Predpis bol zrušený predpisom 180/1996 Z. z.
618/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1994 do 30.06.1996
618
COLNÝ ZÁKON
z 2. decembra 1992
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
§1 Colné územie a colné pohraničné pásmo
(1)
Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotným colným územím.
(2)
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia a kruhové územie okolo colných letísk s polomerom do 25 km.
(3)
Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.
(4)
Federálne ministerstvo financií (ďalej len „ministerstvo“) ustanoví vyhláškou priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí.
§2 Ďalšie základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
osobou tak fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ zo súvislosti nevyplýva, že ide iba o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,
b)
česko-slovenskou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická osoba majúca sídlo na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „tuzemsko“),
c)
zahraničnou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická osoba majúca sídlo v zahraničí,
d)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,
e)
česko-slovenským tovarom
1.
tovar, ktorý bol za podmienok uvedených v § 17 úplne získaný alebo vyrobený v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,
2.
tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia, ktorý bol prepustený do voľného obehu,
3.
tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru uvedeného v bode 1., alebo z tovaru uvedeného v bodoch 1. a 2.,
f)
zahraničným tovarom iný tovar než uvedený v písmene e). Česko-slovenský tovar prepustením do colného režimu vývozu stráca svoj štatút; ustanovenia o tranzite tovaru tým nie sú dotknuté,
g)
tovarom, ktorý nemá obchodný charakter, tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo výlučne na osobnú potrebu alebo spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa má odovzdať ako dar,
h)
colným štatútom postavenie tovaru vyjadrujúce, že ide o česko-slovenský alebo zahraničný tovar,
i)
colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo (colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),
j)
colným dohľadom súhrn úkonov a opatrení, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých vykonávanie prislúcha colným orgánom,
k)
colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu, napr. zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami iným osobám, vykonávanie úradných vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali colné predpisy,
l)
colne schváleným určením
1.
prepustenie tovaru do colného režimu,
2.
umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu (§ 173),
3.
spätný vývoz tovaru (§ 189),
4.
zničenie tovaru (§ 189),
5.
prenechanie tovaru v prospech štátu,
m)
colným režimom (ďalej len „režim“)
1.
voľný obeh (§ 84),
2.
tranzit (§ 95),
3.
uskladňovanie v colnom sklade (§ 101),
4.
aktívny zušľachťovací styk (§ 119),
5.
prepracovanie pod colným dohľadom (§ 135),
6.
dočasné použitie (§ 143),
7.
pasívny zušľachťovací styk (§ 153),
8.
vývoz (§ 170),
n)
deklarantom osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene ktorej sa colné vyhlásenie urobilo,
o)
colným vyhlásením úkon urobený vo forme ustanovenej colnými predpismi, ktorým deklarant navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim ukončiť a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými predpismi,
p)
prepustením tovaru úkon, ktorým colné orgány dovoľujú individuálne určenej osobe nakladať s tovarom podľa podmienok režimu, do ktorého je tovar navrhnutý,
q)
colnými predpismi zákony a ďalšie právne predpisy, ktorých vykonávaním sú colné orgány poverené,
r)
obchodno-politickým opatrením nesadzobné opatrenie ustanovené právnymi predpismi pre dovoz a vývoz tovaru, napr. kontrolné a ochranné opatrenia, množstvové obmedzenia, kontingenty, zákazy dovozu a vývozu ekonomickej povahy.
DRUHÝ DIEL
§3 Informácie o colných predpisoch
(1)
Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz tovaru, ktorý má obchodný charakter, nemusia colné orgány informáciu podať.
(2)
Informácia o sadzobnom zaradení tovaru podaná písomne je záväzná po dobu šiestich rokov (ďalej len „záväzná informácia“). Kto dostane záväznú informáciu, má právo požadovať, aby bol tovar pri colnom konaní zaradený podľa podpoložky colného sadzobníka v zhode s touto informáciou. Ak záväzná informácia bola podaná na základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa, colné orgány ju zrušia.
(3)
Záväzná informácia prestáva platiť, ak sa dostala do rozporu s colným predpisom, ktorý nadobudol účinnosť po podaní tejto informácie; colné orgány musia o tejto skutočnosti žiadateľa upovedomiť.
(4)
Žiadosť o záväznú informáciu sa podáva písomne; pripájajú sa k nej potrebné vzorky alebo, ak to vzhľadom na povahu tovaru nie je možné, vyobrazenie a technický opis tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. V žiadosti treba uviesť všetky údaje, ktoré môžu mať vplyv na sadzobné zaradenie tovaru, najmä údaje o zložení, spôsobe výroby, spôsobe a účele upotrebenia a o pôvode tovaru. Ak si príslušný colný orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy, uhrádza náklady za vyhotovenie znaleckého posudku alebo vykonanie analýzy žiadateľ.
TRETÍ DIEL
COLNÝ DOHĽAD A JEHO VYKONÁVANIE
§4 Colný dohľad
Tovar podlieha colnému dohľadu od vstupu do tuzemska až do okamihu zistenia jeho colného štatútu a v prípade zahraničného tovaru, bez dotknutia ustanovenia § 87, do okamihu zmeny jeho colného štatútu alebo umiestnenia tohto tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia pod priamym dohľadom colných orgánov.
§5 Vykonávanie colného dohľadu
(1)
Kto má, alebo je pravdepodobné, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, môže byť podrobený colnej kontrole.
(2)
Pri colnom dohľade sa zisťuje druh, množstvo a iné skutočnosti o tovare potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru uskutočňuje v súlade s colnými predpismi.
(3)
Pri colnom dohľade sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné predpisy o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.
(4)
V rámci colného dohľadu sa môže vykonávať osobná prehliadka v prípadoch dôvodného podozrenia, že osoba pri prestupe štátnych hraníc ukrýva u seba tovar, ktorý podlieha clu.
(5)
Osobná prehliadka sa môže vykonať až vtedy, ak výzva colníkov, aby podozrivá osoba vydala ukrývaný tovar, je bezvýsledná. Osobná prehliadka sa môže na žiadosť kontrolovanej osoby vykonať iba za prítomnosti nezúčastnenej osoby. O prehliadke sa musí vyhotoviť záznam. Spôsob vykonávania osobnej prehliadky, prítomnosť nezúčastnených osôb pri nej a náležitosti záznamu upraví ministerstvo vyhláškou.
(6)
Colnú kontrolu listových zásielok možno vykonať iba vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že listové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenia, ale aj tovar podliehajúci clu. Skutočnosť, že sa vykonala colná kontrola, je colný orgán povinný na obale listovej zásielky potvrdiť úradne ustanoveným spôsobom.
(7)
Colné orgány môžu pri vykonávaní colného dohľadu takisto vyhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zadržať.
§6 Oslobodenie od colnej kontroly
Colnej kontrole nepodlieha
a)
tovar dovážaný, vyvážaný a prepravovaný v tranzite ako batožiny predstaviteľov iných štátov a ostatných osôb, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
diplomatická pošta a konzulárna batožina a iná pošta požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
c)
diplomatická pošta ministerstva zahraničných vecí a zastupiteľských úradov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Povinnosť súčinnosti
§7
(1)
Každý, kto má u seba tovar podliehajúci colnému dohľadu je povinný umožniť colným orgánom vykonávanie colného dohľadu v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch a na iných miestach, v ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť im všetky doklady vzťahujúce sa na tento tovar.
(2)
Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné strpieť úkony nevyhnutné na vykonanie tohto dohľadu a sú povinné poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Súdy, iné štátne orgány a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto alebo osobitného zákona clu, daniam a poplatkom vyberaným pri dovoze, vývoze alebo tranzite, sú povinné poskytnúť colným orgánom údaje potrebné pre vymeranie a vymáhanie tohto cla, daní a poplatkov.
(4)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať colným orgánom výsledky kontrol, pokiaľ majú vzťah k colnému dlhu alebo daňovým povinnostiam.
(5)
Banky sú povinné aj bez súhlasu deklaranta oznámiť na výzvu colným orgánom čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich pohyb a údaje o úveroch a vkladoch.
(6)
Orgány spojov sú povinné oznamovať colným orgánom na ich výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktorí nie sú uvedení vo verejne dostupných zoznamoch.
(7)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colným orgánom na ich výzvu meno objednávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(8)
Verejní prepravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní oznámiť im najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charakter zásielky a prípadné ďalšie údaje, pokiaľ im budú známe.
(9)
Ten, kto sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, je povinný poskytnúť colným orgánom na ich výzvu a v lehote nimi určenej všetky doklady a údaje, bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené, informácie a akúkoľvek pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie colného dohľadu. Colné orgány bez súhlasu tejto osoby nesmú doklady odovzdávať a údaje a informácie oznamovať iným osobám, s výnimkou prípadov, keď tak môžu urobiť podľa osobitných predpisov.
(10)
Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odoprieť ten, kto by tým porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.
§8
(1)
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, je ten, kto má doklady a údaje týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru, povinný uschovať tieto doklady a údaje minimálne po dobu desiatich rokov, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené.
(2)
Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť
a)
od konca kalendárneho roka, v ktorom colný úrad prijal vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu iného, než je uvedený v písmene b), alebo na vývoz, alebo
b)
od konca kalendárneho roka, v ktorom prestal byť pod colným dohľadom tovar prepustený do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, alebo
c)
od konca kalendárneho roka, v ktorom sa ukončí iný režim, než je uvedený v písmenách a) a b).
(3)
Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na správne určenie colného dlhu zistí, že treba pôvodné rozhodnutie zmeniť, lehota podľa odseku 1 odo dňa, v ktorom sa toto zistenie urobilo, do dňa vydania nového rozhodnutia neplynie.
§9
(1)
Ak lehotu na vykonávanie colných predpisov ustanovujú tieto predpisy, nemožno túto lehotu predĺžiť; lehota však neskončí skôr, než sa príslušné ustanovenia colných predpisov vykonajú.
(2)
Ak by uplynutie určenej lehoty malo za následok zánik práva alebo uloženie sankcie a žiadateľ preukáže, že nemohol túto lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej moci, môže colný úrad lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.
DRUHÁ HLAVA
CLO A COLNÝ SADZOBNÍK
PRVÝ DIEL
CLO
§10 Druhy cla
(1)
Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.
(2)
Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.
(3)
Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom dumpingu.
(4)
Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané za účelom vyrovnania prémie alebo subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo vývoz tovaru.
(5)
Odvetným clom sa rozumejú prirážky k colným sadzbám, prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodnú dobu z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku v hospodárskych vzťahoch.
(6)
Antidumpingové clo, vyrovnávacie clo a odvetné clo určí vláda.
§11 Tovar podliehajúci clu
(1)
Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený za tovar bez cla.
(2)
Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar, len pokiaľ colný sadzobník výslovne také clo určuje.
(3)
Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli vyhlásené v Zbierke zákonov (ďalej len „medzinárodná zmluva“), výslovne označený za tovar bez cla.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK
§12
(1)
Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb určených colným sadzobníkom (ďalej len „colná sadzba“) zo základu ustanoveného týmto zákonom.
(2)
Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanovuje a colný sadzobník vydáva vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Z tovaru, ktorý nemá obchodný charakter, sa môže clo vymerať podľa jednotnej colnej sadzby. Ministerstvo ustanoví vyhláškou, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba pre vymeranie cla a jej výšku.
(4)
Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí môže vyhláškou ustanoviť, že sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare pochádzajúcom zo štátu, s ktorým nebola uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.
§13
(1)
Colný sadzobník obsahuje
a)
kombinovanú nomenklatúru tovaru,1)
b)
inú nomenklatúru, ktorá je plne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie colno-sadzobných opatrení pri obchode s tovarom,
c)
všeobecné colné sadzby,
d)
zmluvné colné sadzby,
e)
preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú poskytovanie colných sadzobných preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),
f)
preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám štátov alebo území,
g)
jednostranné sadzobné opatrenia poskytujúce zníženie dovozného cla pri niektorom tovare,
h)
ďalšie sadzobné opatrenia vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(2)
Ak sú splnené podmienky pre použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. d) až g), postupuje príslušný colný úrad, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. c); ustanovenia colných predpisov upravujúce používanie jednotnej colnej sadzby tým nie sú dotknuté.
(3)
Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 1 písm. d) až g) obmedzené iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.
§14 Sadzobné zaradenie
Sadzobné zaradenie tovaru je určené
a)
podpoložkou kombinovanej nomenklatúry, alebo
b)
podpoložkou inej nomenklatúry uvedenej v § 13 ods. 1 písm. b), alebo
c)
podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je plne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.
TRETIA HLAVA
PÔVOD TOVARU A COLNÁ HODNOTA
PRVÝ DIEL
PÔVOD TOVARU
Prvý oddiel
Nepreferenčný pôvod tovaru
§15
Ustanovenia § 16 až 19 vymedzujú ustanovenie nepreferenčného pôvodu tovaru na účely použitia
a)
colného sadzobníka, s výnimkou opatrení uvedených v § 13 ods. 1 písm. e) a f),
b)
nesadzobných opatrení ustanovených osobitnými predpismi pri obchode s tovarom
§16
(1)
Za tovar pochádzajúci z určitého štátu sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal alebo vyrobil v tomto štáte.
(2)
Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, pochádza z toho štátu, kde došlo k poslednému podstatnejšiemu, ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré sa vykonalo v podnikoch na to zriadených a ktoré vyústilo do nového výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.
(3)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, a čo sa považuje za podstatnejšie, ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.
§17
(1)
Na účely § 16 ods. 1 sa tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte rozumejú
a)
nerastné produkty vyťažené z jeho územia,
b)
rastlinné produkty zberané v tomto štáte,
c)
živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte,
d)
výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,
e)
produkty poľovačky a rybolovu v tomto štáte,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty vyťažené z mora mimo teritoriálnych vôd akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú vlajku tohto štátu,
g)
tovar zhotovený na palube rybárskych spracovateľských lodí tohto štátu výhradne z produktov uvedených pod písmenom f), za predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,
h)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo teritoriálnych vôd, za predpokladu, že tento štát má výhradné práva na využívanie tohto morského dna alebo morského podzemia,
i)
odpady a zvyšky pochádzajúce z výrobných operácií vykonávaných v tomto štáte,
j)
vyradené predmety, zobrané v tomto štáte a použiteľné iba na opätovné získanie surovín,
k)
tovar, v akomkoľvek výrobnom stupni, získaný v tomto štáte výlučne z výrobkov a produktov uvedených v písmenách a) až j) alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.
(2)
Na účely odseku 1 sa štátom alebo územím rozumejú tiež teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.
§18
Ak sa zistí alebo na základe zistených skutočností je pravdepodobné, že jediným cieľom prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia právnych predpisov upravujúce obchod s tovarom s niektorými štátmi, neprizná sa takto vyrobenému tovaru, že pochádza z tohto štátu.
§19
(1)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru a prípady, kedy sa musí predložiť osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar pochádza zo štátu, v ktorom sa vyhlásenie urobilo, a že vyhovuje ustanoveniam § 17.
(2)
V iných prípadoch, než na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 1, sa pôvod tovaru určí na základe údaja dovozcu v colnom vyhlásení.
(3)
V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz preukazujúci, že pôvod tovaru je určený v súlade s colným predpisom.
Druhý oddiel
Preferenčný pôvod tovaru
§20
(1)
Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v § 13 ods. 1 písm. e), sa spravuje týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 13 ods. 1 písm. f), sa spravujú podmienkami ustanovenými vyhláškou ministerstva.
(2)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá, ktorými sa spravuje určenie pôvodu tovaru, aby sa mohli použiť opatrenia uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) alebo f), spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.
DRUHÝ DIEL
COLNÁ HODNOTA
§21
(1)
Na účely colného hodnotenia sa rozumejú
a)
vyrobeným tovarom tiež vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený tovar,
b)
rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch včítane typických znakov, akosti a mena. Menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký,
c)
podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie, ktoré umožňujú, aby plnil rovnakú funkciu a aby bol komerčne zameniteľný. Akosť tovaru, jeho názov a existencia ochrannej, výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria medzi činitele, ktoré treba vziať do úvahy pri posudzovaní, či ide o podobný tovar,
d)
tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do jednej skupiny alebo radu tovaru, vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia, a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,
e)
miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný úrad, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska, a pri leteckej doprave miesto, kde lietadlo prestúpilo štátnu hranicu,
f)
nákupnou províziou úhrady platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý sa má hodnotiť.
(2)
Na účely colného hodnotenia
a)
pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1 písm. c) a d) nezahŕňajú prípadnú techniku, vývoj, umeleckú prax, design alebo plány a náčrtky, ak nejde o prípad podľa § 31 ods. 1 písm. b) bod 4 tohto zákona,
b)
sa tovar neposudzuje za rovnaký alebo podobný, ak nie je vyrobený v rovnakom štáte ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť,
c)
tovar vyrobený inou osobou možno vziať do úvahy iba vtedy, ak nie je k dispozícii rovnaký alebo podobný tovar vyrobený rovnakou osobou ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
(3)
Na účely colného hodnotenia platí, že osoby sú v spojení, ak
a)
jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu druhej alebo má podobné postavenie, alebo
b)
sú právne uznanými spoločníkmi, alebo
c)
sú zamestnávateľom a zamestnancom, alebo
d)
akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držaní 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby, alebo
e)
jedna z nich priamo alebo nepriamo ovplyvňuje druhú, alebo
f)
obe sú priamo alebo nepriamo ovplyvňované treťou osobou, alebo
g)
obe spoločne priamo alebo nepriamo ovplyvňujú tretiu osobu, alebo
h)
sú členmi rovnakej rodiny.
(4)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou, ktoré osoby sú považované za členov rovnakej rodiny.
(5)
Osoby, ktoré sú vzájomne združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným obchodným zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, hoci akokoľvek nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahuje niektoré z kritérií uvedených v odseku 3.
§22
(1)
Základom pre vymeranie cla je colná hodnota.
(2)
Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do tuzemska, upravená podľa § 31 a 32, ak
a)
nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré
1.
ukladá alebo požaduje zákon,
2.
obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej možno tovar ďalej predávať, alebo
3.
neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,
b)
predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,
c)
žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenie alebo použitie tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
d)
kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo, ak sú kupujúci a predávajúci v spojení, je prevodná hodnota prijateľná na colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.
(3)
Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je sama osebe dôvodom na to, aby bola prevodná hodnota považovaná za neprijateľnú. V takom prípade colné orgány preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colné orgány majú dôvody pre to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak o to požiada dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.
(4)
Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený v súlade s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota je veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c) z rovnakej doby alebo zo skoro rovnakej doby
a)
prevodnej hodnote z predajov rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do tuzemska medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie sú v spojení,
b)
colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa § 26,
c)
colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa § 27.
(5)
Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba prihliadnuť na preukázané rozdiely v komerčných úrovniach, úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v § 31 a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho pri predajoch, v ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré na predávajúceho nepripadajú v predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.
(6)
Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú iba vtedy, ak o to dovozca požiada, a iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty nemožno podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.
§23
(1)
Cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa rozumie celková platba uskutočnená, alebo ktorá sa má uskutočniť, medzi predávajúcim a kupujúcim v prospech predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňajúca všetky platby uskutočnené, alebo ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe na uspokojenie záväzku predávajúceho. Platba nemusí mať formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými papiermi a môže sa vykonať priamo alebo nepriamo.
(2)
Činnosti, včítane činností spojených s odbytom tovaru, s výnimkou takých, na ktoré sa vzťahuje § 31, ktoré podnikne kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou, ďalším predajom a zárukami tovaru. Tieto výdavky sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar.
§24
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa hodnotí.
(2)
Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.
(3)
Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 31 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom.
(4)
Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
§25
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22 a 24, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých podmienok obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
(2)
Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty.
(3)
Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 31 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.
(4)
Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
§26
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22, 24 a 25, je colnou hodnotou hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase dovozu ohodnocovaného tovaru alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s výhradou zrážok týkajúcich sa
a)
provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných pre zisk a všeobecné výdavky v spojitosti s predajmi dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo bydlisko,
b)
obvyklých dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov vzniknutých v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo bydlisko,
c)
prípadne nákladov a výdavkov uvedených v § 31 ods. 1 písm. e) a f),
d)
ciel a štátnych daní, ktoré sa majú zaplatiť v tuzemsku z titulu dovozu alebo predaja tovaru.
(2)
Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, ani v skoro rovnakom čase, je colná hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze, pri zachovaní ustanovení odseku 1.
(3)
Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný tovar nepredáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, je colná hodnota založená, na žiadosť dovozcu, na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom úhrnnom množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach uvedených v odseku 1.
§27
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa § 22, 24 a 26, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu
a)
ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu používaného na výrobu dovážaného tovaru,
b)
sumy pre zisk a všeobecného výdavku vo výške obvykle zahŕňanej do predajov tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktoré uplatňujú výrobcovia v krajine vývozu pre vývoz do tuzemska,
c)
ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa § 31 ods. 1 písm. e) a f).
(2)
Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže žiadať zahraničnú osobu, aby za účelom určovania vypočítanej hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek účet alebo iný záznam alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca tovaru za účelom určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu s jeho súhlasom overovať v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto štátu je o tejto skutočnosti dostatočne vopred upovedomená a nemá proti tomu námietky.
(3)
Na žiadosť dovozcu možno poradie použitia § 26 a 27 obrátiť.
§28
(1)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení § 22, § 24 až 27, určí sa použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s medzinárodnými zmluvami,2) a na základe údajov, ktoré sú v tuzemsku k dispozícii.
(2)
Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na
a)
tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,
b)
systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,
c)
cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,
d)
výrobných nákladoch iných než na vypočítaných hodnotách, ktoré sa určili pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s § 27,
e)
cene tovaru na vývoz do inej krajiny než do tuzemska,
f)
minimálnych colných hodnotách,
g)
ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.
§29
Dovozca má právo, aby mu príslušný colný orgán na písomnú žiadosť oznámil, akým spôsobom a akou metódou bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.
§30
(1)
Ak je tovar navrhnutý na prepustenie do voľného obehu časťou väčšej zásielky jednej obchodnej operácie, v ktorej sa zakúpil, cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar v zmysle § 68 tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru k celému zakúpenému množstvu tovaru.
(2)
Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť, za tovar sa uplatní takisto v prípade čiastočnej straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru počas prepravy pred jeho prepustením do voľného obehu.
§31
(1)
Pri určení colnej hodnoty podľa § 22 sa pripočítajú k cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť,
a)
prvky ďalej uvedené, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,
1.
provízie a odmeny za sprostredkovanie, s výnimkou nákupných provízií,
2.
cena nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok s tovarom,
3.
cena obalov zahŕňajúca tak prácu, ako aj materiál,
b)
hodnota vhodným spôsobom rozvrhnutá, ďalej uvedeného tovaru a služieb, pokiaľ ich poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci zadarmo alebo za zníženú cenu a sú použité pri výrobe alebo predaji dovážaného tovaru, pokiaľ táto hodnota nebola zahrnutá do ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,
1.
materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru,
2.
náradie, matrice, zlievačské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného tovaru,
3.
materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,
4.
technika, vývoj, umelecká práca, design a plány a nákresy vyhotovené inde ako v tuzemsku a potrebné na výrobu dovezeného tovaru,
c)
úhrada ceny licencie týkajúca sa ohodnocovaného tovaru, ktorú musí platiť kupujúci, či už priamo alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ táto cena nie je zahrnutá v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,
d)
hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
e)
náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska,
f)
výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska.
(2)
Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena tovaru daného k dispozícii alebo jeho výrobné náklady, ak tovar vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo ak tovar bol získaný od osoby, ktorá je s ním v spojení.
(3)
Každý dodatok, ktorý je na základe ustanovenia odseku 1 pripočítaný k cene skutočne platenej, alebo ktorá by sa mala zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne a schopné kvantifikácie.
(4)
Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predať dovezený tovar sa nepripočítajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar, alebo ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.
(5)
Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy ustanoví vyhláškou spôsob určovania nákladov dopravy uvedených v odseku 1 písm. e).
§32
(1)
Za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť, nezapočítavajú sa do colnej hodnoty
a)
náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na miesto, kde vstúpil do tuzemska,
b)
náklady za konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo technickú pomoc vynaložené po dovoze na dovezený tovar,
c)
úroky z dojednania uzavretého kupujúcim a vzťahujúce sa na nákup dovážaného tovaru, bez ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru bolo uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to požiadaný, že tovar sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu, ktorá sa skutočne platí alebo sa má platiť, alebo že požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu pri podobných operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade dochádza,
d)
poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,
e)
dovozné clá, dane a poplatky splatné v tuzemsku pri dovoze alebo predaji tovaru.
(2)
Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy ustanoví vyhláškou spôsob určovania nákladov uvedených v odseku 1 písm. a).
§33
(1)
Colná hodnota nosičov informácií, obsahujúca dáta alebo inštrukcie pre zariadenie na spracovanie dát (ďalej len „programové vybavenie“), nezahŕňa cenu alebo hodnotu programového vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového vybavenia je odlíšená od ceny alebo hodnoty média informatiky.
(2)
Na účely odseku 1 sa za nosiče informácií nepovažujú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia, ani výrobky obsahujúce také obvody alebo zariadenia. Za programové vybavenie sa nepovažujú záznamy zvuku, kinematografické záznamy ani videozáznamy.
§34
(1)
Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na určenie colnej hodnoty, vyjadrená v zahraničnej mene, prepočíta sa táto mena na česko-slovenské koruny podľa predajného kurzu devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platného v okamihu prijatia colného vyhlásenia príslušným colným orgánom.
(2)
Pri zjednodušenom postupe (§ 80 a 81) sa na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny použije predajný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.
(3)
V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny predajný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej určený druhú stredu v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné vyhlásenie prijalo.
§35
(1)
Ustanovenia § 21 až 33 sa nevzťahujú na postup podľa osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty tovaru prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru, ktoré sa mu predtým pridelilo.
(2)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť, odchylne od ustanovení § 22 až 28, zjednodušený postup určenia colnej hodnoty tovaru podliehajúceho rýchlej skaze obvykle dovážaného na sklad.
(3)
Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje, musia byť colným orgánom preukázané a uvedené v deklarácii údajov o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej hodnote možno účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom. Ministerstvo ustanoví vyhláškou spôsob preukazovania ceny tovaru a prípady, keď netreba predkladať deklaráciu údajov o colnej hodnote.
ŠTVRTÁ HLAVA
DOPRAVENIE TOVARU DO TUZEMSKA
PRVÝ DIEL
DOPRAVA TOVARU CEZ ŠTÁTNE HRANICE
§36
(1)
Osoby, ktoré dopravujú tovar cez štátne hranice, sú povinné príslušnému colnému orgánu tovar prihlásiť a predložiť spolu s dokladmi, ktoré sa naň vzťahujú.
(2)
Doprava tovaru cez štátne hranice sa môže vykonávať len po colných cestách a colnými priechodmi.
(3)
Colnými cestami sú určené úseky železničných, cestných a vodných ciest vedúce od colného priechodu k pohraničnému colnému úradu a pri leteckej doprave letové cesty medzi štátnymi hranicami a colným letiskom.
(4)
Doprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.
(5)
Colný priechod je miesto určené pre prestup osôb a dopravu tovaru cez štátne hranice.
(6)
Ministerstvo môže po prerokovaní s Federálnym ministerstvom vnútra povoliť v jednotlivých prípadoch dopravu tovaru cez štátne hranice mimo colného priechodu a ustanoviť, v ktorých prípadoch vydávajú také povolenia colné orgány.
(7)
Dopravu tovaru k colnému priechodu alebo od colného priechodu po iných ako colných cestách môže povoliť najbližšia pohraničná colnica.
DRUHÝ DIEL
PREDLOŽENIE TOVARU NA VYKONANIE COLNÉHO DOHĽADU
§37
(1)
Tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba, ktorá ho do tuzemska dopravila, bez zbytočného odkladu, s neporušenou colnou uzáverou v súlade s pokynmi colných orgánov
a)
na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi
b)
do slobodného colného pásma, ak sa má doviezť do tohto slobodného colného pásma priamo vzdušnou a vodnou cestou alebo po zemi bez toho, aby prešlo inou časťou územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná so štátnou hranicou Českej republiky.
(2)
Colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru v dopravných prostriedkoch, kontejneroch, obaloch a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými prostriedkami tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do nich vložiť bez toho, aby zostali viditeľné stopy lomu zabezpečeného priestoru alebo poškodenia colnej uzávery.
§38
(1)
Každý, kto preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, čo bol dopravený do tuzemska, je zodpovedný z dodržanie povinností uvedených v § 37.
(2)
Ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, podlieha tovar colnému dohľadu, aj keď sa ešte nachádza v zahraničí a bude prepustený rovnako ako tovar už dopravený do tuzemska.
(3)
Ustanovenia § 37 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla prelietajúceho vzdušný priestor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak miestom určenia nie je letisko umiestnené v tuzemsku.
(4)
Ak povinnosť uvedená v § 37 nemôže byť splnená z dôvodu nehody alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá je touto povinnosťou viazaná, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti colné orgány. Ak v dôsledku nehody alebo vyššej moci nedošlo k úplnému zničeniu alebo strate tovaru, musia byť colné orgány bez zbytočného odkladu informované o mieste, na ktorom sa tovar nachádza.
(5)
Ak bolo lietadlo prelietajúce územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nútené v dôsledku nehody alebo vyššej moci dočasne pristáť v tuzemsku a povinnosť uvedenú v § 37 nemožno splniť, je osoba, ktorá lietadlo do tuzemska dopravila, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene povinná bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať colné orgány.
TRETÍ DIEL
PREDLOŽENIE TOVARU NA COLNÉ KONANIE
§39
(1)
Ten, kto tovar do tuzemska dopravil, alebo ten, kto prevzal zodpovednosť za prepravu tovaru až v tuzemsku a dodal ho na miesta uvedené v § 37, je povinný predložiť tovar na vykonanie colného konania.
(2)
Colné orgány sú oprávnené určiť, v ktorých prípadoch sa za predloženie tovaru na vykonanie colného konania považuje takisto informovanie colných orgánov o tom, že tovar bol dopravený do tuzemska, kto a akým spôsobom musí túto informáciu podať.
§40
(1)
Dopravcovia určia po dohode s príslušným colným orgánom potrebnú čakaciu dobu dopravných prostriedkov pravidelnej osobnej a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom orgáne na vykonávanie colného dohľadu.
(2)
Colné orgány nezodpovedajú za škodu, ku ktorej došlo zdržaním dopravného prostriedku v dôsledku vykonávania colného dohľadu.
(3)
Vyhláška ministerstva ustanoví podrobnosti upravujúce postup osôb pri colnom dohľade tovaru dopravovaného poštou, ďalej podrobnosti o vybavení zariadení určených na dopravu alebo na dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, ako aj o miestnostiach a priestoroch potrebných na vykonávanie colného dohľadu.
§41
Ministerstvo môže vyhláškou, odchylne od ustanovení § 39, ustanoviť osobitnú úpravu vzťahujúcu sa na tovar
a)
dopravený cestujúcimi,
b)
prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený colným orgánom,
c)
prevážaný tuzemskom v režime tranzitu.
§42 Odoberanie vzoriek
Na žiadosť osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, môže colný úrad udeliť súhlas na to, aby sa tovar predložený na colné konanie prezeral alebo aby sa z neho odobrali vzorky tovaru, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jeho totožnosti, určenie sadzobného zaradenia a na zistenie jeho vlastností. Na rovnaké účely môžu odobrať vzorky aj colné orgány, a to aj bez súhlasu osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru.
ŠTVRTÝ DIEL
SÚHRNNÉ COLNÉ VYHLÁSENIE A VYKLÁDKA TOVARU
§43
Súčasne s predložením tovaru na colné konanie je príslušná osoba povinná podať súhrnné colné vyhlásenie obsahujúce údaje potrebné na jeho identifikáciu, najmä značky, čísla, počet, povaha a hrubá hmotnosť jednotlivých nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar dopravil, miesto naloženia tovaru do dopravného prostriedku a miesto a dátum vstupu tovaru do tuzemska. Súhrnné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Colné orgány môžu lehotu na podanie súhrnného colného vyhlásenia predĺžiť; táto lehota však skončí najneskôr prvý pracovný deň nasledujúci po dni, keď bol tovar predložený na colné konanie.
§44
Súhrnné colné vyhlásenie podáva
a)
ten, kto tovar dopravil do tuzemska, alebo ten, kto prevzal zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe do tuzemska pred jeho predložením na colné konanie,
b)
osoba zastúpená osobami uvedenými v písmene a).
§45
Ak sa tým nesťaží vykonávanie colného dohľadu, môžu colné orgány upustiť od podania súhrnného colného vyhlásenia za podmienky, že ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v § 43 bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo bola podaná žiadosť o jeho spätný vývoz alebo jeho zničenie alebo jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Ustanovenia upravujúce dovoz tovaru v cestovnom styku, listových alebo balíkových poštových zásielkach tým nie sú dotknuté.
§46
(1)
Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa dopravuje, iba so súhlasom colných orgánov a na miestach na to určených colnými predpismi alebo schválených colnými orgánmi. Súhlas sa nevyžaduje v prípadoch bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti; colné orgány musia byť o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu vhodným spôsobom informované.
(2)
Za účelom kontroly tovaru a dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar dopravuje, sú colné orgány oprávnené kedykoľvek požadovať, aby bol tovar vyložený.
(3)
S tovarom sa nesmie bez súhlasu colných orgánov manipulovať.
PIATY DIEL
POVINNOSŤ COLNÉHO ÚRADU PRIDELIŤ PREDLOŽENÉMU TOVARU COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE
§47
Colné orgány pridelia zahraničnému tovaru predloženému na colné konanie také colne schválené určenie, ktoré je uvedené v povolení colných orgánov. Colný orgán nepridelí colne schválené určenie zahraničnému potravinárskemu tovaru, ak osoba, ktorá požiadala o pridelenie tohto určenia, nepredloží doklad príslušného orgánu Slovenskej republiky, osvedčujúci požadované kvalitatívne vlastnosti (atest) dovážaných potravinárskych výrobkov.
§48
Na tovar, na ktorý sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, sa musí v lehote určenej colnými orgánmi, nepresahujúcej 20 dní odo dňa, keď sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, podať colné vyhlásenie na prepustenie do príslušného režimu alebo podať žiadosť o jeho spätný vývoz alebo jeho zničenie alebo žiadosť o jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa túto lehotu predĺžiť na nevyhnutne potrebnú dobu.
ŠIESTY DIEL
DOČASNÉ USKLADNENIE
§49
Od okamihu predloženia tovaru na colné konanie do doby, než sa mu pridelí príslušné colne schválené určenie, má tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru (ďalej len „dočasne uskladnený tovar“). Dočasne uskladnený tovar možno skladovať iba v miestnostiach a v uzavretých alebo neuzavretých priestoroch schválených colnými orgánmi a za podmienok určených týmito orgánmi; tieto miestnosti a priestory sa nazývajú dočasný sklad. Colné orgány sú oprávnené požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie akéhokoľvek colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť.
§50
Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba úkonom potrebným na to, aby sa tovar uchoval v nezmenenom stave bez toho, aby sa menil jeho vzhľad alebo technická charakteristika, napr. čistenie, prášenie, oprašovanie, triedenie, oprava alebo výmena chybných obalov alebo úkony uľahčujúce jeho vyskladnenie a ďalšiu dopravu, napr. delenie, váženie, označovanie a opatrovanie nálepkami, zlučovanie rôznych zásielok za účelom ich ďalšej dopravy. Ustanovenia § 42 a 79 tým nie sú dotknuté.
§51
(1)
Ak sa v lehote uvedenej v § 48 nepodalo colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo nepodala žiadosť na jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, urobia colné orgány bez meškania všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné, včítane predaja tovaru, aby zabránili nedovolenej manipulácii s tovarom.
(2)
Do okamihu, než bude podané colné vyhlásenie, môžu colné orgány na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru premiestniť tento tovar na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom.
(3)
Za dočasné uskladnenie tovaru v skladoch colných orgánov platí osoba, ktorá tovar na colné konanie predložila, skladné podľa sadzieb určených sadzobníkom skladného.
(4)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou sadzobník skladného pri tovare dočasne uskladnenom v skladoch colných orgánov.
SIEDMY DIEL
DOPRAVA ZAHRANIČNÉHO TOVARU V REŽIME TRANZITU
§52
(1)
Ustanovenia § 37 ods. 1 písm. b) a § 38 až 51 sa nevzťahujú na tovar prepustený do režimu tranzitu, ktorý už bol dodaný do tuzemska.
(2)
Od okamihu, keď bol zahraničný tovar, prepustený do režimu tranzitu, dodaný v súlade s colnými predpismi upravujúcimi tranzit na miesto svojho určenia v tuzemsku a predložený na colné konanie, vzťahujú sa naň ustanovenia § 43 až 51.
ÔSMY DIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIE
§53
Colné orgány môžu na náklady a nebezpečenstvo vlastníka znehodnotiť alebo zničiť tovar, ktorý je pod colným dohľadom a ktorý by mohol vzhľadom na okolnosti ohroziť život alebo zdravie osôb alebo znehodnotiť alebo zničiť iný tovar. Colné orgány o znehodnotení alebo zničení tovaru upovedomia jeho vlastníka.
PIATA HLAVA
COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE
PRVÝ DIEL
§54 Všeobecné ustanovenie
(1)
Ak nie je ustanovené inak, možno tovar kedykoľvek, bez ohladu na jeho povahu, množstvo, krajinu pôvodu alebo miesto určenia, za určitých podmienok prideliť akékoľvek colne schválené určenie.
(2)
Ustanovenie odseku 1 nevylučuje možnosť uplatnenia zákazov a obmedzení z veterinárnych, rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ KONANIE
§55
Účelom colného konania, ktoré sa vykonáva v rámci colného dohľadu, je rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhnutého režimu.
§56 Začatie colného konania
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do príslušného režimu.
§57
Česko-slovenský tovar, ktorý bol navrhnutý na prepustenie do režimu vývozu, pasívneho zušľachťovacieho styku, tranzitu alebo uskladnenia v colnom sklade, je pod colným dohľadom od okamihu prijatia colného vyhlásenia až do okamihu, dokiaľ nevystúpi z tuzemska alebo nie je zničený alebo dokiaľ sa platnosť colného vyhlásenia nezruší; ustanovenia § 4 a 184 tým nie sú dotknuté.
§58
(1)
Colné konanie sa vykonáva v priestoroch colných orgánov alebo v colnom priestore.
(2)
Colnými priestormi sú označené miesta železničných staníc, prístavov, letísk a iné priestory určené colnými orgánmi po dohode s vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi týchto priestorov.
(3)
Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie vykonávať aj mimo colného priestoru.
(4)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, a výšku nákladov za vykonanie tohto konania.
(5)
V úsekoch určených ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy možno colné konanie vykonávať tiež za chodu vlaku alebo plavby lode.
(6)
Colné konanie sa vykonáva za účasti deklaranta.
§59
(1)
Ak tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak, vykonáva colné konanie príslušný colný orgán, ktorému bol tovar dodaný.
(2)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou s ohľadom na povahu tovaru a druh režimu, do ktorého sa má tovar prepustiť, miestnu príslušnosť colných orgánov na vykonanie colného konania.
§60 Rozhodnutie v colnom konaní
(1)
Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú
a)
označenie colného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
evidenčné číslo rozhodnutia, dátum prijatia colného vyhlásenia, dátum vydania rozhodnutia,
c)
presné označenie deklaranta,
d)
názov tovaru,
e)
podpoložka colného sadzobníka a colná sadzba tovaru,
f)
suma cla, dane a poplatku a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý sa má táto suma zaplatiť,
g)
vlastnoručný podpis povereného pracovníka s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok služobnej pečiatky.
(2)
Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhnutého režimu, neobsahuje odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
(3)
Ak nie je ustanovené inak, nemusí sa rozhodnutie v colnom konaní vyhotoviť a oznámiť písomne.
(4)
Ak je výrokom rozhodnutia v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne, stávajú sa obsah tohto vyhlásenia a skutočnosti, podľa ktorých sa tovar prepustí, súčasťou rozhodnutia.
(5)
Na rozhodnutie v colnom konaní vyhlásenom ústne sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 a ustanovenia osobitných predpisov3) upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky.
(6)
Proti rozhodnutiu v colnom konaní môže deklarant podať odvolanie v lehote jedného mesiaca odo dňa, ktorý nasleduje po jeho doručení; ustanovenie odseku 5 tým nie je dotknuté.
(7)
Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa neprepúšťa tovar do navrhnutého obehu, a rozhodnutie o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch musia byť vyhotovené a oznámené písomne, výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa v rozhodnutí plne vyhovelo navrhovateľovi.
(8)
Rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(9)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok alebo ak jeho podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
TRETÍ DIEL
COLNÉ VYHLÁSENIE
Prvý oddiel
Forma a náležitosti colného vyhlásenia
§61
(1)
Colné vyhlásenie sa podáva
a)
písomne, alebo
b)
prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, ak to povolil príslušný colný orgán, alebo
c)
ústnym vyhlásením alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru vyjadrí svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.
(2)
Písomné colné vyhlásenie musí byť vždy podpísané oprávnenou osobou.
(3)
Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi potrebnými podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý.
(4)
Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle deklaranta navrhnúť predmetný tovar na prepustenie do príslušného režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje deklarant správnosť údajov v ňom obsiahnutých a pravosť dokladov, ktorými je doložené.
(5)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu, obsah a náležitosti colného vyhlásenia a čo sa považuje za úkon, ktorým držiteľ tovaru vyjadruje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu. Písomné colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo tranzite možno podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.
§62
(1)
Ak je colné vyhlásenie podané v ustanovenej forme, prípadne na predpísanom tlačive, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti, je doložené všetkými potrebnými dokladmi a ak colnému úradu možno predložiť aj tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, príslušný colný orgán colné vyhlásenie okamžite prijme.
(2)
Colné vyhlásenie možno prijať až po predložení tovaru. Colné orgány môžu povoliť, aby sa colné vyhlásenie podalo ešte predtým, než mohol deklarant predložiť tovar colným orgánom. V tomto prípade colné orgány určia lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v určenej lehote nepredloží, je podané colné vyhlásenie neplatné.
§63 Deklarant
(1)
Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovenými colnými predpismi, ktoré upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.
(2)
Každý si môže pre colné konanie určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť
a)
priame, ak zástupca koná v mene a v prospech zastúpenej osoby, alebo
b)
nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene v prospech zastúpenej osoby.
(3)
Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide o priame alebo nepriame zastúpenie. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej osoby bez splnomocnenia, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a vo svoj vlastný prospech.
(4)
Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti, môže sa colné vyhlásenie urobiť iba v mene a v prospech tejto osoby.
§64
(1)
Deklarantom môže byť iba česko-slovenská osoba.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie
a)
na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu dočasného použitia, alebo
b)
príležitostne, za predpokladu, že to colné orgány považujú za oprávnené.
Druhý oddiel
Oprava a zrušenie platnosti colného vyhlásenia
§65
(1)
Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby deklarant opravil údaje uvedené v prijatom colnom vyhlásení; v dôsledku opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať na iný tovar než tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť o vykonanie opravy colného vyhlásenia sa musí podať pred prepustením tovaru do navrhnutého režimu. Colné orgány môžu požadovať, aby sa oprava vykonala podaním nového colného vyhlásenia; v tomto prípade sa za dátum prijatia colného vyhlásenia považuje prijatie pôvodného chybného alebo neúplného colného vyhlásenia.
(2)
Oprava colného vyhlásenia sa však nedovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, čo colné orgány
a)
informovali deklaranta o tom, že vykonajú colnú kontrolu tovaru, alebo
b)
zistili nepresnosť uvedených údajov, alebo
c)
prepustili tovar do navrhnutého režimu.
§66
(1)
Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia platnosť už prijatého colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že vzhľadom na okolnosti už nemožno tovar do navrhnutého režimu prepustiť.
(2)
Ak colné orgány informovali deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru, žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia nebude prijatá, dokiaľ sa táto kontrola nevykoná.
§67
(1)
Po prepustení tovaru do navrhnutého režimu už nemožno platnosť colného vyhlásenia zrušiť.
(2)
Colné orgány však platnosť colného vyhlásenia zrušia, ak bol tovar omylom navrhnutý do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia a za predpokladu, že
a)
akékoľvek použitie tovaru nie je v rozpore s podmienkami režimu, do ktorého by sa mal prepustiť,
b)
sa splnili všetky podmienky režimu, do ktorého by sa mal tovar prepustiť,
c)
súčasne s podaním žiadosti je predložené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do pôvodne zamýšľaného režimu.
(3)
Okamihom prijatia colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu, do ktorého bol pôvodne zamýšľaný, je okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného vyhlásenia.
(4)
Colné orgány môžu výnimočne zo zreteľa hodných dôvodov povoliť predĺženie lehoty uvedenej v odseku 2.
§68
(1)
Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu do pasívneho zušľachťovacieho styku, zrušia colné orgány platnosť colného vyhlásenia, ak deklarant
a)
preukáže, že tovar nevystúpil do zahraničia,
b)
vráti colným orgánom všetky diely colného vyhlásenia spoločne s dokladmi, ktoré mu boli pri prijatí colného vyhlásenia vydané,
c)
prípadne preukáže, že náhrada a iné sumy poskytnuté na základe vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný tovar boli vrátené alebo že príslušný orgán urobil opatrenia, aby neboli vyplatené, a
d)
v určených prípadoch, v súlade s colnými predpismi, plní iné povinnosti uložené colnými orgánmi na úpravu postavenia tovaru.
(2)
Ak musí tovar prepustený do režimu vývozu vystúpiť do zahraničia v lehote určenej colnými orgánmi, zrušia colné orgány platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil v tejto lehote.
§69
Ak bol česko-slovenský tovar uskladnený v colnom sklade v súlade s § 101 ods. 1 písm. b), môže deklarant žiadať o zrušenie platnosti colného vyhlásenia, na ktorého základe bol tovar uskladnený, a colné orgány ho zrušia, ak sa vykonali opatrenia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú postup pri nedodržaní príslušného režimu.
§70
Ak nie je ustanovené inak, použijú sa pri prepúšťaní tovaru do navrhnutého režimu predpisy platné v okamihu, keď príslušný colný orgán prijal colné vyhlásenie.
ŠTVRTÝ DIEL
OVEROVANIE COLNÝCH VYHLÁSENÍ A STOTOŽNENIE TOVARU
§71
Colné orgány sú oprávnené overovať správnosť prijatých colných vyhlásení. Za týmto účelom môžu
a)
kontrolovať colné vyhlásenie a doklady vzťahujúce sa k colnému vyhláseniu a doklady, ktoré ho sprevádzajú, prípadne môžu požadovať, aby deklarant predložil doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení,
b)
kontrolovať tovar a za účelom podrobnej kontroly alebo analýzy odoberať vzorky.
§72
(1)
Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru a odoberaní vzoriek. Na žiadosť colných orgánov musí byť deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru alebo odoberaní vzoriek a poskytnúť im potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly tovaru alebo odobratie vzoriek.
(2)
Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo dopravu tovaru na miesto, kde sa má tovar kontrolovať alebo kde sa majú odobrať vzorky.
(3)
Colné orgány nie sú povinné platiť deklarantovi žiadnu náhradu vyplývajúcu z kontroly tovaru alebo z odobratia vzoriek, s výnimkou nákladov na analýzu vzoriek alebo ich kontrolu.
§73
(1)
Ak colné orgány kontrolujú iba časť tovaru, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, vzťahuje sa výsledok tejto čiastočnej kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné vyhlásenie podané. Ak sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly nevzťahuje na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže požadovať vykonanie dodatočnej kontroly vo väčšom rozsahu.
(2)
Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely odseku 1 každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.
§74
Výsledok overenia colného vyhlásenia sa použije pri uplatňovaní colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého sa má tovar prepustiť. Ak colné orgány neoverujú colné vyhlásenie, budú sa tieto predpisy uplatňovať na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.
§75
(1)
Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených pre režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, potrebné jeho stotožnenie, urobia colné orgány príslušné opatrenia na jeho stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovar alebo dopravný prostriedok môžu odstrániť alebo zničiť iba colné orgány alebo môžu byť odstránené alebo zničené s ich súhlasom.
(2)
Ak je na zabránenie škode, ktorá by mohla vzniknúť pri tovare dopravných prostriedkoch v dôsledku nehody alebo vyššej moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť, môže sa tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov.
§76
(1)
Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim a na tovar sa nevzťahujú žiadne zákazy a obmedzenia, prepustia colné orgány tovar do navrhnutého režimu ihneď po overení údajov uvedených v colnom vyhlásení, alebo ak sa colné vyhlásenie prijalo bez overovania údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia. Ustanovenia § 77 tým nie sú dotknuté.
(2)
Obdobne postupujú colné orgány v prípadoch, keď v primeranej lehote nemôžu overiť údaje v colnom vyhlásení a tovar už na overenie údajov uvedených v colnom vyhlásení nie je potrebný.
(3)
Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne. Ak je v colnom vyhlásení uvedených viac podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely tohto odseku každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.
§77
(1)
Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie sa tovar prepustiť do navrhnutého režimu, s výnimkou režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, dokiaľ colný dlh nebude zaplatený alebo zabezpečený; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak colné orgány požadujú podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, zabezpečenie colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť, ak colný dlh nebude zabezpečený.
§78
Colné orgány urobia potrebné opatrenia, včítane predaja tovaru, aby zabránili nedovolenému nakladaniu s tovarom, ak
a)
tovar nemohol byť prepustený preto, že
1.
v lehote určenej colnými orgánmi nebolo možné vykonať kontrolu tovaru alebo v nej pokračovať z dôvodov, ktoré možno pripočítať iba deklarantovi, alebo
2.
doklady, ktoré sa musia predložiť pred prepustením tovaru do príslušného režimu, neboli predložené, alebo
3.
platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré sa mali vykonať vzhľadom na dovozné clo, prípadne vývozné clo, neboli v určenej lehote vykonané, alebo
4.
sa naň vzťahujú zákazy a obmedzenia,
b)
nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kam bol dopravený.
PIATY DIEL
NAKLADANIE S TOVAROM
§79
Colné orgány môžu na žiadosť deklaranta povoliť nakladať s tovarom ešte pred jeho prepustením. Colné orgány vždy žiadosti vyhovejú, ak je dôvodom pre neprepustenie tovaru iba nutnosť určiť pôvod tovaru, miesto odoslania, sadzobné zaradenie alebo colnú hodnotu tovaru. Colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený.
ŠIESTY DIEL
ZJEDNODUŠENÝ POSTUP
§80
(1)
Ak sa zabezpečí správne vykonávanie príslušných režimov, môžu colné orgány na zjednodušenie formalít a postupu povoliť, aby sa
a)
v písomnom colnom vyhlásení, podávanom na predpísanom tlačive (§ 61 ods. 5), neuvádzali všetky ustanovené údaje alebo nepripojili alebo nepredložili niektoré ustanovené doklady, alebo
b)
tovar na žiadosť deklaranta prepustil do navrhnutého režimu na základe obchodného alebo administratívneho dokladu nahrádzajúceho colné vyhlásenie.
(2)
Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný alebo administratívny doklad (zjednodušené colné vyhlásenie) musia obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.
(3)
Deklarant je povinný vzápätí, v lehote určenej colným úradom, doplniť chýbajúce údaje alebo doklady v dodatočnom colnom vyhlásení.
(4)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu a obsah dodatočného colného vyhlásenia a podmienky, za ktorých môžu colné orgány povoliť zjednodušený postup. Dodatočné colné vyhlásenie možno účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.
§81
Dodatočné colné vyhlásenie a zjednodušené colné vyhlásenie uvedené v § 80 sa považujú za jednotný nedeliteľný doklad, ktorý platí od okamihu prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.
§82
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos údajov, ústne alebo iným dovoleným spôsobom, okrem písomnej formy, použijú sa ustanovenia § 61 ods. 3, § 62 až 81 primerane.
SIEDMY DIEL
KONTROLA PO PREPUSTENÍ TOVARU
§83
(1)
Následná kontrola po prepustení tovaru vykonaná za účelom presvedčenia sa o pravdivosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, v lehote ustanovenej pre úschovu dokladov (§ 8), sa vykonáva podrobnou kontrolou obchodných dokladov a iných údajov vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné obchodné operácie s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie. Kontrolu možno vykonať v miestnostiach deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na uvedených operáciách, alebo inej osoby, ktorá má u seba spomenuté doklady a údaje na obchodné účely.
(2)
Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru vykonáva, je takisto povinná na výzvu colných orgánov predložiť buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať.
(3)
Ak následná kontrola dokladov, údajov alebo colného vyhlásenia nasvedčuje tomu, že tovar bol prepustený do navrhnutého režimu na základe nesprávnych alebo neúplnych údajov, urobia colné orgány opatrenia nevyhnutné na nápravu.
(4)
Colné orgány môžu takisto vyhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto doklady zadržať.
ŠIESTA HLAVA
COLNÉ REŽIMY
PRVÝ DIEL
PREPUSTENIE TOVARU DO VOĽNÉHO OBEHU
§84
Po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za česko-slovenský tovar. Prepustenie zahŕňa tak uplatnenie príslušných obchodno-politických opatrení a ďalších formalít určených na dovoz tovaru, ako aj vybranie dlžného cla.
§85
(1)
Ak v čase od prijatia colného vyhlásenia do prepustenia tovaru do voľného obehu dôjde k zníženiu colných sadzieb, môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.
(2)
Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu z dôvodov, ktoré možno pripočítať iba deklarantovi, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.
§86
Ak zásielku tvorí tovar, ktorý je zaradený do rôznych podpoložiek colného sadzobníka, a vyhotovenie colného vyhlásenia by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, môže colný úrad na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za celú zásielku podľa sadzobného zaradenia s najvyššou colnou sadzbou dovozného cla.
§87
Tovar prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia je pod colným dohľadom. Ak sa splnia ustanovené podmienky podmieňujúce toto oslobodenie alebo ak sa tovar vyvezie alebo zničí alebo ak sa zaplatí suma cla, ktorá sa má zaplatiť v dôsledku nesplnenia niektorej z podmienok ustanovených pre oslobodenie od dovozného cla, colný dohľad skončí. Ustanovenia § 91 a 93 sa použijú primerane.
§88
Tovar prepustený do voľného obehu sa nepovažuje za česko-slovenský tovar, ak
a)
po prepustení tovaru bola v súlade s § 66 až 69 zrušená platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu, alebo
b)
dovozné clo sa vrátilo alebo odpustilo
1.
pri aktívnom zušľachťovacom styku v systéme navracania, alebo
2.
podľa § 244 preto, že tovar bol vadný alebo že nespĺňal podmienky zmluvy, alebo
3.
v prípadoch uvedených v § 245, keď je vrátenie alebo odpustenie cla podmienené spätným vývozom tovaru alebo pridelením porovnateľného colne schváleného určenia tohto tovaru.
DRUHÝ DIEL
REŽIMY S PODMIENEČNÝM OSLOBODENÍM OD CLA A REŽIMY S EKONOMICKÝM ÚČINKOM
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia pre viac režimov
§89
(1)
Režimami s podmieneným oslobodením od cla sa rozumejú
a)
tranzit,
b)
uskladňovanie v colných skladoch,
c)
aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
d)
prepracovanie pod colným dohľadom,
e)
dočasné použitie.
(2)
Režimami s ekonomickým účinkom sa rozumejú
a)
uskladňovanie v colných skladoch,
b)
aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
c)
prepracovanie pod colným dohľadom,
d)
dočasné použitie,
e)
pasívny zušľachťovací styk.
(3)
Dovážaným tovarom sa rozumie tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla a tovar, ktorý v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania splnil podmienky ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené v § 131.
(4)
Tovarom v nezmenenom stave sa rozumie dovážaný tovar, ktorý nebol prepracovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režime prepracovania pod colným dohľadom.
§90
(1)
Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania v colnom sklade, možno tovar prepustiť len na základe povolenia colných orgánov. Povolenie však treba, ak operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.
(2)
Povolenie uvedené v odseku 1 možno udeliť iba
a)
osobám poskytujúcim potrebné záruky na vlastné vykonávanie operácií v príslušnom režime, a
b)
vtedy, ak colné orgány môžu kontrolovať vykonávanie príslušného režimu bez toho, aby museli zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek neprimerané.
Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.
§91
(1)
Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých sa prevádzkuje colný sklad, určia colné orgány v povolení.
(2)
Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná upovedomiť príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho udelení a ktoré by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo platnosť.
§92
Colné orgány môžu podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť. Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.
§93
(1)
Režim s podmienečným oslobodením od cla je ukončený v okamihu, keď sa tovaru pridelí iné colne schválené určenie.
(2)
Colné orgány sú oprávnené urobiť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami určenými pre príslušný režim.
§94
Práva a povinnosti osoby, ktorej sa tovar prepustil do režimu s ekonomickým účinkom, možno, za podmienok určených colnými orgánmi, postupne previesť na iné osoby, ktoré spĺňajú určené podmienky.
Druhý oddiel
Tranzit
§95
(1)
Tranzitom sa rozumie režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od jedného príslušného colného orgánu k druhému colnému orgánu.
(2)
Tranzitnou operáciou sa rozumie doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.
(3)
Colným orgánom nakládky sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán, pod ktorého dohľadom sa robia určité predbežné opatrenia za účelom uľahčenia začiatku tranzitnej operácie na colnom orgáne odoslania.
(4)
Colným orgánom odoslania sa rozumie ktorýkoľvek colný úrad, na ktorom začína tranzitná operácia.
(5)
Colným orgánom určenia sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom tranzitná operácia končí.
(6)
Vstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska.
(7)
Výstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vystupuje do zahraničia.
(8)
Priamym tranzitom sa rozumie tranzit od vstupného colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.
(9)
Tranzitom do vnútrozemia sa rozumie tranzit od vstupného colného orgánu k vnútrozemskému colnému orgánu.
(10)
Tranzitom z vnútrozemia sa rozumie tranzit od vnútrozemského colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.
(11)
Vnútrozemským tranzitom sa rozumie tranzit od jedného vnútrozemského colného orgánu k inému vnútrozemskému colnému orgánu.
§96
(1)
Každý, kto je oprávnený s tovarom nakladať, je oprávnený podať návrh na prepustenie tovaru do režimu tranzitu. Colné orgány môžu požadovať, aby deklarant preukázal, že je oprávnený s tovarom nakladať.
(2)
Deklarant je colným orgánom zodpovedný za splnenie povinností vyplývajúcich z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.
§97
(1)
Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne odoslania návrh na prepustenie tovaru v tranzite písomne, v troch vyhotoveniach.
(2)
Návrh obsahuje najmä
a)
meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu odosielateľa,
b)
meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu deklaranta,
c)
meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu príjemcu,
d)
spôsob dopravy,
e)
identifikačné znaky dopravného prostriedku,
f)
údaj o priložených colných uzáverách,
g)
miesto vykládky,
h)
colný orgán určenia,
i)
značky, čísla, počet a povahu nákladových kusov,
j)
označenie tovaru,
k)
hrubú hmotnosť jednotlivých zásielok v kilogramoch,
l)
pri dovoze colnú hodnotu a pri vývoze colnú hodnotu alebo cenu tovaru,
m)
zoznam pripojených dokladov,
n)
spôsob zabezpečenia colného dlhu,
o)
miesto, dátum a podpis deklaranta.
(3)
Návrh na prepustenie tovaru v tranzite možno nahradiť obchodným alebo prepravným dokladom, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2.
(4)
Colný orgán odoslania rozhodne, či a za akých podmienok prepustí tovar a ako sa má zabezpečiť jeho totožnosť. Ak deklarant nepredloží návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu, určí ho colný orgán.
(5)
Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek a výrobných čísiel alebo iným vhodným spôsobom.
(6)
Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová uzávera napr. na zariadenie uzatvárajúce priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontejnerov sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných orgánov.
(7)
Priloženie colných uzáver na dopravné prostriedky, kontejnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v colných a iných dokladoch.
(8)
Od priloženia priestorovej colnej uzávery možno upustiť, ak je priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.
(9)
Ak colnú uzáveru nemožno bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru a jej znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných listinách.
(10)
Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare a v prepravných alebo sprievodných listinách potvrdených colnými orgánmi iných štátov možno uznať za podmienky, že pre zabezpečenie totožnosti poskytujú spoľahlivú záruku.
(11)
Dopravca môže bez súhlasu colných orgánov, ak je to počas dopravy z mimoriadnych dôvodov potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie poznamená v prepravnej listine.
§98
Colné orgány vykonajú colné konanie prednostne, a to aj mimo pracovného času, pri ľahko pokaziteľnom tovare, živých zvieratách, tovare určenom na odstránenie následkov havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí a pri iných druhoch súrneho tovaru.
§99
(1)
Pri doprave tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia možno používať len dopravné prostriedky, v ktorých nie sú zriadené tajné alebo ťažko objaviteľné priestory.
(2)
Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou uzáverou musia byť opatrené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colných uzáver.
(3)
Dopravné prostriedky musia byť zariadené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania zjavných stôp.
§100
(1)
Pred prepustením tovaru do tranzitného režimu musí deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť.
(2)
Zabezpečenie colného dlhu sa nepožaduje pri
a)
doprave po železnici,
b)
leteckej doprave,
c)
poštovej doprave,
d)
doprave vodnou cestou,
e)
doprave potrubím alebo vedením.
Tretí oddiel
Uskladňovanie v colnom sklade
§101
(1)
Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje skladovať v colných skladoch
a)
zahraničný tovar bez toho, aby taký tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodno-politických opatrení,
b)
česko-slovenský tovar, pre ktorý osobitné predpisy ustanovujú, ako dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na vývoz tovaru.
(2)
Colným skladom je akékoľvek zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar uskladňuje za podmienok určených colnými orgánmi. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby sa režim uskladňovania v colnom sklade použil bez toho, aby sa tovar skladoval v colnom sklade.
§102
(1)
Colné sklady možno zriaďovať ako verejné alebo ako súkromné.
(2)
Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný sklad je vyhradený na uskladňovanie tovaru skladovateľa.
§103
(1)
Colný sklad možno prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby, ktorá ho chce prevádzkovať, udeľuje colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný sklad nachádzať.
(2)
Oprávnenie prevádzkovať colný sklad možno udeliť iba česko-slovenskej osobe.
§104
(1)
Návrh na zriadenie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä údaje o
a)
skladovateľovi,
b)
priestranstve, objekte alebo priestore skladu a jeho umiestnení,
c)
dátume zriadenia colného skladu,
d)
spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,
e)
technických podmienkach colného skladu,
f)
podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,
g)
podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej evidencie a inventarizácie tovaru,
h)
druhu skladu (verejný alebo súkromný).
(2)
Návrh na zriadenie súkromného colného skladu obsahuje okrem údajov uvedených v odseku 1 takisto údaje o vlastníkovi tovaru.
(3)
Ak sa v priebehu povoľovacieho konania alebo po vydaní povolenia na zriadenie colného skladu zmenia skutočnosti uvedené v návrhu na zriadenie colného skladu, je navrhovateľ povinný tieto zmeny oznámiť príslušnému colnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď sa o týchto zmenách dozvedel.
§105
(1)
Skladovateľom je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Skladovateľ zodpovedá za to, že
a)
tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému dohľadu,
b)
povinnosti vyplývajúce z uskladnenia tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade sa budú plniť, a
c)
podmienky určené v povolení sa budú dodržiavať.
(2)
Colné orgány môžu v povolení na prevádzkovanie verejného skladu určiť, že za plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výlučne ukladateľ tovaru.
(3)
Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vznikli pri uskladnení tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.
§106
§107
Práva a povinnosti skladovateľa možno so súhlasom príslušného colného orgánu previesť na inú osobu.
§108
(1)
Doba, po ktorú možno skladovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch môžu colné orgány určiť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
(2)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť lehotu na skladovanie tovaru uvedeného v § 101 ods. 1 písm. b) v colnom sklade.
(3)
V colnom sklade možno vykonávať iba operácie potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru a obvyklé manipulácie vykonávané za účelom zlepšenia jeho balenia alebo predajnej akosti alebo jeho úpravy pre dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie, dopĺňanie, prezeranie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Formy manipulácie musí vopred povoliť colný úrad, ktorý tiež určí podmienky, za ktorých možno tieto manipulácie vykonávať. Ustanovenia § 110 tým nie sú dotknuté.
(4)
Česko-slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje § 101 ods. 1 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar výslovne určené.
§109
(1)
Z ekonomických dôvodov môžu colné orgány povoliť, aby za podmienok nimi určených bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybratý z colného skladu.
(2)
Colné orgány môžu povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade bol prevedený z jedného colného skladu do druhého.
§110
(1)
Ak je to ekonomicky odôvodnené a nesťažuje sa tým colný dohľad, môžu colné orgány povoliť, aby
a)
zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených pre tento režim,
b)
zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime prepracovania pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,
c)
česko-slovenský tovar iný než uvedený v § 101 ods. 1 písm. b) sa skladoval v priestoroch colných skladov.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade.
(3)
Colné orgány môžu požadovať, aby skladovateľ viedol tovar uvedený v odseku v evidencii, v ktorej sa vedie tovar uskladnený v režime uskladňovania v colnom sklade.
§111
(1)
Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom colnej hodnoty tohto tovaru je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady za skladovanie a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú sa tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.
(2)
Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie a manipulácie uvedené v § 108 ods. 3 a 4, na žiadosť deklaranta sa posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré sú rozhodné pre vymeranie dovozného cla, akoby sa tieto operácie a manipulácie nevykonali.
§112
Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 101 ods. 1 písm. b) a ktorý je uskladnený v colnom sklade, sa musí vyviezť alebo sa mu musí prideliť iné colné schválené určenie ustanovené colnými predpismi.
§113
(1)
Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný uskladnený tovar alebo vyžaduje osobitné zariadenie, možno uskladniť iba v colných skladoch osobitne preň vybavených.
(2)
Ak na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 treba povolenie podľa osobitných predpisov, musí sa predložiť spoločne s návrhom na zriadenie colného skladu.
§114
(1)
Ak colné orgány neurčia inak, musí byť tovar, ktorý sa má uskladniť v colnom sklade, predložený s dokladmi colným orgánom na vykonanie colného konania.
(2)
Colné orgány môžu za účelom vykonávania colného dohľadu najmä
a)
požadovať, aby sa colné sklady zamkýnali dvoma rôznymi kľúčmi (kľúčom skladovateľa a kľúčom colných orgánov),
b)
priamo dohliadať na colný sklad,
c)
požadovať vedenie evidencie o skladovanom tovare vo forme schválenej colnými orgánmi, ktorej základom je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi,
d)
vykonávať inventúru uskladneného tovaru.
§115
Ak v colnom sklade dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva, musí sa táto skutočnosť oznámiť a doložiť colným orgánom bez zbytočného odkladu.
§116
(1)
Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru následkom nehody alebo vyššej moci, prepustia colné orgány tento tovar do voľného obehu, ako keby už bol poškodený alebo zničený v colnom sklade uskladnený. Poškodenie alebo zničenie následkom nehody alebo vyššej moci sa musí colným orgánom náležite preukázať.
(2)
Odpady a zvyšky, ktoré po zničení alebo znehodnotení zostanú, podliehajú v prípade prepustenia do voľného obehu clu, ktoré by colné orgány vymerali a vybrali, keby boli také odpady alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.
(3)
Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo znehodnotil so súhlasom colných orgánov, vyhotoví skladovateľ o zničení alebo znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno vyhotovenie odovzdá colným orgánom.
§117
(1)
Vo verejnom colnom sklade možno uskladňovať všetok tovar, včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazy a obmedzenia týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva.
(2)
Skladovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť zoznam tovaru, ktorý nemožno vo verejnom colnom sklade uskladniť. Zoznam vhodnou formou zverejňuje; jedno vyhotovenie zoznamu odovzdá skladovateľ colným orgánom.
§118
V súkromnom colnom sklade možno uskladňovať iba tovar skladovateľa. Zákazy a obmedzenia uvedené v § 117 platia obdobne.
Štvrtý oddiel
Aktívny zušľachťovací styk
§119
Bez dotknutia ustanovení § 121 umožňuje režim aktívneho zušľachťovacieho styku, aby jednou alebo niekoľkými spracovateľskými operáciami prešiel
a)
zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu a obchodno-politickým opatreniam (podmienečný systém),
b)
tovar prepustený do voľného obehu s vrátením alebo odpustením dovozného cla, ktorému tento tovar podlieha, ak sa vyvezie späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov (systém navracania).
§120
(1)
Spracovateľskými operáciami sa rozumie
a)
spracovanie tovaru, včítane inštalácie alebo montáže, kompletizácie, zostavenia a prispôsobenia inému tovaru,
b)
prepracovanie tovaru,
c)
oprava alebo úprava tovaru včítane renovácie alebo uvedenia do pôvodného stavu,
d)
použitie určitého tovaru, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, aj keď je vo výrobe úplne alebo sčasti spotrebovaný (pomocný tovar).
(2)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou, čo sa rozumie pomocným tovarom podľa odseku 1 písm. d).
(3)
Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.
(4)
Náhradným tovarom sa rozumie česko-slovenský tovar, ktorý sa použil v priebehu spracovateľských operácií namiesto dovážaného tovaru.
§121
(1)
Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 4 colné orgány povolia, aby
a)
zušľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru,
b)
zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené z tuzemska pred dovozom dovážaného tovaru.
(2)
Náhradným tovarom musí byť česko-slovenský tovar a musí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby náhradný tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania než dovážaný tovar.
(3)
Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa posudzuje ako náhradný tovar a náhradný tovar ako dovážaný tovar.
(4)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď je aktívny zušľachťovací styk zakázaný alebo obmedzený.
(5)
Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené výrobky by podliehali vývoznému clu, keby sa nevyvážali v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej sa povolenie udelilo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar nedovezie v určenej lehote.
§122
Colné orgány udelia povolenie na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.
§123
Povolenie možno udeliť česko-slovenským osobám a v prípade dovozu, ktorý nemá obchodný charakter, aj zahraničným osobám iba vtedy,
a)
ak možno dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak možno overiť plnenie podmienok určených pre náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa § 121; ustanovenie § 120 ods. 1 písm. d) tým nie je dotknuté,
b)
ak režim aktívneho zušľachťovacieho styku môže pomôcť vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vývoz zušľachtených výrobkov, za podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.
§124
(1)
Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky vyvezené späť alebo sa im musí prideliť iné colne schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada na dobu potrebnú na vykonanie spracovateľských operácií a na dobu potrebnú na rozhodnutie o zušľachtených výrobkoch.
(2)
Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, môžu colné orgány v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.
(3)
Ak colné orgány povolia, aby sa postupovalo podľa § 121 ods. 1 písm. b), určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho náhradného tovaru.
(4)
Osoba, ktorej sa udelilo povolenie, je povinná do 30 dní po skončení lehoty spätného vývozu zušľachtených výrobkov predložiť colným orgánom vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho styku.
§125
(1)
Colné orgány určia percento výťažnosti z operácie alebo tam, kde je to nevyhnutné, spôsob ako percento výťažnosti určiť. Percentom výťažnosti sa rozumie množstvo alebo percentuálne množstvo zušľachtených výrobkov získaných z prepracovania daného množstva dovážaného tovaru. Percento výťažnosti sa určí na základe skutočností, za ktorých sa budú spracovateľské operácie vykonávať.
(2)
Na základe vopred zistených skutočností možno určiť štandardné percento výťažnosti vtedy, ak sa spracovateľské operácie obvykle vykonávajú za presne určených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality.
§126
(1)
Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia vyviezť späť. Colné orgány môžu v odôvodnených prípadoch povoliť, aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované pod colným dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech štátu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije takisto vtedy, ak sa zušľachteným výrobkom pridelí colne schválené určenie uvedené v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
§127
Ak pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, určí sa výška takého dlhu na základe podpoložiek colného sadzobníka dovážaného tovaru obsiahnutého v spomenutých zušľachtených výrobkoch, ako bol ohodnotený v dobe, na ktorú sa vzťahuje § 207.
§128
Ustanovenie § 127 sa nepoužije a zušľachtené výrobky
a)
podliehajú dovoznému clu vymeranému v súlade s pravidlami príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od cla alebo vymeranému v súlade s pravidlami slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého boli umiestnené. Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, však môže požadovať, aby bolo clo vymerané podľa § 127. Ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo uvedené colne schválené určenie iné než prepustenie do režimu prepracovania pod colným dohľadom, musí sa suma dovozného cla rovnať aspoň sume cla vymeranej podľa § 127,
b)
môžu podliehať pravidlám, ktorými sa spravuje vymeriavanie cla určeného v rámci režimu prepracovania pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený.
§129
(1)
Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar v nezmenenom stave možno na základe povolenia colných orgánov a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážať z tuzemska za účelom ďalšieho spracovania.
(2)
Ak pri spätnom dovoze výrobkov vznikol colný dlh, vymeria sa dovozné clo
a)
zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1, podľa § 127 a 128,
b)
z výrobkov dovážaných späť po prepracovaní v zahraničí podľa ustanovení upravujúcich režim pasívneho zušľachťovacieho styku, za rovnakých podmienok, aké by sa ne vzťahovali, keby sa vyvážali v tomto režime a predtým, než boli vyvezené, boli prepustené do voľného obehu.
§130
(1)
Systém navracania možno použiť pri všetkom tovare, s výnimkou takého, ktorý v okamihu prijatia colného vyhlásenia do voľného obehu
a)
podlieha množstvovým dovozným obmedzeniam,
b)
by mohol v rozsahu kvót podliehať preferenčnému sadzobnému opatreniu alebo jednostrannému opatreniu podľa § 13 ods. 1 písm. e) až g),
c)
podlieha vyrovnávacej dávke ustanovenej právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.
(2)
Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém navracania použije iba vtedy, ak nie je v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu určená žiadna vývozná náhrada za vývoz zušľachtených výrobkov.
(3)
Povolenie použiť systém navracania možno udeliť iba vtedy, ak v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov na vývoz
a)
dovážaný tovar nepodlieha vyrovnávacej dávke podľa odseku 1 písm. c),
b)
na vývoz zušľachtených výrobkov nie je určená žiadna vývozná náhrada.
§131
V colnom vyhlásení, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do voľného obehu, musí byť uvedené, že sa použije systém navracania a odkaz na udelené povolenie. Colné orgány môžu požadovať, aby toto povolenie bolo priložené k colnému vyhláseniu.
§132
Na systém navracania sa nevzťahujú ustanovenia § 121 ods. 1 písm. b), § 121 ods. 3 a 5, § 124 ods. 4, § 126 a 127.
§133
Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov vykonávaný podľa § 129 ods. 1 sa nepovažuje za vývoz v zmysle § 134, s výnimkou prípadu, keď tieto výrobky nie sú dovezené späť do tuzemska v určenej lehote.
§134
(1)
Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, môže žiadať vrátenie alebo odpustenie dovozného cla, ak preukáže, že zušľachtené výrobky získané z dovážaného tovaru prepusteného do voľného obehu v systéme navracania boli
a)
vyvezené pod colným dohľadom do zahraničia, alebo
b)
prepustené, s ohľadom na následný vývoz, do režimu tranzitu, uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia alebo aktívneho zušľachťovacieho styku (režimy s podmienečným oslobodením od cla) alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, za splnenia podmienok určených pre použitie príslušného režimu.
(2)
Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 1 sa zušľachtené výrobky považujú za zahraničný tovar.
(3)
Žiadosť o vrátenie cla treba podať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď colný dlh vznikol.
(4)
Zušľachtené výrobky prepustené do režimu uvedeného v odseku 1 alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu možno prepustiť do voľného obehu iba na základe povolenia colného úradu. Suma vráteného alebo odpusteného dovozného cla sa v týchto prípadoch pokladá za výšku colného dlhu; ustanovenia § 128 písm. a) tým nie sú dotknuté.
Piaty oddiel
Prepracovanie pod colným dohľadom
§135
Režim prepracovania pod colným dohľadom umožňuje prepracovanie zahraničného tovaru v tuzemsku pri takých spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho sadzobné zaradenie alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, a výrobky vzniknuté v dôsledku týchto operácií prepustí colný úrad do voľného obehu s použitím pre ne platných colných sadzieb. Tieto výrobky sa označujú ako spracované výrobky.
§136
Ministerstvo ustanoví vyhláškou prípady, keď nemožno prepustiť tovar do režimu prepracovania pod colným dohľadom.
§137
Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom udelia colné orgány na žiadosť osoby, ktorá vykonáva prepracovanie alebo zabezpečí, aby sa prepracovanie vykonalo v jej mene.
§138
Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba vtedy,
a)
ak možno dovážaný tovar identifikovať v spracovaných výrobkoch,
b)
ak nemožno tovar po prepracovaní rovnako hodnotiť alebo ekonomicky navrátiť do jeho pôvodného stavu, v ktorom bol pred prepustením do tohto režimu,
c)
ak nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov upravujúcich určenie pôvodu tovaru alebo ktoré ustanovujú množstvové obmedzenie vzťahujúce sa na dovážaný tovar,
d)
ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby sa v tuzemsku vytvorili alebo udržali príslušné spracovateľské činnosti bez toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.
§139
Colné orgány môžu držiteľovi povolenia povoliť, aby prepracovaním tovaru vo svojom záujme poveril tretiu osobu.
§140
Ustanovenia § 124 a 125 sa pre režim prepracovania pod colným dohľadom použijú primerane.
§141
Ak vznikol colný dlh pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní s tými, na ktoré sa vzťahuje povolenie, v štádiu čiastočného spracovania, vypočíta sa colný dlh podľa colných sadzieb príslušných pre tovar v nezmenenom stave v okamihu, na ktorý sa vzťahuje § 207.
§142
Ak dovážaný tovar v okamihu prepustenia do voľného obehu spĺňa podmienky pre priznanie preferenčných opatrení a tieto preferenčné opatrenia sú použiteľné na rovnaký tovar, ako sú spracované výrobky prepustené do voľného obehu, vymeria sa dovozné clo, ktorému spracované výrobky podliehajú podľa týchto opatrení.
Šiesty oddiel
Dočasné použitie
§143
Režim dočasného použitia umožňuje, aby zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť v nezmenenom stave, sa v tuzemsku používal s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla bez toho, aby sa na tento dovoz vzťahovali obchodno-politické opatrenia.
§144
Povolenie na dočasné použitie udeľujú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá bude tovar používať sama alebo na ktorej zodpovednosť sa bude tovar používať.
§145
(1)
Colné orgány odmietnu žiadosť o povolenie režimu dočasného použitia, ak nemožno predmetný tovar stotožniť.
(2)
Colné orgány však môžu povoliť použitie režimu dočasného použitia bez toho, aby sa mohol predmetný tovar stotožniť, ak s ohľadom na povahu tovaru a jeho použitie nemožnosť stotožnenia neumožní zneužitie tohto režimu.
§146
(1)
Colné orgány určia lehotu, počas ktorej sa musí dovezený tovar vyviezť späť alebo sa mu pridelí iné colne schválené určenie. Táto lehota musí byť dostatočná, aby sa mohol dosiahnuť cieľ zamýšľaného použitia.
(2)
Tovar možno prepustiť do režimu dočasného použitia maximálne na dobu dvadsiatich štyroch mesiacov; osobitné lehoty ustanovené podľa § 147 tým nie sú dotknuté.
(3)
Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, predĺžiť lehoty ustanovené podľa odsekov 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané použitie tovaru.
§147
Prípady a osobitné podmienky, za ktorých možno prepustiť tovar do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla, ustanoví ministerstvo vyhláškou.
§148
(1)
Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla môže colný úrad povoliť iba pri tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a ktorý nie je uvedený vo vyhláške vydanej podľa § 147 alebo je v tejto vyhláške uvedený, ale nespĺňa všetky podmienky určené na prepustenie do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť zoznam tovaru, ktorý nemožno prepustiť do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
§149
(1)
Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla za každý, hoci len začatý mesiac, počas ktorého bol tovar prepustený do tohto režimu, je 3 % z úhrnnej sumy cla, ktoré by sa malo vybrať za uvedený tovar, keby v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.
(2)
Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia než tá, ktorá by sa vybrala, keby predmetný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.
§150
(1)
Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú pri režime dočasného použitia podľa § 94 neznamená, že pre každé do úvahy pripadajúce obdobie použitia platí rovnaký postup pri oslobodení od dovozného cla.
(2)
Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 z jednej osoby na druhú umožňuje čiastočné oslobodenie od dovozného cla počas toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná zaplatiť dlžnú sumu dovozného cla za celý príslušný mesiac.
§151
Siedmy oddiel
Pasívny zušľachťovací styk
§153
(1)
Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby česko-slovenský tovar bol dočasne vyvezený do zahraničia za účelom podrobenia spracovateľským operáciám a aby zušľachtené výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ustanovenia § 129 a § 162 až 168 tým nie sú dotknuté.
(2)
Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie
a)
dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,
b)
spracovateľskými operáciami operácie uvedené v § 120 ods. 1 písm. a) až c),
c)
zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.
§154
(1)
Česko-slovenský tovar nemožno prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,
a)
ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vrátenie alebo odpustenie dovozného cla,
b)
ak bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, ak podmienky pre oslobodenie ešte trvajú,
c)
ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vývoznú náhradu alebo ak sa priznala iná finančná výhoda, než je výhoda ustanovená právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve priznávané pri vývoze spomenutého tovaru.
(2)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa ustanovenie odseku 1 nepoužije.
(3)
Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne vyvezený tovar.
§155
(1)
Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku udeľujú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zariaďuje vykonanie spracovateľských operácií.
(2)
Inej osobe, než je uvedená v odseku 1, možno udeliť povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú zo spojenia česko-slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným ako zušľachtené výrobky, za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru bez toho, aby sa to nepriaznivo dotklo základných záujmov česko-slovenských výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.
§156
(1)
Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba vtedy,
a)
ak možno zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru,
b)
ak nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho zušľachťovacieho styku pravdepodobne vážne poškodí zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.
(2)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).
§157
(1)
Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť do tuzemska. Túto lehotu možno z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, predĺžiť.
(2)
Ustanovenia § 125 sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.
§158
Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla uvedené v § 159 ods. 1 sa prizná iba vtedy, ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v mene alebo v prospech
a)
osoby, ktorej sa povolenie udelilo, alebo
b)
inej česko-slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie udelilo, a ak sú splnené podmienky pre udelenie tohto povolenia.
§159
(1)
Výška oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by sa k rovnakému okamihu vymeralo z dočasne vyvážaného tovaru v prípade, že by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná spracovateľská operácia.
(2)
Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnotou dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, ktorá sa vzala do úvahy pri určení colnej hodnoty podľa § 31 ods. 1 písm. b) bod 1, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky pre oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma skutočne vybraného dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.
(3)
Ak možno na zušľachtené výrobky uplatniť preferenčné opatrenia uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) a f) a tieto opatrenia možno uplatniť na tovar rovnakého sadzobného zaradenia, ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, keby dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.
(4)
Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú.
§160
(1)
Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla, ak deklarant preukáže, že tovar bol opravený bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných vyporiadaní práv zo zodpovednosti za vady.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď vada tovaru bola zistená pri jeho prvom prepustení do voľného obehu.
§161
(1)
Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.
(2)
Náklady na opravu budú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou, ktorej sa povolenie udelilo, a osobou, ktorá opravu vykonala.
(3)
Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.
Prostá výmena
§162
(1)
Systém prostej výmeny umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok (ďalej len „náhrada“) nahradil zušľachtený výrobok.
(2)
Colné orgány povolia použitie systému prostej výmeny vtedy, ak spracovateľská operácia zahŕňa iba opravu iného česko-slovenského tovaru, než na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.
(3)
Colné orgány povolia, za podmienok nimi určených, dovoz náhrad ešte pred dočasným vývozom tovaru (predchádzajúci dovoz).
(4)
V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej sa povolenie udelilo, povinná zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.
§163
(1)
Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú technickú charakteristiku, akú by mal dočasne vyvážaný tovar, keby bol zušľachtený.
(2)
Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí sa náhrada tiež používať a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa náhrada dodala bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných práv zo zodpovednosti za vady, môžu colné orgány povoliť výnimku.
§164
Prostá výmena sa môže povoliť iba vtedy, ak možno overiť, že sú splnené podmienky ustanovené v § 163.
§165
Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa vzťahujú aj na náhrady; ustanovenie § 168 tým nie je dotknuté.
§166
(1)
Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar vyvezený v lehote dvoch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.
(2)
Z dôvodov hodných zreteľa, môžu colné orgány na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.
§167
Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa § 159, určí sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie.
§168
Ustanovenia § 155 ods. 2 a § 156 ods. 1 písm. a) sa na prostú výmenu nevzťahujú.
§169
Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa použijú tiež na účely vykonávania nesadzobných obchodno-politických opatrení.
TRETÍ DIEL
VÝVOZ
§170
(1)
Režim vývozu umožňuje, aby česko-slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie obchodno-politických opatrení a ďalšie vývozné formality.
(2)
Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený tovar, ktorý sa má dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv.4)
§171
(1)
Česko-slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v režime vývozu. Ustanovenia colných predpisov uplatňované na tovar vyvážaný cestujúcimi, tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režimu tranzitu tým nie sú dotknuté.
(2)
Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz sa podáva na colnom orgáne, v ktorého územnom obvode má vývozca sídlo alebo bydlisko, alebo na colnom orgáne, v ktorého územnom obvode sa tovar na vývoz balí alebo nakladá.
(3)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady a podmienky, keď možno colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz podať na inom colnom orgáne.
§172
Colné orgány prepustia tovar na vývoz s podmienkou, že tovar vystúpi do zahraničia v lehote nimi určenej, v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, aké platili v okamihu prijatia colného vyhlásenia na vývoz.
SIEDMA HLAVA
SLOBODNÉ COLNÉ PÁSMA A SLOBODNÉ COLNÉ SKLADY
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§173
(1)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného územia, oddelené od ostatného colného územia, v ktorých sa tovar tam umiestnený považuje z hľadiska ciel vyberaných v súvislosti s dovozom a vývozom tovaru, akoby sa nenachádzal na colnom území, a kde
a)
zahraničný tovar nepodlieha dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam,
b)
pre česko-slovenský tovar osobitné predpisy ustanovujú ako dôsledok jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na tovar pri jeho vývoze.
(2)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
§174
(1)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colnými orgánmi tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu a výstupy z nich a musia byť určené miesta ich vstupu a výstupu.
(2)
Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom súhlase colných orgánov.
DRUHÝ DIEL
UMIESTŇOVANIE TOVARU V SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSMACH A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOCH
§175
(1)
Obvod a vstupné a výstupné miesta slobodného colného pásma a slobodného colného skladu sú pod dohľadom colných orgánov.
(2)
Osoby a dopravné prostriedky vstupujúce do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo vystupujúce z nich možno podrobiť colnej kontrole.
(3)
Prístup do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu možno odoprieť osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných predpisov.
(4)
Colné orgány sú oprávnené kontrolovať tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto kontroly sa budú colným orgánom odovzdávať kópie dopravných dokladov sprevádzajúcich vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo budú tieto doklady za týmto účelom uschované pre potreby colných orgánov osobou nimi určenou.
§176
(1)
V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade možno umiestniť česko-slovenský tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod a miesto jeho dovozu alebo miesto určenia, včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z veterinárnych, rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.
(2)
Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar alebo vyžaduje osobitné zariadenie, možno umiestniť iba v priestoroch na to špeciálne vybavených.
§177
(1)
Tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa nemusí predložiť colnému úradu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie § 175 ods. 4 tým nie je dotknuté.
(2)
Tovar sa však musí predložiť colným orgánom a bude podrobený predpísaným colným formalitám vtedy, ak
a)
ak bol prepustený do režimu, ktorý bol ukončený umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu; ak príslušný režim umožňuje, aby sa tovar nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,
b)
je umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu na základe rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla,
c)
bola podaná žiadosť o preddavok na platbu vývoznej náhrady pri tovare, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,
d)
podlieha vývoznému clu.
(3)
Na žiadosť oprávnenej osoby colný úrad potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade je buď česko-slovenský tovar, alebo zahraničný tovar.
TRETÍ DIEL
PREVÁDZKA SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSEM A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOV
§178
(1)
Doba umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.
(2)
Ministerstvo môže vyhláškou túto dobu obmedziť pri česko-slovenskom tovare, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.
§179
(1)
Akákoľvek priemyselná, obchodná alebo servisná činnosť v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade je povolená za podmienok ustanovených týmto zákonom. Vykonávanie týchto činností je potrebné colným orgánom vopred oznámiť.
(2)
S ohľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môžu colné orgány určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade zakázať alebo obmedziť.
(3)
Colné orgány môžu osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať, aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
§180
(1)
Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, po dobu tohto umiestnenia
a)
možno prepustiť do voľného obehu za podmienok určených pre prepustenie do tohto režimu a podmienok uvedených v § 185,
b)
možno bez povolenia použiť ako náhradný tovar za tovar, ktorý má byť prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku,
c)
možno prepustiť do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených pre tento režim,
d)
možno prepustiť do režimu prepracovania pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,
e)
možno prepustiť do režimu dočasného použitia za podmienok určených pre tento režim,
f)
môže osoba, ktorá je na to oprávnená, prenechať v prospech štátu,
g)
možno zničiť, za predpokladu, že osoba, ktorá je na to oprávnená, poskytne colným orgánom všetky informácie, ktoré považuje za potrebné.
(2)
Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), možno použiť spôsoby kontroly platné pre tieto režimy.
§181
Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 173 ods. 1 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar ustanovené týmto predpisom. Tieto manipulácie možno vykonávať bez povolenia.
§182
Na iné účely, ako sú uvedené v § 180 a 181, sa nesmie zahraničný tovar a česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 173 ods. 1 písm. b), v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo použiť.
§183
(1)
Osoba vykonávajúca v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti uvedené v § 179 ods. 1 je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom určeným colnými orgánmi, ktorej základom je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi tak, aby bola možná identifikácia tovaru a získal sa prehľad o jeho pohybe. Tovar musí byť zanesený do tejto evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto osoby. Evidencia sa musí dať colným orgánom k dispozícii, aby sa umožnila kontrola, ktorú považujú za potrebnú.
(2)
V prípade premiestnenia tovaru vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu musia sa doklady vzťahujúce sa na toto premiestnenie uschovať pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie tovaru vykonávané v súvislosti s premiestnením sa považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.
ŠTVRTÝ DIEL
VÝVOZ TOVARU ZO SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSEM A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOV
§184
(1)
Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, možno tovar opúšťajúci slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad
a)
vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia alebo
b)
dodať do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Ustanovenia § 4 a 5 a § 36 až 53, s výnimkou ustanovení § 47 až 52 týkajúcich sa česko-slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby predtým bol prepustený do režimu tranzitu alebo iného režimu.
§185
(1)
Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady na skladovanie alebo zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezahrnú, ak budú odlíšené od ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.
(2)
Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, na základe povolenia colných orgánov, vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia § 108 ods. 3 potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru alebo zlepšenie jeho balenia alebo predajnej akosti alebo úpravy pre dopravu, vymeria sa na žiadosť dovozcu clo podľa povahy tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.
§186
(1)
Česko-slovenskému tovaru, uvedenému v § 173 ods. 1 písm. b), ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, sa určia spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu poskytujú výhody, ktoré sú obvykle spojené s vývozom tohto tovaru.
(2)
Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ak v lehote uvedenej vo vyhláške vydanej podľa § 178 ods. 2 nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, urobia colné orgány potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi pre nedodržanie príslušného režimu.
§187
(1)
Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo prepustil do príslušného režimu, možno použiť potvrdenie uvedené v § 177 ods. 3, aby sa preukázalo, či ide o česko-slovenský alebo zahraničný tovar.
(2)
Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný alebo česko-slovenský tovar, pokladá sa tovar
a)
na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo vývozných obchodno-politických opatrení za česko-slovenský tovar,
b)
v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.
§188
Colné orgány kontrolujú, aby pri vývoze alebo spätnom vývoze tovaru zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa dodržiavali ustanovenia právnych predpisov upravujúce vývoz alebo spätný vývoz tovaru.
ÔSMA HLAVA
OSOBITNÉ KONANIE
PRVÝ DIEL
SPÄTNÝ VÝVOZ, ZNIČENIE A PRENECHANIE TOVARU V PROSPECH ŠTÁTU
§189
(1)
Zahraničný tovar dovezený do tuzemska
a)
možno vyviezť späť do zahraničia alebo
b)
možno zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov alebo
c)
môže oprávnená osoba prenechať v prospech štátu.
(2)
Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu musí sa vopred colným orgánom oznámiť. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu ako režimu tranzitu, musí sa podať colné vyhlásenie podľa § 54 až 81.
(3)
Colné orgány povolia zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky, že sa zachovajú predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu žiadne náklady, okrem nákladov súvisiacich s jeho predajom.
(4)
Odpadu a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, možno prideliť colne schválené určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia do príslušného režimu.
(5)
Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.
DRUHÝ DIEL
VRÁTENÝ TOVAR
§190
(1)
Česko-slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od dovozného cla.
(2)
Colné orgány môžu lehotu uvedenú v odseku 1 z dôvodov hodných zreteľa predĺžiť.
(3)
Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, priznajú colné orgány oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak sa tento tovar opäť použije na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužíva na rovnaký účel, zníži sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma vyplývajúca z prepustenia vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.
(4)
Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar
a)
bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho styku, s výnimkou prípadov, keď sa vráti v stave, v akom bol vyvezený,
b)
podlieha opatreniam vzťahujúcim sa na vývoz do iných štátov.
(5)
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podrobnosti a podmienky, za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.
§191
Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol. Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podmienky, za ktorých možno od tejto požiadavky upustiť.
§192
Ustanovenia § 190 a 191 sa použijú primerane na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku.
TRETÍ DIEL
OSLOBODENIE OD CLA
§193
(1)
Od cla je oslobodený tovar, ktorý je pri dovoze a vývoze oslobodený od colnej kontroly, a tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem.
(2)
Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí ustanoví vyhláškou prípady, keď je tovar vzhľadom na jeho konečné použitie oslobodený od cla, ako aj podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla.
(3)
Ak niektorý štát neposkytuje colné oslobodenie na tovar dovážaný z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu ustanovenom vyhláškou ministerstva, môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.
(4)
Ak tovar podliehajúci clu bol čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, môžu colné orgány určiť, že po dobu najdlhšie troch rokov odo dňa, keď bol tovar takto prepustený, sa smie používať len na určitý účel alebo že sa nesmie scudziť.
DEVIATA HLAVA
COLNÝ DLH
PRVÝ DIEL
VZNIK COLNÉHO DLHU
§194
(1)
Colný dlh pri dovoze vzniká
a)
prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu,
b)
prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu prijatia colného vyhlásenia.
(3)
Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí. Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov uvedeného v odseku 1 urobí na podklade informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné clo alebo jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.
§195
(1)
Colný dlh pri dovoze vzniká
a)
nezákonným dovozom tovaru podliehajúceho dovoznému clu do tuzemska, alebo
b)
nezákonným dovozom tovaru umiestneného do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b).
(3)
Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do tuzemska.
(4)
Dlžníkom je
a)
osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,
b)
každá osoba, ktorá sa zúčastnila na nezákonnom dovoze tovaru a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tento dovoz je nezákonný,
c)
každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo držala, a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá v čase získania alebo dôjdenia tovaru, že bol dovezený nezákonne.
§196
(1)
Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká jeho nezákonným odňatím colnému dohľadu.
(2)
Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému dohľadu.
(3)
Dlžníkom je
a)
osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu,
b)
každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma colnému dohľadu,
c)
každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu,
d)
osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.
§197
(1)
V iných prípadoch, než sú uvedené v § 196, ak nemajú nedostatky zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho clu vzniká
a)
nesplnením niektorej povinnosti vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,
b)
nedodržaním podmienok ustanovených pre prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo pre prepustenie tovaru s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia.
(2)
Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, sa prestáva plniť, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, ak sa zistí dodatočne, že podmienky ustanovené pre prepustenie do tohto režimu alebo pre úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru sa v skutočnosti nesplnili.
(3)
Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu alebo povinnosti ustanovené pre použitie režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo má plniť podmienky ustanovené pri prepustení tohto tovaru do príslušného režimu.
§198
(1)
Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká spotrebou alebo použitím v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade za iných podmienok, než ktoré sú ustanovené colnými predpismi. Ak dôjde k strate tovaru a táto strata sa colným orgánom náležite nevysvetlí a nepreukáže, považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý sa spotreboval alebo použil v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
(2)
Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar spotrebovaný alebo po prvý raz použitý v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.
(3)
Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo po prvý raz použil, a každý, kto sa na spotrebe alebo použití zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že je tovar spotrebovaný alebo používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi. Ak sa stratený tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, a nie je možné postupovať podľa prechádzajúcej vety, je osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako posledný držiteľ tovaru.
§199
(1)
Ustanovenia § 195 a 197 ods. 1 písm. a) neplatia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností vzniknutých z
a)
ustanovení § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b), alebo
b)
uskladnenia tovaru v dočasnom sklade, alebo
c)
použitie režimu, do ktorého bol tovar prepustený,
vyplýva z úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty spomenutého tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colného úradu. Na účely tohto odseku sa považuje tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho už nemôže nikto používať.
(2)
Colný dlh nevzniká pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je taký tovar so súhlasom colných orgánov vyvezený späť.
§200
Ak nevznikne v súlade s § 199 ods. 1 colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpad a zvyšky vyplývajúce zo zničenia tovaru sa považujú za zahraničný tovar.
§201
Ak za podmienok uvedených v § 196 alebo § 197 vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa už zaplatená suma dovozného cla od výšky colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak colný dlh vznikol pri odpade a zvyškoch vyplývajúcich zo zničenia predmetného tovaru.
§202
(1)
Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa podalo colné vyhlásenie, vzniká colný dlh vývozom tovaru do zahraničia.
(2)
Colný dlh vzniká v okamihu, keď je colné vyhlásenie prijaté colnými orgánmi.
(3)
Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí.
§203
(1)
Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa nepodalo colné vyhlásenie, aj keď sa malo podať, vzniká colný dlh vývozom tovaru do zahraničia.
(2)
Colný dlh vzniká v okamihu, keď predmetný tovar skutočne opúšťa tuzemsko.
(3)
Dlžníkom je ten, kto
a)
tovar vyviezol,
b)
sa na takom vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že colné vyhlásenie sa nepodalo, aj keď sa malo podať.
§204
(1)
Colný dlh vzniká nedodržaním podmienok umožňujúcich, aby bol tovar vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo úplným oslobodením od vývozného cla.
(2)
Colný dlh vzniká v okamihu, keď bol tovar dodaný na iné miesto určenia, než ktoré bolo určené v podmienkach umožňujúcich, aby tovar bol vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo úplným oslobodením od vývozného cla. Ak nemožno tento okamih určiť, vzniká colný dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu o tom, že boli splnené podmienky oprávňujúce priznanie takého oslobodenia.
(3)
Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí.
§205
Colný dlh podľa § 194 až 198 a § 202 až 204 vzniká aj vtedy, keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok a falšovaných peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo dovozu.
§206
Ak je niekoľko osôb zodpovedných za splnenie colného dlhu, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.
§207
(1)
Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa dovozné alebo vývozné clo podľa predpisov platných v okamihu, keď colný dlh vznikol.
(2)
Ak nemožno presne určiť okamih, keď colný dlh vznikol, vzniká colný dlh v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako okamih, v ktorom bol tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.
§208
(1)
Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom bol tovar v situácii, v ktorej colný dlh vzniká.
(2)
Ak miesto vzniku colného dlhu nemožno určiť podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako miesto, na ktorom bol tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.
§209
(1)
Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a niektorými štátmi vyplýva, že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného sadzobného zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, a ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vzniká colný dlh pri dovoze zahraničného tovaru vloženého do predmetného tovaru vydaním osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného sadzobného zaobchádzania v týchto štátoch.
(2)
Colný dlh vzniká okamihom prijatia vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný tovar.
(3)
Dlžníkom je deklarant.
(4)
Suma dovozného cla zodpovedajúca tomuto colnému dlhu sa určí za rovnakých podmienok, za ktorých by sa bol určil colný dlh, keby colné orgány v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zahraničného tovaru do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku prijali colné vyhlásenie na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu.
DRUHÝ DIEL
ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU
§210
(1)
Ak colné orgány v súlade s colnými predpismi môžu vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, musí toto zabezpečenie poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom stať.
(2)
Colné orgány môžu požadovať na jeden colný dlh iba jeden druh zabezpečenia.
(3)
Colné orgány môžu povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu vykonala iná osoba než tá, od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu požaduje.
(4)
Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak je dlžníkom štátny orgán alebo spoločnosť, v ktorej podiel štátu na základnom imaní je najmenej 50 %.
§211
(1)
Ak zabezpečenie colného dlhu nie je určené colnými predpismi ako povinné, môžu colné orgány požadovať zabezpečenie colného dlhu, ak sa dôvodne domnievajú, že colný dlh, ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote splnený. Ak colné orgány nepožadujú zabezpečenie colného dlhu, môžu požadovať od osoby uvedenej v § 210 ods. 1 záručné vyhlásenie, v ktorom budú uvedené povinnosti, ktoré je táto osoba povinná plniť.
(2)
Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 požadujú colné orgány
a)
v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe požadujú zabezpečenie colného dlhu, alebo
b)
kedykoľvek vzápätí po tom, čo zistia, že nie je isté, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, bude v určenej lehote splnený.
§212
Na žiadosť dlžníka povolia colné orgány globálne zabezpečenie colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť z jednej alebo niekoľkých operácií.
§213
(1)
Ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného dlhu, určia colné orgány toto zabezpečenie vo výške, ktorou je
a)
presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak možno túto výšku bezpečne určiť v čase, keď sa zabezpečenie colného dlhu požaduje,
b)
colnými orgánmi odhadnutá najvyššie možná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť, v ostatných prípadoch.
Ak je colný dlh, ktorý v priebehu doby mení svoju výšku, globálne zabezpečený, určí sa taká výška zabezpečenia, ktorá umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.
(2)
Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné, a colné orgány toto zabezpečenie vyžadujú, určia výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odseku 1.
(3)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých možno colný dlh zabezpečiť paušálne.
§214
Zabezpečenie colného dlhu možno urobiť
a)
zložením hotovosti (colná zábezpeka), alebo
b)
poskytnutím záruky.
§215
Za zabezpečenie colného dlhu rovnocenné zloženiu hotovosti sa považuje
a)
predloženie šeku, ktorého vyplatenie je zaručené bankou,
b)
predloženie akéhokoľvek iného dokladu uznaného colnými orgánmi ako prostriedok platby.
§216
(1)
Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú výšku colného dlhu.
(2)
Ručiteľom môže byť iba
a)
banka,
b)
akákoľvek osoba, na základe povolenia colných orgánov.
(3)
Colné orgány môžu odmietnuť alebo nepovolia navrhnutého ručiteľa, ak majú dôvodné podozrenie, že colný dlh nebude v určenej lehote splnený.
§217
Osoba, od ktorej sa požaduje zabezpečenie colného dlhu, si môže vybrať, ktorým zo spôsobov uvedených v § 214 colný dlh zabezpečí. Colné orgány môžu však odmietnuť navrhnutý spôsob zabezpečenia colného dlhu, ak nie je zlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Colné orgány môžu určiť, aby sa zvolený spôsob zabezpečenia colného dlhu dodržal v priebehu určenej doby.
§218
Ak colné orgány zistia, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu nezabezpečuje tento dlh alebo že už nie je isté, že dostatočne zabezpečuje splnenie colného dlhu v určenej lehote, budú vyžadovať od dlžníka dodatočné zabezpečenie colného dlhu alebo nahradenie pôvodného zabezpečenia novým zabezpečením.
§219
(1)
Zabezpečenie colného dlhu nezanikne, dokiaľ colný dlh nie je splnený alebo dokiaľ by ešte mohol vzniknúť. Ak colný dlh bude splnený alebo už nemôže vzniknúť, zabezpečenie zaniká.
(2)
Ak bol colný dlh splnený čiastočne alebo môže vzniknúť iba ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.
TRETÍ DIEL
URČENIE COLNÉHO DLHU
Prvý oddiel
Zápis v účtovných dokladoch a oznámenie sumy cla dlžníkovi
§220
(1)
Každú sumu dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcu colnému dlhu (ďalej len „suma cla“) musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené všetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie; vymerané clo colné orgány zapíšu do svojich účtovných dokladov.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí,
a)
ak bolo dočasne zavedené antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, alebo
b)
ak je dlžná suma cla vyššia než tá, ktorá bola vymeraná na základe záväznej informácie o sadzobnom zaradení.
§221
(1)
Ak colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu, iného než dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, zapíšu colné orgány sumu cla do účtovných dokladov ihneď, len čo bola vymeraná, najneskôr však druhý deň nasledujúci po dni, keď bol tovar prepustený. Ak bol colný dlh zabezpečený, možno celkovú sumu cla, vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty určenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovných dokladov jednotným zápisom na konci tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do piatich dní po uplynutí spomenutej lehoty.
(2)
Ak colné predpisy ustanovujú, že tovar možno prepustiť, ak sú splnené podmienky, ktorými sa spravuje určenie výšky colného dlhu alebo výber cla, vykoná sa zápis v účtovných dokladoch najneskôr do dvoch dní po dni, keď sa malo zaplatiť clo vyplývajúce z colného dlhu. Ak sa colný dlh vzťahuje na dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, bude toto clo zapísané v účtovných dokladoch najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu ustanovujúceho uloženie antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla.
(3)
Ak colný dlh vznikol za iných podmienok, než sú uvedené v odseku 1, bude príslušná suma cla zapísaná do účtovných dokladov dňa, keď colné orgány môžu
a)
vymerať výšku príslušného cla,
b)
určiť osobu, ktorá je povinná toto clo zaplatiť.
§222
(1)
Colné orgány môžu lehotu na zápis do účtovných dokladov ustanovenú v § 221 predĺžiť
a)
z dôvodov zjednodušenia účtovníctva, alebo
b)
ak colné orgány nemôžu z dôvodov hodných zreteľa dodržať určené lehoty.
Predĺženie lehoty však nesmie presiahnuť 14 dní.
(2)
Lehoty uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, keď je lehota predĺžená z dôvodov nehody alebo vyššej moci.
§223
(1)
Ak clo vyplývajúce z colného dlhu nebolo zapísané do účtovných dokladov v súlade s ustanoveniami § 221 a 222 alebo ak bola do účtovných dokladov zapísaná nižšia ako dlžná suma cla, bude suma cla, ktorá sa má vybrať alebo zostáva na vybratie, zapísaná do účtovných dokladov do dvoch dní odo dňa, keď colné orgány môžu vymerať dlžnú sumu cla a určiť dlžníka. Túto lehotu možno predĺžiť v súlade s ustanovením § 222.
(2)
Následný zápis v účtovných dokladoch sa nevykoná, ak
a)
dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov na základe neskoršieho rozhodnutia súdu,
b)
dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov zavinením colných orgánov a osoba, ktorá je povinná zaplatiť clo, konala dobromyseľne a splnila všetky podmienky ustanovené colnými predpismi upravujúce podávanie colného vyhlásenia.
(3)
Ministerstvo môže ustanoviť vyhláškou prípady, keď colné orgány nemusia dodatočne zaniesť do účtovných dokladov nižšie sumy cla, než je vymeraná suma cla.
§224
(1)
Sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch, oznámia colné orgány dlžníkovi.
(2)
Ak deklarant zapísal sumu cla do colného vyhlásenia pre informáciu, nemusia colné orgány túto sumu cla oznámiť, ak táto suma cla nezodpovedá sume cla nimi vymeranej. Rozhodnou pre prepustenie tovaru je suma cla zapísaná v účtovných dokladoch; ustanovenie § 221 ods. 1 tým nie je dotknuté.
§225
Ak sa colný dlh, ktorého suma bola zapísaná do účtovných dokladov a prípadne oznámená dlžníkovi, v súlade s § 241 až 248 pred zaplatením odpustil alebo po zaplatení vrátil, opravia colné orgány sumu zapísanú v účtovných dokladoch a prípadne aj príslušné oznámenie dlžníkovi.
Druhý oddiel
Splatnosť cla a postup pri platení cla
§226
(1)
Ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné v lehote 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho výšku dlžníkovi. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v § 221 ods. 1 druhá veta, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, než keby mu bol povolený odklad platby. Lehota sa automaticky predlžuje v prípadoch, keď dlžník nemohol v určenej lehote clo zaplatiť, pretože sa mu suma cla oznámila príliš neskoro.
(2)
Ak colné orgány povolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné v lehote určenej pre tieto spôsoby uľahčenia platby cla.
§227 Spôsob platenia cla
(1)
Clo možno platiť
a)
bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet colných orgánov
b)
v hotovosti
1.
poštovou poukážkou na príslušný účet colných orgánov,
2.
osobám povereným colnými orgánmi výhradne prijímať od dlžníkov platby cla v hotovosti; na prijatú platbu sú colné orgány povinné vydať potvrdenie,
3.
výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré sa majú exekúciou vymôcť, a ak v exekučnom príkaze nie je nariadené inak,
c)
preplatkom na inom cle.
(2)
Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom spojov ustanoví vyhláškou prípady a spôsob, keď vymerané clo môže vyberať pošta.
§228 Odklad úhrady cla
Za podmienok ustanovených v § 229 až 231 môžu colné orgány na žiadosť povoliť dlžníkovi odklad úhrady cla.
§229
Colné orgány odklad úhrady cla povolia, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.
§230
Colné orgány môžu povoliť odklad úhrady cla
a)
oddelene, pri jednotlivo zapísaných súm cla do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 prvá veta, alebo
b)
súhrnne, pri všetkých sumách cla zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 prvá veta, v lehote určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, alebo
c)
súhrnne, pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 druhá veta.
§231
(1)
Lehota pre odklad úhrady cla môže byť najviac 30 dní a určí sa takto,
a)
ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. a), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola suma cla zapísaná do účtovných dokladov; ak sa postupuje podľa § 222, lehota 30 dní sa zníži o počet dní zodpovedajúci počtu dní nad dva dni, ktoré sú potrebné na zápis do účtovných dokladov,
b)
ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. b), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici súhrnnej lehoty,
c)
ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. c), začína lehota plynúť odo dňa, keď uplynula lehota, počas ktorej bol predmetný tovar prepustený. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.
(2)
Ak je počet dní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nepárne číslo, rovná sa počet dní, ktoré sa odpočítajú od lehoty 30 dní, polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.
(3)
Ak sú lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a c) určené na kalendárne týždne alebo kalendárny mesiac, musí byť clo, ktorého úhrada bola odložená, zaplatené
a)
v piatok štvrtého kalendárneho týždňa nasledujúceho po týždni, v ktorom sa odloženie úhrady cla povolilo, ak je lehota určená na týždne,
b)
šestnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa odloženie úhrady cla povolilo, ak je lehota určená na mesiac.
§232
(1)
Ak deklarant nedoplní v lehote určenej colnými orgánmi colné vyhlásenie o predpísané údaje alebo nepredloží doklady potrebné na colné konanie, colné orgány nepovolia odklad úhrady cla, ktoré je zapísané v účtovných dokladoch v súlade s ustanovením tohto zákona, vzťahujúcim sa na prijatie neúplných colných vyhlásení.
(2)
Odklad úhrady cla však colné orgány môžu povoliť aj v prípadoch uvedených v odseku 1, ak suma cla, ktorá sa má vybrať, je zapísaná do účtovných dokladov pred uplynutím lehoty 30 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, keď pôvodná suma cla bola zapísaná do účtovných dokladov, alebo ak nebola zapísaná do účtovných dokladov, odo dňa, keď bolo prijaté colné vyhlásenie vzťahujúce sa na predmetný tovar. Lehota pre odloženie úhrady cla však nesmie v týchto prípadoch presiahnuť lehotu, ktorá by bola určená podľa § 231, keby suma dlžného cla bola zapísaná v účtovných dokladoch v čase, keď sa podalo colné vyhlásenie na predmetný tovar.
§233 Pozhovenie s clom a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť môžu colné orgány povoliť dlžníkovi pozhovenie s clom alebo jeho zaplatenie v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo ak nie je z iných dôvodov možné vybrať celý nedoplatok cla od dlžníka naraz, nie však na dobu dlhšiu, než je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok cla.
(2)
Ak colné orgány povolia pozhovenie s clom alebo zaplatenie cla v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený. Zabezpečenie sa však nebude požadovať, ak by to vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre neho spojené s vážnou ujmou.
(3)
Za dobu pozhovenia s clom zaplatí dlžník úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka. Colné orgány úrok predpíšu za celú dobu pozhovenia a o výške úroku dlžníka upovedomia. Tento úrok je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(4)
Colné orgány nemusia vyžadovať úrok, ak by jeho zaplatenie, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre neho spojené s vážnou ujmou.
§234
Dlžník môže sumu dlžného cla zaplatiť úplne alebo čiastočne aj pred uplynutím určenej lehoty.
§235
Tretia osoba môže úplne alebo sčasti zaplatiť clo namiesto dlžníka.
§236 Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodov z účtov v banke deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu dlžníka,
b)
pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty colných orgánov vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila alebo keď bola v prospech účtu colných orgánov v hotovosti prijatá. Pokiaľ je účet colných orgánov vedený v inej banke než účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke, v ktorej sa vedie účet colných orgánov, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných orgánov v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty colných orgánov, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najdlhšie nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banky a pošty povinné oznámiť colným orgánom deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colným orgánom úrok vo výške bežnej diskontnej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej zo sumy včas neprevedenej.
(3)
Pokiaľ dá dlžník príkaz na úhradu cla a banka príkaz nevykoná v deň uvedený v príkaze z iných dôvodov než z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi banka. Úhrada cla má prednosť pred inými úhradami.
(4)
O dodržaní postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 sú oprávnené presvedčovať sa miestnym vyšetrovaním colné orgány, v ktorých prospech sa platba uskutočnila, alebo colný orgán nimi dožiadaný.
§237
(1)
Ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote,
a)
sú colné orgány oprávnené použiť podľa svojej voľby všetky všetky ustanovené prostriedky včítane exekúcie, aby zabezpečili príslušnú platbu cla,
b)
bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods. 3.
(2)
Colné orgány môžu od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak
a)
by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre dlžníka spojené s vážnou ujmou, alebo
b)
jeho výška nepresiahne sumu 100 Kčs, alebo
c)
clo je zaplatené do piatich dní po uplynutí lehoty splatnosti.
(3)
Colné orgány môžu odpísať nedoplatok na cle z vlastného podnetu, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka aj iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo zrejme k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by výťažok vymáhania presiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje, ak síce nedoplatok na cle nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a nepomernými ťažkosťami.
ŠTVRTÝ DIEL
PREMLČANIE PRÁVA VYMÁHAŤ NEDOPLATOK CLA A ZÁNIK COLNÉHO DLHU
§238 Premlčanie práva vymáhať nedoplatok cla
(1)
Právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.
(2)
Ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
(3)
Na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovanej námietky.
(4)
Ak je nedoplatok cla zabezpečený na hnuteľných veciach, nemôže sa záložné právo premlčať, ak má veriteľ záloh v držaní.
(5)
Ak je nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemožno do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného práva namietať premlčanie nedoplatku.
(6)
Úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o zaplatenie cla doručená dlžníkovi.
§239 Zánik colného dlhu
Colný dlh zaniká
a)
zaplatením cla,
b)
odpustením cla,
c)
pri tovare navrhnutom do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť clo
1.
vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,
2.
prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním alebo zničením so súhlasom colných orgánov, alebo jeho zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo ak ho deklarant v súlade s § 189 prenechal v prospech štátu,
d)
následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, ak colný dlh vznikol v súlade s § 195 a tovar bol zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.
§240
Ustanovenia § 239 písm. a) až c) sa vzťahujú primerane aj na zánik colného dlhu uvedeného v § 209. Tento dlh zanikne, ak boli zrušené formality vykonávané s ohľadom na preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v § 209.
PIATY DIEL
VRÁTENIE A ODPUSTENIE CLA
§241
(1)
Vrátením cla sa rozumie vrátenie už zaplateného dovozného alebo vývozného cla.
(2)
Odpustením cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného dlhu alebo vyhlásenie jeho zápisu v účtovných dokladoch za neplatné, ak ešte nebolo clo zaplatené.
§242
(1)
Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak zistia, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná v súlade s colnými predpismi alebo bola zapísaná do účtovných dokladov v rozpore s § 223 ods. 2.
(2)
Colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo, ak sa im žiadosť podá v lehote troch rokov odo dňa, keď sa suma dlžníkovi oznámila. Túto lehotu colné orgány predĺžia, ak z evidencie predloženej dlžníkom vyplýva, že dlžník nemohol žiadosť v určenej lehote podať z dôvodu nehody alebo vyššej moci. Ak colné orgány zistia skutočnosti uvedené v odseku 1 sami, vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu.
§243
Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak platnosť colného vyhlásenia bola zrušená v súlade s § 65 až 68, clo bolo zaplatené a žiadosť o jeho vrátenie podala príslušná osoba v lehote uvedenej v § 67 a 68.
§244
(1)
Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak zistia, že suma cla zapísaná v účtovných dokladoch sa vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol vadný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený. Za vadný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.
(2)
Colné orgány vrátia alebo odpustia clo za podmienky, že
a)
tovar sa nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia potrebného na zistenie vady alebo že nezodpovedá zmluvným podmienkam, a
b)
tovar sa vyviezol späť do zahraničia.
(3)
Colné orgány na žiadosť oprávnenej osoby povolia, aby bol tovar namiesto spätného vývozu zničený pod ich priamym dohľadom alebo za účelom jeho neskoršieho spätného vývozu prepustený do režimu tranzitu alebo režimu uskladnenia v colnom sklade, alebo umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Na uvedené účely sa tento tovar pokladá za zahraničný tovar.
(4)
Colné orgány nevrátia alebo neodpustia dovozné clo, ak predmetný tovar ešte pred podaním colného vyhlásenia, bol dočasne dovezený na skúšky, s výnimkou prípadov, keď skutočnosť, že je tovar vadný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy, sa nemohla za normálnych okolností zistiť počas týchto skúšok.
(5)
Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné clo z dôvodov uvedených v odseku 1, ak sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov odo dňa, keď bola dlžníkovi suma cla oznámená. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môžu colné orgány túto lehotu predĺžiť.
§245
(1)
Ak príslušnej osobe nemožno pripočítať klamanie alebo zrejmé zanedbanie, môžu colné orgány dovozné alebo vývozné clo vrátiť alebo odpustiť aj z iných dôvodov, než sú uvedené v § 242 až 244, najmä vtedy, ak by bola zaplatením cla vážne ohrozená výživa dlžníka alebo osôb na jeho výživu odkázaných, alebo pokiaľ by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku dlžníka.
(2)
Colné orgány clo vrátia alebo odpustia z dôvodov uvedených v odseku 1, ak sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov odo dňa, keď bola suma cla oznámená dlžníkovi.
§246
Colné orgány dovozné alebo vývozné clo vrátia alebo odpustia iba vtedy, ak je suma cla, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť, vyššia ako 100 Kčs a ak žiadosť o vrátenie alebo odpustenie cla bola podaná v súlade s § 242 až 244. Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu.
§247
(1)
Ak colné orgány vrátili dovozné alebo vývozné clo alebo úrok z omeškania nimi predpísaný v dobe splatnosti cla, nie sú povinné platiť úroky. Colné orgány však úrok zaplatia, ak
a)
rozhodnutie o vrátení cla nerealizovali do jedného mesiaca odo dňa jeho vydania,
b)
rozhodnutie, ktorým sa nepovoľuje vrátenie cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené za neplatné. Úrok sa zaplatí odo dňa, keď bolo odvolanie podané.
(2)
Úroková sadzba sa rovná výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej platnej prvý deň kalendárneho štvrťroka.
§248
Colný dlh nezanikol a zápis v účtovných dokladoch je platný aj naďalej, ak sa colný dlh odpustil omylom alebo príslušná suma bola omylom vrátená.
DESIATA HLAVA
COLNÉ PRIESTUPKY A COLNÉ DELIKTY
PRVÝ DIEL
PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV
§249
Colné predpisy poruší ten, kto
a)
nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,
b)
uvedie nesprávne údaje o tovare podliehajúcom colnému dohľadu,
c)
spôsobí, že mu príslušný colný orgán udelil povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
d)
spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
e)
nedodrží podmienky ustanovené pre tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar, ktorý bol oslobodený od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade,
f)
falšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo tovare v tranzite,
g)
prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,
h)
poruší colné uzávery,
i)
neuposlúchne výzvu colného orgánu alebo colníka alebo inak im bráni pri výkone ich činnosti.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ PRIESTUPKY
§250 Colný priestupok
(1)
Colným priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 249, ak nejde o trestný čin.
(2)
Na zodpovednosť za colný priestupok postačí zavinenie z nedbanlivosti.
(3)
Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.
§251 Sankcie
(1)
Za colný priestupok možno uložiť tieto sankcie
a)
napomenutie,
b)
pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,
c)
prepadnutie tovaru.
(2)
Za colný priestupok uvedený v § 249 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 50 000 Kčs a za colný priestupok podľa § 249 písm. f) až i) pokutu 10 000 Kčs.
(3)
V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 5000 Kčs.
§252 Splatnosť pokuty
Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa uložila.
§253 Miestna príslušnosť
(1)
Colné priestupky prejednávajú colné orgány, v ktorých obvode bol colný priestupok zistený, aj keď bol spáchaný v obvode iného colného orgánu.
(2)
Colný orgán príslušný na prejednanie colného priestupku podľa odseku 1 môže postúpiť vec na prejednanie colnému orgánu, v ktorého obvode osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, býva alebo pracuje.
TRETÍ DIEL
COLNÉ DELIKTY
§254 Colný delikt
(1)
Colného deliktu sa dopustí právnická osoba, ktorá porušila alebo ohrozila záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 249.
(2)
Na účely uvedené v ustanoveniach tejto hlavy sa za právnickú osobu považuje aj fyzická osoba - podnikateľ.
§255 Sankcie
(1)
Za colný delikt možno uložiť tieto sankcie
a)
pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,
b)
prepadnutie tovaru.
(2)
Za porušenie colných predpisov uvedených v § 249 písm. a) až e) možno uložiť pokutu až do výšky 2 000 000,- Kčs a za porušenie colných predpisov uvedených v § 249 písm. f) až i) pokutu až do výšky 50 000,- Kčs.
(3)
Sankciu prepadnutia tovaru možno uložiť samostatne alebo spoločne so sankciou pokuty.
§256 Prepadnutie tovaru
(1)
Prepadnutie tovaru možno vysloviť, ak tovar patrí právnickej osobe, ktorá sa dopustila colného deliktu, a tovar
a)
bol na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený, alebo
b)
bol colným deliktom získaný alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.
(2)
Prepadnutie tovaru nemožno vysloviť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.
§257
Pokutu podľa § 255 alebo prepadnutie tovaru podľa § 256 možno právnickej osobe uložiť len do jedného roka odo dňa, keď sa colné orgány dozvedeli o tom, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa, keď k tomuto porušeniu alebo nesplneniu povinnosti došlo.
§258 Splatnosť pokuty
Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená.
§259 Zhabanie tovaru
(1)
Ak za colný delikt nebola uložená sankcia prepadnutia tovaru uvedeného v § 256 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa taký tovar zhabáva, ak nepatrí páchateľovi colného deliktu a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(2)
O zhabaní tovaru nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov. Ustanovenie § 256 ods. 2 platí obdobne.
(3)
Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.
§260 Miestna príslušnosť
(1)
Colné delikty prejednajú colné orgány, v ktorých obvode má príslušná osoba sídlo alebo bydlisko.
(2)
Ak táto osoba nemá sídlo alebo bydlisko v tuzemsku, prejedná colný delikt colný orgán, v ktorého obvode bol colný delikt spáchaný, alebo colný orgán, v ktorého obvode bol colný delikt zistený.
JEDENÁSTA HLAVA
COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO A VYMÁHANIE NEDOPLATKOV
PRVÝ DIEL
COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO
§261
(1)
Na zabezpečenie cla a jeho príslušenstva, daní a poplatkov vyberaných pri dovoze a pokuty vzniká podľa tohto zákona colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka alebo ručiteľa. Rozhodnutie colných orgánov o tom, na ktoré veci, prípadne pohľadávky dlžníka alebo ručiteľa sa colné záložné právo vzťahuje, sa doručí dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti nemu môže odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku a predmet colného záložného práva.
(3)
Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti zašle podľa povahy veci buď na záznam colného záložného práva v príslušnej evidencii, alebo držiteľovi zálohu, prípadne poddlžníkovi.
DRUHÝ DIEL
VYMÁHANIE NEDOPLATKOV
§262
(1)
Ak sa clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky nevyberajú pri dovoze, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov neuhradia v zákonnej lehote, vyzvú colné orgány dlžníka, aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote, najmenej osemdennej, a upozornia ho, že po uplynutí tejto náhradnej lehoty prikročia bez ďalšieho k vymáhaniu nedoplatku. Proti výzve sa možno odvolať v lehote pätnástich dní. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
Vymáhanie možno začať aj bez výzvy, pokiaľ hrozí nebezpečenstvo, že účel vymáhania bude zmarený, ak sa nepristúpi k vymáhaniu bez meškania.
(3)
Vymáhanie vykonávajú colné orgány exekúciou. O vykonanie exekúcie môžu colné orgány požiadať aj súd.
(4)
Exekučný titul pre exekúciu je vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažné plnenie.
(5)
Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na
a)
prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky,
b)
zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhrady za pracovný príjem, dôchodky, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.,
c)
predaj hnuteľných vecí,
d)
predaj nehnuteľností.
(6)
Pre výkon exekúcie sa použije primerane Občiansky súdny poriadok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám, ktorým sa exekučným príkazom ukladajú povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať do pätnástich dní námietky. O námietkach rozhodne colný orgán, ktorý exekúciu nariadil. Pokiaľ sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa proti exekučnému príkazu odvolanie, rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.
(8)
Výkon rozhodnutia možno odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky, o pozhovenie alebo odpustenie cla, a aj bez žiadosti, ak sa vyšetrujú skutočnosti rozhodné pre čiastočné alebo úplné zrušenie výkonu rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, už vykonané úkony zostanú zachované.
(9)
Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že sa vymáhalo neoprávnene, patrí dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymožené sumy náhrada v dvojnásobnej výške úroku uvedeného v § 233 ods. 3. Pokiaľ ešte exekúcia trvá, zruší ju colný úrad z úradnej povinnosti. Ak je skutočná škoda spôsobená neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhrádza sa táto škoda namiesto náhrady.
§263 Exekučné náklady
(1)
Exekučné náklady uhrádza dlžník, pokiaľ sa exekúcia nevykonala neoprávnene.
(2)
Náhrada exekučných nákladov spočíva jednak v náhrade nákladov za výkon zhabania a za výkon predaja, jednak v náhrade hotových výdavkov colných orgánov.
(3)
Náhrada nákladov za výkon zhabania je 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 200 Kčs. Ak sa pre ten istý nedoplatok vykonalo zhabanie niekoľkými samostatnými úkonmi, alebo ak sa zhabanie opakovalo, náhrada nákladov za výkon zhabania toho istého nedoplatku sa počíta len raz.
(4)
Náhrada nákladov za výkon predaja je 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 200 Kčs.
(5)
Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa počíta zo sumy zaokrúhlenej na celé stokoruny hore.
(6)
Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady z výkonu zhabania podľa odseku 3 vždy, len čo na výkon exekúcie poverený pracovník colného úradu alebo súdu oznámil dlžníkovi alebo jeho zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal úvodnú vetu exekučnej zápisnice alebo len čo bol odoslaný exekučný príkaz.
(7)
Pri exekučných nákladoch za výkon predaja podľa odseku 4 je dlžník povinný ich uhradiť vždy, len čo došlo k začatiu dražby a spísala sa úvodná veta dražobnej zápisnice.
(8)
Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník, aj keď k výkonu predaja nedošlo.
(9)
Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník v skutočnej výške do 30 dní odo dňa, keď mu bola ich výška oznámená. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať námietku podľa § 264.
(10)
Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja týka viacerých dlžníkov alebo sa uskutočňuje spoločne a hotové výdavky sa týchto prípadov týkajú, rozvrhuje sa ich výška podľa pomeru jednotlivých nedoplatkov.
(11)
Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha súčasne s nedoplatkom, pre ktorý sa exekúcia vykonáva.
TRETÍ DIEL
NÁMIETKY
§264
(1)
Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť námietku proti akémukoľvek úkonu colných orgánov v súvislosti s vymáhacím alebo zaisťovacím konaním.
(2)
Námietka sa musí podať písomne alebo ústne do zápisnice v lehote tridsiatich dní odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie odôvodní.
(3)
Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podaná námietka nemá odkladný účinok pre samotné konanie.
DVANÁSTA HLAVA
ZAISTENIE A PREDAJ TOVARU
PRVÝ DIEL
ZAISTENIE TOVARU
§265
(1)
Colné orgány môžu na prejednanie nezákonného dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru zaistiť tovar, o ktorom možno dôvodne predpokladať, že
a)
sa na spáchanie colného priestupku použil alebo určil, alebo sa colným priestupkom získal alebo nadobudol za tovar colným priestupkom získaný, alebo
b)
sa na spáchanie colného deliktu použil alebo určil, alebo sa colným deliktom získal alebo nadobudol za tovar colným deliktom získaný.
(2)
Colné orgány môžu zaistiť tovar podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.
§266
(1)
Colné orgány vydajú o zaistení tovaru rozhodnutie a doručia ho osobe, ktorej bol tovar zaistený. Proti rozhodnutiu o zaistení tovaru sa môže osoba, ktorej bol tovar zaistený, odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, pre ktoré sa tovar zaisťuje, a poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie týka. V rozhodnutí sa uvedie aj upozornenie, že tovar sa predá, ak sa pokuta nezaplatí.
(3)
Tovar, ktorý možno podľa § 264 zaistiť, môže colný úrad ponechať osobe a uložiť jej, že tovar nesmie používať, predávať alebo s ním iným spôsobom nakladať.
§267
(1)
Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru, je povinná tento tovar colným orgánom vydať.
(2)
Ak zaistený tovar nie je na výzvu colných orgánov vydaný, možno ho tomu, kto ho má u seba, odňať.
(3)
O vydaní alebo odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom sa uvedie aj opis tovaru. Osobe, ktorá tovar vydala alebo ktorej sa tovar odňal, vystavia colné orgány potvrdenie o vydaní alebo odňatí tovaru.
§268
(1)
Ak zaistený tovar nie je už na ďalšie konanie potrebný a ak neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo colnom delikte alebo predaj podľa § 268, vráti sa osobe, ktorej bol zaistený.
(2)
Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba než tá, ktorej bol tovar zaistený, alebo ak majú colné orgány pochybnosti o tom, či tovar patrí osobe, ktorej bol tovar zaistený, nevydajú tovar a odkážu tieto osoby, aby svoj nárok uplatnili v súdnom konaní.
DRUHÝ DIEL
PREDAJ TOVARU
§269
(1)
Colné orgány môžu predať dočasne uskladnený tovar, ak sa colné vyhlásenie nepodalo v lehote ustanovenej v § 48.
(2)
Colné orgány môžu predať tovar zaistený podľa § 264 ods. 1, pri ktorom nebolo vyslovené prepadnutie tovaru, alebo ktorý nebol zhabaný, na úhradu pokuty uloženej za colný priestupok alebo za colný delikt, ak pokuta nie je uhradená do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(3)
Colné orgány môžu tovar podliehajúci rýchlej skaze alebo živé zvieratá, zaistené podľa § 264 ods. 1, ihneď predať.
§270
(1)
Colné orgány predajú tovar spravidla v dražbe. Pritom postupujú podľa osobitných predpisov.5)
(2)
Tovar, ktorý sa nemohol predať v dražbe, predajú colné orgány osobám spôsobilým podľa právnych predpisov na nakladanie s predávaným druhom tovaru.
(3)
S tovarom, ktorý nemožno predávať alebo používať zo zdravotných, zverolekárskych, rastlinolekárskych, bezpečnostných alebo iných dôvodov, naloží colný úrad spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.
§271
(1)
Z výťažku predaja tovaru sa prednostne uhradí clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri dovoze a ich príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov. Zvyšok výťažku vyplatia colné orgány oprávnenému. Ak sa oprávnený neprihlási do troch rokov po predaji tovaru, pripadne zvyšok výťažku predaja štátu.
(2)
Ak tretia osoba uplatní do troch rokov po predaji tovaru na colných orgánoch nárok na zvyšok výťažku predaja tovaru, odkážu colné orgány túto osobu, aby svoj nárok uplatnila v konaní v občianskoprávnych veciach.
(3)
O predaji tovaru sa upovedomí osoba, ktorej bol tovar zaistený.
§272
(1)
Colné orgány sú oprávnené predať, prípadne inak nakladať s tovarom,
a)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie, alebo ktorý bol zhabaný v konaní vykonávanom o colných priestupkoch alebo v konaní vykonávanom o colných deliktoch,
b)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci, alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní vykonávanom o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru,
c)
ktorý deklarant prenechal v prospech štátu.
(2)
Ministerstvo ustanoví vyhláškou postup pri predaji, prípadne inom nakladaní s tovarom uvedeným v odseku 1.
TRINÁSTA HLAVA
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§273
Ak clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri dovoze a ich príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov nemožno uhradiť v česko-slovenskej mene, môžu colné orgány na ich úhradu prijímať aj zahraničnú menu. Na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny sa použije nákupný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu, keď sa úhrada vykonáva.
§273a
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v osobitných prípadoch môže odpustiť clo pri dovoze tovaru, najmä v prípadoch dovozu pre zdravotníctvo, školstvo, ekológiu a humanitárne organizácie.
§274
Ak medzinárodná zmluva obsahuje ustanovenia odchylné od tohto zákona alebo od predpisov podľa neho vydaných, platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.
§275 Colná štatistika
(1)
Colné orgány zabezpečujú zber údajov a spracovanie informácií o tovare, ktorému sa pridelilo colne schválené určenie na základe dokladov predpísaných v colnom konaní.
(2)
Spôsob vedenia colnej štatistiky upraví ministerstvo po dohode s Federálnym štatistickým úradom vyhláškou.
§276
Ak tento zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred colnými orgánmi
a)
vo veciach colných priestupkov všeobecné predpisy o priestupkoch,6)
b)
v ostatných veciach všeobecné predpisy o správnom konaní.1)
§277 Rozhodnutie o povolení režimu
(1)
Rozhodnutie o žiadosti o povolenie režimu s ekonomickými účinkami sa musí vydať v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom. Túto lehotu možno predĺžiť iba vtedy, ak rozhodnutie nemožno vzhľadom na zložitosť prípadu vydať v trojmesačnej lehote; príslušný colný orgán musí o skutočnosti, ktorá mu bráni vydať rozhodnutie, upovedomiť žiadateľa ešte pred uplynutím tejto lehoty, uviesť dôvody a určiť lehotu, v ktorej rozhodnutie vydá.
(2)
Rozhodnutie, ktorým sa udeľuje povolenie použiť režim s ekonomickými účinkami, nemusí mať písomnú formu.
§278
(1)
Ak nie je ustanovené inak, nemá odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov odkladný účinok. Colné orgány môžu odkladný účinok rozhodnutia vo výnimočných prípadoch povoliť, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá, a ak sa tým nesťaží vymáhanie nedoplatkov alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.
(2)
Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo colný delikt má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.
§279
Zabezpečením a ustanovením colného dlhu a premlčaním práva vymáhať nedoplatok cla podľa tohto zákona sa rozumie tiež zabezpečenie a ustanovenie daňovej a poplatkovej povinnosti pri dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a poplatky pri dovoze.
§280
Na colné konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy platné pred týmto dňom; nové predpisy sa použijú iba vtedy, ak je to pre deklaranta výhodnejšie.
§281
Pokiaľ colné orgány vykonávajú oprávnenia podľa osobitných predpisov a pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, majú rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté platí o právach a povinnostiach subjektov, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.
§282
Zrušujú sa:
1.
§ 16 až 22, § 24 až 31, § 33 až 39 a § 41 až 123 colného zákona č. 44/1974 Zb. v znení zákonov č. 117/1983 Zb., č. 5/1991 Zb. a č. 217/1992 Zb.
§283
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
Stráský v. r.
Kováč v. r.
Kováč v. r.
1)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 160/1988 Zb. o Medzinárodnom dohovore o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru a Protokol a jeho zmene.
2)
Všeobecná dohoda o clách a obchode v platnom znení.
Dohoda o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a Protokol k nej (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1984 Zb.).
Dohoda o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a Protokol k nej (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1984 Zb.).
3)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
4)
Napr. vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách.
5)
Zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie, v platnom znení.
6)
Zákon ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
