Predpis bol zrušený predpisom 303/1995 Z. z.
638/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1993 do 31.12.1995
638
VYHLÁŠKA
Ministerstva financií Slovenskej republiky
zo 16. decembra 1992
o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIE
§1 Rozsah úpravy
(1)
Touto vyhláškou sa riadi hospodárenie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ďalších štátnych orgánov a právnických osôb, ktoré majú pre účely tejto vyhlášky postavenie ústredných orgánov Slovenskej republiky1) (ďalej len „ústredné orgány“) a rozpočtových a príspevkových organizácií štátu a obcí.
(2)
Štátne účelové fondy (ďalej len „štátne fondy“), obce a iné právnické a fyzické osoby sa riadia touto vyhláškou, ak sa im poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“)2) alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(3)
Financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu upravuje osobitný predpis.
DRUHÁ ČASŤ | PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami
§2
(1)
Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely, a to na zabezpečenie funkcií určených zriaďovateľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (ďalej len „zriaďovateľ“) a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov
(2)
Ústredný orgán hospodári s rozpočtovými prostriedkami príslušnej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“). Finančné hospodárenie ústredného orgánu sa riadi ustanoveniami o hospodárení rozpočtových organizácií, ak v tejto vyhláške alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak.
§3
(1)
Subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dosahovať rozpočtované príjmy a používať rozpočtové prostriedky efektívne a najhospodárnejším spôsobom.
(2)
Prostriedky štátneho rozpočtu možno čerpať len na podklade otvorených limitov výdavkov.
(3)
Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne, platby v hotovosti sa uskutočňujú v rozsahu určenom osobitnými predpismi.
(4)
Ústredný orgán, v ktorého vecnej pôsobnosti koná občianske združenie, môže poskytnúť tomuto občianskemu združeniu rozpočtové prostriedky, a to len na účely a v rozsahu, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte.
(5)
Rozpočtová organizácia môže poskytovať príspevky a dotácie iným právnickým a fyzickým osobám iba vtedy, ak poskytnutie týchto dotácií vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z uznesenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a na poskytnutie dotácie má potrebné prostriedky zabezpečené vo svojom rozpočte. Poskytnutie dotácie možno žiadať iba prostredníctvom jednej rozpočtovej organizácie.
§4 Rozpočtové opatrenia
(1)
Rozpočtové opatrenia sú presuny rozpočtových prostriedkov, povolené prekročenie rozpočtu a viazanie rozpočtových prostriedkov.
(2)
Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné viesť mimo sústavy účtovníctva aj operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach v priebehu rozpočtového roka.
(3)
Ústredné orgány predložia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) spolu s ročnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach vykonaných v rozpočte kapitoly v priebehu rozpočtového roka. Prehľad sa spracuje v príjmovej i výdavkovej časti podľa odvetvového a druhového členenia.
§5 Presuny rozpočtových prostriedkov
(1)
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky, musí ich ústredný orgán alebo rozpočtová organizácia v jeho pôsobnosti zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.
(2)
Ústredný orgán alebo rozpočtová organizácia v jeho pôsobnosti nemôže pri vykonávaní rozpočtových presunov vo svojej právomoci meniť záväzné úlohy a limity svojho rozpočtu.
(3)
Ústredný orgán alebo rozpočtová organizácia môže vykonať rozpočtové presuny vo vlastnej právomoci najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka.
§6 Povolené prekročenie rozpočtových limitov
(1)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení3) alebo dotácie (grantu).
(2)
Prekročenie rozpočtových limitov v ostatných prípadoch povoľuje ústredný orgán pre rozpočtové a príspevkové organizácie v jeho pôsobnosti na ťarchu svojho rozpočtu. Ak by toto prekročenie ovplyvnilo záväzné úlohy a limity rozpočtu tohto ústredného orgánu, postupuje tak po dohode s ministerstvom financií.
(3)
Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušným ústredným orgánom vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, obsahujúce vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov zo štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu rozpočtu. Ústredný orgán predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva financií sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.
(4)
Ústredný orgán môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva financií prekročiť rozpočtový limit výdavkov len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov. Ústredné orgány môžu povoliť prekročenie limitov rozpočtových a príspevkových organizácií v ich pôsobnosti len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov.
§7 Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. Viazané rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.
(2)
Ústredný orgán musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné orgány,
b)
neplní rozpočtované príjmy,
c)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“).
(3)
Rozpočtová organizácia musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so zriaďovateľom.
(4)
Ústredný orgán pripojí k štvrťročnému výkazu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, ktorý zasiela ministerstvu financií, prehľad o výške rozpočtových prostriedkov viazaných v rámci svojho rozpočtu ako trvalú úsporu.
§8 Časové použitie rozpočtových prostriedkov
(1)
Rozpočtové prostriedky určené zriaďovateľom rozpočtovej a príspevkovej organizácii sa musia vyčerpať do 31. decembra rozpočtového roka a nemožno ich previesť do budúcich rokov. Výdavky, ktoré nebudú bankou k 31. decembru rozpočtového roka zúčtované, zaťažujú rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.
(2)
Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred, okrem prostriedkov
a)
na výplatu miezd za druhú polovicu decembra, vrátane cestovného vyplateného súčasne so mzdou,
b)
na úhradu daní, ktorých výška je závislá na konečnom výsledku hospodárenia,
c)
na úhradu preddavkov, pozastávok a akreditívov pri dodávkach výkonov a tovarov, ak sa tak organizácie dohodli,
d)
na dávky vyplácané za mesiac december, ak tak ustanoví osobitný predpis.
(3)
Prostriedky uvedené v odseku 2 sa prevádzajú na účet cudzích prostriedkov. Nevyčerpané rozpočtové prostriedky sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 2 odvedú na príjmový účet štátneho rozpočtu. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
§9 Účtovanie príjmov štátneho rozpočtu
(1)
V prospech štátneho rozpočtu na bežný rok sa zaúčtujú iba platby, na realizáciu ktorých dostane banka platobné doklady najneskôr do 31. decembra bežného roka a k tomuto dňu ich aj zaúčtuje.
(2)
Príjmy prijaté v hotovosti sa musia odviesť najneskôr do 31. decembra bežného roka na príjmový rozpočtový účet organizácie v banke.
(3)
Nedoplatky príjmov z minulého roka a z predchádzajúcich rokov uhradené po 1. januári nasledujúceho roka sú rozpočtovým príjmom nasledujúceho roka, aj keď ide o náhradu rozpočtových výdavkov z minulého roka.
(4)
Príjmy za realizované práce a výkony v priebehu riešenia štátnych objednávok v oblasti výskumu a vývoja a príjmy za zvyšné a nepotrebné predmety po dokončení riešenia štátnych objednávok sa prevedú do štátneho rozpočtu v takom pomere, v akom sa štátny rozpočet podieľal na financovaní úlohy. Finančné usporiadanie musia riešitelia vykonať najneskôr do 6 mesiacov po ukončení úlohy.
§10 Rozpočtové limity
(1)
Rozpočtovým organizáciám sa otvárajú rozpočtové limity na účty vedené v banke, a to osobitne na investičné a osobitne na neinvestičné výdavky. Príspevkovým organizáciám sa otvárajú samostatné výdavkové rozpočtové účty na čerpanie príspevkov na činnosť a na čerpanie účelového príspevku na obstaranie hmotného majetku.
(2)
Ústredný orgán otvára rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie a tiež limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a ďalej limity dotácií pre iné subjekty. Rozpočtovej organizácii, ktorá je zriaďovateľom rozpočtových alebo príspevkových organizácií, otvára rozpočtové limity ten ústredný orgán, ktorý je jej zriaďovateľom. Rozpočtová organizácia otvára rozpočtové limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom. Ministerstvo financií môže ustanoviť podľa výsledku plnenia štátneho rozpočtu, že bude otvárať rozpočtové limity investičných a neinvestičných výdavkov jednotlivých kapitol, ak to bude vyžadovať zabezpečenie pokladničnej rovnováhy štátneho rozpočtu, alebo ak dôjde v pôsobnosti ústredného orgánu k porušovaniu finančnoprávnych predpisov.
(3)
Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky boli uvoľňované iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.
(4)
Zriaďovateľ zníži rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii limit výdavkov alebo jeho časť, predovšetkým ak bol určený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené finančnoprávne predpisy.
(5)
Rozpočtové a príspevkové organizácie oznámia banke limit výdavkov najneskôr dva dni pred začiatkom obdobia, v ktorom bude čerpaný.
(6)
Prostriedky na financovanie štátnej objednávky a úlohy v oblasti vedy a výskumu sa môžu z otvoreného rozpočtového limitu čerpať len na základe uzatvorenej zmluvy s riešiteľom úlohy. Rozpočtový limit na riešenie úlohy otvára ústredný orgán riešiteľovi úlohy na základe zmluvne dohodnutých podmienok o predmete riešenia.
(7)
Na financovanie štátnej objednávky a úlohy v oblasti vedy a výskumu otvára rozpočtový limit ústredný orgán, ktorý ju zadáva. Ak ústredný orgán poskytuje prostriedky na riešenie úloh vedy a výskumu a na projekty životného prostredia, je povinný zmluvne zabezpečiť práva štátu k výsledkom prác a činností financovaných z rozpočtových prostriedkov, a to v pomere, v akom sa rozpočtové prostriedky podieľajú na financovaní úlohy alebo projektu. Ak ide o úlohy financované s podielovou účasťou štátneho rozpočtu, možno rozpočtový limit čerpať len po vyčerpaní podielov ostatných objednávateľov.
(8)
V prípade, že objednávateľ poskytne nositeľovi úlohy podľa odseku 7 rozpočtové prostriedky na obstaranie prístrojov, strojov a zariadení potrebných na jej riešenie, musí súčasne určiť, ako sa použijú tieto predmety po ukončení riešenia, a spôsob finančného usporiadania.
§11 Rozpočtové limity investičných výdavkov
(1)
Rozpočtové limity investičných výdavkov rozpočtovej organizácie sa otvárajú na celý rozpočtový rok.
(2)
Príspevková organizácia môže prevádzať z výdavkového rozpočtového účtu prostriedky na svoj zdrojový investičný účet len podľa priebehu obstarávania hmotného majetku a môže čerpať finančné prostriedky podľa vecného plnenia. Ak má príspevková organizácia vlastné investičné zdroje, musí ich prednostne použiť na úhradu investičných výdavkov.
§12 Rozpočtové limity neinvestičných výdavkov
(1)
Rozpočtovej organizácii sa otvárajú rozpočtové limity neinvestičných výdavkov každý štvrťrok rozpočtového roka.
(2)
Rozpočtový limit neinvestičných výdavkov sa otvára i na povolené prekročenie výdavkov.
(3)
Príspevkovej organizácii zriaďovateľ poukazuje príspevok na činnosť zo svojho rozpočtového výdavkového účtu na jej bežný účet.
(4)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom, ak je priamo zapojená na štátny rozpočet.
TRETIA ČASŤ | ROZPOČTOVÉ A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
§13 Zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií
(1)
Zriaďovateľom rozpočtových a príspevkových organizácií je ústredný orgány alebo iná rozpočtová organizácia podľa osobitného zákona.4)
(2)
Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať
a)
označenie zriaďovateľa,
b)
názov, sídlo organizácie a jej identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť zámeny s názvami iných subjektov,
c)
dátum zriadenia organizácie,
d)
vymedzenie základného účelu a tomu zodpovedajúceho predmetu činnosti,
e)
označenie štatutárneho orgánu,
f)
vecné a finančné vymedzenie majetku, ku ktorému má organizácia právo hospodárenia,
g)
určenie času, na ktorý sa organizácia zriaďuje.
(3)
Rozpočtové a príspevkové organizácie zabezpečia zápis majetku [odsek 2 písm. f)] podľa osobitného predpisu.5)
(4)
Za dátum zriadenia rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený v rozhodnutí zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie.
(5)
Rozpočtové a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.
§14 Ústredné orgány
(1)
Ústredný orgán ako správca kapitoly najmä
a)
vypracúva návrh rozpočtu kapitoly a organizuje účasť riadených rozpočtových a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním stanovenom rozsahu a termíne,
b)
rozpisuje schválené záväzné úlohy a limity kapitoly, a to na vlastné hospodárenie a pre rozpočtové a príspevkové organizácie, voči ktorým plní funkciu zriaďovateľa; záväzné úlohy a limity rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou alebo osobitným predpisom,
c)
otvára alebo potvrdzuje rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií pre iné subjekty,
d)
usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci kapitoly a schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných úloh a limitov kapitoly,
e)
vypracúva správy o plnení rozpočtu kapitoly, predkladá ich ministerstvu financií a prerokúva ich v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky,
f)
vypracúva súhrnné účtovné výkazy za celú kapitolu,
g)
vypracúva návrh záverečného účtu kapitoly a organizuje účasť riadených rozpočtových a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním stanovenom rozsahu.
(2)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii plní pre účely tejto vyhlášky ministerstvo financií, pokiaľ v tejto vyhláške alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisoch nie je ustanovené inak.
(3)
Pre ústredné orgány sa záväzné úlohy a limity určujú v štátnom rozpočte.
(4)
Ústredný orgán môže počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov, iba ak dodrží záväzné úlohy a limity určené štátnym rozpočtom a finančné vzťahy k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v jeho pôsobnosti.
§15
(1)
Odmeňovanie pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách upravujú osobitné predpisy.6)
(2)
Rozpočtová a príspevková organizácia poskytuje svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi.7) Rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony bezplatne, ak na ne dostávajú príslušné prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu.
(3)
Rozpočtová organizácia nemôže vkladať rozpočtové prostriedky do činnosti iných subjektov, nakupovať a emitovať cenné papiere, vystavovať zmenky alebo ich prijímať, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Ústredný orgán môže vložiť rozpočtové prostriedky do činnosti iných subjektov len so súhlasom ministerstva financií.
ŠTVRTÁ ČASŤ | HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§16 Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami, s prostriedkami prijatými od iných subjektov, s dotáciami (grantami) a s prostriedkami z doplnkových zdrojov (§ 21).
(2)
Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov podľa rozpočtovej skladby. Riadi sa pritom záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom, najmä
a)
rozpočtované príjmy celkom,
b)
investičné výdavky celkom,
c)
neinvestičné výdavky celkom,
z toho: mzdové prostriedky,
výdavky na činnosť štátnej správy,
výdavky na reprezentačné účely,
d)
dotácie a príspevky príspevkovým organizáciám a iným subjektom.
(3)
Pri dodržaní limitov môže rozpočtová organizácia počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov.
(4)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Zriaďovateľ, prípadne rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.
(5)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, len ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(6)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu, zriadených v banke. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených touto vyhláškou, prípadne so súhlasom ministerstva financií.
§17 Financovanie hmotného a nehmotného majetku a opráv
(1)
(2)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit investičných výdavkov o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení,3) dotácie (grantu) alebo o prostriedky získané z podnikateľskej činnosti. V prípade použitia doplnkových zdrojov odvedie organizácia tieto prostriedky na osobitný príjmový účet štátneho rozpočtu pre doplnkové zdroje a o výšku odvedených prostriedkov môže prekročiť určený limit investičných výdavkov. Nepoužitý zostatok takto prevedených prostriedkov vráti rozpočtová organizácia späť na účet, z ktorého boli poukázané.
(3)
Hmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa osobitných predpisov,11) nehmotný majetok a opravy hmotného majetku financuje rozpočtová organizácia z neinvestičných prostriedkov.
§18 Úvery
Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery alebo vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ, ak osobitný predpis neustanoví inak.
§19 Združovanie
(1)
Rozpočtová organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,3) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa evidujú na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia je oprávnená poskytovať rozpočtové prostriedky v rámci zmluvy o združení iba na takú činnosť, ktorá je v súlade s činnosťou, na ktorú boli tieto prostriedky určené.
§20
(1)
Rozpočtová organizácia môže uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu o nájme, podľa ktorej prenájom končí prevodom vlastníctva hmotného majetku (leasingová zmluva), len so súhlasom zriaďovateľa.
(2)
Na nájom podľa odseku 1 musí rozpočtová organizácia viazať investičné výdavky vo výške zmluvne dohodnutých splátok hradených z neinvestičných výdavkov v jednotlivých rokoch trvania zmluvy, a to aj v prípade, že rozhodnutie o prevode vlastníctva k tomuto majetku bude prijaté až zmenou zmluvy; takáto zmena zmluvy musí byť schválená zriaďovateľom.
§21 Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.12) Výdavky na túto činnosť musia byť v plnej výške pokryté príjmami z nej. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Zostatok týchto prostriedkov sa prevádza do nasledujúceho roka.
(2)
Rozpočtová organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.
(3)
Príjmy z podnikateľskej činnosti sa môžu použiť najmä na
a)
krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,
b)
odmeňovanie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikateľskej činnosti,
c)
združovanie prostriedkov,
d)
obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.
(4)
Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.13)
PIATA ČASŤ | HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§22 Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahrňuje tiež príspevky z rozpočtu zriaďovateľa (odvody do rozpočtu zriaďovateľa), prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prostriedky poskytnuté zo štátnych fondov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Príspevková organizácia nemôže byť zriaďovateľom inej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ani zakladateľom štátneho podniku.14)
(2)
Príspevková organizácia môže vkladať finančné prostriedky ako kapitál do činnosti iných subjektov a nakupovať cenné papiere iných subjektov len z prostriedkov svojho rezervného fondu. Činnosť takéhoto subjektu nemôže bezprostredne súvisieť s činnosťou príspevkovej organizácie.
(3)
Príspevková organizácia nemôže vystavovať obligácie a vystavovať a prijímať zmenky.
§23 Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom, napríklad
a)
príspevok na činnosť organizácie,
b)
účelový príspevok na obstaranie hmotného majetku,
c)
odvod z prevádzky,
d)
odvod z odpisov,
e)
výdavky na reprezentačné účely.
(2)
Príspevková organizácia uhradzuje výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov. V prípade, že tieto potreby nemôže uhradiť svojimi vlastnými príjmami, zriaďovateľ prispieva na úhradu jej prevádzkovej a bežnej investičnej činnosti.
(3)
Výška príspevku a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka sú viazané na jednotku výkonu, ktoré určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií. Ak nie je príspevok viazaný na jednotku výkonu, je organizácia oprávnená čerpať príspevok do výšky určeného príspevku. Príspevok nezahrňuje výdavky na riešenie štátnych objednávok a úloh v oblasti vedy a výskumu.
(4)
Zriaďovateľ môže v príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a organizáciou.
(5)
Zriaďovateľ stanovuje príspevkovej organizácii výšku účelového príspevku na obstaranie ním určeného hmotného majetku. V prípade, že doba realizácie presahuje rozpočtový rok, účelový príspevok sa určí záväzne na celú dobu obstarávania, s orientačným rozdelením na jednotlivé rozpočtové roky. Ak pri obstarávaní dôjde k úspore rozpočtových nákladov (nie v dôsledku zmeny projektu) alebo k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený účelový príspevok sa nemení.
§24 Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom, výdavky na túto činnosť plne pokrývajú príjmy z nej a prostriedky získané touto činnosťou používa na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.
(2)
Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.
(3)
Príjmy z podnikateľskej činnosti sa môžu použiť najmä na
a)
krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,
b)
odmeňovanie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikateľskej činnosti,
c)
združovanie prostriedkov,
d)
splácanie úverov,
e)
obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.
§25 Odvody
(1)
Odvod z prevádzky sa určí príspevkovej organizácii, ak jej rozpočtované príjmy (výnosy) prekračujú jej rozpočtované výdavky (náklady).
(2)
Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením rozvoja organizácie alebo s jej zrušením.
(3)
Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená odvodom, vykonáva v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého mesiaca.
§26 Odpisy
Odpisovanie hmotného majetku upravujú osobitné predpisy.15)
§27 Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia zriaďuje
a)
fond reprodukcie hmotného majetku,
b)
rezervný fond.
(2)
Ďalšie finančné fondy môže príspevková organizácia zriadiť, ak tak ustanoví osobitný predpis.
(3)
Prostriedky získané zo zlepšeného výsledku rozpočtového hospodárenia a z výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení prevádza príspevková organizácia do rezervného fondu.
(4)
Prevod do rezervného fondu vykoná príspevková organizácia preddavkovo koncom roka. Definitívne zúčtovanie prídelu do rezervného fondu vykoná príspevková organizácia po potvrdení oprávnenosti prevodu schválením účtovnej závierky zriaďovateľom.
§28 Fond reprodukcie hmotného majetku
(1)
Rozsah obstarávania hmotného majetku príspevkovej organizácie je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie hmotného majetku.
(2)
Zdrojom fondu reprodukcie hmotného majetku sú
a)
odpisy hmotného majetku,
b)
výnos z predaja a likvidácie hmotného majetku,
c)
príspevky od iných subjektov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,
d)
prevody z rezervného fondu,
e)
dotácie zo štátnych fondov na obstaranie hmotného majetku,
f)
úver,
g)
dary a výnosy povolených verejných zbierok,
h)
časť príspevku na činnosť vyčlenená organizáciou na obstaranie hmotného majetku organizácie,
i)
prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom rozpočtu zriaďovateľa na obstaranie hmotného majetku.
(3)
Fond reprodukcie hmotného majetku sa používa na
a)
financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku,
b)
poskytovanie prostriedkov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,
c)
splátky úverov prijatých na financovanie potrieb podľa tohto odseku,
d)
na financovanie opráv ako doplnkový zdroj.
(4)
Účely uvedené v odseku 3 písm. a) a d) sa financujú z tohto fondu bez ohľadu na to či sú realizované dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii.
§29 Rezervný fond
(1)
Rezervný fond sa tvorí zo zlepšeného výsledku rozpočtového hospodárenia. Ďalej sú zdrojom fondu darované prostriedky a výsledok hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení.
(2)
Zlepšený výsledok hospodárenia nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a limity organizácii určené.
(3)
Rezervný fond sa používa na
a)
úhradu rozpočtom nezabezpečených neinvestičných potrieb, vrátane mzdových prostriedkov, pričom výdavky na mzdové prostriedky nesmú prekročiť 20 % prídelu do fondu,
b)
doplnenie zdrojov na obstaranie hmotného majetku,
c)
úhradu sankcií za porušenie právnych predpisov,
d)
splátky úverov a úrokov z nich,
e)
úhradu zhoršeného výsledku hospodárenia,
f)
krytie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka,
g)
obstaranie cenných papierov a na kapitálový vklad do činnosti iných subjektov,
h)
dobrovoľné príspevky a dary.
§30 Úvery
Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.
§31 Združovanie prostriedkov
(1)
Zmluvy o združení uzatvára príspevková organizácia podľa osobitného predpisu.3) Týmto združením prostriedkov nemôže vzniknúť samostatná právnická osoba.
(2)
Príspevková organizácia uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy len zo zdrojov, ktoré je oprávnená použiť na činnosť, ktorá je predmetom zmluvy.
(3)
Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom fondu reprodukcie hmotného majetku. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.
§32
(1)
Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme, podľa ktorej prenájom končí prevodom vlastníctva hmotného majetku, ak
a)
doba nájmu je dlhšia ako 40 % doby jej odpisovania podľa osobitného predpisu, najmenej však 3 roky,
b)
kúpna cena veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Ak sa predáva vec, ktorá bola predmetom nájomnej (leasingovej) zmluvy uzatvorenej najmenej na tri roky, po jej ukončení nájomcovi v iných prípadoch, než je uvedené v odseku 1, možno tento predaj uskutočniť iba za podmienky, že kúpna cena bude nižšia alebo rovnaká ako zostatková cena, ktorú by mala vec pri odpisovaní podľa osobitného predpisu.
(3)
Príspevková organizácia môže uzatvoriť nájomnú (leasingovú) zmluvu podľa odseku 1 len po predložení minimálne troch rôznych ponúk leasingových spoločností okrem ponúk dcérskych spoločností.
(4)
Príspevková organizácia môže prenajímať hmotný majetok9) iba so súhlasom zriaďovateľa.
ŠIESTA ČASŤ | OSOBITNÉ VÝDAVKY ROZPOČTOVÝCH A PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§33
(1)
Osobitné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len „organizácie“) sú výdavky na
a)
zdravotnícke zariadenia organizácií, ak osobitný predpis neustanovuje inak,16)
b)
závodné stravovanie podľa osobitného predpisu,17)
c)
vzdelávanie pracovníkov, a to na
1.
vzdelávacie zariadenia,
2.
školenia, sympózia, kongresy a konferencie,
3.
periodickú a neperiodickú tlač a iné prostriedky slúžiace na vzdelávanie pracovníkov pre potreby organizácie,
d)
zmluvné poistenie a zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel,
e)
ubytovacie zariadenia a ubytovanie pracovníkov v rozsahu určenom osobitnými predpismi,
f)
predškolské zariadenia a zariadenia pre výchovu učňov, ak osobitný predpis neustanoví inak,18)
g)
rekreačné zariadenia organizácie,
h)
reprezentačné a propagačné účely, a to:
1.
na pohostenie pri oficiálnych návštevách a to na výdavky spojené s pobytom oficiálnych hostí,
2.
na občerstvenie účastníkov porád, konferencií a iných pracovných príležitostí,
3.
na propagáciu a reklamu, ak bezprostredne súvisa s činnosťou organizácie.
(2)
Pre účely tejto vyhlášky sa za oficiálnu návštevu považuje tuzemská alebo zahraničná delegácia, ktorá prerokúva zásadné politické alebo hospodárske otázky. Výdavky spojené s pobytom oficiálnych hostí sú výdavky na ich ubytovanie, stravovanie, dopravu, tlmočenie, vstupné na kultúrny program; vedúci ústredného orgánu môže zahraničnej delegácii v spoločensky nutnej miere poskytnúť primeraný dar. Pre účely tejto vyhlášky sa za občerstvenie považuje káva, čaj, nealkoholické nápoje, prípadne jednoduché jedlo podľa povahy a dĺžky trvania akcie.
(3)
Výdavky na reprezentačné účely môžu byť použité iba v prípade, keď si to vyžadujú politické, hospodárske a spoločenské dôvody. Za úroveň a rozsah reprezentačných výdavkov zodpovedá vedúci organizácie.
(4)
V štátnom rozpočte sa môže určiť limit osobitných výdavkov súhrnne pre ústredný orgán a organizácie v jeho pôsobnosti. V rámci tohoto limitu sa osobitne vyčlení limit výdavkov na reprezentačné a propagačné účely.
§34
(1)
Organizácie sú povinné uhradzovať osobitné výdavky v najnutnejšej miere, pri zachovaní maximálnej hospodárnosti a vecnej podloženosti.
(2)
Náhrady za prenájom zariadení pre účely upravované touto vyhláškou uhradzujú organizácie z neinvestičných prostriedkov.
SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§35 Zmena spôsobu financovania organizácií
Pri zriaďovaní alebo zrušovaní organizácií, ako aj pri zmene ich podriadenosti a spôsobu financovania musia byť návrhy na zmenu spôsobu financovania predložené najneskôr do 30. júna bežného rozpočtového roka; v rovnakej lehote musia byť vzájomne odsúhlasené pripravované delimitácie a predložené delimitačné protokoly. V delimitačných protokoloch musí byť uvedené, ktoré záväzné úlohy a limity ich rozpočtov budú menené.
§36 Výnimky
Výnimky z tejto vyhlášky môže povoliť na návrh zriaďovateľa v odôvodnených prípadoch ministerstvo financií.
§37 Prechodné ustanovenia
(1)
Prídely do osobitných fondov za rok 1992 vykonajú rozpočtové a príspevkové organizácie podľa doterajších predpisov. Prostriedky získané vedľajšou hospodárskou činnosťou prevedú rozpočtové a príspevkové organizácie do svojho rezervného fondu.
(2)
Rozpočtové organizácie do konca roka 1993 vyčerpajú prostriedky svojich osobitných fondov podľa doterajších predpisov.
(3)
Príspevkové organizácie do konca roka 1993 vyčerpajú prostriedky svojich osobitných fondov okrem fondu reprodukcie základných prostriedkov a rezervného fondu podľa doterajších predpisov. Prostriedky fondu reprodukcie základných prostriedkov prevedú odo dňa účinnosti tejto vyhlášky do fondu reprodukcie hmotného majetku.
(4)
(5)
Výnimky z finančného hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, povolené podľa doterajších predpisov, strácajú platnosť po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.
§38 Záverečné ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 126/1991 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.
§39 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
Minister:
Ing. Tóth CSc. v. r.
Ing. Tóth CSc. v. r.
1)
§ 4 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.
2)
§ 5 zákona NR SR č. 567/1992 Zb.
4)
Napr. zákon SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
5)
Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
Zákon SNR č. 266/1992 Zb. a katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
Zákon SNR č. 266/1992 Zb. a katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
6)
Napr. zákon č. 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku.
Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových organizáciách a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.
Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových organizáciách a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.
7)
Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.
8)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
9)
§ 26 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
10)
§ 33 zákona č. 286/1992 Zb.
11)
§ 27 zákona č. 286/1992 Zb.
12)
Napr. zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
13)
Napr. nariadenie vlády ČSSR č. 137/1989 Zb. o závodnom stravovaní.
14)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
15)
Zákon č. 286/1992 Zb.
16)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona č. 419/1991 Zb. (úplné znenie č. 96/1991 Zb.).
17)
Nariadenie vlády ČSSR č. 137/1989 Zb. o závodnom stravovaní.
18)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 542/1990 Zb.
Zákon SNR č. 542/1990 Zb.
