Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a majetku 2024

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidenti), pokiaľ v zmluve nie je ustanovené inak.

Zmluva nebude nijakým spôsobom obmedzovať akúkoľvek výnimku, oslobodenie, odpočet, zápočet alebo inú úľavu poskytnutú teraz alebo neskôr

Zmluvný štát môže zdaňovať svojich rezidentov (definovaných v článku 4 – Rezident) a svojich občanov vrátane bývalých občanov podľa zákonov tohto štátu, ako keby táto zmluva nenadobudla účinnosť.

Ustanovenia odseku 3 sa nevzťahujú na

Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú

Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo podobné dane, ktoré budú uložené po podpise tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú navzájom informovať o všetkých podstatných zmenách, ktoré boli vykonané v ich príslušných daňových zákonoch, a o úradne publikovaných materiáloch týkajúcich sa uplatnenia zmluvy vrátane vysvetliviek, vykonávacích vyhlášok, daňových alebo súdnych rozhodnutí.

Na účely tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri jej aplikácii zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva zmluvného štátu upravujúceho dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad alebo ak sa príslušné úrady nedohodnú na spoločnom výklade podľa ustanovení článku 26 – Riešenie prípadov dohodou.

Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ v zmysle tejto zmluvy označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta riadenia, miesta založenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.

2.

Výraz „rezident zmluvného štátu“ zahŕňa

Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie takto:

Keď spoločnosť je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch a ak je založená podľa právnych predpisov zmluvného štátu alebo jeho nižšieho správneho útvaru, predpokladá sa, že je rezidentom tohto zmluvného štátu.

Keď osoba iná než osoba fyzická alebo spoločnosť je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou a určia spôsob uplatnenia tejto zmluvy na túto osobu.

Výraz „stála prevádzkareň“ na účely tejto zmluvy označuje trvalé zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva celkom alebo čiastočne svoju činnosť.

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa tiež

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba (iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6) koná v mene podniku a má, a obvykle uplatňuje, právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku v zmluvnom štáte, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, pokiaľ činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, a na základe ktorých, pokiaľ by sa vykonávali prostredníctvom stáleho miesta na podnikanie, by toto stále miesto neurobili stálou prevádzkarňou podľa ustanovenia tohto odseku.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, riadi spoločnosť alebo je riadená spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), nevytvorí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Výraz „nehnuteľný majetok“ sa definuje podľa práva toho zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Tento výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, práva používania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu v nerastných ložiskách a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

Ustanovenia odseku 1 platia pre príjmy z priameho používania, prenájmu alebo každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 rovnako platia pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých povolaní.

Rezident zmluvného štátu, ktorý podlieha zdaneniu v druhom zmluvnom štáte z príjmov z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v tomto druhom štáte, môže si vypočítať daň z tohto príjmu z čistého základu, ako keby bol takýto príjem pripočítaný stálej prevádzkarni v tomto druhom štáte. V prípade dane Spojených štátov bude uplatnenie predchádzajúcej vety záväzné pre daňový rok, v ktorom sa zvolilo, a pre všetky nasledujúce daňové roky, pokiaľ príslušné úrady Spojených štátov nebudú súhlasiť s ukončením tejto voľby.

Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, avšak iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, pripočítajú sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, keby ako samostatný a nezávislý podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok.

Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane primeraných nákladov na výskum a rozvoj, úroky a iné obdobné náklady na riadenie a všeobecné správne náklady takto vynaložené, či už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.

Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky z podnikania na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

Zisky z podnikania, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, budú na účely tejto zmluvy zahŕňať iba zisky plynúce z aktív alebo činnosti tejto stálej prevádzkarne a každým rokom budú stanovené rovnakou metódou, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie zákonov žiadneho zo zmluvných štátov vzťahujúcich sa na určenie daňovej povinnosti osoby v prípadoch, keď informácia, ktorú majú príslušné daňové úrady daného štátu k dispozícii, nie je dostatočná na určenie ziskov, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkarni za predpokladu, že na základe dostupnej informácie je určenie ziskov stálej prevádzkarne v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

Výraz „zisky podnikov“ na účely tejto zmluvy znamená príjmy plynúce z akejkoľvek obchodnej či priemyselnej činnosti. Zahŕňa napríklad zisky z výrobných, obchodných, rybárskych, dopravných, komunikačných alebo ťažobných činností a z poskytovania služieb druhých osôb vrátane prípadov, keď spoločnosť poskytuje služby svojimi zamestnancami. Tento výraz nezahŕňa príjmy plynúce fyzickej osobe za poskytovanie služieb, či už ako zamestnanca, alebo v nezávislom povolaní.

Ak zisky podnikov zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nebudú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

Výraz „zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave“ na účely tohto článku zahŕňa zisky plynúce z prenájmu lodí alebo lietadiel (na určitú dobu alebo cestu) vrátane posádky. Zahŕňa tiež zisky, ktoré plynú z prenájmu lodí alebo lietadiel bez posádky, ktoré plynú podniku prevádzkujúcemu lode alebo lietadlá v medzinárodnej doprave, ale iba pokiaľ takéto prenájmy sú náhodné vo vzťahu k činnostiam uvedeným v odseku 1.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu z používania, údržby alebo prenájmu kontejnerov (vrátane prívesov, vlečných člnov a súvisiaceho zariadenia na dopravu kontejnerov) používaných v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Ustanovenie odseku 1 platí tiež na podiely na zisku z účasti na karteli, na spoločnom podniku alebo medzinárodnej prevádzkovej agentúre.

Ak

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by boli dosiahnuté podnikom skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, aké by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, tento druhý štát vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri ustanovení tejto úpravy treba prihliadať na ostatné ustanovenia tejto zmluvy, a ak to bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa navzájom poradia.

Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní v prípade podvodu, hrubej nedbanlivosti alebo vedomého zanedbania povinností.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, rezidentovi v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Tieto dividendy však môžu byť takisto zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, avšak ak skutočný vlastník dividend je rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne

Ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije v prípade dividend, ktoré vypláca United States Regulated Investment Company alebo Real Estate Investment Trust. Ustanovenie odseku 2 písm. b) sa použije v prípade dividend vyplácaných spoločnosťou Regulated Investment Company. V prípade dividend vyplácaných spoločnosťou Real Estat Investment Trust sa ustanovenie odseku 2 písm. b) použije, ak skutočným vlastníkom dividend je fyzická osoba vlastniaca menej než 10 % účasti na spoločnosti Real Estate Investment Trust; inak sa uplatní sadzba zrážkovej dane podľa vnútroštátnych predpisov.

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, účasti na zisku, ako aj príjmy z iných práv k spoločnosti, ktoré podliehajú rovnakému zdaneniu ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisk, rezidentom. Výraz „dividendy“ rovnako zahŕňa príjmy zo záväzkov vrátane dlhopisov s právom podieľať sa na zisku, a to v takom rozsahu, ako to ustanovujú právne predpisy toho zmluvného štátu, z ktorého plynie príjem.

Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak je možné pripočítať dividendy k tejto stálej prevádzkarni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

Spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, môže podliehať v druhom štáte aj inej dani okrem daní uvedených v ustanoveniach tejto zmluvy. Táto daň však nemôže prekročiť 5 % príjmov spoločnosti, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkarni v tomto druhom štáte alebo ktoré podliehajú zdaneniu na čistom základe v tomto druhom štáte podľa článku 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, alebo podľa článku 13 – Zisky zo scudzenia majetku, po odpočte daní zo ziskov uložených z týchto príjmov v tomto druhom štáte a po úprave vzhľadom na zvýšenie alebo zníženie majetku s prihliadnutím na záväzky spoločnosti vzťahujúce sa na stálu prevádzkareň alebo obchodnú alebo priemyselnú činnosť. Túto daň možno uložiť iba vtedy, ak sa takáto daň ukladá podľa právnych predpisov tohto druhého štátu z príjmov akejkoľvek stálej prevádzkarne, udržiavanej v tomto druhom štáte spoločnosťou, ktorá nie je rezidentom v tomto druhom štáte.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý zmluvný štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, iba ak tieto dividendy sú vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, tvorí časť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne alebo stálej základne umiestnenej v tomto druhom štáte, aj keď vyplácané dividendy pochádzajú celkom alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.

Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré skutočne vlastní rezident druhého zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom štáte.

Spojené štáty môžu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaniť sumu úrokov prevyšujúcu nominálny úrok (excess inclusion) z Real Estate Mortage Investment Conduit v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Výraz „úroky“ na účely tejto zmluvy označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti, ktoré podľa článku 10 – Dividendy, ods. 4 poskytujú alebo neposkytujú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjem z vládnych cenných papierov a príjem z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier vzťahujúcich sa na tieto cenné papiere, obligácie alebo dlhopisy, rovnako ako akýkoľvek iný príjem, ktorý sa podľa daňových zákonov zmluvného štátu, v ktorom príjem vzniká, považuje za príjem z požičaných peňazí.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak úroky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

Za zdroj úrokov sa bude považovať ten zmluvný štát, v ktorom je platiteľ rezidentom. Ak však osoba vyplácajúca úrok bez ohľadu na to, či je rezidentom zmluvného štátu, alebo nie, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu a tieto úroky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni, za zdroj takýchto úrokov sa bude považovať štát, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.

Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré udržiavajú medzi sebou a treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré skutočne vlastní rezident druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a), ktoré skutočne vlastní rezident zmluvného štátu, môžu byť zdanené iba v tomto štáte. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. b) môžu byť zdanené tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, avšak ak je skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Výraz „licenčné poplatky“ na účely tejto zmluvy označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za poskytnutie práva na využívanie

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom štáte, z ktorého plynú licenčné poplatky, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolania zo stálej základne tam umiestnenej, a tieto licenčné poplatky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu existujúceho medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ a skutočný vlastník, ak by takéto vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V takomto prípade bude presahujúca časť platieb zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Na účely tohto článku:

Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Výraz „nehnuteľný majetok umiestnený v druhom zmluvnom štáte“ na účely tohto článku zahŕňa majetok uvedený v článku 6, ktorý je umiestnený v tomto druhom štáte. Rovnako zahŕňa podiel na spoločnosti, ktorej najmenej 50 % majetku tvorí nehnuteľný majetok umiestnený v druhom zmluvnom štáte, a rovnako účasť v osobnom spoločenstve, zverenom majetku alebo pozostalosti, pokiaľ ich majetok pozostáva z hnuteľného majetku umiestneného v tomto druhom štáte.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý možno pripočítať stálej prevádzkarni, ktorú má alebo mal podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo ktoré možno pripočítať stálej základni, ktorú má alebo mal k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých povolaní, a zisky zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Zisky plynúce podniku jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo lietadiel alebo kontejnerov využívaných v medzinárodnej doprave môžu byť zdanené len v tomto štáte.

Platby uvedené v odseku 3 článku 12 – Licenčné poplatky, podliehajú zdaneniu iba podľa ustanovení článku 12.

Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1 až 5, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo samostatného nezávislého povolania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ takáto činnosť nie je alebo nebola vykonávaná v druhom zmluvnom štáte, a

Výraz „nezávislé povolania“ zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16 – Tantiémy, 19 – Penzie, renty, výživné a prídavky na deti, 20 – Verejné služby, a 21 – Študenti, stážisti, učitelia a výskumní pracovníci, zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu byť odmeny poberané zo zamestnania vykonávaného ako člena riadnej posádky lode alebo lietadla, ktoré sú prevádzkované podnikom jedného zmluvného štátu v medzinárodnej doprave, zdanené len v tomto zmluvnom štáte.

Osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu a poberá príjem z druhého zmluvného štátu, bude mať podľa tejto zmluvy právo na úľavy zo zdanenia v druhom zmluvnom štáte, len ak takáto osoba je

Osobe, ktorá nemá právo na výhody vyplývajúce z tejto zmluvy podľa ustanovení odseku 1, však možno tieto výhody poskytnúť, ak tak určí príslušný úrad štátu, v ktorom majú príjmy zdroj.

Výraz „uznaná burza cenných papierov“ na účely odseku 1 písm. d) znamená

Výraz „hrubé príjmy“ na účely odseku 1, písm. f) (ii) znamená hrubé výnosy, alebo tam, kde sa podnik zaoberá priemyselnou a obchodnou činnosťou zahŕňajúcou spracovanie alebo výrobu tovaru, hrubé výnosy znížené o priame náklady na pracovnú silu a materiál, ktoré možno pripočítať takémuto spracovaniu alebo výrobe a ktoré sú alebo môžu byť platené z týchto príjmov.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelec, napríklad ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník alebo ako športovec, zo svojich osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 – Nezávislé povolania, a 15 – Závislé povolania, zdanené v tomto druhom štáte okrem prípadov, keď suma hrubých príjmov plynúcich tomuto umelcovi alebo športovcovi vrátane výdavkov, ktoré mu boli hradené priamo alebo boli hradené v jeho mene z takýchto činností, nepresiahne dvadsaťtisíc dolárov Spojených štátov (20 000 USD) alebo ekvivalentnú sumu v slovenských korunách za príslušný daňový rok. Takáto daň sa môže zraziť z celej sumy všetkých hrubých príjmov plynúcich takému umelcovi alebo športovcovi v ktoromkoľvek období v priebehu príslušného daňového roku za predpokladu, že umelec alebo športovec má právo na refundáciu takýchto daní, ak nevznikne daňová povinnosť v príslušnom daňovom roku podľa ustanovení tejto zmluvy.

Ak príjmy z činností, ktoré osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu byť takéto príjmy tejto inej osoby bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 – Zisky podnikov, a 14 – Nezávislé povolania, zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa činnosti umelca alebo športovca vykonávajú, pokiaľ nie je zistené, že ani umelec, ani športovec, ani iné osoby, ktoré majú k nemu vzťah, sa nijakým spôsobom, priamo ani nepriamo, nepodieľajú na ziskoch tejto inej osoby vrátane príjmov z odloženej odmeny, prémií, poplatkov, dividend, rozdelenia ziskov osobných spoločenstiev alebo iných rozdelených ziskov.

Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu ako umelcovi alebo športovcovi budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 oslobodené od zdanenia druhým zmluvným štátom, ak návšteva tohto druhého štátu je z prevažnej časti hradená z verejných fondov skôr uvedeného štátu alebo jeho nižšieho správneho útvaru alebo miestneho orgánu alebo sa vykonala podľa osobitnej dohody medzi vládami zmluvných štátov.

S výhradou ustanovení článku 20 – Verejné služby,

Renty plynúce rezidentovi alebo skutočne vlastnené rezidentom jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte. Výraz „renty“ použitý v tomto odseku označuje stanovenú sumu, vyplácanú opakovane v určených termínoch počas určeného počtu rokov na základe záväzkov uskutočniť tieto platby ako náhradu za úplné a zodpovedajúce plnenie (iné než poskytovanie služieb).

Výživné platené rezidentovi jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu iba v tomto štáte. Výraz „výživné“ na účely tohto odseku označuje opakované platby, uskutočňované podľa písomnej zmluvy o rozchode alebo podľa rozhodnutia o rozvode, oddelenom vyživovaní alebo povinnej podpore, ktoré sú zdaniteľné u príjemcu podľa zákonov štátu, ktorého je rezidentom.

Neodpočítateľné výživné a opakované platby za účelom podpory dieťaťa, uskutočňované podľa písomnej zmluvy o rozchode alebo podľa rozhodnutia o rozvode, oddelenom vyživovaní alebo povinnej podpore, vyplácané rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu nepodliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.

1.

Fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu na začiatku svojej návštevy druhého zmluvného štátu a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto druhom zmluvnom štáte ako zamestnanec rezidenta skôr uvedeného zmluvného štátu alebo s ním uzavrela zmluvu prevažne za účelom

Fyzická osoba, ktorá je rezidentom niektorého zo zmluvných štátov v čase, keď sa začína dočasne zdržiavať v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto druhom štáte počas obdobia nepresahujúceho 1 rok ako účastník programu podporovaného vládou tohto druhého zmluvného štátu, prevažne za účelom výcviku, výskumu alebo štúdia, bude oslobodená od zdanenia týmto druhým štátom zo svojich príjmov za osobné služby vykonávané v súvislosti s takýmto výcvikom, výskumom alebo štúdiom v tomto druhom zmluvnom štáte v celkovej sume nepresahujúcej 10 000 dolárov Spojených štátov (10 000 USD) alebo v ekvivalentnej sume v slovenských korunách.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu dohodnúť na zmene sumy uvedenej v odseku 1 písm. b) iii), odseku 2 písm. b) a odseku 3 tohto článku, aby sa vzali do úvahy významné zmeny v cenových hladinách.

Fyzická osoba, ktorá navštívi jeden zmluvný štát prevažne za účelom výučby alebo vykonávania výskumu na univerzite, vysokej škole alebo inom úradne uznanom vzdelávacom alebo výskumnom ústave v druhom zmluvnom štáte a ktorá je alebo bezprostredne pred takouto návštevou bola rezidentom druhého zmluvného štátu, bude oslobodená od zdanenia v skôr uvedenom štáte na obdobie nepresahujúce dva roky z odmien za takúto výuku alebo výskum. Výhody poskytované v tomto odseku sa neudelia fyzickej osobe, ktorá v priebehu bezprostredne predchádzajúceho obdobia využívala výhody jedného z predchádzajúcich odsekov tohto článku. Fyzická osoba bude mať právo na výhody podľa tohto odseku iba raz.

Tento článok sa nepoužije na príjmy z výskumu, ak sa takýto výskum nevykonáva vo verejnom záujme, ale predovšetkým na súkromný prospech určitej osoby alebo osôb.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech vznikajú kdekoľvek, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktoré sú definované v článku 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, ods. 2, ak skutočný vlastník takýchto príjmov, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a tieto príjmy možno pripočítať takejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, vo vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu a umiestnený v druhom zmluvnom štáte môže byť zdanený v tomto druhom štáte.

Hnuteľný majetok, ktorý tvorí časť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok súvisiaci so stálou základňou, ktorú má k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte za účelom výkonu nezávislého povolania, môže byť zdanený v tomto druhom štáte.

Lode, lietadlá a kontejnery, ktoré vlastní rezident niektorého zmluvného štátu a ktoré prevádzkuje v medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok súvisiaci s prevádzkovaním takýchto lodí, lietadiel a kontejnerov, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Všetky ďalšie časti majetku rezidenta niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

V súlade s ustanoveniami a s výhradou obmedzení v právnych predpisoch Spojených štátov (ktoré sa môžu čas od času pozmeniť bez toho, aby sa zmenili ich všeobecné princípy), Spojené štáty povolia rezidentovi alebo občanovi Spojených štátov ako zápočet na daň z príjmov Spojených štátov daň z príjmov zaplatenú na Slovensku týmto rezidentom alebo občanom alebo v jeho mene.

V Slovenskej republike bude dvojaké zdanenie vylúčené týmto spôsobom:

V prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom Spojených štátov a rezidentom Slovenska, sa predpokladá, že príjem, ktorý môže byť zdanený v Spojených štátoch výhradne z dôvodu občianstva v súlade s článkom 1 – Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, ods. 3 má zdroj na Slovensku do rozsahu, ktorý je nevyhnutný na zabránenie dvojakému zdaneniu za predpokladu, že v nijakom prípade nebude daň platená Spojeným štátom menšia než daň, ktorá by bola zaplatená, keby fyzická osoba nebola občanom Spojených štátov.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú v druhom zmluvnom štáte podliehať žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať príslušníci tohto druhého štátu za rovnakých okolností. Toto ustanovenie sa bude uplatňovať aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov. Avšak na účely zdanenia Spojených štátov štátni príslušníci Spojených štátov, ktorí podliehajú zdaneniu na základe celosvetového príjmu, nie sú v rovnakej situácii ako slovenskí štátni príslušníci, ktorí nie sú rezidentmi Spojených štátov.

Výraz „štátni príslušníci“ znamená

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

Nič v tomto článku sa nebude vykladať ako zabraňujúce niektorému zo zmluvných štátov uložiť daň podľa článku 10 – Dividendy, ods. 6.

Okrem prípadov, keď sa uplatní ustanovenie článku 9 – Združené podniky, ods. 1, článku 11 – Úroky, ods. 4 alebo článku 12 – Licenčné poplatky, ods. 5 úroky, licenčné poplatky a iné úhrady platené rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely stanovenia zdaniteľných ziskov skôr uvedeného rezidenta odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy, ktoré má rezident jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu, budú na určenie zdaniteľného majetku skôr uvedeného rezidenta odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vlastnený alebo kontrolovaný osobou alebo osobami, ktoré sú rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 – Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, budú vzťahovať na dane akéhokoľvek druhu a charakteru ukladané jedným zo zmluvných štátov alebo jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť k jej zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže bez ohľadu na opravné prostriedky, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom alebo štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Akákoľvek dohoda bude uskutočnená bez ohľadu na akékoľvek časové či iné procedurálne obmedzenia obsiahnuté vo vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto zmluvy, vyriešiť vzájomnou dohodou. Môžu navzájom konzultovať aj vylúčenie dvojakého zdanenia v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.

Príslušné úrady zmluvných štátov môžu navzájom priamo konzultovať za účelom dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom zmluvy, pokiaľ toto zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1 – Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje. Akékoľvek informácie, ktoré zmluvný štát dostal, budú sa udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním, vyberaním alebo spravovaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch vo vzťahu k daniam, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje. Tieto osoby alebo úrady použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu zverejniť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

Ustanovenia odseku 1 nebudú v nijakom prípade vykladané tak, že ukladajú zmluvnému štátu povinnosť

Ak jeden zmluvný štát požaduje informáciu v súlade s týmto článkom, druhý zmluvný štát získa informáciu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka, rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby daň skôr uvedeného štátu bola daňou toho druhého štátu a bola uložená týmto druhým štátom. Na osobitné požiadanie príslušného úradu jedného zmluvného štátu poskytne príslušný úrad druhého zmluvného štátu informácie podľa tohto článku vo forme výpovedí svedkov a autentických kópií, needitovaných pôvodných dokumentov, (vrátane účtovných kníh, dokladov, vyhlásení, záznamov, účtov a rukopisov) v rovnakom rozsahu, v akom možno takéto výpovede a dokumenty získať podľa právnych predpisov a správnej praxe tohto druhého štátu, pokiaľ ide o jeho vlastné dane.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 – Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sa táto zmluva na účely tohto článku uplatní na dane všetkých druhov, ktoré ukladá zmluvný štát.

Táto zmluva podlieha ratifikácii v súlade s postupmi, ktoré sa uplatňujú v každom zo zmluvných štátov, a výmena ratifikačných listín sa uskutoční vo Washingtone, D.C., čo najskôr.

Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia nadobudnú účinnosť takto: