Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 2017

278/1993 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2017 do 31.01.2017

278

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

o správe majetku štátu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet a rozsah úpravy

(1)

Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,¹)

štátny fond,²)

právnická osoba zriadená osobitným zákonom,³) ak na základe zákona spravuje majetok štátu,

štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na

nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov⁴) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,

nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,⁵)

hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis.^5a)

(3)

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§2 Majetok štátu

(1)

Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

(2)

Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

DRUHÁ ČASŤ | SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

HLAVA I

POJEM A OBSAH SPRÁVY MAJETKU ŠTÁTU

§3

(1)

Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

(2)

Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

(3)

Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.

(4)

Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.

(5)

Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.

(6)

Správca majetku štátu, okrem správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity, je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.^9a)

(7)

Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.¹⁰)

§3a Odňatie správy

(1)

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") odňať správu nehnuteľného majetku štátu správcovi, ak sa preukáže, že

nehnuteľný majetok štátu je pre správcu prebytočným majetkom štátu a správca s ním nenakladá v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii,

zmena správcu alebo iný účel využívania je vo verejnom záujme.

(2)

Podnet na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu sa predkladá ministerstvu financií. Podnet na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu obsahuje opis skutkového stavu, uvedenie dôvodov odňatia správy majetku štátu a návrh na určenie nového správcu. Podnet na odňatie správy majetku štátu je oprávnený podať zriaďovateľ,

v ktorého prospech by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním alebo

do ktorého pôsobnosti patrí správca, ktorému by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním.

(3)

Odňať správu majetku štátu nemožno v prospech správcu,

ktorého správa nehnuteľného majetku štátu prešla do správy centrálneho správcu,

ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.

(4)

Rozhodnutie vlády o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu obsahuje najmä označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, označenie doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, označenie nového správcu a dôvody odňatia správy majetku štátu.

§3b Centrálna správa majetku štátu

(1)

Centrálna správa majetku štátu je správa nehnuteľného majetku štátu vykonávaná centrálnym správcom. Centrálnym správcom môže byť zriaďovateľ alebo ním určená štátna rozpočtová organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Centrálny správca vykonáva správu zvereného nehnuteľného majetku štátu v rozsahu všetkých práv a povinností správcu vrátane jeho opráv, údržby, zmien a nakladania s ním. Centrálny správca je povinný nehnuteľný majetok štátu udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Centrálny správca spravovaný nehnuteľný majetok štátu prenecháva do užívania inému správcovi na základe zákonom ustanovených podmienok.

(2)

Zriaďovateľ môže rozhodnúť o prechode správy nehnuteľného majetku štátu spravovaného správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na centrálneho správcu. Ak to vyžaduje druh nehnuteľného majetku štátu, zriaďovateľ je oprávnený určiť viac centrálnych správcov. Do správy centrálneho správcu neprechádza nehnuteľný majetok štátu,

ktorého správcu ustanovuje osobitný predpis,

ktorý je v dočasnej správe,

ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného predpisu^20c) (ďalej len "koncesná zmluva"), ak takýto prechod koncesná zmluva vylučuje,

ktorý je v správe zriaďovateľa, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby; to neplatí, ak títo správcovia rozhodnú o prechode nimi spravovaného nehnuteľného majetku štátu do správy centrálneho správcu,

ktorý musí spravovať správca ako prijímateľ účelových prostriedkov podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.^10b)

(3)

Do správy centrálneho správcu prechádza spolu s nehnuteľným majetkom štátu aj jeho príslušenstvo, sporný nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov v správe správcu, ako aj práva a povinnosti súvisiace s týmto nehnuteľným majetkom štátu. Centrálny správca je oprávnený na správu nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal doterajší správca nadobudnúť po dni prechodu správy ním spravovaného nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu. Prechodom správy nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu sa právo správy doterajšieho správcu mení na výpožičku nehnuteľného majetku štátu okrem nehnuteľného majetku štátu, ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke iná osoba.

(4)

Užívací vzťah k nehnuteľnému majetku štátu v správe centrálneho správcu sa upraví zmluvou o výpožičke, ktorá sa uzatvára medzi centrálnym správcom a správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) ako vypožičiavateľom na neurčitý čas. Na platnosť zmluvy o výpožičke sa súhlas zriaďovateľa nevyžaduje. Zmluvu o výpožičke možno vypovedať len z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. b).

(5)

Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu v centrálnej správe užívať len v rozsahu určenom zmluvou o výpožičke. Vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať nehnuteľný majetok štátu do nájmu alebo výpožičky; takáto zmluva je neplatná. Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého podnájmu, ktorého trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, ak to nevylučuje zmluva o výpožičke. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom centrálneho správcu; úhradu nákladov spojených so zmenou na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ požadovať, ak sa centrálny správca zaviazal na ich úhradu.

(6)

Po dohode zriaďovateľov je zriaďovateľ oprávnený rozhodnúť o prechode vybraného nehnuteľného majetku štátu v centrálnej správe do centrálnej správy iného centrálneho správcu.

(7)

Centrálny správca pri umiestňovaní vypožičiavateľa prihliada na štandardnú úroveň objektov vrátane ich lokalizácie. Centrálny správca je oprávnený

žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak rozsah výpožičky nehnuteľného majetku štátu presahuje potreby vypožičiavateľa; vypožičiavateľ je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať,

vypovedať zmluvu o výpožičke a uzavrieť novú zmluvu o výpožičke, ak je nevyhnutné z dôvodu hospodárneho a efektívneho využívania nehnuteľného majetku štátu premiestniť vypožičiavateľa.

(8)

Vypožičiavateľ je oprávnený žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak výpožička nehnuteľného majetku štátu presahuje jeho potreby; centrálny správca je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať.

(9)

Výpovedná lehota zmluvy o výpožičke je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(10)

Na rozhodovanie o spore medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom o rozsahu vypožičiavateľom užívaného nehnuteľného majetku štátu, primeranosti umiestnenia vypožičiavateľa alebo o vhodnosti stavu nehnuteľného majetku štátu užívaného vypožičiavateľom sa primerane použije § 7.

(11)

Na rozhodnutie o prechode správy nehnuteľného majetku štátu podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

§3c Centrálna evidencia majetku

(1)

Centrálna evidencia majetku podľa tohto zákona je verejne prístupná evidencia bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe správcov a verejne prístupná evidencia bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve iných vlastníkov, ktoré užívajú správcovia podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b), okrem

líniových stavieb a pozemkov zastavaných líniovými stavbami,

nehnuteľného majetku štátu, ktorý slúži na plnenie úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo obrany štátu a na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu,^10c)

nehnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku vo vlastníctve inej osoby, ktorý je užívaný správcom v zahraničí a slúži výlučne pre potreby ubytovania zamestnancov zastupiteľských úradov^10d) Slovenskej republiky.

(2)

Centrálnu evidenciu majetku spravuje ministerstvo financií a obsahuje

označenie správcu,

identifikáciu nehnuteľného majetku štátu,

údaje o úžitkovej ploche, ktorou sa rozumie

výmera pozemku evidovaná v katastri nehnuteľností,

súčet plochy všetkých miestností, ktoré sú využiteľné v súlade s účelom stavby,

podlahová plocha bytu a podlahová plocha nebytového priestoru podľa osobitného predpisu,²⁴)

podiel užívania nehnuteľného majetku štátu správcom a podiel využívania nehnuteľného majetku štátu inými osobami okrem prenechania nehnuteľného majetku štátu do krátkodobého nájmu, krátkodobej výpožičky alebo krátkodobého podnájmu,

identifikáciu nehnuteľného majetku vo vlastníctve inej osoby, ktorý je užívaný správcom, údaje o úžitkovej ploche v užívaní správcu a označenie vlastníka,

údaje o energetickej náročnosti, ak bol pre stavbu vykonaný energetický audit.

(3)

Údaje do centrálnej evidencie majetku alebo ich zmeny vkladá správca do 30 dní po vzniku skutočností uvedených v odseku 2 alebo ich zmene.

§4

(1)

Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.

(2)

Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.

(3)

Práva a povinnosti uvedené v § 3 sa vzťahujú aj na spoločnú správu.

§5

(1)

Ak osobitný predpis¹¹) neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu¹²) a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.

(2)

V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou^12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe.

(3)

Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe; to neplatí, ak ide o hnuteľný majetok štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil.

(4)

S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Majetok štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu podľa § 13. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

(5)

Dočasný správca koná za štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu, že ho nenadobudol žiadny dedič. Správu majetku, ktorý štát získal ako odúmrť po poručiteľovi, ktorý má spravovať správca podľa osobitného predpisu,^12aa) dočasný správca bez zbytočného odkladu odovzdá správcovi podľa osobitného predpisu.^12aa) Správcovia zodpovedajú za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom, ktoré na štát prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

§7 Spory o správu majetku štátu

(1)

Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.

(2)

Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.

(3)

Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.

(4)

Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.

(5)

Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.

(6)

O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.

(7)

Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.

(8)

Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

(9)

Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

HLAVA II

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU

§8 Ponukové konanie

(1)

Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku štátu (ďalej len "register"), a ak je predmetom ponuky nehnuteľná národná kultúrna pamiatka,^17a) písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, požadovanú odplatu, ak správca požaduje za prevod správy odplatu, a lehotu na doručenie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky.

(2)

Správca je povinný do 15 dní od uplynutia lehoty na doručovanie ponúk zaslať návrh zmluvy o prevode správy záujemcovi, ktorý v lehote určenej správcom predložil ponuku. Ak záujemca do 15 dní od doručenia návrhu zmluvy o prevode správy neuzavrie zmluvu o prevode správy, na jeho ponuku sa neprihliada. Ak o prebytočný nehnuteľný majetok štátu prejavili záujem viacerí záujemcovia, ktorí splnili podmienky a od svojej ponuky neodstúpili, zmluvu o prevode správy správca uzavrie so záujemcom, o ktorom tak rozhodne vláda, pričom ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú. Ak má správca postavenie zriaďovateľa, návrh podáva vláde tento správca.

(3)

Povinnosť ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu sa nevzťahuje na prevod správy

pozemku zastavaného stavbou^13abf) v správe budúceho správcu vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou,

majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak tento majetok štátu nadobúda do svojej správy zriaďovateľ,

majetku štátu, ktorý by mohol budúci správca nadobudnúť podľa osobitného predpisu,^13ac) ak sú podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky splnené podmienky na vyvlastnenie, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva,

podielu majetku štátu v spoločnej správe, ktorým sa realizuje prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe,

majetku štátu zámenou správy,

správcovi, ktorý nadobúda správu tohto majetku štátu na účely prípravy a realizácie koncesie dohodnutej v koncesnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu.^20c)

(4)

Správca nie je povinný ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu iným správcom na prevod správy, ak prevádza

pozemok zastavaný stavbou^13abf) vo vlastníctve kupujúceho vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou,

nehnuteľný majetok štátu, ktorý by mohol budúci nadobúdateľ nadobudnúť podľa osobitného predpisu,^13ac) ak sú podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky splnené podmienky na vyvlastnenie, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva,

majetok štátu, ktorý správca vymieňa.

(5)

Záujem o prebytočný nehnuteľný majetok štátu môže prejaviť len správca, ktorý tento majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, akceptuje požadovanú odplatu a má aj finančné krytie na jeho prevádzku; to neplatí, ak zriaďovateľ správcu alebo centrálny správca nadobúda tento majetok štátu na účely ďalšieho nakladania s ním.

(6)

Správcovia si z dôvodu účelnosti môžu aj vzájomne vymeniť nehnuteľný majetok štátu vo svojej správe, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

(7)

Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.

(8)

Ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, správca prevedie jeho vlastníctvo, ak osobitný predpis^9b) neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii, ak § 8e neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena podľa § 8a ods. 3 presahuje 10 000 eur, je správca povinný ponúknuť len v elektronickej aukcii. Vláda je oprávnená do dňa platnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza prebytočný nehnuteľný majetok štátu, rozhodnúť o zastavení predaja tohto majetku štátu. Vláda rozhodne o spôsobe naloženia s týmto nehnuteľným majetkom štátu.

§8a Osobitné ponukové konanie

(1)

Osobitné ponukové konanie sa začína dňom zverejnenia ponuky v registri. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu alebo primeranú cenu zníženú podľa odsekov 8, 9 alebo odseku 11, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky, a údaj o výške a spôsobe zloženia zábezpeky, ak ju správca požaduje. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za podmienok určených v osobitnom ponukovom konaní.

(2)

Správca nesmie osobitné ponukové konanie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia, a je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenovú ponuku záujemcu,

ktorý je spriaznenou osobou^9c) s iným záujemcom,

ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová ponuka nebola vyjadrená pevnou sumou,

ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak ju správca požadoval.

(3)

Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu považuje všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu.^13b)

(4)

Správca môže od záujemcu žiadať zloženie zábezpeky v peňažných prostriedkoch. Výška správcom požadovanej zábezpeky nesmie prekročiť 10 % primeranej ceny alebo primeranej ceny zníženej podľa odsekov 8, 9 alebo odseku 11. Zábezpeka musí byť pripísaná na účet správcu do konca lehoty na doručovanie cenových ponúk. Zábezpeka záujemcu, s ktorým sa uzavrela kúpna zmluva, sa zarátava na splatenie kúpnej ceny.

(5)

Správca je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konanie, ak

bolo príslušným orgánom začaté konanie o vyvlastnení^13ac) alebo konanie o obmedzení vlastníckeho práva štátu k predmetu prevodu alebo jeho časti,

si to vyhradil v podmienkach osobitného ponukového konania.

(6)

Správca je povinný vyhodnotiť osobitné ponukové konanie v komisii. Členov komisie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Správnosť výsledkov osobitného ponukového konania potvrdia členovia komisie. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca, ktorý nie je osobou spriaznenou s iným záujemcom, predloží cenovú ponuku vyjadrenú pevnou sumou najmenej vo výške primeranej ceny a uhradí zábezpeku v plnej výške a v lehote určenej správcom na účet správcu, ak ju správca požadoval (ďalej len "určené podmienky").

(7)

Správca vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý v osobitnom ponukovom konaní splnil určené podmienky a ponúkol najvyššiu cenovú ponuku. Pri rovnosti najvyšších cenových ponúk je správca povinný záujemcov písomne vyzvať na zvýšenie cenových ponúk v lehote určenej správcom. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom alebo ak správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, správca vyzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v primeranej lehote určenej správcom alebo správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, zábezpeka prepadne v prospech štátu. Záujemcovi, ktorý nesplnil určené podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej cenovej ponuky pred vyhodnotením osobitného ponukového konania, sa zábezpeka vráti po vyhodnotení osobitného ponukového konania. Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie zmluvy, aj keď splnil určené podmienky, sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr do 90 dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania.

(8)

Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky, správca je povinný opakovať osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 10 %. Ak ani v opakovanom osobitnom ponukovom konaní žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 10 %, správca vykoná osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 30 %. Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 30%, správca vykoná osobitné ponukové konanie na majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 60 %.

(9)

Ak je predmetom prevodu stavba13abf) spolu s pozemkom, cena podľa odseku 8 nemôže byť nižšia ako primeraná cena pozemku znížená o 50 %.

(10)

Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 60 % alebo kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50 %, správca je povinný bezodplatne ponúknuť majetok štátu obci, na ktorej území sa majetok štátu nachádza. Ak obec neprejaví do 30 dní od doručenia ponuky záujem o ponúkaný majetok štátu alebo ak neuzavrie darovaciu zmluvu do 30 dní od doručenia návrhu darovacej zmluvy, správca je povinný bezodplatne ponúknuť tento majetok vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa majetok nachádza, a to za rovnakých podmienok ako obci.

(11)

Ak je predmetom ponuky na prevod vlastníctva nepredajný majetok štátu okrem budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou,^17a) správca je oprávnený previesť ho v osobitnom ponukovom konaní za primeranú cenu zníženú o 90 %; ak je predmetom prevodu aj pozemok, najmenej za primeranú cenu pozemku zníženú o 50 %. Za nepredajný majetok štátu sa na účely tohto zákona považuje stavba,

ktorú podľa potvrdenia stavebného úradu nie je možné z dôvodu jej technického stavu riadne užívať a ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb,

ktorú nie je možné hospodárne opraviť a

ktorej vlastníctvo sa nepodarilo previesť postupom podľa odsekov 8 až 10.

(12)

Predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca začal ponúkať v osobitnom ponukovom konaní, sa musí dokončiť týmto postupom.

Elektronická aukcia

§8aa

(1)

Ponuka prebytočného majetku štátu elektronickou aukciou je opakujúci sa proces, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových ponúk. Elektronickej aukcii predchádza vyhlásenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je získať okruh záujemcov o ponúkaný majetok štátu, ktorí sa po splnení určených podmienok môžu zúčastniť elektronickej aukcie. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za podmienok určených vo vyhlásení elektronickej aukcie.

(2)

Oznámenie o vyhlásení elektronickej aukcie zverejňuje správca v registri. Na základe oznámenia o vyhlásení elektronickej aukcie záujemca predkladá správcovi písomnú cenovú ponuku.

(3)

Oznámenie o vyhlásení elektronickej aukcie v registri musí obsahovať

identifikáciu majetku štátu,

primeranú cenu alebo primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11,

lehotu na doručovanie cenových ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 20 pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyhlásenia elektronickej aukcie; pri predaji majetku štátu, ktorého primeraná cena nepresahuje 10 000 eur, táto lehota nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní,

iné dôležité informácie.

(4)

Správca nesmie vyhlásenie elektronickej aukcie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia, a je povinný

vylúčiť cenovú ponuku záujemcu,

ktorý je spriaznenou osobou^9c) s iným záujemcom,

ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová ponuka nebola vyjadrená pevnou sumou,

ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak ju správca požadoval,

vyhodnotiť vyhlásenie elektronickej aukcie v komisii, ktorej členov vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba.

(5)

Na primeranú cenu vrátane jej zníženia, zábezpeku, zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie, podmienky opakovania vyhlásenia elektronickej aukcie, prevod majetku štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, ako aj na predaj nepredajného majetku štátu sa vzťahujú ustanovenia § 8a ods. 3 až 5 a 8 až 11.

(6)

Vyhlásenie elektronickej aukcie je úspešné, ak aspoň dvaja záujemcovia splnili určené podmienky. Po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie je správca povinný vykonať elektronickú aukciu. Ak určené podmienky splní len jeden záujemca, správca s ním uzavrie kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie.

(7)

Predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca začal ponúkať v elektronickej aukcii, sa musí dokončiť týmto postupom.

§8ab

(1)

Východiskovou cenou elektronickej aukcie je najvyššia cenová ponuka aspoň vo výške primeranej ceny ponúknutá v rámci vyhlásenia elektronickej aukcie.

(2)

Správca vyzve najmenej päť dní pred začatím elektronickej aukcie všetkých záujemcov, ktorých cenové ponuky spĺňajú určené podmienky, na predkladanie nových cenových ponúk v elektronickej aukcii. Výzva na účasť v elektronickej aukcii obsahuje

podmienky, za ktorých záujemcovia môžu predkladať cenové ponuky, najmä východiskovú cenu elektronickej aukcie a minimálnu sumu, o ktorú možno zvýšiť cenovú ponuku oproti predchádzajúcej cenovej ponuke (ďalej len "minimálna suma"),

informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia, ktoré vykonáva elektronickú aukciu, ako aj podmienky a špecifikácie technického pripojenia k nemu,

dátum a čas začatia elektronickej aukcie,

dátum a čas skončenia elektronickej aukcie,

čas, o ktorý sa predlžuje skončenie elektronickej aukcie po prijatí cenovej ponuky v tomto predĺženom čase, ktorý nesmie byť kratší ako päť minút (ďalej len "aukčný čas"),

iné dôležité informácie týkajúce sa elektronickej aukcie.

(3)

Trvanie elektronickej aukcie nemôže byť kratšie ako jedna hodina.

(4)

Správca

je oprávnený zrušiť elektronickú aukciu, ak nesplnili dvaja záujemcovia určené podmienky,

nesmie vykonávať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia.

(5)

Elektronická aukcia sa skončí uplynutím času skončenia elektronickej aukcie uvedeného vo výzve na účasť v elektronickej aukcii. Ak správca dostane cenovú ponuku zvýšenú aspoň o minimálnu sumu pred uplynutím času skončenia elektronickej aukcie uvedeného vo výzve na účasť v elektronickej aukcii v čase kratšom, ako je aukčný čas, alebo pred uplynutím času skončenia elektronickej aukcie predĺženej o aukčný čas, čas skončenia elektronickej aukcie sa vždy predĺži o aukčný čas, v ktorom je možné predkladať nové cenové ponuky zvýšené aspoň o minimálnu sumu, a to aj opakovane. V tomto prípade sa elektronická aukcia skončí, keď správca nedostane v aukčnom čase žiadnu ďalšiu cenovú ponuku zvýšenú aspoň o minimálnu sumu. Správnosť výsledkov elektronickej aukcie potvrdí správca.

(6)

Vyhodnotenie elektronickej aukcie musí obsahovať najmä

identifikačné údaje správcu,

východiskovú cenu,

minimálnu sumu,

aukčný čas,

začiatok a koniec elektronickej aukcie,

výsledok elektronickej aukcie vrátane identifikácie všetkých záujemcov a ich naposledy ponúknutých cenových ponúk.

(7)

Správca vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý splnil určené podmienky a na základe automatizovaného vyhodnotenia poradia cenových ponúk záujemcov ponúkol najvyššiu cenovú ponuku. Ak východisková cena, ktorú ponúkli na základe vyhlásenia elektronickej aukcie aspoň dvaja záujemcovia, nebola v elektronickej aukcii zvýšená, správca je povinný záujemcov vyzvať na zvýšenie cenových ponúk. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom alebo ak správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, správca vyzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v primeranej lehote určenej správcom alebo správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, zábezpeka prepadne v prospech štátu. Záujemcovi, ktorý nesplnil určené podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej cenovej ponuky pred vyhodnotením vyhlásenia elektronickej aukcie, sa zábezpeka vráti po vyhodnotení vyhlásenia elektronickej aukcie. Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie zmluvy, aj keď splnil určené podmienky, sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr do 90 dní od ukončenia elektronickej aukcie.

§8b

(1)

Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.

(2)

Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí je oprávnený a povinný jeho správca. Toto nakladanie sa riadi právnymi predpismi štátu, v ktorom sa majetok štátu nachádza, pričom sa postup upravený v tomto zákone použije primerane. Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí sa súhlas podľa tohto zákona nevyžaduje.

(3)

Na nakladanie so živými zvieratami sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o nakladaní s hnuteľným majetkom štátu.

(4)

Pri nakladaní s cennými papiermi a majetkovými podielmi v právnických osobách vo vlastníctve štátu je správca povinný vytvoriť čestné súťažné prostredie, ak tento postup nevylučuje Obchodný zákonník alebo osobitný predpis.^14a) Prevod správy cenných papierov a majetkových podielov sa realizuje zmluvou o prevode správy.

§8c Zriaďovateľ

(1)

Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

(2)

Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva

ústredný orgán štátnej správy,

ktorý zriadil správcu,

na ktorého rozpočet je zapojený správca, ktorý bol zriadený zákonom,

na ktorého rozpočet je zapojený správca, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity,

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky voči krajským prokuratúram a okresným prokuratúram,

Slovenská akadémia vied voči organizáciám akadémie,

ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) až c).

(3)

Súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.

§8d

(1)

Register je verejne prístupná evidencia prebytočného majetku štátu ponúkaného v rámci ponukového konania, osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie na predaj a dočasne prebytočného majetku štátu ponúkaného do nájmu, ak § 13 ods. 5 a 6 neustanovujú inak. Register je informačným systémom verejnej správy, ktorý spravuje ministerstvo financií.

(2)

identifikačné údaje správcu,

identifikáciu majetku štátu,

lehotu na doručenie ponúk na prevod správy,

lehotu na doručenie cenových ponúk,

požadovanú odplatu, primeranú cenu, primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11 alebo trhové nájomné,

vyhodnotenie ponukového konania,

vyhodnotenie osobitného ponukového konania vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,

vyhodnotenie výsledkov vyhlásenia elektronickej aukcie,

vyhodnotenie elektronickej aukcie vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,

vyhodnotenie cenových ponúk záujemcov o nájom majetku štátu vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,

iné dôležité informácie.

(3)

Identifikačnými údajmi sa rozumejú pri

fyzických osobách meno, priezvisko a obec, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt,

právnických osobách názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie.

(4)

Správca je povinný zverejniť zápis údajov podľa odseku 2 písm. f) až h) v registri do piatich pracovných dní od ich vyhodnotenia.

(5)

Cenovú ponuku nemožno uplatniť prostredníctvom registra. Cenovú ponuku uplatňuje záujemca jej doručením správcovi v určenej lehote.

(6)

Každý správca je povinný mať na svojom webovom sídle odkaz na register.

§8e

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu pri prevode

nehnuteľného majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 4,

nezastavaného pozemku v celkovej výmere do 200 m², ak jeho oddelením nie je ohrozená ďalšia využiteľnosť a jednotková hodnota^13b) pozemku, ktorý zostáva vo vlastníctve štátu,

podielu štátu na nehnuteľnom majetku, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo spoluvlastníka,^13c)

nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce, mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice (ďalej len "obec") alebo vyššieho územného celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok alebo nimi zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb^13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb,^13ac)

nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva cudzieho štátu pre potreby diplomatického zastúpenia, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť,

§8f Nakladanie s prebytočným hnuteľným majetkom štátu

(1)

Prebytočný vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri, a ak predmetom ponuky je hnuteľná národná kultúrna pamiatka,^17a) písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, požadovanú odplatu, ak správca požaduje za prevod správy odplatu, a lehotu na doručenie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky. Za vymedzený hnuteľný majetok štátu sa považuje

výpočtová a telekomunikačná technika, ak neuplynulo viac ako dva roky od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky; ak nie je zrejmý dátum prvého uvedenia do prevádzky, lehota dvoch rokov plynie od roku výroby tohto hnuteľného majetku štátu,

hnuteľný majetok štátu, ktorý sa neodpisuje podľa osobitného predpisu,^9a)

výrobok obranného priemyslu,^9d) ktorého obstarávacia cena^9a) alebo reprodukčná obstarávacia cena^9a) je vyššia ako 10 000 eur,

iný hnuteľný majetok štátu, ako je uvedený v písmenách a) až c), ktorého obstarávacia cena^9a) alebo reprodukčná obstarávacia cena^9a) je vyššia ako 10 000 eur, a ak neuplynulo viac ako päť rokov od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky; ak nie je zrejmý dátum prvého uvedenia do prevádzky, lehota piatich rokov plynie od roku výroby tohto hnuteľného majetku štátu.

(2)

Povinnosť ponúknuť vymedzený hnuteľný majetok štátu v registri sa nevzťahuje na prevod správy

podielu majetku štátu v spoločnej správe, ktorým sa realizuje prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe,

majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak tento majetok štátu nadobúda do svojej správy zriaďovateľ,

majetku štátu zámenou správy,

majetku štátu správcovi, ktorý správu tohto majetku štátu nadobúda na účely prípravy a realizácie koncesie dohodnutej v koncesnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu,^20c)

majetku štátu, ktorý sa daruje.

(3)

Prebytočný hnuteľný majetok štátu môže nadobudnúť len správca, ktorý tento majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním a akceptoval požadovanú odplatu. Tento majetok štátu nemôže nadobúdať správca, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.

(4)

Správcovia si z dôvodu účelnosti môžu aj vzájomne vymeniť hnuteľný majetok štátu vo svojej správe; rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

(5)

Ak sa prebytočný hnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, správca prevedie jeho vlastníctvo. Prebytočný vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii. Správca nie je povinný vymedzený hnuteľný majetok štátu ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii pri prevode

podielu štátu na hnuteľnom majetku v podielovom spoluvlastníctve, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo spoluvlastníka,^13c)

majetku štátu, ktorého vlastníctvo vymieňa,

majetku štátu, ktorý sa daruje.

(6)

Na osobitné ponukové konanie sa vzťahujú ustanovenia § 8a ods. 1 až 4, § 8a ods. 5 písm. b), § 8a ods. 6, 7 a 12. Na elektronickú aukciu sa vzťahujú ustanovenia § 8aa ods. 1 až 4, § 8aa ods. 6 až 7 a § 8ab.

(7)

Prebytočný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa nepovažuje za vymedzený hnuteľný majetok štátu, a živé zvieratá nie je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii; pri ich prevode je povinný postupovať transparentne, hospodárne a efektívne.

Prevod správy

§9

(1)

Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dohodnutú odplatu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.¹⁶)

(2)

Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzavretej medzi správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) a správcom podľa § 1 ods. 1 písm. c) alebo správcom podľa osobitného predpisu^16a) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

(3)

Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

(4)

Prevod správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami je vždy bezodplatný. Štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy môžu nadobudnúť do správy majetok štátu od správcov za odplatu najviac vo výške primeranej ceny. Dohodnutá odplata pri zámene správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami, štátnymi príspevkovými organizáciami a štátnymi fondmi nesmie byť vyššia ako rozdiel primeraných cien majetku štátu, ktorý je predmetom zámeny správy, okrem zámeny správy majetku štátu v správe štátnych rozpočtových organizácií, ktorá je vždy bezodplatná.

(5)

Dohodnutá odplata za prevod správy nehnuteľného majetku štátu medzi správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) a správcom podľa § 1 ods. 1 písm. c) alebo správcom podľa osobitného predpisu^16a) môže byť dohodnutá najmenej vo výške primeranej ceny. Ak primeraná cena vymieňaného nehnuteľného majetku štátu v správe správcu podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) a správcu podľa § 1 ods. 1 písm. c) alebo správcu podľa osobitného predpisu^16a) nie je rovnaká, zmluva o zámene správy musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu primeraných cien. K prevodu správy nehnuteľného majetku štátu medzi správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) a správcom podľa § 1 ods. 1 písm. c) alebo správcom podľa osobitného predpisu^16a) môže dôjsť najskôr dňom zaplatenia dohodnutej odplaty za prevod správy nehnuteľného majetku štátu alebo najskôr dňom zaplatenia rozdielu primeraných cien majetku štátu, ktorý je predmetom zámeny správy.

§10

(1)

Pri prevode podielu majetku štátu v spoločnej správe správcov uvedených v § 1 ods.1 je správca povinný prevádzaný podiel ponúknuť ostatným správcom, ktorí majú prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe, a to v pomere k veľkosti ich podielov, ak sa nedohodnú inak.

(2)

Pri prevode správy podielu majetku štátu v spoločnej správe sa postupuje podľa § 9.

Prevod vlastníctva

§11

(1)

Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.¹⁷) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

(2)

Prevod nehnuteľného majetku štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa § 8a ods. 8, 9 alebo ods. 11, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva

obce alebo vyššieho územného celku podľa § 8a ods. 10 a § 8e písm. d),

cudzieho štátu podľa § 8e písm. e),

(3)

Kupujúci podľa § 8e písm. d) je povinný s výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb^13ad) alebo s výstavbou verejnoprospešnej stavby^13ac) začať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Začatie užívania majetku na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,13ad) začatie výstavby verejnoprospešnej stavby^13ac) a začatie prevádzky verejnoprospešnej stavby^13ac) je kupujúci povinný správcovi oznámiť bez zbytočného odkladu. Kupujúci je povinný dodržať v zmluve dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb^13ad) alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel.^13ac) Kupujúci je povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, ak nezačne nehnuteľný majetok užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva,^13ad) nezačne s výstavbou verejnoprospešnej stavby^13ac) do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží dohodnutý účel počas najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb^13ad) alebo odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie verejnoprospešnej stavby na určený účel.

(4)

Na platnosť darovacej zmluvy, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, okrem kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza

stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu vlastníkovi stavby; to neplatí, ak sa spolu so zastavaným pozemkom prevádza aj priľahlý pozemok,

spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve štátu inému spoluvlastníkovi tohto majetku,

nehnuteľný majetok štátu určený pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť,

nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena nepresahuje 1 000 eur, ak predmetom predaja nie je pozemok, ktorý vznikol oddelením od pozemku vo vlastníctve štátu.

(5)

Ak na platnosť kúpnej zmluvy nie je potrebný súhlas ministerstva financií, potvrdenie, že ide o taký majetok, vydáva na účely katastrálneho konania ministerstvo financií na žiadosť správcu.

(6)

Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný, ak odsek 7 neustanovuje inak; vlastníctvo vymedzeného hnuteľného majetku štátu možno previesť najmenej za primeranú cenu. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo vymedzeného hnuteľného majetku štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

(7)

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu

neziskovej organizácii^13f) alebo inej právnickej osobe,^13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,

obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,

na účely rozvojovej spolupráce podľa osobitného predpisu¹⁸) okrem humanitárnej pomoci podľa písmena d), na základe darovacej zmluvy uzavretej podľa slovenského právneho poriadku,

na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;^18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

(8)

Správca môže výmenou získať do svojej správy majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, ak nadobúdaný majetok bude pre správcu vhodnejší a účelnejší než vymieňaný majetok štátu a hodnota vzájomne vymieňaného majetku stanovená podľa osobitného predpisu^13b) je porovnateľná; rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva. Správca nesmie výmenou do vlastníctva štátu získať majetok, na ktorom viazne záložné právo, okrem zákonného záložného práva podľa osobitného predpisu.^18ba) Nehnuteľný majetok štátu možno vymeniť len za nehnuteľný majetok.

(9)

Stanovenie hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu.^13b) Ak cena zamieňaných nehnuteľností nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Rozdiel v cene zamieňaných nehnuteľností je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení rozdielu v cene. Ak nadobúdateľ majetku štátu nezaplatí rozdiel v cene najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

(10)

Správca môže uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou výmenou dáva hnuteľný majetok štátu a súčasne výmenou prijíma nový nepoužívaný hnuteľný majetok do vlastníctva štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^18c) Ocenenie vymieňaného hnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu^13b) okrem nového nepoužívaného hnuteľného majetku nadobúdaného do vlastníctva štátu. Ak cena zamieňaného majetku nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi najneskôr v deň nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Nadobúdateľ hnuteľného majetku štátu je povinný zaplatiť rozdiel v cene zamieňaného majetku ešte pred prevodom vlastníckeho práva. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva vymedzený hnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

§12

Ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.¹⁹)

Iné spôsoby nakladania s majetkom štátu

§13 Nájom a výpožička

(1)

Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou²⁰) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v registri a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len "trhové nájomné"). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk a požadované trhové nájomné. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť. Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.

(2)

Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.²⁰) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba, správca je povinný prenajať aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy^20aa) sa nepoužije.

(3)

Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov. Ak je taký majetok štátu po ukončení nájomného vzťahu naďalej dočasne prebytočný, možno ho prenechať do nájmu len na základe ponuky podľa odseku 1 nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov. Dočasne prebytočný hnuteľný majetok štátu možno prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.

(4)

Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti sa nevydáva pri

nájme nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, ktorého výmera nepresahuje 5 m²,

nájme obvodových múrov, strechy alebo oplotenia na umiestnenie reklamnej stavby,^20b)

krátkodobom nájme alebo krátkodobej výpožičke, ktorých trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,

nájme majetku štátu v dočasnej správe,

nájme majetku štátu osobe poskytujúcej správcovi služby, pri ktorých správca použil postupy verejného obstarávania,^20c)

nájme prebytočného majetku štátu.

(5)

Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je povinný dohodnúť trhové nájomné, ak

nájomcom je vlastník stavby^13abf) a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej plochy určenej na spoločné užívanie s touto stavbou,^13abf)

nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej plochy určenej na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo

ide o krátkodobý nájom.

(6)

Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak nájomcom je

štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately^13d) počas najmenej jedného roka, a majetok štátu má slúžiť na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo poskytovateľ sociálnej služby,^13d) ktorý počas najmenej jedného roka poskytuje sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb,^13d) sociálnu službu neposkytuje za účelom dosiahnuť zisk, a majetok štátu má slúžiť na poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb,^13d)

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,^13e) ktorý nie je podnikateľom,^13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje zdravotnú starostlivosť,^13e)

nezisková organizácia^13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,^13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely,

právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania,^20c)

škola alebo školské zariadenie zaradené najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ak im bude nehnuteľný majetok štátu slúžiť na výchovno-vzdelávací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu,^13f)

(7)

Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke. Zmluva o výpožičke musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu výpožičky, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.²¹) Zmluvu o výpožičke dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu môže správca uzavrieť

so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),

so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c), len ak im nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadení,

s obcou alebo vyšším územným celkom, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy, alebo

so školou alebo školským zariadením zaradenými najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.^13f)

(8)

Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu a hnuteľný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke uzavretou najviac na päť rokov. Do výpožičky možno prenechať aj prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.

(9)

Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom. Na platnosť zmluvy o nájme vymedzeného hnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 7 písm. b) a c) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

(10)

Nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je taká zmluva neplatná. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu prenechanom do nájmu alebo výpožičky môže nájomca alebo vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom správcu. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci, len ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Nájomca a vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.

§13a

(1)

Na majetku štátu možno zriadiť a prevádzkovať len zariadenie staveniska,²²) inžiniersku stavbu,^22a) reklamnú stavbu^20b) alebo stavbu pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Užívací vzťah k majetku štátu sa upraví nájomnou zmluvou, ak nebude zriadené vecné bremeno podľa osobitných predpisov^22b) alebo vecné bremeno podľa odseku 3. Zastavať majetok štátu je možné aj vtedy, ak tento majetok štátu nie je dočasne prebytočný. Správca je povinný dohodnúť trhové nájomné okrem nájmu majetku štátu na účely stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.

(2)

Zariadenie staveniska možno umiestniť na pozemku vo vlastníctve štátu len na dobu nevyhnutne potrebnú. Inžiniersku stavbu^22a) zriadenú na majetku štátu podľa odseku 1 možno prevádzkovať len na základe vecného bremena podľa osobitných predpisov^22b) alebo vecného bremena podľa odseku 3. Pri nájme majetku štátu na účely zriadenia a prevádzkovania reklamnej stavby^20b) sa postupuje podľa § 13; na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas podľa § 13 ods. 9. Ponuka na nájom majetku štátu okrem nájmu na účely zriadenia a prevádzkovania reklamnej stavby^20b) sa neuverejňuje v registri a na platnosť nájomnej zmluvy sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.

(3)

Vecné bremeno na nehnuteľný majetok štátu je správca oprávnený zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu stanovenú podľa osobitného predpisu^13b) na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb^22a) alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.

(4)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, na majetok štátu nemožno zriadiť záložné právo,²³) okrem záložného práva, ktoré sa má zriadiť na prevádzanom nehnuteľnom majetku štátu v záujme zabezpečenia úhrady kúpnej ceny kupujúcim, ktorým si banka alebo pobočka zahraničnej banky zabezpečuje svoju pohľadávku z úveru^23aaa) voči kupujúcemu. Toto záložné právo možno zriadiť najskôr dňom platnosti kúpnej zmluvy.

(5)

Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,^23a) môže

so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,^23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát,

so súhlasom vlády a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,^23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.

(6)

Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.^23b)

(7)

Správca nemôže previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.^23baa)

§13b

(1)

Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu slúžiť svojmu účelu alebo určeniu; za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť v ponukovom konaní a v osobitnom ponukovom konaní.

(2)

O neupotrebiteľnosti majetku štátu rozhoduje na základe návrhu komisie štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Členov komisie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe naloženia s neupotrebiteľným majetkom štátu. Na rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;⁸) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

(3)

Neupotrebiteľný majetok štátu, ktorý môže byť využitý ako druhotná surovina, ponúkne správca právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín. Ak nebude majetok štátu využitý ako druhotná surovina, zabezpečí správca jeho likvidáciu v súlade s osobitným predpisom.^23bab)

(4)

Postup podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje na kultúrnu pamiatku,^17a) historický knižničný dokument, historický knižničný fond23bac) a zbierkový predmet.^23bad)

HLAVA III

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU UŽÍVANÝM NA ÚČELY KONCESIE

§13c

(1)

Koncesný majetok je majetok štátu, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej so správcom v koncesnej zmluve,^20c) ak riziko vyplývajúce z práva na využívanie stavby alebo služby na dohodnutý čas alebo z tohto práva spojeného s peňažným plnením znáša v prevažnej miere koncesionár.

(2)

Správca nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb. Ak je v koncesnej zmluve dohodnutá zmena správy koncesného majetku, pri prevode správy medzi správcom a nadobúdateľom sa ustanovenia § 8 nepoužijú. Na platnosť zmluvy o prevode správy sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.

(3)

Obsahom užívania koncesného majetku podľa odseku 1 môže byť

vstup na nehnuteľný majetok štátu,

zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve štátu, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane štát najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,

prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve štátu,

rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava majetku štátu,

poskytovanie služieb alebo iné komerčné využitie,

prenechanie majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na majetok štátu v prospech tretej osoby,

nakladanie s majetkom štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,

nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve štátu za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.^23bae)

(4)

Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie správcu podľa tohto zákona. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhrádzať náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať správcu o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.

(5)

Koncesionár nesmie koncesný majetok použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb, ak tento zákon neustanovuje inak.

§13d

(1)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže prenechať koncesný majetok do nájmu, výpožičky alebo zriadiť zmluvné vecné bremeno v prospech tretej osoby; ustanovenia tohto zákona o prenechaní majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo o zriadení vecného bremena sa nepoužijú. Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva. Nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena môže koncesionár uzatvoriť s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci^13ab) nie sú týmto dotknuté. Na platnosť nájomnej zmluvy, zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi koncesionárom a treťou osobou sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.

(2)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesný majetok, ktorý pre úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu, je koncesionár po predchádzajúcom písomnom súhlase správcu oprávnený predať osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín alebo zabezpečiť likvidáciu podľa osobitného predpisu.^23bab) Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevydáva.

§13e

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, správca môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia pohľadávky štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy. Dohodu o odklade platenia možno uzatvoriť najviac na obdobie jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu. Úroky z omeškania sa za obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia neuplatňujú a nevymáhajú. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci^13ab) nie sú týmto dotknuté. Ak koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote, správca uplatní voči koncesionárovi pohľadávku štátu vrátane úrokov z omeškania za celé obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia.

§13f

(1)

Spoločný podnik je právnická osoba, ktorú na účely realizácie koncesie ^20c) založil správca spoločne s koncesionárom. Spoločný podnik je aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok štátu.

(2)

Správca môže so súhlasom vlády vložiť majetok štátu, ktorý spravuje, ako vklad pri založení spoločného podniku alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve. Návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde správca; ak správca nie je ústredným orgánom štátnej správy,^23a) návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde zriaďovateľ správcu. Ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,^23bag) súhlas vlády sa nevyžaduje.

(3)

Prioritný majetok je nehnuteľný majetok štátu, ktorý vložil správca do spoločného podniku. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností¹⁰) sa vykoná poznámkou na návrh správcu. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Prioritný majetok nestráca svoj charakter ani prechodom na právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľnosti je správca povinný dať návrh na výmaz vecného bremena.

(4)

Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva; táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu.

(5)

Správca o prioritnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje správcovi.

(6)

Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku prechádza na správcu vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; správca pri tom koná v mene spoločného podniku a na vlastný účet. Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz, prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu právoplatnosťou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

(7)

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a správca prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

TRETIA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§14a

(1)

Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, okrem Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavania povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu prevedeným, prenajatým alebo vypožičaným fyzickým osobám a právnickým osobám.

(2)

V pôsobnosti ministerstva financií je vykonávanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov

pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,^23a) Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Ústavným súdom Slovenskej republiky, Kanceláriou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Slovenskou akadémiou vied a Slovenskou informačnou službou,

pri udeľovaní súhlasu zriaďovateľmi,

kupujúcimi, ktorí nadobudli nehnuteľný majetok štátu od správcov podľa písmena a) bez vykonania osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie alebo za cenu nižšiu než primeranú podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak ide o kupujúceho, ktorým je obec alebo vyšší územný celok,

fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktorí majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov podľa písmena a).

(3)

Správy finančnej kontroly^23bb) vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.

(4)

V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu

správcovi až do výšky 6 000 eur,

zriaďovateľovi až do výšky 3 000 eur,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 15 000 eur.

(5)

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.

(6)

Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.⁸)

(7)

Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa osobitného predpisu.^23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi^10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

§14b

Správca, zriaďovateľ a ministerstvo financií sú oprávnení na účely nakladania s majetkom štátu spracúvať osobné údaje fyzickej osoby, ktorej práva a povinnosti sú dotknuté týmto zákonom, a to meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu, dátum narodenia, dátum úmrtia a údaje o majetkových pomeroch.

§14c

Ak sa môže pri nakladaní s majetkom štátu poskytnúť štátna pomoc, správca môže použiť majetok štátu, ak sú splnené podmienky poskytnutia štátnej pomoci.^13ab)

§15

Právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu.

§16

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.

§17

Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§18

(1)

Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.

(2)

Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy; v tomto prípade je správca oprávnený podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností pred zaplatením kúpnej ceny. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30 dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.

(3)

Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.

(4)

Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis.²⁴)

§18a

(1)

Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.^24a)

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.^5a)

§18b

(1)

Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajšieho zákona.

(2)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje podľa predpisov platných do 1. januára 1994.

(4)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa § 18 ods. 2 dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.

§18c

(1)

Pri schvaľovaní zmlúv uzatvorených do účinnosti tohto zákona, s výnimkou podľa odseku 2, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2001.

(2)

Nájomné zmluvy, ktoré neboli schválené podľa doterajších predpisov do 30. apríla 2001, sú správcovia povinní zosúladiť s týmto zákonom; na ich schvaľovanie sa vzťahuje tento zákon.

(3)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 30. apríla 2001, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 31. júla 2001.

§18d

(1)

Rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad alebo krajský úrad a ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov len preto, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku²⁵) po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou alebo vyšším územným celkom; okresný úrad alebo krajský úrad môže dohodou previesť vlastníctvo takejto stavby na obec alebo vyšší územný celok aj pred jej dokončením.

(2)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešiel do majetku obcí len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec,^20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(3)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) v užívaní základných škôl a materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky a ak tieto základné školy a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete škôl a školských zariadení.

(4)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku vyšších územných celkov majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad, ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu^20a) neprešiel do majetku vyššieho územného celku len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok,^20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(5)

Na uzatváranie dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia § 3, 8 a 11. Na platnosť uzatvorených dohôd podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.

(6)

Majetok štátu uvedený v odseku 1 prechádza do majetku obce alebo vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode. Na prechod majetku uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú osobitné predpisy.²⁶)

§18e

(1)

Na kúpne zmluvy, zmluvy o prevode správy, nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzatvorené pred 1. júnom 2003 sa vzťahujú právne predpisy platné pred 1. júnom 2003.

(2)

Pri prednostnej kúpe nehnuteľnosti uplatnenej podľa § 18 ods. 2 sa pri dohode o cene nehnuteľnosti od 1. júna 2003 postupuje podľa cenových predpisov platných v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do trvalého užívania.

(3)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 1. júna 2003, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 1. septembra 2003.

§18f

Majetok štátu, ktorý k 31. decembru 2003 spravuje okresný úrad podľa § 5, prechádza 1. januára 2004 do správy krajského úradu, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza.

§18g

Vlastníctvo pohľadávky štátu voči zrušenej zdravotnej poisťovni²⁷) v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") a vlastníctvo pohľadávky štátu v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči správcovi majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva možno previesť na tretiu osobu s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

§18h

(1)

Majetok štátu, ktorý mal v správe krajský úrad podľa § 5 v znení účinnom pred 1. októbrom 2007, prechádza 1. októbra 2007 do dočasnej správy dočasného správcu, v ktorého územnom obvode sa majetok štátu nachádza. Ustanovenia osobitného zákona²⁸) sa na prechod správy tohto majetku štátu nepoužijú.

(2)

Ustanovenia § 6 ods. 4 a § 6a ods. 1, 7 a 10 v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. októbrom 2007, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Na dohody o splátkach uzatvorené pred 1. októbrom 2007 sa vzťahuje § 6a v znení účinnom pred 1. októbrom 2007.

(4)

Ak bol krajský úrad k 1. júnu 2003 investorom rozostavaných stavieb, ktoré podľa osobitných predpisov²⁵) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov z dôvodu, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, od 1. októbra 2007 je investorom týchto stavieb obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa rozostavaná stavba nachádza. Také stavby môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku dohodou uzavretou obvodným úradom v sídle kraja s obcou alebo vyšším územným celkom.

(5)

Postup podľa § 8a ods. 1 a § 8d v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa uplatní na osobitné ponukové konania začaté najskôr 1. októbra 2007.

§18i

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa osobitného predpisu,²⁹) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,³⁰) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

§18k

Ustanovenia § 6 a 6a sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011. Účinky platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ktorá ešte nezanikla podľa § 6a ods. 7 písm. b), ostávajú zachované.

§18l

Na konanie začaté a neukončené rozhodnutím podľa § 14a pred 1. januárom 2011 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2011.

§18m

(1)

Osobitné ponukové konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a elektronické aukcie začaté pred 1. decembrom 2014 vrátane oprávnenia ministerstva financií a zriaďovateľa udeliť súhlas sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. novembra 2014.

(2)

Ministerstvo financií sprístupní zverejňovanie ponúk prebytočného majetku v ponukovom konaní v registri najneskôr 30. júna 2015. Ponukové konania začaté do 30. júna 2015 sa dokončia podľa § 8 v znení účinnom do 30. novembra 2014.

(3)

Ak bola ponuka na nájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu zverejnená pred 1. decembrom 2014, na uzavretie nájomnej zmluvy sa uplatní postup podľa § 13 ods. 1 v znení účinnom do 30. novembra 2014.

(4)

Ministerstvo financií sprístupní zverejňovanie ponúk dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu v registri najneskôr 30. júna 2015. Do sprístupnenia zverejňovania ponúk dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu v registri je správca povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu na nájom v dennej tlači.

(5)

Nájomné zmluvy uzavreté pred 1. decembrom 2014, ktorých predmetom je umiestnenie reklamných zariadení, sa považujú za nájomné zmluvy uzavreté na účely zriadenia a prevádzkovania reklamných stavieb.

§18n

(1)

Ministerstvo financií zriadi centrálnu evidenciu majetku do 31. decembra 2015.

(2)

Správca je povinný zaevidovať stavby, byty, nebytové priestory a pozemky vo svojej správe a stavby, byty, nebytové priestory a pozemky iných vlastníkov, ktoré užíva, v centrálnej evidencii majetku do 31. decembra 2016.

§21

(1)

Zrušuje sa

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku,

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom,

(2)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods. 1 Obchodného zákonníka.

(3)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

§21a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 306/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

§21b

Zrušujú sa:

zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení zákona č. 657/2005 Z. z., čl. III zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 394/2008 Z. z., čl. II zákona č. 510/2010 Z. z. a zákona č. 74/2012 Z. z.,

opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 342/2001 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 336/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. 442/2006 Z. z. a opatrenia č. 333/2008 Z. z.,

opatrenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 360/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

opatrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 388/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. 645/2008 Z. z.,

opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 422/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. 78/2007 Z. z. a opatrenia č. 26/2009 Z. z.,

opatrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 443/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

opatrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 171/2004 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

opatrenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 318/2004 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. 235/2009 Z. z.,

10.

opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 624/2006 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. 153/2009 Z. z.,

11.

opatrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 521/2008 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

12.

opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 620/2008 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. 411/2010 Z. z.,

13.

opatrenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 138/2009 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

14.

opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 247/2009 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcu majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

15.

opatrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 226/2010 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

16.

opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 465/2010 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

17.

opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 178/2013 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie:

§2a

(1)

Nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu,^11b) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

(2)

Ustanovenie § 14 zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^11b) znie:

„11b)

§ 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.“.

Čl. III

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z. sa mení takto:

§ 45 ods. 5 znie:

„(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.

Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Napr. § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.

Napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

5a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9a)

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

9b)

Napríklad čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 62 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

9c)

§ 9 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9d)

§ 3 písm. a) a b) zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. júna 2013 č. 1/2013, ktorým sa vydáva zoznam výrobkov obranného priemyslu (oznámenie č. 198/2013 Z. z.).

10)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 72/1997 Z. z.

10a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

10b)

Napríklad čl. 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013), čl. 7.5 Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnským kniežatstvom a Nórskym kráľovstvom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2009 - 2014 (Ú. v. EÚ L 291, 9. 11. 2010), čl. 7.5 Dohody medzi Nórskym kráľovstvom a Európskou úniou o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2009 - 2014 (Ú. v. EÚ L 291, 9. 11. 2010).

10c)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 96/2012 Z. z., zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10d)

§ 6 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11)

Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12)

Napríklad § 135, 456 a 462 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., § 357 Civilného mimosporového poriadku, § 59 a 60 Trestného zákona.

12a)

Príloha č. 2 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 647/2004 Z. z.

12aa)

Napríklad § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 9 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

13ab)

Napríklad čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010), zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

13abf)

§ 43b ods. 1 a § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

13ac)

§ 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

13ad)

§ 2 ods. 2 a 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

13b)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

13c)

Napr. § 140 Občianskeho zákonníka.

13d)

§ 45 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 466/2008 Z. z.
§ 24b až 24d, § 25 až 29, § 32 až 40, § 56, § 58 až 60 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

13e)

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13f)

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13g)

§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

14)

§ 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

14a)

Napríklad zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

16)

§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16a)

Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17)

§ 588 a nasl., § 628 a nasl. a § 611 Občianskeho zákonníka.

17a)

§ 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

17c)

§ 602 a § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

18)

Zákon č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18b)

Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. februára 1996 č. 41/59/1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (oznámenie č. 66/1996 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 24. júna 1997 č. 28145/1996/41 (oznámenie č. 194/1997 Z. z.).

18ba)

§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18c)

Napríklad zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19)

§ 93 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

20)

§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20a)

Napríklad zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

20aa)

§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20b)

§ 43a ods. 3 písm. r) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 293/2014 Z. z.

20c)

Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21)

§ 659 a nasl. Občianskeho zákonníka.

22)

§ 43i ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

22a)

§ 43a ods. 3 písm. f), g), h) a i) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

22b)

Napríklad § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23)

§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

23a)

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

23aa)

§ 151n Občianskeho zákonníka.

23aaa)

Napríklad § 497 až 507 Obchodného zákonníka, § 36a, 68, 69 a 74 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23ab)

§ 154 až 220 Obchodného zákonníka.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23b)

§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23ba)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23baa)

Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

23bab)

Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23bac)

Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

23bad)

§ 2 ods. 2 zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení zákona č. 387/2001 Z. z.

23bae)

Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

23bag)

§ 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 323/2007 Z. z.

23bb)

Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.

23c)

Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

24a)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

25)

§ 2b ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z.
§ 3 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

26)

§ 2b, 4a a 14b zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 447/2001 Z. z.
§ 3 až 5 zákona č. 446/2001 Z. z.

27)

Zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28)

Zákon č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

29)

§ 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.

30)

Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12. 2013), nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Ivana Glazelová	Ing. Jana Ácsová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Jarmila Strählová	Ing. Juraj Válek	Ing. Peter Horniaček
Ing. Zdenka Kováčová

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet a rozsah úpravy

§2 Majetok štátu

DRUHÁ ČASŤ | SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

§3

§3a Odňatie správy

§3b Centrálna správa majetku štátu

§3c Centrálna evidencia majetku

§4

§5

§7 Spory o správu majetku štátu

§8 Ponukové konanie

§8a Osobitné ponukové konanie

§8aa

§8ab

§8b

§8c Zriaďovateľ

§8d

§8e

§8f Nakladanie s prebytočným hnuteľným majetkom štátu

§9

§10

§11

§12

§13 Nájom a výpožička

§13a

§13b

§13c

§13d

§13e

§13f

TRETIA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§14a

§14b

§14c

§15

§16

§17

§18

§18a

§18b

§18c

§18d

§18e

§18f

§18g

§18h

§18i

§18k

§18l

§18m

§18n

§21

§21a

§21b

Čl. II

§2a

Čl. III

Čl. IV

Autori

Poslanie

O nás