Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni 2001

274/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001 do 30.09.2001
274
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
o Sociálnej poisťovni
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

§1 Účel zákona
Tento zákon upravuje zriadenie, činnosť a organizáciu Sociálnej poisťovne, financovanie a vykonávanie nemocenského poistenia, nemocenského zabezpečenia (ďalej len „nemocenské poistenie“) a dôchodkového zabezpečenia.
Zriadenie Sociálnej poisťovne
§2
(1)
Zriaďuje sa Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia.
(2)
Sociálna poisťovňa je právnická osoba.
(3)
Sídlom Sociálnej poisťovne je Bratislava.
(4)
Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti.
§3
(1)
Sociálna poisťovňa vykonáva nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitných predpisov.1)
(2)
Sociálna poisťovňa pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 najmä
a)
vyberá poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
b)
rozhoduje o dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a zabezpečuje ich výplatu v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,1)
c)
vykonáva kontrolnú, konzultačnú a poradenskú činnosť.
§4
(1)
Na čele Sociálnej poisťovne je riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorého volí a odvoláva správna rada [§ 7 ods. 1 písm. b)].
(2)
Riaditeľ Sociálnej poisťovne je štatutárnym zástupcom Sociálnej poisťovne.
V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený zástupca.
(3)
Riaditeľ Sociálnej poisťovne
a)
riadi Ústredie Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“) (§ 9),
b)
zodpovedá za vykonávanie rozhodnutí správnej rady (§ 7),
c)
zodpovedá za činnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne (§ 9 a 10),
d)
vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia a riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) (§ 9 a 10).
(4)
Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne je šesť rokov. Za riaditeľa Sociálnej poisťovne môže byť zvolená tá istá osoba najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Riaditeľ Sociálnej poisťovne nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
(6)
Riaditeľa Sociálnej poisťovne možno odvolať z funkcie, ak
a)
bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
b)
vykonáva činnosť nezlučiteľnú s jeho funkciou (odsek 5),
c)
neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

DRUHÁ ČASŤ | ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§5
(1)
Samosprávnymi orgánmi Sociálnej poisťovne (ďalej len „samosprávny orgán“) sú
a)
správna rada,
b)
dozorná rada.
(2)
Výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne (ďalej len „výkonný orgán“) sú
a)
ústredie,
b)
pobočky.
Samosprávne orgány
§6 Členstvo
(1)
Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je päťročné.
(2)
Členstvo v samosprávnych orgánoch je čestné. Člen samosprávneho orgánu má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.
(3)
Členovi samosprávneho orgánu za výkon funkcie v samosprávnom orgáne možno priznať odmenu, o ktorej rozhoduje správna rada.
(4)
Výkon funkcie v samosprávnom orgáne sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu,2) pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
(5)
Člen je pri výkone funkcie v samosprávnom orgáne nezastupiteľný a členstvo v samosprávnych orgánoch je navzájom nezlučiteľné. Člen samosprávneho orgánu nemôže vykonávať zárobkovú činnosť vo výkonných orgánoch.
(6)
Členstvo v samosprávnom orgáne zaniká
a)
odvolaním,
b)
písomným vzdaním sa členstva v samosprávnom orgáne,
c)
smrťou.
(7)
Člena samosprávneho orgánu môže odvolať orgán, ktorý ho zvolil (§ 7 a 8), ak
a)
bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
b)
začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v samosprávnom orgáne (odsek 5),
c)
sa neodôvodnene nezúčastňuje na rokovaniach samosprávneho orgánu dlhšie ako tri mesiace.
§7 Správna rada
(1)
Správna rada rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne, najmä
a)
prerokúva návrh rozpočtu a účtovnej závierky Sociálnej poisťovne a predkladá ich na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky,
b)
volí a odvoláva riaditeľa Sociálnej poisťovne (§ 4 ods. 1) a členov dozornej rady (§ 8 ods. 6),
c)
rozhoduje o veciach presahujúcich rámec bežného hospodárenia Sociálnej poisťovne,
d)
rozhoduje o územných obvodoch pobočiek, ich sídlach a o zriaďovaní pobočiek,
e)
schvaľuje správu o činnosti Sociálnej poisťovne a výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po jej prerokovaní v dozornej rade a predkladá ju orgánu štátneho dozoru,
f)
schvaľuje rokovací poriadok správnej rady (odsek 9),
g)
schvaľuje vnútorné predpisy výkonných orgánov, najmä organizačný poriadok, pracovný poriadok, mzdový poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
h)
dáva súhlas na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 33a),
i)
určuje výšku pohľadávok (§ 42b),
j)
rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí.
(2)
Správna rada má 21 členov. Správna rada sa tvorí
a)
zo siedmich zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov,3)
b)
zo siedmich zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami,3)
c)
zo siedmich zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.
(3)
Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
(4)
Člena správnej rady môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať okrem dôvodov uvedených v § 6 ods. 7 aj vtedy, ak odvolanie
a)
člena správnej rady navrhnutého odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov navrhnú odborové zväzy a záujmové združenia občanov,
b)
člena správnej rady navrhnutého zamestnávateľskými zväzmi a združeniami navrhnú zamestnávateľské zväzy a združenia,
c)
člena správnej rady navrhnutého vládou Slovenskej republiky navrhne vláda Slovenskej republiky.
(5)
Správna rada si zvolí zo svojich členov predsedu správnej rady a dvoch podpredsedov správnej rady.
(6)
Schôdze správnej rady zvoláva a riadi predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň jednej tretiny členov správnej rady zvolá predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady schôdzu správnej rady do 30 dní. O zvolanie schôdze správnej rady môže požiadať aj dozorná rada, riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán štátneho dozoru [§ 8 ods. 2 písm. d) a § 12 ods. 3 písm. d)]. Predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady v takomto prípade zvolá schôdzu správnej rady do 30 dní.
(7)
Na schôdzi správnej rady sa zúčastňuje riaditeľ Sociálnej poisťovne.
(8)
Správna rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná najmenej dvojtretinová väčšina všetkých jej členov.
(9)
Správna rada rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(10)
Na prijatie uznesenia podľa odseku 1 písm. h) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov, nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých zamestnávateľskými zväzmi a združeniami a nadpolovičnej väčšiny prítomných zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.
(11)
Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.
§8 Dozorná rada
(1)
Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom Sociálnej poisťovne. Za svoju činnosť zodpovedá správnej rade, ktorej predkladá svoje stanoviská.
(2)
Dozorná rada najmä
a)
kontroluje hospodárenie výkonných orgánov s finančnými prostriedkami nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
b)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania finančnej disciplíny,
c)
prerokúva správy o činnosti Sociálnej poisťovne,
d)
navrhuje zvolanie správnej rady, najmä ak zistí nedostatky v hospodárení výkonných orgánov, a predkladá jej návrhy na rozhodnutie o opatreniach potrebných na odstránenie zistených nedostatkov,
e)
schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady (odsek 11).
(3)
Dozorná rada vykonáva kontrolnú činnosť z vlastného podnetu, z podnetu správnej rady, riadi-teľa Sociálnej poisťovne alebo z podnetu orgánu štátneho dozoru.
(4)
Dozorná rada vykonáva kontrolu vždy, ak vzniklo podozrenie, že došlo k priestupku alebo k trestnému činu v súvislosti s hospodárením výkonných orgánov.
(5)
Dozorná rada má deväť členov. Dozorná rada sa tvorí z odborníkov z oblasti nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.
(6)
Členov dozornej rady volí a odvoláva správna rada.
(7)
Dozorná rada si zvolí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva a riadi schôdze dozornej rady.
(8)
Schôdze dozornej rady sa konajú najmenej raz za štvrťrok. O zvolanie schôdze dozornej rady môže požiadať aj riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán štátneho dozoru [§ 12 ods. 3 písm. d)]. Predseda dozornej rady v takomto prípade zvolá schôdzu dozornej rady do 30 dní.
(9)
Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná dvojtretinová väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(10)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia výkonných orgánov a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne.
(11)
Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
Výkonné orgány
§9 Ústredie
(1)
Ústredie
a)
vykonáva nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a posudkovú činnosť sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,4)
b)
rozhoduje v prvom stupni vo veciach dôchodkového zabezpečenia, v druhom stupni vo veciach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia, v ktorých v prvom stupni rozhodovala pobočka, v rozsahu vymedzenom osobitným predpisom,5)
c)
riadi a kontroluje činnosť pobočiek,
d)
hospodári s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a môže užívať majetok štátu podľa osobitného predpisu,6)
e)
plní administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou samosprávnych orgánov.
(2)
Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti ústredia podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu5) v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
(3)
Sídlom ústredia je Bratislava.
§10 Pobočky
(1)
Pobočka
a)
vykonáva nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a posudkovú činnosť sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,7)
b)
vyberá a vymáha poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,
c)
hospodári s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,
d)
rozhoduje v prvom stupni vo veciach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia v rozsahu vymedzenom osobitným predpisom.5)
(2)
Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu5) v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
(3)
Na čele pobočky je riaditeľ pobočky, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ Sociálnej poisťovne.
(4)
Riaditeľ pobočky nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
§11
Ústredie a pobočky vykonávajú štátnu správu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.8)

TRETIA ČASŤ

§12 Dozor štátu
(1)
Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a poistenia zodpovednosti za škodu prostredníctvom orgánov štátneho dozoru, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „orgán štátneho dozoru“). Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(2)
Orgán štátneho dozoru je povinný dozerať najmä na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.
(3)
Orgán štátneho dozoru je povinný
a)
oznámiť vopred riaditeľovi Sociálnej poisťovne predmet a účel štátneho dozoru a preukázať sa oprávnením na vykonanie štátneho dozoru spolu s preukazom totožnosti zamestnancov orgánu štátneho dozoru,
b)
požadovať od Sociálnej poisťovne informácie potrebné na posúdenie činnosti Sociálnej poisťovne,
b)
vydať výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov a písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon štátneho dozoru, je povinný ich vrátiť tomu, komu boli odobraté,
c)
vypracovať správu o výsledku výkonu štátneho dozoru (ďalej len „správa“) a prerokovať s riaditeľom Sociálnej poisťovne a s riaditeľom pobočky, ak sa štátny dozor vykonával v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ďalej len „príslušný riaditeľ“) výsledky výkonu štátneho dozoru; ak zistí nedostatky, uloží v správe príslušnému riaditeľovi, aby v určenej lehote prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, predložil písomnú správu o ich splnení vrátane zodpovednosti zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,
d)
odovzdať správu príslušnému riaditeľovi,
e)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru, ak ho od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť má, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu štátneho dozoru; uvedené sa nevzťahuje na povinnosti ustanovené osobitným predpisom,8a)
f)
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,8b)
g)
kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(4)
Orgán štátneho dozoru má právo pri vykonávaní dozoru (odsek 1)
a)
vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,
b)
požadovať od Sociálnej poisťovne poskytnutie prvopisov dokladov a písomností; na náklady Sociálnej poisťovne primeraný počet fotokópií dokladov, vyjadrenia a informácie potrebné na výkon štátneho dozoru vrátane informácií na technických nosičoch údajov v ním určenej lehote,
c)
v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy dokladov a písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu štátneho dozoru; Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami osvedčenými podľa osobitných predpisov,8c) ak s tým orgán štátneho dozoru súhlasí,
d)
vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne potrebnú na výkon štátneho dozoru,
e)
zúčastňovať sa na schôdzach samosprávnych orgánov s poradným hlasom,
f)
navrhovať zvolanie správnej rady a dozornej rady, najmä ak zistí nedostatky v činnosti Sociálnej poisťovne,
g)
ukladať orgánom Sociálnej poisťovne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
h)
podávať návrhy na odvolanie člena správnej rady orgánu, ktorý ho navrhol (§ 7 ods. 2).
(5)
Sociálna poisťovňa je povinná na požiadanie poskytnúť orgánu štátneho dozoru najmä
a)
potrebné doklady a písomnosti,
b)
potrebné informácie a vysvetlenia súvisiace s činnosťou Sociálnej poisťovne.
(6)
Sociálna poisťovňa je povinná
a)
zúčastniť sa na prerokovaní správy,
b)
prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
predložiť orgánu štátneho dozoru písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov,
d)
uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná na požiadanie poskytnúť orgánu štátneho dozoru súčinnosť zodpovedajúcu povinnostiam podľa odseku 2 a utvoriť primerané materiálne a technické podmienky na výkon štátneho dozoru.
(8)
Výkon štátneho dozoru je skončený v deň prerokovania správy s príslušným riaditeľom.
(9)
Na výkon štátneho dozoru môže orgán štátneho dozoru prizvať zamestnancov iných ústredných orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu,8d) ak to vyžaduje výkon štátneho dozoru. Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon štátneho dozoru možno najviac na 12 dní v kalendárnom roku; toto uvoľnenie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ustanovenie odseku 3 písm. e) platí aj pre prizvaných zamestnancov a znalcov. Oprávnenia orgánu štátneho dozoru podľa odseku 4 sa vzťahujú aj na prizvaných zamestnancov a znalcov.
(10)
Orgán štátneho dozoru je za neplnenie povinností podľa odseku 6 písm. a) a odseku 7 oprávnený uložiť Sociálnej poisťovni poriadkovú pokutu od 1 000 Sk do 20 000 Sk. Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v požadovanom rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac do 50 000 Sk.
(11)
Ak Sociálna poisťovňa pri vykonávaní nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a poistenia zodpovednosti za škodu poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán štátneho dozoru jej môže uložiť pokutu až do
a)
2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,
b)
5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.
(12)
Pokuty uložené podľa odsekov 10 a 11 sú príjmom rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Pokuty možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 11 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom štátneho dozoru. Orgány štátneho dozoru sa navzájom informujú o uložení pokút. Na rozhodovanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8e)
(13)
Sociálna poisťovňa na úhradu pokút podľa odsekov 10 a 11 použije finančné prostriedky zo správneho fondu.

ŠTVRTÁ ČASŤ | FINANCOVANIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§13 Príjmy a výdavky
(1)
Príjmy Sociálnej poisťovne (ďalej len „príjmy“) sú
a)
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
b)
príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na zvýšenie dôchodkov z dôvodu rastu životných nákladov, ak Sociálna poisťovňa nemôže výdavky súvisiace s takýmto zvýšením dôchodkov kryť z poistného podľa písmena a),
c)
príjmy, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne,
d)
príjmy, ktoré plynú z využívania správneho fondu,
e)
poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,
f)
úroky z vkladov v peňažných ústavoch,
g)
dary a ostatné príjmy.
(2)
Výdavky Sociálnej poisťovne (ďalej len „výdavky“) sú
a)
dávky nemocenského poistenia,
b)
dávky dôchodkového zabezpečenia,
c)
náklady, ktoré súvisia s činnosťou samosprávnych orgánov a výkonných orgánov.
Platitelia poistného
§14
(1)
Poistné na nemocenské poistenie platia
a)
zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,
b)
zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),
c)
samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení,
d)
spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „spolupracujúce osoby“) zúčastnené na nemocenskom poistení,
e)
Národný úrad práce,
f)
štát.
(2)
Poistné na dôchodkové zabezpečenie platia
a)
zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení,
b)
zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),
c)
samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,
d)
spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,
e)
osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,
f)
osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení,
g)
Národný úrad práce,
h)
štát.
(3)
Osoba zárobkovo činná v cudzine na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu.9) Osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu.9a)
(4)
Zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení a zamestnanec zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona sú osoby ustanovené osobitným predpisom.10)
(5)
Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami na účely tohto zákona sa rozumejú osoby ustanovené osobitným predpisom.11)
(6)
Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným sa na účely tohto zákona rozumejú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré plnia voči týmto osobám povinnosti zamestnávateľov.
(7)
Fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 písm. a) až d) sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou
a)
obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, bola im poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; to neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný,
b)
obdobia, počas ktorého zamestnanec ošetruje člena rodiny,
c)
obdobia, počas ktorého osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) vykonávali základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu alebo mimoriadnu službu v rámci výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnú službu,
d)
obdobia, počas ktorého zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
(8)
Štát platí poistné na nemocenské poistenie za
a)
žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi12) a ak nie sú povinní platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) a c),
b)
uchádzačov o zamestnanie13) nepoberajúcich hmotné zabezpečenie.
(9)
Štát platí poistné na dôchodkové zabezpečenie za
a)
študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi12) a ak nie sú povinní platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) až c),
b)
osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť,15) ak nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom a ak nie sú povinné platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) až c),
c)
osoby, ktoré poberajú invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok, a ak nie sú povinné platiť poistné podľa odseku 2 písm. a) a c),
d)
občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu alebo mimoriadnu službu v rámci výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnú službu.
(10)
Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie len raz.
(11)
Národný úrad práce platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie.14)
§15 Platenie poistného
(1)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.
(2)
Zamestnanec platí poistné vo výške 1,4 % na nemocenské poistenie a 6,4 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.
(3)
Samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.
(4)
Zamestnávateľ platí poistné vo výške 3,4 % na nemocenské poistenie a 21,6 % na dôchodkové zabezpečenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov. Vymeriavací základ zamestnanca na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného podľa osobitného predpisu16a) sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát podľa § 16 ods. 14.
(5)
Zamestnávateľ platí poistné vo výške 1,1 % na nemocenské poistenie a 5,3 % na dôchodkové zabezpečenie, ak
a)
zamestnáva viac ako štvrtinu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo všetkých zamestnancov alebo
b)
zamestnáva občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
Poistné sa platí z úhrnu vymeriavacích základov osôb uvedených v písmenách a) a b). Vymeriavací základ osôb uvedených v písmenách a) a b), ktoré sú zamestnané na dohodnutých verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných podľa osobitného predpisu,16a) sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát podľa § 16 ods. 14.
(6)
Osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení platia poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu.
(7)
Štát platí poistné za osoby uvedené v § 14 ods. 8 a 9 vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok; v roku 1995 vo výške určenej zákonom o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(8)
Národný úrad práce platí poistné za osoby uvedené v § 14 ods. 11 vo výške ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.
(9)
Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.
§16 Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je
a)
príjem18) za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov,19)
b)
príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že
1.
tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
2.
nedosahuje zdaniteľnú výšku,
c)
náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov,19a) náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
(2)
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
(3)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách.19d)
(4)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie u spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a u členov družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,19) je tento príjem.
(5)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb20) dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(6)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie spolupracujúcej osoby je ňou určená suma.
(7)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na dôchodkové zabezpečenie osoby zárobkovo činnej v cudzine a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení je nimi určená suma.
(8)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v kalendárnom roku, v ktorom sa samostatne zárobkovo činná osoba rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu,20c) je
a)
jedna šestina paušálnej dane alebo
b)
2 700 Sk mesačne, ak sa tejto samostatne zárobkovo činnej osobe poskytla úľava na dani podľa osobitného predpisu.20b)
(9)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá vymeriavací základ podľa odseku 5 alebo 8, je ňou určená suma.
(10)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dobrovoľne zúčastnenej na nemocenskom poistení je ňou určená suma.
(11)
Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 7, odseku 8 písm. a) a odsekov 9 a 10 je najmenej
a)
4 000 Sk mesačne,
b)
3 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
c)
2 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.
(12)
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa osobitného predpisu,20f) je príjem18) zodpovedajúci kratšiemu pracovnému času.
(13)
Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 10 a odseku 12 je najviac 32 000 Sk mesačne.
(14)
Vymeriavací základ na určenie poistného plateného štátom za osoby uvedené v § 14 ods. 9 a 10 je v sume ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok a na určenie poistného plateného Národným úradom práce za osoby uvedené v § 14 ods. 11 je 2 700 Sk.
(15)
Osoby uvedené v odsekoch 6, 7, 9 a 10 sú povinné zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámiť príslušnej pobočke. Zmenený vymeriavací základ sa použije najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená.
(16)
Vymeriavací základ zistený podľa odseku 5 a odseku 8 písm. a) sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
§17 Rozhodujúce obdobie
(1)
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je predchádzajúci kalendárny mesiac.
(2)
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, je predchádzajúci kalendárny rok.
§18 Oznamovacia povinnosť
(1)
Oznamovacia povinnosť na účely tohto zákona v príslušnej pobočke je
a)
prihlásenie zamestnanca zamestnávateľom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie a odhlásenie zamestnanca zamestnávateľom z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia,
b)
prihlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby zúčastnenej na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení, podľa osobitného predpisu20g) na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie a odhlásenie sa z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia,
c)
odhlásenie spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia.
(2)
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov v pobočke príslušnej podľa sídla útvaru, ktorý vedie evidenciu miezd; zamestnávateľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky taký útvar, je povinný prihlásiť svojich zamestnancov v pobočke príslušnej podľa jeho sídla. Zamestnávateľ je povinný túto povinnosť splniť najneskôr do ôsmich dní odo dňa nasledujúceho po vzniku účasti zamestnanca na nemocenskom poistení a odhlásiť ho v rovnakej lehote odo dňa nasledujúceho po skončení tejto účasti.
(3)
Ak je zamestnanec zamestnaný u niekoľkých zamestnávateľov, povinnosti podľa odseku 2 plnia jednotliví zamestnávatelia.
(4)
Samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa osobitného predpisu20g) je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.
(5)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odhlásiť spolupracujúcu osobu v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od zániku svojej účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.
(6)
Oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá v ustanovenej lehote na pošte alebo faxom. Prihlášku alebo odhlášku podanú faxom treba do troch dní odo dňa doručenia potvrdiť písomne.
(7)
Orgán, ktorý vydáva povolenie na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, je povinný oznámiť pobočke vydanie takého povolenia.
(8)
Prihlásenie a odhlásenie sa musí vykonať na tlačive, ktorého obsah a formu určí Sociálna poisťovňa.
(9)
Ak koniec lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pripadne na deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je nasledujúci pracovný deň.
§19 Odvod poistného
(1)
Za zamestnanca a za zamestnávateľa vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca.
(2)
Za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.
(3)
Osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení odvádzajú poistné na dôchodkové zabezpečenie samy.
(4)
Za osoby uvedené v § 14 ods. 8 a 9 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odvádza za štát Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
§20
(1)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí na účet príslušnej pobočky za každý kalendárny mesiac pozadu.
(2)
Poistné na nemocenské poistenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) na nemocenskom poistení. Poistné na dôchodkové zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v § 14 ods. 2 písm. a), c) až f) na dôchodkovom zabezpečení. Ak účasť na nemocenskom poistení a účasť na dôchodkovom zabezpečení týchto osôb trvala len po časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť kalendárneho mesiaca.
(3)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí po prvýkrát za mesiac, v ktorom vznikla účasť osôb uvedených v § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) a v § 14 ods. 2 písm. a), c) až f) na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.
(4)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí
a)
bezhotovostným prevodom,
b)
poštovou poukážkou,
c)
v hotovosti v príslušnej pobočke.
(5)
Za náklady spojené s vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia nepatrí zamestnávateľovi náhrada.
§21 Splatnosť poistného
(1)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 16 ods. 1 (ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné na účely uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.
(2)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu osobu, osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.
(3)
Poistné na dôchodkové zabezpečenie osôb uvedených v § 14 ods. 3 možno doplatiť spätne, najviac za obdobie jedného roka od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie.
(4)
Ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac bola na účet príslušnej pobočky uskutočnená oneskorene, predpokladá sa, že toto poistné je zaplatené včas, ak
a)
v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom predo dňom splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie bola uskutočnená oneskorene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte osôb uvedených v § 19,
b)
v prípade platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie poštovou poukážkou osobami uvedenými v § 19 bolo poistné poukázané v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2.
(5)
Poistné platené štátom uhrádza štát v pravidelných mesačných splátkach vopred k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
(6)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upravia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o čerpaní a zúčtovaní poistného plateného štátom.
§22 Vykazovanie, zúčtovanie poistného a úhrada dávok
(1)
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej pobočke rozčlenené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými dávkami nemocenského poistenia a s dávkami, na ktoré prispieva štát, na výkaze určenom Sociálnou poisťovňou. Tento výkaz je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v § 21.
(2)
Zamestnávateľ, ktorý nevykonáva nemocenské poistenie svojich zamestnancov, predkladá príslušnej pobočke výkaz poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie; výkaz tohto poistného je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v § 21.
(3)
Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odsekoch 1 a 2 platobným výmerom a samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak tento zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba neodviedli poistné vôbec alebo ak ho odviedli v nesprávnej sume. Ak je takto zistená suma dlžného poistného nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka nepredpíše poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
(4)
Ak zamestnávateľ uvedený v odsekoch 1 a 2 nepredloží na výzvu príslušnej pobočky podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, môže mu príslušná pobočka predpísať platobným výmerom poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru. Druhá veta odseku 3 platí rovnako.
§23 Vrátenie poistného
(1)
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zaplatené bez právneho dôvodu je príslušná pobočka povinná vrátiť osobe uvedenej v § 14 alebo jej právnemu nástupcovi do ôsmich dní
a)
od zistenia tejto skutočnosti alebo
b)
od doručenia písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 14 alebo jej právneho nástupcu,
a to vrátane príslušného úroku, ktorý nesmie presiahnuť výšku diskontnej úrokovej sadzby.
(2)
Právo na vrátenie poistného podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného zúčtovaná na účet príslušnej pobočky.
(3)
Poistné podľa odseku 1, ktoré je príslušná pobočka povinná vrátiť, sa môže použiť na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení voči osobám uvedeným v § 14 alebo ich právnym nástupcom.
§24 Premlčanie poistného
(1)
Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.
(2)
Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým sa toto poistné predpísalo.
(3)
Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 18.
§25
(1)
Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
(2)
Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní21aa) sa nepoužijú.
(3)
Na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu.21)
§25a Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania
(1)
Ak je na osobu uvedenú v § 19 ods. 1 a 2 vyhlásený konkurz alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu,21a) na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie považujú nezaplatené sumy tohto poistného vrátane sankcií podľa § 26 až 30, na ktoré vznikol Sociálnej poisťovni nárok voči tejto osobe.
(2)
Sankcie podľa § 26 až 30, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané ani uložené, sa považujú za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej sumy sankcie, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať podľa tohto zákona do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania, ak jej povinnosť uložiť alebo predpísať sankciu ukladal tento zákon.
(3)
Za záväzky z poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú sumy tohto poistného vrátane sankcií podľa § 26 až 30, na ktorých vrátenie má osoba uvedená v § 19 ods. 1 a 2 právny nárok podľa tohto zákona, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.
(4)
Za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa na účely týchto konaní považujú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie podľa § 26 až 30 vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, a to v pomernej čiastke pripadajúcej na dni od začiatku tohto kalendárneho mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.
(5)
Ostatné pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania.21b)
(6)
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vrátane sankcií podľa § 26 až 30 spôsobom a v lehotách ustanovených osobitným predpisom.21c)
(7)
Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania.
(8)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú sankcie a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú ani neprirastajú sankcie vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania, ani sankcie vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali pred povolením vyrovnania. Sociálna poisťovňa takéto sankcie nemôže ukladať ani predpisovať.
(9)
Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením dlžníkových povinností, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, dlžníkovi zaniká jeho povinnosť plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré osoba uvedená v § 19 ods. 1 a 2 na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Súčasne nie je povinný plniť
a)
všetky pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno vo vyrovnaní uspokojiť, a
b)
sankcie alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa odsekov 1 a 2, ak sa tieto sankcie vzťahujú na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania.
(10)
Pohľadávky, sankcie alebo ich časti (odsek 9) nemožno po skončení vyrovnania dodatočne uložiť ani predpísať.
(11)
Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis.21a)

PIATA ČASŤ | SANKCIE

§26 Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 18 ods. 2 v určenej lehote, pobočka mu môže predpísať platobným výmerom poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti až do výšky 100 Sk za každý deň omeškania a za každého zamestnanca. To platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba nesplnila túto povinnosť za seba alebo za spolupracujúcu osobu (§ 18 ods. 4 a 5).
§27 Penále
(1)
Osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3, ktoré neodviedli poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške, pobočka predpíše penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy na účet pobočky banky alebo v hotovosti v príslušnej pobočke banky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za kontrolované obdobie. Pobočka penále nepredpíše, ak penále podľa odseku 1 za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.
(3)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 19 ods. 1 až 3, ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále podľa odseku 1 alebo znížiť výšku penále na polovicu predpísanej sumy. Sociálna poisťovňa môže odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť výšku penále, ak osoby uvedené v § 19 ods. 1 až 3 zaplatili dlžné sumy poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie najneskôr v deň podania žiadosti.
(4)
Na konanie podľa odseku 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Pokuty
§28
Za nesplnenie alebo porušenie jednotlivých povinností ustanovených týmto zákonom môže pobočka uložiť osobám uvedeným v § 19 pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo porušenie týchto povinností, za ktoré už bola pokuta uložená, až do výšky 500 000 Sk. Pokutu nemožno uložiť, ak už bol predpísaný poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti.
§29
(1)
Zaplatený poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty rozdelí pobočka do jednotlivých základných fondov pomerne podľa percentuálnych sadzieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
(2)
Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty zaplatené osobami uvedenými v § 14 ods. 2 písm. e) a f) na dôchodkové zabezpečenie je príjmom základného fondu dôchodkového zabezpečenia.
(3)
Pokuty uložené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení22) sú príjmom základného fondu dôchodkového zabezpečenia.
§30
Pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
§31
(1)
Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
(2)
Právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitných predpisov.23)
(3)
Na účely náhrady dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia sú orgány štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať Sociálnej poisťovni potrebnú súčinnosť, predovšetkým predkladať v lehote, ktorú určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.
§32
(1)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinnej platiť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako osemnásť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne plniť povinnosť platiť poistné.
(2)
V rámci povolenia splátok dlžných súm poistného Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm poistného o úroky podľa úrokových sadzieb uplatňovaných v peňažnom ústave, v ktorom má vedený účet Sociálna poisťovňa, v období trvania povolených splátok dlžných súm poistného.
(3)
V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa alebo neplnenia povinnosti platiť poistné, stáva sa splatnou celá suma dlžného poistného. Zaplatená suma, ktorá sa rovná zvýšeniu dlžných súm poistného o úroky, použije sa na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a v dôchodkovom zabezpečení.
(4)
V období trvania povolených splátok dlžných súm poistného sa ustanovenie § 27 ods. 1 nepoužije.
(5)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú na povolenie splátok dlžných súm poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti (§ 26), penále (§ 27) a pokuty (§ 28) obdobne.
(6)
Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlžného poistného podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§33
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona s výnimkou § 31 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8e)
§33a Postúpenie pohľadávky
(1)
Pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podľa § 22 ods. 3 a pohľadávku podľa piatej časti voči osobe uvedenej v § 19 ods. 1 (ďalej len „dlžník“) okrem pohľadávok na poistnom za rok 1993 na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie vrátane penále podľa osobitného predpisu24a) môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.
(2)
Pohľadávka podľa odseku 1 môže byť len predpísaná neuhradená pohľadávka alebo jej neuhradená časť,
a)
ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenia o opravných prostriedkoch podľa všeobecných predpisov o správnom konaní24b) a
b)
ktorej vymáhanie bolo v období najmenej troch rokov neúspešné.
(3)
Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach podľa § 32 ods. 1 a 5; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 32 ods. 3.
(4)
O postúpení pohľadávky uvedenej v odsekoch 1 a 2 vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu.
(5)
Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona.
(6)
Na uzatvorenie zmluvy podľa odseku 4 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas správnej rady Sociálnej poisťovne.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(8)
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, zostávajú dlžníkovi zachované aj po postúpení pohľadávky.
(9)
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.
(10)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka stráca charakter pohľadávky Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a)
povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(11)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká
a)
povinnosť dlžníka splniť záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od dlžníka v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c)
právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku v konaniach podľa osobitného predpisu.24c)
(12)
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis24d) nepoužije.
(13)
Na účely tohto zákona sa odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie považujú za príjmy Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie a odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na dôchodkové zabezpečenie za príjmy z poistného na dôchodkové zabezpečenie; odplaty za postúpenie pohľadávok podľa piatej časti zákona sa považujú za príjmy z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút. Na použitie príjmov podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia šiestej časti zákona.
§33b Odpísanie pohľadávky
(1)
Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno postúpiť podľa § 33a, a
a)
ak je pravdepodobné, že by náklady na jej vymáhanie presiahli výťažok vymáhania,
b)
ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery dlžníka by vymáhanie neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
c)
pre ktorú sa v období najmenej troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) alebo
d)
ktorej vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.
(2)
O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa dlžníkovi nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania.
(3)
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
(4)
Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8e)

ŠIESTA ČASŤ | HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§34
(1)
Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami, s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý nadobudla svojou činnosťou. Sociálna poisťovňa môže užívať aj majetok štátu podľa osobitného predpisu.5)
(2)
Majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci a nehnuteľné veci, záväzky a pohľadávky nadobudnuté pri vzniku Sociálnej poisťovne a počas jej činnosti.
(3)
Majetkom Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky, ktoré tvoria základný fond nemocenského poistenia (§ 36), základný fond dôchodkového zabezpečenia (§ 37) a rezervný fond (§ 39).
§35 Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na
a)
základný fond nemocenského poistenia,
b)
základný fond dôchodkového zabezpečenia,
c)
správny fond,
d)
rezervný fond.
§36 Základný fond nemocenského poistenia
(1)
Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu dávok nemocenského poistenia.
(2)
Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí z
a)
poistného na nemocenské poistenie,
b)
poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút,
c)
úrokov z vkladov v peňažných ústavoch,
d)
darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,
e)
ostatných príjmov.
§37 Základný fond dôchodkového zabezpečenia
(1)
Základný fond dôchodkového zabezpečenia je určený na výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia.
(2)
Základný fond dôchodkového zabezpečenia sa tvorí z
a)
poistného na dôchodkové zabezpečenie,
b)
príspevkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 písm. b),
c)
poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút,
d)
úrokov z vkladov v peňažných ústavoch,
e)
darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,
f)
ostatných príjmov.
§37a
Správna rada Sociálnej poisťovne môže rozhodnúť o použití časti základného fondu nemocenského poistenia na poskytnutie finančnej výpomoci do základného fondu dôchodkového zabezpečenia a o použití časti základného fondu dôchodkového zabezpečenia na poskytnutie finančnej výpomoci do základného fondu nemocenského poistenia.
§38 Správny fond
(1)
Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne.
(2)
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3,5 % z
a)
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
b)
príjmov, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne.
(3)
Finančné prostriedky správneho fondu možno investovať so súhlasom správnej rady.
(4)
Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka do rezervného fondu.
§39 Rezervný fond
(1)
Rezervný fond je určený na
a)
dávky nemocenského poistenia, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde nemocenského poistenia,
b)
dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, a
c)
úhradu dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia, ktoré presahujú výšku uvedenú v rozpočte Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok.
(2)
Rezervný fond sa tvorí
a)
vo výške najviac 0,5 % z platieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
b)
zo zostatku rezervného fondu za predchádzajúci kalendárny rok,
c)
zo zostatku správneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Objem prostriedkov rezervného fondu nemôže v kalendárnom roku presiahnuť štvrtinu rozpočtovaných výdavkov základného fondu nemocenského poistenia a základného fondu dôchodkového zabezpečenia na príslušný kalendárny rok.
(4)
Finančné prostriedky rezervného fondu presahujúce zákonom ustanovenú maximálnu výšku sú príjmom základného fondu nemocenského poistenia a základného fondu dôchodkového zabezpečenia v pomere určenom percentuálnou výškou poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
§41 Účtovníctvo
Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona.25)
§41a
(1)
Ak Sociálnej poisťovni vykonávaním poistenia zodpovednosti za škodu vznikne majetková ujma, má právo na úhradu majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu.
(2)
Majetková ujma je záporný rozdiel medzi kalkulovanými nákladmi na poistné plnenia a skutočnými nákladmi na vyplatené poistné plnenia zo zodpovednosti za škodu vykázané Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka.
(3)
Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť výsledky hospodárenia vykonávania poistenia zodpovednosti za škodu za predchádzajúci kalendárny rok Ministerstvu financií Slovenskej republiky v rámci účtovnej závierky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky uhradí vykázanú majetkovú ujmu za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(4)
Účtovnú evidenciu o poistení zodpovednosti za škodu vedie Sociálna poisťovňa oddelene od ostatných činností.
(5)
Ak pri zániku zamestnávateľa neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na iného zamestnávateľa, má zamestnanec uvedený v § 44b ods. 1 (pozostalý) právo na náhradu škody od Sociálnej poisťovne v takom rozsahu, v akom by mu ju bol povinný nahradiť sám poistený zamestnávateľ.
§42 Informačný systém
(1)
Sociálna poisťovňa utvára a používa na zabezpečenie svojej činnosti osobitný informačný systém. Používanie údajov informačného systému je jej výhradným právom.
(2)
Informácie o osobách uvedených v § 14 ods. 1 písm. a) až d) a § 14 ods. 2 písm. a) až f) a o poberateľoch dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia možno poskytnúť, ak ďalej nie je ustanovené inak, len s ich súhlasom s výnimkou prípadov, v ktorých to ustanovuje osobitný zákon.
(3)
Orgánom štátnej správy sa informácie poskytujú bezplatne.
(4)
Sociálna poisťovňa poskytuje potrebné štatistické údaje Štatistickému úradu Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.26)
§42b
(1)
Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam dlžníkov.
(2)
Dlžník na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná odvádzať poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie zodpovednosti za škodu, voči ktorej Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky na poistnom. Výšku pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu dlžníkov, určí správna rada.
(3)
Zoznam dlžníkov obsahuje
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo prevádzkarne,
b)
obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.
§43
Členovia orgánov Sociálnej poisťovne a jej zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie alebo zamestnania alebo v súvislosti s nimi. Táto povinnosť trvá aj po skončení ich funkcie alebo pracovnoprávneho vzťahu k Sociálnej poisťovni.
§44 Kontrolná činnosť
Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť
a)
posudkovými lekármi sociálneho zabezpečenia, ak ide o kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a o kontrolu dodržiavania liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie alebo posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
b)
osobitne určenými zamestnancami, ak ide o kontrolu výberu a vymáhania poistného a o kontrolu účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské poistenie.

SIEDMA ČASŤ | PRECHODNÉ USTANOVENIA

§45
(1)
Sociálna poisťovňa sa zriaďuje z Národnej poisťovne – Správy Fondu nemocenského poistenia, Správy Fondu dôchodkového poistenia, z časti riaditeľstva Národnej poisťovne, ktorá zabezpečuje vykonávanie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a z regionálnych národných poisťovní, z Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a z Košickej regionálnej národnej poisťovne, a to zo správ regionálnych fondov nemocenského poistenia, zo správ regionálnych fondov dôchodkového poistenia a z úsekov, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť súvisiacu s nemocenským poistením, dôchodkovým poistením vrátane výberu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie.
(2)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich orgánov uvedených v odsekoch 1 a 2 prechádzajú na Sociálnu poisťovňu.
§46
Na Sociálnu poisťovňu prechádza pôsobnosť Národnej poisťovne – Správy Fondu nemocenského poistenia, Správy Fondu dôchodkového poistenia a regionálnych národných poisťovní, Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne – správ regionálnych fondov nemocenského poistenia, správ regionálnych fondov dôchodkového poistenia a úsekov, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť súvisiacu s nemocenským poistením, dôchodkovým poistením vrátane výberu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie.
§47
(1)
Národná rada Slovenskej republiky zvolí členov správnej rady najneskôr do štyroch týždňov odo dňa zriadenia Sociálnej poisťovne.
(2)
Správna rada zvolí riaditeľa Sociálnej poisťovne a členov dozornej rady najneskôr do šiestich týždňov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Do dňa účinnosti tohto zákona administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou Sociálnej poisťovne plnia Správa Fondu nemocenského poistenia a Správa Fondu dôchodkového poistenia; to platí aj pre úhradu nákladov spojených s činnosťou Sociálnej poisťovne do dňa účinnosti tohto zákona.
(4)
Do zvolenia riaditeľa Sociálnej poisťovne vykonáva jeho činnosť riaditeľ Správy Fondu dôchodkového poistenia.
§48
Do vymenovania riaditeľov pobočiek vykonávajú ich činnosť riaditelia regionálnych národných poisťovní, riaditeľ Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a riaditeľ Košickej regionálnej národnej poisťovne.
§49
(1)
Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne a na osobitné účty uvedené v § 51 na úhradu nákladov na
a)
zvýšenie dôchodkov z titulu jediného zdroja príjmu,
b)
zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji
a rehabilitácie,
c)
zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť,
d)
sociálne dôchodky,
e)
dôchodky manželky,
f)
prídavky na deti a príplatky k prídavkom na deti,
ch)
rodičovský príspevok,
k)
náhrady zárobku pri službe v ozbrojených silách
a pri civilnej službe,
l)
kúpeľnú starostlivosť.
(2)
Finančné prostriedky na dávky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
§50
(1)
Majetok Národnej poisťovne a regionálnych národných poisťovní, ku ktorému mala Slovenská správa sociálneho zabezpečenia v Bratislave, okresné správy sociálneho zabezpečenia, Bratislavská správa sociálneho zabezpečenia a Košická správa sociálneho zabezpečenia právo hospodárenia do účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov, sa stáva od účinnosti tohto zákona majetkom Sociálnej poisťovne.
(2)
Správa majetku štátu, ku ktorému mala Národná poisťovňa – Správa Fondu nemocenského poistenia, Správa Fondu dôchodkového poistenia a regionálne národné poisťovne vrátane Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne – správy regionálnych fondov nemocenského poistenia a správy regionálnych fondov dôchodkového poistenia právo hospodárenia, prechádza od účinnosti tohto zákona do správy Sociálnej poisťovne.
(3)
Majetok, ktorý od účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. nadobudli a spravujú Správa Fondu nemocenského poistenia, Správa Fondu dôchodkového poistenia a regionálne národné poisťovne, a to správy regionálnych fondov nemocenského poistenia a správy regionálnych fondov dôchodkového poistenia, je majetkom Sociálnej poisťovne.
(4)
Ostatný majetok Národnej poisťovne a regionálnych národných poisťovní, Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne sa vyrovná dohodou medzi právnymi nástupcami Národnej poisťovne. Ak nedôjde k dohode podľa prvej vety, o vyporiadaní majetku rozhodne vláda Slovenskej republiky.
§51
Na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v ozbrojených silách, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona s tým, že toto poistné sa platí na osobitné účty ministerstiev, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Ďalšie odlišnosti upravia príslušní ministri po dohode s ministrom financií Slovenskej republiky a s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
§51a
(1)
Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré v roku 1993, ako aj v roku 1994 prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, je po dni účinnosti tohto zákona polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb20) dosiahnutých v roku 1993. Ustanovenie § 16 ods. 4 druhá veta platí obdobne. Takto určený vymeriavací základ sa použije do 30. júna 1995.
(2)
Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré v roku 1994 začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb, a tieto činnosti trvali po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, je po dni účinnosti tohto zákona nimi určená suma. Takto určený vymeriavací základ sa použije do 30. júna 1995.
(3)
Na vymeriavací základ určený podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 16 ods. 8.
§51b
Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá do 31. decembra 1994 nemala oznamovaciu povinnosť preto, lebo bola zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, je povinná splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 18 ods. 4 do ôsmich dní od účinnosti tohto zákona.
§51c
Zostatok správneho fondu za rok 1997 sa do konca februára 1998 prevedie do rezervného fondu.
§51d
(1)
Predmetom postúpenia pohľadávky Sociálnej poisťovne podľa § 33a môže byť aj pohľadávka, ktorá vznikla pred 1. júlom 2001.
(2)
Sociálna poisťovňa môže odpísať aj pohľadávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 2001, ak sú splnené podmienky uvedené v § 33b.
§51e
(2)
Slovenská poisťovňa, a. s., je povinná odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2001
a)
evidenciu o zákonnom poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vyhotovenej v písomnej forme a elektronickej forme,
b)
finančné prostriedky súvisiace s výkonom zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
c)
finančné prostriedky poskytnuté podľa § 51f,
d)
finančné prostriedky z rezerv utvorených na poistné udalosti podľa osobitných predpisov.28)
(3)
Podrobnosti o prevode evidencie a o prevode finančných prostriedkov upraví dohoda uzatvorená Slovenskou poisťovňou, a.s., a Sociálnou poisťovňou do 30. septembra 2001. Na uzatvorenie tejto dohody je potrebný súhlas orgánov štátneho dozoru (§ 12) a Úradu pre finančný trh.29)
§52 Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1994 Z. z.,
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/1993 Z. z. o Fonde nemocenského poistenia a Fonde dôchodkového poistenia a ich hospodárení,
3.
§ 3 a 4, § 11 ods. 3 až 5, § 13 ods. 4, § 15 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou, § 20 až 28a, § 33 a 34, § 50 ods. 2 a 3, § 51 a 52 vyhlášky predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky predsedu vlády č. 191/1960 Zb., vyhlášky predsedu vlády č. 6/1967 Zb., vyhlášky predsedu vlády č. 178/1968 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 262/1990 Zb.
§53 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995 okrem ustanovení § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 prvej vety, § 5 až 8 a § 47, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembrom 1994.
Čl. XXV
7.
Správna rada Sociálnej poisťovne môže v roku 1995 rozhodnúť o použití základného fondu nemocenského poistenia na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci do základného fondu dôchodkového zabezpečenia a o použití základného fondu dôchodkového zabezpečenia na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci do základného fondu nemocenského poistenia.
Čl. XII
(1)
Ak platí poistné na zdravotné poistenie, dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie zamestnávateľ, ktorým je štátna rozpočtová alebo štátna príspevková organizácia, postupuje pri splátke za december 1994 v termínoch podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.; ustanovenia § 23 a 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. a § 27 a 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. sa na tieto účely nepoužijú.
Čl. XX
2.
Poistné na zdravotné poistenie, dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie splatné v januári 1996 platí zamestnávateľ a Fond zamestnanosti Slovenskej republiky v rozsahu podľa čl. I a IV tohto zákona.
3.
Ustanovenie § 16 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. sa v roku 1996 nepoužije.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.
1)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.194/1994 Z. z.Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.
2)
§ 124 Zákonníka práce.
3)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 62/1993 Z. z.
§ 20f až 20j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
4)
§ 1 ods. 3 písm. a), b) a d) a odsek 4, § 7, § 8 ods. 1 a 2, § 13 písm. a) č. 1, 3 a 4, písm. c) až f), § 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
6)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
7)
§ 1 ods. 3 písm. a), b) a d) a odsek 4, § 7 a 8, § 15 písm. a) č. 1 až 11, č. 16, č. 18 až 20, písm. b) až k), písm. m) a n), § 16 písm. a) č. 1, písm. b) č. 1 až 4, písm. c) č. 1 až 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 1 ods. 3 písm. e) a f), § 13 písm. b) a f), § 14 písm. a) a b), § 15 písm. a) č. 12 až 15, písm. e) a l), § 16 písm. a) č. 2 až 7, písm. b) č. 2, 3 a 5 a písm. c) č. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.
8a)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
8b)
Napríklad § 8 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
8c)
Napríklad § 56 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
8d)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
8e)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
9)
§ 6a ods. 3 a § 8 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.
9a)
§ 6 ods. 2 písm. c) a § 6a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.
10)
§ 2 zákona č. 54/1956 Zb. v znení zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.
§ 2 zákona č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
11)
§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.
11a)
§ 91 a § 92 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
12)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z.
13)
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 305/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 319/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 189/1994 Z. z.
14)
§ 16 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
15)
§ 16 písm. a) č. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.
§ 37 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
16)
§ 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
16a)
§ 91a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 245/2000 Z. z.
17)
§ 2 nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645 /1992 Zb. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 248/1993 Z. z.
18)
§ 4 ods. 2 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.
§ 3 ods. 2 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.
19)
§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
19a)
§ 110b, § 117 ods. 3,§ 124, § 128 až 130 Zákonníka práce.
§ 11 ods. 3 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.
19b)
§ 195 Zákonníka práce.
19c)
§ 97 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
19d)
Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.
20)
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z.
20c)
§ 86 Zákonníka práce.
20a)
§ 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
20b)
§ 16 zákona č. 366/1999 Z. z.
20f)
§ 70 Zákonníka práce.
20g)
§ 6 ods. 1 písm. c) a § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
21a)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
21aa)
§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
21b)
§ 31 ods. 3 a § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
21c)
§ 20, § 31 ods. 5 a § 56 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
22)
§ 112 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
Občiansky súdny poriadok.
24a)
Čl. I § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24b)
§ 53 až 68 zákona č. 71/1967 Zb.
24c)
Občiansky súdny poriadok.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24d)
§ 524 až 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
25)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
26)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 155/1993 Z. z.
28)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov rezerv poisťovne v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.