Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia daňových subjektov od dane z príjmov 1993

Daňový subjekt vzniknutý po 31. decembri 1992, ktorý je daňovníkom dane z príjmov právnických osôb¹) (ďalej len „daňovník“), sa oslobodzuje od dane z príjmov okrem dane pripadajúcej na príjmy, ktoré podliehajú osobitnej sadzbe dane²) (ďalej len „oslobodenie od dane“), za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázal základ dane a daň na základe oznámenia daňovému úradu alebo na základe žiadosti predkladanej Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) za podmienok uvedených v tomto nariadení.

Daňovník, u ktorého podiel zahraničného účastníka na základnom imaní v jednotlivých mesiacoch nepoklesol pod hranicu 30 %, sa oslobodzuje od dane za ďalšie dve zdaňovacie obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, za ktoré uplatnil oslobodenie od dane podľa § 1 vo výške rozdielu medzi sadzbou dane podľa osobitného predpisu¹⁰) a sadzbou dane 30 %.

Ak podiel zahraničného účastníka na základnom imaní tvorí najmenej 1 000 000 nemeckých mariek v prepočte na slovenskú korunu, vzťahuje sa na daňovníka ustanovenie odseku 1, aj keď podiel zahraničného účastníka nedosahuje 30 % z celkového základného imania, ak počas celej doby oslobodenia od dane podiel nepoklesne pod stanovenú hranicu vymedzenú prepočtom na nemeckú marku.

Daňovník, ktorý má povolenie pôsobiť ako banka podľa osobitného predpisu¹¹), oslobodzuje sa od dane za ďalšie dve zdaňovacie obdobia, alebo ak je jeho sídlo na území okresov Banská Bystrica alebo Zvolen, za ďalších päť zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré uplatnil oslobodenie od dane podľa § 1 vo výške rozdielu medzi sadzbou dane podľa osobitného predpisu¹⁰) a sadzbou dane 30 %. Ak podiel zahraničného účastníka na základnom imaní banky v jednotlivých mesiacoch počas celej doby oslobodenia od dane nepoklesne pod hranicu 75 % a ak je tento podiel trvale uložený v tuzemských peňažných ústavoch, oslobodzuje sa od dane počas deviatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, na ktoré zahraničný účastník uplatnil oslobodenie od dane podľa § 1 vo výške rovnajúcej sa percentuálnemu podielu jeho vkladu, ak na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom so sídlom v Slovenskej republike využíva zverené prostriedky zo zahraničia. Rozsah týchto prostriedkov použitých v rokoch oslobodenia od dane na poskytnutie úverov však musí byť trojnásobne väčší ako základné imanie banky.

Oslobodenie od dane podľa § 1 sa predlžuje o jedno nasledujúce zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ktorého sídlo je na území okresov a miest uvedených v prílohe tohto nariadenia, ak najmenej 75 % jeho pracovníkov určených na základe ich priemerného prepočítaného počtu vykonáva pracovnú činnosť na území týchto okresov alebo miest.

Daňovníkovi, ktorý má sídlo na území okresov a miest uvedených v prílohe tohto nariadenia a ktorý spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 a podľa § 3 ods. 1 a 2, sa výška oslobodenia od dane zvyšuje na sumu predstavujúcu rozdiel medzi sadzbou dane podľa osobitného predpis¹⁰) a sadzbou dane 20 %.

Daňovníkovi, ktorý nemá sídlo na území okresov a miest uvedených v prílohe tohto nariadenia, sa poskytne oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 2, ak prostriedky získané oslobodením od dane a príslušnú časť vlastného zisku podľa § 5 použije na území týchto okresov alebo miest, pričom na 300 000 Sk vytvorí jedno pracovné miesto.

Oslobodenie od dane podľa podmienok tohto nariadenia sa poskytuje daňovníkovi na základe oznámenia daňovému úradu príslušnému podľa sídla daňovníka, ak výška uplatňovaného oslobodenia od dane je najviac 80 000 000 Sk.

Ak daňovník požaduje vyššiu sumu oslobodenia od dane ako na základe oznámenia podľa odseku 1, predkladá žiadosť o oslobodenie od dane ministerstvu.

Oznámenie podľa odseku 1 alebo žiadosť podľa odseku 2 predkladá daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa oslobodenie od dane vzťahuje, najneskôr do konca februára po tomto zdaňovacom období.

Oznámenie podľa odseku 1 sa podáva osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Ak do 30 dní od doručenia oznámenia daňový úrad nedoručí daňovníkovi rozhodnutie o neplatnosti tohto oznámenia, nevzťahujú sa na daňovníka ustanovenia osobitného predpisu o platení preddavkov¹²); daňovník, ktorému bolo poskytnuté čiastočné oslobodenie od dane, kráti výšku platených preddavkov o 1/2 alebo o 1/4 sumy ročného oslobodenia, a to mesačne alebo štvrťročne k termínu splatnosti preddavkov¹²).

Postup podľa odseku 4 uplatňuje daňovník i na základe rozhodnutia o oslobodení od dane vydaného ministerstvom odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Obsahom oznámenia podávaného daňovému úradu a žiadosti predkladanej na ministerstvo sú údaje a podklady dokumentujúce vznik nároku na oslobodenie od dane podľa podmienok tohto nariadenia.

Žiadosť predkladaná na ministerstvo podľa odseku 6 musí obsahovať najmä:

Oznámenie daňovému úradu podľa odseku 6 musí obsahovať najmä:

Ak daňovník, ktorý čerpal prostriedky oslobodenia od dane na základe vykonaného oznámenia príslušnému daňovému úradu alebo na základe predloženej žiadosti a rozhodnutia ministerstva, uviedol nepravdivé údaje o splnení podmienok tohto nariadenia alebo použil prostriedky oslobodenia od dane v rozpore s podmienkami tohto nariadenia, vráti prostriedky získané z oslobodenia od dane vo výške dane do štátneho rozpočtu vrátane úroku¹³) pripadajúceho na vracanú daň a prípadne zaplatí uloženú pokutu¹⁴), ak ministerstvo nerozhodne inak v súlade so splnomocnením podľa osobitného zákona¹⁵).

V prípadoch, keď toto nariadenie určuje percentuálny alebo pevný podiel zahraničného účastníka na základnom imaní, rozumie sa tým podiel zahraničného účastníka prepočítaný kurzom platným ku dňu vzniku daňovníka.

Sporné prípady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní podmienok tohto nariadenia, rieši ministerstvo.

Podľa tohto nariadenia sa postupuje prvýkrát pri poskytovaní oslobodení od dane za zdaňovacie obdobie roku 1993.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.