Vyhláška Federálneho ministerstva obrany o rokovacom poriadku pre vojenské obvodové a vyššie vojenské súdy

Vojenský obvodový súd sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich. Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom.¹) Vyšší vojenský súd sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich. Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.²)

Základom vnútorného usporiadania vojenských súdov (ďalej len „súd“) je ich rozdelenie na senáty. Administratívne a iné kancelárske práce vykonáva súdna kancelária.

Rozdelenie prác na súdoch je určené na kalendárny rok rozvrhom práce, ktorý schvaľuje predseda súdu. V rozvrhu práce sa uvedie hodnosť, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu súdu, pracovný čas, doba styku s občanmi a pridelenie rokovacích dní pre jednotlivé senáty. Určuje sa rozdelenie trestných vecí do senátov. Pri vojenských obvodových súdoch sa tiež určia trestné veci a ostatná pôsobnosť sudcov k vojenským útvarom a zložkám ozbrojených zborov pridelených do senátov. Rozvrh práce obsahuje tiež rozdelenie prác súdnej kancelárie a na úseku štatistiky.

V prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom vyťažení určí predseda súdu rozsah presunu agendy do iného senátu.

V prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní, môže predseda súdu nimi poveriť iného sudcu.

Opatrenia podľa odsekov 2 a 3 vykonáva predseda súdu v súlade s určeným zastupovaním v rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný postup. Rovnako postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu (§ 31 Tr. por.).

Ak sa má niektorý úkon súdu vykonať mimo pracoviska súdu v budove štátneho orgánu alebo štátneho ústavu, zariadenia, podniku alebo inej právnickej osoby, treba úkon vopred dohodnúť s ich vedúcim.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o vykonanie dôkazu.

Súdne úkony v budovách a miestnostiach osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, sa môžu vykonať len v súlade s normami medzinárodného práva. O takých úkonoch musí súd upovedomiť správu vojenských súdov Federálneho ministerstva obrany, ktorá zabezpečí prostredníctvom Federálneho ministerstva zahraničných vecí príslušné opatrenia na ich vykonanie.

Súdne úkony v budovách Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a miestach, kde rokujú, sa spravujú osobitnými predpismi.³)

Predseda, prípadne podpredseda vojenského súdu v súlade s rozvrhom práce vykonáva súdnictvo ako predseda senátu alebo samosudca. Predseda súdu vykonáva správu súdu a zabezpečuje jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke a plní ďalšie povinnosti vyplývajúce z jeho služobného pomeru.⁴)

Úlohy výkonu súdnictva na vojenských obvodových a vyšších vojenských súdoch plnia tiež sudcovia, prísediaci, justiční čakatelia a pracovníci odborného aparátu súdu.

Sudcovia, prísediaci, justiční čakatelia a pracovníci odborného aparátu súdov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom súdnictva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení služobného alebo pracovného pomeru.

Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu zbaviť predseda súdu.⁵) Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže pracovníka odborného aparátu zbaviť predseda príslušného súdu.

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a prípadne pracovníkov poverených vedením súdnej kancelárie, aby vykonávali pod dozorom sudcu tieto jednoduché úkony vyhradené podľa zákonov o súdnom konaní predsedovi senátu (samosudcovi):

Justiční čakatelia a pracovníci poverení vedením súdnej kancelárie môžu na základe poverenia predsedu súdu vykonávať v trestnom konaní podľa pokynov predsedu senátu (samosudcu) aj iné úkony súvisiace s výkonom rozhodnutia.

Predseda súdu môže poveriť niektorých pracovníkov poverených vedením súdnej kancelárie alebo justičných čakateľov, ak to považuje pre zníženie pracovného zaťaženia sudcov bez ujmy na kvalite a hospodárnosti prác za účelné, aby vyhotovovali štatistické listy a vykonávali v určenom rozsahu ďalšie práce v odbore štatistiky.

Určenie výšky svedočného a trestných veciach môže predseda senátu (samosudca) zveriť pracovníkovi poverenému vedením súdnej kancelárie s výnimkou rozhodnutia podľa § 29.

Predseda senátu (samosudca), ktorému bola vec prikázaná alebo ktorému podľa rozvrhu práce patrí, dbá na to, aby právne úkony, ktoré vykonáva pracovník tým poverený, boli správne a včas vybavované.

Proti rozhodnutiu vydanému justičným čakateľom alebo pracovníkom povereným vedením súdnej kancelárie vo veciach uvedených v § 5 ods. 1 možno podať opravný prostriedok za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu predsedu senátu (samosudcu). Podaný opravný prostriedok sa predloží predsedovi senátu (samosudcovi); ak predseda senátu tomuto nevyhovie, predloží vec súdu druhého stupňa na rozhodnutie.

Ak predseda senátu (samosudca) rozhodne o opravnom prostriedku sám, považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa; proti nemu prislúcha opravný prostriedok podľa všeobecných ustanovení o konaní pred súdmi.

Predseda senátu (samosudca) urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené hlavné pojednávanie, verejné a neverejné zasadanie na ten istý deň, bol vyvesený na dverách pojednávacej siene. V zozname sa uvedú predseda senátu (samosudca), spisová značka, meno a priezvisko obžalovaných bez uvedenia hodnosti a čas pojednávania.

K hotovým výdavkom účastníka patria cestovné, stravné a nocľažné.

Podklady pre výpočet straty na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu, tvoria priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu.⁶) Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu zamestnávateľ zrazí za dobu neprítomnosti v práci a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok smeny.

U účastníka, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru, je však zárobkovo činný, podklad pre výpočet náhrady za stratu na zárobku tvorí suma, vypočítaná zo základu dane z príjmu obyvateľstva,⁷) delená počtom pracovných hodín ustanovených osobitným predpisom⁸) pripadajúcich na ten istý kalendárny rok. Výšku základu dane z príjmu obyvateľstva preukazuje účastník posledným platobným výmerom orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, kedy sa nárok na náhradu uplatňuje; pokiaľ nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, prislúcha účastníkovi náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Kčs za hodinu, najviac však 136 Kčs za jeden deň.⁶)

Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo chybou alebo v iných závažných prípadoch potrebuje sprievodcu, tvoria nevyhnutné vedľajšie vydania sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania účastníka.⁹)

Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržiava.

Účastníkovi sa uhrádzajú skutočné, účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník použil vlastné motorové vozidlo, uhrádza sa mu cestovné ako pri jazde hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov podľa § 29.

Ak účastník použil ešte aj miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.⁹) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a nocľažné.

Pre určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a pre určenie trov zákonného zástupcu účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý nie je advokátom alebo komerčným právnikom, pre určenie trov opatrovníka ustanoveného účastníkovi, pre určenie trov nevyhnutného sprievodcu (§ 26 ods. 4), ako aj pre určenie výšky svedočného použijú sa ustanovenia § 26 až 30 obdobne.

O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platia osobitné predpisy.

Na zabezpečenie povinnosti sudcu (predsedu senátu) a na dodržanie lehôt uvedených v § 69, 77 a 83 Tr. por. zabezpečí predseda vojenského obvodového alebo vyššieho vojenského súdu v mimopracovnom čase a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja dosiahnuteľnosť vždy jedného sudcu (predsedu senátu), ktorému umožní prístup do budovy súdu, k priamej telefónnej stanici (telefaxu) a do kancelárie, kde sú uložené spisy v neskončených trestných veciach, a použitie okrúhlej úradnej pečiatky. Predseda vojenského súdu takisto oznámi príslušnej vojenskej prokuratúre, stálej službe príslušného orgánu Polície Českej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode vojenského súdu adresu alebo číslo telefónnej stanice, kde sa určený sudca (predseda senátu) bude počas trvania dosiahnuteľnosti zdržiavať. Na túto adresu doručuje v čase trvania dosiahnuteľnosti polícia a jej prostredníctvom aj prokurátor všetky písomnosti určené súdu, pokiaľ sa s nimi určený sudca v priebehu dosiahnuteľnosti nedohodne inak. Predseda vojenského obvodového alebo vyššieho vojenského súdu tiež zabezpečí, aby v tomto čase mohol príslušný vojenský prokurátor podať súdu návrh na vzatie obvineného do väzby a návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku (§ 68 a 83 Tr. por.).

Ak je potrebné v tomto čase vyslúchnuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, príslušné orgány polície alebo príslušná vojenská prokuratúra o tom upovedomia sudcu (predsedu senátu) uvedeného v odseku 1 a dohodnú s ním miesto a čas potrebného úkonu.

Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 24 hodín odvtedy, čo mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva iný vecne príslušný sudca, informuje o jeho výsluchu sudcu vecne príslušného súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento sudca po získaní informácie o výsluchu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom sudcu vykonávajúceho výsluch obvinenému. Ak nie je obvinenému oznámené rozhodnutie do 24 hodín odvtedy, čo bol dodaný súdu alebo sudcovi vykonávajúcemu jeho výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

Ak bolo rozhodnuté, že sa obvinený berie do väzby, je potrebné o tom doručiť príslušnej spádovej väznici uznesenie a príkaz na prijatie do väzby. Ak väzbu nariaďuje iný súd než ten, ktorý vydal príkaz na zatknutie a rozhodol o väzbe, doručí väznici iba príkaz na prijatie do väzby. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o väzbe, doručí uznesenie priamo svojej spádovej väznici.

Ak súd prijme ponuku peňažnej záruky (§ 73a Tr. por.), určí súčasne podľa povahy veci spôsob jej zloženia a lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená. To platí aj pre prípad peňažnej záruky v cudzej mene. V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na depozitný účet súdu.

Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme ponuku peňažnej záruky, prepustí ho z väzby ihneď po tom, čo bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Sumu zloženú na peňažnú záruku možno vyplatiť iba na základe písomného príkazu sudcu.

Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote výkon trestu odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu (samosudca), aby bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušnej spádovej väznice (§ 321 ods. 3 prvá veta Tr. por.). Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie do výkonu trestu výslovne uvedie s tým, že je potrebné vypátrať pobyt odsúdeného (§ 321 ods. 3 druhá veta Tr. por.). Príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody sa zašle okresnému riaditeľstvu polície, okresnému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky alebo mestskému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave a Košiciach v obvode súdu.

Ak pobyt odsúdeného bol vypátraný inak než orgánmi polície alebo ak sa odsúdený dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, je potrebné príkaz na dodanie do výkonu trestu odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol zaslaný.

Ak je odsúdený vo väzbe, je nevyhnutné výkon trestu nariadiť po právoplatnosti čo najrýchlejšie. Ak v skupinovej veci nadobudol rozsudok právoplatnosť len u niektorého z obžalovaných, je nevyhnutné nariadiť u tohto odsúdeného ihneď výkon trestu bez toho, aby sa vyčkalo na právoplatnosť rozsudku u ostatných. Ak odsúdený nie je vo väzbe, je potrebné výkon trestu nariadiť v najkratšej dobe. Ak sa odsúdenému povolil odklad výkonu trestu po tom, čo sa vydalo nariadenie výkonu trestu, je potrebné o odklade upovedomiť nápravnovýchovný ústav, ktorému sa už nariadenie výkonu trestu zaslalo, s uvedením dňa, keď sa povolený odklad končí.

U odsúdeného, ktorý sa zdržiava v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia slobody postupuje podľa osobitného predpisu.¹⁰)

Ak je odsúdený na slobode, vyzve ho predseda senátu (samosudca) písomne, aby nastúpil trest. Vo výzve odsúdenému oznámi, do ktorého dňa a v ktorej väznici (nápravnovýchovnom ústave) má trest nastúpiť, a upozorní ho na následky, keby trest v lehote nenastúpil.

Ak odsúdený vykonáva vojenskú činnú službu (rozumie sa ňou aj služba vo vojensky organizovaných a iných zboroch), vyzve ho predseda senátu (samosudca), aby nastúpil trest, písomne prostredníctvom veliteľa (náčelníka) útvaru, kde odsúdený koná takú službu. Príslušného veliteľa (náčelníka) zároveň predseda senátu (samosudca) požiada, aby odsúdeného odoslal na výkon trestu a urobil ďalšie potrebné opatrenia podľa príslušných služobných predpisov.

Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí záruky záujmového združenia občanov za nápravu obvineného, súd v žiadosti o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 1 Tr. por. uvedenému združeniu tiež oznámi, či a aké obmedzenia podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či obvinený obmedzenia dodržiava, a podalo súdu ihneď správu o ich prípadnom porušovaní. Takisto požiada o oznámenie zmeny zamestnania alebo bydliska obvineného.

Rovnako súd postupuje aj v prípade, ak uvedené združenie požiada o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 2 Tr. por.

Obdobne ako v § 31 postupuje súd aj v prípadoch podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Ak trest alebo jeho zvyšok bol odpustený milosťou prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod určenými podmienkami, postupuje predseda vojenského obvodového súdu v súčinnosti s orgánmi polície, obecnými úradmi a zamestnávateľom, aby si zabezpečil informovanosť, ako odsúdený plní určené podmienky.

Ak bol právoplatným rozsudkom vyslovený trest straty vojenskej hodnosti, predseda senátu (samosudca) upovedomí o tom zaslaním odpisu rozsudku veliteľské orgány, personálnu správu Federálneho ministerstva obrany, ak ide o vojaka z povolania, a personálne orgány Federálneho ministerstva vnútra, ak ide o príslušníka Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície, Ministerstvo vnútra Českej republiky, ak ide o príslušníka Polície Českej republiky, Správu Zboru nápravnej výchovy, ak ide o príslušníka Zboru nápravnej výchovy Českej republiky.

V trestných veciach osôb, ktorým bol uložený trest straty vojenskej hodnosti a toto rozhodnutie má vplyv na výplatu služobných požitkov, je predseda senátu (samosudca) povinný upovedomiť ihneď po právoplatnosti rozsudku príslušný útvar, u ktorého odsúdený naposledy konal službu, o tom, že bola vyslovená strata vojenskej hodnosti, aby sa mohli včas urobiť potrebné finančné opatrenia.

Predseda senátu (samosudca) po právoplatnosti rozsudku, ak nedošlo k odloženiu výkonu peňažného trestu alebo k povoleniu splátok, vyzve odsúdeného, aby tento zaplatil do 15 dní. K výzve pripojí vyplnenú poštovú poukážku.

Ak predseda senátu (samosudca) nariadi, aby sa peňažný trest vymáhal podľa občianskoprávnych predpisov, postupuje poverený pracovník podľa predpisov o vymáhaní pohľadávok.

O odklade výkonu peňažného trestu a o povolení splátok rozhoduje predseda senátu (samosudca); o upustení od výkonu trestu podľa § 344 Tr. por. rozhoduje senát (samosudca). O týchto opatreniach sa upovedomí pracovník, ktorý je poverený vymáhaním pohľadávok.

Ak súd rozhodol o zaistení majetku (§ 347 Tr. por.), okresný úrad podľa všeobecne záväzných právnych predpisov¹¹) majetok zabezpečí a vyhotoví jeho zoznam, ktorého odpis zašle súdu.

Výkon ochranného ústavného liečenia nariadi predseda senátu (samosudca) po právoplatnom rozhodnutí súdu zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, na ktorej sa má ochranné liečenie vykonať, doručením dvoch vyhotovení nariadenia výkonu a jedného odpisu rozhodnutia, ktorým sa ochranné liečenie uložilo. Pritom určí po dohode s vedením príslušného zdravotníckeho zariadenia deň nástupu ochranného liečenia a požiada ho o oznámenie, kedy sa s ochranným liečením začalo. Súčasne vedenie zdravotníckeho zariadenia upozorní, že k zmene ústavného liečenia na ambulantné alebo k prepusteniu z ochranného liečenia môže dôjsť len na podklade právoplatného rozhodnutia vojenského obvodového súdu. Uvedenému súdu je potrebné bez meškania podať správu, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení.

Osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, vyzve predseda senátu (samosudca), aby nastúpila ochranné liečenie; u vojakov tak urobí prostredníctvom príslušného veliteľa (náčelníka). Ak táto osoba nie je spôsobilá na právne úkony, vykoná to prostredníctvom jej zákonného zástupcu. Ak osoba, o ktorej ochranné liečenie ide, nie je nebezpečná pre svoje okolie, môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí. Ak vyzvaná osoba nenastúpi ochranné liečenie v určenej dobe alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu (samosudca) o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné riaditeľstvo polície alebo okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky podľa miesta bydliska (pobytu) tejto osoby; ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, požiada o vykonanie takého opatrenia príslušného veliteľa.

Výkon ochranného liečenia ambulantného nariadi predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu, ktoré je príslušné tento spôsob liečenia vykonávať, doručením dvoch vyhotovení nariadenia výkonu a jedného odpisu rozhodnutia, ktorým sa uložilo ochranné liečenie. Správu zdravotníckeho zariadenia súčasne požiada, aby určila dobu právneho liečebného úkonu, pozvala na jeho vykonanie liečenú osobu a oznámila súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa liečená osoba prvému liečebnému úkonu podrobila. U vojaka v činnej službe požiada predseda senátu (samosudca) aj príslušného veliteľa (náčelníka) o spolupôsobenie pri výkone ambulantnej liečby a odoslanie liečenej osoby na liečebné úkony podľa pokynov zdravotníckeho zariadenia. Požiada ďalej správu zdravotníckeho zariadenia, aby navrhla súdu, v ktorého obvode je toto zariadenie, zmenu liečby na liečenie ústavné, ak sa liečená osoba odmietne podrobiť ochrannému ambulantnému liečeniu alebo ak sa ukáže ďalší pobyt liečenej osoby na slobode nebezpečný, alebo ak sa dodatočne ukáže, že vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti nemožno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia ambulantnou liečbou. Súčasne zdravotnícke zariadenie upozorní, že k prepusteniu z ochranného ambulantného liečenia môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva.

Ak v priebehu výkonu trestu odňatia slobody nebolo rozhodnuté o upustení od výkonu ochranného liečenia, ktoré sa malo vykonať, alebo odsúdený nebol z výkonu tohto ochranného liečenia prepustený, podá nápravnovýchovný ústav dva mesiace pred predpokladaným ukončením výkonu trestu odňatia slobody súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia. Ak sa účel ochranného liečenia vzhľadom na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody nedosiahol, rozhodne súd o jeho pokračovaní v zdravotníckom zariadení ešte pred ukončením výkonu trestu.

Ak sa má odsúdený po výkone trestu odňatia slobody odovzdať do zdravotníckeho zariadenia na ďalší výkon ochranného liečenia, súd, ktorý o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodol, dohodne s príslušným zdravotníckym zariadením dátum nástupu ochranného liečenia tak, aby bolo totožné s dátumom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody.

Zrušuje sa Inštrukcia náčelníka správy vojenských súdov Federálneho ministerstva národnej obrany č. 2/1975 z 25. júla 1975.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.