Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni 2002

Zriaďuje sa Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia.

Sociálna poisťovňa je právnická osoba.

Sídlom Sociálnej poisťovne je Bratislava.

Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti.

Sociálna poisťovňa pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 najmä

Na čele Sociálnej poisťovne je riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorého volí a odvoláva správna rada [§ 7 ods. 1 písm. b)].

Riaditeľ Sociálnej poisťovne je štatutárnym zástupcom Sociálnej poisťovne.

Riaditeľ Sociálnej poisťovne

Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne je šesť rokov. Za riaditeľa Sociálnej poisťovne môže byť zvolená tá istá osoba najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Riaditeľ Sociálnej poisťovne nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

Riaditeľa Sociálnej poisťovne možno odvolať z funkcie, ak

Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je päťročné.

Členstvo v samosprávnych orgánoch je čestné. Člen samosprávneho orgánu má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.

Členovi samosprávneho orgánu za výkon funkcie v samosprávnom orgáne možno priznať odmenu, o ktorej rozhoduje správna rada.

Výkon funkcie v samosprávnom orgáne sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu,²) pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

Člen je pri výkone funkcie v samosprávnom orgáne nezastupiteľný a členstvo v samosprávnych orgánoch je navzájom nezlučiteľné. Člen samosprávneho orgánu nemôže vykonávať zárobkovú činnosť vo výkonných orgánoch.

Členstvo v samosprávnom orgáne zaniká

Člena samosprávneho orgánu môže odvolať orgán, ktorý ho zvolil (§ 7 a 8), ak

Správna rada rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne, najmä

Správna rada má 21 členov. Správna rada sa tvorí

Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

Člena správnej rady môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať okrem dôvodov uvedených v § 6 ods. 7 aj vtedy, ak odvolanie

Správna rada si zvolí zo svojich členov predsedu správnej rady a dvoch podpredsedov správnej rady.

Schôdze správnej rady zvoláva a riadi predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň jednej tretiny členov správnej rady zvolá predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady schôdzu správnej rady do 30 dní. O zvolanie schôdze správnej rady môže požiadať aj dozorná rada, riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán štátneho dozoru [§ 8 ods. 2 písm. d) a § 12 ods. 3 písm. d)]. Predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady v takomto prípade zvolá schôdzu správnej rady do 30 dní.

Na schôdzi správnej rady sa zúčastňuje riaditeľ Sociálnej poisťovne.

Správna rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná najmenej dvojtretinová väčšina všetkých jej členov.

Správna rada rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Na prijatie uznesenia podľa odseku 1 písm. h) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov, nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom Sociálnej poisťovne. Za svoju činnosť zodpovedá správnej rade, ktorej predkladá svoje stanoviská.

Dozorná rada najmä

Dozorná rada vykonáva kontrolnú činnosť z vlastného podnetu, z podnetu správnej rady, riadi-teľa Sociálnej poisťovne alebo z podnetu orgánu štátneho dozoru.

Dozorná rada vykonáva kontrolu vždy, ak vzniklo podozrenie, že došlo k priestupku alebo k trestnému činu v súvislosti s hospodárením výkonných orgánov.

Dozorná rada má deväť členov. Dozorná rada sa tvorí z odborníkov z oblasti nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

Členov dozornej rady volí a odvoláva správna rada.

Dozorná rada si zvolí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva a riadi schôdze dozornej rady.

Schôdze dozornej rady sa konajú najmenej raz za štvrťrok. O zvolanie schôdze dozornej rady môže požiadať aj riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán štátneho dozoru [§ 12 ods. 3 písm. d)]. Predseda dozornej rady v takomto prípade zvolá schôdzu dozornej rady do 30 dní.

Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná dvojtretinová väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia výkonných orgánov a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne.

Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

Ústredie

Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti ústredia podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu⁵) v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

Sídlom ústredia je Bratislava.

Pobočka

Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu⁵) v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

Na čele pobočky je riaditeľ pobočky, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ Sociálnej poisťovne.

Riaditeľ pobočky nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

Ústredie a pobočky vykonávajú štátnu správu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.⁸)

Poistné na nemocenské poistenie platia

Poistné na dôchodkové zabezpečenie platia

Osoba zárobkovo činná v cudzine na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu.⁹) Osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu.^9a)

Zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení a zamestnanec zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona sú osoby ustanovené osobitným predpisom.¹⁰)

Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami na účely tohto zákona sa rozumejú osoby ustanovené osobitným predpisom.¹¹)

Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným sa na účely tohto zákona rozumejú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré plnia voči týmto osobám povinnosti zamestnávateľov.

Fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 písm. a) až d) sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou

Štát platí poistné na nemocenské poistenie za

Štát platí poistné na dôchodkové zabezpečenie za

Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie len raz.

Národný úrad práce platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.¹⁴)

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Zamestnanec platí poistné vo výške 1,4 % na nemocenské poistenie a 6,4 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

Samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 3,4 % na nemocenské poistenie a 21,6 % na dôchodkové zabezpečenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov. Vymeriavací základ zamestnanca na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného podľa osobitného predpisu^16a) sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát podľa § 16 ods. 14. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa sa na päť mesiacov nezahŕňa vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bolo vydané potvrdenie podľa osobitného predpisu^16aa) a s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu aspoň na päť mesiacov.

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 1,1 % na nemocenské poistenie a 5,3 % na dôchodkové zabezpečenie, ak

Osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení platia poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu.

Štát platí poistné za osoby uvedené v § 14 ods. 8 a 9 vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok; v roku 1995 vo výške určenej zákonom o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Národný úrad práce platí poistné za osoby uvedené v § 14 ods. 11 vo výške ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách.^19d)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie u spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a u členov družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,¹⁹) je tento príjem.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb²⁰) dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie spolupracujúcej osoby je ňou určená suma.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na dôchodkové zabezpečenie osoby zárobkovo činnej v cudzine a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení je nimi určená suma.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v kalendárnom roku, v ktorom sa samostatne zárobkovo činná osoba rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu,^20c) je

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá vymeriavací základ podľa odseku 5 alebo 8, je ňou určená suma.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dobrovoľne zúčastnenej na nemocenskom poistení je ňou určená suma.

Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 7, odseku 8 písm. a) a odsekov 9 a 10 je najmenej

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa osobitného predpisu,^20f) je príjem¹⁸) zodpovedajúci kratšiemu pracovnému času.

Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 10 a odseku 12 je najviac 32 000 Sk mesačne.

Vymeriavací základ na určenie poistného plateného štátom za osoby uvedené v § 14 ods. 9 a 10 je v sume ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok a na určenie poistného plateného Národným úradom práce za osoby uvedené v § 14 ods. 11 je 2 700 Sk.

Osoby uvedené v odsekoch 6, 7, 9 a 10 sú povinné zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámiť príslušnej pobočke. Zmenený vymeriavací základ sa použije najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená.

Vymeriavací základ zistený podľa odseku 5 a odseku 8 písm. a) sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je predchádzajúci kalendárny mesiac.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, je predchádzajúci kalendárny rok.

Oznamovacia povinnosť na účely tohto zákona v príslušnej pobočke je

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov v pobočke príslušnej podľa sídla útvaru, ktorý vedie evidenciu miezd; zamestnávateľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky taký útvar, je povinný prihlásiť svojich zamestnancov v pobočke príslušnej podľa jeho sídla. Zamestnávateľ je povinný túto povinnosť splniť najneskôr do ôsmich dní odo dňa nasledujúceho po vzniku účasti zamestnanca na nemocenskom poistení a odhlásiť ho v rovnakej lehote odo dňa nasledujúceho po skončení tejto účasti.

Ak je zamestnanec zamestnaný u niekoľkých zamestnávateľov, povinnosti podľa odseku 2 plnia jednotliví zamestnávatelia.

Samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa osobitného predpisu^20g) je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odhlásiť spolupracujúcu osobu v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od zániku svojej účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.

Oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá v ustanovenej lehote na pošte alebo faxom. Prihlášku alebo odhlášku podanú faxom treba do troch dní odo dňa doručenia potvrdiť písomne.

Orgán, ktorý vydáva povolenie na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, je povinný oznámiť pobočke vydanie takého povolenia.

Prihlásenie a odhlásenie sa musí vykonať na tlačive, ktorého obsah a formu určí Sociálna poisťovňa.

Ak koniec lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pripadne na deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je nasledujúci pracovný deň.

Za zamestnanca a za zamestnávateľa vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.

Osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení odvádzajú poistné na dôchodkové zabezpečenie samy.

Za osoby uvedené v § 14 ods. 8 a 9 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odvádza za štát Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí na účet príslušnej pobočky za každý kalendárny mesiac pozadu.

Poistné na nemocenské poistenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) na nemocenskom poistení. Poistné na dôchodkové zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v § 14 ods. 2 písm. a), c) až f) na dôchodkovom zabezpečení. Ak účasť na nemocenskom poistení a účasť na dôchodkovom zabezpečení týchto osôb trvala len po časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť kalendárneho mesiaca.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí po prvýkrát za mesiac, v ktorom vznikla účasť osôb uvedených v § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) a v § 14 ods. 2 písm. a), c) až f) na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí

Za náklady spojené s vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia nepatrí zamestnávateľovi náhrada.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 16 ods. 1 (ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné na účely uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu osobu, osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.

Poistné na dôchodkové zabezpečenie osôb uvedených v § 14 ods. 3 možno doplatiť spätne, najviac za obdobie jedného roka od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie.

Ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac bola na účet príslušnej pobočky uskutočnená oneskorene, predpokladá sa, že toto poistné je zaplatené včas, ak

Poistné platené štátom uhrádza štát v pravidelných mesačných splátkach vopred k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upravia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o čerpaní a zúčtovaní poistného plateného štátom.

Zamestnávateľ, ktorý nevykonáva nemocenské poistenie svojich zamestnancov, predkladá príslušnej pobočke výkaz poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie; výkaz tohto poistného je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v § 21.

Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odsekoch 1 a 2 platobným výmerom a samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak tento zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba neodviedli poistné vôbec alebo ak ho odviedli v nesprávnej sume. Ak je takto zistená suma dlžného poistného nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka nepredpíše poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Ak zamestnávateľ uvedený v odsekoch 1 a 2 nepredloží na výzvu príslušnej pobočky podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, môže mu príslušná pobočka predpísať platobným výmerom poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru. Druhá veta odseku 3 platí rovnako.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zaplatené bez právneho dôvodu je príslušná pobočka povinná vrátiť osobe uvedenej v § 14 alebo jej právnemu nástupcovi do ôsmich dní

Právo na vrátenie poistného podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného zúčtovaná na účet príslušnej pobočky.

Poistné podľa odseku 1, ktoré je príslušná pobočka povinná vrátiť, sa môže použiť na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení voči osobám uvedeným v § 14 alebo ich právnym nástupcom.

Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým sa toto poistné predpísalo.

Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov²¹) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní^21aa) sa nepoužijú.

Ak je na osobu uvedenú v § 19 ods. 1 a 2 vyhlásený konkurz alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu,^21a) na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie považujú nezaplatené sumy tohto poistného vrátane sankcií podľa § 26 až 30, na ktoré vznikol Sociálnej poisťovni nárok voči tejto osobe.

Sankcie podľa § 26 až 30, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané ani uložené, sa považujú za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej sumy sankcie, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať podľa tohto zákona do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania, ak jej povinnosť uložiť alebo predpísať sankciu ukladal tento zákon.

Za záväzky z poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú sumy tohto poistného vrátane sankcií podľa § 26 až 30, na ktorých vrátenie má osoba uvedená v § 19 ods. 1 a 2 právny nárok podľa tohto zákona, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.

Za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa na účely týchto konaní považujú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie podľa § 26 až 30 vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, a to v pomernej čiastke pripadajúcej na dni od začiatku tohto kalendárneho mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.

Ostatné pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania.^21b)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vrátane sankcií podľa § 26 až 30 spôsobom a v lehotách ustanovených osobitným predpisom.^21c)

Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania.

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú sankcie a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú ani neprirastajú sankcie vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania, ani sankcie vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali pred povolením vyrovnania. Sociálna poisťovňa takéto sankcie nemôže ukladať ani predpisovať.

Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením dlžníkových povinností, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, dlžníkovi zaniká jeho povinnosť plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré osoba uvedená v § 19 ods. 1 a 2 na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Súčasne nie je povinný plniť

Pohľadávky, sankcie alebo ich časti (odsek 9) nemožno po skončení vyrovnania dodatočne uložiť ani predpísať.

Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis.^21a)

Za nesplnenie alebo porušenie jednotlivých povinností ustanovených týmto zákonom môže pobočka uložiť osobám uvedeným v § 19 pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo porušenie týchto povinností, za ktoré už bola pokuta uložená, až do výšky 500 000 Sk. Pokutu nemožno uložiť, ak už bol predpísaný poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Zaplatený poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty rozdelí pobočka do jednotlivých základných fondov pomerne podľa percentuálnych sadzieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty zaplatené osobami uvedenými v § 14 ods. 2 písm. e) a f) na dôchodkové zabezpečenie je príjmom základného fondu dôchodkového zabezpečenia.

Pokuty uložené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení²²) sú príjmom základného fondu dôchodkového zabezpečenia.

Pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitných predpisov.²³)

Na účely náhrady dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia sú orgány štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať Sociálnej poisťovni potrebnú súčinnosť, predovšetkým predkladať v lehote, ktorú určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinnej platiť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako osemnásť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne plniť povinnosť platiť poistné.

V rámci povolenia splátok dlžných súm poistného Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm poistného o úroky podľa úrokových sadzieb uplatňovaných v peňažnom ústave, v ktorom má vedený účet Sociálna poisťovňa, v období trvania povolených splátok dlžných súm poistného.

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa alebo neplnenia povinnosti platiť poistné, stáva sa splatnou celá suma dlžného poistného. Zaplatená suma, ktorá sa rovná zvýšeniu dlžných súm poistného o úroky, použije sa na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a v dôchodkovom zabezpečení.

V období trvania povolených splátok dlžných súm poistného sa ustanovenie § 27 ods. 1 nepoužije.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú na povolenie splátok dlžných súm poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti (§ 26), penále (§ 27) a pokuty (§ 28) obdobne.

Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlžného poistného podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona s výnimkou § 31 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.^8e)

Pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podľa § 22 ods. 3 a pohľadávku podľa piatej časti voči osobe uvedenej v § 19 ods. 1 (ďalej len „dlžník“) okrem pohľadávok na poistnom za rok 1993 na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie vrátane penále podľa osobitného predpisu^24a) môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.

Pohľadávka podľa odseku 1 môže byť len predpísaná neuhradená pohľadávka alebo jej neuhradená časť,

Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach podľa § 32 ods. 1 a 5; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 32 ods. 3.

O postúpení pohľadávky uvedenej v odsekoch 1 a 2 vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu.

Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona.

Na uzatvorenie zmluvy podľa odseku 4 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas správnej rady Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, zostávajú dlžníkovi zachované aj po postúpení pohľadávky.

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka stráca charakter pohľadávky Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis^24d) nepoužije.

Na účely tohto zákona sa odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie považujú za príjmy Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie a odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na dôchodkové zabezpečenie za príjmy z poistného na dôchodkové zabezpečenie; odplaty za postúpenie pohľadávok podľa piatej časti zákona sa považujú za príjmy z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút. Na použitie príjmov podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia šiestej časti zákona.

Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno postúpiť podľa § 33a, a

O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa dlžníkovi nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania.

Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.^8e)