Zákon o voľbách do Federálneho zhromaždenia (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) 1992

Voľby do Federálneho zhromaždenia sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia vo volebných krajoch.

Právo voliť majú štátni občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov a zdržiavajú sa v deň volieb na území niektorého z volebných krajov.

Právo voliť však nemajú občania, ktorí boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.¹)

Prekážkou vo výkone volebného práva je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu

Za poslanca Federálneho zhromaždenia môže byť zvolený každý štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má právo voliť a v deň volieb dovŕšil 21 rokov.

Voľby sa konajú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Voľby sa konajú podľa volebných krajov, ktoré sú na účel zisťovania volebných výsledkov združené osobitne pre Českú republiku a osobitne pre Slovenskú republiku. Územie volebných krajov je ustanovené v prílohe č. 1 tohto zákona.

Počet poslancov Snemovne ľudu volených na území Českej republiky a počet poslancov Snemovne ľudu volených na území Slovenskej republiky určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia na základe štátneho mandátového čísla. Štátne mandátové číslo pre voľby do Snemovne ľudu sa ustanoví tak, že sa celkový počet občanov zistený k 1. januáru roka, v ktorom sa konajú voľby, delí ústavne ustanovených počtom poslancov Snemovne ľudu.

V každej z oboch republík sa bude voliť toľko poslancov, koľkokrát je štátne mandátové číslo obsiahnuté v súčte počtu občanov každej z oboch republík. Ak sa týmto spôsobom nepodarilo prideliť všetky mandáty, prikáže sa zvyšujúci mandát tej republike, ktorá vykáže väčší zvyšok delenia.

Počet poslancov Snemovne národov volených na území Českej republiky a počet poslancov volených na území Slovenskej republiky je ustanovený ústavným zákonom.

Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov sa vytvárajú v obciach volebné okrsky.

Volebné okrsky a volebná miestnosť pre každý okrsok určí v Českej republike obecná rada alebo orgán, ktorý plní funkciu obecnej rady,³) v Slovenskej republike starosta obce (primátor mesta) alebo starosta mestskej časti⁴) (ďalej len „príslušný orgán obce“) najneskôr do 30 dní predo dňom volieb.

Volebný okrsok sa vytvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1000 voličov. Pre vzdialené obce možno vytvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov.

Osobitné volebné okrsky sa môžu vytvoriť v nemocniciach, pôrodniciach, sanatóriách, ústavoch sociálnej starostlivosti a v podobných ústavoch a zariadeniach alebo v ich častiach, ale iba vtedy, ak je tam aspoň 100 voličov.

V celách policajného zaistenia⁵) alebo v miestach, kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia, zabezpečí možnosť výkonu volebného práva na základe voličského preukazu v spolupráci s náčelníkom príslušného zariadenia okrsková volebná komisia, v ktorej obvode je toto zariadenie. Veľkosť volebného okrsku podľa odseku 3 nemusí byť v tomto prípade zachovaná. Tieto osoby volia na základe voličského preukazu, ktorý si vyžiadali, ak v tomto okrsku nemajú trvalý pobyt. V prípade predvedenia príslušný útvar policajného zboru postupuje tak, aby sa predvedenej osobe umožnil výkon volebného práva.

Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, môžu byť volebné okrsky pre tieto voľby spoločné.

Všetci štátni občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú právo voliť, budú zapísaní do zoznamu voličov podľa miesta svojho trvalého pobytu.⁶) Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, ktorí sú hromadne ubytovaní, budú zapísaní do zoznamu voličov v obci, na ktorej území je umiestnený útvar, ku ktorému sú pridelení. Veliteľ útvaru v spolupráci s obecným (mestským) úradom alebo úradom, ktorý plní funkciu obecného úradu (ďalej len „obecný úrad“)⁷) obce pridelenia, to bez meškania potvrdí obecnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu týchto príslušníkov.

Občania, ktorí po zostavení zoznamu voličov nadobudnú alebo stratia právo voliť, budú dodatočne do zoznamu voličov zapísaní alebo z neho vyčiarknutí.

U voličov, u ktorých je prekážka vo výkone volebného práva (§ 2 ods. 3), sa táto skutočnosť v zozname voličov poznamená.

Štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a dostaví sa v deň volieb do volebnej miestnosti, bude zapísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu voličov. Zápis do zoznamu voličov komisia zaznamená do jeho česko-slovenského cestovného dokladu.

Každý volič môže byť zapísaný iba v jednom zozname voličov.

Zoznamy voličov zostavuje obecný úrad podľa volebných okrskov.

Ak ide o hromadne ubytovaných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, zostavuje obecný úrad zoznamy voličov na základe podkladov dodaných veliteľmi útvarov. Obecný úrad dbá na to, aby sa nevytvárali volebné okrsky, v ktorých sú v zozname voličov zapísaní iba títo príslušníci alebo v ktorých volia len osoby uvedené v § 7 ods. 5.

Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, môžu byť zoznamy voličov spoločné.

Najneskôr 30 dní predo dňom volieb vyloží obecný úrad zoznamy voličov, aby občania mohli do nich v úradných miestnostiach nazrieť. O vyložení zoznamu voličov upovedomí obecný úrad občanov spôsobom v mieste obvyklým.

V obciach, v ktorých je viac ako 5000 osôb zapísaných do zoznamu voličov, zariadi obecný úrad, aby bol v každom dome vyložený zoznam voličov, ktorí v dome bývajú.

Každý občan môže ústne alebo písomne upozorniť obecný úrad na chyby a nesprávnosti v zozname voličov a navrhnúť opravu alebo doplnenie. Obecný úrad je povinný do 3 dní buď vykonať príslušnú opravu alebo doplnenie v zozname voličov, alebo občanovi písomne oznámiť, z akých dôvodov opravu alebo doplnenie nemožno vykonať.

Ak obecný úrad návrhu nevyhovie, môže občan podať návrh⁸) na príslušnom okresnom (obvodnom) súde na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení zoznamu. Podľa rozhodnutia súdu vykoná obecný úrad a v deň volieb okrsková volebná komisia opravu alebo doplnenie v zozname voličov. Konanie pred súdom nepodlieha súdnemu poplatku. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Voličom, ktorí nebudú môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov sú zapísaní, vydá obecný úrad na ich žiadosť voličský preukaz a zo zoznamu voličov ich vyčiarkne.

Voličský preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v inom volebnom okrsku pre voľbu do Snemovne ľudu. Na zápis do zoznamu voličov pre voľbu do Snemovne národov voličský preukaz oprávňuje, ak ide o voliča, ktorého trvalý pobyt alebo obec pridelenia u hromadne ubytovaných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov (§ 8 ods. 1) ho oprávňuje voliť tú časť poslancov Snemovne národov, ktorej voľba v tomto volebnom okrsku prebieha.

Voľby do Federálneho zhromaždenia riadi Ústredná volebná komisia.

Vo volebných krajoch riadia voľby krajské volebné komisie. Sídla krajských volebných komisií ustanovuje príloha č. 1 tohto zákona.

V okresoch riadia voľby okresné volebné komisie. Na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadia voľby okresné volebné komisie podľa prílohy č. 2 tohto zákona.

Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie.

Členom volebnej komisie môže byť každý štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má právo voliť a u ktorého niet prekážky na výkon volebného práva. Kandidát na poslanca Federálneho zhromaždenia nemôže byť členom volebnej komisie.

Volebné komisie sa skladajú z rovnakého počtu vyslaných zástupcov politických strán,⁹) politických hnutí⁹) a ich koalícií¹⁰) (ďalej len, s výnimkou § 42, „politické strany“), ktoré podávajú samostatnú kandidátnu listinu. Mená a priezviská zástupcov a náhradníkov s uvedením presnej adresy oznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. Vyhlásenie kandidátnej listiny za neplatnú alebo jej stiahnutie má za následok zánik členstva zástupcov tejto politickej strany v príslušnej volebnej komisii. V prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda jeho náhradníka podľa poradia určeného politickou stranou.

Členovia volebných komisií sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť, že budem svedomite a nestranne vykonávať svoju funkciu a budem sa pritom riadiť zákonmi a inými právnymi predpismi.“. Sľub skladá člen volebnej komisie tak, že sa podpíše pod písomné znenie sľubu.

Volebná komisia sa uznáša za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov nadpolovičnou väčšinou hlasov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.

Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí žrebom zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda volebnej komisie nemôžu byť zástupcami rovnakej politickej strany. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zapisovateľa krajskej volebnej komisie vymenúva a odvoláva minister vnútra príslušnej republiky. Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu. Zapisovateľov okresných volebných komisií v hlavnom meste Prahe vymenúva a odvoláva primátor hlavného mesta Prahy. Zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce, mesta, mestského obvodu alebo mestskej časti (ďalej len „starosta“). Zapisovateľa treba určiť v dostatočnom predstihu tak, aby mohol plniť úlohy podľa § 18; pri rokovaní volebných komisií má zapisovateľ právo poradného hlasu. Zapisovateľ skladá sľub v znení uvedenom v odseku 7.

Ústredné volebné komisie, krajské volebné komisie a okresné volebné komisie si na výpočtové spracovanie výsledkov volieb vytvárajú odborné (sumarizačné) útvary zložené z pracovníkov pridelených na tento účel príslušným orgánom štátnej štatistiky. Títo pracovníci skladajú sľub v znení uvedenom v odseku 7.

Do Ústrednej volebnej komisie deleguje najneskôr 60 dní predo dňom volieb každá politická strana, ktorá podáva kandidátnu listinu aspoň v jednom volebnom kraji, dvoch členov a dvoch náhradníkov.

Prvé zasadanie Ústrednej volebnej komisie zvolá do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ústredná volebná komisia najmä:

Do krajskej volebnej komisie deleguje najneskôr 60 dní predo dňom volieb každá politická strana, ktorá podáva kandidátnu listinu v tomto volebnom kraji, dvoch členov a dvoch náhradníkov.

Prvé zasadanie krajskej volebnej komisie zvolá do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 minister vnútra príslušnej republiky.

Krajská volebná komisia:

Do okresnej volebnej komisie deleguje najneskôr 30 dní predo dňom volieb každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, jedného člena a jedného náhradníka. Prvé zasadanie okresnej volebnej komisie zvolá prednosta okresného úradu, v hlavnom meste Prahe primátor hlavného mesta Prahy.

Okresná volebná komisia:

Každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, ktorého súčasťou je volebný okrsok, má právo delegovať najneskôr 30 dní predo dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka do okrskovej volebnej komisie. Ak sa takto nedosiahne najnižší určený počet členov okrskovej volebnej komisie, vymenuje členov a náhradníkov na neobsadené miesta príslušný orgán obce.

Príslušný orgán obce s prihliadnutím na miestne podmienky určí najnižší počet členov okrskovej volebnej komisie.

Prvé zasadanie okrskovej volebnej komisie zvolá do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 starosta príslušnej obce.

Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, zriaďuje sa pre volebný okrsok iba jedna okrsková volebná komisia.

Okrsková volebná komisia:

Po vykonaní kontroly podľa § 25 ods. 1 vyhlási predseda okrskovej volebnej komisie so súhlasom komisie hlasovanie za začaté. Ako prví hlasujú predseda a ostatní členovia komisie.

Volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky. Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti.

Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku opatrenú odtlačkom úradnej pečiatky. Tieto obálky musia byť nepriehľadné, rovnakej veľkosti, akosti a farby. Na žiadosť voliča mu okrsková volebná komisia dodá za chýbajúce, prečiarkované alebo inak označené hlasovacie lístky iné. Ak volič nepredloží občiansky (vojenský, osobný) preukaz a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia ho požiada, aby svoju totožnosť preukázal svedectvom dvoch komisii známych osôb; pokiaľ tak volič neurobí do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní.

Voliča, ktorý sa dostavil do volebnej miestnosti s voličským preukazom, zapíše okrsková volebná komisia do zoznamu voličov a vyznačí v jeho občianskom (vojenskom, osobnom) preukaze, že sa dostavil na hlasovanie. Zápis podpíše predseda a dvaja členovia komisie; voličský preukaz sa pripojí k prvému rovnopisu zoznamu voličov. Potom komisia vydá voličovi hlasovacie lístky pre voľbu do Snemovne ľudu; voličovi, ktorého trvalý pobyt ho oprávňuje voliť tú časť poslancov Snemovne národov, ktorej voľba prebieha vo volebnom okrsku, kde bol dodatočne zapísaný do zoznamu voličov, vydá okrsková volebná komisia hlasovacie lístky aj pre voľby do tejto snemovne.

Po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a úradnú obálku, vstúpi do priestoru na to určeného (§ 26). V tomto priestore vloží do úradnej obálky po jednom hlasovacom lístku pre voľbu do každej zo snemovní. Na každom hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže pritom zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť. Iné úpravy hlasovacieho lístku nemôže robiť.

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú chybu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby zaňho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží úradnú obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. Voličovi, ktorý neodišiel do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní. To obdobne platí pre hlasovanie v osobitných volebných okrskoch (§ 7 ods. 4) s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa hlasovanie koná.

Za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojného priebehu hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.

Ak nastanú okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, môže okrsková volebná komisia po dohode s krajskou volebnou komisiou odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový čas hlasovania (§ 23) sa však týmto opatrením nesmie skrátiť. Okrsková volebná komisia o takom opatrení upovedomí voličov spôsobom v mieste obvyklým. V prípade, že hlasovanie sa preruší, zapečatí okrsková volebná komisia volebné dokumenty a volebnú schránku. Pri opätovnom začatí hlasovania predseda za prítomnosti komisie neporušenosť pečatí overí a poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.

Len čo uplynie hodina ustanovená na skončenie volieb, uzavrie sa volebná miestnosť, predtým však odvolia ešte všetci, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Potom vyhlási predseda okrskovej volebnej komisie hlasovanie za skončené.

V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov, ako aj osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia.

Po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť zvyšné nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. V prípade, že okrsková volebná komisia na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov alebo podľa § 7 ods. 5 použila aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta úradné obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Po vyňatí hlasovacích lístkov z úradných obálok okrsková volebná komisia rozdelí a sčíta hlasovacie lístky, ktoré boli odovzdané pre jednotlivé politické strany, osobitne pre voľby do Snemovne ľudu a osobitne pre voľby do Snemovne národov, pričom vylúči neplatné hlasovacie lístky. Ďalej zistí, koľko voličov politickej strany využilo právo prednostného hlasu a sčíta prednostné hlasy, ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom.

Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

V prospech politickej strany sa počítajú aj také hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarkované, menené alebo dopisované. Na také úpravy sa neprihliada. Pokiaľ volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viacerým ako štyrom kandidátom, počíta sa taký hlasovací lístok v prospech politickej strany, na prednostné hlasy sa však neprihliada.

Neplatné sú hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive. Ak v obálke je niekoľko hlasovacích lístkov v prospech rôznych politických strán pre voľbu do tej istej snemovne, sú všetky tieto hlasy neplatné, čo sa týka voľby do tejto snemovne. Neplatný nie je hlas, ak volič obálku s hlasovacím lístkom odovzdal iba pre voľbu do niektorej snemovne. Ak v obálke je viac hlasovacích lístkov tej istej politickej strany pre voľbu do tej istej snemovne, počítajú sa ako jeden hlas; ak sa na niektorom z týchto hlasovacích lístkov vykonala prednostná voľba, prihliada sa na tento lístok alebo na lístok, kde bolo odovzdané viac prednostných hlasov; pokiaľ však bol odovzdaný na viacerých hlasovacích lístkoch rovnaký počet prednostných hlasov, nie však pre rovnakých kandidátov, na prednostné hlasy sa neprihliada.

O platnosti obálky, hlasovacieho lístku a prednostného hlasu rozhoduje s konečnou platnosťou okrsková volebná komisia.

Okrsková volebná komisia vyhotoví vo dvoch rovnopisoch zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania osobitne pre každú snemovňu Federálneho zhromaždenia. Zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie. Ak niektorý z členov okrskovej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedú sa dôvody.

V zápisnici okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania musia byť uvedené:

Na uvedenie údajov podľa odseku 2 písm. g) okrsková volebná komisia využije potrebný počet nepoužitých hlasovacích lístkov, ktoré po skončení volieb na tento účel výslovne označil predseda za prítomnosti komisie.

Po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis zápisnice neodkladne zašle okresnej volebnej komisii a vyčká jej pokyn na skončenie činnosti.

Ak predseda okrskovej volebnej komisie nesplní na výzvu okresnej volebnej komisie povinnosti podľa odseku 1 do 24 hodín po skončení hlasovania, môže okresná volebná komisia spracovať výsledky hlasovania v ostatných okrskoch a odovzdať ich krajskej volebnej komisii.

Okrsková volebná komisia zapečatí odovzdané hlasovacie lístky, úradné obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými dokumentmi obecnému úradu do úschovy.

V miestnosti, kde okresné volebné komisie spracúvajú výsledky hlasovania za okrskové volebné komisie, môžu byť prítomní okrem členov týchto komisií len členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov, ako aj osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia.

Krajská volebná komisia sčíta hlasy a zisťuje výsledky hlasovania vo volebnom kraji na základe zápisníc o priebehu a výsledku hlasovania zaslaných okrskovými volebnými komisiami.

V miestnosti, kde krajská volebná komisia sčítava hlasy a zisťuje výsledky hlasovania, môžu byť prítomní len členovia Ústrednej volebnej komisie a pracovníci odborných útvarov, ako aj osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia.

Krajská volebná komisia vyhotoví v dvoch rovnopisoch pre každú snemovňu osobitne zápisnicu o výsledku hlasovania vo volebnom kraji; zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie. Ak niektorý z členov krajskej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedú sa dôvody.

V zápisnici krajskej volebnej komisie o výsledku hlasovania musia byť uvedené:

Po podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o výsledku hlasovania predseda neodkladne zašle jeden rovnopis zápisnice Ústrednej volebnej komisii. Ostatné volebné dokumenty zašle do úschovy ministerstvu vnútra príslušnej republiky.

Ústredná volebná komisia preskúma zápisnice krajských volebných komisií a zistí podľa nich súčet všetkých platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre všetky kandidátne listiny v každom volebnom kraji v Českej republike a v Slovenskej republike, osobitne pre voľby do každej snemovne. Tento údaj vydelí počtom mandátov, ktoré na základe štátneho mandátového čísla (§ 6) alebo ústavného zákona v prípade Snemovne národov boli republike pridelené. Číslo takto vypočítané a zaokrúhlené na jednotky je republikovým mandátovým číslom.

Republikovým mandátovým číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji. Celé číslo takto vypočítané je počtom mandátov, ktoré pripadajú jednotlivým volebným krajom.

Ak neboli takto rozdelené všetky mandáty pripadajúce na Českú republiku alebo Slovenskú republiku, pridelí Ústredná volebná komisia tieto mandáty postupne v tej istej republike volebným krajom, ktoré vykazujú najväčší zvyšok delenia. Pri rovnosti zvyškov rozhoduje žreb.

Ústredná volebná komisia zistí, koľko platných hlasov sa spolu odovzdalo pre každú politickú stranu, politické hnutie a koalíciu v Českej republike a v Slovenskej republike, osobitne pre voľbu do každej snemovne.

Ústredná volebná komisia ďalej zistí,

Ak politická strana, prípadne politické hnutie podá kandidátnu listinu v Českej republike aj v Slovenskej republike, stačí, keď získa päť percent z celkového počtu platných hlasov v jednej z republík. Pre koalície podľa odseku 2 písm. b) v tomto prípade stačí, keď získajú sedem percent a pre koalície podľa odseku 2 písm. c) desať percent z celkového počtu platných hlasov v jednej z republík.

Ak Ústredná volebná komisia zistí, že požiadavku podľa odseku 2 nesplnila žiadna politická strana, prípadne politické hnutie a žiadna koalícia, zníži postupne

V prvom skrutíniu sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov.

Súčet platných hlasov odovzdaných vo volebnom kraji pre politické strany, ktoré postúpili do prvého skrutínia, sa vydelí počtom mandátov, ktoré sa tomuto volebnému kraju pridelili (§ 41), zväčšeným o jeden; celé číslo, ktoré vyšlo týmto delením a zaokrúhlené na jednotky, je krajským volebným číslom.

Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana v rámci volebného kraja, sa delí krajským volebným číslom a politickej strane sa prikáže toľko mandátov, koľkokrát je krajské volebné číslo obsiahnuté v celkovom súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana získala.

Ak sa takto rozdelilo o jeden mandát viac, než sa malo prideliť, odpočíta sa zvyšujúci mandát tej politickej strane, ktorá vo volebnom kraji vykázala najmenší zvyšok delenia. Pri rovnakom zvyšku delenia sa mandát odpočíta politickej strane, ktorá získala vo volebnom kraji menší počet hlasov; ak je aj potom počet platných hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

V rámci jednotlivých politických strán dostanú mandáty prikázané strane kandidáti podľa poradia, ako sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna desatina z celkového počtu voličov, ktorí vo volebnom kraji odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal počet prednostných hlasov, ktoré tvoria najmenej 3 % z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu v rámci volebného kraja. V prípade, že je politickej strane prikázané viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.

Ak niektorá politická strana neuviedla toľko kandidátov, koľko jej podľa výsledkov prvého skrutínia prislúcha, dostane iba toľko mandátov, koľko osôb kandidovalo.

Všetky mandáty, ktoré neboli v Českej republike a Slovenskej republike prikázané v prvom skrutíniu, prikáže Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu. Do druhého skrutínia sa prevádzajú zvyšky hlasov jednotlivých politických strán pre ne odovzdaných (a ak politická strana v prvom skrutíniu nedostala ani jeden mandát, potom všetky hlasy pre ňu odovzdané) v rámci Českej republiky alebo Slovenskej republiky.

Najneskôr do 12 hodín po skončení prvého skrutínia odovzdajú členovia Ústrednej volebnej komisie jej predsedovi kandidátne listiny svojich politických strán, osobitne pre Českú republiku a osobitne pre Slovenskú republiku. Počet kandidátov na týchto kandidátnych listinách nie je obmedzený; politická strana však na ne môže zaradiť iba mená tých kandidátov, ktorí boli kandidovaní v niektorom volebnom kraji príslušnej republiky a neboli zvolení v prvom skrutíniu. Po odovzdaní kandidátnych listín už nemožno meniť mená kandidátov ani poradie, v akom sú uvedení na kandidátnej listine.

Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu sčíta zvyšky hlasov jednotlivých politických strán v rámci Českej republiky a v rámci Slovenskej republiky a pre každú snemovňu. Tento súčet vydelí počtom mandátov, ktoré zostáva obsadiť v príslušnej republike, zväčšeným o jeden. Celé číslo, ktoré vyšlo delením a zaokrúhlené na jednotky, je republikovým volebným číslom. Na tomto základe prikáže každej politickej strane v príslušnej republike toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zvyškov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu.

Ak týmto spôsobom neboli obsadené všetky mandáty alebo preto, že politická strana ohlásila menej kandidátov, ako na ňu pripadá, prikáže Ústredná volebná komisia tieto mandáty postupne tým politickým stranám, ktoré podali platné kandidátne listiny v príslušnej republike a ktoré vykazujú najväčší zvyšok delenia. Pri rovnosti zvyškov sa prikáže mandát tej politickej strane, ktorá má väčší súčet zvyškov v druhom skrutíniu. Ak sú tieto súčty zvyškov rovnaké, prikáže sa mandát tej politickej strane, ktorá dostala v rámci Českej republiky a Slovenskej republiky viac hlasov; ak je počet rovnaký, rozhodne žreb.

Ak sa takto obsadilo o jeden mandát viac, ako sa malo obsadiť, odpočíta sa zvyšujúci mandát tej politickej strane, ktorá vykázala najmenší zvyšok delenia v druhom skrutíniu; pri rovnakom zvyšku menší počet hlasov vo volebných krajoch v rámci republiky; ak je aj počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

V rámci jednotlivých politických strán dostanú mandáty strane prikázaní kandidáti podľa poradia, ako sú uvedení na kandidátnej listine pre druhé skrutínium.

Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi.

Po prvom a druhom skrutíniu vyhotoví Ústredná volebná komisia zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každú snemovňu Federálneho zhromaždenia. Zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie. Ak niektorý z členov Ústrednej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedú sa dôvody.

V zápisnici o výsledku volieb sa uvádza:

Ústredná volebná komisia uverejní celkové výsledky volieb do Snemovne ľudu a do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ihneď po podpísaní zápisnice o výsledku volieb podľa jednotlivých volebných krajov. Môže tiež uverejniť predbežné výsledky, v ktorých uvedie údaje podľa odseku 2 písm. a) až c).

Ústredná volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.

Sťažnosť proti vydaniu osvedčenia podľa § 46 môže vzniesť každý občan zapísaný v zozname voličov vo volebnom okrsku, kde bol poslanec zvolený, ako aj každá politická strana, ktorá v danom volebnom kraji podala kandidátnu listinu. Sťažnosť musí byť odôvodnená. Sťažnosť sa predkladá písomne do 10 dní po uverejnení volebného výsledku Najvyššiemu súdu Českej republiky a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prejedná sťažnosť do 10 dní v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov sa použijú primerane.

Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o sťažnosti sa nemožno odvolať.

Svoje dobrozdanie obsiahnuté v uznesení zašle Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ktoré ho postúpi príslušnej snemovni.

Ak z akýchkoľvek dôvodov v niektorom volebnom kraji úplne alebo čiastočne nedošlo k riadnym voľbám podľa tohoto zákona. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia najneskôr do týždňa po vyhlásení výsledku volieb urobí potrebné opatrenia, aby sa voľby dodatočne alebo znovu vykonali, pričom sa lehoty môžu primerane skrátiť.

Ak sa Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podala sťažnosť podľa § 47 ods. 1, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia urobí potrebné opatrenia bez zbytočného odkladu po doručení dobrozdania obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Opatrenia podľa odseku 1 Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia neurobí, ak zistené vady nemohli ovplyvniť rozdelenie mandátov medzi politické strany.

Ak sa v niektorej snemovni uprázdni mandát, nastupuje náhradník¹³) tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľbu vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak takého niet, nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľbu Snemovne ľudu alebo príslušnej časti snemovne národov pre druhé skrutínium.

Ak niet náhradníka tej istej politickej strany, zostane mandát uprázdnený až do konca volebného obdobia.

Ak politická strana bola zrušená,¹¹) náhradník nenastupuje a mandát zostáva uprázdnený až do konca volebného obdobia.

Ak činnosť politickej strany bola pozastavená,¹²) po dobu pozastavenia náhradník nenastupuje.

Nastúpenie náhradníka vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 15 dní po dni, v ktorom zanikol mandát poslanca. Odovzdá tomuto náhradníkovi osvedčenie o tom, že sa stal poslancom, ktorým dňom sa ním stal, a súčasne o tom upovedomí predsedníctvo príslušnej snemovne.

Všetky pomocné prostriedky, najmä volebné miestnosti a potreby pre ne, úradné obálky a pomocné pracovné sily zabezpečia pre okrskové volebné komisie obecné úrady, v ktorých obvode sú zriadené.

Pre okresné volebné komisie zabezpečí všetky pomocné prostriedky okresný úrad, pre krajské volebné komisie okresný úrad v sídle krajskej volebnej komisie. Pomocné prostriedky pre krajskú volebnú komisiu v hlavnom meste Prahe zabezpečí Magistrát hlavného mesta Prahy; pre okresné volebné komisie v hlavnom meste Prahe orgány uvedené v prílohe č. 2 a pre okresné volebné komisie v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave príslušný obvodný úrad.

Všetky štátne orgány a všetky organizácie sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.

Organizácie, prípadne osoby zaoberajúce sa polygrafickou činnosťou sú povinné na žiadosť orgánov zabezpečujúcich úlohy podľa tohto zákona zabezpečiť, aby kandidátne listiny, voličské preukazy a všetky ostatné potrebné úradné dokumenty boli včas a riadne rozmnožené.

Člen volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený na právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného alebo obdobného pomeru, najmä má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy.¹⁴)

Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy podľa odseku 1, má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená. Spôsob úhrady ustanoví právnym predpisom Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym ministerstvom vnútra.

Člen okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie v čase, keď nemá nárok na náhradu mzdy podľa odseku 1. Výšku odmeny a spôsob jej úhrady a výplaty ustanoví právnym predpisom Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym ministerstvom vnútra.

Kandidát má právo, aby v čase odo dňa nasledujúceho po registrácii kandidátnej listiny, na ktorej je uvedený, do konca dňa predchádzajúceho voľbám mu ten, s ktorým je v pracovnom alebo obdobnom pomere (ďalej len „zamestnávateľ“), poskytol pracovné voľno.

Náhradu ušlého zárobku mu vyplatí zamestnávateľ, ak o to kandidát požiada.

Zamestnávateľ má právo, aby mu politická strana, na ktorej kandidátnej listine je kandidát zapísaný, uhradila to, čo kandidátovi vzhľadom na ušlý zárobok vyplatil.

Kandidátovi, ktorý nie je v pracovnom alebo obdobnom pomere, vyplatí náhradu ušlého zárobku politická strana, na ktorej kandidátnej listine je uvedený.

Ušlý zárobok kandidátov sa vypočítava rovnako ako ušlý zárobok členov volebných komisií.

Okolnosť, že je niekto kandidátom, nesmie byť na ujmu v jeho pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahoch. Čas pracovného voľna podľa odseku 1 sa považuje za čas výkonu práce.

Výdavky spojené s voľbami do Federálneho zhromaždenia sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu federácie. Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, určí sa spôsob úhrady po dohode príslušných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.

Výdavkami podľa odseku 1 nie sú výdavky politických strán spojené s volebnou kampaňou.

Po overení platnosti volieb poslancov snemovňami Federálneho zhromaždenia oznámi Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia Federálnemu ministerstvu financií údaje o počte platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé politické strany; politickej strane, ktorá vo voľbách získala viac ako dve percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných v rámci Českej republiky alebo v rámci Slovenskej republiky pri voľbách do Snemovne ľudu alebo Snemovne národov, bude za každý odovzdaný hlas zo štátneho rozpočtu federácie uhradené 15 Kčs.

Politická strana môže podmieniť uvedenie občana na svojej kandidátnej listine predložením osvedčenia vydaného Federálnym ministerstvom vnútra, prípadne nálezom nezávislej komisie pri Federálnom ministerstve vnútra¹⁵) o tom, že občan pripadajúci do úvahy ako kandidát, v období od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989 nebol

Ak politická strana pripojí k žiadosti občana o vydanie osvedčenia¹⁶) úradne overené potvrdenie, že účelom tohto osvedčenia je uvedenie občana na kandidátnu listinu tejto politickej strany, Federálne ministerstvo vnútra zašle osvedčenie občanovi najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a súčasne o zaslaní tohto osvedčenia upovedomí politickú stranu.

Najneskôr tri dni pred skončením volebnej kampane (§ 27 ods. 1) sú politické strany povinné zverejniť, či osobitný nárok na kandidátov podľa predchádzajúcich odsekov uplatnili a aký bol výsledok u jednotlivých kandidátov.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 strácajú účinnosť 31. decembrom 1996.

Federálne ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom vnútra Českej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

Federálny štatistický úrad po dohode s Ministerstvom vnútra Českej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a v spolupráci s Českým štatistickým úradom a Slovenským štatistickým úradom vydá metodiku spracovania výsledkov hlasovania.

Na opatrenia urobené príslušnými orgánmi štátnej správy na prípravu vykonania tohto zákona už v čase pred začiatkom jeho účinnosti, pokiaľ neodporujú zákonu, sa hľadí tak, akoby boli urobené za jeho účinnosti.

Zrušuje sa zákon č. 44/1971 Zb. o voľbách do Federálneho zhromaždenia.