Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o hospodárskej úprave lesov 1995

Znenie účinné: od 16.01.1995 do 14.03.2002 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
1995
5/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 16.01.1995 do 14.03.2002
5
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 15. decembra 1994
o hospodárskej úprave lesov
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 23 ods. 5 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch a podľa § 5 a § 7 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z. ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje
a)
podrobnejšiu špecifikáciu jednotlivých kategórií lesov,
b)
podrobnosti o určovaní priestorového rozdelenia lesa,
c)
podrobnosti o určovaní hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskych spôsoboch a ich formách,
d)
podrobnosti o vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, o vyhotovovaní, schvaľovaní, zmenách a kontrole lesných hospodárskych plánov,
e)
podrobnosti o prehľadoch výsledkov hospodárenia podľa lesných hospodárskych plánov,
f)
podmienky na získanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov.
§2 Špecifikácia kategórií lesov
(1)
Za ochranné lesy možno vyhlásiť1) najmä
a)
lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach,
b)
vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných stanovištiach, spravidla na horských hrebeňoch, pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo vzniku lavín,
c)
lesy v pásme kosodreviny,
d)
ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.
(2)
Na zaradenie častí lesov podľa odseku 1 sa z hľadiska ich funkcií posudzujú najmä stanovištné pomery a špecifické prírodné podmienky vyjadrené základnými jednotkami lesníckej typológie a pedológie uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Ak tú istú časť lesa možno vyhlásiť za ochranný les aj za les osobitného určenia, vždy sa považuje ochranná funkcia za nadradenú osobitnému určeniu.
(3)
Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť1) najmä
a)
lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov I. stupňa2) a II. stupňa, a to vtedy, ak pri odberoch vody z povrchových zdrojov možno zabezpečiť ochranu výdatnosti a kvality vodného zdroja len odlišným spôsobom hospodárenia,
b)
lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, kúpeľné lesy3) a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti,
c)
prímestské lesy a ďalšie lesy s významnou zdravotno-rekreačnou funkciou,
d)
lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach,4)
e)
lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody,5)
f)
časti lesov pod vplyvom imisií zaradené do pásiem ohrozenia podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky,
g)
časti lesov určené na lesnícky výskum a výučbu lesníckych škôl a učilíšť.
(4)
Ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa vyhlasujú spravidla od výmery jedného ha.

Určovanie priestorového rozdelenia lesov

§3
(1)
Lesný hospodársky celok sa určí pre územne ucelené časti lesov ako najvyššia priestorová jednotka rozdelenia lesa za účelom spracovania súhrnných informácií o stave a vývoji lesov.
(2)
Časti lesov podľa ich užívania (ďalej len „užívateľský celok“) určí orgán štátnej správy lesného hospodárstva6) s prihliadnutím na hranicu lesného hospodárskeho celku. Najmenšia výmera užívateľského celku je 50 ha. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže určiť aj nižšiu výmeru užívateľského celku, ak si to vyžaduje racionálne obhospodarovanie a ochrana lesov. Užívateľský celok sa určuje najneskôr 12 mesiacov pred skončením platnosti lesného hospodárskeho plánu; jeho hranice sú v teréne trvalo označené a stabilizované.
(3)
Dielec sa vytvára v rámci územia jedného užívateľského celku ako trvalá hospodársko-úpravnícka jednotka, najnižšia jednotka priestorového rozdelenia lesa. Je charakterizovaný tým, že je produkčne jednotný, prevádzkovo samostatný a hospodársky zvládnuteľný. Je základnou jednotkou zisťovania stavu lesa, plánovania lesnej výroby, evidencie a kontroly hospodárenia. Podľa potreby sa v ňom vyčleňujú čiastkové plochy, prípadne porastové skupiny.
(4)
Čiastková plocha sa vytvára v dielci vtedy, ak sa dielec skladá z viacerých výrazne vekove alebo drevinove odlišných častí.
(5)
Ak užívateľský celok nemožno z prevádzkových dôvodov alebo z dôvodov užívateľských vzťahov rozdeliť na dielce, vytvára sa ako najnižšia jednotka priestorového rozdelenia lesa porast. Na lesný porast sa vzťahuje odsek 3 primerane.
(6)
Porastová skupina sa vytvára v obnovovaných lesných porastoch v prípade, keď sú ich hranice s realizovanou obnovou pohyblivé.
§4
Hranica dielca, porastu a čiastkovej plochy sa v teréne označuje v hospodárskych lesoch a lesoch osobitného určenia bielou farbou, v ochranných lesoch červenou farbou. Zmenu hranice dielca, porastu a čiastkovej plochy vyznačuje vyhotovovateľ plánu. Údržbu hranice zabezpečuje vlastník, správca alebo užívateľ lesov (ďalej len „užívateľ lesov“).

Určovanie hospodárskeho tvaru lesa, hospodárske spôsoby a ich formy

§5
(1)
Hospodársky tvar lesa je charakterizovaný spôsobom vzniku lesného porastu a zároveň je výsledkom jeho obhospodarovania. Podľa hospodárskeho tvaru lesa rozoznávame les
a)
vysoký,
b)
nízky,
c)
združený.
(2)
Les vysoký je les, ktorý vznikol zo semena alebo z odrezkov. Za les vysoký sa považuje aj les výmladkového pôvodu s dostatočným počtom stromov zo semena alebo kvalitných výmladkových stromov z výmladkov prvej generácie rovnomerne rozmiestnených po ploche.
(3)
Les nízky je les výmladkového pôvodu, ktorý vznikol uplatňovaním vegetatívnej prirodzenej obnovy z koreňových alebo pňových výmladkov.
(4)
Les združený je les, ktorý je kombináciou vysokého a nízkeho tvaru lesa a vznikol rôznym spôsobom obnovy na tej istej ploche, a to tak zo semena, ako aj z výmladkov, ak nebol zaradený do vysokého alebo nízkeho lesa.
§6
(1)
Hospodársky spôsob a jeho formy tvoria systém základných hospodárskych opatrení v ich časovej a priestorovej závislosti v rámci produkčnej doby. Hospodársky spôsob môže byť
a)
podrastový,
b)
výberkový,
c)
holorubný.
(2)
Hospodársky spôsob podrastový a holorubný má formu maloplošnú alebo veľkoplošnú. Hospodársky spôsob výberkový má formu stromovú alebo skupinovú. Uplatňujú sa podľa prílohy č. 3 tejto vyhlášky.
(3)
Pri maloplošnej forme hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného je šírka obnovného prvku najviac dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu a veľkosť obnovného prvku nesmie prekročiť tri ha. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného nesmie veľkosť obnovného prvku prekročiť päť ha a šírka obnovného prvku nesmie prekročiť 100 m.
§7
(1)
Hospodársky spôsob holorubný maloplošnej formy s holorubmi so šírkou nepresahujúcou dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu možno použiť vtedy, ak sa tým nenaruší dosiahnutie obnovného cieľa, stabilita lesných porastov a plnenie verejnoprospešných funkcií lesa. Použije sa najmä v
a)
lesných porastoch, v ktorých skutočný prírastok výrazne poklesol pod možný prírastok stanovišťa,
b)
preriedených alebo zaburinených lesných porastoch, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy,
c)
lesných porastoch nevhodných z hľadiska pôvodu ich drevín,
d)
lesných porastoch, v ktorých ciele hospodárenia a verejnoprospešné záujmy nemožno dosiahnuť iným spôsobom (napríklad z technologických dôvodov).
(2)
Hospodársky spôsob holorubný maloplošnej formy v blízkom okolí sídlisk, verejných dopravných zariadení a turistických oblastí možno použiť len vtedy, ak sa tým výrazne nenaruší charakter a estetický vzhľad krajiny.
(3)
Hospodársky spôsob holorubný veľkoplošnej formy s veľkosťou holorubu do piatich ha možno použiť iba v lesných porastoch ustanovených zákonom. Túto formu hospodárskeho spôsobu so šírkou rubu nad dve priemerné výšky obnovovaného lesného porastu do výmery troch ha možno použiť vtedy, ak sa tým nenaruší dosiahnutie obnovného cieľa a ekologická hodnota lesného prostredia, najmä ak ide o
a)
preriedené a zaburinené lesné porasty, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy,
b)
previsy, ktoré treba urýchlene vyťažiť,
c)
osamostatnené časti obnovovaných lesných porastov, v ktorých by ďalšie odďaľovanie ťažby zvýšilo možnosť abiotického poškodenia okolitých následných lesných porastov.
(4)
V rámci hospodárskeho spôsobu podrastového maloplošnej formy v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia možno použiť účelový výber, a to za podmienok uvedených v prílohe č. 3 tejto vyhlášky.
(5)
Pri zabezpečovaní cieľov integrovaného obhospodarovania lesov možno vo vhodných rastových a porastových podmienkach uplatňovať v jednom poraste i kombinácie hospodárskych spôsobov a ich foriem.

Vykonávanie hospodárskej úpravy lesov

§8
(1)
Podľa účelu sa rozlišuje komplexné zisťovanie stavu lesa na rámcové plánovanie, sledovanie stavu a vývoja lesov v jednotkách väčších ako základné jednotky priestorového rozdelenia lesa a podrobné zisťovanie stavu lesa na podrobné plánovanie v jednotlivých porastoch.
(2)
Komplexné zisťovanie stavu lesa obsahuje zisťovanie prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienok hospodárenia a ekologické zisťovanie stavu a vývoja lesného fondu. Uskutočňuje sa pre územné časti lesných oblastí, podoblastí a ich častí prostredníctvom prieskumu ekológie lesa a špeciálnych zisťovaní. Výsledky sa uplatnia pri podrobnom zisťovaní a plánovaní v jednotlivých porastoch.
(3)
Podrobné zisťovanie stavu lesa obsahuje údaje o kategórii lesa, tvare lesa, prevádzkovom súbore, rubnej dobe prevádzkového súboru, ploche, veku, zakmenení, expozícii, sklone, spôsobe zistenia zásoby v poraste a údaje o drevine: zastúpenie, stredná výška a hrúbka, bonita, zásoba, poškodenie. Číselné údaje možno doplniť slovným opisom stavu porastu.
(4)
Predmetom podrobného zisťovania stavu lesa a podrobného plánovania nie sú samostatné a od lesných komplexov oddelené lesné pozemky, z hľadiska produkcie dreva menej významné, s výmerou do 0,30 ha alebo priemernou šírkou do 20 m, ak sa v základnom protokole neurčí inak.
(5)
Porastové zásoby dreva sa zisťujú v m3 hrubiny bez kôry na pni. Spôsob ich zisťovania ovplyvňuje kategória lesov, hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob, stav lesného porastu, požadovaná presnosť a hospodárnosť, pričom
a)
vo vysokých hospodárskych lesoch s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným sa porastová zásoba zisťuje
1.
v nehomogénnych porastoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba, matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami alebo celoplošným priemerkovaním, prípadne neštandardnou metódou – kombináciou priemerkovania obnovných prvkov a výberového merania na ostatnej ploche porastu, v homogénnych, ako aj v systematicky rozpracovaných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou pomocou rastových tabuliek diferencovaných podľa zásobových úrovní (ďalej len „diferencované rastové tabuľky“) s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %; pri reprezentatívnych metódach musí intenzita a rozsah výberu zodpovedať stupňu rozrôznenosti zásoby tak, aby sa dosiahla presnosť ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %; celoplošné priemerkovanie sa použije vtedy, ak nie je možné alebo ekonomické použiť niektorú z reprezentatívnych metód,
2.
v porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti plánu celoplošným priemerkovaním alebo matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou ± 10 % pri spoľahlivosti 95 %,
3.
v ostatných rubných porastoch, t. j. v porastoch s vyšším vekom ako vek začatia obnovy vypočítaný podľa § 9 ods. 11, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba, pomocou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %,
4.
vo všetkých ostatných porastoch pomocou rastových tabuliek,
b)
vo vysokých hospodárskych lesoch a vo vysokých lesoch osobitného určenia s hospodárskym spôsobom výberkovým matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %, ktorými sa zistí aj hrúbková štruktúra porastu. Ak je to účelné a ekonomicky výhodné, môže sa použiť celoplošné priemerkovanie,
c)
v topoľových a vŕbových porastoch metódou rastových tabuliek alebo metódou porastového vzorníka na podklade hektárového počtu stromov a objemu stredného kmeňa,
d)
vo vysokých lesoch osobitného určenia s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným sa porastová zásoba zisťuje
1.
v rubných porastoch, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba alebo sa plánuje ťažba v menšom rozsahu ako 20 % zo zásoby porastu, pomocou rastových tabuliek,
2.
v rubných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou vo väčšom rozsahu ako 20 % pomocou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematickoštatistickými metódami s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %,
3.
v porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti plánu matematickoštatistickými metódami s presnosťou ± 10 % pri spoľahlivosti 95 % alebo celoplošným priemerkovaním,
4.
v ostatných porastoch pomocou rastových tabuliek,
e)
v ochranných lesoch pomocou rastových tabuliek,
f)
v nízkom lese a v nízkom lese v prevode na les vysoký pomocou rastových tabuliek alebo odvodením z predchádzajúcich ťažbových výsledkov.
(6)
V odôvodnených prípadoch môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva určiť odlišný spôsob zisťovania porastových zásob v základnom protokole. Vyhotovateľ odôvodní metódy, pri ktorých sa nedosiahne presnosť minimálne ± 20 % pri spoľahlivosti 95 %, prípadne presnosť nie je známa a preukázateľná.
(7)
V užívateľských celkoch sa pre kategórie lesov uvádza priemerný rubný prírastok, celkový priemerný prírastok a celkový bežný prírastok vypočítaný pomocou rastových tabuliek.
§9
(1)
Časová úprava lesa zahŕňa
a)
rubnú zrelosť,
b)
vek rubnej zrelosti,
c)
rubnú dobu,
d)
obnovnú dobu,
e)
dobu zabezpečenia,
f)
dobu návratu,
g)
rubný vek,
h)
dobu prevodu,
i)
vek začatia obnovy.
(2)
Rubnou zrelosťou v hospodárskych lesoch sa rozumie vek lesných porastov, v ktorom je najvýhodnejšie ich ťažiť z hľadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej zrelosti, pričom sa prihliada na celkový priemerný prírastok lesnej dreviny, bonitu a zakmenenie.
(3)
Rubnou zrelosťou v ochranných lesoch sa rozumie vek lesných porastov, v ktorom už prestávajú plniť ochranné poslanie. Odvodzuje sa zo štádia rozpadu prírodných lesov a určuje sa na základe fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov.
(4)
Vek rubnej zrelosti v lesoch osobitného určenia sa určuje na základe pomeru významnosti produkčnej funkcie a verejnoprospešných funkcií lesa.
(5)
Rubná doba ako rámcová produkčná doba lesných porastov sa určuje s prihliadnutím na ich rubnú zrelosť v rámci plnenia požadovaných funkcií lesa. Rubná doba sa určuje v rámcovom plánovaní.
(6)
Obnovná doba predstavuje počet rokov od začiatku obnovy lesných porastov do jej ukončenia s prihliadnutím na stanovený hospodársky spôsob a jeho formu, stav lesa a cieľové drevinové zloženie.
(7)
Doba zabezpečenia určuje obdobie, za ktoré sa vypestuje mladý lesný porast do stavu, keď už nevyžaduje starostlivosť zakladania lesného porastu.
(8)
Doba návratu určuje, za aký čas možno vykonať opakovaný obnovný zásah. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob a jeho formu, stav lesného porastu a objem predpísaného zásahu.
(9)
Rubný vek predstavuje produkčnú dobu vybraných lesných porastov, keď z dôvodu neprimeraného poškodenia imisiami alebo z ďalších dôvodov nemožno dodržať rámcovú rubnú dobu.
(10)
Doba prevodu je časový úsek potrebný na prevod lesného porastu nízkeho tvaru lesa na vysoký.
(11)
Vek začatia obnovy je vek, v ktorom sa začína obnovná ťažba. Určuje sa odpočítaním polovice obnovnej doby od rubnej doby prevádzkového súboru.
§10
(1)
Ťažbová úprava lesa je systém určenia objemu ťažby dreva na hospodárske obdobie tak, aby sa zabezpečila trvalosť plnenia funkcií lesov, plynulosť výťaže dreva a aby sa vytvorili predpoklady na využívanie produkčného potenciálu lesov v súlade so zásadami pestovania a ochrany lesa.
(2)
V lesoch obhospodarovaných hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným sa oddelene určuje výchovná ťažba a obnovná ťažba. V lesoch obhospodarovaných hospodárskym spôsobom výberkovým sa určuje len celková ťažba.
(3)
Objem ťažby sa určuje v rámci užívateľského celku samostatne pre kategóriu a tvar lesa a v rámci lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3. Pre topoľové a vŕbové lesy sa objem ťažby určuje osobitne.
(4)
Ťažba v hospodárskych lesoch musí popri zabezpečení výťaže dreva rešpektovať aj plnenie verejnoprospešných funkcií lesa. V lesoch osobitného určenia sa ťažba zameriava predovšetkým na plnenie požadovaných verejnoprospešných funkcií lesa a v ochranných lesoch na ich ochranné poslanie.
(5)
Objem výchovnej ťažby sa určí ako súčet ťažieb plánovaných v jednotlivých porastoch podľa modelovej výchovnej intenzity preverenej na vzorových prebierkových plochách pri obnove plánu podľa zásad a cieľov rámcového plánovania.
(6)
Objem obnovnej ťažby v kategórii hospodárskych lesov tvaru vysokého hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného s výnimkou topoľových a vŕbových lesných porastov sa odvodí pre prevádzkové súbory združené podľa rovnakých rubných a obnovných dôb jedným z týchto ukazovateľov:
a)
priemerným rubným prírastkom,
b)
1/20 zásob porastov poslednej vekovej triedy a starších,
c)
objemom ťažby vypočítaným z výmery normálneho rúbaniska a priemernej hektárovej zásoby rubných porastov,
d)
objemom ťažby vypočítaným podľa percent odčerpávania zásob vo vekových stupňoch podľa prílohy č. 4 tejto vyhlášky.
(7)
O výbere ukazovateľa podľa odseku 6 rozhodne orgán štátnej správy lesného hospodárstva v základnom protokole na základe rozborov vekovej štruktúry, veľkosti užívateľského celku a ďalších údajov charakterizujúcich stav lesa predložených vyhotovovateľom plánu. Určený ukazovateľ je hornou hranicou objemu ťažby podľa odseku 3.
(8)
Objem plánovanej obnovnej ťažby schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva tak, aby sa zabezpečili ciele podľa odseku 1. Objem navrhnutých obnovných ťažieb sa porovná s ťažbou odvodenou podľa ukazovateľov uvedených v odseku 6.
(9)
Objem obnovnej ťažby v kategórii hospodárskych lesov pre topoľové a vŕbové lesné porasty sa určuje s prihliadnutím na bežný prírastok lesných porastov navrhnutých na ťažbu.
(10)
Objem obnovnej ťažby v kategórii hospodárskych lesov v prevode tvaru nízkeho lesa na vysoký a v lesoch nízkych sa určuje ako násobok plochy určenej na prevod a priemernej hektárovej zásoby týchto lesných porastov v platnom období.
(11)
Objem ťažby vo výberkovom lese sa určuje samostatne pre každý porast. Ukazovateľom objemu ťažby je celkový bežný prírastok. Navrhnutý objem ťažby pri dodržaní výberkových princípov môže prekročiť ukazovateľ najviac o 20 %.
(12)
Objem obnovnej ťažby v kategórii ochranných lesov a lesov osobitného určenia sa určí ako súčet ťažieb určených v jednotlivých porastoch v súlade s odsekom 1. Pri určení objemu ťažby v kategórii lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3 písm. f) sa zohľadní aj vývoj poškodenia lesných porastov. V prípade významnej produkčnej funkcie lesov osobitného určenia sa primerane uplatní postup odvodenia ťažieb ako v hospodárskych lesoch.
(13)
Pri plánoch pre užívateľský celok s výmerou do 50 ha sa objem ťažby určí podľa stavu a potrieb jednotlivých porastov, pričom sa primerane použijú ustanovenia predchádzajúcich odsekov.
(14)
V prípade ťažieb vykonaných pri odstraňovaní následkov mimoriadnych nepriaznivých prírodných vplyvov alebo inej škodlivej činnosti (náhodné ťažby) sa objem ťažby zašetrí v rámci užívateľského celku na úkor predpísaných obnovných ťažieb nižšej ťažobnej naliehavosti alebo výchovných ťažieb nad 50 rokov s prihliadnutím na zabezpečenie plnenia základných funkcií a reprodukcie lesa.
§11
(1)
Základným územným celkom pre rámcové plánovanie je lesná oblasť, podoblasť alebo časť lesnej oblasti alebo podoblasti, ktoré sú vymedzené prírodnými podmienkami. Tieto jednotky sú podkladom na vymedzenie oblastí lesov.
(2)
Lesné oblasti sú územné celky vytvorené ako trvalé prírodné jednotky na základe biogeografickej rajonizácie, pričom rozhodujúca je syntéza kritérií geomorfologického, makroklimatického a pedogeologického členenia. Lesné podoblasti a časti lesných oblastí a podoblastí sú nižšie územné celky.
(3)
Pre lesnú oblasť, podoblasť alebo ich časť sa rámcové plánovanie diferencuje podľa funkcií lesa, prírodných a porastových pomerov, stavu lesa a jeho potenciálneho ohrozenia.
(4)
Podkladom pre rámcové plánovanie sú výsledky prieskumu ekológie lesa a ďalších špeciálnych prieskumov a zisťovaní.
(5)
Rámcové plánovanie obsahuje
a)
kvantifikáciu základných vstupných údajov,
b)
trendy a prognózy vývoja základných charakteristík,
c)
modely hospodárenia,
d)
špecifiká a odchýlky od modelov hospodárenia.
(6)
Modely hospodárenia sú optimalizované základné rozhodnutia, ciele a zásady hospodárenia členené v štruktúre prevádzkových súborov a združených hospodárskych súborov lesných typov v rámci príslušnej kategórie, tvaru lesa, pásma ohrozenia, druhu a obsahu znečisťujúcich látok v ovzduší (ďalej len „imisný typ“) a stupňa ekologickej stability územia.
(7)
Modely hospodárenia obsahujú
a)
základné rozhodnutia, ktorými sú kategória lesa, hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu,
b)
ciele hospodárenia, ktorými sú cieľové drevinové zloženie, cieľová produkcia, cieľová výstavba a potenciálny stupeň ekologickej stability,
c)
zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania porastov, rozčlenenia, spevnenia a funkčné požiadavky.
(8)
Výsledky rámcového plánovania sa začleňujú do zásad na vyhotovovanie lesného hospodárskeho plánu.
§12
(1)
Podrobné plánovanie je určenie hospodárskych opatrení pre jednotlivé porasty na obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu. Vychádza zo zásad podľa § 11 ods. 8, zisteného stavu lesa, možností a potrieb lesných porastov, zásad priestorovej úpravy so zameraním na dosiahnutie dlhodobých cieľov hospodárenia. V rámci podrobného plánovania sa určuje obnovná ťažba, výchovná ťažba, zalesňovanie, výchova, ochrana, rozčleňovanie porastov a prerúbanie hraníc, prípadne ďalšie potrebné hospodárske opatrenia podľa miestnych podmienok a podľa výsledkov osobitne vypracovaných špeciálnych projektov.
(2)
Obnovná ťažba sa plánuje v objemových jednotkách podľa drevín, spolu a v ťažbovej ploche. Pri obnovnej ťažbe sa určujú ťažbovo obnovné postupy, smer postupu, umiestnenie obnovnej ťažby a ťažbová naliehavosť.
(3)
Výchovná ťažba sa plánuje v prebierkovej ploche skutočnej a násobnej, v objemových jednotkách podľa drevín a spolu, pričom sa môže určiť aj čas výchovného zásahu.
(4)
Prerezávky sa plánujú v ploche skutočnej a násobnej.
(5)
Zalesňovanie sa plánuje v členení na zalesnenie súčasných holín, vylepšovanie mladých lesných porastov, zalesňovanie holín z plánovanej ťažby. Zalesňovanie sa uvádza v ploche podľa drevín, v ploche očakávaného prirodzeného zmladenia podľa drevín a spolu podľa členenia zalesnenia.
§13
(1)
Lesný hospodársky plán sa vyhotovuje, keď užívateľ lesa oznámi, že sa končí platnosť starého lesného hospodárskeho plánu. Užívateľ lesa oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva 18 mesiacov vopred s tým, že zároveň označí fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá bude lesný hospodársky plán vyhotovovať.
(2)
Pri príprave lesného hospodárskeho plánu vyhotovovateľ plánu v spolupráci s užívateľom lesov vyhotoví predbežnú správu, ktorú predloží orgánu štátnej správy lesného hospodárstva so žiadosťou o vykonanie základnej pochôdzky.
(3)
Na základnej pochôdzke sa zúčastňujú na základe zvolania orgánom štátnej správy lesného hospodárstva zástupcovia užívateľov, ich odborní lesní hospodári, vyhotovovateľ plánu a ďalšie subjekty, ktorých záujmy sú dotknuté. Výsledky pochôdzky sa zapíšu do základného protokolu, ktorého súčasťou sú zásady na vyhotovovanie lesného hospodárskeho plánu.
(4)
Vyhotovovateľ prerokuje návrh lesného hospodárskeho plánu s užívateľom lesov a požiada orgán štátnej správy lesného hospodárstva o vykonanie záverečnej pochôdzky, na ktorej sa zúčastnia zástupcovia subjektov uvedených v odseku 3. Pri záverečnej pochôdzke sa preverí dodržanie rozhodnutí základného protokolu. Výsledky preskúmania konceptu plánu sa zapíšu do záverečného protokolu, ktorý obsahuje hodnotenie vyhotoveného plánu, požiadavky na jeho úpravy, prípadne podmienky, po ktorých splnení možno plán predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na schválenie.
(5)
V priebehu vyhotovovania plánu dohodne vyhotovovateľ plánu s užívateľom lesov konkrétne úlohy plánu na prvý rok platnosti plánu, ktoré si musia vzájomne potvrdiť a ktoré musí odsúhlasiť orgán štátnej správy lesného hospodárstva schvaľujúci plán.
§14
Ako podklady na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu sa použijú
a)
podklady od užívateľa lesa, a to najmä podklady obsiahnuté v katastri nehnuteľností, údaje z lesnej hospodárskej evidencie vrátane jej grafickej časti, podklady a údaje z platného lesného hospodárskeho plánu,
b)
výsledky a odporúčania prieskumu ekológie lesa a ostatných špeciálnych prieskumov a zisťovaní,
c)
ďalšie podklady od iných subjektov, ktoré svojou činnosťou či záujmami ovplyvňujú obhospodarovanie lesných pozemkov,
d)
schválené zásady na vyhotovovanie lesného hospodárskeho plánu.
§15
(1)
Pre užívateľský celok sa pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu vyhodnotí plnenie záväzných údajov, smerných ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu, ktorým sa zistí, ako sa realizoval plán pestovnej a ťažbovej činnosti za uplynulé obdobie. Výsledky tohto hodnotenia doterajšieho hospodárenia sa uvedú vo všeobecnej časti plánu a využijú sa na sledovanie rozvoja lesa v užívateľskom celku.
(2)
Pre lesnú oblasť, podoblasť alebo ich časti sa vykoná porovnanie číselných údajov plánov s cieľovým usporiadaním v rámcovom plánovaní. Účelom tohto porovnania je sledovať rozvoj lesa, pričom sa zároveň kontroluje, ako sa stav lesa približuje k vytýčeným cieľom.
§16
(1)
Lesný hospodársky plán pre užívateľské celky s výmerou lesných pozemkov 50 ha a viac obsahuje
a)
všeobecnú časť,
b)
plochovú tabuľku,
c)
opis lesných porastov a plán hospodárskych opatrení,
d)
evidenčnú časť,
e)
prehľadové tabuľky a grafikony,
f)
lesnícke mapy.
(2)
Lesný hospodársky plán pre užívateľské celky s výmerou lesných pozemkov menšou ako 50 ha obsahuje
a)
základný protokol a záverečný protokol,
b)
opis lesných porastov a plán hospodárskych opatrení s evidenčnou časťou,
c)
súpis lesných pozemkov a sumárne údaje,
d)
porastovú a obrysovú mapu.
§17
Všeobecná časť lesného hospodárskeho plánu obsahuje stručný slovný a číselný prehľad o užívateľskom celku. Ďalej obsahuje prehľad prírodných a hospodárskych pomerov, hodnotenie doterajšieho hospodárenia, ciele a zásady hospodárenia, základný protokol, záverečný protokol a technickú správu.
§18
Plochová tabuľka obsahuje prehľad a sumárne údaje o všetkých lesných pozemkoch v rámci užívateľského celku. Prehľad lesných pozemkov obsahuje údaje o ich výmere, parcelných číslach, katastrálnych územiach a o vlastníckych vzťahoch podľa katastra nehnuteľností. Sumárne údaje výmer lesných pozemkov predstavujú členenie pozemkov podľa ich druhu, vlastníckych vzťahov a katastrálnych území.
§19
(1)
Opis lesných porastov obsahuje údaje o
a)
stave lesa,
b)
kategórii lesa,
c)
ploche, veku, zakmenení, expozícii a sklone,
d)
spôsobe zistenia zásob, drevine, zastúpení, strednej výške a hrúbke, zásobách, bonite a poškodení.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 sa vyjadrujú číselne, prípadne aj slovným opisom.
(3)
Plán hospodárskych opatrení obsahuje určenie prevádzkových úloh v jednotlivých porastoch na obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu uvedených v § 12.
§20
Evidenčná časť lesného hospodárskeho plánu sa vyhotovuje tak, aby poskytla prehľad o plnení hospodárskych opatrení v jednotkách priestorového rozdelenia lesa podľa jednotlivých rokov jeho platnosti.
§21
Prehľadové tabuľky a grafikony obsahujú súhrnné informácie o stave lesa v užívateľskom celku. Obsahujú údaje o
a)
bonitách lesných drevín,
b)
zastúpení vekových stupňov a štruktúre lesných drevín,
c)
zakmenení, porastových zásobách a prírastkoch,
d)
výške obnovnej a výchovnej ťažby v ploche a objeme podľa lesných drevín,
e)
úlohách prerezávok,
f)
úlohách zalesnenia podľa jednotlivých druhov lesných drevín a plôch.
§22
(1)
Lesnícke mapy obsahujú údaje o polohe a rozlohe jednotlivých jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Lesnícke mapy sa členia na
a)
základné lesnícke mapy,
b)
účelové lesnícke mapy.
(2)
Základná lesnícka mapa sa vyhotovuje podľa technickej normy7) z podkladov katastra nehnuteľností alebo iného mapovania s doplnením údajov vlastného účelového lesníckeho mapovania. Základná lesnícka mapa obsahuje polohopisnú a výškopisnú zložku vrátane popisu a značiek. Zo základnej lesníckej mapy sa vyhotovujú účelové lesnícke mapy. Základná lesnícka mapa sa archivuje 30 rokov od jej vyhotovenia.
(3)
Účelové lesnícke mapy sa členia na
a)
hospodársku mapu,
b)
obrysovú mapu,
c)
porastovú mapu,
d)
ťažbovú mapu,
e)
iné mapy.
(4)
Hospodárska mapa sa vyhotovuje v mierke 1: 5 000 a obsahuje
a)
podrobný prehľad polohopisu,
b)
rozdelenie lesa.
(5)
Obrysová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1: 10 000. Zakresľuje sa v nej zmena v lesníckom detaile, ktorá nastane vykonaním hospodárskej činnosti.
(6)
Porastová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1:10 000 a obsahuje grafické zobrazenie vekovej štruktúry lesných porastov a kategórie lesov. Porastová mapa poskytuje základnú orientáciu pri hospodárení a starostlivosti o les.
(7)
Ťažbová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1:10 000 a v lesníckom detaile obsahuje grafické schematické znázornenie predpísaných ťažbovo-obnovných postupov lesných hospodárskych plánov.
(8)
Iné účelové mapy môžu obsahovať grafické znázornenie výsledkov špeciálneho zisťovania stavu lesa, predovšetkých ochrany lesa, ekológie lesa, dopravných pomerov, poľovníckeho hospodárenia.
§23
(1)
Zmenou lesného hospodárskeho plánu sa rozumie úprava záväzných údajov a smerných ukazovateľov a údajov, ak
a)
zdravotný stav lesov si vyžaduje zásadné zmeny v obhospodarovaní lesov,
b)
hospodárske opatrenia v platnom lesnom hospodárskom pláne sa ukázali ako nevhodné,
c)
došlo k nepredvídaným udalostiam v dôsledku prírodných vplyvov veľkého rozsahu,
d)
došlo k iným závažným okolnostiam veľkého rozsahu, ktoré ovplyvňujú hospodárenie v lese tak, že nie je zaručené dosiahnutie základných cieľov a zámerov lesného hospodárskeho plánu.
(2)
Žiadosti o zmenu lesného hospodárskeho plánu predkladá užívateľ prostredníctvom odborného lesného hospodára orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.
§24
Kontrolu plnenia lesných hospodárskych plánov a ich dodržiavania vykonávajú orgány štátnej správy lesného hospodárstva za účasti užívateľa, odborného lesného hospodára a vyhotovovateľa plánu. Ak sú dotknuté iné záujmy, prizývajú sa aj ďalšie orgány štátnej správy.
§25
(1)
Predmetom posudzovania záväzných údajov, smerných ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu je pre užívateľský celok a kategóriu lesov
a)
neprekročiteľný súčet určeného objemu obnovných ťažieb,
b)
neprekročiteľný súčet určeného objemu výchovných ťažieb v porastoch nad 50 rokov,
c)
postup a rozsah premien, prevodov a meliorácií lesných pozemkov v plošných jednotkách.
(2)
V dielcoch, porastoch a čiastkových plochách sa objem vykonanej ťažby v prípade určenej hornej hranice môže od ťažby určenej v pláne odchyľovať o +15 %, v prípade dolnej hranice o –15 %. Obnovné zastúpenie hlavných drevín po ukončení obnovy sa musí zabezpečiť v tolerancii ± 20 %. Za hlavnú drevinu z hľadiska posúdenia záväznosti sa považuje tá, ktorej predpísané obnovné zastúpenie za dielec, porast alebo čiastkovú plochu dosahuje aspoň 30 %. Predpísanú formu hospodárskeho spôsobu môže odborný lesný hospodár zmeniť v prospech jemnejších foriem pri neprekročení predpísaného objemu obnovnej ťažby.
(3)
Pre výberkový lesný porast je záväzná horná hranica objemu celkovej ťažby.
§26 Prehľad výsledkov hospodárenia podľa lesného hospodárskeho plánu
(1)
Užívateľ lesa vedie prehľad o výsledkoch hospodárenia podľa lesného hospodárskeho plánu v číselnej a grafickej forme určenej ministerstvom.
(2)
Prehľad výsledkov hospodárenia sa vedie priebežne podľa jednotlivých porastov. Slúži na rozbor hospodárenia, hodnotenie stavu a vývoja lesov a využíva sa na účely štatistického informačného systému a každoročné zostavenie evidenčnej časti plánu.
(3)
Prehľad výsledkov hospodárenia obsahuje najmä údaje o
a)
úmyselnej obnovnej a výchovnej ťažbe,
b)
náhodnej rubnej, predrubnej a mimoriadnej ťažbe,
c)
prerezávke,
d)
zalesňovaní,
e)
ostatnej pestovnej činnosti.
(4)
Objemové ukazovatele o výške všetkých druhov ťažieb sa uvádzajú v celých m3 bez kôry pri pni v členení podľa drevín. Úmyselná obnovná ťažba a náhodná rubná ťažba sa uvádzajú v ťažbovej ploche. Pri mimoriadnej ťažbe sa eviduje skutočne odlesnená plocha. Pri úmyselnej výchovnej ťažbe sa uvádza plocha, na ktorej sa vykonala prebierka. Pri náhodnej rubnej ťažbe v predrubných porastoch sa uvádza ťažbová plocha a plocha na zalesnenie.
(5)
Vykonaná obnova lesných porastov sa sleduje v členení na prvé a opakované zalesnenie a zalesnená plocha sa eviduje podľa drevín. Uvádza sa aj spôsob zalesňovania (sadbou, sejbou, prirodzeným zmladením).
(6)
Pri ostatnej pestovnej činnosti okrem prerezávok sa eviduje aj príprava pôdy, ochrana lesných kultúr, oplocovanie proti zveri, ošetrovanie lesných kultúr, oplocovanie proti paseniu a ostatné pestovné práce.
§27 Podmienky na získanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov
(1)
Podmienkou na získanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov je
a)
vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania,
b)
päťročná prax v hospodárskej úprave lesov,
c)
vybavenie technickými pomôckami (napríklad priemerkami, výškomermi, črtákmi, geodetickými meracími zariadeniami), zabezpečenie leteckých snímok a ich vyhodnocovanie, zabezpečenie kartografického vyhotovovania lesníckych máp a podobne.
(2)
Overenie odborných a technických predpokladov vykoná komisia, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva.
(3)
Odborné podmienky na vydanie osvedčenia podľa odseku 1 sa neoverujú, ak ide o osoby, ktoré v posledných troch rokoch zodpovedali za vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov.
(4)
Žiadosti o vydanie osvedčenia sa predkladajú ministerstvu do 30. júna kalendárneho roka.

Prechodné a záverečné ustanovenia

§28
(1)
Vyhotovovanie návrhov lesných hospodárskych plánov, ktorých platnosť sa začína rokom 1995, sa dokončí podľa doterajších predpisov a usmernení na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu vydaných ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.
(2)
Ak nie sú podmienky na vyhlásenie užívateľských celkov (§ 3 ods. 2), lesný hospodársky plán sa vyhotoví za lesný hospodársky celok alebo jeho ostávajúcu časť.
§29
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 14/1978 Zb. o kategorizácii lesov, spôsoboch hospodárenia a hospodárskej úprave lesov v znení vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1981 Zb. a vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 69/1984 Zb.
§30
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Peter Baco v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
Typologické jednotky ochranného charakteru a doplňujúce limitujúce podmienky na zaradenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa do kategórie ochranných lesov
KATEGÓRIA OCHRANNÝCH LESOV PODĽA § 2 ODS. 1 PÍSM. a)
ZH RAD LVS SLT HSLT LTYP NÁZOV LESNÉHO TYPU DOPLŇUJÚCE LIMITUJÚCE PODMIENKY NA ZARADENIE DO KATEGÓRIE
01 A 1 PiQ 107 1101 Lišajníková borovicová dúbrava
01 A 1 PiQ 107 1102 Machová borovicová dúbrava
01 A 1 PiQ 107 1103 Kostravovo-machová borovicová dúbrava
01 A 1 Q 104 1111 Dúbrava obmedzeného vzrastu
01 A 2 Fq n 204 2101 Machová kyslá dubová bučina nst do „H", ak SKL < 40 %
01 A 2 Fq n 204 2102 Metlicovo-čučoriedková kyslá dubová bučina nst do „H", ak SKL < 40 %
01 A 3 Fq v 304 3101 Machová kyslá dubová bučina vst
01 A 3 Fq v 304 3102 Metlicovo-čučoriedková kyslá dubová bučina vst do „H", ak SKL < 40 %
01 A 4 QPi v 407 4101 Lišajníková dubová borina vst
01 A 4 QPi v 407 4102 Brusnicová dubová borina vst
01 A 4 QPi v 407 4103 Čučoriedková dubová borina vst
01 A 4 Fqa 404 4111 Extrémna jedľová bučina s dubom
01 A 5 Fap n 504 5101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom nst
01 A 5 Fap n 504 5102 Sutinová jedľová bučina so smrekom nst
01 A 5 PiP n 615 5112 Teplá, mierne podmáčaná borovicová smrečina nst
01 A 5 PiP n 614 5113 Borovicová smrečina na glejoch nst
01 A 5 PiP n 505 5115 Podzolovaná borovicová smrečina nst
01 A 5 PiP n 505 5117 Smlzová borovicová smrečina nst
01 A 5 Pa n 504 5121 Brusnicová smrečina s jedľou nst
01 A 5 Pa n 504 5122 Sutinová smrečina s jedľou nst
01 A 5 Pa n 504 5123 Kamenitá smrečina s jedľou nst
01 A 6 Fap v 604 6101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom vst
01 A 6 Fap v 604 6102 Sutinová jedľová bučina so smrekom vst
01 A 6 PiP v 604 6111 Extrémna borovicová smrečina vst
01 A 6 Pa v 604 6121 Sutinová rašelinníková smrečina s jedľou vst
01 A 6 Pa v 604 6122 Brusnicová smrečina s jedľou vst
01 A 6 LP n 604 6141 Sutinová smrekovcová smrečina nst
01 A 6 LP n 604 6142 Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina nst
01 A 6 LP n 604 6143 Smlzová smrekovcová smrečina nst
01 B 2 FQ 201 2317 Silno skeletnatá vápencová buková dúbrava do „H", ak SKL < 40 %
01 B/C 5 FAc n 517 5404 Mesačnicová buková javorina nst do „H", ak SKL < 50 %, bez extrémnej POVRCHSKEL a PODSKEL
01 B/C 5 FAc n 517 5405 Deväťsilová kamenitá buková javorina nst do „H", ak SKL < 50 %, bez extrémnej POVRCHSKEL a PODSKEL
01 B/C 6 FAc v 617 6403 Mesačnicová buková javorina vst do „H", ak SKL < 50 %, bez extrémnej POVRCHSKEL a PODSKEL
01 B/C 6 FAc v 617 6404 Deväťsilová kamenitá buková javorina vst do „H", ak SKL < 50 %, bez extrémnej POVRCHSKEL a PODSKEL
01 B/C 6 AcP n 617 6421 Úžľabinová javorová smrečina nst
01 C 1 CAc n 117 1501 Zádušníková hrabová javorina nst
01 C 1 CAc n 117 1502 Cesnačková hrabová javorina nst
01 C 2 CAc v 217 2501 Kamenitá hrabová javorina vst
01 C 3 TAc n 317 3501 Balvanovitá lipová javorina nst
01 C 3 TAc n 317 3502 Kamenitá lipová javorina nst
01 C 3 TAc n 317 3503 Rancesnaková hrebeňová lipová javorina nst
01 C 3 TAc n 317 3504 Vápencová lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3505 Mesačnicová podsvahová lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 417 3506 Marinková živná lipová javorina nst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, ZAKM = plné, POVRCHSKEL < 40 %
01 c 3 TAc n 417 3507 Ostricová lipová javorina nst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, ZAKM = plné, POVRCHSKEL < 40 %
01 c 4 TAc v 417 4501 Balvanovitá lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4502 Kamenitá lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4503 Vápnitá lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4504 Mesačnicová lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4505 Zubačková lipová javorina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, ZAKM = plné, POVRCHSKEL < 40 %
01 c 4 TAc v 417 4506 Rancesnaková hrebeňová lipová javorina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, ZAKM = plné, POVRCHSKEL < 40 %
01 c 5 FrAc n 517 5501 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina nst
01 c 5 FrAc n 517 5502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina nst
01 c 5 FrAc n 517 5503 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina nst
01 c 6 FrAc v 617 6501 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina vst
01 c 6 FrAc v 617 6502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina vst
01 c 6 FrAc v 617 6503 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina vst
01 c 6 AAc 617 6511 Roklinová jedľová javorina vst
01 D 1 CoQ 101 1601 Skalné sutinové stepi
01 D 1 CoQ 101 1602 Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
01 D 1 CoQ 101 1603 Drieňová dúbrava s hrabom do "H", ak SKL < 40 %, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 1 CoQ 101 1604 Drieňová dúbrava s javorom do "H", ak SKL < 40 %, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 2 CoQ 101 2601 Drieňová dúbrava s bukom
01 D 2 FQde 201 2611 Extrémna dealpínska buková dúbrava
01 D 2 FQde 201 2612 Trávnatá dealpínska buková dúbrava
01 D 2 Piden 203 2621 Dealpínska borina nst
01 D 3 CoF 301 3601 Drieňová bučina
01 D 3 QFde 301 3611 Dealpínska dubová bučina
01 D 3 Pide v 203 3621 Dealpínska borina nst
01 D 4 Fde n 401 4601 Extrémna vápencová bučina nst
01 D 4 Fde n 401 4602 Sutinová vápencová bučina nst
01 D 4 Fde n 401 4603 Vápencová bučina nst na ťažších pôdach do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 4 Fde n 401 4604 Trávovitá vápencová bučina nst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 5 Fde v 501 5601 Extrémna vápencová bučina vst
01 D 5 Fde v 501 5602 Sutinová vápencová bučina vst
01 D 5 Fde v 501 5603 Trávovitá vápencová bučina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 5 Fde v 501 5604 Čučoriedková (kyslá) vápencová bučina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 5 Fde v 501 5605 Kamenitá vápencová bučina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAP = plný, pôdy IV.-VI. KTGEROD
01 D 5 PPide n 501 5611 Vápencová (dealpínska) smreková borina nst
01 D 5 PPide n 501 5612 Kamenitá vápencová (dealpínska) smreková borina nst
01 D 5 PPide n 501 5613 Vápencová smreková borina nst
01 D 5 Pac n 501 5631 Extrémna smrečina s javorom nst
01 D 6 FP n 601 6601 Extrémna hrebeňová buková smrečina nst
01 D 6 FP n 601 6602 Svahová sutinová buková smrečina nst
01 D 6 Pac v 601 6631 Extrémna hrebeňová smrečina s javorom vst
01 D 6 Pac v 601 6632 Svahová sutinová smrečina s javorom vst
01 a 1 BQ 122 002 Bezkolencová brezová dúbrava do „H", ak HLADSVOD < 80 cm pôdneho profilu
01 a 1 BA1 122 011 Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch do „H", ak HLADSVOD < 80 cm pôdneho profilu
01 a 6 BA1 622 012 Brezová jelšina na fluvioglaciáli
01 a 6 BA1 622 013 Brezová jelšina na glejovej pôde
01 a 6 BA1 622 014 Brezová jelšina na rašelinovej pôde
01 a 6 AP 614 021 Rašelinovo-glejová jedľová smrečina do „H", ak HLADSVOD < 100 cm pôdneho profilu
01 a 6 AP 614 022 Oglejená jedľová smrečina
01 a 6 AP 614 023 Rašelinová jedľová smrečina
01 a 8 Pil 815 031 Rašelinová borina páperníková
01 a 8 Pil 815 032 Rojovníková rašelinová borina
01 c 1 U 101 961 Vápnité brestové porasty
01 c 6 Ali 623 911 Jelšina (jelše sivej)
01 c 6 Sal 623 912 Vrbina s vŕbou krehkou
KATEGÓRIA OCHRANNÝCH LESOV PODĽA § 2 ODS. 1 PÍSM. b)
ZH RAD LVS SLT HSLT LTYP NÁZOV LESNÉHO TYPU DOPLŇUJÚCE LIMITUJÚCE PODMIENKY NA ZARADENIE DO KATEGÓRIE
02 A 6 Fap v 618 6108 Nízka jedľová bučina so smrekom obmedzeného vzrastu
02 A 7 CP 719 7100 Limbová smrečina
02 A 7 SP 719 7101 Sutínová rašelinníková jarabinová (smrekovcová) smrečina
02 A 7 SP 719 7102 Kamenitá brusnicová jarabinová (smrekovcová) smrečina
02 A 7 SP 719 7103 Smlzová jarabinová (smrekovcová) smrečina
02 A 7 SP 719 7104 Balvanovitá jarabinová (smrekovcová) smrečina
02 A 7 SP 719 7105 Jarabinová (smrekovcová) smrečina na hor. hranici lesa
02 A 7 SP 719 7106 Živná jarabinová (smrekovcová) smrečina do „H", ak SKL < 40 %, ZAKM > 8, ABSBON > 20 m
02 A 7 SP 719 7107 Vápencová jarabinová smrečina
02 A 7 SP 719 7108 Jarabinová smrečina na alúviách
02 A/B 6 F hum 618 6221 Horské bučiny obmedzeného vzrastu
02 B/C 6 FAc v 618 6405 Cesnaková buková javorina vst do „H", ak NMV < 1250 - 1300 m n.m., ABSBON > 16 m
02 B/C 6 FAc v 618 6406 Mačuchová buková javorina vst do „H", ak NMV < 1250 - 1300 m n.m., ABSBON > 16 m
02 B/C 6 FAc hum 618 6411 Nízka buková javorina
02 B/C 7 AcP v 719 7401 Živná javorová smrečina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAKM > 8, ABSBON > 20 m
02 B/C 7 AcP v 719 7402 Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAKM > 8, ABSBON > 20 m
02 B/C 7 AcP v 719 7403 Javorová smrečina s papradkou alpskou vst
02 B/C 7 AcP v 719 7404 Zavlhčená javorová smrečina vst do „H", ak SKL < 40 %, ZAKM > 8, ABSBON > 20 m
02 B/C 7 AcP v 719 7405 Vápencová javorová smrečina vst
02 D 6 PiL n 719 6611 Smrekovcová borina nst
02 D 7 FP v 719 7601 Extrémna buková smrečina vst
02 D 7 FP v 719 7602 Hrebeňová buková smrečina vst
02 D 7 FP v 719 7603 Svahová buková smrečina vst
02 D 7 PiL v 719 7611 Smrekovcová borina vst
KATEGÓRIA OCHRANNÝCH LESOV PODĽA § 2 ODS. 1 PÍSM. c)
ZH RAD LVS SLT HSLT LTYP NÁZOV LESNÉHO TYPU DOPLŇUJÚCE LIMITUJÚCE PODMIENKY NA ZARADENIE DO KATEGÓRIE
03 A 8 M 820 8101 Kyslá kosodrevina
03 A 8 PM 820 8102 Smreková kosodrevina
03 A 8 CM 820 8103 Limbová kosodrevina
03 A 8 Mt 820 8104 Kosodrevina na rašeline
03 A 8 Mtr 820 8105 Kosodrevina na tanglovej rendzine
03 B/C 8 RM 820 8401 Ríbezľová kosodrevina
03 D 8 Mc 820 8601 Vápencová kosodrevina
KATEGÓRIA OCHRANNÝCH LESOV PODĽA § 2 ODS. 1 PÍSM. d)
ZH RAD LVS SLT HSLT LTYP NÁZOV LESNÉHO TYPU DOPLŇUJÚCE LIMITUJÚCE PODMIENKY NA ZARADENIE DO KATEGÓRIE
04 A 2 Fq n 205 2103 Chlpaňová kyslá dubová bučina nst do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 A 3 Fq v 305 3103 Chlpaňová kyslá dubová bučina vst do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 A 4 Fqa 405 4112 Metlicová jedľová bučina s dubom do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 A 4 Fa 405 4122 Kamenitá bučina s jedľou do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 A 5 Fap n 616 5103 Balvanovitá jedľová bučina so smrekom nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A 5 Fap 505 5104 Kamenitá trávovitá jedľová bučina so smrekom nst do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 A 5 Facid n 606 5132 Trávovitá kyslá bučina na vyvrelinách nst do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 A 6 Fap v 616 6103 Balvanovitá čučoriedková jedľová bučina so smrekom do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A 6 Fap v 616 6104 Balvanovitá kysličková jedľová bučina so smrekom do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A 6 Fap v 616 6105 Kamenito-trávovitá jedľová bučina so smrekom vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A 6 Pa v 616 6123 Kamenitá smrečina s jedľou vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 5 FA n 505 5201 Trávovitá buková jedlina nst do „0", ak SKL > 75 % alebo STRBAZY, PODSKEL > 60 %, pôdy I.-II. KTGEROD,
HLBPODY < 40 cm
04 A/B 5 FA n 516 5207 Kamenitá buková jedlina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 5 FA n 513 5208 Oglejená buková jedlina nst do „0", ak ide o prameništné výtoky s nebezpečenstvom odtrhnutia svahu
04 A/B 5 FA n 502 5209 Ostricová vápencová buková jedlina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 5 FA n 502 5210 Vápencová (nitrofilná) buková jedlina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 6 FA v 605 6201 Trávovitá buková jedlina vst do „0", ak SKL > 75 % alebo STRBAZY, PODSKEL > 60 %, pôdy I.-II. KTGEROD,
HLBPODY < 40 cm
04 A/B 6 FA v 616 6205 Kamenitá buková jedlina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 6 FA v 513 6206 Oglejená buková jedlina vst do „0", ak ide o prameništné výtoky s nebezpečenstvom odtrhnutia svahu
04 A/B 6 FA v 602 6207 Ostricová vápencová buková jedlina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 6 FA v 602 6208 Vápencová (nitrofilná) buková jedlina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 A/B 6 PA v 615 6233 Zglejená smreková jedlina vst do „0", ak SKL > 75 % alebo STRBAZY, PODSKEL > 60 %, pôdy I.-H. KTGEROD,
HLBPODY < 40 cm
04 A/B 6 PA v 616 6234 Smreková jedlina vst na kamenitej svahovine do „0", ak SKL > 75 % alebo STRBAZY, PODSKEL > 60 %, pôdy I.-H. KTGEROD,
HLBPODY < 40 cm
04 A/B 6 PA v 616 6236 Kamenitá papradinová smreková jedlina vst do „0", ak SKL > 75 % alebo STRBAZY, PODSKEL > 60 %, pôdy I.-H. KTGEROD,
HLBPODY < 40 cm
04 B 1 CQ 109 1310 Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách do „0", ak SKL > 65 %, HLBPODY < 30 cm, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 B 1 CQ 109 1312 Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách do „0", ak SKL > 65 %, HLBPODY < 30 cm, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD
04 B 2 FQ 205 2301 Zakyslená buková dúbrava do „0", ak SKL > 65 %, POVRCHSKEL > 50 %, HLBPODY < 40 cm, pôdy I.-II.
KTGEROD
04 B 2 FQ 209 2302 Presychavá lipnicová buková dúbrava do „0", ak SKL > 65 %, HLBPODY < 30 cm, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD
04 B 2 FQ 209 2303 Presychavá medničková buková dúbrava do „0", ak SKL > 65 %, HLBPODY < 30 cm, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD
04 B 2 FQ 209 2305 Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou do „0", ak SKL > 65 %, HLBPODY < 30 cm, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD
04 B 2 FQ 216 2314 Štrkovitá hrebienková nitrofilná buková dúbrava do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B 3 QF 305 3301 Chlpaňová dubová bučina do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B 3 QF 313 3307 Zavlhčená dubová bučina do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 3 QF 302 3309 Vápencová dubová bučina do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 3 Fp n 316 3315 Kamenitá papradinová bučina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B 3 Fp n 313 3316 Zavlhčená bučina nst do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 3 Fp n 310 3317 Bažanková nitrofilná bučina nst do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 3 Fp n 302 3318 Prilbicová bučina na vápencoch nst do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 4 Fp v 416 4305 Kamenitá papradinová bučina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B 4 Fp v 413 4306 Zavlhčená bučina vst do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 4 Fp v 410 4307 Bažanková nitrofilná bučina vst do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 4 Fp v 402 4308 Prilbicová bučina na vápencoch vst do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 4 Ft 416 4314 Kamenitá typická bučina do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %, pôdy I.-II.
KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B 4 Ft 413 4315 Vlhká typická bučina do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 4 Ft 402 4317 Vápencová typická bučina do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 4 Ft 413 4318 Ostricová typická bučina do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 4 Ft 413 4320 Ostricovo-kostravová typická bučina do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 5 AF n 513 5305 Podmáčaná jedľová bučina nst do „0", ak spodiny pôdnych profilov sú oglejené
04 B 5 AF n 516 5306 Kamenitá jedľová bučina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B 5 AF n 502 5308 Vápencová jedľová bučina nst do „0", ak SKL > 75 %, HLBPODY < 30 cm, pôdy I.-III. KTGEROD, VYSTUPMH,
drobná POVRCHSUT
04 B 6 AF v 516 6308 Kamenitá jedľová bučina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 2 FQac 216 2401 Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 3 QFtil 316 3401 Chlpaňovo-bažanková dubová bučina s lipou do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 3 QFtil 316 3402 Medničkovo-bažanková dubová bučina s lipou do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 4 Ftil 416 4406 Kamenitá lipová bučina do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 5 FAc n 516 5403 Kamenitá buková javorina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 5 FAc n 513 5407 Buková javorina na bázach svahov nst do „0", ak ide o strmé bázy svahov s nebezpečenstvom zosuvu
04 B/C 5 AAc n 516 5409 Kamenitá jedľová javorina nst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 B/C 6 FAc v 513 6408 Buková javorina na bázach svahov vst do „0", ak ide o strmé bázy svahov s nebezpečenstvom zosuvu
04 B/C 6 AAc v 616 6410 Kamenitá jedľová javorina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 C 2 CAc v 216 2502 Hluchavková hrabová javorina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 C 2 CAc v 216 2503 Zádušníková hrabová javorina vst do „0", ak SKL > 75 %, POVRCHSKEL > 50 %, PODSKEL > 50 %,
pôdy I.-II. KTGEROD, HLBPODY < 30 cm
04 c 3 FrAl 323 901 Jaseňová jelšina do „0", ak ide o prameništné výtoky s nebezpečenstvom odtrhnutia svahu
Nad rámec vymenovaných typologických jednotiek patria do kategórie ochranných lesov aj porasty
– s preukázateľnou prioritou ochrannej funkcie (protieróznej, protilavínovej, brehoochrannej alebo protideflačnej),
– s obmedzeným výškovým rastom z dôvodu vplyvu tzv. vrcholového fenoménu (vegetačný jav na exponovaných horských vrcholoch, hrebeňoch a podhrebeňových svahoch, ktorý sa prejavuje zníženým až zakrpateným vzrastom stromov; tvar stromov je formovaný hlavne účinkami silného vetra, námrazy a snehového tlaku). Rozhodujúcim diferenciačným kritériom je absolútna výšková bonita nepresahujúca pre bk, jv = 16 m; sm, jd, sc = 20 m.
VYSVETLIVKY
ZH = ZHSLT – združený hospodársky súbor lesných typov
LVS – lesný vegetačný stupeň
HSLT – hospodársky súbor lesných typov
RAD – ekologický rad, medzirad alebo súbor skupín lesných typov
SLT – skupina lesných typov
LTYP – lesný typ
nst – nižší stupeň
vst – vyšší stupeň
do „H“, ak – zaradiť do kategórie hospodárskych lesov pri splnení limitujúcich podmienok ...
do „O“, ak – zaradiť do kategórie ochranných lesov pri splnení limitujúcich podmienok ...
SKL – sklon svahu
POVRCHSKEL – povrchová skeletnatosť
VYSTUPMH – vystupujúca materská hornina
POVRCHSUT – povrchová sutina
PODSKEL – pôdna skeletnatosť
HLBPODY – hĺbka pôdy
HLADSVOD – hladina spodnej vody
ZAP – zápoj porastu
ZAKM – zakmenenie porastu
ABSBON – absolútna bonita
KTGEROD – kategória pôdnej erodovateľnosti
I. KTGEROD – pôdy veľmi ľahko erodovateľné
II. KTGEROD – pôdy ľahko erodovateľné
III. KTGEROD – pôdy ľahšie erodovateľné
IV. KTGEROD – pôdy ťažšie erodovateľné
V. KTGEROD – pôdy ťažko erodovateľné
VI. KTGEROD – pôdy veľmi ťažko erodovateľné
Príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
Charakteristika pásiem ohrozenia imisiami
Časti lesov pod vplyvom imisií sa zaraďujú do nasledovných pásiem ohrozenia:
A pásmo
Charakteristika
Plochy s výrazným dlhodobým imisným zaťažením na exponovaných lokalitách vystavených intenzívnemu prúdeniu vzduchu od imisných zdrojov (lokálnych i z diaľkového prenosu).
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
- životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 20 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
- hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH nad 9, pri kyslom imisnom type je to dokázateľný výrazný rozdiel oproti prirodzenému rozpätiu pH pre príslušný pôdny typ;
- výrazné prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
- výrazné narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
- prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 3 - 4 (silne poškodené až odumierajúce);
- prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 3 - 4 (veľmi narušené až nestabilné ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
B pásmo
Charakteristika
Plochy v rovnakých imisných podmienkach ako pásmo A, ale v lepších ekologických podmienkach, na menej exponovaných lokalitách čiastočne chránených proti priamemu prúdeniu vzduchu od imisných zdrojov.
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
– životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 40 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
– hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH 8 - 9, pri kyslom imisnom type je to dokázateľný výrazný rozdiel oproti prirodzenému rozpätiu pH pre príslušný pôdny typ;
– výrazné prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
– výrazné narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
– prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 2 - 3 (stredne až silne poškodené);
– prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 2 - 3 (stredne narušené až veľmi narušené ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
C pásmo
Charakteristika
Plochy v priaznivejších ekologických podmienkach s nižším imisným zaťažením.
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
- životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 40 - 60 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
- hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH 7,2 - 8,0, pri kyslom imisnom type je to dokázateľný rozdiel oproti prirodzenému rozpätiu pH pre príslušný pôdny typ;
- značný nedostatok prístupných živín oproti optimu v porovnaní s prirodzeným výskytom v príslušnom pôdnom type;
- prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
- narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
- prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 1 - 2 (mierne až stredne poškodené);
- prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 1 - 2 (mierne narušené až stredne narušené ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3 ,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
D pásmo
Charakteristika
Chránené údolné polohy v rôznych nadmorských výškach s nízkym imisným zaťažením a nízkou úrovňou znečistenia ovzdušia.
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
- životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 60 - 80 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
- hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH pod 7,2;
- mierne prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
- narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
- prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 1 (mierne poškodené);
- prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 1 (mierne narušené ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3 ,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
Prehľad hospodárskych spôsobov, ich foriem a uplatňovaných obnovných rubov
Hospodársky spôsob Forma hospodárskeho spôsobu Obnovné ruby a ich tvary Hraničné hodnoty plôch a šírok pásov obnovných prvkov
Podrastový Maloplošná Maloplošný clonný rub Maximálna výmera 3,0 ha
- pásový Šírka pásov do dvoch výšok obnovovaného porastu
- klinový Základňa klinu maximálne na dve výšky obnovovaného
porastu
- nepravidelný zonálny Výmera do 3,0 ha
clonný rub
- skupinový
Kombinácia clonného rubu
do 3,0 ha s okrajovým
Skupinovitý clonný rub
(Gayer, bavorská kombinácia)
Okrajový clonný rub Pásový clonný rub do dvoch výšok
(Wagner, Wanselow)
Klinovitý okrajovo-clonný rub
(Kautz Eberhard Philipp-
-Kurzov)
Účelový výber Princíp výberu sa podriaďuje funkčnému účinku
pri uplatňovaní princípu hos- ochranných lesov a lesov osobitného určenia. Obnovná
podárskeho spôsobu podras- doba dlhšia ako 50 rokov až nepretržitá
tového v ochranných lesoch
a lesoch osobitného určenia
Veľkoplošná Veľkoplošný clonný rub Maximálna výmera 5,0 ha
- na celej ploche (pri výmere
do 5,0 ha) ucelenej časti (porastu)
- na pásoch alebo Šírka pásov alebo základňa klinov nad dve výšky
pretiahnutých klinoch obnovovaného porastu, maximálne 100 m
Výberkový Stromová Výberkový rub jednotlivýv zmysle výberkových princípov Uskutočňuje sa po celej ploche porastu
Skupinová Výberkový rub skupinovýnepravidelne rozmiestnený Pri celkovej obnovnej dobe nad 50 rokov, čiastkovej nad 20 rokov pri výmere skupín do 0,20 ha
Holorubný Maloplošná Maloplošný holorub Maximálna výmera 3,0 ha
v pásoch a iných tvaroch Šírka pásov do dvoch výšok obnovovaného porastu
(pásový holorub, priraďovanie Vzdialenosť medzi prvkami minimálne dvojnásobok šírky
v jednom aj oboch smeroch) uplatňovaného holorubného prvku
Skupinový holorub Tvar sa prispôsobuje technológii ťažby, smeru stínky
rôzneho tvaru (kruh, elipsa, a vyťahovaniu dreva
trojuholník a iné) Skupiny do 0,2 ha rôzneho tvaru
Velkoplošná Veľkoplošný holorub Maximálna výmera 5,0 ha
- v pásoch Šírka pásov nad dve výšky obnovovaného porastu, šírka
pásu maximálne 100 m
- na celej ploche - na plochách iného tvaru Ak nepresahuje 5,0 ha Všetky tvarové odlišnosti môžu mať na kyslých, suchých
(oválny tvar, štvoruholník, a chudobných stanovištiach variant s výstavkami slnných
nepravidelný tvar podlá ihličnanov
konfigurácie terénu, klin)
Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
A)
Ťažbové percentá na odvodenie výšky obnovnej ťažby podľa vekových stupňov
Počet desaťročí, o ktoré je vekový stupeň vzdialený od rubnej doby Obnovná doba (roky)
10 20 30 40 50
- 4 - - - - 2
- 3 - - 4 12 18
- 2 12 25 30 29 25
- 1 86 67 50 40 33
+ 1 100 100 88 67 50
+ 2 100 100 100 100 88
+ 3 100 100 100 100 100
B)
Empirické ťažbové percentá pre vysoké lesy
Rubná doba Drevina Vekový stupeň
5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15
80 - 1 5 21 33 43 56 75 100 - - -
90 - - 1 7 22 32 45 63 100 - - -
Smrek - - 1 8 28 41 49 55 61 66 69
Jedľa - - 1 5 29 40 48 54 61 66 70
100 Borovica - - 2 10 32 45 50 53 54 55 55
Buk - - 1 5 27 40 48 53 55 55 55
Dub - - 1 5 21 32 41 48 54 59 63
Smrek - - 1 5 18 29 38 45 50 55 58
Jedľa - - 1 3 17 28 38 44 49 53 55
110 Borovica - - 1 6 22 32 38 43 46 47 48
Buk - - 1 3 16 28 39 46 49 50 50
Dub - - - 3 12 23 35 42 47 52 54
Smrek - - 1 2 7 17 28 36 40 44 47
Jedľa - - 1 1 6 17 27 33 37 40 41
120 Borovica - - 1 2 11 19 26 33 38 40 41
Buk - - 1 1 5 16 30 39 43 45 46
Dub - - - 1 4 14 28 37 41 44 46
1)
§ 27 ods.1 písm. g) Zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákova Slovenskej národnej rady č. 510/1991 Zb.
2)
§ 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3)
§ 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
4)
§ 8 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve.
5)
§ 13 a 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
6)
§ 27 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb.
7)
Zákon č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona č. 632/1992 Zb.