82/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2008 do 31.12.2008
82
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. marca 1994
o štátnych hmotných rezervách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA
§1 Účel zákona
Tento zákon upravuje
a)
právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, obmenou, zámenou, pôžičkami, uvoľňovaním, skladovaním, ochraňovaním, kontrolou a vlastníckymi vzťahmi k štátnym hmotným rezervám,
b)
pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) 1).
§2 Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
tvorbou štátnych hmotných rezerv ich vytváranie a dopĺňanie podľa požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie2) a úloh určených príslušnými orgánmi štátnej správy a požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,
b)
hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami ich obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie, kúpa a predaj, pričom
1.
obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, prípadne množstva,
2.
zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu, akosti, prípadne množstva,
3.
uvoľňovanie alebo vyčleňovanie je rozhodnutie Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy prestali slúžiť účelu podľa tohto zákona a správca je povinný s nimi nakladať podľa osobitného predpisu,2a)
4.
ochraňovanie alebo udržiavanie znamená súhrn činností Správy rezerv a právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy,
c)
minimálnym limitom položky hmotných rezerv určené množstvo jednej položky hmotných rezerv vyjadrené v merných jednotkách, pod ktoré nesmie množstvo hmotných rezerv jednej položky klesnúť,
d)
orientačným cieľovým stavom hmotných rezerv množstvo jednej položky hmotných rezerv vyjadrené v merných jednotkách, ktoré sa považuje za maximálne z hľadiska potrieb Slovenskej republiky,
e)
skladovateľom Správa rezerv, právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá sa na základe písomnej zmluvy o skladovaní zaviazala prevziať štátne hmotné rezervy, aby ich skladovala,
f)
ochraňovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy,
g)
zásobami štátnych hmotných rezerv základné suroviny, materiály, výrobky, stroje, zariadenia, náradie, dokumentácia, výpočtová technika a softwarové produkty pre výpočtovú techniku,
h)
presunom premiestnenie štátnych hmotných rezerv medzi ochraňovateľmi.
DRUHÁ ČASŤ | ŠTÁTNE HMOTNÉ REZERVY A ICH SPRÁVA
§3 Štátne hmotné rezervy
(1)
Štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie mimoriadnej udalosti, mimoriadnej situácie, krízovej situácie,3) stavu núdze v energetike,4) stavu ropnej núdze,4a) ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich zo záväzkov Slovenskej republiky.
(2)
Štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.4a) Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na
a)
hmotné rezervy,
b)
mobilizačné rezervy,
c)
pohotovostné zásoby.
(3)
Pri správe a nakladaní s nehnuteľnosťami sa postupuje podľa osobitného predpisu,2a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, zásoby určené pre potreby štátnych hmotných rezerv môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb na základe zmluvy;4b) to neplatí, ak ide o osobitný druh hmotných rezerv, ktorými sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
§4 Správa štátnych hmotných rezerv
(1)
Štátne hmotné rezervy spravuje Správa rezerv spôsobom a za podmienok ustanovených týmto zákonom a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom1).
(2)
Správa rezerv zabezpečuje
a)
tvorbu, dopĺňanie, financovanie, hospodárenie, ochraňovanie a kontrolu štátnych hmotných rezerv,
b)
vykonávanie majetkovej správy štátnych hmotných rezerv,
c)
rozmiestňovanie štátnych hmotných rezerv,
d)
pripravenosť štátnych hmotných rezerv na ich použitie na určené ciele,
e)
štátne intervenčné nákupy vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) do štátnych hmotných rezerv mimo nákupov uskutočňovaných podľa osobitného predpisu.5b)
f)
koordináciu činností ústredných a ostatných štátnych orgánov v oblasti štátnych hmotných rezerv,
g)
styk so zahraničím na účelné a efektívne riešenie štátnych hmotných rezerv,
h)
poskytovanie odborných služieb za úhradu v oblastiach priamo súvisiacich s činnosťou a odborným zameraním Správy rezerv za podmienky, že sa tým neohrozí jej základné poslanie,
i)
koordináciu a metodické usmerňovanie tvorby krízových plánov v oblasti štátnych hmotných rezerv,
j)
plnenie zakladateľských funkcií voči právnickým osobám zabezpečujúcim úlohy v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktorých zakladateľom je Správa rezerv,
k)
analytickú a operatívnu evidenciu zásob štátnych hmotných rezerv,
l)
zhromažďovanie údajov o disponibilných zdrojoch hmotných rezerv,
m)
ostatné činnosti v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktoré súvisia s plnením úloh vymedzených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi.
(3)
Zabezpečenie štátnych hmotných rezerv je Správa rezerv povinná uskutočniť formou finančnej zábezpeky, bankovou zárukou alebo záložným právom na majetok právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (ďalej len „dlžník“) podľa osobitných predpisov.
(4)
Finančnou zábezpekou na účely tohto zákona je zloženie peňažných prostriedkov na obmenový účet Správy rezerv za vyčlenené zásoby štátnych hmotných rezerv.
§4a Tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv
(1)
Ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na vytváranie a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv vyplývajúce z krízových plánov a požiadaviek Ministerstva obrany Slovenskej republiky a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy na Správu rezerv.
(2)
Tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu vytvárania a dopĺňania štátnych hmotných rezerv.
TRETIA ČASŤ | DRUHY ŠTÁTNYCH HMOTNÝCH REZERV A HOSPODÁRENIE S NIMI
§5 Hmotné rezervy
(1)
Hmotné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, výrobky a nehnuteľnosti na ich skladovanie a ochraňovanie. Hmotné rezervy sú určené na ochranu ekonomiky, pre potreby ozbrojených síl a na dočasné riešenie následkov mimoriadnej situácie.
(2)
Osobitným druhom hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis4a) neustanovuje inak.
(3)
Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy posúdi účelnosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka a vypracuje návrhy na zoznam položiek hmotných rezerv, ich minimálnych limitov a orientačných cieľových stavov. Tieto návrhy schvaľuje vláda.
(4)
Ak vláda neurčí inak, môže Správa rezerv vykonať zámenu hmotných rezerv presahujúcich ich minimálny limit. Zámenou sa uskutočňujú štrukturálne zmeny hmotných rezerv a v čase zámeny položiek hmotných rezerv sa nemusí súčasne uskutočniť nákup inej položky.
(5)
Požiadavky na tvorbu hmotných rezerv na nasledujúci rok sa predkladajú Správe rezerv do 31. marca kalendárneho roka.
(6)
Správa rezerv vytvára hmotné rezervy kúpou na tuzemských trhoch, zahraničných trhoch alebo prostredníctvom komoditnej burzy.5d)
§5a Hospodárenie s hmotnými rezervami
(1)
Pri hospodárení s hmotnými rezervami Správa rezerv uplatňuje zásadu účelnosti a hospodárnosti a uskutočňuje iba
a)
kúpu a predaj zásob,
b)
obmenu a zámenu zásob,
c)
pôžičku a výpožičku zásob,
d)
uvoľňovanie zásob,
e)
skladovanie zásob,
f)
ochraňovanie a udržiavanie zásob.
(2)
Na hospodárenie s nehnuteľnosťami hmotných rezerv sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6a až 6f.
§5b Predaj zásob
Zásoby hmotných rezerv predáva Správa rezerv v rámci obmien, zámen a uvoľňovania. Za zmluvný predaj sa považuje aj predaj prostredníctvom komoditnej burzy.
§5c Obmena zásob
(1)
Správa rezerv ustanovuje pre jednotlivé položky zásob hmotných rezerv doby obmeny, ktoré sú určené podľa technických podmienok skladovania a kvalitatívnych ukazovateľov pre jednotlivé položky zásob hmotných rezerv.
(2)
Obmenu zásob zabezpečuje ochraňovateľ, skladovateľ alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ podľa zmluvy o obmene zásob alebo zmluvy o zámene zásob uzatvorenej so Správou rezerv podľa podmienok určených podľa odseku 1.
(3)
Obmena zásob hmotných rezerv sa realizuje
a)
súbežnou obmenou zásob tak, aby na konci každého zdaniteľného obdobia5ea) počas doby trvania obmeny zásob nedošlo k poklesu alebo zvýšeniu zásob,
b)
nesúbežnou obmenou zásob tak, že v jednotlivých zdaniteľných obdobiach5ea) počas doby trvania obmeny zásob môže dôjsť k poklesu alebo zvýšeniu zásob; vyrovnanie množstva alebo majetkovej hodnoty zásob je vykonané po ukončení nesúbežnej obmeny zásob.
(4)
Obmenu položky zásob hmotných rezerv pred uplynutím stanovenej doby obmeny zásob možno vykonať po písomnom súhlase Správy rezerv. Urýchlenú obmenu zásob alebo vyskladnenie zásob hmotných rezerv bez súhlasu Správy rezerv možno vykonať len v prípadoch odvrátenia ekologickej havárie, ohrozenia života alebo zdravia, ako aj okamžitého zabránenia znehodnotenia zásob hmotných rezerv.
§5d Pôžička zásob
(1)
Správa rezerv môže určiť, že objem zásob hmotných rezerv, ktorý presiahne minimálny limit jednej položky, sa použije v príslušnom roku na účely pôžičky.
(2)
Správa rezerv o poskytnutí pôžičky zásob hmotných rezerv zabezpečenej podľa § 4 ods. 3 a 4 rozhoduje na podklade žiadosti. Dlžník je povinný vrátiť Správe rezerv v zmluve dohodnutom termíne zásoby hmotných rezerv rovnakej položky, množstva a akosti.
(3)
Ak požičané zásoby hmotných rezerv neboli vrátené Správe rezerv ani po druhej písomnej výzve doručenej dlžníkovi, zábezpeka prepadá v prospech Správy rezerv.
(4)
(5)
Predĺženie dohodnutej doby pôžičky Správa rezerv povoľuje iba v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti dlžníka.
§6 Mobilizačné rezervy
(1)
Mobilizačné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, stroje, výrobky, náradie, dokumentácia a nehnuteľnosti na ich skladovanie a ochraňovanie. Mobilizačné rezervy sú určené na použitie v období mimoriadnej udalosti, mimoriadnej situácie, krízovej situácie, stavu núdze v energetike a stavu ropnej núdze.
(2)
Mobilizačné rezervy sa vytvárajú na základe požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie2) podľa plánu mobilizačných rezerv.
(3)
O použití mobilizačných rezerv po vyhlásení mimoriadnej udalosti5ga) a mimoriadnej situácie5gb) rozhoduje Správa rezerv v súčinnosti s príslušným ústredným orgánom štátnej správy. V období krízovej situácie,3) stavu núdze v energetike4) a stavu ropnej núdze4a) o použití mobilizačných rezerv rozhoduje vláda.
(4)
Ak nenastane situácia podľa odseku 3, Správa rezerv na základe stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže dať súhlas na použitie mobilizačných rezerv, ak také použitie bude účelné, efektívne a hospodárne.
(5)
Správa rezerv na základe stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže dať súhlas na iné použitie mobilizačných rezerv, ako sa uvádza v odseku 3, ak také použitie bude účelné, efektívne a hospodárne, neohrozí účel stanovený v odseku 3, a o použití mobilizačných rezerv ochraňovateľ bez zbytočného odkladu upovedomí Správu rezerv, ktorej zašle oznámenie vrátane zoznamu mobilizačných rezerv so zdôvodnením ich použitia.
(6)
Mobilizačné rezervy spotrebované, znehodnotené alebo poškodené v období mimoriadnej situácie, v období krízovej situácie3) navrhne ochraňovateľ na vyčlenenie a súčasne požiada podľa potreby o ich doplnenie, opravu alebo obmenu.
(7)
Po prijatí zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok Správa rezerv vykoná rozpis tvorby mobilizačných rezerv a zašle ho vecne príslušným orgánom štátnej správy a ochraňovateľom.
§6a Hospodárenie s mobilizačnými rezervami
(1)
Hospodárením s mobilizačnými rezervami sa rozumie
a)
obmena zásob,
b)
zámena zásob,
c)
pôžička zásob,
d)
výpožička zásob,
e)
nájom mobilizačných rezerv,
f)
vyčleňovanie mobilizačných rezerv,
g)
skladovanie zásob,
h)
presun zásob,
i)
preskúšanie zásob.
(2)
Hospodárenie s mobilizačnými rezervami sa zabezpečuje zmluvou o ochraňovaní zásob alebo nehnuteľného majetku uzatvorenou medzi Správou rezerv a ochraňovateľom.
(3)
Pri ochraňovaní mobilizačných rezerv je ochraňovateľ povinný vykonávať činnosti, ktorými sa predchádza vzniku škody stratou odcudzením, poškodením, nevhodným skladovaním a manipuláciou pri obmenách, zámenách a vyčleňovaní, ďalej škodám spôsobeným oneskoreným podaním návrhu na obmenu, zámenu a vyčleňovanie vrátane ich oneskorenej realizácie.
(4)
Ak zásoby mobilizačných rezerv určené pre ochraňovateľa skladuje Správa rezerv, hospodárenie s nimi realizuje ochraňovateľ v spolupráci so Správou rezerv na základe zmluvy o ochraňovaní.
§6b Obmena zásob
(1)
Obmenu zásob vykonáva ochraňovateľ pred skončením lehoty ich skladovania podľa záručných podmienok výrobcu, dodávateľa alebo lehôt určených atestmi orgánov oprávnených na ich vydávanie.
(2)
Obmena zásob sa vykonáva na podklade plánu obmien zásob, ktorý vypracuje ochraňovateľ na obdobie kalendárneho roka a v termíne do 30. júna kalendárneho roka predloží Správe rezerv.
(3)
Súhlas na vykonanie obmeny zásob vydá Správa rezerv podľa plánu obmien zásob. Zásoby mobilizačných rezerv možno obmieňať po častiach a etapách. Každá etapa sa považuje za samostatnú obmenu zásob.
(4)
Ak sa obmena zásob vykonáva v časovom rozpätí jedného kalendárneho mesiaca s rovnakou hodnotou a množstvom vyskladnených zásob, uskutoční sa bez finančnej zábezpeky. Platbu zmluvné strany riešia vzájomným započítaním pohľadávok.
(5)
Ak sa obmena zásob vykonáva v časovom rozpätí, ktoré presahuje jeden kalendárny mesiac, uskutoční sa s finančnou zábezpekou.
(6)
Finančnú zábezpeku na zabezpečenie obmeny zásob zloží ochraňovateľ na bežný účet mimorozpočtových prostriedkov Správy rezerv vo výške kúpnej ceny obmieňaných zásob vrátane dane z pridanej hodnoty.
(7)
Ak návratnosť zásob nie je vykonaná v rovnakom množstve a hodnote alebo ak bude potrebné hradiť náklady z obmeny zásob, obmena zásob sa uskutoční s finančným vyrovnaním.
§6c Zámena zásob
(1)
Zámenu zásob vykonáva ochraňovateľ, ak sa iným druhom zásob efektívnejšie zabezpečia potreby vyplývajúce z krízových plánov alebo potrieb vecne príslušných ústredných orgánov štátnej správy.
(2)
Ochraňovateľ spracúva plán zámen zásob na obdobie kalendárneho roka a predkladá ho Správe rezerv a vecne príslušnému orgánu štátnej správy v termíne do 31. mája kalendárneho roka.
(3)
Pri zmene technológie, zmene dodávateľa zásob, hroziacej škode na zásobách alebo vzniku nových požiadaviek na plnenie krízového plánu môže ochraňovateľ predložiť plán zámen zásob alebo jeho zmeny v priebehu kalendárneho roka realizácie zámeny zásob po predchádzajúcej dohode so Správou rezerv.
(4)
Súhlas na vykonanie zámeny zásob vydáva Správa rezerv podľa plánu zámen zásob a stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej správy. Správa rezerv zabezpečuje finančné prostriedky na cenové rozdiely pri zámenách zásob.
(5)
Ak sa zámena zásob vykoná v časovom rozpätí jedného kalendárneho mesiaca so zodpovedajúcim množstvom a cenovou návratnosťou vyskladnených zásob, realizuje sa bez finančnej zábezpeky. Zmena sa vykoná len v evidencii zásob. Platbu zmluvné strany riešia vzájomným započítaním pohľadávok.
(6)
Ak sa zámena zásob vykoná v časovom rozpätí, ktoré presahuje jeden kalendárny mesiac, vykoná sa s finančnou zábezpekou.
(7)
Ak návratnosť vyskladnených zásob nie je v zodpovedajúcom hmotnom a cenovom pomere, zámena zásob sa vykoná s finančným vyrovnaním.
(8)
Finančná zábezpeka sa zloží na bežný účet mimorozpočtových prostriedkov Správy rezerv vo výške kúpnej ceny zamenených zásob pred ich vyskladnením vrátane dane z pridanej hodnoty.
(9)
Pri zámene zásob po častiach sa postupuje podľa § 6b ods. 3.
§6d Pôžička zásob
(1)
Surovinu, materiál a výrobky mobilizačných rezerv možno požičať iba na základe písomnej zmluvy najviac na jeden rok.
(2)
Žiadosť o pôžičku suroviny, materiálu a výrobkov mobilizačných rezerv alebo jej predĺženie sa predkladá Správe rezerv a vecne príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3)
Za pôžičku uhrádza dlžník úroky5f) vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska v čase uzatvorenia zmluvy z oceneného predmetu zmluvy.
(4)
Pri poskytnutí pôžičky zásob je dlžník povinný
a)
zložiť Správe rezerv finančnú zábezpeku vo výške kúpnej ceny za požičané množstvo zásob vrátane dane z pridanej hodnoty,
b)
vrátiť Správe rezerv v termíne dohodnutom v zmluve zásoby rovnakého druhu, akosti a množstva.
(5)
Ak požičané zásoby neboli vrátené Správe rezerv ani po druhej písomnej výzve doručenej dlžníkovi, zábezpeka prepadá v prospech štátu, do správy Správy rezerv. Ak dlžník vráti len časť požičaných zásob, Správa rezerv vráti dlžníkovi zodpovedajúcu časť finančnej zábezpeky. Ak Správe rezerv vznikla ďalšia škoda, vymáha ju od dlžníka.
(6)
Predĺženie dohodnutej doby pôžičky zásob Správa rezerv povoľuje na požiadanie dlžníka iba vo verejnom záujme.
§6da Výpožička zásob
(1)
Stroje a zariadenia zo zásob mobilizačných rezerv môže dať Správa rezerv do výpožičky zásob mobilizačných rezerv (ďalej len „výpožička zásob") právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi iba na základe zmluvy.5gc)
(2)
Výpožička zásob sa poskytuje pri kúpe nových strojov a zariadení na preskúšanie v záručnej dobe vo vyhlásených mimoriadnych situáciách5gb) alebo v iných prípadoch, o ktorých rozhodne Správa rezerv. O preskúšaní strojov alebo zariadení sa urobí záznam do prevádzkovej dokumentácie.
(3)
Žiadosť o výpožičku zásob predkladá Správe rezerv ochraňovateľ. O výpožičke zásob informuje Správa rezerv príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(4)
Správa rezerv na základe odporúčania príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami bezodplatne vypožičať vozidlá,5gd) stroje a strojové zariadenia na nevyhnutne potrebný čas.
§6e Nájom mobilizačných rezerv
(1)
Nevyužívané mobilizačné rezervy môže dať Správa rezerv do nájmu právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi (ďalej len „nájomca”) iba na základe zmluvy.5h)
(2)
Žiadosť o nájom alebo o predĺženie nájmu mobilizačných rezerv predkladá nájomca ochraňovateľovi, ktorý po posúdení postúpi žiadosť Správe rezerv. O uzatvorení zmluvy s nájomcom Správa rezerv informuje príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(3)
Pred skončením nájmu je nájomca povinný vykonať potrebnú údržbu, ošetrenie a konzerváciu na vlastné náklady. Pri motorových vozidlách a prípojných vozidlách opatrených evidenčným číslom vozidla nájomca zabezpečí na vlastné náklady technickú spôsobilosť a odstráni zistené chyby.
(4)
Nájomné za stroje alebo zariadenia je minimálne vo výške ročnej odpisovej sadzby rovnomerného odpisovania z nadobúdacej ceny.
(5)
Nájomné za nehnuteľnosti určí Správa rezerv na základe ceny obvyklej v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na spôsob užívania nehnuteľnosti.
§6f Vyčleňovanie mobilizačných rezerv
(1)
Ak sa stanú mobilizačné rezervy neúčelné, ochraňovateľ bezodkladne predloží vecne príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy návrh na vyčlenenie mobilizačných rezerv a súčasne ho predloží Správe rezerv na vedomie.
(2)
Vecne príslušný ústredný orgán štátnej správy zašle stanovisko k návrhu na vyčlenenie mobilizačných rezerv ochraňovateľovi a na vedomie Správe rezerv. Na základe stanoviska vykoná ochraňovateľ nové ocenenie určené znaleckým posudkom alebo odbornou komisiou vymenovanou štatutárnym orgánom ochraňovateľa.
(3)
Nové ocenenie odbornou komisiou sa vykoná pri vyčlenení zásob, ktorých ocenenie v účtovníctve nepresahuje 50 000 Sk za jednu mernú jednotku.
(4)
Správa rezerv s prihliadnutím na nové ocenenie vydá rozhodnutie o vyčlenení mobilizačných rezerv, určí spôsob a termín jeho skončenia.
(5)
Vydaním rozhodnutia Správy rezerv na vyčlenenie zásob nie je dotknutá povinnosť ochraňovateľa zásoby ochraňovať až do skončenia ich prevodu alebo likvidácie.
(6)
Vydaním rozhodnutia Správy rezerv na vyčlenenie nehnuteľností nie sú dotknuté povinnosti ochraňovateľa tieto ochraňovať až do skončenia ich prevodu alebo likvidácie. Prevod nehnuteľnosti Správa rezerv uskutočňuje podľa osobitných predpisov.2a)
(7)
Pri vyčleňovaní motorových vozidiel a prípojných vozidiel zo zásob mobilizačných rezerv je ochraňovateľ povinný predložiť Správe rezerv osvedčenie o evidencii na vykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel.
(8)
Ak bol na ochraňovateľa vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný majetok štátu v správe Správy rezerv ochraňovať až do jeho prevzatia Správou rezerv.
§6g Skladovanie zásob
(1)
Zásoby mobilizačných rezerv sa uskladňujú oddelene od vlastných zásob ochraňovateľa tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, zámene, zneužitiu a odcudzeniu, boli kontrolovateľné, dosiahnuteľné a pripravené na rýchle vyskladnenie. Mobilizačné rezervy musia byť na viditeľnom mieste označené symbolom „Program 222“.
(2)
Ak sú kapacity skladov mobilizačných rezerv voľné, možno v nich bezodplatne skladovať hmotné rezervy, stroje zariadenia a materiál určený na uchovanie výrobných kapacít a materiál civilnej ochrany.
(3)
Ak nemožno zásoby mobilizačných rezerv skladovať v skladoch mobilizačných rezerv, skladujú sa v iných skladoch iba na základe písomnej zmluvy o nájme uzatvorenej medzi Správou rezerv a vlastníkom skladu alebo správcom skladu. Vlastník skladu alebo správca skladu je povinný dodržiavať podmienky skladovania podľa písomných pokynov ochraňovateľa. V skladoch ústredných orgánov štátnej správy, ak majú voľné kapacity, zásoby mobilizačných rezerv sa skladujú bezodplatne.
(4)
Nehnuteľnosti na skladovanie hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a núdzových zásob ropy a ropných výrobkov možno vo verejnom záujme zameniť za štátne hmotné rezervy na základe primeranej ceny, ktorou sa považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.5i)
(5)
Ochraňovateľ je povinný zabezpečiť technickú spôsobilosť vozidla5j) a vykonať raz za pol roka jeho preskúšanie skúšobnou jazdou v dĺžke maximálne 30 km, čo zaznamená v prevádzkovej knihe vozidla. Ochraňovateľ je povinný zabezpečiť technickú spôsobilosť aj na ostatných technických zariadeniach.
§6h Presun zásob
(1)
Presun zásob mobilizačných rezerv sa vykoná v prípade, ak podľa plánovacích dokumentov hospodárskej mobilizácie a krízových plánov sa mobilizačné rezervy stali u ochraňovateľa prebytočné a vytvorenie rovnakého druhu mobilizačných rezerv potrebuje iný ochraňovateľ.
(2)
Návrh na presun zásob mobilizačných rezerv podľa odseku 1 predkladá ochraňovateľ Správe rezerv a príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3)
Správa rezerv vydá povolenie o presune na základe návrhu na presun vrátane stanoviska vecne príslušného ústredného orgánu štátnej správy a oboznámi s ním dotknuté subjekty.
§6i Preskúšanie zásob
(1)
Stroje a zariadenia zo zásob mobilizačných rezerv na preskúšanie ich funkčnosti a pohotovosti sa poskytujú ochraňovateľovi na dobu určitú, najviac na päť pracovných dní v kalendárnom roku. Ochraňovateľ vykoná o preskúšaní stroja alebo zariadenia záznam do prevádzkovej dokumentácie.
(2)
O preskúšanie stroja alebo zariadenia požiada ochraňovateľ písomne. Preskúšanie sa môže vykonať iba na základe písomného súhlasu Správy rezerv.
(3)
Za škody, ktoré vzniknú počas preskúšania stroja alebo zariadenia, zodpovedá ochraňovateľ, ktorý je povinný ich odstrániť na vlastné náklady.5ja)
§7 Pohotovostné zásoby
(1)
Pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú a bezodplatnú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého krízovou situáciou,3) na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, pre záchranné zložky integrovaného záchranného systému v období krízovej situácie3) a na poskytnutie humanitárnej pomoci.
(2)
Pohotovostné zásoby sú
a)
návratné, ktoré tvoria položky a technické prostriedky na zabezpečenie akcieschopnosti záchranných zložiek a ostatných zložiek, ktoré sa poskytujú bezodplatne na obdobie krízovej situácie,3)
b)
nenávratné, ktoré tvoria položky nevyhnutné na zabezpečenie prežitia osôb na postihnutom území Slovenskej republiky v období krízovej situácie.3) Poskytujú sa bezodplatne s následným vyrovnaním dane z pridanej hodnoty Správou rezerv.
(3)
Tvorbu, financovanie a hospodárenie s pohotovostnými zásobami zabezpečuje Správa rezerv.
(4)
Pohotovostné zásoby sa tvoria v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy a obvodnými úradmi v súlade s krízovým plánom Správy rezerv.
(5)
Správa rezerv vypracúva na obdobie dvoch kalendárnych rokov návrh tvorby pohotovostných zásob, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky na základe odporúčania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.
(6)
Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy do 31. mája párneho kalendárneho roka posúdi účelnosť návrhu na tvorbu pohotovostných zásob a vypracuje
a)
návrh na zoznam a množstvo pohotovostných zásob,
b)
informáciu o stave budovania pohotovostných zásob, ktoré sú súčasťou návrhu tvorby pohotovostných zásob.
(7)
(8)
O použití pohotovostných zásob na účely humanitárnej pomoci mimo územia Slovenskej republiky rozhoduje vláda. Na základe žiadosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky môže o použití pohotovostných zásob na účely humanitárnej pomoci mimo územia Slovenskej republiky vo verejnom záujme rozhodnúť Správa rezerv.
(9)
Správa rezerv na základe stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže dať súhlas na iné použitie pohotovostných zásob, ako sa uvádza v odsekoch 7 a 8, ak také použitie bude účelné, efektívne a hospodárne a svojím rozsahom neohrozí účel ustanovený v odseku 1 a v odsekoch 7 a 8.
(10)
Pohotovostné zásoby sa skladujú oddelene od vlastných zásob ochraňovateľa a musia byť na viditeľnom mieste označené symbolom „Program pohotovostné zásoby".
§7a Hospodárenie s pohotovostnými zásobami
(1)
Hospodárením s pohotovostnými zásobami sa rozumie
a)
kúpa a predaj,
b)
obmena a zámena,
c)
pôžička a výpožička,
d)
skladovanie a vyčleňovanie.
(2)
Správa rezerv uskutočňuje predaj pohotovostných zásob v rámci obmien a zámen.
(3)
Pohotovostné zásoby musia byť uskladnené tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, zámene, zneužitiu a odcudzeniu a aby boli kontrolovateľné, dosiahnuteľné a pripravené na rýchle vyskladnenie.
(4)
Ak nemožno pohotovostné zásoby skladovať v skladoch Správy rezerv, skladujú sa v iných skladoch iba na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní.
(5)
Pohotovostné zásoby opotrebované, znehodnotené alebo poškodené v období krízovej situácie3) budú navrhnuté na opravu, vyčleňovanie alebo obmenu.
(6)
Na hospodárenie s pohotovostnými zásobami sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6f a § 6g.
§7b Obmena a zámena pohotovostných zásob
(1)
Na obmenu pohotovostných zásob a zámenu pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6b a § 6c.
(2)
Správa rezerv na podklade plánu obmien po schválení štátneho rozpočtu na príslušný rok vydá súhlas na obmenu pohotovostných zásob.
§7c Pôžička a výpožička pohotovostných zásob
(1)
O poskytnutí pôžičky pohotovostných zásob alebo výpožičky pohotovostných zásob na základe písomnej žiadosti rozhoduje Správa rezerv. Pôžička a výpožička pohotovostných zásob sa týkajú len návratných technických prostriedkov pohotovostných zásob, ak Správa rezerv nerozhodne inak.
(2)
Na výšku odplaty a na výšku zábezpeky pri pôžičke pohotovostných zásob sa primerane použije § 6d ods. 3 a 4.
(3)
Technické prostriedky pohotovostných zásob možno požičať alebo vypožičať iba na základe písomnej zmluvy najviac na jeden rok. Predĺženie doby pôžičky môže Správa rezerv povoliť iba vo verejnom záujme na základe žiadosti zmluvnej strany.
(4)
(5)
Pri poskytnutí pôžičky pohotovostných zásob je zmluvná strana povinná vykonať potrebnú údržbu, ošetrenie a konzerváciu požičaných pohotovostných zásob pred ich vrátením na vlastné náklady.
(6)
Pred skončením pôžičky alebo výpožičky pohotovostných zásob je zmluvná strana povinná vykonať potrebnú údržbu, ošetrenie, konzerváciu na vlastné náklady. Technické položky pohotovostných zásob je povinná vrátiť v prevádzkyschopnom stave.
§7d Použitie pohotovostných zásob
(1)
Pohotovostné zásoby poskytuje Správa rezerv na základe písomnej žiadosti podpísanej štatutárnym orgánom orgánu krízového riadenia.5jb)
(2)
Ak je vyhlásená mimoriadna situácia,5gb) je ohrozený život obyvateľov obce alebo ich majetok, je obec oprávnená požiadať o poskytnutie pohotovostných zásob Správu rezerv.
(3)
Obec svoje požiadavky na poskytnutie pohotovostných zásob uplatňuje na obvodnom úrade; v prípade hrozby z omeškania je starosta obce oprávnený vyžiadať pohotovostné zásoby priamo na Správe rezerv.
(4)
Obvodný úrad si uplatňuje požiadavky na poskytnutie pohotovostných zásob na Správe rezerv a bezodkladne o tom informuje obvodný úrad v sídle kraja; žiadosť obvodného úradu na poskytnutie pohotovostných zásob je sumarizáciou požiadaviek obcí v územnom obvode obvodného úradu a vlastných požiadaviek obvodného úradu.
(5)
Písomná žiadosť na poskytnutie pohotovostných zásob obsahuje
a)
názov obvodného úradu alebo obce, ktoré si požiadavku uplatnili,
b)
deň, mesiac, rok a čas uplatnenia požiadavky,
c)
názov, množstvo a druh položky pohotovostných zásob,
d)
miesto, dátum a čas ich prevzatia,
e)
meno, priezvisko a telefónne spojenie osoby zodpovednej za spresnenie požiadavky pohotovostných zásob a meno, priezvisko a telefónne spojenie na osobu zodpovednú za prevzatie pohotovostných zásob,
f)
názov obvodného úradu alebo obce, pre ktoré je požiadavka určená.
(6)
Poskytnutie pohotovostných zásob sa uskutočňuje na základe rozhodnutia Správy rezerv, ktoré sa bezodkladne doručuje ochraňovateľovi.
(7)
Ochraňovateľ alebo Správa rezerv vydá pohotovostné zásoby určenému dopravcovi na základe potvrdenia o prevoze pohotovostných zásob.
(8)
Dopravca prevzatie pohotovostných zásob zo skladu ochraňovateľa alebo skladu Správy rezerv potvrdí na výdajke o poskytnutí pohotovostných zásob.
(9)
Za prevzatie a pridelenie postihnutým osobám a zamedzenie zneužitia pohotovostných zásob zodpovedá štatutárny orgán príslušného orgánu krízového riadenia, ktorý požiadavku uplatnil.
(10)
Daň z pridanej hodnoty z poskytnutých pohotovostných zásob Správa rezerv vyrovná s príslušným daňovým úradom.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§8 Financovanie
(1)
Výdavky súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv sa hradia zo štátneho rozpočtu.
(2)
Správa rezerv zriaďuje v Štátnej pokladnici na financovanie obmien, zámen a pôžičiek štátnych hmotných rezerv bežné účty. Príjmom bežných účtov sú tržby za predaj štátnych hmotných rezerv pri realizácii ich obmien, zámien, pôžičiek a prepadnutých zábezpek z pôžičiek, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3)
Výdavkom bežných účtov sú platby za nákup štátnych hmotných rezerv pri realizácii ich obmien, zámen a pôžičiek. Zostatky na týchto účtoch koncom roka neprepadajú, prechádzajú do nasledujúceho roka. V prípade nedostatku zdrojov zo štátneho rozpočtu možno z tohto účtu hradiť aj výdavky na ochraňovanie a tvorbu štátnych hmotných rezerv.
(4)
Správa rezerv môže dočasne voľné finančné prostriedky na bežných účtoch podľa odseku 2 použiť na termínované vklady. Výnosy z uvedenej činnosti použije ako ďalší zdroj na ochraňovanie štátnych hmotných rezerv.
(5)
Správa rezerv na efektívnejšie hospodárenie v zmysle osobitných predpisov realizuje zálohové platby pri kúpe hmotných rezerv prostredníctvom burzových obchodov.5d)
(6)
V rámci plnenia predmetu činnosti v oblasti obmien a zámen Správa rezerv môže započítať vzájomné pohľadávky.5k)
(7)
Správa rezerv pri realizácii obmien a zámen môže poskytnúť zmluvné preddavky z bežných účtov.
(8)
V prípade nedostatku rozpočtovaných kapitálových výdavkov môže Správa rezerv hradiť z bežného účtu aj výdavky na zabezpečenie budovania investičných akcií, najmä zásobníkov ropy, tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, získané predajom hmotných rezerv.
(9)
Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú určené na skladovanie hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, sú príjmom bežného účtu podľa odseku 2.
(10)
Preddavky na nákup štátnych hmotných rezerv môže Správa rezerv poskytnúť iba, ak boli vopred zmluvne dohodnuté.
§9 Povinnosti a oprávnenia osôb
(1)
Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 2 písm. b) č. 5 tohto zákona, sú povinné najmä
a)
trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv,
b)
umožniť zástupcom Správy rezerv a Správou rezerv povereným osobám prístup, vykonanie kontroly štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi; týmto nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitných predpisov,5l)
c)
viesť analytickú a operatívnu evidenciu pohybu zásob a nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia sú oprávnené predkladať Správe rezerv návrhy na zaradenie položiek strategického významu do štátnych hmotných rezerv na základe vývoja hospodárstva, výsledkov riešenia výrobných a výskumných úloh.
(3)
Použitie štátnych hmotných rezerv sa považuje za neoprávnené, ak tieto rezervy použije právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ v rozpore s ustanovením § 2 písm. b) a § 3 ods. 1 tohto zákona.
§9a Ochraňovanie
(1)
Správa rezerv ako správca štátnych hmotných rezerv (§ 6 ods. 1) a právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia ako ochraňovatelia majetku štátnych hmotných rezerv vykonávajú zmluvou dohodnutý súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o zverený majetok najmä
a)
ochranu pred odcudzením a zachovanie prevádzkovej schopnosti a jeho použiteľnosti,
b)
zabezpečenie energií potrebných na prevádzku a skladovanie, likvidáciu odpadov z prevádzky, údržbu a opravy,
c)
ostatné činnosti, ktorých rozsah bude predmetom zmluvy o ochraňovaní.
(2)
Ochraňovanie zabezpečuje Správa rezerv na podklade zmluvy o ochraňovaní uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorej bol takýto majetok zverený na ochraňovanie.
§10 Sankcie
(1)
Správa rezerv je oprávnená uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu
a)
za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv až päťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 500 000 Sk, a pri opätovnom neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv až desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva,
b)
za porušenie povinností ustanovených v § 9 ods.1 tohto zákona od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(2)
Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, dobu trvania, následky protiprávneho konania a na mieru zavinenia a rozsah škody.
(3)
Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a) môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich neoprávneného použitia. Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. b) môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinností dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich porušenia.
(4)
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.6)
(5)
Pokuta uložená podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.
§11 Spolupráca iných orgánov a osôb
Na zabezpečenie úloh podľa tohto zákona sú príslušné ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti, právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré sú vlastníkmi štátnych hmotných rezerv, a podľa tohto zákona sú povinní
a)
spolupracovať so Správou rezerv pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s tvorbou, financovaním, hospodárením a kontrolou štátnych hmotných rezerv,
b)
poskytovať Správe rezerv potrebné podklady a informácie na komplexné zabezpečovanie štátnych hmotných rezerv.
§13 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 69/1964 Zb. o Správe štátnych hmotných rezerv,
2.
Pravidlá o utváraní, ochraňovaní a používaní federálnych hmotných rezerv, schválené uznesením Predsedníctva vlády Československej socialistickej republiky č. 116 z 19. apríla 1973, reg. v čiastke 32/1973 Zb.
3.
§ 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
4.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
§14 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Michal Kováč v.r.
Ivan Gašparovič v.r.
Jozef Moravčík v.r.
Ivan Gašparovič v.r.
Jozef Moravčík v.r.
1)
§ 33 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
2a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
3)
Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
4)
Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.
4a)
Zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.
5b)
Zákon č. 473/2003 Z. z. o pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5d)
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z.
5e)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 638/2005 Z. z.
5ea)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
5g)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
5ga)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
5gb)
§ 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5gc)
§ 659 až 662 Občianskeho zákonníka.
5gd)
Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5h)
Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka.
§ 630 až 641 Obchodného zákonníka.
§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka.
§ 630 až 641 Obchodného zákonníka.
5i)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
5j)
Zákon Národnej rady slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
5ja)
§ 415 až 450 Občianskeho zákonníka.
5k)
§ 6a ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 229/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z.
5l)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
6)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
