Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

Osobitnými výchovnými postupmi pri zaobchádzaní s odsúdenými sa sleduje odstraňovanie subjektívnych príčin trestnej činnosti spočívajúcich najmä v postojovej, hodnotovej a emocionálnej sfére osobnosti.

Osobitné výchovné postupy pri zaobchádzaní s odsúdenými sú najmä

Osobitné výchovné postupy pri zaobchádzaní s odsúdenými môže uplatňovať len odborne kvalifikovaný príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „príslušník zboru“) alebo iný odborník.

V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, pokiaľ sa bezprostredne dotýkajú odsúdených, najmä spôsob uplatňovania ich práv, dodržiavania ich povinností a obmedzení.

Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „generálny riaditeľ“).

Ústavný poriadok sa v ústavoch umiestni na miestach bežne prístupných odsúdeným. Jeho súčasťou je časový rozvrh dňa.

Odsúdení sú v záujme nerušeného priebehu ich života v ústave povinní čo najskôr po nástupe výkonu trestu dôkladne si osvojiť všetky ustanovenia ústavného poriadku a správať sa podľa zásad v ňom určených.

Ustanovený poriadok a disciplína tvoria spôsob organizácie života odsúdených v ústave upravený zákonom, touto vyhláškou a ústavným poriadkom, podľa ktorých sa riadia vzťahy v ústave a určujú sa organizačné zásady života odsúdených z hľadiska ich práv, povinností a obmedzení pri zaobchádzaní s nimi.

Kultúrno-osvetová práca, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa

Obsah kultúrno-osvetovej práce s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností. V nich sú zahrnuté vybrané akcie určené pre kolektívy alebo skupiny odsúdených, prípadne pre vybraných jednotlivcov. Vykonávajú sa v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdených. O účasti na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti rozhoduje poverený príslušník zboru.

Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby si odsúdení vydávali vlastný časopis.

Odsúdeným sa na ich objednávku a na ich náklady zabezpečuje sledovanie dennej tlače a časopisov. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdeným predplatiť alebo zasielať aj príbuzní, prípadne iné osoby, organizácie alebo záujmové združenia občanov, pokiaľ neobsahujú materiály propagujúce národnú, etnickú, rasovú, náboženskú alebo sociálnu neznášanlivosť, fašizmus a podobné hnutia, materiály s pornografickým obsahom, propagujúce násilie a ohrozujúce bezpečnosť alebo obsahujúce opis výroby a použitia drog, návykových látok, jedov, výbušnín a zbraní.

Odsúdeným sa umožňuje, aby v záujmových krúžkoch rozvíjali svoje tvorivé schopnosti, rozširovali svoje vedomosti, prípadne vyrábali drobné predmety. O predmetoch zhotovených z materiálu poskytnutého ústavom sa musí viesť presná a preukázateľná evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám¹), alebo si ju po skončení výkonu trestu ponechal, inak je zhotovená vec majetkom ústavu.

Odsúdeným sa umožňuje počúvanie rozhlasového a sledovanie televízneho vysielania v rozsahu určenom ústavným poriadkom. Taktiež sa im umožní najmenej raz za dva týždne sledovať film z videokazety.

Pri uskutočňovaní osvetových podujatí pre odsúdených z právnej, zdravotníckej oblasti a z iných oblastí spolupôsobia odborní pracovníci ústavu, sudcovia, prokurátori, pracovníci iných orgánov a organizácií a orgánov štátnej zdravotnej správy. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného s potrebnou odbornou spôsobilosťou.

Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých pracovníkov a duchovných. Obdobne možno pozvať osoby, ktoré už boli vo výkone trestu a po prepustení vedú riadny život občana.

Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurzy pre negramotných. Ak je odsúdený zaradený do takého kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať. Tieto kurzy zabezpečí ústav na vlastné náklady a organizuje ich vlastnými pracovníkmi.

Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov²), pokiaľ to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa skončí pred začiatkom školského roka.

Z odsúdených, ktorí splnili podmienky na prijatie do niektorých z foriem vzdelávania uvedených v § 31 zákona, sa vytvárajú kolektívy alebo skupiny s upraveným režimom podporujúcim vzdelávací proces.

Z dokladov o dosiahnutí vzdelania, ktoré odsúdený nadobudol v ústave, nesmie vyplývať, že boli získané počas výkonu trestu.

Poverenie jednotlivých osôb duchovnou starostlivosťou v ústavoch dohodne predstaviteľ príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s riaditeľom ústavu. Ústavy vytvárajú na duchovnú starostlivosť o odsúdených zodpovedajúce podmienky.

Duchovná starostlivosť v ústavoch sa uskutočňuje zásadne v mimopracovnom čase odsúdených, a to spravidla podľa časového rozvrhu dňa. V účasti na duchovnej starostlivosti sa odsúdeným nesmie žiadnym spôsobom brániť, ani ich na účasť nútiť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdených.

Ústav zabezpečí po dohode s duchovnými a s predstaviteľmi náboženských spoločností vhodné priestory na bohoslužby a na osobné rozhovory duchovného s odsúdenými. Ústav je povinný zabezpečiť vhodné podmienky na spovede a dôverné rozhovory duchovného s odsúdenými.

Duchovný je oprávnený navštevovať odsúdených umiestnených na lôžkovom oddelení zdravotníckeho zariadenia. V odôvodnených prípadoch môže lekár takúto návštevu zakázať.

Duchovný sa riadi pri návštevách odsúdených právnymi predpismi upravujúcimi výkon trestu a ústavným poriadkom.

Odsúdení sú vhodným spôsobom informovaní o možnosti návštevy bohoslužieb, pastoračných návštev duchovných, individuálnych rozhovorov s duchovným a spovede.

Ak odsúdený požiada o umožnenie rozhovoru s duchovným alebo spovede, ústav ihneď informuje o tejto žiadosti zástupcu príslušnej cirkvi.

Duchovný, ktorý má pastoračný vzťah k odsúdenému, je oprávnený požiadať ústav o podanie informácie o správaní odsúdeného. Takúto informáciu možno poskytnúť len so súhlasom odsúdeného.

V ústavnom poriadku sa vymedzí čas, v ktorom sa oprávnenému zástupcovi cirkevnej organizácie umožní vykonávať pravidelné bohoslužby.

Záujmové združenia občanov, ktoré pôsobia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi⁷) môžu po predchádzajúcej dohode s riaditeľom ústavu poveriť svojich zástupcov návštevami odsúdených. Návštevy sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom ústavu.

Záujmové združenia občanov sa môžu po predchádzajúcej dohode s riaditeľom ústavu v spolupráci s ústavom podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdených a na vytváraní priaznivých podmienok na ich život po prepustení z výkonu trestu.

Miestne orgány štátnej správy, obce, prípadne iné organizácie sa okrem úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov⁹) môžu po dohode s riaditeľom ústavu podieľať na zaobchádzaní s odsúdenými vhodnými formami prispievajúcimi k ich resocializácii.

Poradný zbor je orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva konkrétne problémy súvisiace s výkonom trestu a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, o čom sa vyhotoví záznam.

Zloženie poradného zboru v súlade so zákonom určuje riaditeľ ústavu, ktorý ho aj zvoláva podľa potreby alebo na podnet jeho členov.

Odsúdený môže byť prijatý na výkon trestu len vtedy, ak sa preukáže jeho totožnosť a je vydané príslušné rozhodnutie súdu a nariadenie výkonu trestu.

Pri prijímaní odsúdeného na výkon trestu vykoná príslušník zboru jeho dôkladnú osobnú prehliadku. Prehliadku vykonáva osoba toho istého pohlavia.

O odsúdenom sa založí osobný spis; podrobnosti upravuje osobitný predpis¹⁰).

Odsúdený si môže ponechať pri sebe rodinné fotografie, osobnú korešpondenciu, dokumentáciu z trestného konania, ktoré sa proti nemu viedlo alebo sa vedie, vlastné knihy a časopisy v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia. Odsúdený môže mať pri sebe hodinky a môže používať vlastný batériový rádioprijímač tak, aby nerušil ostatných odsúdených. O ponechaní iných vecí rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru. Ostatné veci sa prevezmú do úschovy. Podrobnosti o úschove vecí upravuje osobitný predpis¹¹).

Odsúdený z obzvlášť závažného trestného činu^9a) si môže ponechať pri sebe hodinky a rodinné fotografie; vlastné knihy, časopisy a listy osobnej korešpondencie si môže ponechať podľa určeného bodovacieho systému. O ponechaní iných vecí rozhoduje riaditeľ ústavu. Bodovacím systémom sa upravuje množstvo osobnej korešpondencie, časopisov a vlastných kníh s výnimkou študijnej a náboženskej literatúry. Odsúdenému je pridelených 100 bodov, pričom listová zásielka má hodnotu päť bodov, časopis desať bodov a vlastná kniha pätnásť bodov; o počte listových zásielok, časopisov a vlastných kníh rozhoduje odsúdený v tomto rozsahu sám. Bodovací systém sa nevzťahuje na mladistvých odsúdených, kde sa prihliada na možnosti uloženia vecí v cele.

Po dôkladnej osobnej prehliadke sa odsúdení podrobia lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam. V prípade podozrenia z infekčného ochorenia zabezpečí zdravotnícky pracovník izoláciu odsúdeného do vykonania vstupnej lekárskej prehliadky. Odsúdení muži sa oholia a ostrihajú. Vlasy na zadnej časti temena hlavy nesmú siahať nižšie než po golier košele, bočné partie vlasov môžu byť do polovice ušníc. Odsúdení si môžu ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú bradu.

O nastúpení odsúdeného na výkon trestu odošle ústav hlásenie súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa trvalého pobytu odsúdeného, Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo"), a ak ide o príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky (vrátane zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky) a mužov starších ako 17 rokov príslušnej územnej vojenskej správe.

Cieľom vnútornej diferenciácie je zadeľovanie odsúdených do kolektívov alebo skupín tej istej nápravnovýchovnej skupiny za účelom uplatňovania individuálnych programov zaobchádzania a zabezpečenia účinného spôsobu výkonu trestu.

Po nástupe odsúdeného na výkon trestu sa pred jeho umiestnením do príslušného ústavu vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti a podľa jeho výsledku generálne riaditeľstvo rozhodne o umiestnení odsúdeného do ústavu príslušnej nápravnovýchovnej skupiny.

Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného je zamerané na zistenie jeho konkrétnych resocializačných potrieb, aby sa na základe individuálnych osobitostí vymedzili najdôležitejšie vlastnosti a znaky jeho osobnosti z hľadiska možností ovplyvnenia a určenia programu zaobchádzania.

Rozhodnutie o umiestnení odsúdeného do príslušného ústavu sa vykoná bez zbytočného odkladu po psychologickom vyšetrení osobnosti odsúdeného.

Pred umiestnením odsúdeného do ústavu, ktorý nastupuje na výkon trestu priamo po predchádzajúcej väzbe, má odsúdený právo požiadať, aby ho mohli navštíviť blízke osoby¹). Zároveň im oznámi, ktoré veci osobnej potreby mu môžu priniesť.

Odsúdení po umiestnení do určeného ústavu sa ubytujú oddelene od ostatných odsúdených. Umožní sa im, aby sa vykúpali, ostrihali a oholili, navštívili lekára, nadviazali písomný kontakt s blízkymi osobami a oboznámili sa so svojimi právami a povinnosťami, ktoré súvisia s ich pobytom v ústave. Ďalej sa im umožní oboznámiť sa s prostredím výkonu trestu, s charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo na pracoviskách vykonávajú, s personálom ústavu a nadviazať kontakt so sociálnym pracovníkom.

Zadeľovanie odsúdených do kolektívov alebo skupín v príslušnom ústave uskutoční prijímacia komisia, ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, resp. vedúci oddelenia výkonu trestu. Jej členmi sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny pracovník, pracovník vnútorného, finančného a hospodárskeho oddelenia, pracovník úseku zamestnávania, prípadne ďalší pracovníci určení riaditeľom ústavu. Komisia overí totožnosť odsúdeného a údaje v jeho osobnom spise. Zároveň preverí, či odsúdený má nevyhnutné hygienické potreby, a navrhne prípadné opatrenia.

Po vykonaní opatrení uvedených v odseku 1 sa odsúdení spravidla do troch dní predvolajú pred prijímaciu komisiu, ktorá konkretizuje s nimi plnenie jednotlivých cieľov ich resocializačného programu a zaradí ich do príslušnej pracovnej skupiny alebo brigády. Odsúdených si prevezme príslušný pedagóg a uvedie ich do kolektívu alebo skupiny.

Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby o vykonaných opatreniach uvedených v odseku 1 poverený príslušník zboru vykonal záznam v reedukačnom liste odsúdeného.

Žiadosť o premiestnenie do iného ústavu podľa § 34 písm. c) podáva odsúdený písomne riaditeľovi ústavu, v ktorom vykonáva trest.

Riaditeľ ústavu pripojí k žiadosti svoje písomné stanovisko. Žiadosť spolu s písomným stanoviskom postúpi na rozhodnutie generálnemu riaditeľstvu.

Odsúdený môže prijímať návštevy blízkych osôb¹) v rozsahu ustanovenom zákonom a za podmienok ustanovených touto vyhláškou v termínoch určených riaditeľom ústavu. Z naliehavých rodinných alebo osobných dôvodov môže riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru povoliť návštevu aj častejšie. Ak odsúdený môže prijať návštevu inej osoby (§ 12 ods. 2 zákona), nemôže to byť na úkor jeho práva prijať návštevu blízkych osôb.

Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac päť osôb, z toho najviac dve dospelé osoby.

Ak chcú odsúdeného navštíviť poverení zástupcovia cirkevných organizácií alebo záujmových združení občanov, riaditeľ ústavu po predchádzajúcej dohode s nimi návštevu povolí. Takáto návšteva sa nepovažuje za návštevu podľa odseku 1.

Riaditelia ústavov môžu po vzájomnej dohode povoliť návštevu medzi odsúdenými manželmi, rodičmi a deťmi. Náklady spojené s takouto návštevou uhrádzajú odsúdení sami. Náklady sa určia podľa osobitného predpisu.^12a)

Riaditeľ ústavu môže povoliť návštevu blízkych osôb¹) bez dozoru príslušníka zboru, ktorá sa vykoná oddelene od ostatných návštev v určenom priestore.

Pred začiatkom a po skončení návštevy, pokiaľ sa uskutočnila bezkontaktným spôsobom, sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou rovnakého pohlavia. V odôvodnených prípadoch sa vykoná dôkladná osobná prehliadka.

Návšteva sa uskutočňuje v určených dňoch a v dennom čase za podmienok stanovených v ústavnom poriadku.

Za priebeh návštev zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou poučí odsúdených a návštevníkov o pravidlách správania pri návšteve a odpovedá na ich prípadné otázky. Má právo rozhodovať o predčasnom ukončení návštevy v prípade porušenia pravidiel správania pri návšteve.

Pri návštevách sú odsúdení povinní správať sa slušne a ohľaduplne k ostatným osobám prítomným na návštevách. Nie je im dovolené odovzdať alebo prijať peňažné prostriedky v slovenskej mene alebo cudzej mene, listy alebo iné veci. Prijaté alebo prevzaté peňažné prostriedky v slovenskej mene alebo cudzej mene nájdené u odsúdeného po návšteve sa považujú s výnimkou prípadov ustanovených v osobitnom predpise^12b) za ďalšie finančné prostriedky podľa osobitného predpisu.^12c)

Pri návštevách odsúdeného poskytne príslušník zboru blízkym osobám¹) na ich požiadanie o ňom ústnu informáciu.

Návštevu odsúdených umiestnených v lôžkových častiach zdravotníckych zariadení môže lekár v odôvodnených prípadoch zakázať.

Návštevy počas disciplinárnych trestov celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a do samoväzby sa vykonajú len v tom prípade, ak povolenie na vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu odvolať. Pri takejto návšteve nemôže odsúdený prijať balík.

Pre návštevníkov je zriadená čakáreň. Zriaďuje sa pri nej aj kútik pre matky s deťmi. V čakárni sú k dispozícii zákony, vyhlášky, ústavný poriadok a iné potrebné informácie, najmä o finančných a materiálnych náležitostiach odsúdených a o zdravotníckej starostlivosti.

Prijatie návštevy odsúdeným, ako aj jej prípadné odmietnutie sa eviduje.

Do korešpondencie odsúdených, ktorú dostali alebo odoslali, môže nahliadnuť bez ich súhlasu len riaditeľ ústavu alebo ním určení príslušníci zboru. Po prípadnom nahliadnutí sa korešpondencia odsúdeným musí bez zbytočného odkladu odovzdať s výnimkou korešpondencie uvedenej v odseku 2.

Listy s hanlivým obsahom poškodzujúce odsúdeného, záujmy iných osôb alebo organizácií, listy nabádajúce na trestnú činnosť alebo obsahujúce nedovolenú vec a podobne sa založia do osobného spisu odsúdeného a na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní. Ďalej sa postupuje podľa povahy zadržaných informácií alebo veci. Ak list obsahuje peňažné prostriedky v slovenskej mene alebo cudzej mene, tieto sa považujú za ďalšie finančné prostriedky podľa osobitného predpisu.^12c)

Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Listy sa podávajú v nezalepených obálkach a musia sa bez zbytočného odkladu odoslať.

Na množstvo korešpondencie, ktoré môže mať odsúdený pri sebe, sa primerane použije ustanovenie § 26 ods. 4. Odsúdený má právo požiadať o uloženie korešpondencie do svojich osobných vecí. Na korešpondenciu doručenú odsúdenému podľa § 49 od orgánov uvedených v § 12 ods. 1 zákona sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

V evidenčnej karte korešpondencie sa evidujú len doporučené zásielky odosielané a prijímané odsúdenými.

Listová zásielka môže obsahovať iba korešpondenciu a tlačoviny.

Balík s potravinami a vecami osobnej potreby kontroluje určený príslušník zboru za prítomnosti odsúdeného, ktorému bol balík zaslaný.

Balík sa zapíše do knihy balíkov, v ktorej odsúdený potvrdí jeho prevzatie vrátane neporušenosti obalu. V knihe sa uvedie hmotnosť balíka a prípadne aj rozhodnutie o vrátení zakázaných vecí, ak ich balík obsahuje; údaje odsúdený potvrdí podpisom.

V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogériovým a iným tovarom. Odsúdený môže nakupovať potraviny nepodliehajúce rýchlej skaze, ovocie, zeleninu a iné veci osobnej potreby. Predaj alkoholických nápojov vrátane piva je zakázaný.

Knižnice pre odsúdených sa pravidelne dopĺňajú beletriou a vhodnou odbornou literatúrou. Knižničný fond sa podľa podmienok ústavu dopĺňa aj literatúrou vydávanou v jazykoch národnostných menšín.

Knižnice sú vybavené najmä Ústavou Slovenskej republiky, Trestným zákonom, Trestným poriadkom, zákonom o výkone trestu odňatia slobody a predpismi s ním súvisiacimi, ako aj ďalšou právnickou literatúrou a zákonmi.

Knižnice sú vybavené aj náboženskou literatúrou, najmä bibliou, modlitebnými knižkami, literatúrou o dejinách náboženstva v súlade s vierovyznaním odsúdených.

Odsúdený má právo informovať sa o stave svojich finančných záležitostí.

Správu o úmrtí alebo ťažkej chorobe blízkej osoby¹) odsúdeného mu treba bez zbytočného odkladu oznámiť. V takých prípadoch, ak to okolnosti umožňujú, sa odsúdenému udelí voľno na opustenie ústavu v súlade s § 35 zákona.

Odsúdený má právo na zdravotnícku starostlivosť. Za zdravotnícku starostlivosť o odsúdených v ústave zodpovedá lekár podľa všeobecne záväzných právnych predpisov¹³).

Odsúdenému, ktorý požiada o lekárske vyšetrenie, sa vyšetrenie umožní.

Lekár je povinný podať riaditeľovi ústavu správu o vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného, o čom musia byť informované aj blízke osoby¹) odsúdeného. Ak zistí, že zdravie odsúdeného je, alebo môže byť ohrozené výkonom trestu, navrhne potrebné opatrenie riaditeľovi ústavu.

Lieky sa vydávajú odsúdeným v zdravotníckom zariadení ústavu.

Hygienické pomery, kvalita a hygienická nezávadnosť stravy v ústave sa pravidelne kontrolujú podľa osobitného predpisu¹⁴).

Lekár vykonávajúci kontroly (odsek 5) predkladá riaditeľovi ústavu správy a odporúčania týkajúce sa nedostatkov v hygienickej starostlivosti.

Ak riaditeľ ústavu súhlasí so správou, resp. s odporúčaním lekára podľa odseku 6, bez zbytočného odkladu prijme potrebné opatrenia. V opačnom prípade ich odstúpi s vlastným stanoviskom generálnemu riaditeľovi, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.

V každom ústave sa na miestach bežne dostupných odsúdeným umiestňujú uzamykateľné schránky určené na žiadosti, sťažnosti a návrhy odsúdených adresované štátnym orgánom a právnym zástupcom. Schránky musia byť skonštruované tak, aby ich nemohli otvoriť nepovolané osoby. Schránky sa pečatia.

Určený príslušník zboru denne s výnimkou dní pracovného pokoja vyberá obsah schránok a bez zbytočného odkladu zabezpečí ich odoslanie adresátom.

Odsúdení podávajú svoje sťažnosti, žiadosti a návrhy v zalepených obálkach tak, aby mohli byť bez zbytočného odkladu odoslané adresátovi. Ak odsúdený odosiela žiadosť alebo sťažnosť, na obálke musí uviesť svoje meno a adresu za účelom evidencie žiadosti alebo sťažnosti v príslušnom protokole.

O rozhovor s osobami uvedenými v § 15 ods. 2 zákona môžu odsúdení požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa musí odoslať alebo tlmočiť príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Odsúdení sa informujú o prítomnosti prokurátora, sudcu alebo orgánu vykonávajúceho kontrolu ústavu, a ak o to požiadajú, umožní sa im hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby.

V ústave sa vyčlení osobitná miestnosť na rozhovory odsúdených s ich právnym zástupcom. Ak právny zástupca neoznámi návštevu odsúdeného vopred, tá sa uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.

Ak právny zástupca odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať písomným poverením na zastupovanie.

Ak odsúdený požiada o rozhovor riaditeľa ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr do jedného týždňa, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov žiadosti o rozhovor. V prípade neprítomnosti riaditeľa ústavu žiadosť odsúdeného posudzuje, prípadne rozhovor s ním uskutoční poverený funkcionár.

Odsúdený vo výkone trestu má právo na ochranu svojej osobnosti pred neoprávneným násilím, akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti, urážkami alebo vyhrážkami.

Príslušník zboru je povinný, ak zistí porušenie práv odsúdeného uvedených v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi, urobiť nevyhnutné opatrenie na zamedzenie takého konania a súčasne oznámiť prípad riaditeľovi ústavu alebo ním poverenej osobe.

Riaditeľ ústavu je povinný dôsledne a bez zbytočného odkladu prešetriť každé hlásenie, list alebo iný poznatok týkajúci sa porušenia práv odsúdených a prijať potrebné účinné opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv odsúdených.

Ak sa preukázalo, alebo je dôvodné podozrenie, že porušenia práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 sa dopustil

Príslušníci zboru sú povinní dbať, aby sa odsúdení najmä vzhľadom na svoje psychické vlastnosti, vek, prípadne zdravotný a fyzický stav nestali obeťou násilia a ponižovania ľudskej dôstojnosti a aby boli oddelení od odsúdených s agresívnymi sklonmi.

Odsúdení s výnimkou tých, ktorým bol uložený výnimočný trest, majú právo zúčastňovať sa na riešení problémov súvisiacich so spôsobom a organizáciou ich života v ústave.

Jednou z foriem účasti odsúdených na organizácii ich života v ústave je účasť na práci a činnosti samospráv odsúdených v súlade s § 16 zákona.

Samosprávy odsúdených sú povinné informovať o svojej činnosti ostatných odsúdených a na spoločných stretnutiach s pedagógmi prijímajú a ukladajú úlohy. Oddielová samospráva informuje o svojej činnosti odsúdených na zhromaždení oddielu najmenej raz za mesiac a celoústavná samospráva najmenej raz za štvrťrok prostredníctvom oddielových samospráv.

Odsúdení sú povinní v styku s príslušníkmi zboru a s inými osobami dodržiavať zásady slušného správania zaužívané v bežnom spoločenskom styku, najmä

Pri organizovanom presune skupiny odsúdených pozdraví osoby uvedené v odseku 1 spôsobom zaužívaným v bežnom spoločenskom styku ten odsúdený, ktorý ich vedie.

Odsúdení sú povinní správať sa slušne aj navzájom a oslovovať sa spôsobom zaužívaným v bežnom spoločenskom styku.

V čase od večierky do budíčka sú odsúdení povinní dodržiavať nočný pokoj.

Vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach sú odsúdení povinní udržiavať poriadok a čistotu zodpovedajúcu hygienickému štandardu. Upratovanie, úpravu zariadenia slúžiaceho na zlepšenie prostredia a pomocné práce pre kuchyňu odsúdených vykonávajú odsúdení v mimopracovnom čase bez nároku na pracovnú odmenu. Účasť na týchto prácach sa musí organizovať tak, aby sa ňou čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného voľna a vychádzok vykonávajú odsúdení tieto práce len dobrovoľne.

Odsúdený smie fajčiť iba na vyhradených miestach.

Odsúdený nesmie nadväzovať kontakty s inými osobami s cieľom prijímať a odosielať listy alebo predmety alebo získavať iné výhody, nesmie hrať hazardné ani iné hry o peňažné prostriedky v slovenskej mene a cudzej mene a iné veci.

Hromadný pohyb odsúdených (nástupy do zamestnania, na previerky počtu odsúdených a pod.) sa vykonáva organizovane.

Odsúdený je povinný starať sa o svoje zdravie, dbať o osobnú hygienu a dodržiavať všeobecné hygienické a protiepidemické zásady.

Odsúdený je povinný podrobiť sa nariadeným zdravotníckym opatreniam a presne dodržiavať liečebné postupy určené lekárom.

Odsúdený nesmie predstierať ochorenie, spôsobovať si úmyselne telesnú alebo zdravotnú ujmu, ani užívať lieky nepredpísané alebo nepovolené lekárom, alebo v inom množstve, ako ich lekár predpísal a povolil.

Pedagóg má právo udeľovať odsúdeným tieto disciplinárne odmeny:

Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a vedúci polootvoreného oddelenia majú právo udeľovať odsúdeným tieto disciplinárne odmeny:

Riaditeľ ústavu má právo udeľovať odsúdeným disciplinárne odmeny podľa § 19 zákona v celom rozsahu. Finančnú odmenu môže udeliť do výšky 2 000 Sk.

O udelení disciplinárnej odmeny odsúdenému napíše príslušník zboru záznam, ktorý sa založí do osobného spisu odsúdeného. Udelenie disciplinárnej odmeny, jej druh a dôvod udelenia sa tiež zaznamenajú do osobnej karty odsúdeného.

Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred kolektívom, alebo pred skupinou odsúdených.

Mimoriadne povolenie návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec práva odsúdeného na návštevu. Návšteva sa môže v rámci tejto disciplinárnej odmeny povoliť nielen blízkym osobám¹), ale aj inej osobe.

Mimoriadne povolenie prijať balík odsúdeným sa týka len jedného balíka povolenej hmotnosti nad rámec stanoveného intervalu.

Vreckové možno zvýšiť uvoľnením takej sumy z úložného odsúdeného, aby jeho zostatok nebol nižší ako suma podľa osobitného predpisu.^14a)

O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny možno rozhodnúť len do piatich dní od jeho podania.

Ak sa pedagóg, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci polootvoreného oddelenia domnievajú, že by sa odsúdenému mala udeliť vyššia disciplinárna odmena, než akú majú právo sami udeliť, postúpia vec funkcionárovi ústavu s vyššou disciplinárnou právomocou nad odsúdeným.

Pri rozhodovaní o udelení voľna na opustenie ústavu podľa § 35 zákona je riaditeľ ústavu povinný zvážiť, či odsúdený voľno na opustenie ústavu nezneužije. Pritom prihliada na správanie a prejavy odsúdeného vo výkone trestu, na dodržiavanie ústavného poriadku, na stupeň dosiahnutej resocializácie, jeho charakteristiku, rodinné a sociálne zázemie a na charakter jeho trestnej činnosti.

Voľno na opustenie ústavu sa eviduje.

Naliehavými rodinnými dôvodmi na udelenie voľna na opustenie ústavu sú skutočnosti, ktoré hlboko zasahujú do citového vzťahu odsúdeného k členom jeho rodiny alebo k iným blízkym osobám¹), najmä narodenie dieťaťa, úmrtie blízkej osoby, jej ťažké ochorenie, uzavretie manželstva a podobne.

O voľne na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie orgán polície, v ktorého obvode sa bude odsúdený v čase voľna na opustenie ústavu zdržiavať.

O voľne na opustenie ústavu sa vždy vyrozumie aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak sa odsúdený nevráti načas z voľna na opustenie ústavu, oznámi sa to bez zbytočného odkladu príslušnému súdu. Na to, aby bol odsúdený dodaný späť na výkon trestu, urobí riaditeľ ústavu v súčinnosti s Policajným zborom potrebné opatrenia.

Po rozhodnutí o udelení voľna na opustenie ústavu podľa § 35 zákona sa odsúdený vždy poučí o všetkých jeho povinnostiach v čase voľna na opustenie ústavu.

Pedagóg má právo uložiť odsúdeným tieto disciplinárne tresty:

Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci polootvoreného oddelenia a riaditeľ ústavu majú právo uložiť odsúdeným disciplinárne tresty v rozsahu uvedenom v zákone.

O uložení disciplinárneho trestu odsúdenému treba rozhodnúť do troch dní od vyšetrenia disciplinárneho priestupku, najneskôr však do jedného mesiaca od jeho spáchania. Odsúdenému sa uloženie disciplinárneho trestu oznámi skôr, ako sa pristúpi k jeho výkonu.

Ak sa pedagóg, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu a vedúci oddelenia výkonu trestu domnievajú, že by sa mal odsúdenému uložiť prísnejší disciplinárny trest, než aký majú právo sami uložiť, postúpia vec funkcionárovi ústavu s vyššou disciplinárnou právomocou nad odsúdeným.

O disciplinárnom priestupku odsúdeného sa spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé konkrétne údaje o konaní hodnotenom ako disciplinárny priestupok vrátane označenia miesta, času, spôsobu spáchania priestupku a okolností, za ktorých bol spáchaný. Dôkazné prostriedky sa musia uviesť konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné overiť. Ak sú súčasťou dôkazných prostriedkov výpovede iných odsúdených, zaznamená sa ich obsah. Tento záznam odsúdený vlastnoručne podpíše.

Priznanie odsúdeného k spáchaniu disciplinárneho priestupku nezbavuje príslušníka zboru povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami preveriť všetky okolnosti disciplinárneho priestupku.

Dôkazným prostriedkom je všetko, čo môže prispieť k objasneniu disciplinárneho priestupku, najmä výpovede odsúdených, vlastné zistenie príslušníka zboru, výpovede iných osôb a vecné dôkazy.

Pred uložením disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému umožniť, aby sa o veci vyjadril. Vyjadrenie odsúdeného sa písomne uvedie s dátumom v zázname o disciplinárnom priestupku a odsúdený ho podpíše. Ak ho odsúdený odmietne podpísať, uvedie sa to spolu s dôvodmi odmietnutia v zázname o disciplinárnom priestupku a s dátumom a podpisom príslušníka zboru.

Pri rozhodovaní o vine, druhu a výške disciplinárneho trestu príslušník zboru prihliada aj na vyjadrenie odsúdeného.

Disciplinárny trest možno uložiť len vtedy, ak sa vina odsúdeného nepochybne preukázala.

Ak nie je disciplinárny priestupok závažný, alebo odsúdený sa takéhoto konania dopustil prvýkrát, možno ho riešiť aj výchovným pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu. O tomto pohovore príslušník zboru urobí zápis v osobnej karte odsúdeného.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu sa uvedie so všetkými náležitosťami na predpísanom tlačive, ktoré odsúdený podpíše a uvedie dátum. Ak ho odsúdený odmietne podpísať, uvedie sa to na rozhodnutí.

Sťažnosť proti disciplinárnemu trestu môže odsúdený podať písomne alebo ústne.

Ak sa sťažnosť podala písomne, vyznačí sa na nej dátum jej podania. O sťažnosti podanej ústne sa urobí zápis do záznamu o disciplinárnom priestupku, ktorý odsúdený podpíše a v ktorom sa uvedú podstatné dôvody sťažnosti a dátum jej podania.

O sťažnosti proti disciplinárnemu trestu rozhoduje vždy najbližší nadriadený toho príslušníka zboru, ktorý disciplinárny trest uložil. Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.

Ak sa sťažnosť proti disciplinárnemu trestu podá včas (§ 22 ods. 1 zákona), príslušník zboru, ktorý má právomoc o sťažnosti rozhodnúť, je povinný preskúmať, či sa nepochybne preukázalo, že bol spáchaný disciplinárny priestupok, či ho spáchal odsúdený, či disciplinárny trest je úmerný závažnosti disciplinárneho priestupku, okolnostiam, za ktorých bol priestupok spáchaný, a či sa v dostatočnej miere prihliadlo na doterajšie správanie odsúdeného a na záujem o jeho nápravu. Súčasne je povinný preskúmať, či sa neprekročila disciplinárna právomoc príslušníka zboru, ktorý trest uložil.

Príslušník zboru, ktorý rozhoduje o sťažnosti odsúdeného proti disciplinárnemu trestu,

Oprávnený príslušník zboru, ktorý rozhodol o sťažnosti, odôvodní svoje rozhodnutie na predpísanom tlačive.

Pri zmene alebo zrušení disciplinárneho trestu podľa § 66 ods. 2 písm. c) a d) sa skôr uložený disciplinárny trest, pokiaľ bol už čiastočne vykonaný, do novouloženého disciplinárneho trestu započíta, a ak by to nebolo možné, prihliadne sa na to pri ukladaní nového disciplinárneho trestu.

Pokarhanie a zákaz prijať balík sa odsúdenému oznámi buď pred kolektívom, alebo pred skupinou odsúdených, alebo individuálne.

Vreckové možno odsúdenému znížiť najviac o jednu tretinu. Odsúdenému sa však musí ponechať vreckové aspoň vo výške rovnajúcej sa výške sociálneho vreckového poskytnutého podľa osobitného predpisu^14b). Suma, o ktorú sa vreckové znižuje uložením disciplinárneho trestu zníženia vreckového, sa prevedie na úložné.

Vec, o ktorej prepadnutí sa právoplatne rozhodlo, sa spolu s rozhodnutím o prepadnutí veci odovzdá podľa jej povahy príslušnému služobnému orgánu ústavu alebo finančnému orgánu územného orgánu štátnej správy.

Uzavreté oddelenie sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovní oddelenom od miestností ostatných odsúdených. Cely uzavretého oddelenia musia zodpovedať podmienkam ustanoveným osobitným predpisom¹⁵).

Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase, do celodenného umiestnenia a umiestnenia do samoväzby používa odsúdený určený odev. Odsúdený má právo zúčastňovať sa na vychádzkach v rozsahu jednej hodiny denne, ktoré sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Odsúdení v uzavretom oddelení sú povinní podrobovať sa dôkladnej osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníkov zboru. Odsúdeným sa odoberú všetky veci, ktoré by mohli použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia. Strava sa im vydáva v mieste výkonu disciplinárneho trestu. V uzavretom oddelení nie je dovolené fajčiť.

Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase, je povinný nastúpiť do uzavretého oddelenia v pracovných dňoch ihneď po skončení pracovného času a zotrvať v ňom i v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja. Ak ide o odsúdeného, ktorý nie je zaradený do práce, takýto trest nastúpi v pracovných dňoch o 15.00 hodine a skončí o 6.00 hodine nasledujúceho dňa.

Pred výkonom disciplinárnych trestov celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa odsúdení musia podrobiť lekárskej prehliadke.

Ak odsúdený, ktorý je vo výkone disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia, dostane balík, na ktorý má nárok, vydá sa mu až po skončení tohto disciplinárneho trestu s výnimkou vecí podliehajúcich skaze, ktoré sa mu vydajú.

V cele môže byť umiestnený odsúdený sám, ak sú na to vážne bezpečnostné dôvody, alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

Disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby sa vykonáva v cele na to určenej. Umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený. Odsúdený umiestnený do samoväzby je podrobený obmedzeniam uvedeným v odseku 2.

Výkon disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa odloží, prípadne preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného a jeho eskortovania.

Pedagóg kolektívu alebo skupiny, do ktorej je odsúdený zaradený, je oprávnený odpustiť ním uložený disciplinárny trest. Odpustiť trest je oprávnený aj nadriadený príslušníka zboru, ktorý trest uložil.

Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná. O odpustení disciplinárneho trestu urobí príslušník zboru, ktorý o ňom rozhodol, zápis do záznamu o disciplinárnom priestupku a do osobnej karty odsúdeného.

Pri upustení od zvyšku výkonu disciplinárneho trestu sa postupuje obdobne ako pri odpustení disciplinárneho trestu.

O zahladení disciplinárneho trestu je oprávnený rozhodnúť príslušník zboru uvedený v § 71 ods. 1 v súlade s § 21b zákona.

Zahladenie disciplinárneho trestu sa vyznačí v zázname o disciplinárnom priestupku a v osobnej karte odsúdeného s uvedením dôvodu rozhodnutia o zahladení disciplinárneho trestu.

Disciplinárny trest, ktorý bol zahladený, sa nesmie uvádzať v hodnotení odsúdeného a neprihliada sa naň pri rozhodovaní o odsúdenom.

Ak sa odsúdený dopustí počas výkonu trestu priestupku podľa priestupkového zákona¹⁶) vybaví sa priestupok disciplinárnym konaním.

Ak ide o priestupok spáchaný odsúdeným v čase pred výkonom trestu, nemožno ho vybaviť uložením disciplinárneho trestu vo výkone trestu.

O zhabaní veci má právo rozhodnúť vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a vedúci polootvoreného oddelenia.

Rozhodnutie o zhabaní veci musí obsahovať najmä opis veci a stručné odôvodnenie vrátane označenia páchateľa disciplinárneho priestupku, pokiaľ je známy, a osôb, ktorých sa toto rozhodnutie priamo týka, ak sú známe, a poučenie o možnosti podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu.

Vec, o ktorej zhabaní sa právoplatne rozhodlo, sa spolu s rozhodnutím o zhabaní veci odovzdá podľa jej povahy služobnému orgánu ústavu alebo príslušnému finančnému orgánu štátnej správy.

O sťažnosti proti rozhodnutiu o zhabaní veci rozhoduje riaditeľ ústavu.

Do uzavretých ústavov v I. nápravnovýchovnej skupine sa umiestňujú odsúdení, u ktorých sa na základe psychologického vyšetrenia ich osobnosti konštatuje aktuálne vyššia odolnosť proti zaobchádzaniu s odsúdenými, alebo sa vyžadujú osobitné zdravotnícke alebo pedagogické opatrenia.

Cez deň od budíčka do večierky nie sú odsúdení uvedení v § 76 uzamykaní v celách (izbách) ani v ubytovniach a majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu.

Odsúdení uvedení v § 76 pracujú spravidla na pracoviskách mimo ústavu, a to aj na neoplotených.

Odsúdeným v uzavretých ústavoch v I. nápravnovýchovnej skupine možno povoliť voľný pohyb mimo ústavu len výnimočne, a to len v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu.

Odsúdení uvedení v § 76 môžu prijímať návštevy blízkych osôb¹) raz za dva týždne. Návšteva sa spravidla uskutočňuje bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vymedzenom priestore ústavu alebo na voľnom priestranstve v ústave a umožní sa v rozsahu najmenej dvoch hodín.

Na základe výsledkov vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti sa do otvorených oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine umiestňujú odsúdení

Do otvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa premiestni odsúdený na základe podnetu pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu alebo postupom podľa § 34 u odsúdených zaradených do I. nápravnovýchovnej skupiny v iných ústavoch, ak

Zaobchádzanie s odsúdenými v otvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine je zamerané na rozvoj a udržanie pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jeho základom je komunitný systém.

V otvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine sa zriaďuje len jedna samospráva, ktorá prerokúva otázky organizácie života odsúdených, a zveruje sa jej organizácia a realizácia niektorých kultúrno-osvetových akcií.

Obmedzenia odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine sa zmierňujú takto:

Do polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa umiestňujú odsúdení priamo na návrh strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti.

Do polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine možno premiestniť na základe podnetu pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu alebo postupom podľa § 34 tých odsúdených, u ktorých sa po vykonaní časti trestu dá predpokladať, že toto premiestnenie by bolo prínosom k optimalizácii zaobchádzania potrebného na dosiahnutie vytýčených výchovných a resocializačných cieľov.

Do polootvoreného oddelenia v I. nápravnovýchovnej skupine sa vždy umiestňujú odsúdení, ktorých súd preradil z II. do I. nápravnovýchovnej skupiny, ak boli umiestnení v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine.

Zaobchádzanie s odsúdenými v polootvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine je zamerané na rozvoj a udržanie pozitívnych vlastností osobnosti odsúdených. Jeho základom je komunitný systém.

V polootvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine sa zriaďuje len jedna samospráva, ktorá prerokúva otázky organizácie života odsúdených, a zveruje sa jej organizácia a realizácia niektorých kultúrno-osvetových akcií.

Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení v I. nápravnovýchovnej skupine sa zmierňujú takto:

V uzavretých ústavoch v II. nápravnovýchovnej skupine sú odsúdení uzamykaní v ubytovniach, nie však v celách (izbách). V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu v rámci vnútornej diferenciácie nariadiť aj uzamykanie ciel (izieb). Odsúdení sa v ústave pohybujú zásadne pod dohľadom príslušníka zboru.

Odsúdení v uzavretých ústavoch v II. nápravnovýchovnej skupine pracujú na pracoviskách vnútri ústavu alebo mimo neho. Podmienky ich stráženia a eskortovania upraví osobitný predpis.

Voľný pohyb mimo ústavu sa odsúdeným spravidla nepovoľuje. Výnimku môže udeliť iba riaditeľ ústavu pre odsúdených zabezpečujúcich prevádzku ústavu a ich účelových zariadení.

Odsúdených uvedených v § 85 môžu navštíviť blízke osoby¹) raz za mesiac. Návštevy sa vykonajú bez priameho kontaktu za prítomnosti príslušníka zboru. Výnimky môže povoliť riaditeľ ústavu tým odsúdeným, ktorí sú zaradení na pracoviskách s nepriamym strážením a s voľným pohybom. Návštevy sa umožnia v rozsahu najmenej dvoch hodín.

Do polootvoreného oddelenia v II. nápravnovýchovnej skupine sa umiestňujú odsúdení na základe návrhu strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti priamo, najmä v prípade prvotrestaných odsúdených, ak to nevylučuje výsledok vstupného psychologického vyšetrenia ich osobnosti.

Do polootvoreného oddelenia v II. nápravnovýchovnej skupine možno premiestniť na základe podnetu pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu alebo postupom podľa § 34 tých odsúdených z iných ústavov, u ktorých sa na základe výsledkov resocializačného procesu dá predpokladať, že toto premiestnenie by bolo prínosom k ich resocializácii a že netreba uplatniť bezpečnostné opatrenia zamedzujúce útek odsúdeného.

Zaobchádzanie s odsúdenými v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine je zamerané na rozvoj pozitívnych vlastností odsúdených. Jeho základom je individuálna výchovná práca a komunitný systém.

V polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine sa zriaďuje jedna samospráva odsúdených, ktorá sa podieľa na obsahu a organizácii života odsúdených, a môže aj samostatne realizovať niektoré kultúrno-osvetové podujatia.

Obmedzenia odsúdených umiestnených v polootvorenom oddelení v II. nápravnovýchovnej skupine sa zmierňujú takto:

Cely (izby) aj celé ubytovne uzavretých ústavov v III. nápravnovýchovnej skupine, v ktorých sú odsúdení ubytovaní, sa vždy uzamykajú. Mimo oddelenia sa odsúdení pohybujú len pod dozorom príslušníka zboru.

Odsúdení uvedení v odseku 1 s výnimkou tých, ktorým bol uložený výnimočný trest, zásadne pracujú na pracoviskách vnútri ústavu.

Odsúdeného môžu navštíviť blízke osoby¹) raz za šesť týždňov. Návšteva sa vykoná bez priameho kontaktu pod dohľadom príslušníka zboru a umožní sa v rozsahu najmenej dvoch hodín.

Osoby odsúdené na výnimočný trest sa umiestňujú do určených ústavov.

V určenom ústave sa odsúdení uvedení v odseku 1 zadeľujú do kolektívov alebo skupín, v ktorých spravidla spoločne pracujú a sú ubytovaní. Zaraďovanie do jednotlivých kolektívov alebo skupín sa vykonáva tak, aby boli oddelení výrazne narušení odsúdení so sklonmi k násilnému konaniu, prípadne odsúdení s výraznými poruchami osobnosti od ostatných odsúdených.

Odsúdeným na výnimočný trest sa venuje potrebná individuálna starostlivosť psychológa, prípadne ďalších odborných pracovníkov, najmä pedagóga a psychiatra.

Mimoriadne nebezpečné osoby odsúdené na výnimočný trest sa ubytujú po jednom v celách, v ktorých aj pracujú.

V celách určených na výkon výnimočného trestu sú odsúdení vo dne v noci uzamykaní. Cely sú vybavené oddeleným WC, umývadlom (prípadne aj sprchou), lôžkom, skrinkou, stoličkou, stolom, rozhlasom po drôte, prípadne rozhlasovým alebo televíznym prijímačom.

Návštevy odsúdených uvedených v § 91 ods. 1 a § 92 ods. 1 sa vykonávajú bez priameho kontaktu za priameho dozoru príslušníka zboru.

Disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase a umiestnenia do samoväzby sa vykonáva oddelene od ostatných odsúdených.

Trest odňatia slobody u žien sa vykonáva s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti.

V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie osobnej bielizne, vykonávanie drobných opráv osobných vecí a na každodenné sprchovanie.

Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických prípravkov. Úprava vlasov natáčkami sa neobmedzuje.

Ak táto vyhláška neustanovuje inak, vzťahujú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v I. nápravnovýchovnej skupine.

Pri výkone trestu mladistvých sa s osobitným dôrazom uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. V tejto súvislosti sa zaobchádzanie s mladistvými orientuje najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti a samostatnosti, na získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, vzdelávanie a rozvíjanie spoločensky prospešnej záujmovej činnosti.

Pri zaobchádzaní s mladistvými sa využívajú možnosti organizovania kultúrno-osvetových akcií mimo ústavu.

Mladiství sa s cieľom prehĺbiť výchovné pôsobenie na nich zadeľujú v ústave do dvoch diferenciačných skupín, v ktorých majú rozsah práv aj obmedzení rovnaký.

Do I. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství mentálne vyspelejší, ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.

Do II. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství intelektovo podpriemerní až defektní, ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.

V oboch diferenciačných skupinách sa vytvárajú kolektívy alebo skupiny mladistvých, v ktorých by nemalo byť viac ako desať osôb; ich počet môže byť vyšší len na obmedzený čas.

Pri vytváraní kolektívov alebo skupín sa zohľadňujú najmä kritériá vzdelania, úrovne pracovných schopností, povahových charakteristík a ďalších znakov. Pre každý takto vytvorený kolektív alebo skupinu sa vypracuje primeraný výchovný alebo liečebno-výchovný program. Každý kolektív alebo každá skupina sú pridelené do starostlivosti jednému pedagógovi.

Trvanie návštevy blízkych osôb je vymedzené časom návštevných hodín v ústave. Mladiství môžu byť počas trvania návštevy oblečení vo svojom občianskom odeve. Návšteva sa uskutočňuje spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti alebo na voľnom priestranstve ústavu.

Návštevníkom sa umožní účasť na kultúrnych a športových vystúpeniach mladistvých, prehliadka zariadenia ústavu, školy a pracovísk.

Na návrh pedagóga môže riaditeľ ústavu povoliť mladistvému v súvislosti s návštevou voľný pohyb mimo ústavu na čas neprevyšujúci dvanásť hodín.

Poslaním kultúrno-osvetovej práce s mladistvými je zvyšovať ich kultúrnu a vzdelanostnú úroveň, právne vedomie, umožniť im osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovať ich občianske postoje a morálku. Na dosiahnutie týchto cieľov sa využíva kultúrno-osvetová činnosť, pričom sa kladie dôraz na aktivizujúce metódy výchovy uskutočňované v kolektívoch alebo skupinách.

S cieľom umožniť povinnú školskú dochádzku mladistvých ústav po dohode s orgánmi školskej správy zabezpečí denné vyučovanie. Ústav na vlastné náklady a vlastnými pracovníkmi zabezpečí kurzy pre negramotných mladistvých.

V odôvodnených prípadoch sa mladistvým po dohode so školskými orgánmi umožní pokračovať v štúdiu na školách poskytujúcich stredné alebo úplné stredné vzdelanie, ak je štúdium možné a je vhodná individuálna príprava mladistvých bez dennej dochádzky do školy alebo na praktický výcvik.

Ústav v spolupráci so školskými orgánmi zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie v rôznych profesiách.

Pri kultúrno-osvetových akciách a návštevách školských zariadení môžu mladiství používať svoj občiansky odev.

Účasť mladistvých na kultúrno-osvetových akciách je povinná.

Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov a potrieb resocializačného procesu. Uskutočňuje sa individuálnou formou alebo účasťou na činnosti záujmových krúžkov, ktorých počet a obsahové zameranie je určované aktuálnou skladbou mladistvých a štruktúrou ich záujmov.

Mladistvý má právo si vybrať, v ktorom záujmovom krúžku bude pracovať, pričom môže pracovať súbežne aj vo viacerých záujmových krúžkoch.

Spravidla raz za šesť mesiacov sa koná prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých.

Osobitná pozornosť sa venuje príprave mladistvého na prepustenie z výkonu trestu, a to najmä obsahovým zameraním skupinových výchovných postupov a individuálneho poradenstva, účasťou na spoločenských a kultúrnych podujatiach mimo ústavu v sprievode pedagóga a informatívnymi vychádzkami.

Na základe analýzy sociálnej situácie mladistvého po prepustení dohodne ústav s príslušnými miestnymi orgánmi štátnej správy umiestnenie mladistvého do učebného alebo pracovného pomeru, prípadne aj poskytnutie vhodného ubytovania.

Ak sa má mladistvý po skončení výkonu trestu dodať podľa nariadenia súdu do ochrannej alebo ústavnej výchovy, zašle ústav príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu a výpis z jeho pedagogickej dokumentácie.

Odsúdení, u ktorých boli na základe psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia diagnostikované menej výrazné poruchy osobnosti, sa v určenom ústave podľa potreby zaraďujú do samostatných kolektívov alebo skupín.

Odsúdení s obzvlášť výraznými poruchami osobnosti sa spravidla zaraďujú do špecializovaného oddelenia v určenom ústave. U týchto odsúdených sa uplatňujú osobitné liečebné a výchovné postupy založené na princípoch skupinového ovplyvňovania a sociálneho určenia. Tieto postupy zabezpečujú určení príslušníci zboru pod vedením psychológa spolu so zdravotníckymi pracovníkmi pod vedením psychiatra.

Odsúdení uvedení v odseku 2, s ktorými nemožno resocializačne pracovať na báze skupinových metód a u ktorých je porucha osobnosti sprevádzaná defektom intelektu, organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy či inými zmenami spôsobenými dlhodobou závislosťou od alkoholu, toxických látok a podobne, sa zaraďujú do špecializovaného oddelenia v určenom ústave. Proces zaobchádzania s týmito osobami je založený na individuálnom prístupe s uprednostňovaním psychoterapeutických prvkov.

Vzhľadom na stupeň resocializácie odsúdených a potrebu prehĺbiť špecializované zaobchádzanie možno odsúdených s poruchami osobnosti premiestniť na odporúčanie odbornej komisie pracovníkov ústavu do iného ústavu, v ktorom je zriadené oddelenie s iným typom špecializovaného zaobchádzania.

Odsúdení, z ktorých správania vo výkone trestu a z príslušnej dokumentácie vyplýva, že negatívne pôsobia na ostatných odsúdených, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru a občianskych pracovníkov zboru, alebo sa pokúsili o útek z výkonu trestu, alebo sa naň pripravovali, sú závislí od drog, prechovávajú ich, alebo sú ich distribútormi, sa na návrh pedagóga rozhodnutím riaditeľa ústavu zaradia do oddelenia pre odsúdených vyžadujúcich osobitný dohľad. Takéto oddelenie sa môže zriaďovať v ústavoch všetkých nápravnovýchovných skupín.

Odsúdení zaradení do oddelenia s osobitným dohľadom

Disciplinárne tresty umiestnenia do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase a umiestnenia do samoväzby sa u odsúdených zaradených do oddelenia s osobitným dohľadom vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.

Dôvodnosť zotrvávania odsúdeného v oddelení s osobitným dohľadom preskúmava riaditeľ ústavu najmenej raz za tri mesiace, a to na základe hodnotenia jeho správania a psychologického, resp. psychiatrického vyšetrenia.

Rozhodnutie o zrušení zaradenia odsúdeného do tohto oddelenia vydáva riaditeľ ústavu na podnet a na základe odporúčania pedagóga a ďalších odborníkov.

Odsúdení cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti sa na výkon trestu umiestňujú do určených ústavov podľa jednotlivých nápravnovýchovných skupín a vzťahujú sa na nich ustanovenia tejto vyhlášky.

Odsúdeným cudzincom sa umožní styk so zastupiteľským úradom štátu, ktorého sú občanmi, a môžu mu podávať svoje žiadosti a sťažnosti. Na podávanie žiadostí a sťažností osôb bez štátnej príslušnosti sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky s tým, že majú právo obracať sa za účelom ochrany svojich práv aj na príslušné medzinárodné orgány.

Ak cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti vo výkone trestu má len peňažné prostriedky v cudzej mene a nemá peňažné prostriedky v slovenskej mene na nákup podľa § 45, ústav mu zabezpečí ich výmenu a zaeviduje ich v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov ústavu. Výšku požadovanej výmeny a jej frekvenciu určí riaditeľ ústavu; ďalej sa postupuje podľa osobitného predpisu.^17a)

Žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie sa musí odoslať so stručnými osobnými údajmi a údajmi uvedenými v rozsudku príslušného súdu, a to do piatich dní po jej podaní. Do siedmich dní po podaní žiadosti sa spracuje a odošle súdu hodnotenie odsúdeného (ďalej len „hodnotenie“). Ak riaditeľ ústavu podá vlastný návrh na podmienečné prepustenie, pripojí sa k tomuto návrhu aj hodnotenie. Hodnotenie sa vypracuje aj na požiadanie súdu, ktorý koná o podmienečnom prepustení, a to do siedmich dní od doručenia dožiadania.

Hodnotenie podľa odseku 1 vypracúva príslušný pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojom kolektíve alebo v skupine. Hodnotenie schvaľuje a podpisuje riaditeľ ústavu.

Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť výstižné, objektívne a konkrétne. Musí sa v ňom zhodnotiť správanie odsúdeného vo výkone trestu a jeho vzťah k práci po celú dobu výkonu trestu. Pri hodnotení osobných vlastností treba využiť výsledky psychologického vyšetrenia. Hodnotenie obsahuje tiež údaje o rodinnom a sociálnom zázemí odsúdeného, ako aj ďalšie okolnosti dôležité pre správne rozhodnutie súdu. S výnimkou návrhu riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie hodnotenie nesmie obsahovať konkrétne odporúčanie, ako sa má o žiadosti rozhodnúť, ale v závere sa uvedie, ako sa plní účel výkonu trestu.

Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla ten pedagóg, ktorý má odsúdeného vo svojom kolektíve alebo v skupine.

Obdobne ako pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania o podmienečnom prepustení (§ 112) sa postupuje pri vypracúvaní hodnotenia na dožiadanie štátneho orgánu, najmä v konaní o žiadosti o milosť alebo pri spracúvaní návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu.

Odsúdený sa podmienečne prepustí na základe písomného nariadenia súdu, ktoré sa založí do osobného spisu odsúdeného.

Ak odsúdený ochorel nevyliečiteľnou , životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou, riaditeľ ústavu na základe návrhu lekára bez zbytočného odkladu predloží súdu návrh na upustenie od výkonu zvyšku trestu.

K návrhu podľa odseku 1 sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko zdravotníckeho odboru generálneho riaditeľstva.

V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam tých odsúdených, ktorí majú byť prepustení z výkonu trestu. Na základe tohto zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle príslušnému orgánu miestnej štátnej správy. Podrobnosti upravuje osobitný predpis²⁰).

Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil a vykoná sa jeho lekárska prehliadka.

Prepustenému odsúdenému sa vydajú jeho osobné veci a peňažné prostriedky v slovenskej mene alebo cudzej mene. Postup pri výdaji, prípadne pri strate osobnej veci, ako aj postup pri administratívnom a finančnom vyporiadaní upravujú osobitné predpisy²¹).

Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa zdôrazní jeho povinnosť prevziať si na príslušnom policajnom útvare v mieste trvalého bydliska svoj preukaz totožnosti.

Pri pohovore (odsek 1) sa odsúdený poučí aj o tom, že je v jeho záujme dostaviť sa po prepustení na prerokovanie svojho pracovného uplatnenia k svojmu zamestnávateľovi alebo na úrad práce.

Po skončení pohovoru uskutočneného podľa odsekov 1 a 2 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie, že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený, a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.

Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 8.00 do 15.00 hodiny, a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 8.00 hodinou nasledujúceho dňa.

Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, treba vždy zabezpečiť ohliadku a súdnu pitvu mŕtvoly. Riaditeľ ústavu alebo ním poverený funkcionár vykoná opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, a príslušným orgánom umožní zistiť okolnosti smrti.

Lekár vykoná potrebné opatrenia v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom²²) a s osobitným predpisom²³) a riaditeľ ústavu o tom upovedomí generálne riaditeľstvo, prokurátora vykonávajúceho dozor nad výkonom trestu, súd, ktorý nariadil výkon trestu, príslušný orgán miestnej štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie matriku.

Poverený funkcionár ústavu upovedomí o úmrtí odsúdeného aj blízke osoby¹) a vyzve ich, aby si mŕtvolu prevzali po vykonaní súdnej pitvy a predchádzajúcom súhlase orgánu činného v trestnom konaní. Ak si ju neprevezmú, zariadi riaditeľ ústavu pohreb zomrelého spopolnením²⁴) a pošle im potvrdenie o pohrebe; zároveň ich vyzve, aby si prevzali veci po zomrelom s tým, že inak sa odovzdajú notárovi do úschovy.