobu určí ošetrujúci lekár.
(3)
Poistencov do dispenzárnej starostlivosti zaraďuje ošetrujúci lekár. Rozsah jej poskytovania je uvedený v zozname výkonov v V. časti.
§7 Kúpeľná starostlivosť
(1)
Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje na základe zdravotného poistenia ako ústavná kúpeľná starostlivosť na predvolanie alebo ako ambulantná kúpeľná starostlivosť.
(2)
Ústavná kúpeľná starostlivosť na predvolanie je pokračovaním liečebného procesu, ktorý nadväzuje na ústavnú zdravotnú starostlivosť alebo ambulantnú starostlivosť; je zameraná na doliečenie, zabránenie vzniku invalidity, čiastočnej invalidity alebo bezvládnosti. Poistencom zúčastneným na nemocenskom poistení (zabezpečení) sa poskytuje v čase ich dočasnej pracovnej neschopnosti. Poistencov predvoláva na kúpeľnú starostlivosť kúpeľná liečebňa. Táto kúpeľná starostlivosť sa poskytuje v celom rozsahu na základe zdravotného poistenia.
(3)
Namiesto indikovanej ústavnej kúpeľnej starostlivosti možno poistencovi na jeho žiadosť poskytnúť ambulantnú kúpeľnú starostlivosť. V takom prípade sa na základe zdravotného poistenia uhrádzajú iba náklady na vyšetrenie a liečenie poistenca v kúpeľnej liečebni.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknuté poskytovanie kúpeľnej starostlivosti podľa predpisov o nemocenskom poistení (zabezpečení) a dôchodkovom zabezpečení.
(5)
Choroby, pri ktorých sa poistencom poskytuje kúpeľná starostlivosť, indikačné podmienky, dĺžka liečebného pobytu a zoznam kúpeľných miest v Slovenskej republike, kde sa kúpeľná starostlivosť poskytuje, sú uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť (ďalej len „indikačný zoznam“), ktorý tvorí prílohu č. 4 k tomuto zákonu.
(6)
Indikačný zoznam platí aj pre kúpeľnú starostlivosť, ktorá sa na základe zdravotného poistenia neposkytuje.
(7)
Deťom do skončenia povinnej školskej dochádzky sa kúpeľná starostlivosť poskytuje podľa odseku 2, alebo podľa odseku 3 so súhlasom zákonného zástupcu alebo občana, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Táto kúpeľná starostlivosť sa poskytuje v detských kúpeľných liečebniach.
(8)
Pri chorobách z povolania a iných poškodeniach zdravia z práce a z pracovného prostredia sa kúpeľná starostlivosť poskytuje podľa odseku 2, ak indikáciu potvrdila klinika pracovného lekárstva alebo oddelenie pracovného lekárstva.
(9)
Poskytnutie kúpeľnej starostlivosti navrhuje lekár uvedený pri jednotlivých indikáciách indikačného zoznamu. Kúpeľnú starostlivosť podľa odsekov 2, 3, 7 a 8 schvaľuje revízny lekár. Zdravotná poisťovňa zriaďuje komisiu na koordináciu výberu a predvolávania poistencov na kúpeľnú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) odborne usmerňuje výber a predvolávanie poistencov na kúpeľnú liečbu.
(10)
Ak poistenec bezdôvodne nenastúpil na kúpeľnú starostlivosť, svojvoľne ju prerušil alebo bol predčasne prepustený pre hrubé porušenie pokynov lekára kúpeľnej liečebne, je povinný uhradiť poisťovni vynaložené náklady alebo ich pomernú časť.
§8 Poskytovanie liekov
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ústavnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne
a)
hromadne vyrábané lieky,
b)
hromadne pripravované lieky,
c)
individuálne pripravované lieky.
(2)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne
a)
hromadne vyrábané lieky obsahujúce tieto imunologické liečivá:
1.
sérum proti stafylokokovým infekciám,
2.
sérum proti záškrtu,
3.
sérum proti hadiemu jedu,
4.
sérum proti botulinizmu,
5.
sérum proti plynovej sneti,
6.
sérum proti besnote,
7.
imunoglobulín proti tetanu,
8.
imunoglobulín proti hepatitíde B,
9.
imunoglobulín proti kliešťovej encefalitíde,
10.
imunoglobulín proti ovčím kiahňam,
11.
vakcína proti tetanu,
12.
vakcína proti stafylokokovým infekciám,
13.
vakcína proti besnote,
14.
vakcína proti tuberkulóze,
b)
hromadne vyrábané lieky obsahujúce antidotá používané na liečbu otráv organofosfátmi, ťažkými kovmi, kyanidmi a jedovatými hubami,
c)
individuálne pripravované lieky okrem liekov, na ktorých prípravu sa použili hromadne vyrábané lieky čiastočne uhrádzané na základe zdravotného poistenia.
(3)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu hromadne vyrábané lieky obsahujúce liečivá, ktoré patria do anatomicko-terapeutických skupín liečiv (ďalej len „anatomicko-terapeutická skupina liečiv“) uvedených v prílohe č. 2 k tomuto zákonu. Z každej anatomicko-terapeutickej skupiny liečiv uvedenej v prílohe č. 2 k tomuto zákonu sa poskytuje bezplatne najmenej jeden liek.
(4)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu aj hromadne vyrábané lieky, ktoré obsahujú liečivá, ktoré patria do anatomicko-terapeutických skupín liečiv neuvedených v prílohe č. 2 k tomuto zákonu, ak sú uvedené v Zozname liečiv a liekov uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe zdravotného poistenia (ďalej len „zoznam liekov“).
(5)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu lieky predpísané v súlade s preskripčnými obmedzeniami uvedenými v zozname liekov.
(6)
Výška úhrady na základe zdravotného poistenia sa určuje najmä podľa týchto kritérií:
a)
terapeutický zisk lieku,
b)
nákladovosť liečby liekom,
c)
referenčná úhrada pre všetky porovnateľné lieky danej anatomicko-terapeutickej skupiny.
§8a Poskytovanie zdravotníckych pomôcok
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa počas ústavnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne hromadne vyrábané zdravotnícke pomôcky.
(2)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu zdravotnícke pomôcky patriace do skupín zdravotníckych pomôcok uvedených v prílohe č. 3 k tomuto zákonu. Z každej skupiny zdravotníckych pomôcok uvedenej v prílohe č. 3 k tomuto zákonu sa poskytuje bezplatne v ustanovených množstvách a intervaloch základný funkčný typ zdravotníckej pomôcky (odsek 5), ak sa klinickými skúškami preukázalo, že zdravotnícka pomôcka
a)
umožní pokračovanie v liečebnom procese,
b)
podporí stabilizáciu zdravotného stavu alebo ho výrazne zlepší, alebo vylúči jeho zhoršenie,
c)
kompenzuje alebo zmierni následky zdravotného postihnutia okrem zdravotníckych pomôcok, pri ktorých je v prílohe č. 3 ustanovená čiastočná úhrada poistenca.
(3)
Rozšírený funkčný typ zdravotníckej pomôcky (odsek 6) sa poskytuje bezplatne len do výšky ceny základného funkčného typu. V prípadoch, ak je postihnutie pacienta zložitejšie alebo ak sa vyskytuje kombinácia viacerých diagnóz, alebo sú odôvodnené nároky na väčšiu životnosť alebo menšiu hmotnosť zdravotníckej pomôcky, môže revízny lekár zdravotnej poisťovne na návrh oprávneného predpisujúceho lekára udeliť výnimku na celú úhradu rozšíreného funkčného typu zdravotníckej pomôcky na základe zdravotného poistenia.
(4)
Na základe zdravotného poistenia sa pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poistencom poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu aj základné funkčné typy zdravotníckych pomôcok patriace do skupín zdravotníckych pomôcok, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákon, ak sú uvedené v zozname zdravotníckych pomôcok uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe zdravotného poistenia (ďalej len „zoznam zdravotníckych pomôcok“).
(5)
Základný funkčný typ zdravotníckej pomôcky poskytuje pacientom s určitým zdravotným postihnutím alebo určenou diagnózou vyhovujúci funkčný efekt, ktorý je rovnocenný s inými porovnateľnými typmi alebo vyhotoveniami, má požadovaný estetický vzhľad, požadovanú životnosť a cenu.
(6)
Rozšírený funkčný typ zdravotníckej pomôcky poskytuje pacientom s určitým zdravotným postihnutím alebo určenou diagnózou rozšírené funkčné využitie alebo lepší estetický vzhľad, alebo menšiu hmotnosť, alebo má iné pozitívne vlastnosti ako základný funkčný typ, ktoré nie sú pre objektívne zistený zdravotný stav pacienta nevyhnutné.
(7)
Výška úhrady zdravotníckej pomôcky na základe zdravotného poistenia sa ustanoví najmä podľa týchto kritérií:
a)
úžitková hodnota zdravotníckej pomôcky alebo terapeutický zisk,
b)
nákladovosť liečby zdravotníckou pomôckou,
c)
referenčná úhrada pre všetky porovnateľné zdravotnícke pomôcky danej skupiny na úrovni základného funkčného typu.
Predpisovanie a výdaj liekov a zdravotníckych pomôcok
§9
(2)
Lieky a zdravotnícke pomôcky sú oprávnení predpisovať na lekársky predpis alebo na lekársky poukaz lekári, ktorí
a)
poskytujú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v zmluvných zdravotníckych zariadeniach,
b)
poskytujú lekársku službu prvej pomoci a ústavnú pohotovostnú službu v zmluvných zdravotníckych zariadeniach,
c)
poskytujú zdravotnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.3a)
(3)
Lieky a zdravotnícke pomôcky sú oprávnení predpisovať na lekársky predpis a na lekársky poukaz v zdravotne indikovaných prípadoch lekári pre seba a pre blízke osoby;12) môžu ich predpisovať na základe dohody s poisťovňou len na účet poisťovne, v ktorej sú lekár a jemu blízke osoby zdravotne poistení.
(4)
Lekári predpisujú lieky a zdravotnícke pomôcky na lekársky predpis a na lekársky poukaz. Lekársky predpis a lekársky poukaz musí obsahovať náležitosti uvedené v prílohe č. 2.
(5)
Lekári, ktorí nemajú uzavretú zmluvu s poisťovňou, predpisujú pri poskytovaní prvej pomoci lieky a zdravotnícke pomôcky na tlačive vlastného lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu obsahujúceho náležitosti ustanovené ministerstvom; takto predpísané lieky a zdravotnícke pomôcky uhrádza poisťovňa, ktorú si poistenec vybral.
(6)
Lieky a zdravotnícke pomôcky poskytované v zariadeniach ústavnej starostlivosti a v kúpeľných liečebniach sa predpisujú na žiadanky.
(7)
Predpisovanie a výdaj liekov a zdravotníckych pomôcok podrobnejšie upravuje osobitný predpis.12a)
§10
(1)
Ak lekáreň alebo výdajňa zdravotníckych pomôcok nemá uzavretú zmluvu s poisťovňou, na ktorej lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze sú predpísané lieky alebo zdravotnícke pomôcky, lekáreň je povinná ich poistencovi vydať. Poisťovňa, ktorú si poistenec vybral, je povinná uhradiť lekárni alebo výdajni zdravotníckych pomôcok cenu takto vydaných liekov alebo zdravotníckych pomôcok najneskôr do 30 dní od doručenia faktúry.
(2)
Za vydanie lieku alebo zdravotníckej pomôcky predpísanej na lekárskom predpise lekárenskou pohotovostnou službou vyberá lekáreň poplatok 10 Sk. Poplatok je príjmom lekárne. Poplatok sa nevyberá pri výdaji liekov a zdravotníckych pomôcok na lekársky predpis alebo na lekársky poukaz vydaný lekárom lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby.
(3)
Lekáreň alebo výdajňa zdravotníckych pomôcok je povinná prijaté lekárske predpisy a lekárske poukazy spracovať na magnetickom nosiči spôsobom určeným ministerstvom.
Doprava poistenca
§11
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa poskytuje doprava poistenca do zmluvného zdravotníckeho zariadenia vtedy, ak podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav poistenca vyžaduje, aby bol dopravený do zdravotníckeho zariadenia, premiestnený do iného zariadenia alebo dopravený späť do miesta jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, prípadne do miesta pobytu v čase ochorenia. Doprava sa poskytuje aj sprievodcovi poistenca, ak je podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára potrebná. O tom, akým dopravným prostriedkom dopravnej zdravotnej služby a za akých podmienok sa doprava uskutoční, rozhoduje ošetrujúci lekár. Doprava sa poskytuje na území Slovenskej republiky, prípadne na území iného štátu, ak to vyplýva z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Dopravu poistenca vykonáva dopravná zdravotná služba. Ak dopravu poistenca nemožno takto vykonať a jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje dopravenie do zdravotníckeho zariadenia motorovým vozidlom, poskytne sa poistencovi na základe zdravotného poistenia náhrada nákladov vynaložených na takúto dopravu podľa potvrdenia revízneho lekára. Náhrada nákladov sa poskytne do výšky preukázaných nákladov, najviac však do výšky nákladov, ktoré by boli vynaložené na dopravu poistenca vykonanú dopravnou zdravotnou službou. O úhrade vyšších nákladov rozhoduje revízny lekár.
(3)
Ak zdravotnícke zariadenie nemá zriadenú vlastnú dopravnú zdravotnú službu, zabezpečuje ju na základe zmluvného vzťahu s inými zdravotníckymi zariadeniami alebo s iným prepravcom vykonávajúcim dopravnú zdravotnú službu.
(4)
Dopravu poistenca, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
(5)
Dopravu poistenca, ktorý je v cele policajného zaistenia, zabezpečuje Policajný zbor.
(6)
Výkony záchrannej zdravotnej služby a leteckej záchrannej služby sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia.
§12
(1)
Náklady na dopravu poistenca sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia podľa zmluvy uzavretej so zdravotníckym zariadením zabezpečujúcim dopravnú a záchrannú zdravotnú službu alebo podľa zmluvy uzavretej s iným prepravcom.
(2)
Doprava poistenca zabezpečovaná zdravotníckym zariadením do zdravotníckeho zariadenia a späť do miesta jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, prípadne do miesta pobytu v čase ochorenia sa uhrádza na základe zdravotného poistenia vo výške nákladov zodpovedajúcej výške nákladov na dopravu do najbližšieho zmluvného zdravotníckeho zariadenia, ktoré môže poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.
(3)
Náklady na dopravu poistenca medzi zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami navzájom alebo medzi zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami a zariadeniami sociálnych služieb12b) sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia v celej výške.
(4)
Na základe zdravotného poistenia sa uhrádza aj doprava
a)
biologického materiálu určeného na diagnostické vyšetrenie,
b)
transfúznych prípravkov,
c)
ľudských tkanív a orgánov,
d)
darcov orgánov určených na transplantácie,
e)
liečiv v osobitne naliehavých prípadoch pri bezprostrednom ohrození života alebo poškodení zdravia poistenca,
f)
zdravotníckej techniky a zdravotníckych pracovníkov na uskutočnenie špecializovaného a nevyhnutného zdravotného výkonu.
g)
zdravotníckej techniky a zdravotníckych pracovníkov pri haváriách a hromadných úrazoch.
(5)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhoduje ošetrujúci lekár, sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia aj náklady na leteckú dopravu. Takúto dopravu musí vopred odsúhlasiť revízny lekár s výnimkou prípadov, ktoré neznesú odklad.
(6)
Na základe zdravotného poistenia sa uhrádzajú aj náklady na dopravu poistenca
a)
do cudziny a z cudziny, ak bol vyslaný na liečenie do cudziny so súhlasom poisťovne a ak to vyžaduje jeho zdravotný stav,
b)
z cudziny pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému došlo v cudzine.
(7)
O spôsobe dopravy podľa odseku 6 rozhoduje revízny lekár.
(8)
Vysielanie poistencov na liečenie do cudziny upravujú osobitné predpisy.13)
§13 Preprava na pitvu a pitva
Po úmrtí poistenca sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia náklady na pitvu, preprava na pitvu a preprava z pitvy14) do miesta, kde k úmrtiu došlo, prípadne do miesta pohrebu, ak je rovnako vzdialené alebo bližšie ako miesto, kde osoba zomrela. Na základe zdravotného poistenia sa neuhrádza preprava na súdnu pitvu,15) náklady na súdnu pitvu a preprava zo súdnej pitvy.
§14 Ambulantná starostlivosť
Ambulantná starostlivosť sa poskytuje ako primárna preventívna a liečebná starostlivosť, sekundárna zdravotná starostlivosť a následná zdravotná starostlivosť.
Primárna preventívna a liečebná starostlivosť
§15
(1)
Primárnu preventívnu a liečebnú starostlivosť (ďalej len „primárna starostlivosť“) poskytuje poistencovi praktický lekár [§ 2 písm. c)] a iný zdravotnícky pracovník (§ 4 ods. 2).
(2)
Praktický lekár pri poskytovaní primárnej starostlivosti vykonáva základné vyšetrenia a ošetrenia, diagnostiku a liečbu. Rozhoduje, ktoré ochorenia vyžadujú laboratórne, röntgenologické a iné doplnkové, prípadne konziliárne vyšetrenia. Rozhoduje aj o tom, ktoré ochorenia možno liečiť v byte chorého.
(3)
Pri prevzatí poistenca do zdravotnej starostlivosti uzavrie praktický lekár alebo iný zdravotnícky pracovník (§ 4 ods. 2) s poistencom dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to najmenej na šesť mesiacov. Prvopis dohody založí do zdravotnej dokumentácie. Druhopis dohody odovzdá poistencovi a jedno vyhotovenie dohody zašle poisťovni. Súčasne si vyžiada od predchádzajúceho praktického lekára, ktorý mal poistenca v zdravotnej starostlivosti v predchádzajúcom období, informácie potrebné na zabezpečenie nadväznosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tento lekár je povinný lekárovi, ktorý prevzal poistenca do zdravotnej starostlivosti, tieto informácie odovzdať písomne najneskôr do siedmich dní.
(4)
Poistenec, ktorý sa prechodne zdržuje mimo miesta trvalého pobytu, si môže na tento čas vybrať praktického lekára v mieste prechodného pobytu.
(5)
Praktický lekár, ktorý má poistenca v zdravotnej starostlivosti v mieste jeho prechodného pobytu, zaznačí túto skutočnosť v dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vyžiada si zdravotnú dokumentáciu poistenca od jeho predchádzajúceho ošetrujúceho lekára. Po skončení poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa odseku 4 vráti zdravotnú dokumentáciu tomuto ošetrujúcemu lekárovi.
(6)
Praktický lekár alebo iný zdravotnícky pracovník (§ 4 ods. 2) vykonáva aj návštevnú službu poistenca, a to v mieste, ktoré je uvedené v dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
§16
Poistenec môže zmeniť praktického lekára [§ 2 písm. c)] alebo iného zdravotníckeho pracovníka (§ 4 ods. 2) pred uplynutím šiestich mesiacov, ak
a)
zmení trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo pracovisko,
b)
sa ambulantne lieči v mieste svojho prechodného pobytu alebo pracoviska a jeho zdravotný stav vyžaduje, aby sa liečil v mieste svojho trvalého pobytu,
c)
praktický lekár prestane byť pracovníkom zmluvného zdravotníckeho zariadenia,
d)
zdravotnícke zariadenie prestane byť zmluvným zdravotníckym zariadením poisťovne.
§17
Primárna starostlivosť na základe zdravotného poistenia sa poskytuje aj
a)
v byte chorého,
b)
v špecializovaných zariadeniach ambulantnej starostlivosti,
c)
v zariadeniach sociálnych služieb,3a)
d)
vo vlastnom prostredí, ak ide o poistencov s akútnymi alebo chronickými ochoreniami a o poistencov telesne alebo mentálne postihnutých a nevidomých, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby.
Sekundárna a následná starostlivosť
§18
(1)
Sekundárna a následná starostlivosť je starostlivosť presahujúca rámec základnej ambulantnej starostlivosti; poskytujú ju odborní lekári-špecialisti a iní vysokoškolsky vzdelaní zdravotnícki pracovníci.
(2)
Sekundárna a následná starostlivosť sa poskytuje poistencovi na základe odporúčania praktického lekára; ak to vyžaduje zdravotný stav poistenca, aj na základe odporúčania iného odborného lekára-špecialistu. Ak ide o poistenca umiestneného v zariadení sociálnych služieb,3a) sekundárna a následná starostlivosť sa poskytuje aj na základe odporúčania ošetrujúceho lekára.
(3)
Bez odporúčania praktického lekára sa sekundárna a následná starostlivosť poskytuje
a)
poistencovi, ktorému sa poskytuje dispenzárna starostlivosť,
b)
v odbore psychiatria, ako aj v odbore oftalmológia, ak ide o predpísanie okuliarov,
c)
v akútnych prípadoch, ak je poskytnutie zdravotnej starostlivosti neodkladné alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, rýchlou zdravotnou pomocou, lekárskou službou prvej pomoci alebo ústavnou lekárskou pohotovostnou službou a klinickým psychológom, ak ide o akútne duševné krízy.
(4)
Sekundárna a následná starostlivosť sa môže poskytnúť aj v byte chorého.
§19
(1)
Ak zdravotný stav poistenca vyžaduje poskytnutie sekundárnej a následnej starostlivosti, odporučí praktický lekár alebo ošetrujúci lekár poistencovi zmluvné zdravotnícke zariadenie, ktoré môže poskytnúť takúto starostlivosť; právo na voľbu lekára a zdravotníckeho zariadenia tým nie je dotknuté. Spolu s odporúčaním na prijatie zasiela praktický lekár alebo ošetrujúci lekár aj písomné odôvodnenie a dôležité zdravotné údaje vrátane výsledkov už vykonaných vyšetrení a informácie o uskutočnenom liečení.
(2)
Odborný lekár alebo iný zdravotnícky pracovník (§ 15 ods. 1) informuje praktického lekára o zistených skutočnostiach, o priebehu a skončení liečenia, o skutočnostiach dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu a o epidemiologicky závažných skutočnostiach; ak ide o poistenca umiestneného v zariadení sociálnych služieb,3a) informuje ich ošetrujúceho lekára.
§20 Závodná preventívna zdravotná starostlivosť
(1)
Závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť17) poskytuje zamestnancom praktický lekár.
(2)
V rámci závodnej preventívnej zdravotnej starostlivosti sa posudzuje zdravotná spôsobilosť na prácu a poskytuje prvá pomoc. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu zahŕňa
a)
vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti,
b)
vstupné prehliadky, periodické prehliadky, výstupné prehliadky a následné prehliadky zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a práce ohrozujúce zdravie,
c)
vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov, ktorých činnosť môže ohroziť zdravie ostatných zamestnancov alebo iných osôb,
d)
vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov, u ktorých to vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť,
e)
dispenzárnu starostlivosť o osoby s chorobami z povolania17a) a inými poškodeniami zdravia z práce a osoby, u ktorých vplyvy pracovných rizík pôsobia aj po skončení expozície rizika,
f)
prehliadky mladistvých zamestnancov pred vstupom do pracovného pomeru a pred prevedením na inú prácu na čas dlhší ako jeden mesiac.
(3)
Zamestnancom vykonávajúcim epidemiologicky závažné činnosti, rizikové práce a práce ohrozujúce zdravie a zamestnancom, ktorých činnosť môže ohroziť zdravie ostatných zamestnancov alebo iných osôb, a zamestnancom, u ktorých to vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť, sa vykonávajú aj mimoriadne prehliadky podľa osobitného zákona.18)
(4)
Zamestnanec je povinný podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3.
(5)
Náklady preventívnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 v IV. časti uhrádza poisťovňa. Náklady periodických prehliadok a následných prehliadok osôb uvedených v odseku 2 uhrádza zamestnávateľ.
(6)
Lekár, ktorý vykonáva závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť, môže poskytovať aj primárnu zdravotnú starostlivosť, ak s ním poistenec uzavrel dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
§21 Lekárska služba prvej pomoci a rýchla zdravotná pomoc
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje lekárska služba prvej pomoci, ústavná pohotovostná služba, rýchla zdravotná pomoc a letecká záchranná služba.
(2)
Lekársku službu prvej pomoci18a) je povinný poskytovať praktický lekár pre dospelých, praktický lekár pre deti a dorast a stomatológ. Lekársku službu prvej pomoci môže poskytovať aj odborný lekár.
(3)
Ak poistenec úmyselne zneužije lekársku službu prvej pomoci alebo rýchlu zdravotnú pomoc, je povinný uhradiť poisťovni vynaložené náklady. Zdravotnícke zariadenia takéto zneužitie neodkladne oznámia poisťovni.
Ústavná starostlivosť
§22
(1)
Ústavná starostlivosť je starostlivosť o poistencov v zdravotníckych zariadeniach ustanovených podľa osobitného predpisu.18b) Do ústavnej starostlivosti sa prijímajú poistenci predovšetkým na základe odporúčania ošetrujúceho lekára.
(2)
Ktorékoľvek zdravotnícke zariadenie je povinné prijať poistenca do ústavnej starostlivosti aj bez lekárskeho odporúčania, ak ide o pôrod alebo ak by odložením prijatia bol ohrozený jeho život alebo vážne ohrozené jeho zdravie.
§23
(1)
Ošetrujúci lekár odporučí prijať poistenca do ústavnej starostlivosti, ak
a)
choroba poistenca vyžaduje ošetrenie a zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nemôže poistencovi poskytnúť formou ambulantnej starostlivosti,
b)
zdravotný stav alebo správanie poistenca vyžaduje jeho stále pozorovanie, ktoré sa nemôže zabezpečiť formou ambulantnej starostlivosti.
(2)
Ošetrujúci lekár zasiela s odporúčaním na prijatie do ústavnej starostlivosti aj písomné odôvodnenie a dôležité zdravotné údaje o poistencovi vrátane výsledkov vykonaných vyšetrení a informácie o uskutočnenom liečení.
(3)
Na poskytnutie ústavnej starostlivosti si môže poistenec vybrať zmluvné zdravotnícke zariadenie.
(4)
Zmluvné zdravotnícke zariadenie v mieste trvalého pobytu, prípadne prechodného pobytu alebo v mieste pracoviska poistenca, ktoré je vybavené potrebným lôžkovým oddelením, nemôže prijatie poistenca do ústavnej starostlivosti odmietnuť. V prípade, že takéto zmluvné zdravotnícke zariadenie nemôže prijať poistenca do ústavnej starostlivosti z prevádzkových dôvodov, zabezpečí jeho prijatie v inom zdravotníckom zariadení; ak ide o poistenca s prenosným ochorením, je povinné neodkladne zabezpečiť jeho ústavnú starostlivosť v inom zdravotníckom zariadení.
§24
Ústavnú starostlivosť o poistenca zabezpečujú zdravotnícki pracovníci, ktorých odborne usmerňuje a kontroluje ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia. Na zabezpečenie odbornej starostlivosti a súčinnosti odborníkov z rôznych odborov zabezpečujú jednotlivé oddelenia konziliárne služby pre poistencov v ústavnej starostlivosti.
§25
Zmluvné zdravotnícke zariadenie, v ktorom je zriadené výskumné a výučbové pracovisko poskytujúce aj zdravotnú starostlivosť, môže poistenca prijať aj v súvislosti s jeho výučbovými úlohami bez ohľadu na miesto trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo pracoviska poistenca.
§26
(1)
Pri prijatí dieťaťa mladšieho ako šesť rokov do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky možno po posúdení jeho fyzického a psychického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu len so súhlasom revízneho lekára. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(2)
Pri prijatí ťažko zdravotne postihnutého poistenca do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(3)
Pobyt sprievodcu v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti sa s výnimkou nákladov na stravu uhrádza zo zdravotného poistenia v zmluvne dohodnutej sume, najviac však vo výške určenej cenovým predpisom.5)
(4)
Sprievodca je povinný dodržiavať písomné pokyny zdravotníckych pracovníkov. V prípade ich nedodržiavania je vedúci zdravotníckeho zariadenia oprávnený skončiť pobyt sprievodcu v zdravotníckom zariadení.
(5)
Sprievodcu možno prijať do zdravotníckeho zariadenia aj v iných prípadoch, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2. Takýto pobyt sa však nepovažuje za ústavnú starostlivosť a neuhrádza sa na základe zdravotného poistenia. V takom prípade zdravotnícke zariadenie dohodne so sprievodcom výšku a spôsob úhrady za jeho pobyt v zdravotníckom zariadení.
(6)
Sprievodcom podľa odsekov 1 až 3 môže byť len plnoletá osoba spôsobilá na právne úkony.
(7)
S chorou matkou môže byť do zdravotníckeho zariadenia prijaté aj dojča. Pobyt dojčaťa v zdravotníckom zariadení sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(8)
S chorým dojčaťom možno do zdravotníckeho zariadenia prijať aj dojčiacu matku. Pobyt dojčiacej matky v zdravotníckom zariadení sa považuje za ústavnú starostlivosť.
§27
Ak je do ústavnej starostlivosti prijatý poistenec, ktorému treba vydať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, toto potvrdenie vydá poistencovi ošetrujúci lekár alebo lekár prijímacieho oddelenia zdravotníckeho zariadenia.
§28
Na prijatie poistenca do ústavnej starostlivosti, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, je príslušné zdravotnícke zariadenie zriadené Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Orgány zdravotníckej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky rozhodnú, kedy môže byť takýto poistenec prijatý do ústavnej starostlivosti v inom zdravotníckom zariadení. Na základe dohody orgánov zdravotníckej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušného zdravotníckeho zariadenia môže takého poistenca prijať do ústavnej starostlivosti iné zdravotnícke zariadenie.
§29
(1)
Zdravotnícke zariadenie prepustí poistenca z ústavnej starostlivosti
a)
po vykonaní potrebných vyšetrení a ošetrení,
b)
po vyliečení alebo po takom zlepšení jeho zdravotného stavu, že mu možno poskytovať ambulantnú starostlivosť,
c)
pri jeho preložení do iného zdravotníckeho zariadenia,
d)
na jeho vlastnú žiadosť,19) ak nejde o ústavnú starostlivosť nariadenú súdom.
(2)
Poistenca možno predčasne prepustiť z ústavnej starostlivosti, ak hrubo alebo sústavne porušuje liečebný režim a odmieta spoluprácu s ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi, ak toto správanie nie je spôsobené závažnou duševnou poruchou, a to s podmienkou, že prepustením nebude vážne ohrozený jeho zdravotný stav. Poistenca nemožno predčasne prepustiť, ak ide o ústavnú starostlivosť nariadenú súdom, alebo ak by mohol ohroziť prenosným ochorením iné osoby.
(3)
Zdravotnícke zariadenie môže poistenca s psychiatrickým ochorením alebo s onkologickým ochorením prepustiť z ústavnej starostlivosti na priepustku najviac na päť dní počas jedného mesiaca.
(4)
Poisťovňa uhrádza zdravotníckemu zariadeniu ústavnej starostlivosti počas prepustenia poistenca na priepustku zmluvne dohodnutú sumu za každý takýto deň, najviac však v polovičnej výške ceny ošetrovacieho dňa.
§30
(1)
Lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý prepúšťa poistenca z ústavnej starostlivosti, vyhotoví prepúšťaciu správu dňom prepustenia z ústavnej starostlivosti; druhopis prepúšťacej správy odovzdá poistencovi. Poistencovi vydá potrebné lieky na tri dni zo zásob zdravotníckeho zariadenia a túto skutočnosť zaznamená do prepúšťacej správy a do zdravotnej dokumentácie. Poistenca poučí o ďalšom liečebnom postupe a o tom, že najneskôr do troch dní odo dňa prepustenia z ústavnej starostlivosti je povinný hlásiť sa u svojho ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch zabezpečí doručenie druhopisu prepúšťacej správy priamo ošetrujúcemu lekárovi.
(2)
Ak bolo poistencovi vydané potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, lekár, ktorý prepúšťa poistenca z ústavnej starostlivosti, zaznamená v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti dátum jeho prijatia a dátum prepustenia z ústavnej starostlivosti.
§31
(1)
Poistenca možno prepustiť z ústavnej starostlivosti až po predchádzajúcom upovedomení osoby, s ktorou žije v domácnosti.20) Toto upovedomenie nie je potrebné, ak poistenec vzhľadom na svoj zdravotný stav a vek nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Poistenca umiestneného v zariadení sociálnych služieb12b) možno prepustiť až po predchádzajúcom upovedomení tohto zariadenia.
(2)
Ťažko chorého poistenca možno prepustiť z ústavnej starostlivosti, ak má po prepustení zabezpečenú primeranú starostlivosť.
(3)
Zdravotnícke zariadenie, ktoré prepúšťa z ústavnej starostlivosti osamelo žijúceho poistenca odkázaného na sociálne služby v rámci sociálnej pomoci20a), informuje o jeho prepustení príslušný štátny orgán sociálnej pomoci a obec.21) Rovnako sa postupuje, ak ide o deti do skončenia povinnej školskej dochádzky z rodín, v ktorých nie sú zabezpečené podmienky na ich riadny telesný a duševný rozvoj.
§32
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa poskytuje zdravotná starostlivosť deťom a dorastu aj v detských odborných liečebných ústavoch a v ozdravovniach. Zdravotná starostlivosť sa v týchto zariadeniach poskytuje na návrh ošetrujúceho lekára. Zdravotnú starostlivosť v ozdravovniach schvaľuje revízny lekár.
(2)
Do ústavnej starostlivosti v odborných liečebných ústavoch sa prijímajú deti na návrh ošetrujúceho lekára. O dĺžke liečebného pobytu v odborných liečebných ústavoch rozhoduje vedúci lekár odborného liečebného ústavu.
(3)
V ozdravovni sa poskytuje zdravotná starostlivosť deťom od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky, ktoré sú zdravotne oslabené vplyvom nepriaznivého životného prostredia alebo ohrozené na zdraví nesprávnou životosprávou, a rekonvalescentom, ktorých zdravotný stav nevyžaduje liečbu v detskej kúpeľnej liečebni alebo v inom detskom odbornom liečebnom ústave. Zdravotné indikácie a dĺžka pobytu v ozdravovni sú uvedené v VI. časti zoznamu výkonov; dlhší pobyt je možný len na návrh ošetrujúceho lekára ozdravovne a so súhlasom revízneho lekára.
Zdravotná starostlivosť neposkytovaná zo zdravotného poistenia
§33
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa neposkytujú zdravotné výkony akupunktúry, psychoanalýzy a výkony urobené pri overovaní nových medicínskych poznatkov a metód.
(2)
Ak to nie je nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca, na základe zdravotného poistenia sa neposkytujú tieto zdravotné výkony:
a)
sterilizácia,
b)
umelé oplodnenie,
c)
interrupcia.
(3)
Zdravotné indikácie, pri ktorých sú zdravotné výkony pri umelom oplodnení nevyhnutné na zachovanie zdravia poistenca, sú uvedené v prílohe č. 1 v VII. časti.
(4)
Zdravotné indikácie, pri ktorých sa uhrádzajú interrupcie zo zdravotného poistenia, sú uvedené v osobitnom predpise.21a)
§34
(1)
Na základe zdravotného poistenia sa neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté poistencom, ktoré predchádzajú vystaveniu lekárskeho potvrdenia, ani vydanie tohto potvrdenia o zdravotnom stave pre
a)
žiadateľa a držiteľa oprávnenia na vedenie motorového vozidla s výnimkou lekárskych prehliadok ťažko zdravotne postihnutých,
b)
potreby orgánov činných v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní; v správnom konaní s výnimkou ťažko zdravotne postihnutých,
c)
žiadateľa vo veciach bytových záležitostí s výnimkou lekárskych prehliadok ťažko zdravotne postihnutých,
d)
cesty do cudziny a po návrate z cudziny,
e)
liečenie v cudzine, ktoré si poistenec platí sám,
f)
zistenie, či poistenec je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
(2)
Na základe zdravotného poistenia sa neuhrádza
a)
vykonanie lekárskych prehliadok brancov pri odvode,
b)
lekárske vyšetrenie pri nástupe na vojenskú základnú službu,
c)
vyšetrenie, prehliadky a ďalšie výkony poskytnuté v osobnom záujme fyzických osôb alebo v záujme právnických osôb, ktoré nemajú liečebný účel, s výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia a posudzovania zdravotnej spôsobilosti nezamestnaných na prácu,
d)
vystavenie výpisov zo zdravotnej dokumentácie na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní.
§35
(1)
Stomatologické výkony sa na základe zdravotného poistenia poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu.
(2)
Ak sa poistenec dohodne na poskytnutí stomatologických výkonov, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, poisťovňa sa na ich úhrade nepodieľa; uhrádzajú sa spôsobom a vo výške, ktorú ustanovujú cenové predpisy.5)
(3)
Ak sa poistenec dohodne na poskytnutí stomatologických výkonov uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu v III. časti písm. A z materiálov, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, poisťovňa sa na ich úhrade podieľa vo výške úhrad za stomatologické výkony uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu.
(4)
Ak sa poistenec dohodne na poskytnutí stomatologických náhrad alebo čeľustnoortopedických aparátov z materiálov, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu, poisťovňa sa podieľa na ich úhrade vo výške úhrad za stomatologické náhrady alebo čeľustnoortopedické aparáty z materiálov uvedených v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.
(5)
Poistenec sa podieľa na úhrade stomatologických výkonov podľa odseku 2 a stomatologických výkonov uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu v III. časti písm. B najviac vo výške rozdielu medzi bodovým ohodnotením a cenou určenou cenovými predpismi.5)
§36
(1)
Zdravotný výkon, ktorý nie je uvedený v prílohe č. 1, registrovaný liek, ktorý nie je uvedený v zozname liekov (§ 39 ods. 3), alebo ministerstvom povolený liek21a) a schválenú zdravotnícku pomôcku, ktorá nie je uvedená v zozname zdravotníckych pomôcok (§ 39 ods. 4), možno poskytnúť poistencovi len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára.
(2)
Ak sa poistencovi poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť podľa odseku 1, oznámi túto skutočnosť ošetrujúci lekár po poskytnutí zdravotnej starostlivosti revíznemu lekárovi.
(3)
Zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1, ktorej opodstatnenosť poskytnutia revízny lekár uznal, uhradí poisťovňa vo výške preukázaných nákladov spojených s jej poskytnutím. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú revízny lekár neuzná, poisťovňa neuhradí.
(4)
Revízny lekár je povinný vydať rozhodnutie uvedené v odsekoch 1 a 3 do piatich dní od doručenia žiadosti poistenca alebo žiadosti ošetrujúceho lekára. Proti rozhodnutiu revízneho lekára možno podať námietky.22)
§37 Dočasná pracovná neschopnosť
(1)
Dočasnú pracovnú neschopnosť poistenca, ktorému sa poskytuje ambulantná starostlivosť, posudzuje a o nej rozhoduje praktický lekár. Pri prijatí poistenca do ústavnej starostlivosti dočasnú pracovnú neschopnosť posudzuje a o nej rozhoduje lekár prijímacieho oddelenia alebo ošetrujúci lekár poverený vedúcim zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti. Lekár, ktorý poskytuje lekársku službu prvej pomoci, môže uznať poistenca za dočasne práceneschopného najviac na tri dni. O trvaní a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje praktický lekár. Ak lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, vydá o tom potvrdenie na štvordielnom tlačive, pričom
a)
prvý diel je legitimácia práceneschopného a hlásenie pre Sociálnu poisťovňu o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
druhý diel je hlásenie zamestnávateľovi o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a je podkladom na skončenie poskytovania dávok nemocenského poistenia,
c)
tretí diel je hlásenie zamestnávateľovi o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti a je podkladom na ospravedlnenie neprítomnosti v práci a na priznanie dávok nemocenského poistenia,
d)
štvrtý diel je hlásenie Sociálnej poisťovni o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2)
Na druhom a treťom diele tlačiva podľa odseku 1 sa neuvádza číselná značka diagnózy.23)
(3)
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, keď ju lekár zistil. Ak má zamestnanec zmenu už odpracovanú, začína sa nasledujúcim pracovným dňom. Len vo výnimočných prípadoch, najmä ak poistenec nemohol prísť k lekárovi skôr, môže lekár uznať dočasnú pracovnú neschopnosť začínajúcu sa skorším dňom, najviac však tri dni späť; ak ide o psychiatrické ochorenie, najviac sedem dní späť. V prípade náhleho ochorenia alebo život ohrozujúceho stavu, ku ktorému došlo v cudzine, môže ošetrujúci lekár so súhlasom posudkového lekára uznať dočasnú pracovnú neschopnosť aj nad rámec týchto lehôt, najviac však 30 dní spätne.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na posudzovanie dočasnej neprítomnosti v práci z dôvodov karantény, tehotenstva, materstva a potreby ošetrovania člena rodiny.
(5)
Proti rozhodnutiu vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti možno podať odvolanie do troch dní odo dňa oznámenia alebo doručenia rozhodnutia. O odvolaní rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia, ktorý na rozhodnutie v danej veci ustanoví odborné konzílium za účasti posudkového lekára; v prípade, že rozhodnutie vydá vedúci zdravotníckeho zariadenia ako ošetrujúci lekár, rozhodne o odvolaní príslušný štátny obvodný lekár.
(6)
V prípadoch dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodne pre nedodržanie liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie o skončení vyplácania dávok nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa, a to po prerokovaní s praktickým lekárom poistenca. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne je preskúmateľné súdmi.24) Ak v takýchto prípadoch rozhodne Sociálna poisťovňa aj o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,24a) skončí ju praktický lekár.
(7)
Dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá trvá dlhšie ako šesť mesiacov, je praktický lekár povinný prerokovať s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.
(8)
Na konanie vo veciach dočasnej pracovnej neschopnosti sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,25) ak nie je v predchádzajúcich ustanoveniach uvedené inak.
§38 Kontrola
(1)
Kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe zdravotného poistenia upravuje osobitný predpis.1)
(2)
Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrolu dodržiavania liečebného režimu poistencov s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho zabezpečenia vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne po prerokovaní s ošetrujúcim lekárom podľa osobitných predpisov.26)
Zaradenie liekov do zoznamu liekov a zaradenie zdravotníckych pomôcok do zoznamu zdravotníckych pomôcok
§38a Žiadosť o zaradenie liekov do zoznamu liekov
(1)
Žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov podávajú držitelia rozhodnutia o registrácii lieku alebo nimi splnomocnení zástupcovia ministerstvu. Pri podaní žiadosti uhradí žiadateľ správny poplatok.26a)
(2)
Žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov musí obsahovať
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku, a ak je ustanovený splnomocnený zástupca, aj meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu splnomocneného zástupcu,
b)
názov lieku, liekovú formu, cestu podania, veľkosť balenia, kód Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a anatomicko-terapeutickú skupinu liečiv,
c)
kvalitatívne a kvantitatívne zloženie lieku s uvedením všetkých v ňom obsiahnutých liečiv a pomocných látok,
d)
indikácie lieku v súlade s rozhodnutím o registrácii,
e)
dávkovanie lieku v súlade s rozhodnutím o registrácii,
f)
dennú definovanú dávku liečiva určenú Svetovou zdravotníckou organizáciou a počet denných definovaných dávok v jednom balení lieku,
g)
údaj o maximálnej cene od výrobcu schválenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a prepočet na maximálnu cenu v lekárni,
h)
údaj o doterajšej úhrade na základe zdravotného poistenia,
i)
cenu od výrobcu v zahraničí v príslušnej národnej mene, ak je liek registrovaný
1.
v krajine výrobcu,
2.
v Českej republike,
3.
vo Francúzskej republike,
4.
v Maďarskej republike,
5.
v Rakúskej republike,
6.
v Spolkovej republike Nemecko,
7.
v Španielskom kráľovstve,
8.
v Talianskej republike,
9.
v Poľskej republike,
j)
zaradenie lieku do niektorej z týchto skupín:
1.
nový liek bez farmakoterapeutickej alternatívy,
2.
nový liek s farmakoterapeutickou alternatívou,
3.
generický liek,26b)
k)
návrh úhrady na základe zdravotného poistenia,
l)
návrh preskripčných obmedzení na
1.
odbornosť lekára,
2.
diagnózu,
3.
cieľovú skupinu pacientov,
m)
súhrn charakteristických vlastností,
n)
údaje o terapeutickej stratégii lieku,
o)
údaje o terapeutickom postavení lieku,
p)
údaje o prínose lieku pre terapeutickú prax,
r)
farmako-ekonomický rozbor lieku; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
K žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov žiadateľ predloží tieto doklady:
a)
osvedčenú fotokópiu právoplatného rozhodnutia o registrácii lieku,
b)
osvedčenú fotokópiu dokladu o schválenej maximálnej cene lieku od výrobcu,
c)
doklad o zaplatení správneho poplatku.26a)
(4)
Žiadateľ môže k žiadosti priložiť
a)
prehľad významných porovnávacích klinických skúšok,
b)
prehľadné články z odbornej literatúry.
§38b Rozhodovanie o zaradení lieku do zoznamu liekov alebo o vyradení lieku zo zoznamu liekov
(1)
Ministerstvo vydá rozhodnutie, ktorým liek zaradí alebo nezaradí do zoznamu liekov, alebo vyradí zo zoznamu liekov, do 90 dní od podania žiadosti na základe odborného posúdenia Kategorizačnou komisiou pre lieky.
(2)
Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 sa postupuje podľa § 38a až 38c a § 38g až 38x.
(3)
Na odborné posudzovanie žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov ministerstvo zriaďuje Kategorizačnú komisiu pre lieky. Výsledok odborného posúdenia sa musí zverejniť.
(4)
Na preskúmanie rozhodnutia, ktorým ministerstvo liek zaradilo alebo nezaradilo do zoznamu liekov, prípadne ho vyradilo zo zoznamu liekov (§ 38c ods. 4), zriaďuje minister zdravotníctva Kategorizačnú radu pre lieky. Po preskúmaní odborných dôvodov Kategorizačná rada pre lieky navrhne ministrovi zdravotníctva potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie ministerstva.
(5)
Kategorizačná komisia pre lieky má deväť členov, z toho dvoch členov navrhuje ministerstvo, dvoch členov navrhujú zdravotné poisťovne a päť členov odborníkov navrhujú odborné spoločnosti. Kategorizačná rada pre lieky má päť členov, z toho jedného navrhuje ministerstvo, jedného zdravotné poisťovne a troch odborníkov navrhujú odborné spoločnosti. Činnosť Kategorizačnej komisie pre lieky a Kategorizačnej rady pre lieky upraví rokovací poriadok, ktorý vydá ministerstvo.
§38c Kritériá pre zaradenie lieku do zoznamu liekov
(1)
Do zoznamu liekov sa môže zaradiť liek, ak sa klinickými skúškami preukáže, že podávaním tohto lieku sa dosiahne
a)
záchrana života,
b)
vyliečenie ochorenia,
c)
zabránenie vzniku závažných zdravotných komplikácií,
d)
zabránenie progresii ochorenia do chronického štádia,
e)
účinná profylaxia,
f)
zmiernenie symptómov ochorenia.
(2)
Ministerstvo rozhodne o žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov podľa týchto kritérií:
a)
účinnosť lieku,
b)
prínos lieku pri znižovaní chorobnosti a úmrtnosti,
c)
porovnanie liekov z hľadiska
1.
indikácie a kontraindikácie,
2.
výskytu nežiaducich účinkov,
3.
terapeutickej dávky na danú indikáciu,
4.
dávkovania lieku,
5.
interakcie s inými liekmi,
6.
terapeutického prínosu lieku,
7.
miery prijatia liečby pacientom,
d)
zlepšenie liečby pri porovnaní k existujúcim možnostiam liečby,
e)
s prihliadnutím na vyššie uvedené kritériá.
(3)
Dôvodom na nezaradenie do zoznamu liekov, prípadne na vyradenie lieku zo zoznamu liekov môže byť okrem nesplnenia podmienok podľa odseku 2
a)
zaradenie lieku medzi lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis,
b)
vysoká nákladovosť liečby liekom pri zohľadnení indikácií, nežiaducich účinkov, dávkovania a predpokladanej dĺžky liečby potrebnej na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku, ak sú k dipozícii iné porovnateľné lieky rovnakej generácie anatomicko-terapeutickej skupiny liečiv s nižšou nákladovosťou liečby,
c)
návrh žiadateľa o vyradenie alebo
d)
nepredĺženie registrácie lieku podľa osobitného predpisu.26c)
(4)
O vyradení lieku zo zoznamu liekov môže ministerstvo rozhodnúť podľa odseku 3 písm. a), b) a d) aj bez návrhu žiadateľa.
§38d Žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok
(1)
Žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok podávajú držitelia rozhodnutia o schválení zdravotníckej pomôcky alebo nimi splnomocnení zástupcovia ministerstvu. Pri podaní žiadosti uhradí žiadateľ správny poplatok.26a)
(2)
Žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok musí obsahovať
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu držiteľa rozhodnutia o schválení zdravotníckej pomôcky, a ak je ustanovený splnomocnený zástupca, aj meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu splnomocneného zástupcu,
b)
názov zdravotníckej pomôcky,
c)
kód zdravotníckej pomôcky pridelený Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv,
d)
veľkosť a typ zdravotníckej pomôcky,
e)
účel určenia zdravotníckej pomôcky,
f)
údaj o maximálnej cene od výrobcu schválenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a prepočet na maximálnu cenu vo výdajni zdravotníckych pomôcok, ak ide o zdravotnícku pomôcku, ktorej cenu reguluje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, alebo zmluvnú cenu zdravotníckej pomôcky so zdravotnými poisťovňami,
g)
stručnú charakteristiku zdravotníckej pomôcky,
h)
návod na použitie zdravotníckej pomôcky,
i)
údaj o doterajšej úhrade na základe zdravotného poistenia,
j)
cenu od výrobcu v zahraničí v príslušnej národnej mene, ak je zdravotnícka pomôcka registrovaná
1.
v krajine výrobcu,
2.
v Českej republike,
3.
vo Francúzskej republike,
4.
v Maďarskej republike,
5.
v Rakúskej republike,
6.
v Spolkovej republike Nemecko,
7.
v Španielskom kráľovstve,
8.
v Talianskej republike,
9.
v Poľskej republike,
k)
zaradenie zdravotníckej pomôcky do niektorej z týchto skupín:
1.
nová zdravotnícka pomôcka bez funkčnej alternatívy,
2.
nová zdravotnícka pomôcka s funkčnou alternatívou,
3.
nová zdravotnícka pomôcka bez väčších výhod oproti existujúcim alternatívnym zdravotníckym pomôckam,
l)
návrh úhrady na základe zdravotného poistenia,
m)
návrh preskripčných obmedzení na
1.
odbornosť lekára,
2.
diagnózu,
3.
cieľovú skupinu pacientov.
(3)
K žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok sa prikladajú tieto doklady:
a)
osvedčená fotokópia právoplatného rozhodnutia o schválení zdravotníckej pomôcky,
b)
osvedčená fotokópia dokladu o schválenej maximálnej cene zdravotníckej pomôcky od výrobcu alebo o zmluvnej cene so zdravotnými poisťovňami,
c)
osvedčená fotokópia dokladu o pridelení kódu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv,
d)
doklad o zaplatení správneho poplatku,26a)
e)
zobrazenie zdravotníckej pomôcky so stručnou charakteristikou.
§38e Rozhodovanie o zaradení zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok alebo o vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok
(1)
Ministerstvo vydá rozhodnutie, ktorým zdravotnícku pomôcku zaradí alebo nezaradí do zoznamu zdravotníckych pomôcok, alebo vyradí zo zoznamu zdravotníckych pomôcok, do 90 dní od podania žiadosti na základe odborného posúdenia Kategorizačnou komisiou pre zdravotnícke pomôcky.
(2)
Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 sa postupuje podľa § 38d až 38x.
(3)
Na odborné posudzovanie žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok ministerstvo zriaďuje Kategorizačnú komisiu pre zdravotnícke pomôcky.
(4)
Na preskúmanie rozhodnutia, ktorým ministerstvo zdravotnícku pomôcku zaradilo alebo nezaradilo do zoznamu zdravotníckych pomôcok, prípadne vyradilo zdravotnícku pomôcku zo zoznamu zdravotníckych pomôcok, zriaďuje minister zdravotníctva Kategorizačnú radu pre zdravotnícke pomôcky. Po preskúmaní odborných dôvodov Kategorizačná rada pre zdravotnícke pomôcky navrhne ministrovi zdravotníctva potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie ministerstva.
(5)
Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky má deväť členov, z toho dvoch členov navrhuje ministerstvo, dvoch členov navrhujú zdravotné poisťovne a päť členov odborníkov navrhujú odborné spoločnosti. Kategorizačná rada pre zdravotnícke pomôcky má päť členov, z toho jedného navrhuje ministerstvo, jedného člena navrhujú zdravotné poisťovne a troch členov odborníkov navrhujú odborné spoločnosti. Činnosť Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky upraví rokovací poriadok, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Na základe požiadania ministerstva žiadateľ je povinný vykonať na rokovaní Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky praktickú ukážku funkčných vlastností predmetnej zdravotníckej pomôcky.
§38f Kritériá pre zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok
(1)
Ministerstvo rozhodne o zaradení zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok podľa týchto kritérií:
a)
umožnenie pokračovania v liečebnom procese podľa tejto stupnice:
1.
zásadný pokrok pre liečebný proces,
2.
významné zlepšenie liečebného procesu,
3.
malé zlepšenie liečebného procesu charakterizované zvýšením pohodlnosti použitia alebo doplnením funkčných vlastností,
4.
bez prínosu pre liečebný proces s možnosťou úhrady na základe zdravotného poistenia,
5.
bez prínosu pre liečebný proces s odmietnutím úhrady na základe zdravotného poistenia,
b)
podpora stabilizácie zdravotného stavu alebo jeho výrazné zlepšenie, alebo vylúčenie jeho zhoršenia s prihliadnutím na
1.
možnosti použitia iných liečebných postupov alebo zdravotníckych pomôcok,
2.
povahu ochorenia alebo zdravotného postihnutia,
3.
získanú kvalitu života,
4.
obnovenie pracovnej schopnosti,
c)
náklady na kompenzáciu alebo zmiernenie následkov zdravotného postihnutia, alebo na modifikáciu anatomickej štruktúry, alebo fyziologického procesu na základe
1.
analýzy epidemiologických údajov o zdravotných postihnutiach, na ktoré je zdravotnícka pomôcka určená,
2.
definovania populácie, ktorej je zdravotnícka pomôcka určená,
3.
porovnania nákladov na liečebnú kúru alebo mesačnú liečbu (pri zdravotníckych pomôckach určených na dlhodobú liečbu) s nákladmi na liečbu pri použití iných porovnateľných zdravotníckych pomôcok alebo iných liečebných postupov,
4.
odhadu celkových nákladov,
5.
odhadu mesačných úspor finančných prostriedkov zo zdravotného poistenia,
6.
odhadu prospechu pre pacienta (najmä zlepšenie kvality života, zachránené roky života, získané roky života, odpútanie od lôžka, samostatnosť základných životných úkonov).
(2)
Dôvodom na nezaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok alebo na vyradenie zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok môže byť
a)
vysoká nákladovosť použitia zdravotníckej pomôcky pri zohľadnení zdravotného postihnutia alebo určenej diagnózy, funkčného využitia, estetického vzhľadu, hmotnosti a iných úžitkových vlastností, ak sú k dispozícii iné porovnateľné zdravotnícke pomôcky s nižšou nákladovosťou použitia zdravotníckej pomôcky alebo
b)
zrušenie rozhodnutia o schválení zdravotníckej pomôcky podľa osobitného predpisu.26c)
Konanie
§38g
(1)
Konanie o zaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov alebo zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo na podnet ministerstva.
(2)
Zamestnanec ministerstva alebo člen Kategorizačnej komisie pre lieky, Kategorizačnej rady pre lieky, Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky alebo Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania o veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(3)
Z prerokúvania a rozhodovania o veci je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní iného stupňa ako zamestnanec ministerstva alebo člen Kategorizačnej komisie pre lieky, Kategorizačnej rady pre lieky, Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky alebo Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky.
§38h
Účastníkom konania o zaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov je držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku alebo ním splnomocnený zástupca a účastníkom konania o zaradení alebo vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok je držiteľ rozhodnutia o schválení zdravotníckej pomôcky alebo ním splnomocnený zástupca.
§38i
Konanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania ministerstvu; ak sa konanie začína na podnet ministerstva, konanie je začaté dňom, keď ministerstvo urobilo voči účastníkovi konania prvý úkon.
§38j
(1)
Ministerstvo môže nariadiť pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci; pojednávanie je neverejné.
(2)
O dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania a o ústnom pojednávaní, sa spíše zápisnica.
(3)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä to, kto, kde a kedy konanie uskutočnil, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, priebeh konania, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.
(4)
Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec ministerstva. Odopretie podpisu, dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Účastníci konania majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy.
§38k
(1)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk.
(2)
Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, sa doručujú zamestnancom oprávneným za právnickú osobu prijímať písomnosti. Ak takých zamestnancov niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek jej zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.
§38l
(1)
Ministerstvo preruší konanie, ak účastník konania bol vyzvaný na doplnenie žiadosti; v konaní sa pokračuje, keď účastník konania žiadosť doplnil.
(2)
Proti rozhodnutiu o prerušení nemožno podať rozklad.
(3)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§38m
(1)
Ministerstvo zastaví konanie začaté na žiadosť účastníka, ak účastník konania vzal svoju žiadosť späť, nepreukázal náležitosti žiadosti alebo nedoplnil žiadosť v lehote určenej ministerstvom.
(2)
Konanie začaté na podnet ministerstva možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania.
§38n
Trovy konania, ktoré vznikli ministerstvu, znáša ministerstvo. Trovy, ktoré vznikli v konaní účastníkovi konania, znáša účastník konania.
§38o
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Dôkazom je najmä výsluch účastníkov konania, svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka.
(3)
Ministerstvo môže predvolať osoby, ktorých osobná účasť je pri prerokúvaní veci nevyhnutná, a požiadať ich o oznámenie skutočností alebo o predloženie dôkazov, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci.
(4)
Ministerstvo hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
§38p
(1)
Ministerstvo môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu
a)
uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli,
b)
nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
(2)
Ministerstvo zruší opatrenia podľa odseku 1, len čo pominie dôvod, pre ktorý boli nariadené; inak strácajú platnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Rozklad proti rozhodnutiu o uložení opatrenia podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
§38r
(1)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vo výroku sa uvedú aj podmienky, na ktorých splnenie sa môže rozhodnutie vo veci viazať; splnenie týchto podmienok sa preukazuje ministerstvu.
(3)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a podľa akých právnych predpisov sa rozhodovalo.
(4)
Poučenie obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, v akej lehote a komu možno podať rozklad.
(5)
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, obchodné meno a sídlo, prípadne meno, priezvisko a trvalý pobyt účastníkov konania. Rozhodnutie sa musí opatriť odtlačkom pečiatky ministerstva a podpisom s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
§38s
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(2)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať rozklad, je právoplatné.
(3)
Doručené rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať rozklad alebo ak rozklad nemá odkladný účinok.
§38t
(1)
Na konanie v prvom stupni je príslušné ministerstvo.
(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva má účastník konania právo podať rozklad. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.
(3)
Rozklad sa podáva ministerstvu.
(4)
Rozklad možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
§38u
(1)
Ministerstvo môže o rozklade rozhodnúť, ak rozkladu v celom rozsahu vyhovie.
(2)
Ak o rozklade nerozhodne ministerstvo podľa odseku 1, predloží ho spolu s výsledkami prerokovania v Kategorizačnej komisii pre lieky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov, alebo v Kategorizačnej komisii pre zdravotnícke pomôcky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok, ministrovi zdravotníctva do 30 dní odo dňa, keď mu bol rozklad doručený.
§38v
(1)
O rozklade proti rozhodnutiu ministerstva rozhoduje minister zdravotníctva na základe návrhu Kategorizačnej rady pre lieky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov, alebo Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok.
(2)
Ak sú na to dôvody, minister zdravotníctva rozhodnutie zmení alebo zruší, inak rozklad zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3)
Proti rozhodnutiu o rozklade nemožno ďalej podať rozklad.
§38w
(1)
Právoplatné rozhodnutie môže z vlastného podnetu alebo z iného podnetu preskúmať minister zdravotníctva.
(2)
O zmene alebo zrušení právoplatného rozhodnutia rozhoduje minister zdravotníctva po prerokovaní v Kategorizačnej rade pre lieky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov, alebo v Kategorizačnej rade pre zdravotnícke pomôcky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok. Napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky.
(3)
Proti rozhodnutiu ministra zdravotníctva nemožno ďalej podať rozklad.
§38x
Zákonnosť právoplatných rozhodnutí ministerstva vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa osobitného predpisu;26d) na preskúmanie je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Spoločné a záverečné ustanovenia
§39
(1)
V rovnakom rozsahu ako v zmluvných zdravotníckych zariadeniach sa na základe zdravotného poistenia uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnutá zdravotníckym zariadením, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, ak ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi podľa osobitného predpisu.27)
(2)
Ak sa poistenec nazdáva, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, vyžiada si posudok revízneho lekára.
(3)
Zoznam liekov zaradených do zoznamu liekov na základe osobitného konania podľa tohto zákona (§ 38a až 38c a § 38g až 38x) a výšku úhrad za lieky poskytované na základe zdravotného poistenia ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).
(4)
Zoznam zdravotníckych pomôcok zaradených do zoznamu zdravotníckych pomôcok na základe osobitného konania podľa tohto zákona (§ 38d až 38f a § 38g až 38x) a výšku úhrad za zdravotnícke pomôcky poskytované na základe zdravotného poistenia ustanoví nariadenie vlády.
§39a
Lekár je povinný poistenca vopred informovať o povinnosti čiastočnej úhrady, prípadne celej úhrady za ním indikovanú zdravotnú starostlivosť vrátane predpisovaných alebo odporúčaných liekov. O poučení poistenca vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii. Na úhradu za poskytnuté lieky na základe zdravotného poistenia sa vzťahujú osobitné predpisy.28)
§40
§40a Prechodné ustanovenie
(1)
Prvý zoznam liekov podľa tohto zákona ustanoví nariadenie vlády na návrh ministerstva. Ministerstvo zaradí lieky do návrhu bez žiadosti o zaradenie podľa § 38a tohto zákona.
(2)
Prvý zoznam zdravotníckych pomôcok podľa tohto zákona ustanoví nariadenie vlády na návrh ministerstva. Ministerstvo zaradí zdravotnícke pomôcky do návrhu bez žiadosti o zaradenie podľa § 38d tohto zákona.
§41
Zrušujú sa:
1.
§ 5 a § 38 ods. 3 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní,
2.
§ 77 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
3.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/1993 Z. z., ktorým sa vydáva Liečebný poriadok,
4.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 221/1993 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrad poisťovne za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 163/1994 Z. z.,
5.
§ 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva,
6.
smernice Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-6539/1970-C/13 o úhradách za zdravotnícke služby, ktoré nie sú nevyhnutné (č. 11/1970 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky), registrované v čiastke 24/1970 Zb.,
7.
§ 14 ods. 2, § 15 a § 16 ods. 1 smerníc Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-7709/1970-B/1 o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu (č. 17/1970 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky), registrovaných v čiastke 24/1970 Zb., v znení smerníc Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-10 839/1971-B/1 (č. 8/1972 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky), registrovaných v čiastke 13/1972 Zb.,
8.
§ 1 až 24, § 29 až 44 a § 48 až 58 úpravy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-2115/1975-B/1 o hospodárení s liekmi a zdravotníckymi potrebami (č. 30/1975 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky), registrovanej v čiastke 16/1976 Zb.
§42
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z.
ZOZNAM ZDRAVOTNÝCH VÝKONOV
Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z.
Vysvetlivky k skratkám
Príloha č. 3 k zákonu č. 98/1995 Z. z.
ZOZNAM SKUPÍN ZDRAVOTNÍCKYCH POMÔCOK
Príloha č. 4 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z.
INDIKAČNÝ ZOZNAM PRE KÚPEĽNÚ STAROSTLIVOSŤ
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
3)
§ 26 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.
3a)
§ 18 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
4)
§ 2 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.
6)
§ 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
6a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 3 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady č. 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 242/1994 Z. z.
9)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 72/1987 Zb. o registrácii hromadne vyrábaných liečivých prípravkov.
10)
§ 24 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov.
12a)
Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.
12b)
§ 18 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z.
13)
§ 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.
§ 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
§ 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
14)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.
17a)
Príloha č. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
18b)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
19)
§ 13 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
20a)
§ 14 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.
21a)
§ 20 ods. 3 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
22)
§ 58 ods. 3 až 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.
23)
§ 55 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
24a)
§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
26)
§ 1 ods. 3 a 4, § 15 písm. a) bod 19 a § 39 písm. i) bod 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.
26a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
26b)
§ 21 ods. 9 zákona č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26c)
Zákon č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
