Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností 1997

Ak nedošlo k zápisu vlastníka do katastra nehnuteľností¹) (ďalej len „kataster"), preukáže daňovník dane z pozemkov (§ 2 ods. 1 zákona) vlastníctvo výpisom z evidencie nehnuteľností²).

Doklady preukazujúce skutočnosti potrebné na výpočet dane z pozemkov, najmä výmeru pozemku, lokalizáciu a druh pozemku, môže správca dane nahradiť zápisnicou alebo úradným záznamom o miestnom zisťovaní,³) ak nevyplývajú z výpisov z katastra, z evidencie nehnuteľností alebo z iných dokladov vydaných príslušnými orgánmi štátnej správy.

Pre zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa § 3 ods. 1 zákona je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, evidencie nehnuteľností a pri stavebných pozemkoch rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci lesný hospodársky plán.

Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

Ak rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie bolo vydané v priebehu zdaňovacieho obdobia, pozemky uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení sa považujú za stavebné pozemky až od 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Ak kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, stavebný pozemok sa nepovažuje za stavebný pozemok od 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia (§ 5 ods. 4 zákona).

Za ostatné hospodársky využívané vodné plochy podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona sa považujú vodné plochy využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, na produkciu rastlinných alebo iných produktov.

Na časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nespĺňajú charakter stavby podľa § 8 ods. 1 zákona, sa vzťahuje § 3 ods. 1 písm. f) zákona.

Daňovník preukazuje skutočnú výmeru pozemku, na ktorý uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z pozemkov, výpisom z katastra, z evidencie nehnuteľností alebo iným dokladom vydaným príslušným orgánom štátnej správy⁴). Výpis z katastra, z evidencie nehnuteľností alebo iný doklad vydaný orgánom štátnej správy môže správca dane nahradiť zápisnicou alebo úradným záznamom o miestnom zisťovaní.³) Takýto postup možno uplatniť, najmä ak ide o močiare, rašeliniská, plochy slatín a slancov, remízky, háje a vetrolamy.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vzniknú podmienky na oslobodenie od dane z pozemkov, oslobodenie od dane sa uplatní až v nasledujúcom zdaňovacom období.

Ak je štátny podnik alebo obecný podnik v likvidácii, podmienka oslobodenia pozemkov v správe štátneho podniku alebo obecného podniku od dane z pozemkov podľa § 4 ods. 2 zákona je splnená dňom zápisu vstupu štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie do obchodného registra, pričom ak vzniknú podmienky na oslobodenie v priebehu kalendárneho roka, oslobodenie sa uplatní až v nasledujúcom zdaňovacom období. Oslobodenie od dane z pozemkov sa nevzťahuje na pozemky ani na ich časti, ktoré sú aj po vstupe štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie v prenájme alebo sa naďalej využívajú na podnikateľskú alebo na inú zárobkovú činnosť.

Za pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave [§ 4 ods. 1 písm. j) zákona] sa považujú pozemky, ktoré slúžia cestnej, vodnej, leteckej doprave a dráham osobitného určenia (lanovky); za pozemky podľa tohto ustanovenia zákona sa považujú aj pozemky alebo ich časti funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej železničnej doprave v rámci územia vymedzeného hranicami pozemkov v správe dráhového podniku, na ktorých sa rozkladá súvislá železničná sieť alebo ktoré slúžia prevádzke dráhy, jej zabezpečeniu, údržbe a ochrane.

Správca dane môže pri výpočte základu dane z pozemkov z ornej pôdy, chmeľníc, viníc a ovocných sadov uplatniť priemernú cenu pôdy určenú za 1 m² a vypočítanú pre jednotlivé obce z plôch bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek nachádzajúcich sa v jednotlivých katastrálnych územiach patriacich do príslušnej obce. Cena pozemku zapísaného v katastri ako trvalý trávny porast je 75 % z priemernej ceny pozemkov uvedených v prvej vete. Priemerné ceny pôdy podľa jednotlivých obcí sa uvádzajú v prílohe tejto vyhlášky.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v tom prípade, ak všetky pozemky daňovníka podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona nachádzajúce sa v územnom obvode správcu dane sú zaradené do bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, je na ne vypočítaná cena a daňovník preukáže túto skutočnosť písomným dokladom potvrdeným príslušným orgánom štátnej správy. ⁷)

Základ dane pri pozemkoch rovnakého druhu a rovnakej ceny za 1 m² pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), d) a e) pozostávajúcich z viacerých parciel sa vypočíta tak, že súčet výmer jednotlivých parciel rovnakého druhu pozemkov sa vynásobí cenou zistenou za 1 m² príslušného druhu pozemku.

Sadzba dane podľa § 6 ods. 4 zákona sa vypočíta s presnosťou na stotiny bez zaokrúhľovania.

Pri určení koeficientu podľa § 6 ods. 4 zákona sa v príslušnom zdaňovacom období vychádza z počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Jednotlivou časťou obce sa rozumie časť územia obce vymedzená vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktorá sa od ostatných častí obce odlišuje inými podmienkami na užívanie nehnuteľností, napríklad nie je prepojená s ostatnými časťami obce mestskou hromadnou dopravou, má horšiu občiansku vybavenosť, horšie životné prostredie. Jednotlivú časť obce možno určiť napríklad zoznamom ulíc, ulicou, zoznamom parciel alebo súborom všetkých pozemkov jedného druhu nachádzajúcich sa v tej časti obce. Za jednotlivú časť obce sa nepovažuje súbor všetkých pozemkov jedného druhu, napríklad záhrad, zastavaných plôch a nádvorí v celej obci.

Skutočnosť, či sa stavba alebo jej časť bez vydaného kolaudačného rozhodnutia skutočne užíva, môže správca dane overiť podľa osobitného predpisu.⁸)

Ak v prípade viacpodlažnej stavby je predmetom dane iba časť stavby, pri určení základu dane (§ 10 ods. 1 zákona) sa postupuje takto:

Ak vzniknú podmienky na oslobodenie od dane zo stavieb v priebehu kalendárneho roka, oslobodenie sa uplatní až v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak podmienky na oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 písm. h) až i) zákona vznikli pred 1. januárom 1993, počítajú sa lehoty odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Ak je štátny podnik alebo obecný podnik v likvidácii, je podmienka oslobodenia stavieb v ich správe od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 2 zákona splnená dňom zápisu vstupu štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie do obchodného registra. Oslobodenie sa nevzťahuje na stavby alebo ich časti, ktoré sú aj po vstupe štátneho podniku alebo obecného podniku do likvidácie v prenájme alebo sa naďalej využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť.

Ak v prípade viacpodlažných stavieb podlieha oslobodeniu od dane zo stavieb iba časť stavby, základ dane (§ 10 ods. 1 zákona) sa vypočíta takto:

Za prenájom sa považuje každý nájomný vzťah, na základe ktorého nájomca poskytuje alebo môže poskytovať prenajímateľovi nájomné v peniazoch, naturáliách, pracovných výkonoch alebo iných majetkových výhodách.

Za prenájom sa považuje aj odovzdanie stavby, prípadne časti stavby, daňovníkom inej osobe na bezplatné užívanie, ak z povahy právneho vzťahu vyplýva, že ide o odplatný nájomný vzťah.

Domom a domovým majetkom sa rozumejú stavby na bývanie.^7a)

Domom a domovým majetkom sa rozumejú bytové a rodinné domy podľa osobitných predpisov.^7a)

Zastavanou plochou (§ 10 ods. 1 zákona) sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti jednopodlažnej alebo viacpodlažnej stavby.

Zastavanú plochu možno zistiť aj podľa údajov katastra, evidencie nehnuteľností, zo zápisnice alebo z úradného záznamu o miestnom zisťovaní, ktoré vyhotoví správca dane.³)

Príslušenstvo hlavnej stavby tvoria samostatne stojace objekty postavené mimo bytového domu, nachádzajúce sa na pozemku, ktorý je vo vlastníctve, prenájme alebo užívaní vlastníka bytového domu. Do úhrnnej výmery príslušenstva bytového domu sa nepočíta plocha, ktorá je zastavaná samostatne stojacou garážou alebo stavbou slúžiacou na podnikateľskú a zárobkovú činnosť. Príslušenstvom bytového domu je aj tá časť stavby, ktorej zastavaná plocha presahuje zastavanú plochu obytnej časti stavby.

Samostatne stojacou garážou alebo stavbou slúžiacou na podnikateľskú a zárobkovú činnosť sa rozumie stavba, ktorá nie je vstavaná a netvorí ani prístavbu k bytového domu a prevažná časť zastavanej plochy takejto stavby slúži na uvedené účely.

Podlažie stavby je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažie sa na účely zákona považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou.

Za nadzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

Pri viacerých stavbách tvoriacich príslušenstvo bytového domu podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona s rôznym počtom nadzemných podlaží sa zvýšenie sadzby dane podľa § 11 ods. 2 zákona počíta osobitne za každú stavbu.

Pri určovaní príslušnej sadzby dane podľa § 11 ods. 1 písm. b), e) a f) zákona sa vychádza z klasifikácie produkcie.¹⁰) Stavby sa zaraďujú do príslušnej sadzby dane takto:

Sadzba dane podľa § 11 ods. 3 zákona sa vypočíta s presnosťou na stotiny bez zaokrúhľovania.

Kúpeľné miesto podľa § 11 ods. 3 zákona ustanovuje štatút kúpeľného miesta¹¹) schválený vládou Slovenskej republiky.

Zvýšenie dane podľa § 11 ods. 5 zákona sa uplatní aj vtedy, ak činnosti uvedené v § 11 ods. 5 zákona sa vykonávajú v podzemných častiach alebo podlažiach stavby. Zvýšenie dane zo stavieb využívaných na skladovanie a administratívu sa uplatní len v tých prípadoch, ak tieto činnosti súvisia s vykonávaním podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo s prenájmom s výnimkou prenájmu bytov v stavbách na bývanie.

Pri určovaní koeficientu podľa § 11 ods. 3 zákona sa v príslušnom zdaňovacom období vychádza z počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Jednotlivou časťou obce sa rozumie časť územia obce vymedzená vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktorá sa od ostatných častí obce odlišuje inými podmienkami na užívanie nehnuteľností, napríklad nie je prepojená s ostatnými časťami obce mestskou hromadnou dopravou, má horšiu občiansku vybavenosť, horšie životné prostredie. Jednotlivú časť obce možno určiť napríklad zoznamom ulíc, ulicou, zoznamom parciel alebo súborom všetkých stavieb jedného druhu nachádzajúcich sa v tej časti obce. Za jednotlivú časť obce sa nepovažuje súbor všetkých stavieb jedného druhu, napríklad stavieb na bývanie, garáží v celej obci.

Za samostatne hospodáriaceho roľníka sa považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu podľa osobitného predpisu⁵) ako podnikateľ.⁶)

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.