Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách 2002

Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí¹) a rozpočtov vyšších územných celkov, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje,^1a) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.²) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.

Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a v procese plnenia štátneho rozpočtu.

Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V období brannej pohotovosti štátu^2b) sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky spravuje týmto zákonom s odchýlkami podľa osobitného predpisu.

Štátny rozpočet obsahuje najmä

Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Príjmy štátneho rozpočtu sú

Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.

Zo štátneho rozpočtu sa hradia

Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)

Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo.

Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie

Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu⁶) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať ich splácanie.

Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec alebo na vyšší územný celok úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce alebo do rozpočtu vyššieho územného celku z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov v súlade s rozpočtovou klasifikáciou vydanou podľa § 3 ods. 4.

Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,⁷) výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.

Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.

Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtov štátnych fondov na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu⁸) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi^8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (§ 8 ods. 3). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Finančné vzťahy (transfery) zo štátneho rozpočtu k obciam a vyšším územným celkom tvoria rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovú kapitolu Štátny dlh a rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 4 obsahuje

Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.

Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

Ministerstvo rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, pričom môže tieto ukazovatele podrobnejšie rozpísať.

Ministerstvo do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.^8ab)

Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v Národnej banke Slovenska. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov

Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú v januári nasledujúceho rozpočtového roka, rozpočtové organizácie ich prevedú v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov, príspevkové organizácie ich uhrádzajú v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu v banke, iné subjekty, ktorým sa na účely podľa odseku 5 poskytli rozpočtové prostriedky, ich prevedú na svoj bežný účet, z ktorého ich uhrádzajú v nasledujúcom roku. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Výdavky na úhradu pozastávok z prostriedkov štátneho rozpočtu možno uskutočniť do konca septembra; po tomto termíne možno takýto výdavok uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.⁹) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie. Úhrady, na ktoré sa rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zaviažu v bežnom roku, nesmú prekračovať ich rozpočtované výdavky na tento rok.

Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný zákon.¹⁰) Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa § 41 alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.¹⁰) Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov^10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.^10aa)

Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.

Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

Príjmy rozpočtu obce sú

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť

Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až d), j) a k).

Príjmy rozpočtov obcí z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.

Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú obciam na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú

Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť

Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a j).

Príjmy rozpočtov vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.

Dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú vyšším územným celkom na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.

Z rozpočtu obce sa uhrádzajú

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.

Ak obce spolupracujú na základe zmluvy o zriadení združenia obcí^19c) alebo založia právnickú osobu podľa osobitného predpisu,^19d) môže obec vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.

Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odseku 3 sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce.

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú

Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja svojho územia.

Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme všestranného rozvoja územia vyššieho územného celku.

Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvyšovať dlh vyššieho územného celku na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odsekov 3 a 4 sa schvaľuje v rámci rozpočtu vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku.

Ak nie je rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku.

Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 7.

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.

Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.

Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“), a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“).

Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie § 6 ods. 9 až 11 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.

Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možno uhradiť

Vo výnimočných prípadoch pri ohrození samosprávnej funkcie obce (napríklad živelnými pohromami, v záujme predísť hrozbe výrazných škôd na majetku obce) obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva môže použiť prostriedky z kapitálového rozpočtu na bežné výdavky obce okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania maximálne do výšky 25 % rozpočtových kapitálových príjmov na bežný rok.

Obec a vyšší územný celok sú povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

Obec a vyšší územný celok v priebehu rozpočtového roka sledujú vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečiť jeho vyrovnanosť ku koncu rozpočtového roka. Na tento účel vykonajú nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.

Obec a vyšší územný celok sú povinné na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať ministerstvu informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.

Na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku platia primerane ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) až e) prvej časti, štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.

Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

Obec a vyšší územný celok môžu prijať úvery, ktorých celková suma v jednotlivej obci alebo vo vyššom územnom celku v príslušnom rozpočtovom roku presiahne 75 000 000 Sk len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Do sumy úverov sa nezapočítavajú tie úvery, ktoré nezvyšujú celkovú sumu dlhu a návratné zdroje financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.

Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe podnikateľovi a právnickej osobe, ktorej nie sú zriaďovateľom alebo zakladateľom.

Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak

Do celkovej sumy dlhu podľa odseku 6 písm. a) sa nezapočíta dlh z prijatia návratných zdrojov financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.^20a) Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočíta suma jednorazového predčasného splatenia návratných zdrojov financovania.

Prijatie návratných zdrojov financovania v bežnom roku a splnenie podmienok podľa odseku 6 je obec a vyšší územný celok povinný písomne ohlásiť ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roka.

Pri zostavovaní štátneho rozpočtu sa prihliada na úlohy a zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov určených osobitnými zákonmi. Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov na príslušný rozpočtový rok sa určí v závislosti na vývoji výnosov daní v správe štátu s prihliadnutím na rozsah daňových právomocí obcí a vyšších územných celkov.

Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov, ich štruktúru, spôsob rozdelenia a použitia prerokuje ministerstvo s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy pred predložením návrhu východísk na zostavenie štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 1 a pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 3 tohto zákona.

Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia.

Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.

Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu.¹) Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.^10aa)

Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.

Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Ak obec alebo vyšší územný celok nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka.

Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.

Ministerstvo je oprávnené rozhodnúť²¹) o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní od vzniku skutočností uvedených v odseku 1 neviedol k náprave a tieto skutočnosti naďalej pretrvávajú, a to na základe

Starosta obce je povinný oznámenie podľa odseku 7 písm. a) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7.

Ministerstvo pred zavedením nútenej správy preverí skutočnosti uvedené v oznámení a dôvody neuhradenia záväzku. Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia potrebných účtovných a iných dokladov.

Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu a miestne príslušnému krajskému úradu alebo okresnému úradu.

Núteného správcu určí ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra zo zamestnancov miestne príslušného krajského úradu alebo okresného úradu. Náklady spojené s výkonom nútenej správy okrem nákladov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Platové náležitosti nútenému správcovi určí jeho zamestnávateľ.

Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

Obec je do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4.

Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4. Prostriedky na všetkých účtoch môže obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom má právo nahliadať do všetkých potrebných účtovných a iných dokladov obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.

Nútený správca je oprávnený zúčastniť sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. Obec je povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám, ktoré vedú účty obce, ďalej príslušnému vyššiemu územnému celku a veriteľom.

Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách uvedených v odseku 18, obec hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom.

Ministerstvo o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce.

Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.

Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií sa uplatňujú postupy finančného vyrovnávania.

Finančným vyrovnávaním sa čiastočne korigujú rozdiely medzi potencionálnymi príjmami a výdavkami obce a vyššieho územného celku, ktoré musia hradiť z bežnej časti svojho rozpočtu.

Finančné vyrovnávanie podľa odseku 2 sa uplatňuje systémom

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi.

Ak nemožno uplatniť ustanovenie tretej vety odseku 4, postup určí ministerstvo po dohode s vecne príslušným ministerstvom.

Systém horizontálneho vyrovnávania obcí a vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon.

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 6.

Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v Národnej banke Slovenska. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci²²) podľa osobitného predpisu.²³)

Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.²⁵) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.²⁶)

Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.

Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.

V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.

Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.⁷) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného majetku.

Príspevková organizácia tvorí

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.

Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí

Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 1 písm. c), zriaďovateľ zruší príspevkovú organizáciu do konca roku nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia sa mala strata uhradiť. Ak je to nevyhnutné, zriaďovateľ zabezpečí činnosť doteraz vykonávanú príspevkovou organizáciou rozpočtovou organizáciou.

Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní pre príspevkové organizácie zriadené zákonom a verejnoprávne inštitúcie hospodáriace ako príspevkové organizácie (§ 53).

Zriaďovateľ príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,^26a) nie je povinný uplatniť postup podľa odseku 2.

Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.

Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

Príspevková organizácia môže uzavierať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci²²) podľa osobitného predpisu²³) z vlastných zdrojov.

Príspevková organizácia môže uzavrieť zmluvu podľa odseku 1 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.

Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.

Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a v štátnych fondoch. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly.²⁷) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.^10aa)

Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.²⁸)

Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív, na účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, a štátnych účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.

Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, ktoré vedie Národná banka Slovenska. Ústredný orgán má aj právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených v Národnej banke Slovenska, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu jeho rozpočtovej kapitoly.

Národná banka Slovenska je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.

Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky za bankové úvery poskytnuté podnikateľom alebo za dlhopisy, ak

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm. c) a d) len na základe rozhodnutia vlády.

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo rozpočtov vyšších územných celkov.

Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Penále, pokuty a úroky z omeškania zaplatenia dane a cla vyrubené, uložené a vymerané územnými finančnými orgánmi a colnými orgánmi podľa osobitných predpisov³⁰) sú vo výške 30 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu.

Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov,³¹) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu s výnimkou pokút, ktoré sa stali príjmom štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona.^31aa) Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.

Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 1 sa použijú na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny. Podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú najmä na krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil; podrobnosti upraví vláda nariadením.

Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom^31a). Majetok nadobudnutý takouto verejnoprávnou inštitúciou z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je majetkom štátu.

Minister financií môže

Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti hospodárenia s prostriedkami rezervy vlády.

Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.

Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.

Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.

Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.

Vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1997 sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Na rozpočtové provizórium v roku 1999 sa vzťahuje zákon č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona č. 376/1998 Z. z. s výnimkou ustanovení § 2, 11, 13, § 15 ods. 4 a 5 a § 16.

Správcovia rozpočtových kapitol sú povinní do 31. marca 2000 predložiť ministerstvu zoznam rozpočtových organizácií a zoznam príspevkových organizácií, ktoré sú v ich pôsobnosti podľa stavu k 1. januáru 2000.

Ak obce zostavia a schvália rozpočet na rok 2002 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú povinné zosúladiť ho s týmto zákonom najneskôr do 28. februára 2002.

Potrebné prostriedky na financovanie vyšších územných celkov v roku 2001 sa poskytnú z prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 2001 v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2001.

Rozpočet na rok 2002 vyššie územné celky zostavia a schvália najneskôr do 31. marca 2002; do schválenia rozpočtu hospodária s preddavkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, pričom sa neuplatní ustanovenie § 28 ods. 2.

Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) deviateho bodu sa prvýkrát uplatní pre rok 2003.

Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu,³⁵) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa.