303/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 26.07.2003 do 14.11.2003
303
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 12. decembra 1995
o rozpočtových pravidlách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí1) a rozpočtov vyšších územných celkov, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje,1a) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.
(2)
Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese.
(3)
Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
(4)
Proces plnenia štátneho rozpočtu, financovanie schodku štátneho rozpočtu a správu štátneho dlhu upravuje osobitný zákon.2c)
(5)
Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.
§2 Vymedzenie pojmov
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozpočtovou kapitolou
1.
rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
2.
rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,
3.
rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a Kancelária verejného ochrancu práv a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky.
4.
rozpočet každého krajského úradu2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií, vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
5.
rozpočet Štátneho dlhu,
6.
rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,
7.
finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,
8.
finančný vzťah ku každej z týchto verejnoprávnych inštitúcií: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia,
9.
súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom,
b)
ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Kancelária verejného ochrancu práv a krajský úrad,
c)
záväzným ukazovateľom
1.
záväzná úloha ako účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
2.
záväzný limit výdavkov ako výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť, určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
3.
príjmy rozpočtovej kapitoly, o ktorých tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
d)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
e)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.
DRUHÁ ČASŤ | ŠTÁTNY ROZPOČET
§3 Základné ustanovenia
(1)
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.
(4)
V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; na zostavovanie, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu v rozsahu ustanovenom na tieto účely. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5)
V období brannej pohotovosti štátu2b) sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky spravuje týmto zákonom s odchýlkami podľa osobitného predpisu.
§4 Obsah štátneho rozpočtu
(1)
Štátny rozpočet obsahuje najmä
a)
príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v členení podľa rozpočtových kapitol,
b)
rozpočtové vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám,
c)
minimálnu výšku rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu alebo maximálnu výšku rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtové rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§5 Príjmy štátneho rozpočtu
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb podľa osobitných predpisov,3)
b)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb podľa osobitných predpisov,3)
c)
clá, dovozné a vývozné prirážky,
d)
príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu,
e)
úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,
f)
príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8,
g)
vratky príspevkov a dotácií a odvody štátnych fondov po zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,
h)
výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie alebo verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej ako príspevková organizácia podľa § 53 a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak,4a)
i)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce, rozpočtu vyššieho územného celku alebo štátneho fondu,
j)
penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
k)
penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky Európskych spoločenstiev“) znížené o úrok z omeškania (§ 47a ods. 4) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa § 47a ods. 3,
l)
úroky z kreditných zostatkov prostriedkov štátneho rozpočtu vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte,
m)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,
n)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.
§6 Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,
d)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
e)
nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,
f)
úvery poskytnuté vládou,
g)
ďalšie výdavky ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)
a)
príspevky fyzickým osobám a právnickým osobám podľa osobitných predpisov5) a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám,
b)
návratné finančné výpomoci.
(3)
Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo.
(5)
Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie
a)
realizovaných štátnych záruk poskytnutých podľa osobitného predpisu,5a)
b)
potrieb podľa osobitných zákonov,3)
c)
projektov schválených vládou.
(6)
Na uzatváranie zmlúv o návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje osobitný predpis.5a) Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci. V zmluve o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. b) a c) musí byť dohodnutá doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže byť predmetom zmluvy.
(7)
Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu6) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať ich splácanie.
(8)
Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec alebo na vyšší územný celok úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce alebo do rozpočtu vyššieho územného celku z príslušnej rozpočtovej kapitoly.
(9)
Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov v súlade s rozpočtovou klasifikáciou vydanou podľa § 3 ods. 4.
(10)
Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(11)
Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,7) výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§7 Rozpočtové provizórium
(1)
Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.
(2)
Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.
(3)
Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o
a)
výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi,
b)
úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,7a)
c)
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a poistné do zdravotných poisťovní a poistné do Sociálnej poisťovne za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné platené štátom podľa osobitných zákonov,3)
d)
výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poskytované ako dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby.
(4)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
TRETIA ČASŤ | ROZPOČTOVÝ PROCES
§8 Návrh štátneho rozpočtu
(1)
Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka. Súčasťou východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu je aj určenie podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte tak, aby sa postupne dosiahla referenčná hodnota tohto podielu platná pre Európske spoločenstvá.
(2)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).
(3)
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.
(4)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtov štátnych fondov na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(5)
Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.
(6)
Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, spracované na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu podľa odseku 1, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (§ 8 ods. 3). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.
§9 Rozpočty rozpočtových kapitol
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Finančné vzťahy (transfery) zo štátneho rozpočtu k obciam a vyšším územným celkom tvoria rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovú kapitolu Štátny dlh a rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.
(2)
Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 4 obsahuje
a)
príjmy a výdavky ústredného orgánu ako rozpočtovej organizácie,
b)
príjmy a výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
c)
príspevky príspevkovým organizáciám,
d)
dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky podľa osobitných predpisov5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu (§ 6 ods. 3).
(3)
Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.
(4)
Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(5)
Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.
§9a
(1)
Ministerstvo rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, pričom môže tieto ukazovatele podrobnejšie rozpísať.
(2)
Ministerstvo do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)
ŠTVRTÁ ČASŤ | PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
§10 Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov
(1)
Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich čerpať v súlade s osobitným zákonom.8ac)
(3)
Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie.
(4)
Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú Štátnou pokladnicou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.
(5)
Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov
a)
vyplácaných za mesiac december, a to na výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom alebo so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných pracovných vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,
b)
na odvod poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré poistné platí štát,3)
c)
na úhradu pozastávok a úhradu akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve vopred písomne dohodnuté,
d)
na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno preddavky dohodnúť, pričom poskytnutie preddavku nemožno dodatočne dohodnúť,
e)
vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,8a)
f)
na úhradu trvalej zálohy pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest.
(6)
Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú v januári nasledujúceho rozpočtového roka, rozpočtové organizácie ich prevedú v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov, príspevkové organizácie ich uhrádzajú v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu v banke, iné subjekty, ktorým sa na účely podľa odseku 5 poskytli rozpočtové prostriedky, ich prevedú na svoj bežný účet, z ktorého ich uhrádzajú v nasledujúcom roku. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Výdavky na úhradu pozastávok z prostriedkov štátneho rozpočtu možno uskutočniť do konca septembra; po tomto termíne možno takýto výdavok uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(7)
Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.9) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie. Úhrady, na ktoré sa rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zaviažu v bežnom roku, nesmú prekračovať ich rozpočtované výdavky na tento rok.
(8)
(9)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
(10)
Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku, s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd, možno previesť do nasledujúceho rozpočtového roka, a to len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Súhlas ministerstva na prevod prostriedkov do nasledujúceho rozpočtového roka v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv sa nevyžaduje. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Štátnej pokladnici. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. V prípade, že sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Zmeny v programoch najmä presuny medzi programami, doplnenie nového programu alebo jeho časti možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva, a to za podmienky, že plnenie cieľa programu, z ktorého sa prostriedky presúvajú, bude zabezpečené.
Rozpočtové opatrenia
§11
(1)
Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať rozpočtovým opatrením.
(2)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(3)
Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné viesť v priebehu rozpočtového roka operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach.
§12 Presuny rozpočtových prostriedkov
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly.
§13 Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový limit výdavkov
a)
do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou dosiahnutých vyšších príjmov podľa § 20 ods. 1,
b)
o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,
c)
o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré nemá zahrnuté v rozpočte, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku.7)
(2)
Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odseku 1 len tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.
(3)
Ak by prekročenie limitu výdavkov ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly povoliť takéto prekročenie len so súhlasom ministerstva.
(4)
Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.
§14 Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové výdavky
a)
za porušenie rozpočtovej disciplíny, na základe ktorého správca rozpočtovej kapitoly viaže rozpočtové výdavky tej rozpočtovej organizácii, ktorá rozpočtovú disciplínu porušila,
b)
z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,
c)
ak sa povolenie prekročenia limitu výdavkov kapitoly podľa § 13 ods. 3 realizuje na ťarchu ďalších záväzných ukazovateľov,
d)
na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly je povinný v rozpočte rozpočtovej kapitoly viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,
b)
v rozpočte mala zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné rozpočtové kapitoly,
c)
neplní rozpočtované príjmy,
(4)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(5)
Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o viazaní rozhodol. Viazané rozpočtové prostriedky za porušenie rozpočtovej disciplíny môže v súlade s § 47 ods. 4 uvoľniť ministerstvo.
§15 Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov a na krytie úbytku alebo zníženia rozpočtových príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí najmä
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Národného úradu práce podľa osobitných predpisov,3)
d)
rezerva na štátne záruky,5a)
(3)
Z rezervy na štátne záruky sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce zo štátnych záruk.
(4)
Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády. Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu vlády.
(5)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.
Práva a povinnosti správcu rozpočtovej kapitoly
§16
(1)
Ústredný orgán ako správca rozpočtovej kapitoly najmä
a)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a termíne,
b)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15. októbra rozpočtového roka,
c)
určuje vo svojej pôsobnosti po dohode s ministerstvom podmienky poskytovania dotácií iným subjektom,
d)
rozpisuje schválené záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,
e)
usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu,10aa)
f)
schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,
g)
vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,
h)
vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,
i)
vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej rady,
j)
zverejňuje údaje rozpočtu rozpočtovej kapitoly do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)
(2)
Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d) a f) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií. Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), e) a f) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) deviatom bode.
(3)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže
a)
založiť alebo zriadiť inú právnickú osobu než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
b)
vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby alebo ako členský príspevok.
(4)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky12) môže v mene Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády nakupovať cenné papiere, pričom na túto operáciu môže použiť aj prostriedky podľa § 49b ods. 2 za podmienok podľa § 49b ods. 3.
§17 Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi,13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie štátu si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.
(2)
Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, avalovať, nadobúdať ani prijímať zmenky;13a) iné cenné papiere môže nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.6) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva alebo správcu rozpočtovej kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.
(4)
Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§18 Úvery
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, ak koná podľa osobitného zákona5a) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo na rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu zriadiť záložné právo na majetok vo vlastníctve štátu.14)
§19 Združovanie prostriedkov
(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môžu združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,11) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.
(4)
Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.
§20 Niektoré osobitosti rozpočtového hospodárenia
(1)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky
a)
prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,
b)
prijaté na základe zmluvy o združení,11)
c)
prijaté z poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,
d)
prijaté z úhrad stravy,14a)
e)
prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,
f)
prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu,14b)
g)
prijaté od okresného úradu práce podľa osobitného predpisu,14c)
h)
získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,
i)
prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim,14d)
j)
od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi.14f)
(2)
Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.
(3)
Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na prostriedky prijaté podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté Európskymi spoločenstvami alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.
(5)
Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a) a e), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(6)
Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú. Spôsob tvorby, použitia a zúčtovania prostriedkov osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a po dohode s ministerstvom.
§20a Hospodárenie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv
(1)
Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program Európskych spoločenstiev pre projekty budovania inštitúcií a investícií na podporu sociálnej a ekonomickej súdržnosti (ďalej len „program PHARE") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.
(2)
Výnosy z prostriedkov Európskych spoločenstiev sú majetkom Európskych spoločenstiev.
(3)
Prostriedkami Európskych spoločenstiev nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.
(4)
Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program PHARE možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.
(5)
Podrobnosti o hospodárení s prostriedkami Európskych spoločenstiev poskytnutými Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov ustanoví vláda nariadením.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na hospodárenie s prostriedkami poskytnutými prostredníctvom národného fondu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.
PIATA ČASŤ | ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
§21
(1)
Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán, obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3.
(2)
Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom v rámci ich rozpočtov.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(4)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu,2a) rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku (ďalej len „zriaďovateľ“).
(5)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii a k príspevkovej organizácii, ktoré majú samostatnú rozpočtovú kapitolu a sú zriadené zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.
(6)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(7)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.15) Ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.
(8)
Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné zabezpečiť zápis majetku, ktorý spravujú, podľa osobitného predpisu.16)
(10)
Za dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený v zriaďovacej listine zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(11)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.
§22
(1)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku príspevkom.
(3)
Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.17)
(4)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 a § 21 ods. 4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,18) ak osobitný predpis neustanoví inak.14) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.
§23
(1)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie organizácie sa nevyžaduje v prípade jej zániku podľa osobitného zákona.
(2)
Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti ministerstva.
(3)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(4)
Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec a vyšší územný celok túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.
(5)
Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu alebo vykoná zmenu ich podriadenosti alebo spôsobu financovania v rozpore s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii za porušenie rozpočtovej disciplíny.
ŠIESTA ČASŤ | ŠTÁTNE FONDY
§24
(1)
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.10aa)
(3)
Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.
(4)
Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.
(5)
Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.
(6)
Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(7)
Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
SIEDMA ČASŤ | ROZPOČET OBCE A ROZPOČET VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU
§25
(1)
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(3)
Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.
(4)
Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj operácie, ktorými sa poskytujú návratné finančné výpomoci podľa § 27 ods. 2 a 3 a § 27a ods. 2 a 4 a získavajú sa príjmy z ich splácania. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom.
§26 Príjmy rozpočtu obce
(1)
Príjmy rozpočtu obce sú
a)
podiely na daniach v správe štátu,
b)
výnos dane z nehnuteľností podľa osobitného zákona,19)
c)
výnosy miestnych daní a miestnych poplatkov podľa osobitného zákona,19a)
d)
nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku obce podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
e)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
f)
prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),
g)
účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,
h)
prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania,
i)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
k)
výnosy z prostriedkov obce,
l)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Obec môže na plnenie svojich úloh použiť
a)
združené prostriedky,
b)
prostriedky z Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,
c)
návratné zdroje financovania,
d)
prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
(3)
Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až d), j) a k).
(4)
Príjmy rozpočtov obcí z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.
(5)
Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú obciam na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.
§26a Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku
(1)
Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú
a)
podiely na daniach v správe štátu,
b)
výnos prirážky k dani z príjmov fyzických osôb stanovenej vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,19b)
c)
nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
d)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
e)
účelové dotácie z rozpočtu obcí na spoločné úlohy vyššieho územného celku a obcí realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,
f)
prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),
g)
prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania vyšších územných celkov,
h)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,
i)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené vyšším územným celkom,
j)
výnosy z prostriedkov vyššieho územného celku,
k)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť
a)
združené prostriedky,
b)
prostriedky Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,
c)
návratné zdroje financovania,
d)
prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
(3)
Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a j).
(4)
Príjmy rozpočtov vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.
(5)
Dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú vyšším územným celkom na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.
(6)
Finančné prostriedky súvisiace s rozpočtovým hospodárením vyšších územných celkov sa vedú na príjmových, výdavkových a mimorozpočtových účtoch v Štátnej pokladnici.
§27 Výdavky rozpočtu obce
(1)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a)
záväzky, ktoré vyplývajú pre obec z povinností ustanovených zákonmi,
b)
výdavky na výkon samosprávnych funkcií upravených osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
c)
výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,
d)
výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku obce a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
e)
záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,
f)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,19c)
g)
úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,
h)
výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,
i)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
(3)
Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,19ca) podnikania a zamestnanosti.
(4)
(5)
Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odseku 3 sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce.
(6)
Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza obec zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.
§27a Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(1)
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú
a)
záväzky, ktoré vyplývajú vyššiemu územnému celku z plnenia povinností ustanovených zákonmi,
b)
výdavky na vlastnú činnosť vyššieho územného celku upravenú osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,
c)
výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,
d)
výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku vyššieho územného celku a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
e)
záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými vyššími územnými celkami alebo obcami, prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,
f)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,1a)
g)
úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,
h)
výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,
i)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja svojho územia.
(3)
Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme všestranného rozvoja územia vyššieho územného celku.
(4)
Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom na svojom území, ako sú uvedené v odsekoch 2 a 3, vyšší územný celok môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,19ca) podnikania a zamestnanosti.
(5)
Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvyšovať dlh vyššieho územného celku na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odsekov 3 a 4 sa schvaľuje v rámci rozpočtu vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku.
(6)
Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza vyšší územný celok zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.
§28 Rozpočtové provizórium obce a rozpočtové provizórium vyššieho územného celku
(1)
Ak nie je rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku.
(2)
Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 7.
(3)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.
ÔSMA ČASŤ | FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE A VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU
§29 Hospodárenie podľa rozpočtu obce a podľa rozpočtu vyššieho územného celku
(1)
Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
(2)
Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“), a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“).
(3)
Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z realizácie finančného majetku, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.
(4)
Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie § 6 ods. 9 až 11 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.
(5)
Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.
(6)
Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.
(7)
Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možno uhradiť
a)
finančnými prostriedkami z minulých rokov alebo
b)
návratnými zdrojmi financovania splácanými z bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(8)
Vo výnimočných prípadoch pri ohrození samosprávnej funkcie obce (napríklad živelnými pohromami, v záujme predísť hrozbe výrazných škôd na majetku obce) obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva môže použiť prostriedky z kapitálového rozpočtu na bežné výdavky obce okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania maximálne do výšky 25 % rozpočtových kapitálových príjmov na bežný rok.
(9)
Obec a vyšší územný celok sú povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.
(10)
Obec a vyšší územný celok v priebehu rozpočtového roka sledujú vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečiť jeho vyrovnanosť ku koncu rozpočtového roka. Na tento účel vykonajú nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.
(11)
Obec a vyšší územný celok sú povinné na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať ministerstvu informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.
(12)
Na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku platia primerane ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) až e) prvej časti, štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.
§29a Pravidlá používania návratných zdrojov financovania
(1)
Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.
(2)
Na emitovanie komunálnych dlhopisov sa vzťahuje osobitný zákon.20)
(3)
Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(4)
Obec a vyšší územný celok môžu prijať úvery, ktorých celková suma v jednotlivej obci alebo vo vyššom územnom celku v príslušnom rozpočtovom roku presiahne 75 000 000 Sk len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Do sumy úverov sa nezapočítavajú tie úvery, ktoré nezvyšujú celkovú sumu dlhu a návratné zdroje financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.
Ministerstvo
a)
písomne odsúhlasí alebo zamietne prijatie úveru najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti; ak tak nevykoná, považuje sa to za jeho súhlas,
b)
vydá písomný súhlas na prijatie úveru vždy, ak obec a vyšší územný celok spĺňajú podmienky uvedené v odseku 6 písm. a) a b) a s poskytovaním úverov súhlasí banka.
Ak vláda Slovenskej republiky schváli osobitný program regulovania dlhu verejnej správy, ministerstvo bude pri schvaľovaní úverov postupovať v súlade s týmto programom. Návrh na jeho prijatie ministerstvo prerokuje s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy.
(5)
Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe podnikateľovi a právnickej osobe, ktorej nie sú zriaďovateľom alebo zakladateľom.
(6)
Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
a)
celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a
b)
suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úrokov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
(7)
Do celkovej sumy dlhu podľa odseku 6 písm. a) sa nezapočíta dlh z prijatia návratných zdrojov financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.20a) Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočíta suma jednorazového predčasného splatenia návratných zdrojov financovania.
(8)
Prijatie návratných zdrojov financovania v bežnom roku a splnenie podmienok podľa odseku 6 je obec a vyšší územný celok povinný písomne ohlásiť ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roka.
§29b Stabilizácia príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov
(1)
Pri zostavovaní štátneho rozpočtu sa prihliada na úlohy a zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov určených osobitnými zákonmi. Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov na príslušný rozpočtový rok sa určí v závislosti na vývoji výnosov daní v správe štátu s prihliadnutím na rozsah daňových právomocí obcí a vyšších územných celkov.
(2)
Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov, ich štruktúru, spôsob rozdelenia a použitia prerokuje ministerstvo s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy pred predložením návrhu východísk na zostavenie štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 1 a pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 3 tohto zákona.
§30 Peňažné fondy obce a vyššieho územného celku
(1)
Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä
a)
prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok,
b)
zostatky týchto fondov z minulých rokov,
c)
ďalšie zdroje bežného roka.
(2)
Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.
(3)
Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.
(4)
Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia.
§31 Záverečný účet obce a vyššieho územného celku
(1)
Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.
(2)
Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.
(3)
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.
(4)
Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu.1) Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.
(5)
Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.10aa)
(6)
Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.
(7)
Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:
a)
súhlas s celoročným hospodárením bez výhrad,
b)
súhlas s celoročným hospodárením s výhradami.
(8)
V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
§32 Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov
(1)
Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.
(2)
Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.
(3)
Ak obec alebo vyšší územný celok nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.
§32a Ozdravný režim a nútená správa
(1)
Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka.
(2)
Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva. Pri zostavení ozdravného rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.
(3)
Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
(4)
Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
(5)
Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.
(6)
Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo môže na základe žiadosti obce vydať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty.
(7)
Ministerstvo je oprávnené rozhodnúť21) o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní od vzniku skutočností uvedených v odseku 1 neviedol k náprave a tieto skutočnosti naďalej pretrvávajú, a to na základe
a)
oznámenia starostu obce,
b)
oznámenia veriteľa,
c)
oznámenia orgánu štátu.
(8)
Starosta obce je povinný oznámenie podľa odseku 7 písm. a) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7.
(9)
Ministerstvo pred zavedením nútenej správy preverí skutočnosti uvedené v oznámení a dôvody neuhradenia záväzku. Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia potrebných účtovných a iných dokladov.
(10)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu a miestne príslušnému krajskému úradu alebo okresnému úradu.
(11)
Núteného správcu určí ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra zo zamestnancov miestne príslušného krajského úradu alebo okresného úradu. Náklady spojené s výkonom nútenej správy okrem nákladov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Platové náležitosti nútenému správcovi určí jeho zamestnávateľ.
(12)
Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
a)
má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej desať rokov,
b)
nie je starostom alebo členom samosprávneho orgánu obce,
c)
nie je osobou blízkou starostovi obce, členom orgánov obce alebo zamestnancom obce.21aa)
(13)
Obec je do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4.
(14)
Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4. Prostriedky na všetkých účtoch môže obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.
(15)
Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom má právo nahliadať do všetkých potrebných účtovných a iných dokladov obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.
(16)
Nútený správca je oprávnený zúčastniť sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.
(17)
Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. Obec je povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám, ktoré vedú účty obce, ďalej príslušnému vyššiemu územnému celku a veriteľom.
(18)
Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť. V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú nevyhnutné výdavky podľa § 27 ods. 1 písm. a) až c). Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavení krízového rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.
(19)
Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách uvedených v odseku 18, obec hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom.
(20)
Ministerstvo o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce.
(21)
Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.
§33 Finančné vyrovnávanie
(1)
Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií sa uplatňujú postupy finančného vyrovnávania.
(2)
Finančným vyrovnávaním sa čiastočne korigujú rozdiely medzi potencionálnymi príjmami a výdavkami obce a vyššieho územného celku, ktoré musia hradiť z bežnej časti svojho rozpočtu.
(3)
Finančné vyrovnávanie podľa odseku 2 sa uplatňuje systémom
a)
vertikálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnáva úroveň výdavkových potrieb obce a vyššieho územného celku, a
b)
horizontálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnávajú rozdiely v tvorbe vlastných príjmov obcí a vyšších územných celkov.
(4)
Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi. Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu,21b) ministerstvo môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.
(5)
Ak nemožno uplatniť ustanovenie tretej vety odseku 4, postup určí ministerstvo po dohode s vecne príslušným ministerstvom.
(6)
Systém horizontálneho vyrovnávania obcí a vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon.
DEVIATA ČASŤ | HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§34 Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
(2)
Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 6.
(4)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(5)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)
(6)
Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
(8)
Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.
(9)
Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§36 Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26)
DESIATA ČASŤ | HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§37 Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.
(3)
Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.
(4)
Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)
§38 Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
(2)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.26a) Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
(3)
Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.
(4)
V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.
(5)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.
§40 Odpisy
Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného majetku.
§41 Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia tvorí
a)
fond reprodukcie,
b)
rezervný fond.
(2)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.
(3)
Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po zdanení. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
(4)
Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené. Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu z minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok po zdanení na úhradu straty z minulých rokov, a to až do jej vyrovnania.
(5)
Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§41a
(1)
Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí
a)
z rezervného fondu príspevkovej organizácie,
b)
zo zisku z podnikateľskej činnosti po zdanení príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu podľa písmena a),
c)
z kladného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nemožno uhradiť stratu podľa písmena b).
(2)
Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 1 písm. c), zriaďovateľ zruší príspevkovú organizáciu do konca roku nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia sa mala strata uhradiť. Ak je to nevyhnutné, zriaďovateľ zabezpečí činnosť doteraz vykonávanú príspevkovou organizáciou rozpočtovou organizáciou.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní pre príspevkové organizácie zriadené zákonom a verejnoprávne inštitúcie hospodáriace ako príspevkové organizácie (§ 53).
(4)
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,26a) nie je povinný uplatniť postup podľa odseku 2.
§42 Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.
(3)
Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.
(4)
Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.
JEDENÁSTA ČASŤ | FINANČNÁ KONTROLA A ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE
§44
(1)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.
(2)
Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a v štátnych fondoch. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.
(3)
Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.
(4)
Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.10aa)
(5)
Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.28)
§46 Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka. Súčasťou správ o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť inú dobu, ako je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.
(5)
Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm. b) a c) len na základe rozhodnutia vlády.
Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie
§47
(1)
Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
(2)
Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.
(3)
Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu alebo Európskych spoločenstiev, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly,27) ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.21) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.
(4)
Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína; ak nemožno v jednom rozpočtovom roku uplatniť viazanie v plnej výške, časť viazania sa uplatní v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Subjekt, ktorý zistí porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, ktoré do 60 dní odo dňa oznámenia o porušení rozpočtovej disciplíny viaže prostriedky podľa predchádzajúcej vety; to neplatí, ak štátna rozpočtová organizácia vykonáva odvod na základe osobitného predpisu29a) alebo ak poruší rozpočtovú disciplínu z prostriedkov štátneho fondu, kedy sa postupuje podľa odseku 5. Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť viazanie. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec a vyšší územný celok, ak ich rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(5)
Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov
a)
rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov rozpočtu štátneho fondu zistila správa finančnej kontroly,27)
b)
rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce,
c)
rozpočtu vyššieho územného celku ukladá a vymáha príslušný orgán vyššieho územného celku,
d)
Európskych spoločenstiev ukladá a vymáha príslušná správa finančnej kontroly.
(6)
Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahnu sumu 3 000 Sk, sa neukladá; to neplatí, ak sa odvod vykonáva na základe osobitného predpisu.29a) Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa nevykoná.
(7)
Sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Týmto nie je dotknutá povinnosť na uplatňovanie náhrady škody podľa osobitného zákona.29aa)
(8)
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu podľa odseku 3 alebo 5 povoliť v súlade s podmienkami podľa osobitného zákona29b) čiastočnú úľavu z odvodu a úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, odklady platenia alebo splátky odvodu a penále
a)
ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu,
b)
obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu,
c)
vyšší územný celok, ak ide o prostriedky jeho rozpočtu.
(9)
Banka alebo Štátna pokladnica, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch.
§47a
(1)
Pri porušení disciplíny pri hospodárení s finančnými prostriedkami Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa § 47 s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 4.
(2)
Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky poskytnuté z národného fondu, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť prostredníctvom subjektu, ktorý prostriedky poskytol a ktorý vrátené prostriedky odvedie do národného fondu najneskôr v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet.
(3)
Ak Európske spoločenstvá požiadajú o vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, odvedú sa tieto prostriedky z osobitného účtu ministerstva vrátane sankcie podľa odseku 4 do rozpočtu Európskych spoločenstiev. Rozdiel medzi vrátenou sumou a povinnou sumou odvodu vrátane sankcie do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.
(4)
Slovenská republika zaplatí Európskym spoločenstvám úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorého výšku určujú Európske spoločenstvá.
(5)
Ustanovenie odseku 2 platí pre nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.
§48
Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods. 7.
DVANÁSTA ČASŤ | ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET, ŠTÁTNE AKTÍVA A ŠTÁTNE PASÍVA
§49a
Na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku môže ministerstvo
a)
vydávať štátne pokladničné poukážky,29c)
b)
viazať prostriedky štátneho rozpočtu,
c)
určovať priority čerpania výdavkov štátneho rozpočtu.
§49b Štátne aktíva a štátne pasíva
(1)
Štátne aktíva sú štátne finančné aktíva a majetok štátu14) v správe
a)
ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy,
b)
ostatných štátnych orgánov,
c)
štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií,
d)
štátnych fondov.
(2)
Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona.29d)
(3)
Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií štátu možno použiť iba so súhlasom vlády.
(4)
Štátne pasíva sú štátne finančné pasíva a ostatné záväzky subjektov uvedených v odseku 1 a rozdiel majetku a záväzkov týchto subjektov.
(5)
Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu z minulých rokov.
(6)
Ročnú bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív vypracúva ministerstvo a predkladá ju vláde a národnej rade ako prílohu návrhu štátneho záverečného účtu.
§50 Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.
(2)
Ministerstvo riadi práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a usmerňuje zostavenie štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu a príslušným výborom národnej rady v rozsahu a termíne určenom ministerstvom.
(4)
Obce, vyššie územné celky, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.
(5)
Ministerstvo odsúhlasuje a predkladá návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.
(6)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.
(7)
Národná rada pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.
(8)
Štátny záverečný účet obsahuje najmä
a)
údaje o príjmoch a výdavkoch verejného rozpočtu (§ 3 ods. 3),
b)
bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
c)
bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív,
d)
prehľad o stave a vývoji dlhu verejného rozpočtu,
e)
údaje o aktívach a pasívach verejného rozpočtu,
f)
prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o poskytnutých štátnych zárukách podľa príjemcov,
g)
prehľad o použití rozpočtových rezerv,
h)
prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu.29)
(9)
Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Štátny dlh a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru národnej rady.
(10)
Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich Štátnej pokladnici a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.
(11)
Ministerstvo predkladá vláde súhrn výsledkov hospodárenia verejného rozpočtu ako prílohu k štátnemu záverečnému účtu za príslušný rozpočtový rok.
(12)
Štátna pokladnica zverejňuje výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za každý mesiac bežného rozpočtového roka a výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za každý štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)
TRINÁSTA ČASŤ | VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§51 Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo rozpočtov vyšších územných celkov.
(2)
Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.
§53
Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom31a). Majetok nadobudnutý takouto verejnoprávnou inštitúciou z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je majetkom štátu.
§54 Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Minister financií môže
a)
upravovať v priebehu rozpočtového roka objemy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa rozhodnutia vlády v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
b)
zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,33) a to uzavretím zmluvy34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,
c)
povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej organizácii inak, ako je uvedené v § 40,
d)
povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,
e)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,
f)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov,
g)
povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z § 29a ods. 6.
(2)
Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti hospodárenia s prostriedkami rezervy vlády.
§55 Prechodné ustanovenia
(1)
Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(3)
Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.
(4)
Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.
(5)
Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.
(6)
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
(7)
V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.
(8)
Pohľadávky z návratných finančných výpomocí, ktoré boli poskytnuté právnickým osobám alebo prevzaté právnickými osobami v rámci vládou schváleného projektu reštrukturalizácie bánk, môže ministerstvo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania týchto právnických osôb, pričom § 6 ods. 6 sa nepoužije.
§55a
Vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1997 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
§55b
Na rozpočtové provizórium v roku 1999 sa vzťahuje zákon č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona č. 376/1998 Z. z. s výnimkou ustanovení § 2, 11, 13, § 15 ods. 4 a 5 a § 16.
§55c
Správcovia rozpočtových kapitol sú povinní do 31. marca 2000 predložiť ministerstvu zoznam rozpočtových organizácií a zoznam príspevkových organizácií, ktoré sú v ich pôsobnosti podľa stavu k 1. januáru 2000.
§55d
(1)
Ak obce zostavia a schvália rozpočet na rok 2002 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú povinné zosúladiť ho s týmto zákonom najneskôr do 28. februára 2002.
(2)
Potrebné prostriedky na financovanie vyšších územných celkov v roku 2001 sa poskytnú z prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 2001 v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2001.
(3)
Rozpočet na rok 2002 vyššie územné celky zostavia a schvália najneskôr do 31. marca 2002; do schválenia rozpočtu hospodária s preddavkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, pričom sa neuplatní ustanovenie § 28 ods. 2.
(4)
Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) deviateho bodu sa prvýkrát uplatní pre rok 2003.
(5)
Ustanovenia § 26 ods. 4 a § 26a ods. 4 sa prvýkrát uplatnia pre rok 2004; v rokoch 2002 a 2003 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia § 29a ods. 6 až 8 sa pre obce prvýkrát uplatnia na rok 2005.
(6)
Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu,35) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže tieto záväzky
a)
uhradiť priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu,
b)
uhradiť priamo z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky poskytnutých v súlade s osobitným predpisom,36)
c)
previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky12) alebo Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom.
(7)
V roku 2002 sa finančné prostriedky podľa § 26a ods. 6 vedú na účtoch v Národnej banke Slovenska.
§55e
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 2002 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
§55f
(1)
Dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii sa prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskych spoločenstiev na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii
a)
vedú na osobitnom účte ministerstva v Štátnej pokladnici,
b)
poskytujú konečnému prijímateľovi z výdavkov podľa § 6 ods. 12 prostredníctvom príslušného ústredného orgánu alebo ním poverenej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom.
(2)
Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť. Neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev sú príjmom osobitného účtu ministerstva podľa odseku 1 písm. a).
(3)
Návrh štátneho rozpočtu na rozpočtový rok, v ktorom Slovenská republika pristúpi k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii, sa zostaví s prihliadnutím na ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.
§56 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.
§56a
Zrušujú sa:
1.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 234/1994 Z. z. o použití prostriedkov osobitného príjmového účtu štátneho rozpočtu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/1994 Z. z.,
2.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. apríla 1996 č. 6784/1996-33 o použití prostriedkov osobitného účtu štátneho rozpočtu na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny.
§57 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
1a)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
2a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2b)
Zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov.
2c)
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 22 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
4a)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
5a)
Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
7a)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.Zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.Zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku.Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.§ 49 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
8a)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 235/1998 Z. z., zákon č. 236/1998 Z. z., zákon č. 238/1998 Z. z., zákon č. 265/1998 Z. z.
8aa)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8ab)
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
8ac)
Zákon č. 291/2002 Z. z.
9)
Napríklad zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
10a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
10aa)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11)
§ 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
12)
§ 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.§ 20a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.
13a)
Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
14a)
§ 140 Zákonníka práce.
§ 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/1998 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.
§ 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/1998 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.
14b)
§ 6 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona č. 284/1997 Z. z.§ 10 zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.Zákon č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
14c)
14d)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
14f)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
§ 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
§ 33a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.
§ 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
§ 33a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.
15)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.
18)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
19a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
19b)
Zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
19ca)
§ 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
19d)
Zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
20a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 71/1967 Zb.
21b)
§ 20 a 20a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.
23)
Zákon č. 366/1999 Z. z.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
25)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
26)
Napríklad § 26 ods.4 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 296/1993 Z. z.
26a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z.
27)
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
28a)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 336/1998 Z. z.§ 36 ods. 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
28b)
§ 36 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
28c)
Zákon č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28d)
§ 71 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
29a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
29aa)
Napríklad § 185 Zákonníka práce, § 151 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
29b)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
29c)
§ 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
29d)
Napríklad § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
30)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z.§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1994 Z. z.§ 44 a 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.§ 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 28 a 34 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon.§ 243 a 249 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.§ 40r zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1993 Z. z. o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.
31)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
31a)
Napríklad § 4 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.
31aa)
Zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
33)
Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.Ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
34)
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb.
35)
§ 4 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.§ 4a zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z.
36)
§ 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 122/2000 Z. z.
