303/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1997 do 31.12.1997
303
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 12. decembra 1995
o rozpočtových pravidlách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a postavenie rozpočtov obcí,1) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtu obce. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.
(2)
Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a v procese plnenia štátneho rozpočtu.
(3)
Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
§2 Vymedzenie pojmov
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozpočtovou kapitolou
1.
rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
2.
rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,
3.
rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied,
4.
rozpočet každého krajského úradu2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
5.
rozpočet Štátneho dlhu,
6.
rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,
7.
finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,
8.
finančný vzťah ku každej z týchto verejnoprávnych inštitúcií: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia,
b)
ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a krajský úrad,
c)
záväznou úlohou účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
d)
záväzným limitom výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť, určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
e)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
f)
fiskálnym schodkom schodok štátneho rozpočtu bez výdavkov na splátky istín rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Štátny dlh,
g)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.
DRUHÁ ČASŤ | ŠTÁTNY ROZPOČET
§3 Základné ustanovenia
(1)
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol.
(4)
V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob sledovania ich plnenia (rozpočtová klasifikácia), ktoré určí ministerstvo.
§4 Obsah štátneho rozpočtu
(1)
Štátny rozpočet obsahuje najmä
a)
príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v členení podľa rozpočtových kapitol,
b)
rozpočtové vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám,
c)
minimálnu výšku rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu alebo maximálnu výšku rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtové rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§5 Príjmy štátneho rozpočtu
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom,3)
b)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom,3)
c)
clá, dovozné a vývozné prirážky,
d)
príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu a z predaja cenných papierov, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
e)
úvery prijaté vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a úroky z týchto úverov,
f)
príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8,
g)
vratky príspevkov a dotácií a odvody štátnych fondov po zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,
h)
výnosy z cenných papierov nadobudnutých od iných emitentov alebo prostriedky získané predajom štátnych cenných papierov,
i)
výnosy z predaja majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ak osobitný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis podľa § 41 ods. 5 neustanovuje inak,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce alebo štátneho fondu,
k)
penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
l)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,
m)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva.
§6 Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,
d)
výdavky na splácanie štátneho dlhu Slovenskej republiky, na emisiu štátnych cenných papierov, na ich splácanie a na úhradu výnosov z nich, ako aj výdavky na nákup cenných papierov od iných subjektov,
e)
splátky úverov a úroky z prijatých úverov, ako aj splátky nesplatených úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,
f)
úvery poskytnuté vládou do zahraničia,
g)
ďalšie výdavky ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)
a)
príspevky fyzickým osobám a právnickým osobám podľa osobitných predpisov5) a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám,
b)
návratné finančné výpomoci.
(3)
Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [§ 5 ods. 1 písm. l)].
(4)
Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo.
(5)
Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie
a)
realizovaných štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom,
b)
potrieb podľa osobitných zákonov,3)
c)
projektov schválených vládou.
(6)
Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje § 15 ods. 3 a 4. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) nie je úrok predmetom zmluvy.
(7)
Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu6) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať ich splácanie.
(8)
Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce z príslušnej rozpočtovej kapitoly.
(9)
Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov.
(10)
Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu a tovary, ktorých doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(11)
Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,7) pričom na účely tohto zákona sa vstupnou cenou7) rozumie súčet cien predmetov obstarávania bez ohľadu na množstvo a cenu jednotlivých obstarávaných predmetov, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§7 Rozpočtové provizórium
(1)
Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.
(2)
Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, ktorej výdavky sa spravujú dohodnutými termínmi splácania jednotlivých úverov a štátnych cenných papierov, a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov.3)
(3)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
TRETIA ČASŤ | ROZPOČTOVÝ PROCES
§8 Návrh štátneho rozpočtu
(1)
Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.
(2)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov a s Fondom národného majetku Slovenskej republiky. V návrhu štátneho rozpočtu ďalej určuje vybrané údaje a finančné vzťahy k verejnoprávnym inštitúciám a k Národnej banke Slovenska.
(3)
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí.
(4)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok do 15. novembra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(5)
Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery, a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska (ďalej len „národná banka“) je povinná v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.
§9 Rozpočty rozpočtových kapitol
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie a splácanie úverov, osobitne splácanie úrokov z nich, osobitne poplatky za ich poskytovanie a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú.
(2)
Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 6 obsahuje
a)
príjmy a výdavky ústredného orgánu ako rozpočtovej organizácie,
b)
príjmy a výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
c)
príspevky príspevkovým organizáciám a odvody príspevkových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
d)
dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky podľa osobitných predpisov5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu (§ 6 ods. 3).
(3)
Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(4)
Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
§10 Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov
(1)
Rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli štátnym rozpočtom určené.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v národnej banke. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.
(4)
Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka. Výdavky, ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.
(5)
Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov na
a)
výplatu platov a miezd za druhú polovicu decembra vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplateného súčasne s platom alebo so mzdou,
b)
odvod poistného do poistných fondov a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré platí štát,3)
c)
úhradu pozastávok a akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve dohodnuté,
d)
úhradu preddavkov, ak boli dohodnuté v zmluve,
e)
dávky podľa osobitného zákona vyplácané za mesiac december.
(6)
Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú za mesiac december v januári nasledujúceho rozpočtového roka, prevedú sa v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(7)
Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.9)
(8)
(9)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
(10)
Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.
(11)
Prostriedky osobitne určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program, pričom nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka na použitie na ten istý účel. Nepoužité prostriedky bežného roka prevedie rozpočtová organizácia v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Národnej banke Slovenska. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Rozpočtové opatrenia
§11
(1)
Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať rozpočtovým opatrením.
(2)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(3)
Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné viesť v priebehu rozpočtového roka operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach.
§12 Presuny rozpočtových prostriedkov
(1)
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné úlohy a záväzné limity rozpočtu rozpočtovej kapitoly.
(2)
O presunoch rozpočtových prostriedkov medzi rozpočtovými kapitolami pri dodržaní záväzných úloh a celkových záväzných limitov štátneho rozpočtu rozhoduje ministerstvo po dohode s príslušnými správcami rozpočtových kapitol, ktoré toto rozhodnutie o presune vykonajú vo svojich rozpočtoch. V prípade, že nedôjde k dohode, rozhoduje vláda na návrh ministra financií.
§13 Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky
a)
prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,
b)
prijaté na základe zmluvy o združení,11)
c)
spojené s nadobudnutím dedičstva,
d)
z prijatého poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,
e)
prijaté od iných subjektov formou dotácie (grantu),
f)
získané z príjmov z podnikateľskej činnosti po zdanení.
(2)
Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu s výnimkou prostriedkov podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
(3)
Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový limit výdavkov
a)
do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou dosiahnutých vyšších príjmov podľa odseku 1,
b)
o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.
(4)
Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odsekov 2 a 3 len tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.
(5)
Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa odseku 1 ovplyvnilo záväzné úlohy a záväzné limity rozpočtu rozpočtovej kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly povoliť takéto prekročenie len so súhlasom ministerstva.
(6)
Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.
§14 Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové prostriedky, ak táto poruší rozpočtovú disciplínu.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly je povinný v rozpočte rozpočtovej kapitoly viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,
b)
v rozpočte mala zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné rozpočtové kapitoly,
c)
neplní rozpočtované príjmy,
d)
štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(4)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(5)
V prípade dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu rozhoduje o viazaní rozpočtových prostriedkov na návrh ministerstva vláda, alebo na základe jej splnomocnenia minister financií. Tieto prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.
§15 Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov a na krytie úbytku alebo zníženia rozpočtových príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí najmä
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov,5)
d)
rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom.
(3)
Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom. Ak záväzok voči veriteľovi za podnikateľa plní štát v rámci štátnej záruky, toto plnenie sa považuje za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa § 6 ods. 5 písm. a).
(4)
Postup, podmienky a rozsah prevzatia štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom, ako aj postup a podmienky ich vrátenia do štátneho rozpočtu upraví vláda nariadením.
(5)
Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády. Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu vlády.
(6)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.
Práva a povinnosti správcu rozpočtovej kapitoly
§16
(1)
Ústredný orgán ako správca rozpočtovej kapitoly najmä
a)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a termíne,
b)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15. novembra rozpočtového roka,
c)
určuje vo svojej pôsobnosti po dohode s ministerstvom podmienky poskytovania dotácií iným subjektom,
d)
rozpisuje schválené záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,
e)
otvára rozpočtové limity na vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií a návratných finančných výpomocí pre iné subjekty,
f)
usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci rozpočtovej kapitoly,
g)
schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných úloh, záväzných limitov a záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,
h)
vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,
i)
vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,
j)
vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej rady.
(2)
Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií.
(3)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo z prostriedkov získaných na základe darovacej zmluvy alebo na základe zmluvy o združení,11) môže
a)
založiť alebo zriadiť inú právnickú osobu než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
b)
vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby.
§17 Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi,13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.
(2)
Rozpočtová organizácia nemôže nakupovať a emitovať cenné papiere s výnimkou podľa § 16 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu, ani vystavovať zmenky, ani ich prijímať.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o nimi spravovanom majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitného predpisu,6) ktorým sa zároveň určuje obsah a spôsob predkladania účtovných výkazov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií o ich hospodárení.
(4)
Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§18 Úvery
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa § 5 ods. 1 písm. d) a podľa § 46 ods. 4.
(2)
Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo na rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu zriadiť záložné právo na majetok vo vlastníctve štátu.14)
§19 Združovanie prostriedkov
(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môžu združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,11) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pre prípad rozpustenia združenia dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov.
(4)
Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.
§20 Niektoré osobitosti rozpočtového hospodárenia
(1)
Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa § 13 ods. 1 písm. a) a e), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.
(1)
Prostriedky Európskych spoločenstiev sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond“) v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.
PIATA ČASŤ | ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
§21
(1)
Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec v rámci svojho rozpočtu.
(2)
Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom alebo obcou v rámci ich rozpočtov.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(4)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu,2a) alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).
(5)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii, ktorá má samostatnú rozpočtovú kapitolu a je zriadená zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.
(6)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(7)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. Zriaďovateľ nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie tých úloh, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.
(8)
Zriaďovateľ vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné zabezpečiť zápis majetku, ktorý spravujú, podľa osobitného predpisu.16)
(10)
Za dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený v zriaďovacej listine zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(11)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.
§22
(1)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu alebo obce, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce príspevkom.
(3)
Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.17)
(4)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 a § 21 ods. 4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby.18)
§23
(1)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno zriadiť, zrušiť, zmeniť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.
(2)
Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti ministerstva.
(3)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(4)
Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.
ŠIESTA ČASŤ | ŠTÁTNE FONDY
§24
(1)
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu.
(3)
Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.
(4)
Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte a prostriedky z tejto dotácie nemožno poskytnúť na financovanie miezd a platov. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.
(5)
Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.
(6)
Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(7)
Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
SIEDMA ČASŤ | ROZPOČTY OBCÍ
§25
(1)
Finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových zdrojov.
(2)
Rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť obcí. Obsahujú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacim na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre obec zo všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo z uzavretých zmluvných vzťahov. Zahŕňajú aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
§26 Príjmy rozpočtu obce
(1)
Príjmy rozpočtu obce sú
a)
daňové a nedaňové príjmy v správe obce podľa osobitných predpisov,
b)
podiely na daniach v správe štátu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
c)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
d)
dotácie zo štátnych fondov,
e)
príjmy z obecných cenných papierov a výnosy z finančných investícií obce,
f)
prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obce,
g)
prijaté úvery,
h)
príjmy zo splácania poskytnutých pôžičiek,
i)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
k)
príjmy zo zostatku likvidácie štátneho podniku, keď zriaďovateľská funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov uvedených v § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb.,
l)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.19)
(2)
Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a), b), e), f) a h) až j).
§27 Výdavky rozpočtu obce
(1)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a)
výdavky na výkon samosprávnych funkcií obce a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
b)
výdavky na kapitálové potreby,
c)
výdavky na rozvoj svojho územia,
d)
vratky prijatých pôžičiek a splátky prijatých úverov vrátane úhrad úrokov,
e)
výdavky a pomoc v náhlej núdzi občanom obce,
f)
prevody do mimorozpočtových peňažných fondov obce a do regionálnych alebo záujmových fondov obcí,
g)
výdavky na emisiu obecných cenných papierov a na úhradu výnosov ich majiteľom a na ich splácanie, ako aj výdavky na finančné investície,
h)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.20)
(2)
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce.
§28 Rozpočtové provizórium obce
(1)
Ak nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce.
(2)
Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu do 31. decembra bežného roka, bude obec hospodáriť podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania, a výdavky podľa § 29 ods. 3.
(3)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce po jeho schválení.
ÔSMA ČASŤ | FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE
§29 Hospodárenie podľa rozpočtu obce
(1)
Obec kryje svoje potreby predovšetkým vlastnými rozpočtovými príjmami. Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu na výkon samosprávnych funkcií obce podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho hospodári.21) Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov (rozpočtovej klasifikácie) ustanovenej ministerstvom podľa § 3 ods. 4. Rozpočet obce sa zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Obec je povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených inými zákonmi.
(4)
Obec je povinná na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.
(5)
Pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce platia primerane ustanovenia štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.
§30 Finančné usporiadanie
(1)
Po skončení rozpočtového roka obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a k štátnym fondom.
(2)
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby mimorozpočtových peňažných fondov obce. Prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovná obec predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, prípadne z ďalších mimorozpočtových zdrojov.
§31 Peňažné fondy obcí
(1)
Obec vytvára vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Tvorí ich najmä zo zostatkov týchto fondov z minulých rokov a z ďalších zdrojov bežného roka. Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
(2)
Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondami navzájom a okrem prípadov, keď prostriedky peňažných fondov slúžia len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie návratných finančných výpomocí.
(3)
Obec vytvára cestný fond zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku, získaných z podielu na výnose cestnej dane podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ďalším zdrojom fondu sú aj zdroje podľa odseku 1. Obec použije prostriedky cestného fondu na výstavbu, opravu a údržbu miestnych komunikácií a na ostatné výdavky s tým súvisiace.
(4)
Obec vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia príslušného rozpočtového roka.
(5)
Obec môže vytvárať fond rozvoja bývania. Zdrojom fondu rozvoja bývania sú okrem zdrojov podľa odseku 1 najmä príjmy obce z predaja bytov podľa osobitného zákona.
§32 Záverečný účet obce
Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného účtu obce.
§33 Osobitosti v rozpočtovej sfére obcí
Obec môže určiť, že niektoré jej vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec je povinná zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.
DEVIATA ČASŤ | HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§34 Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov.
(2)
Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými úlohami a záväznými limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom.
(3)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami.
(4)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(5)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v národnej banke. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.
(6)
Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
(8)
Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.
(9)
Financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku a jeho technického zhodnotenia a financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§35
Na zabezpečenie obmien, zámien a pôžičiek hmotných a mobilizačných rezerv môže viesť ich správca24) bežné účty. Príjmom uvedených účtov sú tržby za predaj hmotných a mobilizačných rezerv pri realizácii obmien, zámien a pôžičiek. Výdavkom uvedených účtov sú platby za nákup hmotných a mobilizačných rezerv pri realizácii obmien, zámien a pôžičiek. Zostatky na uvedených účtoch neprepadajú a prechádzajú do nasledujúceho roka.
§36 Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26)
DESIATA ČASŤ | HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§37 Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a odvod do rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.
(3)
Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.
§38 Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými úlohami a záväznými limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom.
(2)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok.
(3)
Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje. Príspevok nezahŕňa výdavky na riešenie úloh v oblasti vedy a výskumu.
(4)
Príspevková organizácia financuje obstarávanie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku. Ak pri obstarávaní dôjde k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený príspevok sa nemení.
(5)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.
§39 Odvody
(1)
Zriaďovateľ je povinný určiť príspevkovej organizácii odvod, ak jej rozpočtované výnosy prekračujú rozpočtované náklady, a to vo výške 50 % hospodárskeho výsledku.
(2)
Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením činnosti organizácie alebo s jej zrušením.
(3)
Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená odvodom, vykonáva v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého štvrťroka.
(4)
Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
§40 Odpisy
Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného majetku.
§41 Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia tvorí
a)
fond reprodukcie,
b)
rezervný fond.
(2)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie.
(3)
Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa § 39 ods. 1 a 4. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení.
(4)
Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené.
(5)
Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§42 Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.
(3)
Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú.
(4)
Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.
JEDENÁSTA ČASŤ | KONTROLA ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA A ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE
§44
(1)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.
(2)
Ministerstvo vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpočtových kapitolách a v štátnych fondoch.
(3)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu a pridelených prostriedkov štátnych fondov rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a čerpanie a využitie prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.
(4)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.28)
§45
(1)
Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fondov, ktoré vedie národná banka.
(2)
Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, ktoré vedie národná banka. Ústredný orgán má aj právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených v národnej banke, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu jeho rozpočtovej kapitoly.
(3)
Národná banka je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.
§46 Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.
(2)
Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte.
(4)
Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky za bankové úvery poskytnuté podnikateľom, ak
a)
súhrn splátok úverov v rozpočtovom roku a novoposkytnutých štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom v rozpočtovom roku nepresiahne 15 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku a
b)
súhrn splátok úverov so štátnou zárukou za bankové úvery poskytnuté podnikateľom splatných v každom jednotlivom rozpočtovom roku neprekročí 7,5 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, v ktorom sa prevezme štátna záruka.
(5)
Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť
a)
prevzatie štátnych záruk v príslušnom rozpočtovom roku inak, ako je ustanovené v odseku 4,
b)
inú dobu, aká je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa pri realizovaných štátnych zárukách za bankové úvery poskytuje podnikateľom návratná finančná výpomoc.
§47 Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie
(1)
Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
(2)
Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté alebo ktorému sa zadržujú; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.
(3)
Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu, ako aj penále uloží príslušný územný finančný orgán, ktorý ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému územnému finančnému orgánu. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.15) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.
(4)
Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína. Subjekt, ktorý zistí porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, ktoré viaže prostriedky podľa predchádzajúcej vety. Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť viazanie. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec, ak jej rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(5)
Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov
a)
rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov rozpočtu štátneho fondu zistil územný finančný orgán,27)
b)
rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce.
(6)
Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahnu sumu 3 000 Sk, sa neukladá. Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa nevykoná.
(7)
Odvod a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázateľného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Odvod a penále nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny.
(8)
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu podľa odseku 3 alebo 5 povoliť úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, odklady platenia alebo splátky odvodu a penále
a)
ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu; v prípade obce môže povoliť aj čiastočnú úľavu z odvodu,
b)
obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu.
(9)
Banka, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch.
§48
Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods. 7.
DVANÁSTA ČASŤ | ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET A ŠTÁTNE FINANČNÉ AKTÍVA A PASÍVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
§49 Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet zahŕňa výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Prílohou štátneho záverečného účtu sú záverečné účty štátnych fondov, vybrané údaje hospodárenia obcí a zhodnotenie poskytnutých štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom.
(2)
Ústredné orgány zostavujú o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárenia záverečný účet a prerokúvajú ho v príslušných orgánoch národnej rady. Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh predkladá minister financií.
(3)
Návrh štátneho záverečného účtu zostavuje ministerstvo v súčinnosti s rozpočtovými kapitolami a obcami a predkladá ho vláde spolu s návrhom na použitie prebytku rozpočtového hospodárenia alebo na úhradu jeho schodku. Vláda predkladá návrh štátneho záverečného účtu národnej rade najneskôr do šiestich mesiacov po ukončení rozpočtového roka. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje národná rada na návrh vlády.
(4)
Ministerstvo riadi práce na zostavení štátneho záverečného účtu a usmerňuje práce na zostavení záverečných účtov štátnych fondov.
§50 Štátne finančné aktíva a pasíva Slovenskej republiky
(1)
Štátne finančné aktíva Slovenskej republiky sú prostriedky Slovenskej republiky vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií Slovenskej republiky. Štátne finančné pasíva sú záväzky Slovenskej republiky z minulých rokov.
(2)
Evidenciu štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky vedie ministerstvo, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3)
Ministerstvo predkladá vláde prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach Slovenskej republiky.
(4)
Vláda podáva národnej rade spolu so štátnym záverečným účtom prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach Slovenskej republiky.
(5)
Štátne finančné aktíva z výsledkov rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky z minulých rokov sa môžu použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií Slovenskej republiky sa môžu použiť iba so súhlasom vlády.
TRINÁSTA ČASŤ | VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§51 Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí.
(2)
Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.
§52
(1)
Penále, pokuty a úroky z omeškania zaplatenia dane a cla vyrubené, uložené a vymerané územnými finančnými orgánmi a colnými orgánmi podľa osobitných predpisov30) sú vo výške 30 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu.
(2)
Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov,31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.
(3)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 1 sa použijú na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny. Podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú najmä na krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil; podrobnosti upraví vláda nariadením.
§53
Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári ako príspevková organizácia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
§54 Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Minister financií môže
a)
upravovať v priebehu rozpočtového roka objemy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa rozhodnutia vlády v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
b)
na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku
1.
vydávať štátne pokladničné poukážky,32)
2.
viazať prostriedky štátneho rozpočtu,
c)
rozhodnúť o vydaní štátnych pokladničných poukážok32) na krytie pokladničného schodku štátneho rozpočtu vykázaného k 31. decembru rozpočtového roka až do vyriešenia úhrady tohto schodku,
d)
vykonávať úverové operácie na finančnom trhu potrebné na výmenu alebo na zaplatenie vnútorných alebo zahraničných dlhov splatných v bežnom rozpočtovom roku a uhrádzať výdavky spojené s týmito operáciami,
e)
vykonávať operácie na finančných trhoch na prospech finančného hospodárenia Slovenskej republiky,
f)
zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,33) a to uzavretím zmluvy34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,
g)
povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej organizácii inak, ako je uvedené v § 40,
h)
povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich s predajom majetku v zahraničí, so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,
i)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,
j)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov.
(2)
Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob poskytovania prostriedkov z rezervy vlády a z rezervy predsedu vlády.
§55 Prechodné ustanovenia
(1)
Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(3)
Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.
(4)
Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.
(5)
Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.
(6)
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
(7)
V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.
§56 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.
§57 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
2a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 92/1994 Z. z. o Vojenskej zdravotnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
4)
§ 22 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
5)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
6)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
7)
§ 26 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
10a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
11)
§ 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
12)
§ 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.§ 20a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z.
13)
Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
15)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.
18)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
20)
Napríklad § 73a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.
21)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
25)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
26)
Napríklad § 26 ods.4 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 296/1993 Z. z.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
30)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z.§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1994 Z. z.§ 44 a 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.§ 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 28 a 34 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon.§ 243 a 249 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.§ 40r zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1993 Z. z. o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.
31)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
32)
§ 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
33)
Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.Ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
34)
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb.
