Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti 2004

Zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby (ďalej len „osoba"), ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník (§ 54 ods. 3); poskytuje sa v zdraví, v chorobe, v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.

Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku a liečbu vrátane rehabilitácie, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu, záchrannú zdravotnú službu¹) a osobitnú zdravotnú starostlivosť; poskytuje sa formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti a formou ústavnej zdravotnej starostlivosti (§ 17 až 20a).

Zdravotná starostlivosť je aj lekárenská starostlivosť a kúpeľná starostlivosť.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti členovi lodnej posádky na palube námornej lode upravuje osobitný predpis.^1a)

Lekárenskú starostlivosť upravuje osobitný predpis.^1b)

Ochranu zdravia ľudí upravuje osobitný predpis.^1c)

So zdravotnou starostlivosťou súvisia aj niektoré služby.

Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú:

Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) až c) poskytuje zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu k zdravotníckemu zariadeniu alebo držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení; služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. d) poskytuje prepravca podľa osobitného predpisu.^1d)

Úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje osobitný predpis.^2a)

Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynule, sústavne a aby bola dostupná.

Dietetická potravina je osobitne určená alebo osobitne zložená potravina určená

Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe povinného zdravotného poistenia (ďalej len „zdravotné poistenie") bezplatne a za čiastočnú úhradu, na základe zmluvného pripoistenia^2b) a zdravotnej starostlivosti za celú úhradu upravuje osobitný predpis.³)

Osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, má právo na starostlivosť podľa druhu a stupňa zdravotného postihnutia. Osoba má právo na výber lekára alebo zdravotníckeho zariadenia s výnimkou osoby vykonávajúcej základnú, náhradnú, prípravnú a mimoriadnu vojenskú službu^3b) a osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade ohrozenia života alebo bezprostredne hroziacej závažnej poruchy zdravia má osoba právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení, ktoré je schopné poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.³)

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má osoba voči zdravotníckym pracovníkom a iným odborným pracovníkom v zdravotníctve právo na

Každá osoba je povinná

Osoba, ktorá úmyselne zneužije poskytnutie zdravotnej starostlivosti, je povinná na základe rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia nahradiť náklady, ktoré tomuto zariadeniu vznikli. Na poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa v tomto prípade nevzťahujú predpisy o zdravotnom poistení.

Povinnosti osôb na úseku ochrany zdravia ľudí upravuje osobitný zákon.^1a)

Podrobnosti o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu a o preventívnych prehliadkach ustanoví ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje ambulantne alebo ústavne formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach.

Ambulantná starostlivosť sa poskytuje v ambulanciách, formou návštevnej služby, ďalej v rámci lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, a to aj v byte chorého alebo na inom mieste, na ktorom treba pacientovi poskytnúť túto starostlivosť.

Ústavná starostlivosť sa poskytuje v lôžkových zariadeniach, ak zdravotný stav pacienta vyžaduje takú starostlivosť, ktorú nie je možné poskytovať ambulantne. Súčasťou ústavnej starostlivosti je aj ústavná pohotovostná služba.

Podrobnosti o organizácii a poskytovaní primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Primárna zdravotná starostlivosť je základná ambulantná preventívna a liečebná starostlivosť vrátane sprostredkovania ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, návštevnej služby, lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Poskytujú ju praktickí lekári pre dospelých, praktickí lekári pre deti a dorast, dorastoví lekári, gynekológovia, zubní lekári a ďalší príslušní zdravotnícki pracovníci.

Súčasťou primárnej zdravotnej starostlivosti je aj závodná preventívna zdravotná starostlivosť, ktorá sa zabezpečuje v spolupráci so zamestnávateľom a závodnou zdravotnou službou^7ab). Jej obsahom je prevencia zameraná na ochranu zdravia zamestnancov pred chorobami z povolania a inými poškodeniami zdravia z práce a na prevenciu úrazov.

Lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť pri náhlom ochorení, zhoršení zdravotného stavu alebo pri ohrození života, ktoré vzniklo v čase mimo riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Lekársku službu prvej pomoci sú povinné vykonávať zmluvné zdravotnícke zariadenia primárnej zdravotnej starostlivosti podľa pokynov lekára samosprávneho kraja.

Záchranná zdravotná služba¹) je zdravotná starostlivosť pri chorobných stavoch a úrazoch, pri ktorých odklad poskytnutia tejto starostlivosti bezprostredne ohrozuje život osoby, vrátane s touto zdravotnou starostlivosťou súvisiacej prepravy osôb, ľudských tkanív, orgánov a darcov orgánov na účely transplantácie, prepravy krvi a krvných derivátov, liekov, zdravotníckej techniky a zdravotníckych pracovníkov; jej súčasťou je rýchla zdravotná pomoc a letecká záchranná zdravotná služba. Záchranná zdravotná služba je základná zložka integrovaného záchranného systému podľa osobitného predpisu^7ac) a plní aj úlohy vyplývajúce z potrieb civilnej ochrany obyvateľstva a z potrieb bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Sekundárna zdravotná starostlivosť je preventívna, diagnostická a liečebná starostlivosť, ktorá presahuje rámec primárnej zdravotnej starostlivosti. Jej súčasťou sú aj konziliárne služby. Poskytuje sa ambulantne a ústavne.

Starostlivosť podľa odseku l je pacientovi dostupná na základe odporúčania lekára primárnej, sekundárnej alebo následnej zdravotnej starostlivosti alebo bez odporúčania lekára v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.³)

Následná zdravotná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu primárnu zdravotnú starostlivosť a sekundárnu zdravotnú starostlivosť v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu alebo na zlepšenie zdravotného stavu. Zahŕňa najmä liečebnú rehabilitáciu, psychologickú starostlivosť, logopedickú starostlivosť, liečebno-pedagogickú starostlivosť a kúpeľnú starostlivosť.

Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako ambulantná starostlivosť alebo ústavná starostlivosť v jednotlivých druhoch zdravotníckych zariadení na základe odporúčania lekárov primárnej alebo sekundárnej zdravotnej starostlivosti.

Ošetrovateľská starostlivosť je starostlivosť sestry poskytovaná metódou ošetrovateľského procesu osobe alebo skupine osôb pri predchádzaní chorobám, pri podpore a udržaní zdravia, pri liečení chorôb a pri umieraní. Ošetrovateľská starostlivosť je súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb, v školách a v školských zariadeniach, v domácom prostredí chorého, v pracovnom prostredí, v záchytných utečeneckých táboroch, v pobytových utečeneckých táboroch, humanitných centrách^7ac) a všade tam, kde sa osoba vyžadujúca ošetrovateľskú starostlivosť nachádza.

Pôrodná asistencia je starostlivosť pôrodnej asistentky o ženu a dieťa počas fyziologického tehotenstva, pôrodu a šestonedelia, starostlivosť o reprodukčné zdravie a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti pri gynekologických a pôrodníckych ochoreniach. Pôrodná asistencia je súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zdravotníckych zariadeniach, v domácom prostredí chorého a všade tam, kde sa tehotná žena a rodička nachádza.

Ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu poskytujú sestry a pôrodné asistentky, ktoré majú odbornú spôsobilosť na výkon povolania podľa osobitného predpisu.¹⁰)

Súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré môže predpisovať lekár na tlačivách ustanovených osobitným predpisom. Pravidlá účelného predpisovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podľa súčasných poznatkov farmakoterapie^7b) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Osobitnou zdravotnou starostlivosťou je psychiatrická starostlivosť, zdravotná starostlivosť o osoby závislé od alkoholu alebo iných návykových látok, zdravotná starostlivosť súvisiaca s overením nových medicínskych poznatkov, odoberanie a prenos tkanív a orgánov, odber a darcovstvo krvi.

Umelé prerušenie tehotenstva upravuje osobitný predpis.¹³)

Osobám s príznakmi duševnej poruchy alebo duševnej choroby sa poskytne ambulantná alebo ústavná psychiatrická starostlivosť.

Vyšetrovacie a liečebné výkony psychiatrickej starostlivosti sa uskutočňujú so súhlasom pacienta alebo jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Lekár je povinný poskytnúť pacientovi vhodné poučenie o jeho chorobe. Zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi lekár poskytne úplné poučenie.

Na vykonanie osobitne závažných psychiatrických zásahov alebo na výkony, ktoré by mohli závažne zmeniť osobnosť pacienta mladšieho ako 18 rokov, pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, je potrebný okrem súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka udeleného na základe stanoviska odborného konzília aj súhlas súdu.

Postup pri liečbe transsexuálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Bez súhlasu možno prevziať pacienta do ústavnej psychiatrickej starostlivosti v prípadoch uvedených v § 14 ods. 2 písm. b).

V prípade, ak pacient, ktorý vzhľadom na svoj zdravotný stav ohrozuje svoje okolie, opustí zdravotnícke zariadenie bez súhlasu lekára, je toto zariadenie povinné informovať o tom príslušný útvar Policajného zboru s cieľom zistiť miesto pobytu pacienta. Zdravotnícke zariadenie podľa možnosti informuje aj osoby, o ktorých sa predpokladá, že ich pacient môže ohroziť.

Oznamovaciu povinnosť voči súdu má podľa § 14 ods. 3 zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak pacienta s príznakmi duševnej poruchy alebo duševnej choroby prijalo do psychiatrickej starostlivosti s jeho súhlasom a až v priebehu liečby bolo potrebné obmedziť jeho voľný pohyb. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať iba také vyšetrovacie a liečebné výkony, ktoré sú nevyhnutné na bezprostrednú záchranu života, na zabránenie vážneho zhoršenia zdravia pacienta alebo na zabezpečenie ochrany okolia pacienta.

Osobám závislým od alkoholu alebo iných návykových látok sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach ambulantná alebo ústavná starostlivosť vtedy, ak to vyžaduje ich zdravotný stav.

Osoby závislé od alkoholu alebo iných návykových látkach, ktorým bolo uložené ochranné liečenie súdom, sú povinné podrobiť sa takémuto liečeniu, ak sa toto liečenie nemohlo vykonať počas výkonu trestu odňatia slobody.

Overovanie nových medicínskych poznatkov na človeku (ďalej len „overovanie“) možno vykonať len za podmienok ustanovených v tomto zákone. Overovanie na účely tohto zákona je potvrdenie vopred určenej hypotézy, potrebnej na získanie nových medicínskych poznatkov, na vypracovanie nových metód a hypotéz alebo na klinické skúšanie liekov alebo zdravotníckych pomôcok v záujme zachovania alebo zlepšenia zdravia ľudí.

Overovaniu musia predchádzať laboratórne pokusy, pokusy na zvieratách a starostlivé zhodnotenie predvídateľných rizík a záťaže človeka v porovnaní s predvídateľným prospechom, ktorý z overovania môže plynúť.

Pred začatím overovania musí byť každá osoba, na ktorej sa má overovanie vykonávať, úplne poučená o všetkých zdravotníckych výkonoch a o možných rizikách, ktoré by mohli ovplyvniť jej zdravie, a informovaná o cieľoch, metódach a o očakávanom prospechu z overovania. Tejto osobe sa musí poskytnúť informácia o práve nezúčastniť sa na overovaní alebo zrušiť súhlas s účasťou na overovaní, a to kedykoľvek a bez akýchkoľvek následkov. Poučenie a súhlas pacienta treba zaznačiť do jeho zdravotnej dokumentácie.

Overovanie posudzujú, pripomienkujú a schvaľujú zdravotnícke zariadenia v spolupráci so stavovskými organizáciami⁹) a na ten účel si utvárajú nezávislé komisie na posudzovanie etických otázok (ďalej len „etická komisia“). Etická komisia dohliada na vykonávané overovanie, má najmenej troch členov a skladá sa zo zdravotníckych pracovníkov a z osoby s vysokoškolským magisterským právnickým vzdelaním. Členom etickej komisie nemôže byť osoba, ktorá overovanie objednala, osoba blízka⁷) objednávateľovi overovania, osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu voči objednávateľovi overovania, a osoba, ktorá overovanie vykonáva. Na prijatie rozhodnutia etickej komisie je potrebný súhlas všetkých jej členov.

Súčasťou overovania je vedenie protokolu overovania. Protokol overovania musí obsahovať návrh a opis vykonaných postupov overovania a opis etických problémov spojených s overovaním. Protokol overovania sa predkladá na posúdenie, pripomienkovanie a schválenie etickej komisii vždy, keď oň požiada. Osoba zodpovedná za overovanie je povinná poskytovať etickej komisii pri vykonávaní dohľadu nad overovaním ňou požadované informácie.

Overovanie sa rozlišuje na zdravotne indikované overovanie a overovanie bez zdravotnej indikácie.

Overovanie nemožno vykonať, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúčastnenej na overovaní. V prípade, že k takému ohrozeniu zdravotného stavu dôjde počas vykonávania overovania, je potrebné overovanie okamžite zastaviť.

Overovaním nie sú lekárske výkony, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicínske metódy (metódy lege artis).

Zdravotne indikovaným overovaním sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy na pacientovi trpiacom chorobou, na ktorú je overovanie zamerané, za predpokladu, že sa očakáva účinnejší výsledok liečby tejto choroby alebo že cieľom takéhoto overovania je diagnostický alebo liečebný prospech pre pacienta.

Zdravotne indikované overovanie možno robiť na základe písomného alebo inak preukázateľného súhlasu pacienta, ktorý je plnoletý a plne spôsobilý na právne úkony. U maloletých osôb a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony možno zdravotne indikované overovanie vykonať len po súhlase ich zákonného zástupcu udeleného na základe odporúčania odborného konzília.

Overovaním bez zdravotnej indikácie sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy alebo liečiva na zdravej osobe alebo na osobe trpiacej inou chorobou, než na akú je overovanie zamerané. Jeho cieľom nie je diagnostický alebo liečebný prospech pre osobu, ktorá sa overovaniu podrobila, ale overenie novej preventívnej, diagnostickej a liečebnej metódy alebo liečiva, prípadne získanie nového medicínskeho poznatku pre rozvoj lekárskej vedy.

Overovanie bez zdravotnej indikácie možno vykonať len na základe písomného alebo inak preukázateľného súhlasu osoby staršej ako 18 rokov a plne spôsobilej na právne úkony.

Overovanie bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na

Zdravotnícke zariadenie zodpovedá za škodu spôsobenú osobe pri overovaní.

Zdravotnícke zariadenie vykonávajúce overovanie je povinné uzavrieť osobitnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá môže byť spôsobená osobe podrobujúcej sa overovaniu.

Odoberanie a prenos tkanív a orgánov (ďalej len „orgán“) vykonávajú zdravotnícke zariadenia a výskumné ústavy určené ministerstvom zdravotníctva, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom.

Orgán, ktorý bol odobratý pri lekárskom výkone, musí byť odborne biopticky vyšetrený.

Darcom na účely tohto zákona sa rozumie mŕtvy alebo živá osoba, z ktorej tela sa odoberajú orgány určené pre potreby transplantácie, na liečebné ciele alebo vedeckovýskumné ciele.

Príjemcom na účely tohto zákona sa rozumie osoba, do ktorej tela sa vkladá orgán.

Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať.

Živému darcovi možno odobrať orgány iba po posúdení odborným konzíliom, ktoré zváži, či možno odôvodnene predpokladať úspešné uskutočnenie odberu orgánu a jeho prenosu, ako aj to, či prospech pre príjemcu prevažuje nad ujmou darcu. Odber nemožno uskutočniť, ak možno predpokladať vážne ohrozenie zdravotného stavu darcu, a to ani za predpokladu jeho písomného súhlasu. Odber nemožno uskutočniť ani vtedy, ak je darca vo výkone trestu odňatia slobody.

Orgány od živého darcu môže odoberať len štátne zdravotnícke zariadenie, ktoré určí ministerstvo zdravotníctva. Takéto zdravotnícke zariadenie je povinné uzavrieť osobitnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť živému darcovi pri odbere orgánu.

Živého darcu je potrebné úplne poučiť o možných zdravotných rizikách.

Prenos orgánov z tela živého darcu do iného tela alebo ich odber na iné ciele (§ 45 ods. 3) za úhradu sú zakázané.

Akýkoľvek zásah vykonávaný s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou, či živou, alebo mŕtvou, je zakázaný.

Odoberať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedeckovýskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do jej telesnej integrity nesúhlasí; toto odmietnutie je súčasťou zdravotnej dokumentácie.

Odoberať orgány z tiel mŕtvych na liečebné a vedeckovýskumné ciele možno len po posúdení odborným konzíliom. Preniesť orgány z tiel mŕtvych v záujme liečenia možno len vtedy, ak po posúdení odborným konzíliom možno dôvodne predpokladať úspešné uskutočnenie výkonu u príjemcu. Totožnosť mŕtveho musí byť overená. Výber príjemcu sa riadi výlučne lekárskym hľadiskom.

Odber a použitie orgánu z tela mŕtveho na účely podľa § 45 ods. 3 za úhradu sú zakázané.

Prípustnosť prenosu orgánu do tela príjemcu je viazaná na zdravotnú spôsobilosť príjemcu a jeho súhlas s transplantáciou.

Zdravotnú spôsobilosť príjemcu posúdi odborné konzílium, ktorého členom je aj transplantujúci lekár. Na základe rozhodnutia odborného konzília lekár, ktorý má príjemcu v priamej starostlivosti, je povinný úplne ho poučiť o rizikách lekárskeho výkonu. Berie pritom zreteľ na jeho zdravotný stav a duševnú vyspelosť.

Súhlas príjemcu na vykonanie transplantácie sa zásadne vyžaduje písomnou formou. Ak ide o príjemcu mladšieho ako 18 rokov alebo o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, vyžaduje sa aj písomný súhlas zákonného zástupcu. V prípade, že tento zástupca súhlas nedá, rozhodne na návrh zdravotníckeho zariadenia súd.

Odber krvi na transfúziu a na prípravu krvných prípravkov sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach na základe písomného alebo inak preukázateľného súhlasu darcu.

Odber krvi možno vykonať vtedy, ak odberom krvi nenastane ohrozenie zdravotného stavu u darcu a ak nie je zdravotná kontraindikácia na odber.

Darca krvi je povinný pred odberom krvi podrobiť sa potrebným vyšetreniam. Bližšie podmienky na odber krvi a zdravotné kontraindikácie odberu ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Darcom krvi môže byť osoba staršia ako 18 rokov, u ktorej nie sú kontraindikácie na odber, spôsobilá na právne úkony, spravidla do 55 rokov veku, s výnimkou tehotných žien.

Úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia a nález mŕtveho tela sa musí bez meškania oznámiť lekárovi, ktorý mal mŕtveho v priamej zdravotnej starostlivosti, a ak takého niet, lekárovi, ktorý je najbližšie k miestu úmrtia. Pri podozrení, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom alebo samovraždou, treba úmrtie bez meškania oznámiť príslušnému útvaru Policajného zboru.

Povinnosť oznámiť úmrtie lekárovi uvedenému v odseku 1 má

Ak niet osoby, ktorá je povinná oznámiť úmrtie podľa odsekov 1 a 2, oznamovaciu povinnosť má každý, kto sa o úmrtí dozvedel alebo našiel telo mŕtveho.

Úmrtie v zdravotníckych zariadeniach sa bez meškania oznamuje osobám blízkym zomrelému, ak niet takých osôb, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu zomrelého. Ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu, oznamuje sa úmrtie obci, v ktorej je zdravotnícke zariadenie umiestnené.

Každý je povinný dať lekárovi, ktorý zomrelého prehliada, informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k úmrtiu.

Prehliadkou mŕtveho sa v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy zisťuje smrť, jej čas a príčina.

Prehliadku mŕtveho mimo zdravotníckeho zariadenia urobí lekár, ktorému bolo úmrtie oznámené. Ak lekár zomrelého pred smrťou ošetroval alebo pomáhal pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve, alebo má k zomrelému príbuzenský vzťah, prehliadku urobí lekár určený vedúcim príslušného zdravotníckeho zariadenia alebo lekárom samosprávneho kraja.

Prehliadku zomrelého v zdravotníckom zariadení urobí lekár určený vedúcim tohto zariadenia.

Prehliadku osoby, ktorá zomrela v objektoch ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov alebo v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, vykonávajú lekári týchto síl a zborov.

Ak lekár, ktorý urobil prehliadku mŕtveho, nenariadi pitvu, je povinný bez meškania oznámiť úmrtie príslušnému okresnému úradu, ktorý vedie matriku. Ak je pitva lekárom nariadená, oznámi matrike úmrtie zdravotnícke zariadenie, ktoré pitvu vykonalo.

Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy.

Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu.

Nezvratné vyhasnutie všetkých funkcií mozgového kmeňa alebo nezvratné zlyhanie všetkých mozgových funkcií je pre potreby transplantácie lekár povinný zisťovať metódou, ktorá je v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy. Ak sa dýchacie a obehové funkcie udržiavajú pomocou prístrojov, osoba sa považuje za mŕtvu, ak odborné konzílium jednomyseľne konštatuje, že vykonané vyšetrenia dokazujú nezvratné vyhasnutie všetkých funkcií mozgového kmeňa alebo nezvratné vyhasnutie všetkých mozgových funkcií. Členom odborného konzília musí byť lekár, ktorý má osobu v priamej starostlivosti, odborník pre neurológiu a odborník pre anesteziológiu a resuscitáciu. Členom odborného konzília nesmie byť člen transplantačnej skupiny. Po určení mozgovej smrti odborným konzíliom môže lekár upustiť od ďalšej resuscitácie. Odborné konzílium môže povoliť pokračovanie resuscitácie aj po určení momentu smrti, ak ide o mŕtveho, ktorému sa má odobrať transplantát. Pritom sa musí splniť podmienka ustanovená v § 47 ods. 1.

Lekár alebo odborné konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení momentu smrti.

Po tom, ako lekár alebo odborné konzílium určili moment smrti, nemožno na tele mŕtveho robiť žiadne iné zdravotné výkony s výnimkou nariadenej pitvy a takých úkonov, ktoré sú potrebné na účely odoberania orgánov.

Každý má právo na zachovanie telesnej integrity. Zásahy do integrity mŕtveho sa vykonávajú len v prípadoch ustanovených týmto zákonom tak, aby ani po smrti nebola znížená ľudská dôstojnosť mŕtveho.

Pitvu mŕtveho nemožno vykonať, ak to osoba počas svojho života písomne alebo inak preukázateľným spôsobom odmietla; toto odmietnutie je súčasťou zdravotnej dokumentácie osoby (§ 16).

Ak osoba počas svojho života odmietla pitvu svojho tela, možno ju napriek tomu vykonať v týchto prípadoch:

Pitva sa môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako lekár alebo odborné konzílium bezpečne zistili, že v dôsledku zastavenia dýchacích činností a zastavenia srdcovej činnosti nastala smrť (§ 51 ods. 1).

Pred uplynutím dvoch hodín možno vykonať pitvu mŕtveho, ak smrť bola zistená podľa § 52 ods. 2 a 3, len ak ide o odobratie orgánov na účely podľa § 45 ods. 3, a to za podmienok, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícki pracovníci.

Zdravotnícki pracovníci sú osoby, ktoré osobne poskytujú zdravotnú starostlivosť a získali

Zdravotnícki pracovníci sa zaraďujú do týchto kategórií:

Osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie, vyššie odborné, úplné stredné odborné alebo stredné odborné vzdelanie v iných študijných odboroch, ako je uvedené v odseku 2, a vykonávajú pracovné činnosti v zdravotníckych zariadeniach potrebné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sú inými odbornými pracovníkmi v zdravotníctve. Inými odbornými pracovníkmi v zdravotníctve sú aj vojaci základnej služby a náhradnej služby s iným vzdelaním, ako je uvedené v odseku 2, ktorí úspešne absolvovali špeciálny zdravotnícky výcvik a ktorí sa osobne podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Odborná spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov uvedených v § 54 ods. 3 písm. a) až h) je dosiahnutie stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore na výkon odborných pracovných činností, získanie diplomu o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore na výkon špecializovaných pracovných činností alebo získanie certifikátu na výkon certifikovaných pracovných činností. Odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných certifikačných študijných programoch (ďalej len „akreditovaný program"). O práve vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať akreditovaný program rozhoduje ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva si na rozhodovanie o práve vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať akreditovaný program a na výkon ďalších činností v oblasti akreditácie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov ako svoj poradný orgán. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie a akreditácii upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. U zdravotníckych pracovníkov uvedených v § 54 ods. 3 písm. i) a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve sa vyžaduje aj získanie osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve. Odbornú spôsobilosť pracovníkov v zdravotníctve ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Osoby, ktoré získali len základné vzdelanie a vykonávajú pomocné pracovné činnosti v oddeleniach zdravotníckych zariadení, sú pomocní pracovníci v zdravotníctve.

Zdravotnícky pracovník je spôsobilý na výkon zdravotníckeho povolania, ak spĺňa predpoklady podľa osobitných predpisov.^10d)

Osoby, ktoré vykonávajú liečiteľskú činnosť, sa nepovažujú za zdravotníckych pracovníkov, iných zdravotníckych pracovníkov, ani za iných odborných pracovníkov v zdravotníctve.

Usadená osoba na účely tohto zákona je občan členského štátu, ktorý na území Slovenskej republiky sústavne vykonáva zdravotnícke povolanie na základe povolenia na výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky.

Hosťujúca osoba na účely tohto zákona je občan členského štátu, ktorý je už usadený na území iného členského štátu, ako je Slovenská republika, a na území Slovenskej republiky vykonáva zdravotnícke povolanie príležitostne za podmienok uvedených v odseku 14.

Ministerstvo zdravotníctva povolí výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky občanovi členského štátu, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, po predložení dokladu o

Za doklad uvedený v odseku 4 písm. c) až e) sa považuje doklad vydaný v inom členskom štáte, ktorý obsahom zodpovedá dokladu vydávanému v Slovenskej republike. U osôb, ktoré na území Slovenskej republiky budú poskytovať zdravotnú starostlivosť po prvýkrát od získania odbornej spôsobilosti, sa nevyžaduje doklad podľa odseku 4 písm. d). Doklady uvedené v odseku 4 písm. c) až e) nesmú byť staršie ako tri mesiace od ich vydania a doklad uvedený v odseku 4 písm. a) nesmie byť starší ako dvanásť mesiacov od jeho vydania. Doklady uvedené v odseku 4 musia byť predložené spolu s ich úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

Ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky osobe, ktorá nie je občanom členského štátu, alebo občanovi členského štátu, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v štáte, ktorý nie je členským štátom, po splnení podmienok uvedených v odseku 4 písm. a) až f) a v odseku 5 a po predložení povolenia na prechodný pobyt alebo na trvalý pobyt podľa osobitného predpisu.^14d)

Ministerstvo zdravotníctva môže aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 4 písm. b) až f), v odseku 5, ak nejde o činnosť podľa písmena b), a v odsekoch 6 a 7 povoliť výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky na určitý čas s vymedzením činností, ktoré možno v rámci povolenia vykonávať, cudzincovi alebo občanovi Slovenskej republiky, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v cudzine a je

Ministerstvo zdravotníctva prešetrí na žiadosť členského štátu skutočnosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky, ak sa viažu na výkonávanie zdravotníckeho povolania a ak môžu ovplyvniť vykonávanie zdravotníckeho povolania na území tohto členského štátu. Ministerstvo zdravotníctva o zistených skutočnostiach a o prijatých opatreniach informuje tento členský štát najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

Ministerstvo zdravotníctva pri postupe podľa odseku 9 zabezpečí ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu.^14e)

Pri vydávaní povolenia na výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,¹¹) ak tento zákon neustanovuje inak.

Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poskytuje osobám, ktorým vydalo povolenie na výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky podľa odsekov 4 až 8, informácie o platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, ktoré upravujú zdravotné poistenie, sociálne zabezpečenie a etiku výkonu zdravotníckeho povolania.

Ak občan členského štátu vykonáva zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky ako hosťujúca osoba, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky na základe oznámenia. Vykonávanie takej činnosti občan členského štátu oznamuje ministerstvu zdravotníctva bezodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa začatia takej činnosti. Ministerstvo zdravotníctva vedie o oznámeniach chronologický zoznam podľa dátumu podania oznámenia. Oznámenie musí obsahovať

Ak má ministerstvo zdravotníctva pochybnosti o rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa odseku 14, môže kedykoľvek žiadať vysvetlenie alebo spresnenie oznámených informácii.

Ak má občan členského štátu, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky, súdom zakázaný výkon činnosti^14f) na území Slovenskej republiky, príslušná stavovská organizácia o tejto skutočnosti informuje príslušný orgán členského štátu najneskôr do troch mesiacov odo dňa zistenia, že bol vydaný takýto zákaz. Ak taký občan nemôže vykonávať zdravotnícke povolanie na základe vylúčenia zo stavovskej organizácie alebo mu bolo stavovskou organizáciou^10d) uložené iné disciplinárne opatrenie, stavovská organizácia o tejto skutočnosti informuje príslušný orgán členského štátu najneskôr do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení alebo rozhodnutia o uložení iného disciplinárneho opatrenia.

Poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.

Zdravotnícky pracovník je povinný

Zdravotnícki pracovníci a iní odborní pracovníci v zdravotníctve sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania.

Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka, iného zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo ten orgán štátnej správy, ktorý zdravotnícke zariadenie zriadil alebo ktorý vydal povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak nejde o prípady uvedené v § 16 ods. 5.

Povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením zdravotnej dokumentácie o pacientovi medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v § 16 ods. 3 až 7.

Povinná mlčanlivosť sa neporuší ani informovaním

Povinnosť oznamovať určité skutočnosti uložené zdravotníckym pracovníkom osobitnými predpismi¹⁵) týmto nie je dotknutá. Ten, komu sa skutočnosti oznamujú, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť.

V otázkach výchovy a výučby na lekárskych fakultách, na farmaceutických fakultách a na fakultách zdravotníctva a sociálnej práce spolupracuje ministerstvo zdravotníctva s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Podľa zásad ustanovených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) riadi a kontroluje odbornú pedagogickú činnosť na stredných zdravotníckych školách. Všetky zdravotnícke školy zaraďuje do siete škôl v spolupráci s ministerstvom školstva.

Výučbové základne vysokých škôl, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie zamerané na prípravu zdravotníckych pracovníkov a na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, sú kliniky, ústavy a lekárne.

Výučbové základne stredných zdravotníckych škôl sú školiace pracoviská, na ktorých sa vykonáva praktické vyučovanie žiakov stredných zdravotníckych škôl podľa profilu študijného odboru a ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov so stredoškolským vzdelaním. Výučbové základne možno zriadiť vo fakultných nemocniciach, fakultných nemocniciach s poliklinikou, v nemocniciach s poliklinikou II. a III. typu, v štátnych zdravotných ústavoch, v zdravotníckych zariadeniach, ktoré poskytujú primárnu zdravotnú starostlivosť, a vo verejných lekárňach. Zriaďuje ich zdravotnícke zariadenie po dohode s príslušnou strednou zdravotníckou školou, a to spravidla v sídle príslušnej strednej zdravotníckej školy.

Dohodu o zriadení výučbovej základne podľa odsekov 2 a 3 zašle zdravotnícke zariadenie ministerstvu zdravotníctva do 15 dní od jej uzavretia.

Diplomy, vysvedčenia, osvedčenia a ostatné doklady o vzdelaní okrem diplomov o špecializácii (§ 56b) alebo ich súbory (ďalej len „doklad o vzdelaní") vydané školami alebo inými príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov členských štátov na účely výkonu zdravotníckeho povolania v kategórii lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka uznáva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^14a)

Podmienky uznávania dokladov o vzdelaní vydaných školami alebo inými príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov členských štátov na účely výkonu zdravotníckeho povolania v kategórii laborant, asistent, technik a iný zdravotnícky pracovník upravuje osobitný predpis.^14a)

Ministerstvo zdravotníctva môže v rámci povoľovania výkonu povolania (§ 54a) uznať diplom o špecializácii získaný v cudzine, požadovať ďalší doklad potvrdzujúci absolvovanie potrebného vzdelávania a odbornej zdravotníckej praxe v príslušnom špecializačnom odbore alebo určiť zdravotníckemu pracovníkovi rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jeho uznanie okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3. Ministerstvo zdravotníctva rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa, keď žiadateľ predložil svoju žiadosť so všetkými potrebnými dokladmi.

Ministerstvo zdravotníctva uzná diplom o špecializácii zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je občanom členského štátu a ktorý získal diplom o špecializácii v členskom štáte, ak taký diplom

Ministerstvo zdravotníctva môže uznať zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je občanom členského štátu a ktorý získal diplom o špecializácii v členskom štáte, aj diplom o špecializácii, ktorý nespĺňa podmienku uvedenú v odseku 2 písm. b), ak osoba spĺňa podmienky na získanie príslušnej špecializácie ustanovené pre občanov Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky osobitným predpisom.^15b)

Ministerstvo zdravotníctva pri uznávaní diplomov o špecializácii, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v prílohe č. 2, zohľadní absolvovanú odbornú zdravotnícku prax v cudzine v príslušnom špecializačnom odbore vrátane sústavného vzdelávania za predpokladu, že táto odborná zdravotnícka prax a toto sústavné vzdelávanie zodpovedá požiadavkám ustanoveným v osobitnom predpise.^15b) Ak prax nezodpovedá ustanoveným požiadavkám, informuje bezodkladne o rozsahu potrebného doplnenia vedomostí a zručností a dĺžke jeho trvania na území Slovenskej republiky.

Ministerstvo zdravotníctva môže od zdravotníckeho pracovníka, ktorý je občanom členského štátu a ktorý získal diplom o špecializácii v inom členskom štáte v inej ako dennej forme štúdia, požadovať, aby okrem diplomu o špecializácii predložil aj osvedčenie alebo iný doklad potvrdzujúci, že najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu posledných piatich rokov predchádzajúcich vydaniu osvedčenia alobo iného dokladu vykonával v členskom štáte činnosti v príslušnom špecializačnom odbore.

O akreditáciu vzdelávacej aktivity, ktorá podlieha akreditácii, môže požiadať vzdelávacia ustanovizeň, ktorá spĺňa tieto podmienky:

Žiadosť obsahuje názov, adresu, identifikačné číslo vzdelávacej ustanovizne, charakteristiku činnosti vzdelávacej ustanovizne a názov špecializačného študijného programu alebo certifikačného študijného programu, v ktorom žiada vydanie potvrdenia o akreditácii. Súčasťou žiadosti sú doklady a dokumentácia preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. a) až d).

Vzdelávacej ustanovizni, ktorá spĺňa podmienky akreditácie ustanovené týmto zákonom, vydá ministerstvo zdravotníctva potvrdenie o akreditácii.

Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na päť rokov.

Potvrdenie o akreditácii nie je prenosné a neprechádza na právneho nástupcu.

Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo potvrdenie o akreditácii, je povinná

Ministerstvo zdravotníctva odoberie potvrdenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň neplní povinnosti podľa odseku 6 písm. a) až d).

K hlavným predpokladom skvalitňovania zdravotnej starostlivosti patrí stály rozvoj vedy a techniky a postupné uplatňovanie ich výsledkov v praxi. Ústredné orgány štátnej správy a právnické osoby, ktoré sú ustanovené na podporu a koordináciu rozvoja vedy a techniky, a ich odborní pracovníci sú povinní plniť svoje úlohy v súlade s dostupnými poznatkami lekárskych a biomedicínskych vied a sústreďovať svoju činnosť na riešenie naliehavých problémov týkajúcich sa zdravotného stavu obyvateľstva.

Zdravotnícke zariadenia vykonávajúce výskum v oblasti lekárskych a biomedicínskych vied [§ 24 ods. 1 písm. j)] sú povinné postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich vykonávanie výskumu.

Orgány ustanovené na podporu vedy a techniky zabezpečujú účelné prideľovanie finančných prostriedkov z hľadiska ich kvality a prínosu pre starostlivosť o zdravie ľudí a sledujú ich účelné využívanie.

Stavovské organizácie a profesiové združenia spolupracujú s orgánmi štátnej správy na úseku zdravotníctva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, najmä s ministerstvom zdravotníctva pri

Slovenský Červený kríž a občianske združenia plnia úlohy týkajúce sa zdravia ľudí podľa osobitných predpisov²³) a podľa dohôd uzavretých s ministerstvom zdravotníctva.

Zdravotnícke zariadenia na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, základných princípov štátnej zdravotnej politiky, liečebného poriadku, základných princípov finančnej politiky štátu prevádzkujú, aktualizujú a rozvíjajú informačný systém s možnosťou jednotnej elektronickej identifikácie poistencov v informačnom systéme poisťovní a zmluvných zdravotníckych zariadení, s dodržaním zákonom zaručenej jednotnosti a čo najmenšieho rozsahu údajov, ktoré poskytujú zdravotnícke zariadenia poisťovniam poistencov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, s detailnosťou výkonov na poistenca. Informačný systém musí nadväzovať na štátnu štatistickú evidenciu a rešpektovať požiadavky preukázateľnosti.

Zdravotnícke zariadenie vedie register osôb, ktorým poskytuje zdravotnú starostlivosť. Je oprávnené zbierať a povinne uchovávať informácie umožňujúce jednoznačnú identifikáciu týchto osôb po zákonom predpísaný čas od jeho narodenia.

Používanie údajov informačného systému zdravotníckeho zariadenia je jeho výhradným právom a je chránené služobným tajomstvom. Zdravotnícke zariadenie je povinné utvoriť také organizačné a technické podmienky na prevádzku informačného systému, aby sa zabránilo jeho zneužitiu a zneužitiu údajov v ňom.

Pri ochrane osobných údajov pri prevádzke informačného systému sa postupuje podľa osobitných predpisov.²⁵)

Zdravotnícky informačný systém ministerstva zdravotníctva spracúva údaje sledované v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti aj v pôsobnosti orgánov štátnej správy uvedených v § 80 ods. 1.

Štátnu správu na úseku zdravotníctva upravujú a vykonávajú v pôsobnosti

Organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ozbrojených silách, Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe ustanovia všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydajú jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré upravujú a vykonávajú štátnu správu na úseku zdravotníctva podľa odseku 1, po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

Sieť zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby určujú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba po dohode s ministerstvom zdravotníctva, ak ide o zaradenie zdravotníckeho zariadenia do siete zdravotníckych zariadení, a po vyjadrení ministerstva zdravotníctva, ak ide o vyradenie zdravotníckeho zariadenia zo siete zdravotníckych zariadení.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví spôsob výberu lekára.

Organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v doprave, spojoch a verejných prácach upraví Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak sú na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo jej jednotného vykonávania potrebné opatrenia všeobecnej povahy, postupujú orgány Policajného zboru, orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a orgány železníc v súčinnosti s orgánmi štátnej zdravotnej správy.

Ak je na zabezpečenie úloh pri ochrane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd potrebné vykonať opatrenia u fyzických osôb alebo právnických osôb podliehajúcich hlavnému dozoru štátnej banskej správy, postupuje ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s orgánmi štátnej banskej správy.

Zdravotnícke zariadenia uvedené v § 24 ods. 1 písm. m) a n), ktoré nemajú na túto činnosť povolenie vydané ministerstvom, sú povinné požiadať do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona o vydanie povolenia podľa § 31 ods. 2.

Povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydané neštátnym zdravotníckym zariadeniam pred 1. aprílom 2000 podliehajú registrácii podľa odseku 2, ktorú vykoná okresný úrad do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Okresný úrad vykoná registráciu na základe predloženého originálu povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení držiteľovi povolenia do 30 dní odo dňa jeho predloženia, a to

Povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydané pred 1. aprílom 2000, ktoré nebolo zaregistrované podľa odsekov 1 a 2, zostáva v platnosti šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Povolenia na využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd vydané pred 1. aprílom 2000 sa považujú za povolenia vydané podľa tohto zákona.

Výučbové základne zriadené pred 1. aprílom 2000 sa považujú za výučbové základne zriadené podľa tohto zákona. Zdravotnícke zariadenie a dekan príslušnej fakulty alebo Slovenská postgraduálna akadémia medicíny, alebo príslušná stredná zdravotnícka škola uzavrú dohodu podľa § 56 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach vydané pred 1. aprílom 2000 a registrované podľa § 80b a povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach vydané po 1. apríli 2000 až do 1. júla 2002 sa považujú za povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydané podľa tohto zákona.

Zriaďovateľská funkcia krajského úradu k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. d) a zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. h) a i) prechádza na príslušnú obec. Zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. f) a j), okrem nemocnice s poliklinikou III. typu, prechádza na príslušný samosprávny kraj.

Prepravcovia vykonávajúci dopravnú zdravotnú službu na základe živnostenského oprávnenia môžu túto činnosť vykonávať naďalej, ak do 1. februára 2003 získajú oprávnenie na vykonávanie dopravnej zdravotnej služby podľa § 31 ods. 4 písm. r); inak sú povinní výkon dopravnej zdravotnej služby skončiť.

Zdravotnícke zariadenie, ktoré vzniklo na základe osobitného predpisu,²⁶) môže poskytovať zdravotnú starostlivosť naďalej, ak do 1. januára 2007 získa povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona.

Zdravotnícke zariadenie, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj alebo obec podľa § 80e ods. 2, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť naďalej, ak do 1. januára 2007 získa povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona.

Neštátne zdravotnícke zariadenie predkladá do 1. júla 2002 údaje podľa § 26 ods. 2 písm. d) okresnému úradu alebo krajskému úradu.

Neštátne zdravotnícke zariadenie predkladá do 1. januára 2003 údaje podľa § 26 ods. 2 písm. d) v rozsahu určenom Ústavom zdravotníckych informácií a štatistiky.

Dopravcovia vykonávajúci dopravnú zdravotnú službu na základe povolenia na poskytovanie dopravnej zdravotnej služby získaného podľa doterajších predpisov môžu túto činnosť vykonávať do 30. septembra 2003. Po uplynutí tohto času sú oprávnení vykonávať túto činnosť, len ak získajú oprávnenie na vykonávanie prepravy podľa osobitného predpisu;^1d) inak sú povinní výkon tejto činnosti skončiť.

Konanie o povolení na výkon zdravotníckeho povolania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Doklad o vzdelaní alebo diplom o špecializácii získaný v cudzine, ktorý bol uznaný na výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov, sa považuje za doklad uznaný podľa tohto zákona.

Do získania akreditácie študijného programu v príslušnom špecializačnom odbore alebo certifikačnej príprave prvou vzdelávacou inštitúciou podľa tohto zákona (§ 56c a 56d) povinne uskutočňuje ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov podľa doterajších predpisov^15b) Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, najneskôr však do roku 2010.

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „štátny okresný lekár" alebo „štátny krajský lekár", rozumie sa tým lekár samosprávneho kraja.

Zrušujú sa:

Zrušujú sa: