323/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2005 do 31.03.2005
323
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
zo 6. mája 1992
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a činnosť notárov,
b)
samosprávu notárov.
§2
Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
§3
(1)
Notárskou činnosťou je
a)
spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55),
b)
osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c)
konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73).
d)
úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).
(2)
Ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon,1) notár vykonáva aj ďalšie činnosti.
(3)
Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, notár môže ako svoju ďalšiu činnosť vykonávať funkciu mediátora podľa podmienok ustanovených osobitným zákonom1a).
(4)
Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
§4
(1)
Notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 (ďalej len „notárska činnosť“) môže vykonávať len notár.
(2)
Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie.
§5
V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej len „účastník")
a)
poskytovať právne rady,
b)
spisovať iné listiny,
c)
vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak.
§6
Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný s podnikaním ani s inou zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a majetku maloletých detí notára, vedeckej, publikačnej, pedagogickej, tlmočníckej a umeleckej činnosti. Notár nemôže vykonávať znaleckú činnosť vo veciach, v ktorých pôsobí ako súdny komisár.
§7
(1)
Notár môže zamestnávať zamestnancov (§ 20 až 28).
(2)
Za podmienok ustanovených týmto zákonom a na základe písomného poverenia notára môžu jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony notárskej činnosti.
§8
Orgánom samosprávy notárov je Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) (§ 29 až 35).
§9
(1)
Štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov podľa § 3 ods. 1 vykonáva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(2)
Minister
a)
vymenúva a odvoláva notárov,
b)
určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a ich prípadnú zmenu,
c)
na návrh komory môže navzájom preložiť notárov s ich súhlasom do obvodu iného súdu prvého stupňa.
DRUHÁ ČASŤ | NOTÁR
PRVÝ DIEL
NOTÁR A NOTÁRSKY ÚRAD
§10
(1)
Notára vymenuje minister na základe výsledkov výberového konania, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa (§ 15 ods. 1).
(2)
Komora vyhlási výberové konanie vždy,
a)
ak sa zvýši počet notárskych úradov [§ 9 ods. 2 písm. b)] alebo
b)
ak výkon notárskeho úradu zanikol (§ 14 ods. 1).
(3)
Komora vyhlási výberové konanie podľa odseku 2 najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre jeho vyhlásenie, a skončí ho najneskôr do troch mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia. Výberové konanie je skončené dňom vyhlásenia jeho výsledkov.
(4)
Ak žiaden účastník výberového konania neuspeje, komora vyhlási výberové konanie opakovane v lehote troch mesiacov od skončenia predchádzajúceho výberového konania. Pre skončenie opakovaného výberového konania platí odsek 3.
(5)
Do výberového konania sa môže prihlásiť každý občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 1.
(6)
Všetci účastníci výberového konania majú rovnaké postavenie.
§11
(1)
Za notára môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
c)
je bezúhonný,
d)
vykonal právnu prax v dĺžke päť rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,
e)
zložil notársku skúšku,
f)
nemá uložené disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu podľa § 91 ods. 2 písm. d),
g)
nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov.2a)
(2)
Notárskou praxou sa rozumie prax notára, notárskeho koncipienta a notárskeho kandidáta podľa tohto zákona a prax štátneho notára a notárskeho čakateľa podľa skorších predpisov. Komora do notárskej praxe započíta prax sudcu, advokáta, komerčného právnika a prokurátora; komora môže do notárskej praxe započítať aj inú právnu prax.
(3)
Notárskou skúškou sa rozumie notárska skúška podľa tohto zákona a notárska skúška podľa skorších predpisov. Komora uzná odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za notársku skúšku podľa tohto zákona.
(4)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.2b)
(5)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov2c) nie starším ako tri mesiace.
§12
(1)
Notár môže vykonávať notársku činnosť, len ak
a)
zložil sľub (§ 13),
b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti,
c)
zložil peňažnú zábezpeku na účet komory v sume určenej prezídiom komory na zabezpečenie pripojenia jeho notárskeho úradu s centrálnym informačným systémom komory.
(2)
Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje
a)
jeho meno, priezvisko, prípadne akademický titul,
b)
označenie „notár“,
c)
sídlo notára,
d)
štátny znak Slovenskej republiky. Vzor úradnej pečiatky notára je v prílohe č. 1.
(3)
Notár na výkon svojej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) musí mať technické a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos dát.
§13
Notár skladá do rúk ministra tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.“
§14
(1)
Výkon notárskeho úradu zaniká
a)
smrťou notára,
b)
vyhlásením notára za mŕtveho,
c)
odvolaním notára ministrom.
(2)
Minister odvolá notára
a)
na žiadosť notára,
b)
ak notár stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
ak je notár právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
ak bol notár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou,
e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení notárskeho úradu,
f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu a notár ho ani po upozornení komory v určenej lehote neobnoví,
g)
ak si notár do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov neotvorí vo svojom sídle kanceláriu a nezačne vykonávať notársku činnosť,
h)
ak notár vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nie je trvale spôsobilý riadne vykonávať notársku činnosť a vo veci na návrh komory rozhodol súd.
(3)
Notár, ktorý podal žiadosť o odvolanie, alebo bol vymenovaný za notára do obvodu iného súdu prvého stupňa na základe výberového konania, je povinný vykonávať svoj doterajší notársky úrad až do dňa odvolania ministrom.
(4)
Ak má komora za to, že notár je trvale nespôsobilý na vykonávanie notárskeho úradu pre zlý zdravotný stav, vyzve ho, aby podal žiadosť o odvolanie. Ak notár o odvolanie nepožiada najneskoršie do jedného mesiaca, podá komora na súd návrh na určenie tejto skutočnosti.
§15
(1)
Sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu súdu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory. Postup podľa § 10 ods. 1 tým nie je dotknutý.
(2)
Notár môže so súhlasom komory určiť si úradné dni na vykonávanie svojej činnosti aj mimo sídla v rámci obvodu súdu prvého stupňa, do ktorého bol vymenovaný.
§16
(1)
Notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.
(2)
Notár vykonáva svoju činnosť v kancelárii, ktorá sa označí podľa prílohy č. 2. Rovnako sa označí kancelária, v ktorej vykonáva činnosť mimo svojho sídla (§ 15 ods. 2).
(3)
Na základe písomnej zmluvy môže v jednej kancelárii vykonávať notársky úrad spoločne i viac notárov vymenovaných do toho istého obvodu (ďalej len „spoločníci“). Ak nie je zmluvou ustanovené inak, sú ich podiely na majetku, výnosoch a záväzkoch kancelárie rovnaké.
(4)
Spoločníci sú zo zákona oprávnení na vzájomné zastupovanie vo svojich notárskych úradoch. Pri zastupovaní sa spoločník podpisuje svojím menom a priezviskom, používa svoju úradnú pečiatku a uvedie, ktorého notára zastupuje. Toto splnomocnenie neplatí v prípadoch pozastavenia výkonu notárskeho úradu alebo zbavenia notárskeho úradu jedného zo spoločníkov.
DRUHÝ DIEL
ZASTUPOVANIE NOTÁRA
§17
(1)
Ak notár nevykonáva alebo nemôže vykonávať notársky úrad z dôvodov dovolenky, choroby alebo iného vážneho dôvodu viac ako 30 dní a nie je zastúpený spoločníkom alebo notárskym kandidátom podľa § 25 ods. 2, ustanoví mu na jeho návrh komora zástupcu na výkon notárskeho úradu. Tohto zástupcu komora tiež ustanoví notárovi vtedy, ak sám nenavrhol svojho zástupcu, ako aj v prípade pozastavenia výkonu jeho notárskeho úradu. V týchto prípadoch tiež komora určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného notára.
(2)
Zástupca môže byť ustanovený komorou z jeho notárskych kandidátov, ak ich nemá, tak z notárov alebo z ich notárskych kandidátov v rámci obvodu toho istého súdu prvého stupňa.
(3)
Zastupovanie končí, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
(4)
Pokiaľ zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný notár vykonávať notársku činnosť.
(5)
V prípade neobsadenia notárskeho úradu komora dočasne ustanoví náhradníka notára z notárov v rámci krajského súdu do doby vymenovania nového notára. Náhradník notára vykonáva notársku činnosť vo svojom mene v úkonoch, ktoré neznesú odklad.
§18
Za zástupcu notára možno ustanoviť notárskeho kandidáta, len ak spĺňa podmienky podľa § 12 ods. 1.
§19
(1)
Zástupca notára vykonáva úkony, ktoré neznesú odklad.
(2)
Notárske listiny zástupca notára podpisuje svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorého zastupuje.
(3)
Ak je zástupca už notárom, používa svoju úradnú pečiatku. Ak je kandidátom, používa úradnú pečiatku notára, ktorého zastupuje.
(4)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na notára platia aj pre kandidáta, ak vykonáva notársky úrad ako zástupca notára.
TRETÍ DIEL
ZAMESTNANCI NOTÁRA
Notársky koncipient
§20
(1)
Notársky koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec notára zapísaný do zoznamu koncipientov.
(2)
Zoznam koncipientov vedie komora.
§21
(1)
Na návrh notára zapíše komora do zoznamu koncipientov občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
c)
je bezúhonný,
d)
je v pracovnom pomere u notára.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie zápisu komora oznámi koncipientovi a notárovi, u ktorého je koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto nebol v určenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.
§22
Notár môže koncipienta písomne poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, najmä pri prijímaní do notárskej úschovy, pri osvedčovaní pravosti podpisov a správnosti odpisov a kópií listín, prípravnými a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín, pri osvedčovaní právne významných skutočností a tiež jednotlivými úkonmi podľa § 5.
§23
(1)
Zo zoznamu koncipientov vyčiarkne komora toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
kto bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou,
e)
kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
f)
komu skončil pracovný pomer u notára,
g)
kto bol zapísaný do zoznamu notárskych kandidátov.
(2)
Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a notárovi, u ktorého je alebo bol koncipient zamestnaný.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu koncipientov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.
Notársky kandidát
§24
(1)
Komora na základe písomnej žiadosti do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia zapíše do zoznamu notárskych kandidátov (ďalej len „kandidát“) toho, kto
a)
ku dňu zápisu je zapísaný v zozname koncipientov a nenastal dôvod na jeho vyčiarknutie podľa § 23 ods. 1 písm. a) až f),
b)
vykonal najmenej trojročnú právnu prax, z toho najmenej dva roky notársku prax,
c)
zložil notársku skúšku.
(2)
Notárska skúška musí byť umožnená každému, kto spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b).
(3)
Komora po zápise podľa odseku 1 oznámi deň vykonania zápisu kandidátovi a notárovi, u ktorého je kandidát zamestnaný.
(4)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu kandidátov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu kandidátov návrhom na súde.
§25
(1)
Kandidáta môže notár písomne poveriť vykonávaním všetkých úkonov ako koncipienta (§ 22), výkonom činností podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5.
(2)
Notárske listiny podpisuje kandidát svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorého zastupuje. Za úkony kandidáta vykonané pri zastupovaní zodpovedá notár. Notár predloží komore písomné poverenie kandidáta a vzor podpisu kandidáta.
§26
(1)
Komora vyčiarkne kandidáta zo zoznamu kandidátov z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až f).
(2)
Vyčiarknutie oznámi kandidátovi a notárovi, u ktorého je alebo bol kandidát zamestnaný.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu kandidátov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.
Ďalší zamestnanci notára
§27
(1)
Notár môže zamestnávať v pracovnom pomere ďalších zamestnancov.
(2)
Notár môže písomne poveriť zamestnancov vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, najmä pri osvedčovaní pravosti podpisov, správnosti odpisov a kópií listín a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín.
§28
Úkony vykonané na základe poverenia notárom podpisuje zamestnanec notára svojím menom a priezviskom a používa úradnú pečiatku notára.
TRETIA ČASŤ | SAMOSPRÁVA NOTÁROV
§29 Notárska komora Slovenskej republiky
(1)
Zriaďuje sa Notárska komora Slovenskej republiky (§ 8) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých notárov a vedie ich zoznam. Notár sa stáva členom komory dňom jeho menovania za notára. Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy notárskeho stavu, dohliadať na činnosť notárov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom alebo osobitným predpisom.2d) Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Komore za prístup do Centrálneho informačného systému patrí odmena a náhrada hotových výdavkov. Maximálnu výšku odmeny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(5)
Komora je verejná certifikačná autorita.
(6)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú notári povinní platiť v určenej výške.
(7)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia notárov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
disciplinárna komisia,
e)
vzdelávacia komisia.
(8)
Volebné obdobie členov orgánov komory je trojročné.
(9)
Funkcie v orgánoch komory sú čestné. Za ich výkon notárom patrí iba náhrada za stratu času a náhrada hotových výdavkov.
§30 Konferencia notárov
(1)
Konferencia notárov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria notári zapísaní v zozname notárov. Ostatné orgány komory volí konferencia notárov.
(2)
Konferenciu notárov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok, najmenej raz za tri roky. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina notárov alebo revízna komisia, je prezídium komory povinné zvolať konferenciu notárov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Konferencia notárov je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina notárov zapísaných v zozname notárov. Na platnosť uznesenia konferencie notárov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných notárov.
(4)
Konferencia notárov najmä
a)
volí a odvoláva členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov,
b)
schvaľuje organizačný, volebný, disciplinárny poriadok, etický kódex notárov a sadzobník odmien a náhrad výdavkov za prístup do Centrálneho informačného systému,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje ročný členský príspevok notárov na činnosť komory,
e)
zriaďuje účelové fondy, schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia,
f)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
g)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
h)
určuje počet zamestnancov komory a ich platy,
i)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.
Prezídium komory
§31
(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami notárov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, inštitúciami, právnickými a fyzickými osobami a v medzinárodnej oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy notárov,
c)
podáva ministrovi návrhy tam, kde to tento zákon ustanovuje,
d)
uskutočňuje výberové konanie podľa tohto zákona,
e)
vedie zoznamy notárov, kandidátov, koncipientov a vykonáva v nich zápisy,
f)
vykonáva dohľad nad činnosťou notárov, ich zástupcov a náhradníkov notárov,
g)
vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pri sporoch medzi notármi,
h)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
i)
hospodári s majetkom komory,
j)
uzatvára a rozväzuje pracovný pomer so zamestnancami komory,
k)
schvaľuje skúšobný poriadok notárskej skúšky,
l)
vyjadruje sa k návrhom právnych predpisov týkajúcich sa postavenia alebo činnosti notárov,
m)
určuje výšku peňažnej zábezpeky podľa § 12 ods. 1 písm. c),
n)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Prezídium má 11 členov vrátane prezidenta komory.
(3)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory. Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V dobe medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva tiež neodkladné rozhodnutia a riadi pracovníkov komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom organizačným poriadkom.
(4)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej raz za tri mesiace.
(5)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v revíznej alebo disciplinárnej komisii.
§32
Prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu notárov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
koho odvolal minister z notárskeho úradu.
§33 Revízna komisia
(1)
Revízna komisia má päť členov.
(2)
Členovia revíznej komisie volia zo svojich členov predsedu revíznej komisie.
(3)
Revízna komisia
a)
preskúmava hospodárenie komory a podáva správu o výsledku hospodárenia konferencii notárov,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu komory,
c)
schvaľuje ročný záverečný účet komory.
§34 Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má päť členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
§35 Vzdelávacia komisia
(1)
Vzdelávacia komisia má päť členov.
(2)
Členovia vzdelávacej komisie volia zo svojich členov predsedu vzdelávacej komisie.
(3)
Vzdelávacia komisia organizuje
a)
odbornú výchovu notárov, kandidátov, koncipientov a zabezpečuje publikačnú, študijnú, dokumentačnú a informačnú činnosť,
b)
notárske skúšky podľa skúšobného poriadku.
ŠTVRTÁ ČASŤ | NOTÁRSKA ČINNOSŤ
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§36
(1)
Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2)
Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.
§37
(1)
Notár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom on alebo jemu blízka osoba.3) To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.
(2)
Ak požadovaný úkon nemôže vykonať z dôvodov uvedených v odseku 1 iný notár v tom istom obvode, prezídium komory určí, ktorý notár tento úkon vykoná.
§38
(1)
Okrem prípadov uvedených v § 36 a § 37 ods. 1 notár nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu v notárskej činnosti.
(2)
Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať.
§39
(1)
Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci.
(2)
Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť
a)
účastník písomným vyhlásením alebo
b)
minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) na účely trestného konania,
c)
predseda súdu vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania.
(3)
Zbavenie notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na všetkých jeho zamestnancov. Ak bol notár zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, bezodkladne oznámi túto skutočnosť všetkým svojim zamestnancom.
(4)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.
(5)
Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá i po zániku výkonu notárskeho úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u notára.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na činnosť notára v orgánoch komory.
§40
(1)
Ak osobitný zákon3a) neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
(2)
Spoločníci zodpovedajú za škodu spôsobenú ich zamestnancami spoločne a nerozdielne.
(3)
Notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.
§41
§42
(1)
Pri spisovaní notárskych listín sa nemôžu používať skratky, ktoré nie sú všeobecne známe alebo známe účastníkom.
(2)
Dátum spísania listiny a iné časové a číselné údaje sa v listine vypisujú slovami. To sa netýka spisovej značky, čísla konania, číselných údajov katastra nehnuteľností.
§43
(1)
Znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť.
(2)
Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.
§44
(1)
Z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť tiež označená spisovou značkou.
(2)
Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára. Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.
(4)
Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal. Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy. Prvopis sa vydáva účastníkom pri spísaní listiny podľa § 5.
§45
(1)
Notár môže zapožičať prvopis verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú žiadosť.
(2)
Notár založí namiesto zapožičaného prvopisu ním osvedčený odpis s pripojenou žiadosťou, na základe ktorej bol prvopis zapožičaný.
(3)
V dobe zapožičania prvopisu môže notár vydávať osvedčené odpisy z tohto osvedčeného odpisu, ak ich vydávanie nebolo súdom pozastavené.
DRUHÝ DIEL
NOTÁRSKE ZÁPISNICE O PRÁVNYCH ÚKONOCH
§46
Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
§47
Notárska zápisnica musí obsahovať
a)
miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b)
meno, priezvisko a sídlo notára,
c)
meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d)
vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e)
údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,
f)
obsah právneho úkonu,
g)
údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
h)
podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
ch)
odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
§48
(1)
Ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.
(2)
Svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo za záznamom o potvrdení totožnosti.
§49
Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
§50
Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke3) účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.
§51
(1)
Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje.
(2)
Ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje.
(3)
Dôverník musí mať vlastnosti spôsobilého svedka, môže ním však byť i osoba blízka účastníkovi.
§52
(1)
Ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.
(2)
Obdobne musí notárska zápisnica obsahovať v závere vyhlásenie dôverníka o tom, že s obsahom zápisnice oboznámil nemého alebo hluchého účastníka, ktorý nemôže čítať alebo písať, a že tento účastník obsah zápisnice schválil.
(3)
V úvode notárskej zápisnice sa presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne dôverníka.
§53
(1)
(2)
Ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribratia tlmočníka.
(3)
V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis.
(4)
Tlmočníka si hradí účastník.
§54
Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka.
§55
Notárske zápisnice sa uschovajú v kovovej skrini v kancelárii notára. Do príslušného spisu sa založí odpis zápisnice.
TRETÍ DIEL
§56 Osvedčovanie právne významných skutočností
(1)
Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia
a)
o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis“) listiny (vidimácia),
b)
o pravosti podpisu na listine (legalizácia),
c)
o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo,
d)
o protestácii zmeniek,
e)
o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb,
f)
o tom, že je niekto nažive,
g)
o vyhlásení o vydržaní,
h)
o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom,
i)
o iných skutočnostiach.
(2)
O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
(3)
O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 55. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.
§57 Vidimácia
(1)
Notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o zabezpečenie prekladu do štátneho jazyka vyhotoveného tlmočníkom. Preklad listiny sa pevne pripojí k listine.
(2)
Správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený zamestnanec notára. Osvedčenie listín so vzťahom k cudzine vykonáva iba notár. Osvedčenie správnosti odpisu listiny sa vyznačí na odpise vo forme osvedčovacej doložky, v ktorej je uvedené
a)
či odpis súhlasí doslovne s listinou, z ktorej bol vyhotovený, a či táto listina je originálom alebo osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,
b)
počet listov alebo hárkov, ktoré odpis obsahuje,
c)
či ide o odpis úplný alebo čiastočný,
d)
údaj, či sú v predloženej listine zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli oslabiť jej hodnovernosť,
e)
údaj, či boli na odpise vykonané opravy nezhôd s predloženou listinou,
f)
miesto a dátum vydania,
g)
podpis osvedčujúceho notára alebo ním povereného zamestnanca a odtlačok úradnej pečiatky notára.
(3)
Notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(4)
Ak sa skladá osvedčený odpis z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
§58 Legalizácia
(1)
Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.
(2)
Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
a)
poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b)
meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia,
c)
údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka,
d)
konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný,
e)
miesto a deň osvedčenia,
f)
podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
(4)
Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(5)
Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách so vzťahom k cudzine vykonáva výlučne notár.
§59 Osvedčenie času predloženia listiny
(1)
Osvedčenie o čase, kedy bola listina notárovi predložená, pripojí notár k predloženej listine formou osvedčovacej doložky, v ktorej uvedie deň, mesiac a rok, a ak je to potrebné, i hodinu, kedy bola listina predložená. Na požiadanie pripojí notár tiež osvedčenie o totožnosti osoby predkladajúcej listinu, pričom pre zistenie totožnosti platí § 48.
(2)
Ak sa listina skladá z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
§60 Protestácie zmeniek a šekov
Pri spisovaní protestov zmeniek a šekov sa postupuje podľa osobitného predpisu.5)
§61 Osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb
(1)
Ak ide o osvedčenie priebehu valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania.
(2)
Notársku zápisnicu spísanú podľa odseku 1 podpisuje okrem notára aj predseda valného zhromaždenia alebo iného zasadania, prípadne dvaja členovia valného zhromaždenia. Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 48, môže byť v zápisnici tiež potvrdená osobná totožnosť predsedu alebo iných osôb, ktoré boli prítomné na zasadaní. Ak nedošlo k takému potvrdeniu, notár nezodpovedá za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.
§62 Osvedčenie o tom, že je niekto nažive
Osvedčenie o tom, že je niekto nažive, vydá notár len vtedy, ak mu je taká osoba osobne známa alebo ak zistí jej totožnosť podľa § 48. Notárska zápisnica o osvedčení, že je niekto nažive, musí obsahovať
a)
potvrdenie, že sa notár osobne presvedčil o tom, že osoba, ktorej sa osvedčenie týka, žije,
b)
deň, mesiac, rok a hodinu, kedy sa tak stalo,
c)
údaj o tom, ako bola totožnosť tejto osoby zistená.
§63 Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať
a)
vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu,6) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1.
vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
2.
vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b)
označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c)
uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
§63a Osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom
Notár formou notárskej zápisnice na základe predložených listín osvedčí splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom;6baa) v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného predpisu.6baa)
§64 Osvedčovanie iných skutočností
(1)
Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára.
(2)
Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených.
(3)
Ak sú splnené podmienky podľa § 48, môže byť do zápisnice pojaté tiež potvrdenie totožnosti žiadateľa o osvedčenie deja alebo osôb na deji zúčastnených.
ŠTVRTÝ DIEL
NOTÁRSKE ÚSCHOVY
§65
Notár na žiadosť zložiteľa prijme do notárskej úschovy (ďalej len „úschova“)
a)
listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemôže posúdiť,
b)
peniaze a listinné cenné papiere, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi.
c)
peniaze, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby s nimi nakladal podľa zmluvy alebo podľa osobitného predpisu.6ba)
Úschova listín
§66
(1)
Pri prijatí listiny do úschovy spíše notár zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
a)
miesto a čas prevzatia listiny,
b)
meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa listiny do úschovy,
c)
údaj, o akú listinu ide,
d)
údaj o tom, že listina bola notárom prevzatá a prijatá do úschovy.
(2)
Ak dôjde listina so žiadosťou o jej prijatie do úschovy poštou a ak obsahuje žiadosť alebo listina potrebné údaje, notár o jej prijatí do úschovy spíše dvojmo zápisnicu podľa odseku 1 a jedno jej vyhotovenie zašle zložiteľovi. Obdobne postupuje notár, ak listinu odovzdá do úschovy iná osoba ako zložiteľ; tejto osobe vydá jedno vyhotovenie zápisnice. Ak žiadosť alebo listina neobsahuje potrebné údaje, notár vyzve zložiteľa, aby tieto údaje v určenej lehote oznámil, s upozornením, že ak tak neurobí, bude mu listina vrátená.
§67
(1)
Zápisnica o prijatí závetu, listiny o vydedení alebo listiny o odvolaní týchto listín do úschovy (ďalej len „závet“) musí okrem náležitostí uvedených v § 66 ods. 1 ďalej obsahovať
a)
rodné číslo závetcu, dátum narodenia, jeho trvalé bydlisko, prípadne skoršie priezvisko, ak tieto údaje neobsahuje listina,
b)
údaj o vykonanom poučení o formálnych a obsahových náležitostiach listiny.
(2)
Ak odovzdá závet do úschovy iná osoba ako závetca, spíše sa obdobne podľa § 66 ods. 1 zápisnica o prijatí závetu, avšak trojmo. Jedno vyhotovenie sa vydá tomu, kto závet do úschovy odovzdal, a druhé sa zašle poštou alebo odovzdá do vlastných rúk závetcovi.
(3)
Ak dôjde závet poštou, postupuje notár podľa § 66 ods. 2.
(4)
Úschovu závetu notár bez zbytočného odkladu po jeho prijatí zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov. Na registráciu závetu platí ustanovenie § 54.
§68
(1)
Notár môže listinu vydať len tomu, kto ju zložil do úschovy, v prípade závetcu len závetcovi, a ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným plnomocenstvom, ktoré ho výslovne oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu zložiteľa musí byť úradne osvedčená. Osvedčený odpis plnomocenstva tvorí prílohu zápisnice o vydaní; jeho prvopis zostáva u notára.
(2)
O vydaní listiny spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
a)
miesto a čas vydania listiny,
b)
meno, priezvisko a trvalé bydlisko toho, komu sa listina vydáva,
c)
údaj, o akú listinu ide,
d)
údaj o tom, že listina bola príjemcom prevzatá.
(3)
Príjemcovi listiny sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice. Ak sa závet vydáva splnomocnenému zástupcovi závetcu, zašle sa jedno vyhotovenie zápisnice aj závetcovi.
§69
Notár môže prijať do úschovy tiež listiny za účelom ich vydania tretej osobe alebo za účelom ich zloženia na určenom mieste. V tomto prípade sa postupuje obdobne podľa § 70 až 73.
Úschova peňazí
§70
(1)
Notár môže prijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy, a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky.
(2)
Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením „notárska úschova.
§70a
(1)
Ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, nakladá s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár.
(2)
Na uloženie peňazí platí obdobne ustanovenie § 70 ods. 2.
(3)
Na prijatie peňazí platí obdobne ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a) až d) a odseku 2; zápisnica navyše obsahuje osobitný príkaz zložiteľa, ako naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy.
(4)
Na odovzdanie peňazí platí obdobne ustanovenie § 73.
(5)
Pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár je povinný postupovať podľa príkazu obsiahnutého v zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak boli peniaze prijaté do úschovy podľa osobitného zákona,6ba) notár vyhľadá v registri záložných práv alebo v osobitnom registri ostatných záložných veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené peniaze v notárskej úschove.
(6)
Ak sa notárovi z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol ovplyvniť, nepodarí naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa odseku 5 do desiatich rokov odo dňa ich prijatia do úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.
§71
(1)
O prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
a)
miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy,
b)
meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu,
c)
presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
d)
údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do úschovy a označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu, na ktorom sú prijaté peniaze uložené,
e)
vyhlásenie zložiteľa, komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú byť zložené.
(2)
Zložiteľovi sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice.
§72
(1)
Zloženie peňazí na určenom mieste vykoná notár bez zbytočného odkladu.
(2)
Odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je možné, zloží ich do úschovy súdu. Ak vracia notár peniaze zložiteľovi, postupuje obdobne podľa § 73.
§73
(1)
Ak odovzdá notár peniaze určitému príjemcovi určenému zložiteľom osobne, spíše o vydaní peňazí zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti
a)
miesto a čas odovzdania,
b)
meno a priezvisko príjemcu a údaj o zistení jeho totožnosti,
c)
presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
d)
označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu príjemcu, na ktorý sa vydané peniaze poukážu, najneskôr v nasledujúci deň po spísaní zápisnice.
e)
údaj, že príjemca peniaze prevzal.
(2)
Ak notár odovzdá peniaze zástupcovi, platí o plnomocenstve § 68.
(3)
Notár upovedomí zložiteľa o odovzdaní peňazí tretej osobe alebo o ich zložení na určenom mieste.
PIATY DIEL
NOTÁRSKE CENTRÁLNE REGISTRE
§73a
(1)
Notárske centrálne registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje.
(2)
Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
(3)
Z údajov zapísaných v notárskych centrálnych registroch notár vydáva potvrdenia a výpisy, ktoré sú verejnými listinami (§ 3 ods. 3).
§73aa
Notár môže vydávať odpisy z údajov zapísaných v osobitných registroch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a osvedčovať ich správnosť.
§73b
(1)
Pri zápise do registra určených právnických osôb postupuje notár podľa osobitného predpisu.2d)
(2)
O vykonaní zápisu vydá notár žiadateľovi osvedčenie (§ 64).
§73c Notársky centrálny register závetov
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register závetov, ktorý obsahuje evidenciu nevyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti a zoznam vyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti (ďalej len „závet"), ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy.
(2)
Komora oznámi súdu alebo notárovi, ktorý bol ako súdny komisár poverený vykonaním úkonov v konaní o dedičstve, na základe ich žiadosti, či registruje závet poručiteľa a u koho je uložený. Žiadosti nevyhovie, ak bola doručená za života závetcu alebo odvolateľa závetu.
Notársky centrálny register záložných práv
§73d
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register záložných práv (ďalej len „register záložných práv"), ktorý obsahuje:
a)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložcu,
b)
dátum a čas registrácie záložného práva,
c)
určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, ak je určený, a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného práva určená, najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená,
d)
určenie zálohu tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo vzťahuje; určenie, že zálohom je podnik alebo jeho časť, ak je záložné právo zriadené na podnik v celku alebo na jeho časť,
e)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného dlžníka, ak osoba záložného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
f)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného veriteľa alebo osoby, ktorá je oprávnená konať za záložného veriteľa; ak sa zapisuje osoba oprávnená konať za záložného veriteľa, je potrebné túto skutočnosť vyznačiť,
g)
začiatok výkonu záložného práva,
h)
výmaz záložného práva,
i)
určenie notára, ktorý zápis vykonal.
(2)
V poznámkach o záložnom práve možno registrovať ďalšie zákonom ustanovené údaje týkajúce sa záložného práva, najmä
a)
čas, na ktorý bolo záložné právo zriadené, ak sa záložné právo zriaďuje na určitý čas,
b)
poradie rozhodujúce na uspokojenie záložných práv, ak je odlišné od času registrácie záložných práv,
c)
ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
(3)
Ustanovenie § 73a ods. 2 sa na register záložných práv nevzťahuje.
§73e
(1)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.6bb)
(2)
Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu podľa odseku 1, je povinná preukázať notárovi svoju totožnosť; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať.
§73f
(1)
Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak sa záložné právo zriadilo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného práva, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.
(2)
Notár pred registráciou záložného práva v registri záložných práv zisťuje
a)
totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať,
b)
či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky údaje podľa § 73d ods. 1 písm. a), c) až f).
(3)
Ak sa záložné právo zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná notár registráciu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý zriadil záložné právo.
§73g
(1)
Osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv; ak to osobitný zákon ustanovuje, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj listiny, ktoré preukazujú zmenu údajov. Ak sú zmeny údajov dôsledkom rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, z ktorého vyplýva zmena.
(2)
Notár pred registráciou zmeny údajov o záložnom práve v registri záložných práv zisťuje
a)
totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať,
b)
či žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve obsahuje všetky zákonom ustanovené údaje potrebné na registráciu zmeny.
(3)
Notár vykoná registráciu zmien údajov o záložnom práve, ktoré sa zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(4)
Na výmaz záložného práva z registra záložných práv sa použijú odseky 1 až 3 primerane.
§73h
(1)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva alebo výmaz záložného práva v registri záložných práv je notár povinný vykonať bez zbytočného odkladu po preskúmaní podmienok registrácie podľa § 73f a 73g a po predložení žiadosti na registráciu oprávnenou osobou.
(2)
O vykonaní registrácie podľa odseku 1 vydá notár žiadateľovi potvrdenie o registrácii.
§73i
(1)
Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na požiadanie vydá notár výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je.
(2)
Podrobnosti o registri záložných práv, jeho vedení, udržiavaní, aktualizácii, kontrole a o spôsobe registrácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").
§73j Notársky centrálny register dražieb
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register dražieb, ktorý obsahuje zoznam vyhlásených dražieb.
(2)
Zoznam vyhlásených dražieb musí obsahovať najmä predmet dražby, dražobníka, navrhovateľa dražby, miesto a čas konania dražby.
(3)
Notár na žiadosť oprávnenej osoby zabezpečí zaregistrovanie zákonom ustanovených údajov o dobrovoľnej dražbe do Notárskeho centrálneho registra dražieb a vydá o tom žiadateľovi potvrdenie.
§73k Notársky centrálny register listín
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register listín (ďalej len „register listín"), ktorý obsahuje notárske zápisnice spísané notárom a iné listiny ukladané do registra listín na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(2)
Notár zabezpečí uloženie notárskej zápisnice v elektronickej podobe do registra listín v deň jej spísania.
(3)
Notár na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby zabezpečí uloženie prvopisu listiny v elektronickej podobe v registri listín.
(4)
Každý notár môže vydať z registra listín osvedčený odpis notárskej zápisnice za podmienok ustanovených v § 74 a osvedčený odpis listiny uloženej do registra listín na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby s jej súhlasom alebo za podmienok ňou určených.
ŠIESTY DIEL
VYDÁVANIE ODPISOV, VÝPISOV A POTVRDENÍ
§74
(1)
Z notárskych zápisníc, s výnimkou zápisníc o závete, sa vydávajú osvedčené odpisy.
(2)
Ak nie je v notárskej zápisnici uvedené inak, môžu byť osvedčené odpisy vydané účastníkom alebo ich zástupcom, a to aj opätovne. Inej osobe môžu byť vydané odpisy len vtedy, ak tieto osoby preukážu na veci právny záujem. To isté platí, ak ide o nazeranie do notárskych zápisníc.
§75
(1)
Odpis notárskej zápisnice musí súhlasiť doslovne s prvopisom. Musí obsahovať tiež odpisy plnomocenstiev a ostatných príloh zápisnice.
(2)
Každý odpis musí notár osvedčiť. Doložka o osvedčení obsahuje potvrdenie o tom, že odpis sa zhoduje doslovne s prvopisom a kedy bol vyhotovený. Notár doložku o osvedčení odpisu podpíše a pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
§76
Ak obsahuje notárska listina niekoľko samostatných právnych úkonov, môže byť účastníkom vydaný namiesto úplného odpisu tiež výpis z listiny, ktorý sa týka jednotlivých právnych úkonov. V listine musí byť uvedené, že ide iba o výpis. Na vydávanie výpisov sa primerane vzťahujú § 74 a 75. Výpis nie je verejnou listinou podľa § 3 ods. 3.
§77
Ak odmietne notár vydať osvedčený odpis notárskej zápisnice, postupuje sa podľa § 38 ods. 2.
§78
Osvedčené odpisy a výpisy z notárskych zápisníc môže vydávať len notár, ktorý ich má v úschove. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, môže výnimočne vydávať osvedčené odpisy alebo výpisy náhradník notára, zástupca notára alebo iný notár.
§79
Pri vydávaní odpisov, výpisov a potvrdení o skutočnostiach známych zo spisov a iných listín uložených u notára sa postupuje primerane podľa predchádzajúcich ustanovení. Potvrdenie obsahuje označenie veci, ktorej sa týka, skutočností, ktoré sa potvrdzujú, komu a na aký účel bolo vydané, dátum vyhotovenia, podpis notára a odtlačok jeho úradnej pečiatky.
PIATA ČASŤ | MANIPULÁCIA SO SPISMI A ICH ÚSCHOVA
PRVÝ DIEL
§80 Manipulácia so spismi
(1)
Ak nie sú spisy ukončené, musia byť uložené v kancelárii notára tak, aby boli notárovi i kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak notár nemá taký spis u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
(2)
O manipulácii s notárskymi zápisnicami platia primerane ustanovenia § 81 až 83, ak zákon neustanovuje inak.
Nazeranie do spisov
§81
(1)
Oprávnené osoby a orgány uvedené v § 82 môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v notárskom archíve, výlučne v kancelárii notára pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného pracovníka. O nazretí do spisu sa v spise urobí záznam.
(2)
Na odôvodnenú žiadosť oprávnených osôb a orgánov uvedených v § 82 možno spis zaslať doporučene inému notárovi, v ktorého kancelárii možno do neho nazrieť.
(3)
Do spisov týkajúcich sa činnosti podľa § 5 môže nazerať len účastník, iné osoby môžu nazrieť do spisov iba s jeho súhlasom.
§82
(1)
Oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.
(2)
Oprávnenými osobami uvedenými v § 81 sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu.
(3)
Do notárskej zápisnice o závete má právo za života závetcu nazerať len on sám.
§83 Požičiavanie spisov
(1)
Notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.
(2)
Notárska zápisnica o závete nesmie byť za života závetcu zapožičaná nikomu.
§84 Rekonštrukcia spisov
(1)
Notár vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo stratené, na návrh účastníkov alebo na žiadosť súdu prvého stupňa vo veci, kde pôsobil ako pomocný súdny orgán (§ 3 ods. 2), alebo aj bez návrhu.
(2)
Notár vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo ich právnych nástupcov, od iného notára, súdu, orgánu katastra nehnuteľností, prípadne iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom, že písomnosť sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
(3)
Notár môže tiež vykonať potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov, prípadne ich právnych nástupcov a obsah listiny osvedčí notárskou zápisnicou, v ktorej uvedie všetky okolnosti, ktoré zistil. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov alebo ich právnych nástupcov o obsahu listiny.
DRUHÝ DIEL
ÚSCHOVA UKONČENÝCH SPISOV
§85
(1)
Ukončené spisy sa ukladajú oddelene podľa jednotlivých druhov agendy a sú uschované v kancelárii notára.
(2)
Ukončené spisy zostávajú po celú dobu výkonu notárskeho úradu uschované v kancelárii u notára, ktorý ich vyhotovil.
(3)
Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovy, vedenia registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
TRETÍ DIEL
NOTÁRSKY ARCHÍV
§86
(1)
V notárskom archíve sa uschovávajú spisy, registre a úradné pečiatky notárov, ktorých notársky úrad zanikol alebo ktorí boli preložení do obvodu iného súdu prvého stupňa.
(2)
Notársky archív vedie súd prvého stupňa, v obvode ktorého notár vykonával svoj notársky úrad.
§87
(1)
Po zániku notárskeho úradu sa spisy, registre a úradná pečiatka notára odovzdávajú príslušnému súdu prvého stupňa. Ak je potrebné vykonať určité bezodkladné opatrenia, najmä zabezpečenie a dočasnú úschovu týchto vecí, vykoná ju príslušný súd prvého stupňa.
(2)
O odovzdaní spisov, registrov a úradnej pečiatky sa spíše zápisnica.
§88
(1)
Po uložení spisov do notárskeho archívu sa na ich evidenciu a úschovu vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov.
(2)
Výpisy, odpisy a potvrdenia z notárskych spisov uložených v notárskom archíve vydáva na žiadosť oprávnených osôb a orgánov príslušný súd. O nazeraní do spisov a požičiavaní týchto spisov platia primerane ustanovenia § 81 až 83.
ŠIESTA ČASŤ | DOHĽAD NAD ČINNOSŤOU NOTÁROV A VÝKON DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI
§89
(1)
Dohľad komory nad činnosťou notárov vykonávajú príslušné orgány.
(2)
Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu6c) a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a evidenčných pomôcok. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky.
(3)
Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje minister.
§90
(1)
Notárovi, ktorý porušuje povinnosti vyplývajúce z notárskeho úradu alebo sa správa spôsobom znižujúcim jeho dôstojnosť a vážnosť, možno uložiť poriadkové opatrenia, ktorými sú napomenutie alebo písomné napomenutie.
(2)
O uložení poriadkových opatrení rozhoduje prezídium komory.
(3)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení poriadkového opatrenia nie je prípustný.
§91
(1)
Notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.
(2)
Disciplinárnymi opatreniami sú:
a)
písomné pokarhanie,
b)
peňažná pokuta až do výšky 100 000 Sk,
c)
pozastavenie výkonu notárskeho úradu,
d)
zbavenie notárskeho úradu.
(3)
Kandidátovi, ktorý je ustanovený zástupcom alebo kandidátom notára, je možné uložiť disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) alebo odňať právo zastupovať notára.
(4)
Pokuty podľa odseku 2 písm. b) pripadajú komore.
§92
Návrh na začatie disciplinárneho konania môžu podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do troch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy k nemu došlo. Notár si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu.
§93
(1)
Disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia.
(2)
Ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na súd prvého stupňa, v obvode ktorého má notár sídlo.
§94
(1)
Minister môže po prerokovaní s komorou pozastaviť výkon notárskeho úradu, ak
a)
bolo proti notárovi začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia,
b)
bolo začaté konanie o spôsobilosti notára na právne úkony, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto skutočnosti.
(2)
Minister pozastaví výkon notárskeho úradu notárovi na čas výkonu trestu odňatia slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie a notárovi, ktorému bola v rozsudku súdu prvého stupňa vyslovená vina za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozsudku.
(3)
Ak pozastavenie výkonu notárskeho úradu trvá, nesmie notár vykonávať notársku činnosť.
SIEDMA ČASŤ | ODMENA NOTÁRA
§95
(1)
Za činnosť podľa tohto zákona patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Odmena tvorí príjem notára.
(2)
Notár môže požadovať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
(3)
Výšku odmeny notára a spôsob jej určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§96
Platiteľom je ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu. Ak žiadajú o vykonanie notárskeho úkonu viacerí, zodpovedajú za zaplatenie odmeny spoločne a nerozdielne.
§97
Spôsob odmeňovania notára za činnosť súdneho komisára upraví osobitný predpis.7)
ÔSMA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§98
Notárom podľa tohto zákona sa stáva ten, kto bol vo funkcii štátneho notára ku dňu zrušenia štátnych notárstiev a požiadal ministra v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona o vymenovanie za notára podľa tohto zákona do sídla súdu prvého stupňa, v ktorom bol naposledy vymenovaný do funkcie štátneho notára. Minister vymenuje takého notára odo dňa účinnosti tohto zákona na jeho návrh do iného sídla v obvode tohto súdu alebo do sídla iného súdu prvého stupňa, ak to považuje za účelné.
§99
Do začatia činnosti komory vykonáva jej funkciu ministerstvo, ktoré zvolá ustanovujúcu konferenciu notárov najneskoršie do 10 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
§100
(1)
Súd prvého stupňa, v obvode ktorého pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti tohto zákona všetky spisy, písomnosti, evidenčné pomôcky a úradné pečiatky štátneho notárstva, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak.
(2)
Súd prvého stupňa ďalej prevezme tiež všetky úschovy štátneho notárstva uložené v kovovej skrini a úschovy u uschovávateľa zapísané v knihe notárskych úschov.
(3)
Dňom účinnosti tohto zákona sa prevádza úschova notárskych depozít a bežné účty zriadené v peňažnej organizácii na príslušný súd prvého stupňa.
§100a
Za vysokoškolské vzdelanie podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§100b Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2003
(1)
Notár je povinný do 1. decembra 2003 predložiť komore odpis registra trestov nie starší ako tri mesiace. Komora podá ministrovi najneskôr do 1. februára 2004 návrh na odvolanie notára, ktorý nie je bezúhonný podľa tohto zákona. Minister bez zbytočného odkladu odvolá notára, ktorý nie je bezúhonný podľa tohto zákona alebo ktorý nepredložil v ustanovenej lehote odpis registra trestov.
(2)
Ak komora nepodá v lehote podľa odseku 1 návrh na odvolanie notára, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať notára aj bez návrhu.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách sa mení takto:
V § 41 ods. 3 sa vypúšťajú slová „štátne notárstva“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa mení takto:
1.
Slová „štátne notárstvo“ sa nahrádzajú slovom „notár“ s výnimkou § 17.
2.
§ 22 sa vypúšťa.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
F. Mikloško v. r.
J. Čarnogurský v. r.
J. Čarnogurský v. r.
Príloha č. 1 zákona SNR č. 323/1992 Zb.
Vzor úradnej pečiatky notára:
Príloha č. 2 zákona SNR č. 323/1992 Zb.
Označenie kancelárie notára:
1)
1a)
Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
2b)
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
2c)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
2d)
Napríklad § 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 561/2001 Z. z.
3a)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
6a)
Napríklad § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
6b)
Napríklad § 34 ods. 2 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
6baa)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 294 z 10. novembra 2001), zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
6c)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
