Zákon o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov

Tento zákon upravuje na účely zistenia základu dane z príjmov spôsob tvorby a výšku rezerv, ktoré sa z hľadiska daňových zákonov uznávajú za výdavok (náklad) vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov¹) (ďalej len „rezervy“) u daňovníkov daní z príjmov.

Rezervami podľa § 1 sa rozumejú bankové rezervy, rezervy v poisťovníctve, rezerva na opravy hmotného majetku, rezerva na pohľadávky za dlžníkov v konkurznom a vyrovnacom konaní, rezerva na pestovnú činnosť a ostatné rezervy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Spôsob tvorby rezerv za zdaňovacie obdobie a ich výška musia byť preukázateľné. Pri inventarizácii²) sa posudzuje účel, odôvodnenosť a výška rezerv.

Výdavky (náklady), na ktorých úhradu sa vytvorili rezervy, sa musia prednostne uhradiť z týchto rezerv; rezervy sa zrušia v prospech výnosov v rovnakom zdaňovacom období, keď pominuli dôvody, pre ktoré sa vytvorili.

Rezervy sa nesmú vytvárať na výdavky (náklady) na obstaranie hmotného a nehmotného majetku.³)

Zostatok rezerv zistený na konci zdaňovacieho obdobia sa prevádza do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Z rezerv, ktoré vytvárajú banky,⁴) sa na účely zistenia základu dane z príjmov uznávajú

Pokiaľ banka preukáže na základe údajov obchodnej dokumentácie⁵) a účtovníctva⁶) odôvodnenosť vyššej tvorby rezerv uvedených v odseku 1, môže príslušné ministerstvo financií alebo ním poverený finančný úrad, resp. daňový orgán tieto rezervy uznať v takto preukázanej výške.

Z rezerv v poisťovníctve vytváraných podľa osobitných predpisov,⁷),⁸) sa na účely zistenia základu dane z príjmov uznávajú

Za opravy podľa tohto zákona sa nepovažuje technické zhodnotenie podľa osobitného zákona.¹⁴)

Rezerva podľa odseku 1 sa nevytvára,

Výška rezervy na opravy hmotného majetku sa určí podľa jednotlivých vecí určených na opravu a na základe rozpočtu nákladov na ich opravu.

Ak je daňovníkovi dane z príjmov známa skutočnosť odôvodňujúca zmenu výšky rezervy, musí vykonať úpravu jej tvorby v zdaňovacom období, v ktorom mu je táto skutočnosť známa.

Rezervu na pohľadávky za dlžníkov v konkurznom a vyrovnacom konaní, môžu vytvárať daňovníci dane z príjmov od okamihu, keď sú vyzvaní, na základe uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo o povolení vyrovnania, aby prihlásili svoje pohľadávky, a rozhodli sa tak v ustanovenej lehote urobiť.

Rezervu podľa odseku 1 možno vytvárať až do výšky prihlásených pohľadávok.

Rezerva sa čerpá na úhradu nesplatenej časti pohľadávok v nadväznosti na výsledky konkurzného a vyrovnacieho konania.

Rezervu na pestovnú činnosť môžu vytvárať daňovníci dane z príjmov, ktorí sú povinní podľa osobitného zákona¹⁵) vykonávať obnovu, ochranu a výchovu lesných porastov.

Výška rezervy sa určí v projekte pestovných prác; rezerva sa čerpá pri realizácii projektovaných pestovných prác, a ak tieto práce nie sú realizované podľa projektu, rezerva sa zruší.

Na účely zistenia základu dane z príjmov sa ďalej uznáva rezerva finančných prostriedkov na sanáciu pozemkov dotknutých ťažbou¹⁶) a rezervy, pri ktorých osobitný zákon uvedie, že ide o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.¹)

Zostatky rezerv, ktoré majú charakter rezerv podľa tohto zákona, zistené k 31. decembru 1992 sa považujú za rezervy podľa tohto zákona a prevádzajú sa do roku 1993.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.