Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o organizácii a výkone ochrany súdnych objektov a poriadku v nich 1992

Na plnenie úloh pri ochrane súdnych objektov a poriadku v nich sa v ústavoch na výkon väzby a nápravnovýchovných ústavoch (ďalej len „ústav“) Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „zbor“) zriaďujú skupiny justičnej poriadkovej služby, ktoré sú súčasťou oddelení ochrany a obrany ústavov zboru. Výkon služby sa zabezpečuje hliadkami, ktoré sú vytvorené z príslušníkov skupiny justičnej poriadkovej služby.

Skupiny justičnej poriadkovej služby sa zriaďujú spravidla v ústavoch zboru, ktoré sú umiestnené najbližšie k sídlam súdov Slovenskej republiky. Ak nie je v obvode niektorého súdu takýto ústav umiestnený alebo ak je to z iných dôvodov účelnejšie, zriadi sa skupina justičnej poriadkovej služby v ústave zboru určenom generálnym riaditeľom zboru spoločne pre niekoľko súdov.

Do skupiny justičnej poriadkovej služby môže byť zaradený príslušník zboru, ktorý má

Výber zo záujemcov o službu v justičnej poriadkovej službe uskutočňuje riaditeľ ústavu zboru s predsedom príslušného súdu zo záujemcov o prijatie do zboru a príslušníkov zboru.

Výkon ochrany súdnych objektov a poriadku v nich (ďalej len „výkon služby“) zabezpečuje hliadka zložená najmenej z dvoch príslušníkov justičnej poriadkovej služby. Vyšší počet príslušníkov hliadky sa určí podľa potrieb a podmienok súdnych objektov po dohode riaditeľa ústavu zboru s predsedom príslušného súdu.

V prípade mimoriadnych udalostí odôvodňujúcich obavu z výraznejšieho ohrozenia bezpečnosti pracovníkov súdu alebo poriadku v súdnej budove sa môže na potrebnú dobu zvýšiť početný stav hliadky. O zvýšenie počtu príslušníkov hliadky požiada predseda súdu riaditeľa ústavu zboru. Ak na nápravu a obnovenie verejného poriadku nepostačujú sily zboru, požiada predseda súdu o zabezpečenie ochrany príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „policajný zbor“); neodkladne o tom informuje riaditeľa ústavu zboru.

Príslušníkov justičnej poriadkovej služby do výkonu služby velí denným rozkazom riaditeľ ústavu zboru. Službu vykonávajú na stanovištiach určených predsedom príslušného súdu po dohode s riaditeľom ústavu zboru a vybavených spojovacou technikou s možnosťou priameho spojenia s operačným strediskom ústavu zboru alebo najbližším útvarom policajného zboru.

Príslušníci justičnej poriadkovej služby vykonávajú službu v služobnej rovnošate zboru s označením „Justičná poriadková služba“ a ich výzbroj tvorí obušok, putá, slzotvorné prostriedky a strelná zbraň. O používaní iných donucovacích prostriedkov rozhoduje riaditeľ ústavu zboru po dohode s predsedom príslušného súdu.

Príslušník justičnej poriadkovej služby preukazuje svoju príslušnosť k nej služobnou rovnošatou. Služobným preukazom preukazuje svoju príslušnosť, ak je o to pri služobnom zákroku požiadaný. Príslušnosť k justičnej poriadkovej službe preukáže ihneď, ako to dovolia okolnosti a podmienky služobného zákroku.

Počas výkonu služby podliehajú príslušníci justičnej poriadkovej služby riadiacej a kontrolnej právomoci predsedu súdu, jeho podpredsedov a riaditeľa ústavu zboru a sú povinní plniť pokyny, ktoré im v rozsahu svojej právomoci vydajú.

Pri zákroku proti osobám poškodzujúcim cudzí majetok, ohrozujúcim bezpečnosť osôb alebo inak rušiacim súdne konanie, sa príslušníci justičnej poriadkovej služby riadia tiež pokynmi, ktoré im v rozsahu svojej právomoci vydá sudca, ktorý požiadal o vykonanie zákroku alebo je oprávnený vo veci konať.

Ďalšie podrobnosti o výkone služby, najmä vymedzenie rozsahu ochrany súdneho objektu, určených miest zvýšenej ochrany, časový rozpis výkonu služby, spôsob zabezpečenia pojednávaní a formy súčinnosti s ústavom zboru alebo miestnym útvarom policajného zboru dohodne predseda súdu s ich predstaviteľmi.

Zavinené porušenie povinností príslušníka justičnej poriadkovej služby pri výkone služby sa posudzuje ako disciplinárny priestupok podľa osobitného predpisu.¹) Návrh na začatie disciplinárneho konania podáva predseda súdu riaditeľovi ústavu zboru.

Riaditeľ ústavu zboru oznámi predsedovi súdu, akým spôsobom bol priestupok vybavený. Ak predseda súdu nepovažuje tento spôsob vybavenia za dostatočný, môže požiadať o preskúmanie rozhodnutia o vybavení priestupku služobný orgán nadriadený riaditeľovi ústavu zboru.

Ak sa príslušník justičnej poriadkovej služby v období 6 mesiacov opakovane dopustí disciplinárneho priestupku alebo iného konania svedčiaceho o nedostatku osobných predpokladov pre styk s verejnosťou, môže predseda súdu požiadať o jeho vyradenie zo skupiny justičnej poriadkovej služby. Tým nie je dotknuté ďalšie trvanie služobného pomeru vyradeného príslušníka k zboru.

Návrh na začatie disciplinárneho konania a návrh na vyradenie príslušníka zo skupiny justičnej poriadkovej služby možno podať do 30 dní odo dňa, kedy sa o disciplinárnom priestupku dozvedel ktorýkoľvek z funkcionárov súdu uvedený v § 7 ods. 1 tejto vyhlášky.

Povinnosti a oprávnenia príslušníkov justičnej poriadkovej služby v súvislosti s výkonom ochrany súdnych objektov a poriadku v nich upravuje § 21 ods. 4 zákona.

Príslušníci justičnej poriadkovej služby, ktorí vykonávajú službu v priestoroch určených ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), podliehajú jeho výlučnej právomoci. Na ich výber, výstroj, výzbroj a podmienky výkonu služby sa primerane vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ minister nerozhodne inak.

Ak podľa zákona poverí minister zbor plnením úloh justičnej poriadkovej služby v objektoch prokuratúry, vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky obdobne na organizáciu a výkon ochrany objektov prokuratúry a poriadku v nich.

Spory, ktoré vzniknú pri vykonávaní ustanovení tejto vyhlášky medzi príslušnými funkcionármi súdov, prípadne prokuratúry na jednej strane a príslušnými funkcionármi zboru na strane druhej, a ktoré sa nepodarí odstrániť dohodou, predložia tieto strany so svojím stanoviskom na rozhodnutie ministrovi.

Osobnými predpokladmi pre styk s verejnosťou podľa § 2 ods. 1 písm. b) sa rozumejú také povahové vlastnosti príslušníka justičnej poriadkovej služby, ktoré dávajú záruku kultúrneho, korektného a pritom dostatočne dôrazného vystupovania pri výkone služby, najmä v styku s občanmi.

Predsedom príslušného súdu sa pre účely tejto vyhlášky rozumie predseda súdu, pre ktorý sa skupina justičnej poriadkovej služby v ústave zboru zriaďuje. Ak sa zriadi skupina justičnej poriadkovej služby spoločne pre niekoľko súdov so sídlom v jednej budove, je príslušným predsedom predseda súdu, ktorý má budovu v správe.

Kde sa v tejto vyhláške hovorí o „ústave na výkon väzby“ a „nápravnovýchovnom ústave“ rozumie sa tým tiež „väznica“ a „žalár“.