Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby 1993

Účelom zákona je upraviť výkon väzby a práva a povinnosti osôb vzatých do väzby.

Spôsob výkonu väzby musí rešpektovať zásadu, že pokiaľ nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu vyslovená vina, nie je možné hľadieť na toho, kto bol vzatý do väzby (ďalej len „obvinený“), akoby bol vinný. Obvineného počas výkonu väzby možno obmedzovať len spôsobom, ktorý vyplýva z účelu väzby¹), zaistenia bezpečnosti osôb a zabezpečenia ochrany majetku a poriadku v miestach, v ktorých sa väzba vykonáva.

Obvineného možno obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na výkon väzby nemôžu uplatniť. Spôsob výkonu väzby nesmie ponižovať ľudskú dôstojnosť obvineného.

Ak to vyžaduje zdravotný stav obvineného alebo ak je to potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v osobitnej nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“) zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ak je ohrozené zdravie alebo život obvineného a nemožno mu poskytnúť primeranú liečebnú starostlivosť v ústave alebo nemocnici, väzba sa vykoná v inom zdravotníckom zariadení, pričom stráženie obvineného zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „zbor“).

Obvinený musí byť bezodkladne prepustený z väzby po doručení rozhodnutia príslušného orgánu činného v trestnom konaní.

Prevzatie obvineného do väzby a prepustenie z väzby sa vykonáva každý deň nepretržite po celých 24 hodín.

Po prevzatí do väzby musí byť obvinený oboznámený svojimi právami a povinnosťami podľa tohto zákona.

Obvinený je povinný po prijatí do väzby podrobiť sa osobnej prehliadke, lekárskej prehliadke a nevyhnutným hygienickým a protiepidemickým opatreniam.

Obvinenému sa odnímu veci, ktoré nemôže mať pri sebe, a uložia sa v ústave; o tom sa vyhotoví záznam.

Počas výkonu väzby sa obvinený môže premiestniť len na písomný príkaz prokurátora, súdu alebo sudcu, o čom sa upovedomí rodinný príslušník a obhajca obvineného⁴).

Pri umiestňovaní obvinených do ciel sa dbá o to, aby bol zabezpečený účel väzby.

Oddelene sa umiestňujú do ciel obvinení muži, ženy, mladiství a obvinení, ktorých trestné veci navzájom súvisia.

Pre každého obvineného musí byť v cele lôžko s matracom, podhlavníkom a prikrývkou, stolička a skrinka na uloženie osobných vecí. Ďalej musí byť cela vybavená stolíkom, umývadlom a pitnou vodou, splachovacím WC, signalizačným privolávacím zariadením a rozhlasom. Cela musí byť vetrateľná, vykurovateľná, osvetlená denným svetlom a musí v nej byť funkčné elektrické osvetľovacie teleso.

Ubytovacia plocha pre obvineného v cele je najmenej 3,5 m². Ak sa v dôsledku mimoriadnych udalostí nadmerne zvýši počet obvinených v ústave, môže sa výmera ubytovacej plochy v cele pre obvineného v odôvodnených prípadoch znížiť na nevyhnutne potrebný čas.

Obvinený je predvedený pred orgán činný v trestnom konaní a pred orgány uvedené v § 25 a 26 na žiadosť týchto orgánov. Pred iné orgány možno obvineného predviesť len so súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní. Obvinený sa predvádza zásadne do miestnosti ústavu na to určenej.

Obvinený sa predvedie mimo ústavu na základe žiadosti príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súhlasu tohto orgánu. Obvinený môže byť odovzdaný vyšetrovateľovi Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie procesných úkonov mimo ústavu len so súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní.

Od odovzdania obvineného vyšetrovateľovi Policajného zboru Slovenskej republiky až do jeho návratu do ústavu zodpovedá za jeho stráženie Policajný zbor Slovenskej republiky.

Obvinený má právo stýkať sa s obhajcom v rozsahu, ktorý vyplýva z Trestného poriadku⁵), a môže byť s ním v písomnom styku bez obmedzenia. Taktiež s ním môže hovoriť v ústave, v miestnosti na to určenej, bez prítomnosti tretej osoby v čase a rozsahu nenarušujúcom ústavný poriadok.

Obvinený má právo požiadať advokáta o právnu pomoc vo veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je vo väzbe. Ak je však vo väzbe obvinený z dôvodu uvedeného v § 67 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „kolúzna väzba“), jeho korešpondencia s advokátom podlieha kontrole príslušného orgánu činného v trestnom konaní; na rozhovor obvineného s advokátom v ústave, v miestnosti na to určenej, je potrebný písomný súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní. Rozhovor sa uskutoční za prítomnosti príslušného orgánu činného v trestnom konaní, ak si to pri udelení súhlasu vyhradil, vždy však za prítomnosti príslušníka zboru.

Obvinenému sa zabezpečuje právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu, ktorý vyplýva z osobitných predpisov⁶).

Pri poskytovaní duchovných služieb podľa odseku 1 sa prihliada na účel väzby. V prípade, že obvinený je v kolúznej väzbe, je na poskytnutie duchovnej služby tomuto obvinenému potrebný súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní, ak nejde o prípady ohrozenia života a zdravia.

Zavinené porušenie tohto zákona a Poriadku výkonu väzby obvineným vo väzbe je disciplinárnym priestupkom, za ktorý možno obvinenému uložiť disciplinárny trest.

Disciplinárne tresty sú

Disciplinárny trest možno uložiť, ak sú náležite objasnené okolnosti disciplinárneho priestupku a je dokázaná vina obvineného. Pred uložením disciplinárneho trestu obvinenému sa musí umožniť, aby sa k veci vyjadril.

Uložený trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku. Trest možno uložiť do jedného mesiaca od zistenia priestupku, najneskôr však do jedného roka od jeho spáchania.

Prepadnutie veci možno uložiť obvinenému za podmienok ustanovených osobitným zákonom⁸). Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Za osobitne závažné porušenie tohto zákona a Poriadku výkonu väzby môže byť obvinenému uložený disciplinárny trest samoväzby, ktorý spočíva v jeho umiestnení do cely prispôsobenej na tento účel. Podrobnosti upraví Poriadok výkonu väzby.

Ak nebolo uložené prepadnutie veci podľa § 19 ods. 5, možno rozhodnúť, že takáto vec sa zhabáva za podmienok ustanovených osobitným zákonom⁹).

O zhabaní veci sa rozhodne aj v prípadoch, keď nemožno zistiť vlastníka tejto veci. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Rozhodnutie o zhabaní veci sa oznámi obvinenému, ktorý spáchal disciplinárny priestupok, a osobe, ktorej sa toto rozhodnutie týka.

Ukladať disciplinárne tresty a rozhodovať o zhabaní veci je oprávnený poverený funkcionár ústavu.

Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo zhabaní veci má obvinený alebo osoba, ktorej sa toto rozhodnutie týka, právo do troch dní od oznámenia rozhodnutia podať písomné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie nemá odkladný účinok, ak bol uložený trest umiestnenia do samoväzby a ak udržanie poriadku a disciplíny v ústave vyžaduje, aby trest bol ihneď vykonaný.

O odvolaní rozhoduje riaditeľ ústavu najneskôr do 14 dní.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na výkon väzby mladistvých s odchýlkami v ňom uvedenými.

Mladistvým sa venuje osobitná starostlivosť s prihliadnutím na ich osobnosť a vek.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na výkon väzby obvinených cudzincov.

Obvineným cudzincom sa umožní styk so zastupiteľským úradom štátu, ktorého sú občanmi a ktorému tiež môžu podávať svoje žiadosti a sťažnosti.

Obvineným cudzincom ústav zabezpečí informáciu o podmienkach výkonu väzby podľa možnosti v ich materinskom jazyku¹⁰).

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch vykonáva prokuratúra podľa osobitného predpisu¹¹).