323/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016 do 30.06.2016
323
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
zo 6. mája 1992
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a činnosť notárov,
b)
samosprávu notárov.
§2
(1)
Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.
(3)
Notársky úrad predstavuje súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný.
§3
(1)
Notárskou činnosťou je
a)
spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54),
b)
osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c)
konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68),
d)
konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k),
e)
činnosť osvedčujúcej osoby.1)
(2)
Ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon,1a) notár vykonáva aj ďalšie činnosti.
(3)
(4)
Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
§4
(1)
Notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 (ďalej len „notárska činnosť“) môže vykonávať len notár.
(2)
Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi.
(3)
Pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie verejného činiteľa.1c)
(4)
Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.
§5
V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej len „účastník")
a)
poskytovať právne rady,
b)
spisovať iné listiny,
c)
vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak,
d)
poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.
§6
(1)
Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne alebo v kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť a s inou zárobkovou činnosťou, ak nejde o činnosť podľa odseku 2.
(2)
Výkon notárskej činnosti je zlučiteľný so správou majetku notára a majetku jemu blízkych osôb,1d) s vedeckou činnosťou, pedagogickou činnosťou, publikačnou činnosťou, umeleckou činnosťou, so znaleckou činnosťou, s tlmočníckou činnosťou, prekladateľskou činnosťou a športovou činnosťou a s výkonom funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a s výkonom funkcie poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. Notár nemôže vykonávať znaleckú činnosť vo veciach, v ktorých pôsobí ako súdny komisár.
§7
(1)
Notár môže zamestnávať zamestnancov (§ 20 až 28).
(2)
Za úkony svojich zamestnancov vykonané na základe poverenia notára zodpovedá notár.
§8
Orgánom samosprávy notárov je Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) (§ 29 až 35).
§9
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister")
a)
vymenúva notára do notárskeho úradu a odvoláva notára z notárskeho úradu,
b)
určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a ich prípadnú zmenu,
c)
zriaďuje a ruší notársky úrad,
d)
na návrh komory môže navzájom preložiť notárov s ich súhlasom do notárskeho úradu v obvode iného súdu prvého stupňa najskôr po uplynutí troch rokov od vymenovania notára do notárskeho úradu.
DRUHÁ ČASŤ | NOTÁR
PRVÝ DIEL
NOTÁR A NOTÁRSKY ÚRAD
§10
(1)
Notára vymenuje minister na základe výsledkov výberového konania, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa (§ 15 ods. 1).
(2)
Komora vyhlási výberové konanie spravidla do 31. januára kalendárneho roka na všetky notárske úrady, v ktorých výkon notárskeho úradu zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. a) až d), a to podľa stavu ku dňu vyhlásenia výberového konania.
(3)
Komora uskutoční výberové konanie podľa odseku 2 a skončí ho spravidla do 30. júna príslušného kalendárneho roka. Výberové konanie je skončené dňom vyhlásenia jeho výsledkov.
(4)
Do výberového konania sa môže prihlásiť každý občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 1.
(5)
Všetci účastníci výberového konania majú rovné postavenie. Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.1e)
§11
(1)
Za notára môže byť vymenovaný občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
je bezúhonný,
d)
vykonal právnu prax v dĺžke päť rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,
e)
zložil notársku skúšku,
f)
nemá uložené disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu podľa § 91 ods. 2 písm. d),
g)
nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov.2a)
(2)
Notárskou praxou sa rozumie prax notára, notárskeho koncipienta a notárskeho kandidáta podľa tohto zákona a prax štátneho notára a notárskeho čakateľa podľa skorších predpisov. Komora do notárskej praxe započíta prax sudcu, advokáta, komerčného právnika a prokurátora; komora môže do notárskej praxe započítať aj inú právnu prax.
(3)
Notárskou skúškou sa rozumie notárska skúška podľa tohto zákona a notárska skúška podľa skorších predpisov. Komora uzná odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za notársku skúšku podľa tohto zákona.
(4)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.2b)
(5)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov2c) nie starším ako tri mesiace.
§12
(1)
Notár môže vykonávať notársku činnosť, len ak
a)
zložil sľub (§ 13),
b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti,
c)
zložil peňažnú zábezpeku na účet komory v sume určenej prezídiom komory na zabezpečenie pripojenia jeho notárskeho úradu s centrálnym informačným systémom komory.
(2)
Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje
a)
jeho meno, priezvisko, prípadne akademický titul,
b)
označenie „notár“,
c)
sídlo notára,
d)
štátny znak Slovenskej republiky. Vzor úradnej pečiatky notára je v prílohe č. 1.
(3)
Notár na výkon svojej činnosti musí mať technické a programové vybavenie na prepojenie notárskeho úradu, do ktorého bol vymenovaný, s Centrálnym informačným systémom komory.
§13
Notár skladá do rúk ministra tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.“
§14
(1)
Výkon notárskeho úradu zaniká
a)
smrťou notára,
b)
vyhlásením notára za mŕtveho,
c)
odvolaním notára ministrom,
d)
ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov,
e)
vzájomným preložením notárov; výkon notárskeho úradu zaniká v notárskom úrade, z ktorého je notár preložený.
(2)
Minister odvolá notára
a)
na žiadosť notára,
b)
ak notár stratí štátne občianstvo členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
ak je notár právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
ak bol notár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou,
e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení notárskeho úradu,
f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu a notár ho ani po upozornení komory v určenej lehote neobnoví,
g)
ak si notár do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov neotvorí vo svojom sídle kanceláriu a nezačne vykonávať notársku činnosť,
h)
ak notár vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nie je trvale spôsobilý riadne vykonávať notársku činnosť a vo veci na návrh komory rozhodol súd.
(3)
Notár, ktorý podal žiadosť o odvolanie, alebo bol vymenovaný za notára do obvodu iného súdu prvého stupňa na základe výberového konania, je povinný vykonávať svoj doterajší notársky úrad až do dňa odvolania ministrom.
(4)
Ak bol notár odvolaný podľa odseku 2 písm. a) a disciplinárne konanie vedené proti nemu bolo prerušené podľa § 93 ods. 4 a zároveň spĺňa podmienky na vymenovanie za notára podľa § 11 ods. 1, môže ho minister opätovne vymenovať za notára najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa jeho odvolania.
(5)
Ak má komora za to, že notár je trvale nespôsobilý na vykonávanie notárskeho úradu pre zlý zdravotný stav, vyzve ho, aby podal žiadosť o odvolanie. Ak notár o odvolanie nepožiada najneskoršie do jedného mesiaca, podá komora na súd návrh na určenie tejto skutočnosti.
§15
(1)
Sídlom notára je sídlo notárskeho úradu, do ktorého bol notár vymenovaný; spravidla je ním sídlo súdu prvého stupňa, v ktorého obvode bol notársky úrad zriadený. Iné sídlo v rámci tohto obvodu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory.
(2)
Notár môže so súhlasom komory určiť si úradné dni na vykonávanie svojej činnosti aj mimo sídla v rámci obvodu súdu prvého stupňa, do ktorého bol vymenovaný.
§16
(1)
Notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.
(2)
Notár vykonáva svoju činnosť v kancelárii, ktorá sa označí podľa prílohy č. 2. Rovnako sa označí kancelária, v ktorej vykonáva činnosť mimo svojho sídla (§ 15 ods. 2).
(3)
Ak notár mimo svojej kancelárie vykonáva úkon, na ktorom sa okrem žiadateľa zúčastňuje aj iný účastník, notár je o svojej prítomnosti povinný zrozumiteľne informovať účastníkov najneskôr pri začatí vykonávania úkonu notárskej činnosti; to neplatí, ak žiadateľ alebo iná osoba zrozumiteľne informovala účastníkov o prítomnosti notára najneskôr pri začatí vykonávania úkonu notárskej činnosti.
(4)
Notári, ktorí boli vymenovaní do notárskych úradov so sídlom v obvode toho istého súdu prvého stupňa, môžu na základe písomnej zmluvy vykonávať svoje notárske úrady spoločne v jednej kancelárii (ďalej len "spoločník"). Ak nie je zmluvou ustanovené inak, sú ich podiely na majetku, výnosoch a záväzkoch rovnaké.
(5)
Spoločníci sú oprávnení na vzájomné zastupovanie vo svojich notárskych úradoch. To neplatí, ak ide o pozastavenie alebo prerušenie výkonu notárskeho úradu alebo zbavenie notárskeho úradu jedného zo spoločníkov.
(6)
Pri zastupovaní sa spoločník podpisuje svojím menom a priezviskom, používa svoju úradnú pečiatku a uvedie meno a priezvisko notára, ktorého zastupuje.
§16a
(1)
Výkon notárskeho úradu sa prerušuje dňom, keď sa notár ujal výkonu verejnej funkcie, ktorá je zlučiteľná s výkonom notárskeho úradu a nejde o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. Prerušenie výkonu notárskeho úradu oznámi notár bezodkladne komore a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
(2)
V oznámení podľa odseku 1 notár uvedie dôvod prerušenia výkonu notárskeho úradu a jeho predpokladanú dĺžku. K oznámeniu notár priloží aj doklady preukazujúce, že sa ujal výkonu verejnej funkcie.
(3)
Notár, ktorému bol prerušený výkon notárskeho úradu, môže vo výkone notárskeho úradu pokračovať až po uplynutí doby výkonu verejnej funkcie. Skutočnosť, že notár môže znovu začať vykonávať notársky úrad, oznámi notár komore a ministerstvu najmenej 30 dní pred skončením výkonu verejnej funkcie. Ak to vzhľadom na okolnosti skončenia výkonu verejnej funkcie nie je možné, oznámi notár, že môže pokračovať vo výkone notárskeho úradu komore a ministerstvu bezodkladne.
(4)
Počas prerušenia výkonu notárskeho úradu zastupuje notára zástupca podľa § 17.
(5)
Prerušenie výkonu notárskeho úradu nebráni začatiu a pokračovaniu v disciplinárnom konaní vedenom proti notárovi.
DRUHÝ DIEL
ZASTUPOVANIE NOTÁRA
Zástupca notára
§17
(1)
Ak notár nevykonáva alebo nebude môcť vykonávať notársky úrad viac ako 30 dní z dôvodu choroby, čerpania dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov a nie je zastúpený alebo nebude zastúpený spoločníkom (§ 16 ods. 4 až 6) alebo notárskym kandidátom (§ 25), komora ustanoví notárovi zástupcu a zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného notára.
(2)
Notár informuje komoru o dôvodoch podľa odseku 1 a podá návrh na ustanovenie zástupcu bez zbytočného odkladu.
(3)
Komora ustanoví notárovi zástupcu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o dôvodoch pre zastupovanie podľa odseku 1, a uvedie začiatok a predpokladanú dobu zastupovania.
(4)
Komora ustanoví notárovi zástupcu aj vtedy, ak ide o pozastavenie alebo prerušenie výkonu notárskeho úradu.
(5)
Odmena zastupovanému notárovi nepatrí, ak má prerušený výkon notárskeho úradu z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo pozastavený výkon notárskeho úradu.
(6)
Komora ustanoví notárovi iného zástupcu, ak ustanovený zástupca požiada o uvoľnenie z funkcie zástupcu alebo ak o to požiada zastupovaný notár.
(7)
Ak zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný notár vykonávať notársku činnosť.
(8)
Zastupovaný notár oznámi komore zánik dôvodov, pre ktoré zastupovanie vzniklo.
(9)
Zastupovanie končí
a)
dňom, ktorý určí komora na základe oznámenia podľa odseku 8,
b)
smrťou zastupovaného notára alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
(10)
Komora ustanoví zástupcu z notárov v rámci obvodu toho istého súdu prvého stupňa.
§18
(1)
Zástupca notára vykonáva úkony, ktoré neznesú odklad.
(2)
Notárske listiny zástupca notára podpisuje svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorého zastupuje.
(3)
Zástupca notára používa pri zastupovaní svoju úradnú pečiatku.
§19 Náhradník notára
(1)
Po zániku výkonu notárskeho úradu ustanoví komora náhradníka notára. Za náhradníka notára môže byť ustanovený len notár.
(2)
Náhradník notára vykonáva úkony spojené so zánikom výkonu notárskeho úradu. Je povinný najmä zabezpečiť ukončenie spisov, vydanie notárskych úschov a uloženie notárskych registrov, spisov a pečiatok do notárskeho archívu (§ 86).
(3)
Notárske listiny podpisuje náhradník notára svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorého výkon notárskeho úradu zanikol.
(4)
Náhradníkovi notára patrí za úkony spojené so zánikom výkonu notárskeho úradu odmena vo výške určenej komorou. Odmena sa vypláca z prostriedkov komory.
TRETÍ DIEL
ZAMESTNANCI NOTÁRA
Notársky koncipient
§20
(1)
Notársky koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec notára v pracovnom pomere zapísaný do zoznamu koncipientov.
(2)
Zoznam koncipientov vedie komora.
§21
(1)
Na návrh notára zapíše komora do zoznamu koncipientov občana členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
je bezúhonný,
d)
je v pracovnom pomere u notára.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie zápisu komora oznámi koncipientovi a notárovi, u ktorého je koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto nebol v určenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.
§22
Koncipienta môže notár písomne poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, okrem spísania a podpísania notárskej zápisnice a vydania a podpísania osvedčenia o dedičstve a európskeho osvedčenia o dedičstve, ako aj vykonávaním činnosti podľa § 5.
§23
(1)
Zo zoznamu koncipientov vyčiarkne komora toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto stratil štátne občianstvo členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
kto bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou,
e)
kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
f)
komu skončil pracovný pomer u notára,
g)
kto bol zapísaný do zoznamu notárskych kandidátov.
(2)
Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a notárovi, u ktorého je alebo bol koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu koncipientov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.
Notársky kandidát
§24
(1)
Na základe písomnej žiadosti notára zapíše komora do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia do zoznamu notárskych kandidátov (ďalej len "kandidát") toho, kto
a)
vykonal právnu prax v dĺžke troch rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,
b)
zložil notársku skúšku,
c)
súhlasí so zápisom do zoznamu kandidátov,
d)
spĺňa podmienky ustanovené v § 21 ods. 1.
(2)
Vykonanie notárskej skúšky musí byť umožnené každému, kto spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a v § 21 ods. 1. Notársku skúšku možno opakovať dvakrát, najskôr po uplynutí jedného roka od konania predchádzajúcej notárskej skúšky. Podrobnosti o konaní notárskej skúšky ustanoví interný predpis komory.
(3)
Komora vykoná zápis podľa odseku 1 a oznámi deň vykonania zápisu kandidátovi a notárovi, u ktorého je kandidát v pracovnom pomere.
(4)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu kandidátov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu kandidátov návrhom na súde.
§25
(1)
Kandidáta môže notár písomne poveriť vykonávaním všetkých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, ako aj vykonávaním činnosti podľa § 5.
(2)
Notárske listiny podpisuje kandidát svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorý ho poveril. Za úkony kandidáta vykonané na základe poverenia notára zodpovedá notár.
§26
(1)
Komora vyčiarkne kandidáta zo zoznamu kandidátov z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až f).
(2)
Vyčiarknutie oznámi kandidátovi a notárovi, u ktorého je alebo bol kandidát v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu kandidátov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.
Ďalší zamestnanci notára
§27
(1)
Notár môže zamestnávať v pracovnoprávnom vzťahu ďalších zamestnancov.
(2)
Zamestnanca môže notár písomne poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, okrem spísania a podpísania notárskej zápisnice, zápisnice o úschove a vydania a podpísania osvedčenia o dedičstve a európskeho osvedčenia o dedičstve, ako aj vykonávaním činnosti podľa § 5.
§28
Úkony vykonané na základe poverenia notárom podpisuje zamestnanec notára svojím menom a priezviskom a používa úradnú pečiatku notára.
TRETIA ČASŤ | SAMOSPRÁVA NOTÁROV
§29 Notárska komora Slovenskej republiky
(1)
Zriaďuje sa Notárska komora Slovenskej republiky (§ 8) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých notárov a vedie ich zoznam. Notár sa stáva členom komory dňom jeho menovania za notára. Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy notárskeho stavu, dohliadať na činnosť notárov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom alebo osobitným predpisom,2d) a iné notárske registre. Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Komore za prístup do Centrálneho informačného systému patrí odmena a náhrada hotových výdavkov. Maximálnu výšku odmeny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(5)
Komora je verejná certifikačná autorita.
(6)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú notári povinní platiť v určenej výške.
(7)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia notárov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
disciplinárna komisia,
e)
vzdelávacia komisia.
(8)
Volebné obdobie členov orgánov komory je trojročné.
(9)
Funkcie v orgánoch komory sú čestné. Za ich výkon notárom patrí iba náhrada za stratu času a náhrada hotových výdavkov.
(10)
Komora spracúva osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na účely tohto zákona podľa osobitného predpisu.2da) Komora môže zverejňovať osobné údaje na účely výkonu notárskeho úradu, výkonu praxe kandidáta a výkonu praxe koncipienta v nevyhnutnom rozsahu.
(11)
Komora je oprávnená získavať a spracúvať osobné údaje nevyhnutné na účely tohto zákona kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií bez súhlasu dotknutej osoby.
§30 Konferencia notárov
(1)
Konferencia notárov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria notári zapísaní v zozname notárov. Ostatné orgány komory volí konferencia notárov.
(2)
Konferenciu notárov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok, najmenej raz za tri roky. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina notárov alebo revízna komisia, je prezídium komory povinné zvolať konferenciu notárov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Konferencia notárov je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina notárov zapísaných v zozname notárov. Na platnosť uznesenia konferencie notárov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných notárov.
(4)
Konferencia notárov najmä
a)
volí a odvoláva členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov,
b)
schvaľuje organizačný, volebný, disciplinárny poriadok, etický kódex notárov a sadzobník odmien a náhrad výdavkov za prístup do Centrálneho informačného systému,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje ročný členský príspevok notárov na činnosť komory,
e)
zriaďuje účelové fondy, schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia,
f)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
g)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
h)
určuje počet zamestnancov komory a ich platy,
i)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.
Prezídium komory
§31
(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami notárov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, inštitúciami, právnickými a fyzickými osobami a v medzinárodnej oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy notárov,
c)
podáva ministrovi návrhy tam, kde to tento zákon ustanovuje,
d)
uskutočňuje výberové konanie podľa tohto zákona,
e)
vedie zoznamy notárov, kandidátov, koncipientov a vykonáva v nich zápisy,
f)
vykonáva dohľad nad činnosťou notárov, ich zástupcov a náhradníkov notárov,
g)
vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pri sporoch medzi notármi,
h)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
i)
hospodári s majetkom komory,
j)
uzatvára a rozväzuje pracovný pomer so zamestnancami komory,
k)
schvaľuje skúšobný poriadok notárskej skúšky a poriadok vedenia notárskych registrov,
l)
vyjadruje sa k návrhom právnych predpisov týkajúcich sa postavenia alebo činnosti notárov,
m)
určuje výšku peňažnej zábezpeky podľa § 12 ods. 1 písm. c),
n)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Prezídium má 11 členov vrátane prezidenta komory.
(3)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory. Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V dobe medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva tiež neodkladné rozhodnutia a riadi pracovníkov komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom organizačným poriadkom.
(4)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej raz za tri mesiace.
(5)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v revíznej alebo disciplinárnej komisii.
§32
Prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu notárov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
koho odvolal minister z notárskeho úradu,
c)
kto dosiahol vek 67 rokov k 31. decembru kalendárneho roka.
§33 Revízna komisia
(1)
Revízna komisia má päť členov.
(2)
Členovia revíznej komisie volia zo svojich členov predsedu revíznej komisie.
(3)
Revízna komisia
a)
preskúmava hospodárenie komory a podáva správu o výsledku hospodárenia konferencii notárov,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu komory,
c)
schvaľuje ročný záverečný účet komory.
§34 Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má päť členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Disciplinárna komisia koná a rozhoduje v trojčlennom senáte. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upraví disciplinárny poriadok.
§35 Vzdelávacia komisia
(1)
Vzdelávacia komisia má päť členov.
(2)
Členovia vzdelávacej komisie volia zo svojich členov predsedu vzdelávacej komisie.
(3)
Vzdelávacia komisia organizuje
a)
odbornú výchovu notárov, kandidátov, koncipientov a zabezpečuje publikačnú, študijnú, dokumentačnú a informačnú činnosť,
b)
notárske skúšky podľa skúšobného poriadku.
ŠTVRTÁ ČASŤ | NOTÁRSKA ČINNOSŤ
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§36
(1)
Notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci.2e) Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu.
(2)
Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.
(3)
Notár môže odmietnuť vyhotoviť notársku zápisnicu, ak mu účastník zmluvy alebo jeho zástupca odmietne poskytnúť súčinnosť potrebnú na vyhotovenie notárskej zápisnice.
(4)
Ak ide o notársku zápisnicu o odplatnom právnom úkone, notár upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky dohodnuté v zmluve a v zápisnici uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Notár je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice.
(5)
Notár spracúva osobné údaje klientov a iných fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu notárskeho úradu podľa osobitného predpisu.2da)
(6)
Notár je oprávnený získavať a spracúvať osobné údaje nevyhnutné na účely výkonu notárskeho úradu kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií bez súhlasu dotknutej osoby.
§37
Notár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom on alebo jemu blízka osoba.1d) To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.
§38
(1)
(2)
Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať.
§39
(1)
Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci.
(2)
Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť
a)
účastník alebo jeho právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo
b)
minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) na účely trestného konania,
c)
predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania.
(3)
Zbavenie notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na všetkých jeho zamestnancov. Ak bol notár zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, bezodkladne oznámi túto skutočnosť všetkým svojim zamestnancom.
(4)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o poskytnutie všeobecnej informácie oprávnenému orgánu (§ 82) o tom, že úkon bol alebo nebol vykonaný, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu alebo ak ide o podanie vysvetlenia alebo výpoveď v disciplinárnom konaní podľa § 91.
(5)
Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá i po zániku výkonu notárskeho úradu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca u notára. Zbaviť notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť možno aj po zániku výkonu notárskeho úradu.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na činnosť notára v orgánoch komory.
§40
(1)
Ak osobitný zákon3a) neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
(2)
Spoločníci zodpovedajú za škodu spôsobenú ich zamestnancami spoločne a nerozdielne.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.
(4)
Notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
§41
§42
(1)
Pri spisovaní notárskych listín sa nemôžu používať skratky, ktoré nie sú všeobecne známe alebo známe účastníkom.
(2)
Dátum spísania notárskej listiny, číselné údaje týkajúce sa lehôt a číselné údaje vyjadrujúce peňažnú sumu sa v notárskej listine vypisujú slovami.
§43
(1)
Znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť.
(2)
Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.
(3)
Opravu notárskej listiny vydanej notárom, ktorého výkon notárskeho úradu už zanikol, vykoná notár určený prezídiom komory alebo náhradník notára (§ 19).
§44
(1)
Z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť tiež označená spisovou značkou.
(2)
Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára. Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.
(4)
Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal. Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy. Prvopis sa vydáva účastníkom pri spísaní listiny podľa § 5.
§45
(1)
Notár môže zapožičať prvopis verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú žiadosť.
(2)
Notár založí namiesto zapožičaného prvopisu ním osvedčený odpis s pripojenou žiadosťou, na základe ktorej bol prvopis zapožičaný.
(3)
V dobe zapožičania prvopisu môže notár vydávať osvedčené odpisy z tohto osvedčeného odpisu, ak ich vydávanie nebolo súdom pozastavené.
DRUHÝ DIEL
NOTÁRSKE ZÁPISNICE O PRÁVNYCH ÚKONOCH
§46
Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
§47
(1)
Notárska zápisnica musí obsahovať
a)
miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b)
meno, priezvisko a sídlo notára,
c)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka,
d)
vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e)
údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
f)
ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať,
g)
obsah právneho úkonu,
h)
údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i)
podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j)
odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
(2)
Ak sa notárska zápisnica spisuje s účastníkom, ktorý je zastúpený na základe plnomocenstva, pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. Splnomocnenie je prílohou notárskej zápisnice.
§48
(1)
Ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.
(2)
Ak notár vyhotovuje notársku zápisnicu a napriek postupu podľa odseku 1 nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa notárovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov; to neplatí, ak preukáže, že poškodený účastník úkonu vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
(3)
Svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo za záznamom o potvrdení totožnosti.
§49
Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
§50
Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke1d) účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.
§51
(1)
Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje.
(2)
Ak je účastník hluchý alebo nemý a nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje.
(3)
Dôverník musí mať vlastnosti spôsobilého svedka, môže ním však byť i osoba blízka účastníkovi.
§52
(1)
Ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.
(2)
Obdobne musí notárska zápisnica obsahovať v závere vyhlásenie dôverníka o tom, že s obsahom zápisnice oboznámil nemého alebo hluchého účastníka, ktorý nemôže čítať alebo písať, a že tento účastník obsah zápisnice schválil.
(3)
V úvode notárskej zápisnice sa presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne dôverníka.
§53
(1)
(2)
Ak notár alebo jeho zamestnanec ovláda jazyk, akým hovorí účastník, svedok úkonu alebo dôverník, možno upustiť od pribratia osoby podľa odseku 1.
(3)
V závere notárskej zápisnice notár uvedie doložku o tom, že účastníkovi bol obsah notárskej zápisnice pretlmočený a že účastník zápisnicu schvaľuje. Osoba, ktorá ovláda jazyk, akým hovorí účastník, pripojí svoj podpis na notársku zápisnicu.
(4)
Odmenu osoby, ktorá bola pribratá podľa odseku 1, a náhradu jej hotových výdavkov hradí účastník.
§54
Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu4a) alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len "závet"), zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej podpísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka.
TRETÍ DIEL
§56 Osvedčovanie právne významných skutočností
(1)
Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia
a)
o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis“) listiny (vidimácia),
b)
o pravosti podpisu na listine (legalizácia),
c)
o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo,
d)
o protestácii zmeniek,
e)
o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb,
f)
o tom, že je niekto nažive,
g)
o vyhlásení o vydržaní,
h)
o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom,
i)
o iných skutočnostiach.
(2)
O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
(3)
O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.
§57 Vidimácia
(1)
Notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o zabezpečenie prekladu do štátneho jazyka vyhotoveného prekladateľom. Preklad listiny sa pevne pripojí k listine.
(2)
Správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený zamestnanec notára. Osvedčenie listín, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo kandidát. Osvedčenie správnosti odpisu listiny sa vyznačí na odpise vo forme osvedčovacej doložky, v ktorej je uvedené
a)
či odpis súhlasí doslovne s listinou, z ktorej bol vyhotovený, a či táto listina je originálom alebo osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,
b)
počet listov alebo hárkov, ktoré odpis obsahuje,
c)
či ide o odpis úplný alebo čiastočný,
d)
údaj, či sú v predloženej listine zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli oslabiť jej hodnovernosť,
e)
údaj, či boli na odpise vykonané opravy nezhôd s predloženou listinou,
f)
miesto a dátum vydania,
g)
podpis osvedčujúceho notára alebo ním povereného zamestnanca a odtlačok úradnej pečiatky notára.
(3)
Notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(4)
Ak sa skladá osvedčený odpis z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
§58 Legalizácia
(1)
Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.
(2)
Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
a)
poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka,
c)
údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka,
d)
konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný,
e)
miesto a dátum osvedčenia,
f)
podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
(4)
Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(5)
Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo kandidát.
§59 Osvedčenie času predloženia listiny
(1)
Osvedčenie o čase, kedy bola listina notárovi predložená, pripojí notár k predloženej listine formou osvedčovacej doložky, v ktorej uvedie deň, mesiac a rok, a ak je to potrebné, i hodinu, kedy bola listina predložená. Na požiadanie pripojí notár tiež osvedčenie o totožnosti osoby predkladajúcej listinu, pričom pre zistenie totožnosti platí § 48.
(2)
Ak sa listina skladá z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
§60 Osvedčenie o proteste zmenky a šeku
Pri spisovaní protestov zmeniek a šekov sa postupuje podľa osobitného predpisu.5)
§61 Osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb
(1)
Ak ide o osvedčenie priebehu valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania.
(2)
Notársku zápisnicu spísanú podľa odseku 1 podpisuje okrem notára aj predseda valného zhromaždenia alebo iného zasadania, prípadne dvaja členovia valného zhromaždenia. Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 48, môže byť v zápisnici tiež potvrdená osobná totožnosť predsedu alebo iných osôb, ktoré boli prítomné na zasadaní. Ak nedošlo k takému potvrdeniu, notár nezodpovedá za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.
§62 Osvedčenie o tom, že je niekto nažive
Osvedčenie o tom, že je niekto nažive, vydá notár len vtedy, ak mu je taká osoba osobne známa alebo ak zistí jej totožnosť podľa § 48. Notárska zápisnica o osvedčení, že je niekto nažive, musí obsahovať
a)
potvrdenie, že sa notár osobne presvedčil o tom, že osoba, ktorej sa osvedčenie týka, žije,
b)
deň, mesiac, rok a hodinu, kedy sa tak stalo,
c)
údaj o tom, ako bola totožnosť tejto osoby zistená.
§63 Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
(1)
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať
a)
vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu,6) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1.
vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2.
vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,
3.
vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu,6b) že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce,
b)
označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c)
uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2)
Účastník nemôže urobiť vyhlásenie podľa odseku 1 v zastúpení.
(3)
Ak obec vo svojom vyjadrení podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu dotknuté záujmy neoznačí alebo sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že záujmy obce nie sú dotknuté.
(4)
Ak sa právnická osoba podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady.
§63a Osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom
Notár formou notárskej zápisnice na základe predložených listín osvedčí splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom;6baa) v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného predpisu.6baa)
§64 Osvedčovanie iných skutočností
(1)
Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára.
(2)
Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených.
(3)
Ak sú splnené podmienky podľa § 48, môže byť do zápisnice pojaté tiež potvrdenie totožnosti žiadateľa o osvedčenie deja alebo osôb na deji zúčastnených.
ŠTVRTÝ DIEL
Konanie vo veciach úschov
§65
(1)
V konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy
a)
závet,
b)
inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"),
c)
peniaze.
(2)
Notár prijme do úschovy listinu, aby s ňou nakladal podľa
a)
príkazu zložiteľa alebo
b)
dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom.
(3)
Notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal podľa
a)
príkazu zložiteľa,
b)
dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom alebo
c)
osobitného predpisu.6ba)
(4)
V konaniach vo veciach úschov notár spíše zápisnicu o úschove so zložiteľom; zápisnicu spíše aj s príjemcom, ak o to zložiteľ alebo príjemca požiada.
(5)
Ak sa zápisnica o úschove spisuje len so zložiteľom a s predmetom úschovy sa má nakladať podľa dohody uzatvorenej medzi zložiteľom a príjemcom, pravosť podpisu príjemcu na tejto dohode musí byť úradne osvedčená.
(6)
Počas trvania úschovy notár môže nakladať s predmetom úschovy len spôsobom zabezpečujúcim splnenie účelu úschovy. Notár nie je oprávnený z predmetu úschovy uspokojiť nároky tretích osôb vyplývajúce z osobitných predpisov.6bb)
§66 Úschova závetu
(1)
Zápisnica o úschove závetu musí okrem náležitostí podľa § 47 obsahovať
a)
označenie miesta a času prijatia závetu,
b)
údaj, o aký závet ide,
c)
údaj o tom, že závet bol notárom prijatý do úschovy,
d)
údaj o vykonanom poučení o formálnych a obsahových náležitostiach závetu,
e)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a trvalé bydlisko závetcu, miesto a dátum podpísania závetu.
(2)
Notár spíše zápisnicu o úschove závetu so závetcom alebo so splnomocneným zástupcom závetcu na základe osobitného plnomocenstva, ktoré ho oprávňuje na zloženie závetu do úschovy. Pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. Prijatie závetu do úschovy notár bezodkladne zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov.
(3)
(4)
Notár vráti závet z úschovy len závetcovi alebo splnomocnenému zástupcovi závetcu na základe osobitného plnomocenstva, ktoré ho oprávňuje na prevzatie závetu z úschovy. Pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. O vrátení závetu z úschovy závetcovi alebo splnomocnenému zástupcovi závetcu notár spíše úradný záznam, ktorý musí obsahovať miesto, dátum a čas vrátenia závetu z úschovy. V úradnom zázname musí závetca alebo splnomocnený zástupca závetcu potvrdiť prevzatie závetu svojím podpisom. Vrátenie závetu z úschovy notár bezodkladne zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov.
§67 Úschova listiny
(1)
Zápisnica o úschove listiny musí okrem náležitostí podľa § 47 obsahovať
a)
označenie miesta a času prijatia listiny,
b)
popis listiny v rozsahu umožňujúcom jej určenie,
c)
údaj o tom, že listina bola notárom prijatá do úschovy,
d)
príkaz zložiteľa alebo dohodu uzavretú medzi zložiteľom a príjemcom o tom, po splnení akých podmienok notár vydá listinu príjemcovi alebo vráti zložiteľovi.
(2)
Ak zložiteľ vyhlási, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s listinou, ktorá je predmetom úschovy, nakladá s takouto listinou notár.
(3)
Notár vydá listinu z úschovy príjemcovi bezodkladne po splnení podmienok na vydanie listiny uvedených v zápisnici o úschove. O vydaní listiny z úschovy notár spíše úradný záznam, ktorý musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vydanie listiny príjemcovi a že notár listinu príjemcovi vydal. Ak je príjemca prítomný, potvrdí prevzatie listiny v úradnom zázname svojím podpisom.
(4)
Notár vráti listinu z úschovy zložiteľovi bezodkladne po splnení podmienok na vrátenie listiny uvedených v zápisnici o úschove. O vrátení listiny z úschovy notár spíše úradný záznam, ktorý musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vrátenie listiny zložiteľovi a že notár listinu zložiteľovi vrátil. Ak je zložiteľ prítomný, potvrdí prevzatie listiny v úradnom zázname svojím podpisom.
(5)
Vydanie listiny alebo vrátenie listiny z úschovy notár bezodkladne oznámi zložiteľovi aj príjemcovi.
§68 Úschova peňazí
(1)
Zápisnica o úschove peňazí musí okrem náležitostí podľa § 47 obsahovať
a)
údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke peňazí, ktoré majú byť predmetom úschovy,
b)
údaj o tom, že peniaze boli zložiteľom zložené na účet notára a notárom prijaté do úschovy, alebo údaj o tom, že peniaze majú byť v určenej lehote zložiteľom zložené na účet notára,
c)
označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu notára, na ktorom budú prijaté peniaze uložené,
d)
označenie účelu úschovy uvedeného zložiteľom,
e)
príkaz zložiteľa alebo dohodu uzavretú medzi zložiteľom a príjemcom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy,
f)
vyhlásenie zložiteľa, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy,
g)
označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa a príjemcu, na ktorý budú peniaze notárom vydané príjemcovi alebo vrátené zložiteľovi.
(2)
Ak v čase spísania zápisnice o úschove peniaze ešte nie sú zložené na účte notára, notár vydá potvrdenie o prijatí peňazí do úschovy bezodkladne po ich zložení na jeho účet.
(3)
Pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, je notár povinný postupovať podľa príkazu zložiteľa alebo dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom o tom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy.
(4)
Ak boli peniaze prijaté do úschovy podľa osobitného predpisu,6ba) notár vyhľadá v registri záložných práv, v katastri nehnuteľností alebo v osobitnom registri ostatných záložných veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené peniaze v úschove. Notár postupuje pri vydaní peňazí z úschovy podľa osobitného predpisu.6ba)
(5)
Notár vydá peniaze z úschovy príjemcovi bezodkladne po splnení podmienok na vydanie peňazí príjemcovi uvedených v zápisnici o úschove. O splnení podmienok a vydaní peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá príjemcovi alebo zložiteľovi potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vydanie peňazí príjemcovi a že notár peniaze príjemcovi vydal, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, ktorá bola vydaná z úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu príjemcu, na ktorý boli peniaze z úschovy vydané.
(6)
Notár vráti peniaze z úschovy zložiteľovi bezodkladne po splnení podmienok na vrátenie peňazí uvedených v zápisnici o úschove. O splnení podmienok a vrátení peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá zložiteľovi potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že nastali podmienky na vrátenie peňazí zložiteľovi a že notár peniaze zložiteľovi vrátil, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, ktorá bola vrátená z úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa, na ktorý boli peniaze z úschovy vrátené.
(7)
Vydanie peňazí alebo vrátenie peňazí z úschovy notár bezodkladne oznámi zložiteľovi aj príjemcovi.
(8)
Ak sa notárovi z dôvodov, ktoré nezapríčinil a ktoré nemohol ovplyvniť, nepodarí naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa odseku 5 a 6, do desiatich rokov odo dňa splnenia podmienky na ich vydanie príjemcovi alebo vrátenie zložiteľovi, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.
PIATY DIEL
NOTÁRSKE CENTRÁLNE REGISTRE
§73a
(1)
Notárske centrálne registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje.
(2)
Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
(3)
Z údajov zapísaných v notárskych centrálnych registroch notár vydáva potvrdenia a výpisy, ktoré sú verejnými listinami (§ 3 ods. 3).
§73aa
Notár môže vydávať odpisy z údajov zapísaných v osobitných registroch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a osvedčovať ich správnosť.
§73b Notársky centrálny register určených právnických osôb
(1)
Pri zápise do registra určených právnických osôb postupuje notár podľa osobitného predpisu.2d)
(2)
O vykonaní zápisu vydá notár žiadateľovi osvedčenie (§ 64).
§73c Notársky centrálny register závetov
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register závetov, ktorý obsahuje evidenciu nevyhlásených závetov alebo iných úkonov pre prípad smrti a zoznam vyhlásených závetov alebo iných úkonov pre prípad smrti, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy.
(2)
Komora oznámi súdu alebo notárovi, ktorý bol ako súdny komisár poverený vykonaním úkonov v konaní o dedičstve, na základe ich žiadosti, či registruje závet poručiteľa a u koho je uložený. Žiadosti nevyhovie, ak bola doručená za života závetcu alebo odvolateľa závetu.
Notársky centrálny register záložných práv
§73d
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register záložných práv (ďalej len „register záložných práv"), ktorý obsahuje:
a)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložcu,
b)
dátum a čas registrácie záložného práva,
c)
určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, ak je určený, a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného práva určená, najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená,
d)
určenie zálohu tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo vzťahuje; určenie, že zálohom je podnik alebo jeho časť, ak je záložné právo zriadené na podnik v celku alebo na jeho časť,
e)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného dlžníka, ak osoba záložného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
f)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného veriteľa alebo osoby, ktorá je oprávnená konať za záložného veriteľa; ak sa zapisuje osoba oprávnená konať za záložného veriteľa, je potrebné túto skutočnosť vyznačiť,
g)
začiatok výkonu záložného práva,
h)
výmaz záložného práva,
i)
určenie notára, ktorý zápis vykonal.
(2)
V poznámkach o záložnom práve možno registrovať ďalšie zákonom ustanovené údaje týkajúce sa záložného práva, najmä
a)
čas, na ktorý bolo záložné právo zriadené, ak sa záložné právo zriaďuje na určitý čas,
b)
poradie rozhodujúce na uspokojenie záložných práv, ak je odlišné od času registrácie záložných práv,
c)
ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
(3)
Ustanovenie § 73a ods. 2 sa na register záložných práv nevzťahuje.
§73e
(1)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.6bb)
(2)
Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu podľa odseku 1, je povinná preukázať notárovi svoju totožnosť; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať.
§73f
(1)
Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak sa záložné právo zriadilo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného práva, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.
(2)
Notár pred registráciou záložného práva v registri záložných práv zisťuje
a)
totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať,
b)
či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky údaje podľa § 73d ods. 1 písm. a), c) až f).
(3)
Ak sa záložné právo zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná notár registráciu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý zriadil záložné právo.
§73g
(1)
Osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv; ak to osobitný zákon ustanovuje, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj listiny, ktoré preukazujú zmenu údajov. Ak sú zmeny údajov dôsledkom rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, z ktorého vyplýva zmena.
(2)
Notár pred registráciou zmeny údajov o záložnom práve v registri záložných práv zisťuje
a)
totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať,
b)
či žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve obsahuje všetky zákonom ustanovené údaje potrebné na registráciu zmeny.
(3)
Notár vykoná registráciu zmien údajov o záložnom práve, ktoré sa zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(4)
Na výmaz záložného práva z registra záložných práv sa použijú odseky 1 až 3 primerane.
§73h
(1)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva alebo výmaz záložného práva v registri záložných práv je notár povinný vykonať bez zbytočného odkladu po preskúmaní podmienok registrácie podľa § 73f a 73g a po predložení žiadosti na registráciu oprávnenou osobou.
(2)
O vykonaní registrácie podľa odseku 1 vydá notár žiadateľovi potvrdenie o registrácii.
§73i
(1)
Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na požiadanie vydá notár výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je.
(2)
Podrobnosti o registri záložných práv, jeho vedení, udržiavaní, aktualizácii, kontrole a o spôsobe registrácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§73j Notársky centrálny register dražieb
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register dražieb, ktorý obsahuje zoznam vyhlásených dražieb.
(2)
Zoznam vyhlásených dražieb musí obsahovať najmä predmet dražby, dražobníka, navrhovateľa dražby, miesto a čas konania dražby.
(3)
Notár na žiadosť oprávnenej osoby zabezpečí zaregistrovanie zákonom ustanovených údajov o dobrovoľnej dražbe do Notárskeho centrálneho registra dražieb a vydá o tom žiadateľovi potvrdenie.
§73k Notársky centrálny register listín
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register listín (ďalej len „register listín"), ktorý obsahuje súdne listiny, ak tak ustanovuje osobitný zákon, notárske zápisnice spísané notárom a iné listiny ukladané do registra listín na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(2)
Notár zabezpečí uloženie notárskej zápisnice v elektronickej podobe do registra listín v deň jej podpísania.
(3)
Notár na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby zabezpečí uloženie prvopisu listiny v elektronickej podobe v registri listín.
(4)
Každý notár môže vydať z registra listín osvedčený odpis notárskej zápisnice za podmienok ustanovených v § 74 a osvedčený odpis listiny uloženej do registra listín na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby s jej súhlasom alebo za podmienok ňou určených. Ak o to súd požiada, notár vydá osvedčený odpis dohody o začatí mediácie a potvrdenia o skončení mediácie6bc) súdu na účely súdneho konania. Notár nemôže vykonať výmaz dohody o začatí mediácie a potvrdenia o skončení mediácie z registra listín.
ŠIESTY DIEL
VYDÁVANIE ODPISOV, VÝPISOV A POTVRDENÍ
§74
(1)
Z notárskych zápisníc, s výnimkou zápisníc o závete, sa vydávajú osvedčené odpisy.
(2)
Ak nie je v notárskej zápisnici uvedené inak, môžu byť osvedčené odpisy vydané účastníkom alebo ich zástupcom, a to aj opätovne. Inej osobe môžu byť vydané odpisy len vtedy, ak tieto osoby preukážu na veci právny záujem. To isté platí, ak ide o nazeranie do notárskych zápisníc.
§75
(1)
Odpis notárskej zápisnice musí súhlasiť doslovne s prvopisom. Musí obsahovať tiež odpisy plnomocenstiev a ostatných príloh zápisnice.
(2)
Každý odpis musí notár osvedčiť. Doložka o osvedčení obsahuje potvrdenie o tom, že odpis sa zhoduje doslovne s prvopisom a kedy bol vyhotovený. Notár doložku o osvedčení odpisu podpíše a pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
§76
Ak obsahuje notárska listina niekoľko samostatných právnych úkonov, môže byť účastníkom vydaný namiesto úplného odpisu tiež výpis z listiny, ktorý sa týka jednotlivých právnych úkonov. V listine musí byť uvedené, že ide iba o výpis. Na vydávanie výpisov sa primerane vzťahujú § 74 a 75. Výpis nie je verejnou listinou podľa § 3 ods. 3.
§77
Osvedčený odpis notárskej zápisnice môže vydať každý notár z Notárskeho centrálneho registra listín.
§79
Pri vydávaní odpisov, výpisov a potvrdení o skutočnostiach známych zo spisov a iných listín uložených u notára sa postupuje primerane podľa predchádzajúcich ustanovení. Potvrdenie obsahuje označenie veci, ktorej sa týka, skutočností, ktoré sa potvrdzujú, komu a na aký účel bolo vydané, dátum vyhotovenia, podpis notára a odtlačok jeho úradnej pečiatky.
PIATA ČASŤ | MANIPULÁCIA SO SPISMI A ICH ÚSCHOVA
PRVÝ DIEL
§80 Manipulácia so spismi
(1)
Ak nie sú spisy ukončené, musia byť uložené v kancelárii notára tak, aby boli notárovi i kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak notár nemá taký spis u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
(2)
O manipulácii s notárskymi zápisnicami platia primerane ustanovenia § 81 až 83, ak zákon neustanovuje inak.
Nazeranie do spisov
§81
(1)
Oprávnené osoby a orgány uvedené v § 82 môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v notárskom archíve, výlučne v kancelárii notára pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného pracovníka. O nazretí do spisu sa v spise urobí záznam.
(2)
Na odôvodnenú žiadosť oprávnených osôb a orgánov uvedených v § 82 možno spis zaslať doporučene inému notárovi, v ktorého kancelárii možno do neho nazrieť.
(3)
Do spisov týkajúcich sa činnosti podľa § 5 môže nazerať len účastník, iné osoby môžu nazrieť do spisov iba s jeho súhlasom.
(4)
Oprávnené osoby a oprávnené orgány uvedené v § 82 môžu nazerať aj do registrov za podmienok upravujúcich nazeranie do spisov. O nazretí do registrov sa urobí záznam.
§82
(1)
Oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.
(2)
Oprávnenými osobami uvedenými v § 81 sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu.
(3)
Do notárskej zápisnice o závete má právo za života závetcu nazerať len on sám.
§83 Požičiavanie spisov
(1)
Notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.
(2)
Notárska zápisnica o závete nesmie byť za života závetcu zapožičaná nikomu.
(3)
Spisy týkajúce sa činnosti podľa § 5 možno zapožičať len so súhlasom účastníka.
§84 Rekonštrukcia spisov
(1)
Notár vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo stratené, na návrh účastníkov alebo na žiadosť súdu prvého stupňa vo veci, kde pôsobil ako súdny komisár (§ 3 ods. 2), alebo aj bez návrhu.
(2)
Notár vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo ich právnych nástupcov, od iného notára, súdu, orgánu katastra nehnuteľností, prípadne iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom, že písomnosť sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
(3)
Notár môže tiež vykonať potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov, prípadne ich právnych nástupcov a obsah listiny osvedčí notárskou zápisnicou, v ktorej uvedie všetky okolnosti, ktoré zistil. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov alebo ich právnych nástupcov o obsahu listiny.
DRUHÝ DIEL
ÚSCHOVA UKONČENÝCH SPISOV
§85
(1)
Ukončené spisy sa ukladajú oddelene podľa jednotlivých druhov agendy a sú uschované v kancelárii notára.
(2)
Ukončené spisy zostávajú po celú dobu výkonu notárskeho úradu uschované v kancelárii u notára, ktorý ich vyhotovil, alebo na inom bezpečnom mieste.
TRETÍ DIEL
NOTÁRSKY ARCHÍV
§86
(1)
V notárskom archíve sa uschovávajú spisy, registre a úradné pečiatky notárov, ktorých výkon notárskeho úradu zanikol.
(2)
Notársky archív vedie súd prvého stupňa, v obvode ktorého notár vykonával svoj notársky úrad.
§87
(1)
Po zrušení notárskeho úradu a zániku výkonu notárskeho úradu sa spisy, registre a úradná pečiatka notára odovzdávajú príslušnému súdu prvého stupňa; to neplatí, ak výkon notárskeho úradu zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. e) alebo ak bol notár vymenovaný do iného notárskeho úradu (§ 10). Ak je potrebné vykonať určité bezodkladné opatrenia, najmä zabezpečenie a dočasnú úschovu týchto vecí, vykoná ju príslušný súd prvého stupňa.
(2)
O odovzdaní spisov, registrov a úradnej pečiatky sa spíše zápisnica.
§88
(1)
Po uložení spisov do notárskeho archívu sa na ich evidenciu a úschovu vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov.
(2)
Výpisy, odpisy a potvrdenia z notárskych spisov uložených v notárskom archíve vydáva na žiadosť oprávnených osôb a orgánov príslušný súd. O nazeraní do spisov a požičiavaní týchto spisov platia primerane ustanovenia § 81 až 83.
ŠIESTA ČASŤ | DOHĽAD NAD ČINNOSŤOU NOTÁROV A VÝKON DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI
§89
(1)
Štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo.
(2)
Komora vykonáva dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a nad vedením notárskych úradov. Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu6c) a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a registrov. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky.
(3)
Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo.
(4)
Pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku 1 a dohľadu podľa odseku 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady.
§90
(1)
Notárovi, ktorý porušuje povinnosti vyplývajúce z notárskeho úradu alebo sa správa spôsobom znižujúcim jeho dôstojnosť a vážnosť, možno uložiť poriadkové opatrenia, ktorými sú napomenutie alebo písomné napomenutie.
(2)
O uložení poriadkových opatrení rozhoduje prezídium komory.
(3)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení poriadkového opatrenia nie je prípustný.
§91
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu,1a) zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.
(2)
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie.
(3)
Disciplinárnymi opatreniami sú:
a)
písomné pokarhanie,
b)
peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur,
c)
pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov,
d)
zbavenie notárskeho úradu.
(4)
Kandidátovi, ktorý je ustanovený zástupcom alebo kandidátom notára, je možné uložiť disciplinárne opatrenia podľa odseku 3 písm. a) a b) alebo odňať právo výkonu poverenia notára.
(5)
Pokuty podľa odseku 3 písm. b) pripadajú komore.
§92
Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.
§92a
(1)
Každý je povinný podať disciplinárnej komisii nevyhnutné vysvetlenia na preverenie návrhu na začatie disciplinárneho konania; podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.1d)
(2)
Kto je povinný v disciplinárnom konaní vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
(3)
Svedok môže odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Výpoveď môže odoprieť aj ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.1d)
(5)
Disciplinárna komisia poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď a o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
(6)
Tomu, kto sťažuje postup disciplinárneho konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu disciplinárnej komisie, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odoprie vypovedať ako svedok, podať vysvetlenie, predložiť listinu, môže disciplinárna komisia uložiť poriadkovú pokutu do výšky 200 eur, a to aj opakovane.
§93
(1)
Disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov.
(2)
Rozhodnutie o disciplinárnom opatrení odošle disciplinárna komisia v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia.
(3)
Ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva komore. O opravnom prostriedku rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má notár sídlo.
(4)
Disciplinárne konanie sa prerušuje, ak bol disciplinárne obvinený odvolaný z výkonu notárskeho úradu podľa § 14 ods. 2 písm. a); v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne vymenovaný do funkcie notára.
(5)
Ak je disciplinárne konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§94
(1)
Minister môže po prerokovaní s komorou pozastaviť výkon notárskeho úradu, ak
a)
bolo proti notárovi začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia,
b)
bolo začaté konanie o spôsobilosti notára na právne úkony, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto skutočnosti.
(2)
Minister pozastaví výkon notárskeho úradu notárovi na čas výkonu trestu odňatia slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie a notárovi, ktorému bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozsudku.
(3)
Ak pozastavenie výkonu notárskeho úradu trvá, nesmie notár vykonávať notársku činnosť.
SIEDMA ČASŤ | ODMENA NOTÁRA
§95
(1)
Za činnosť podľa tohto zákona patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára.
(2)
Notár je pred vykonaním úkonu notárskej činnosti povinný informovať účastníka o predpokladanej výške jeho odmeny, inak mu odmena nepatrí. To neplatí, ak je potrebné úkon notárskej činnosti vykonať bezodkladne.
(3)
Notár môže požadovať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
(4)
Výšku odmeny notára a spôsob jej určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§96
Platiteľom je ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu. Ak žiadajú o vykonanie notárskeho úkonu viacerí, zodpovedajú za zaplatenie odmeny spoločne a nerozdielne.
§97
Spôsob odmeňovania notára za činnosť súdneho komisára upraví osobitný predpis.7)
ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§97a
Podrobnosti o správe notárskeho úradu, o úprave listín a ich podpisovaní, o tvorbe a obehu spisov a ich vyraďovaní upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§98
Notárom podľa tohto zákona sa stáva ten, kto bol vo funkcii štátneho notára ku dňu zrušenia štátnych notárstiev a požiadal ministra v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona o vymenovanie za notára podľa tohto zákona do sídla súdu prvého stupňa, v ktorom bol naposledy vymenovaný do funkcie štátneho notára. Minister vymenuje takého notára odo dňa účinnosti tohto zákona na jeho návrh do iného sídla v obvode tohto súdu alebo do sídla iného súdu prvého stupňa, ak to považuje za účelné.
§99
Do začatia činnosti komory vykonáva jej funkciu ministerstvo, ktoré zvolá ustanovujúcu konferenciu notárov najneskoršie do 10 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
§100
(1)
Súd prvého stupňa, v obvode ktorého pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti tohto zákona všetky spisy, písomnosti, evidenčné pomôcky a úradné pečiatky štátneho notárstva, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak.
(2)
Súd prvého stupňa ďalej prevezme tiež všetky úschovy štátneho notárstva uložené v kovovej skrini a úschovy u uschovávateľa zapísané v knihe notárskych úschov.
(3)
Dňom účinnosti tohto zákona sa prevádza úschova notárskych depozít a bežné účty zriadené v peňažnej organizácii na príslušný súd prvého stupňa.
§100a
Za vysokoškolské vzdelanie podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§100b Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2003
(2)
Ak komora nepodá v lehote podľa odseku 1 návrh na odvolanie notára, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať notára aj bez návrhu.
§100c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2009
Na notárske zápisnice vyhotovené do 31. augusta 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. augusta 2009.
§100d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2014
Notárovi, ktorý ku dňu 31. decembra 2013 dosiahol vek 67 rokov, zaniká výkon notárskeho úradu k 30. júnu 2014.
§100e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2015
Notár, ktorého pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami vznikli pred 1. decembrom 2015 a nespĺňajú podmienky podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. decembra 2015, uvedie tieto pracovnoprávne vzťahy do súladu s podmienkami podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. decembra 2015 do 31. januára 2016.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách sa mení takto:
V § 41 ods. 3 sa vypúšťajú slová „štátne notárstva“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa mení takto:
1.
Slová „štátne notárstvo“ sa nahrádzajú slovom „notár“ s výnimkou § 17.
2.
§ 22 sa vypúšťa.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
F. Mikloško v. r.
J. Čarnogurský v. r.
J. Čarnogurský v. r.
Príloha č. 1 zákona SNR č. 323/1992 Zb.
Vzor úradnej pečiatky notára:
Príloha č. 2 zákona SNR č. 323/1992 Zb.
Označenie kancelárie notára:
1)
§ 7 a 9 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a)
Napríklad Občiansky súdny poriadok.
1aa)
Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1b)
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.
1e)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
2)
§ 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2a)
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
2b)
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
2c)
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2d)
Napríklad § 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 561/2001 Z. z.
2da)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2e)
Napríklad § 11 ods. 1 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2 a § 6 až 35 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3a)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
4a)
Čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012).
5)
Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
6a)
Napríklad § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
6b)
Napríklad § 34 ods. 2 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
6ba)
Napríklad § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 14 a 32 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
6baa)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 294 z 10. novembra 2001), zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
6bb)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6bc)
§ 14 zákona č. 420/2004 Z. z. v znení zákona č. 390/2015 Z. z.
6c)
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
