Predpis bol zrušený predpisom 92/2008 Z. z.
229/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1994 do 31.03.2008
229
ZÁKON
z 23. apríla 1992,
o komoditných burzách
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Komoditná burza
(1)
Komoditnou burzou je právnická osoba zriadená podľa tohto zákona (ďalej len „burza“) na organizovanie burzových obchodov s tovarom, ktorý nie je predmetom burzového obchodu podľa osobitného zákona1) (ďalej len „komodity“).
(2)
Burza zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia burzy, ktorí sú povinní vložiť vklad alebo platiť členský príspevok, ručia za záväzky burzy do výšky svojho nesplateného vkladu, prípadne do výšky nesplateného členského príspevku. Rozsah ďalšieho ručenia členov burzy, ktorí sú povinní platiť členský príspevok, môže určiť štatút burzy (ďalej len „štatút“).
(3)
Prípadný zisk z činnosti burzy nemožno za jej trvania rozdeliť medzi zakladateľov ani iných členov burzy a možno ho použiť len na zabezpečenie ďalšieho rozvoja burzy.
(4)
Iné osoby než burzy zriadené podľa tohto zákona môžu vo svojom obchodnom mene alebo názve použiť označenie „burza“, len ak tak ustanovuje osobitný zákon.1)
§2 Burzové obchody
(1)
Burzovým obchodom je kúpa a predaj komodít osobami oprávnenými na burzové obchody dojednané na burze v miestnostiach a hodinách určených pre burzové zhromaždenie, prípadne aj mimo burzy za podmienok určených týmto zákonom a štatútom, pokiaľ cenu z tohto obchodu zaznamenal príslušný orgán burzy.
(2)
Burzovým obchodom sú aj pomocné obchody uzavierané na burze, ktoré súvisia s komoditami predávanými na burze, najmä poistné zmluvy, zmluvy o uskladnení, zmluvy o preprave veci a zasielateľské zmluvy.
DRUHÁ ČASŤ | ZALOŽENIE A VZNIK BURZY
§3 Založenie burzy
(1)
Burzu môžu založiť iba osoby zapísané v obchodnom registri2) (ďalej len „zakladatelia“) uzavretím zakladateľskej zmluvy.
(2)
Zakladateľskú zmluvu musia uzavrieť aspoň traja zakladatelia. Podpisy zakladateľov musia byť úradne overené.
(3)
Zakladateľská zmluva obsahuje:
a)
určenie zakladateľov uvedením obchodného mena, u právnických osôb sídla, u fyzických osôb bydliska, a predmetu podnikania,
b)
názov, ktorý musí obsahovať označenie „burza“,
c)
sídlo burzy,
d)
predmet a druh burzových obchodov,
e)
druh a výšku vkladov zakladateľov, z ktorých sa budú uhrádzať náklady prevádzky burzy,
f)
spôsob zabezpečenia prostriedkov na úhradu nákladov prvého roka prevádzky burzy,
g)
vyhlásenia zakladateľov o dohode návrhu štatútu,
h)
vyhlásenia zakladateľov, či sa dohodli na zriadení rozhodcovského súdu pôsobiaceho pri burze (ďalej len „burzový rozhodcovský súd“) a na jeho poriadku,
i)
mená a bydliská prvých členov burzovej komory, ktorých voľba inak prislúcha valnému zhromaždeniu členov burzy (§ 10 ods. 3).
(4)
Návrh štatútu je prílohou zakladateľskej zmluvy.
§4 Štatút
(1)
Štatút obsahuje:
a)
názov a sídlo burzy,
b)
vymedzenie predmetu a druhu burzových obchodov,
c)
bližšie podmienky pre vznik členstva na burze a pre návštevu burzových zhromaždení,
d)
konkretizáciu práv a povinností členov burzy,
e)
bližšie určenie osôb oprávnených na burzové obchody, podmienky vylúčenia týchto osôb z burzových obchodov včítane konkretizácie práv a povinností týchto osôb,
f)
podrobnejší postup pri vymenúvaní a odvolávaní osôb oprávnených na sprostredkovanie burzových obchodov (ďalej len „dohodcovia“), spôsob ich odmeňovania a podmienky, za ktorých sú oprávnení uzavierať burzové obchody vo svojom mene,
g)
určenie spôsobu, ako sa členovia burzy podieľajú na zabezpečovaní nákladov na prevádzku burzy a prípadne aj rozsah ich ručenia za záväzky burzy nad rozsah ustanovený zákonom,
h)
podrobnejšiu úpravu pôsobnosti orgánov burzy a počet členov burzovej komory,
i)
spôsob, akým sa ustanovujú pravidlá pre uzavieranie zmlúv, ktoré sú burzovými obchodmi, ich sprostredkovanie a splnenie (ďalej len „burzové pravidlá“),
j)
spôsob určenia a zverejňovania kurzov,
k)
pravidlá hospodárenia s majetkom burzy,
l)
podrobnejšie pravidlá pre preskúmanie rozhodnutí burzovej komory valným zhromaždením, pre prijatie rozhodnutia o zrušení burzy a postupe pri jej likvidácii, včítane spôsobu rozdelenia likvidačného zostatku.
(2)
Burzová komora zverejní štatút a poriadok burzového rozhodcovského súdu v Obchodnom vestníku.3)
Štátne povolenie
§5
(1)
Burza môže vzniknúť len na základe a v medziach štátneho povolenia (ďalej len „povolenie“).
(2)
Zakladatelia požiadajú pred podaním návrhu na zápis burzy do obchodného registra o povolenie na prevádzkovanie burzy.
(3)
V žiadosti zakladatelia uvedú:
a)
názov a sídlo burzy,
b)
predmet a druh burzových obchodov, ktoré sa majú na burze prevádzkovať,
c)
svoje obchodné meno, predmet podnikania, u právnických osôb sídlo a u fyzických osôb bydlisko.
(4)
Žiadosť o udelenie povolenia podpíšu všetci zakladatelia a pripoja k nej tieto doklady:
a)
zakladateľskú zmluvu,
b)
štatút,
c)
poriadok burzového rozhodcovského súdu, pokiaľ sa má pri burze zriadiť.
(5)
Povolenie je potrebné aj na zmenu štatútu a poriadku burzového rozhodcovského súdu. V týchto prípadoch žiada o povolenie burzová komora a k žiadosti pripojí uznesenie valného zhromaždenia o ich zmene. Zmena štatútu a poriadku burzového rozhodcovského súdu nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti povolenia.
§6
(1)
Povolenie na prevádzkovanie burzy udeľuje príslušný orgán štátnej správy Českej republiky alebo Slovenskej republiky (ďalej len „príslušný orgán štátnej správy“).
(2)
Príslušný orgán štátnej správy neudelí povolenie, ak
a)
štatút alebo poriadok burzového rozhodcovského súdu je v rozpore s právnymi predpismi,
b)
navrhovaný druh burzového obchodu by mohol ohroziť trh základných surovín, s ktorým sa má na burze obchodovať.
§7
(1)
Príslušný orgán štátnej správy rozhodne o žiadosti o povolenie do 60 dní odo dňa jej doručenia.
(2)
V rozhodnutí, ktorým sa vydáva povolenie, uvedie príslušný orgán štátnej správy názov a sídlo burzy, predmet a druh obchodov, ktoré sa môžu na burze uzavierať. Súčasťou povoľovacieho výroku je schválenie štatútu, a ak je zriadený, aj poriadku burzového rozhodcovského súdu.
(3)
Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť zamieta, musí obsahovať konkrétny dôvod, pre ktorý sa povolenie neudelilo.
(4)
Príslušný orgán štátnej správy poskytne žiadateľovi pred rozhodnutím primeranú lehotu na odstránenie závad žiadosti, štatútu alebo poriadku burzového rozhodcovského súdu, prípadne na ich zmeny odporúčané príslušným orgánom štátnej správy.
§8 Zápis do obchodného registra
(1)
Burza vznikne ku dňu zápisu do obchodného registra. Žiadosť o zápis do obchodného registra podpisujú všetci zakladatelia burzy. Podpisy zakladateľov musia byť úradne overené.
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje:
a)
názov a sídlo burzy,
b)
identifikačné číslo,
c)
obchodné meno a sídlo alebo bydlisko zakladateľov včítane výšky ich vkladov a rozsah ich ručenia za záväzky burzy, pokiaľ je ich ručenie podľa štatútu vyššie, než ustanovuje tento zákon,
d)
meno a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu burzy, s uvedením spôsobu, akým konajú a podpisujú sa za burzu,
e)
predmet a druhy burzových obchodov.
(3)
K žiadosti o zápis sa prikladá:
a)
povolenie,
b)
zakladateľská zmluva,
c)
štatút,
d)
poriadok burzového rozhodcovského súdu, ak je zriadený.
TRETIA ČASŤ | ORGÁNY A VNÚTORNÉ POMERY BURZY
§9 Orgány burzy
(1)
Orgánmi burzy sú:
a)
valné zhromaždenie,
b)
burzová komora.
(2)
Štatútom možno zriadiť poradné orgány burzy.
§10 Valné zhromaždenie
(1)
Najvyšším orgánom burzy je valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov burzy (§ 17).
(2)
Valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov burzy. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov burzy oprávnených hlasovať, ak tento zákon alebo štatút nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu. Každý člen má jeden hlas. Hlasovať však nemôže člen, ktorý je v omeškaní s platením členského príspevku.
(3)
Do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:
a)
voliť a odvolávať štatútom určený počet členov burzovej komory,
b)
uznášať sa na zmenách štatútu a poriadku burzového rozhodcovského súdu,
c)
uznášať sa na burzových pravidlách,
d)
rozhodovať o výške a lehote splatnosti členských príspevkov a zápisného,
e)
určiť výšku burzových poplatkov,
f)
zrušiť burzu a určiť osobu likvidátora,
g)
preskúmavať na žiadosť dotknutých osôb rozhodnutia burzovej komory a predsedu burzovej komory za podmienok určených štatútom, s výnimkou rozhodnutia podľa § 22 ods. 2,
h)
uznášať sa na iných záležitostiach určených štatútom.
(4)
Na uznesenie o zmene štatútu a poriadku burzového rozhodcovského súdu a o zrušení burzy je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov burzy.
(5)
Pravidlá pre zvolávanie a rokovanie valného zhromaždenia určuje štatút.
Burzová komora
§11
(1)
Burzová komora je štatutárnym a riadiacim orgánom burzy. Ak zo štatútu nevyplýva niečo iné, koná za burzu predseda burzovej komory. Členovia burzovej komory, ktorí zaväzujú burzu, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
(2)
Burzová komora musí mať najmenej troch členov. Členov burzovej komory z dvoch tretín volí a odvoláva valné zhromaždenie a z jednej tretiny vymenúva a odvoláva príslušný orgán štátnej správy. Za člena burzovej komory nemožno voliť ani vymenovať pracovníka ústredného orgánu štátnej správy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.
(3)
Členovia burzovej komory sa volia alebo vymenúvajú na dobu určenú v štatúte, najdlhšie však na dobu štyroch rokov. Ak štatút neurčí inak, možno členov voliť a vymenovať opätovne.
(4)
Členom burzovej komory môže byť len fyzická osoba staršia ako 21 rokov, ktorá svojimi osobnými vlastnosťami a odbornou spôsobilosťou zaručuje riadny výkon funkcie.
(5)
Člen burzovej komory môže zo svojej funkcie odstúpiť, je však povinný to oznámiť orgánu, ktorý ho zvolil alebo vymenoval. Tento orgán musí odstúpenie z funkcie prerokovať do troch mesiacov po tom, čo mu bolo odstúpenie oznámené. Výkon funkcie člena burzovej komory sa končí dňom, keď odstúpenie prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ho zvolil alebo vymenoval.
(6)
Pravidlá voľby členov burzovej komory, prípadne ďalšie požiadavky a podmienky členstva v burzovej komore, určí štatút.
§12
(1)
Burzová komora rozhoduje o všetkých záležitostiach burzy, pokiaľ nie sú zverené valnému zhromaždeniu týmto zákonom, prípadne štatútom. Každý člen burzovej komory má jeden hlas.
(2)
Do pôsobnosti burzovej komory patrí:
a)
rozhodovať o prijatí a vylúčení členov burzy,
b)
navrhovať valnému zhromaždeniu výšku a lehoty platenia členských príspevkov a zápisného, výšku burzových poplatkov, zmeny štatútu a poriadku burzového rozhodcovského súdu, zrušenie burzy a osobu likvidátora,
c)
rozhodovať o použití majetku burzy,
d)
v súlade so štatútom určovať miesto a dobu konania burzových zhromaždení,
e)
určovať za akých podmienok možno vydať vstupenky na burzové zhromaždenie,
f)
robiť opatrenia na zachovávanie poriadku na burzovom zhromaždení a čestnosti burzových obchodov (§ 25),
g)
navrhovať burzové pravidlá a určovať spôsob evidencie burzových obchodov,
h)
vymenúvať a odvolávať so súhlasom burzového komisára (§ 33) burzových dohodcov a vykonávať nad nimi dohľad,
i)
zakázať členovi burzy navštevovať burzové zhromaždenia (§ 20) z dôvodov a za podmienok určených štatútom,
j)
povoľovať činnosť súkromných dohodcov (§ 23 ods. 3) na burze,
k)
pozastavovať burzové obchody za podmienok určených štatútom,
l)
určiť a zverejňovať kurzy komodít,
m)
voliť a odvolávať členov burzových výborov, predsedu burzovej komory a generálneho sekretára burzy, členov predsedníctva burzového rozhodcovského súdu a vymenovať tajomníka burzového rozhodcovského súdu a jeho zástupcu,
n)
vydávať podrobné pravidlá (poriadky) pre jednotlivé oblasti svojej pôsobnosti vymedzené v štatúte,
o)
ďalšie záležitosti zverené jej štatútom.
§13 Zasadanie burzovej komory
(1)
Burzová komora môže zasadať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov burzovej komory zvolených valným zhromaždením i nadpolovičná väčšina členov vymenovaných príslušným štátnym orgánom. Na rozhodnutie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov.
(2)
Pri voľbe a odvolaní predsedu burzovej komory, generálneho sekretára burzy, pri schvaľovaní návrhu burzových pravidiel a pri rozhodovaní o protestoch proti rozhodnutiu burzových výborov alebo predsedu burzovej komory, ktoré sa týkajú oprávnenia obchodovať na burze alebo burzových obchodov, ako aj v ďalších prípadoch, pokiaľ tak určuje štatút, je potrebná prítomnosť dvoch tretín členov zvolených valným zhromaždením i vymenovaných príslušným štátnym orgánom a na rozhodnutie je potrebný súhlas dvoch tretín prítomných členov.
(3)
Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
(4)
Pravidlá pre zvolávanie a priebeh zasadania burzovej komory určuje štatút.
§14 Burzové výbory
(1)
Burzová komora môže zriadiť na výkon činností uvedených v § 12 ods. 2 písm. b) a d) až l) burzové výbory.
(2)
Burzové výbory môžu byť stále alebo dočasné. Pravidlá rokovania burzových výborov určuje štatút.
(3)
Burzové výbory sú zložené z členov burzovej komory a z odborníkov v danej oblasti. Predsedu a členov burzových výborov vymenúva a odvoláva burzová komora.
§15 Predseda burzovej komory
(1)
Predseda burzovej komory:
a)
riadi činnosť burzovej komory a zvoláva jej zasadanie,
b)
podpisuje rozhodnutia prijaté na zasadaní burzovej komory a zodpovedá za ich realizáciu,
c)
rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú týmto zákonom alebo štatútom vyhradené valnému zhromaždeniu alebo zasadaniu burzovej komory alebo burzovému výboru,
d)
dohliada na dodržiavanie burzových predpisov,
e)
je oprávnený prijať rozhodnutie podľa § 12 ods. 2 písm. k), ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Za predsedu burzovej komory možno zvoliť iba jej člena.
§16 Generálny sekretár burzy
(1)
Generálny sekretár burzy sa volí na zasadaní burzovej komory na návrh predsedu burzovej komory. Kandidát na funkciu generálneho sekretára burzy sa vyberá konkurzom.
(2)
Generálny sekretár burzy je zamestnancom burzy a po dobu výkonu svojej funkcie nesmie prevádzkovať podnikateľskú činnosť, byť v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere ani byť členom štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb zaoberajúcich sa podnikateľskou činnosťou.
(3)
Generálny sekretár burzy:
a)
riadi činnosť burzového aparátu i všetkých ostatných zamestnancov burzy,
b)
pripravuje podklady pre zasadanie burzovej komory,
c)
uverejňuje závery a oznámenia burzovej komory,
d)
dbá na zachovávanie poriadku na burzových zhromaždeniach a je oprávnený vykázať osoby, ktoré rušia poriadok a nedbajú na jeho pokyny,
e)
plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí štatút, zasadanie burzovej komory alebo predseda burzovej komory.
(4)
Generálny sekretár burzy má právo zúčastňovať sa s hlasom poradným na zasadaní valného zhromaždenia, burzovej komory a burzových výborov.
ŠTVRTÁ ČASŤ | ČLENOVIA BURZY
§17 Vznik členstva
(1)
Členmi burzy sú:
a)
zakladatelia burzy (§ 3),
b)
burzoví dohodcovia (§ 29),
c)
členovia burzovej komory vymenovaní príslušným orgánom štátnej správy (§ 11 ods. 2) a generálny sekretár burzy (§ 16),
d)
osoby prijaté burzovou komorou za členov burzy.
(2)
Ak štatút neurčuje inak, možno za člena burzy podľa odseku 1 písm. d) prijať iba osobu, ktorá má oprávnenie na výrobu alebo spracovanie tovaru, ktorý je predmetom burzových obchodov, alebo na obchodovanie s ním a na služby, ktoré s obchodovaním s týmto tovarom súvisia, pokiaľ zaplatí určené zápisné.
§18 Základné práva a povinnosti členov
(1)
Členovia burzy majú právo za podmienok vymedzených týmto zákonom a štatútom zúčastňovať sa na valnom zhromaždení a hlasovať na ňom, právo voliť a byť volení do orgánov burzy a navštevovať burzové zhromaždenia.
(2)
Členom burzy, pokiaľ ich členstvo nevzniko podľa § 17 ods. 1 písm. c), môže štatút uložiť povinnosť zaplatiť zápisné a ročný členský príspevok vo výške a v lehote určenej valným zhromaždením.
§19 Zánik členstva
(1)
Členstvo zaniká:
a)
vylúčením z burzových obchodov podľa § 22 ods. 1 písm. a),
b)
stratou funkcie, z ktorej titulu bola osoba členom [§ 17 ods. 1 písm. b) a c)],
c)
smrťou,
d)
zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu,
e)
vylúčením člena burzy,
f)
výpoveďou,
g)
iným spôsobom určeným v štatúte.
(2)
Burzová komora môže člena burzy vylúčiť, ak závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, najmä ak je v omeškaní s platením členského príspevku. Rozhodnutie o vylúčení musí byť prijaté do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa burzová komora o porušení povinnosti dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Rozhodnutie o vylúčení sa musí doručiť spôsobom upraveným v štatúte. Člen burzy môže do jedného mesiaca odo dňa doručenia podať valnému zhromaždeniu návrh na preskúmanie rozhodnutia o vylúčení. Vylúčený člen burzy nemá právo na vrátenie členského príspevku za rok, v ktorom bol vylúčený.
(3)
Člen burzy uvedený v § 17 ods. 1 písm. a) a d) môže písomne svoje členstvo vypovedať; jeho povinnosť zaplatiť príspevok za celý rok, v ktorom svoje členstvo vypovedal, nie je týmto dotknutá. Ak štatút neurčuje dlhšiu dobu, je výpovedná doba šesť mesiacov a plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podrobnejšie pravidlá pre podanie výpovede môže určiť štatút.
PIATA ČASŤ | BURZOVÉ OBCHODY
§20 Burzové zhromaždenie
(1)
Burzovým zhromaždením je zhromaždenie oprávnených osôb v miestnostiach a hodinách určených burzovou komorou pre uzavieranie a sprostredkovanie burzových obchodov.
(2)
Osobami oprávnenými zúčastňovať sa na burzových zhromaždeniach sú osoby, ktorým sa v súlade so štatútom udelila vstupenka na burzové zhromaždenie, členovia burzovej komory, dohodcovia, burzový komisár a zamestnanci burzy určení burzovou komorou.
(3)
Osoby, ktoré sa zúčastňujú na burzovom zhromaždení, sú povinné dodržiavať štatút.
(4)
V miestnosti, kde sa konajú burzové zhromaždenia, musí byť k dispozícii štatút na verejne prístupnom mieste a pravidlá správania sa návštevníkov burzy musia byť vyvesené na viditeľnom a prístupnom mieste.
§21 Osoby oprávnené na burzové obchody
(1)
Na burzové obchody uvedené v § 2, pokiaľ sa podrobia štatútu a burzovým pravidlám, sú oprávnené:
a)
osoby, ktoré sú členmi burzy podľa § 17 ods. 1 písm. a) a d),
b)
iné osoby, pokiaľ majú oprávnenie na výrobu alebo spracovanie tovaru, ktorý je predmetom burzových obchodov, alebo na obchod s ním a na služby, ktoré s obchodovaním s týmto tovarom súvisia, a dostanú vstupenku na burzové zhromaždenie,
c)
právnické osoby zriadené zákonom za účelom regulácie trhu komodít alebo vytvárania a ochraňovania hmotných rezerv.
(2)
Právnická osoba, ktorá je oprávnená na burzové obchody, určí s predchádzajúcim súhlasom burzovej komory jednu alebo viac fyzických osôb ako svojich splnomocnencov, ktorí budú v jej mene uzavierať burzové obchody. Plnomocenstvo sa musí udeliť písomne a podpis splnomocniteľa musí byť úradne overený; to platí aj pre udelenie plnomocenstva zástupcovi fyzickej osoby.
(3)
Dohodca môže v rámci svojej pôsobnosti uzavierať burzové obchody na vlastný účet a vo vlastnom mene iba v prípade, keď to pripúšťa štatút.
(4)
Členovia burzovej komory vymenovaní príslušným orgánom štátnej správy nie sú oprávnení na burzové obchody ani na ich sprostredkovanie, pokiaľ nie sú členmi burzy podľa § 17 ods. 1 písm. d).
§22 Vylúčenie z burzových obchodov
(1)
Z burzových obchodov sú vylúčené:
a)
osoby, ktoré prestali spĺňať požiadavky uvedené v § 21,
b)
osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo sa povolilo vyrovnanie, alebo sa návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol pre nedostatok majetku, a to po dobu dvoch rokov po skončení tohto konania,4)
c)
osoby, ktorým sa odobrala vstupenka na burzové zhromaždenia,
d)
osoby, ktorým odňal alebo pozastavil právo zúčastňovať sa na burzových obchodoch burzový komisár,
e)
osoby uvedené v § 25 ods. 3.
(2)
O vylúčení z burzových obchodov podľa odseku 1 písm. a) rozhoduje burzová komora, ktorej rozhodnutie sa doručuje spôsobom uvedeným v štatúte. Dotknutá osoba sa môže do siedmich dní od doručenia rozhodnutia burzovej komory domáhať, aby ho súd vyhlásil za neplatné, pokiaľ odporuje právnym predpisom.
(3)
Od rozhodnutia burzovej komory až do právoplatného rozhodnutia súdu sa nesmie dotknutá osoba na burzových obchodoch zúčastňovať. Jej právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
§23 Uzavieranie a sprostredkovanie burzových obchodov
(1)
Osoby oprávnené na burzové obchody podľa § 21 ods. 1 písm. b) môžu uzavierať jednotlivé burzové obchody len prostredníctvom dohodcov. Osoby oprávnené na burzové obchody podľa § 21 ods. 1 písm. a) a c) môžu uzavierať burzové obchody aj priamo, to je vo svojom mene a na vlastný účet, bez sprostredkovania dohodcom.
(2)
Sprostredkúvať burzové obchody sú oprávnení iba burzoví dohodcovia (§ 29) alebo súkromní dohodcovia.
(3)
Súkromným dohodcom je osoba, ktorá sprostredkúva obchody na základe živnostenského oprávnenia.5) Podmienky, za ktorých môžu súkromní dohodcovia pôsobiť na burze, určí štatút. Ustanovenie § 30, § 31 ods. 1 a 2 a § 32 platia obdobne aj pre súkromných dohodcov.
(4)
Z burzového obchodu ani z jeho sprostredkovania nemôže vzniknúť priame oprávnenie alebo záväzok burze.
§24 Povinnosti osôb oprávnených na burzové obchody
(1)
Osoby oprávnené na burzové obchody sú povinné:
a)
dodržiavať predpisy, ktoré sa týkajú burzových obchodov,
b)
pristúpiť na spôsob zúčtovania burzového obchodu určený štatútom,
c)
oznámiť cenu z priameho obchodu podľa § 27 ods. 3.
(2)
Podrobnejšie vymedzenie povinností týchto osôb môže určiť štatút.
§25 Čestnosť burzových obchodov
(1)
Pri burzových obchodoch musia byť všetkým účastníkom dostupné v rovnakom čase rovnaké informácie o skutočnostiach významných pre vývoj kurzov komodít, s ktorými sa na burze obchoduje.
(2)
Zakazuje sa uzavierať burzové obchody zamerané na poškodzovanie tretích osôb.
(3)
Osoby, ktoré majú zo svojho zamestnania alebo postavenia na burze skôr než ostatní účastníci burzového obchodu informácie o skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť vývoj kurzov komodít, s ktorými sa na burze obchoduje, nesmú uzavierať obchody s týmito komoditami alebo tieto informácie využiť v prospech iných osôb, dokiaľ sa tieto informácie nestanú verejne známymi.
(4)
Členovia burzy a burzové komory, ako aj zamestnanci burzy sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré získali zo svojho postavenia a ktoré majú význam pre vývoj kurzov komodít, s ktorými sa na burze obchoduje. Na účely občianskeho súdneho konania, trestného konania a daňového konania sú tieto osoby zbavené povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
§26 Predmet a druhy burzových obchodov
(1)
Na burze možno obchodovať iba s tými komoditami, ktoré sú zapísané v obchodnom registri [§ 8 ods. 2 písm. e)] a ktorých prijatie na burzový obchod (§ 2) schválil príslušný orgán určený štatútom burzy.
(2)
O možnosti dojednávať obchody, pri ktorých medzi uzavretím zmluvy a plnením zo zmluvy uplynie dlhšia lehota (ďalej len „termínové obchody“), pokiaľ boli zapísané ako druh prípustného burzového obchodu do obchodného registra, rozhoduje burzová komora.
(3)
Pri uzavretí termínového obchodu je kupujúci povinný zložiť kauciu spôsobom a vo výške určenej štatútom.
(4)
Termínové obchody možno uzavierať iba prostredníctvom burzových dohodcov, s výnimkou osôb uvedených v § 21 ods. 1 písm. c).
§27 Cenové evidencie a kotácia
(1)
Cena z burzového obchodu sa musí zaznamenať na burze spôsobom určeným týmto zákonom a štatútom.
(2)
Ceny z obchodov sprostredkovaných dohodcami sa zaznamenávajú v obchodnej knihe [§ 30 ods. 1 písm. b)].
(3)
Osoby, ktoré sú oprávnené dojednávať burzové obchody priamo bez prostredníctva dohodcov, sú povinné oznámiť uzavretie tohto obchodu burzovému orgánu určenému štatútom v čase konania burzového zhromaždenia, a ak sa obchod uzavrel mimo burzového zhromaždenia, na najbližšom ďalšom zhromaždení. Podrobný postup pre splnenie oznamovacej povinnosti určí štatút.
(4)
Ak sa na burze používa automatizovaný systém spracovania dát, musí sa obchod zaevidovať v tomto systéme. Burzová komora je povinná urobiť také opatrenia, aby do tohto systému nemali prístup nepovolané osoby, a zabezpečiť ochranu a utajenie dát v ňom obsiahnutých.
(5)
Kurz komodít, s ktorými sa na burze obchoduje, určí burzová komora po skončení burzového zhromaždenia na základe údajov dohodcov a členov burzy, ktorí sú oprávnení na priame burzové obchody, o cenách, za ktoré sa v období vymedzenom štatútom obchodovalo (cenová kotácia).
(6)
Pokiaľ sa na burze používa automatický výpočtový systém, vypočítava sa kurz týmto systémom.
(7)
Kurzy uverejňuje burzová komora v kurzovom liste. Kurzový list sa zverejní v Obchodnom vesníku.3) Ďalší spôsob zverejnenia kurzového listu upraví štatút.
§28 Burzový rozhodcovský súd a rozhodovanie sporov z burzových obchodov
(1)
Pri burze môže pôsobiť burzový rozhodcovský súd ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie sporov uvedených v odseku 3 nezávislými rozhodcami.
(2)
Organizačné usporiadanie, zloženie burzového rozhodcovského súdu a pravidlá konania pred ním určuje štatút a poriadok burzového rozhodcovského súdu.
(3)
(4)
Súdy aj burzový rozhodcovský súd prihliadajú pri rozhodovaní sporov uvedených v odseku 3 v medziach hmotného práva na obsah zmluvy, burzové pravidlá, obchodné zvyklosti a štatút.
(5)
Pre dohodu strán o tom, že v ich sporoch podľa odseku 3 má rozhodovať burzový rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), pre rozhodcov a pre konanie pred burzovým rozhodcovským súdom a rozhodcovské nálezy ním vydané platia ustanovenia právnych predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné. Štatút a poriadok burzového rozhodcovského súdu môžu podrobnejšie určiť spôsob vymenúvania rozhodcov a ďalej môžu určiť spôsob konania, rozhodovania i iné otázky súvisiace s činnosťou burzového rozhodcovského súdu a rozhodcov; nemôžu však strany zbaviť práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského nálezu alebo zastavenia nariadeného výkonu podľa ustanovení právnych predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie.
(6)
Ak sa strany dohodnú na príslušnosti burzového rozhodcovského súdu, podrobujú sa tým poriadku burzového rozhodcovského súdu a ustanoveniam štatútu upravujúcim postavenie a pôsobnosť burzového rozhodcovského súdu.
(7)
Rozhodcovské nálezy vydané burzovým rozhodcovským súdom sú konečné, doručením stranám nadobúdajú účinky právoplatného súdneho rozsudku a sú súdne vykonateľné. Súdne vykonateľné sú aj ostatné rozhodnutia burzového rozhodcovského súdu, ukladajúce strane určitú povinnosť, ako aj zmiery pred rozhodcom alebo rozhodcami uzavreté a nimi podpísané.
(8)
Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie je dotknuté právo strán dojednať podľa právnych predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie rozhodcovskú zmluvu o rozhodovaní svojich sporov v rozhodcovskom konaní aj pred inými rozhodcami alebo pred iným rozhodcovským súdom.
ŠIESTA ČASŤ | BURZOVÍ DOHODCOVIA
§29
(1)
Burzový dohodca je sprostredkovateľom burzových obchodov. Vymenúva a odvoláva ho burzová komora s predchádzajúcim súhlasom burzového komisára. Počet miest burzových dohodcov určuje burzová komora.
(2)
Výber burzových dohodcov sa vykonáva na základe konkurzu vyhláseného burzovou komorou. Burzovým dohodcom môže byť len fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, staršia ako 21 rokov, spôsobilá na právne úkony, pokiaľ preukáže potrebnú odbornú spôsobilosť skúškou zloženou pred komisiou vymenovanou príslušným orgánom štátnej správy.
(3)
Burzový dohodca nesmie vykonávať inú podnikateľskú činnosť, byť v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere ani byť členom štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb zaoberajúcich sa podnikateľskou činnosťou.
(4)
Burzovým dohodcom prestáva byť ten,
a)
kto písomne oznámil, že sa vzdáva činnosti burzového dohodcu,
b)
koho odvolala burzová komora (§ 32),
c)
komu bola činnosť burzového dohodcu zakázaná právoplatným rozhodnutím súdu.
(5)
Oznámenie podľa odseku 4 písm. a) sa musí doručiť burzovej komore najmenej 3 mesiace predo dňom ukončenia činnosti. Činnosť burzového dohodcu sa môže ukončiť len k poslednému dňu v mesiaci.
§30 Činnosť burzových dohodcov
(1)
Burzoví dohodcovia sú povinní:
a)
sprostredkúvať burzové obchody s tými komoditami, ktoré im burzová komora pridelila, a to na základe pokynov predávajúceho aj kupujúceho,
b)
viesť obchodnú knihu, do ktorej chronologicky zaznamenávajú obchody, ktoré sprostredkovali za burzový deň,
c)
vydať po uzavretí obchodu zúčastneným stranám závierkový list s uvedením dohodnutých podmienok obchodu. Závierkový list sa môže nahradiť výstupným dokumentom z automatizovaného výpočtového systému obsahujúcim potrebné údaje o uzavretom obchode.
(2)
Burzoví dohodcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o pokynoch, príkazoch, rokovaniach, zmluvách a údajoch o zmluvných stranách, ktoré sa týkajú burzových obchodov, pokiaľ ich strany tejto povinnosti nezbavia, a sú povinní zachovávať obchodné tajomstvo.7) To neplatí, ak osobitný zákon ustanovuje inak.
(3)
Burzový dohodca nesmie sprostredkovať burzový obchod, ak má dôvodné podozrenie, že účastník burzového obchodu nepostupuje v súlade s právnymi alebo burzovými predpismi alebo je platobne neschopný.
(4)
Burzový dohodca je povinný sprostredkúvať burzové obchody osobne. V prípade svojej neprítomnosti je povinný zabezpečiť svoje zastupovanie iným burzovým dohodcom.
(5)
Do obchodnej knihy [odsek 1 písm. b)] sa zapisuje označenie zmluvných strán, čas dojednania obchodu, predmet a podmienky obchodu, prípadne ďalšie náležitosti určené v štatúte. Štatút môže tiež určiť podrobné pravidlá pre vedenie obchodnej knihy. Obchodná kniha sa môže nahradiť výstupnými zostavami z automatizovaného výpočtového systému, ktoré musí potvrdiť dohodca. Do obchodnej knihy sa zapisujú aj odmietnutia sprostredkovania obchodu podľa odseku 3.
§31 Odmena burzových dohodcov
(1)
Burzový dohodca má právo na odmenu za sprostredkovanie obchodu, len čo obchod sprostredkoval (ďalej len „dohodné“).
(2)
Pokiaľ je uzavretie obchodu viazané na zmluvné podmienky, má dohodca nárok na dohodné až po ich splnení. Ak splnenie podmienky zmarí dohodca, právo na dohodné zaniká.
(3)
Výšku dohodného burzového dohodcu určuje burzová komora so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy. Ak nebolo dohodnuté alebo štatútom určené inak, platia dohodné účastníci burzového obchodu rovným dielom.
§32 Dozor nad činnosťou burzových dohodcov
(1)
Dozor nad činnosťou burzových dohodcov vykonáva burzová komora spôsobom určeným v štatúte a ďalej burzový komisár.
(2)
Ak burzový dohodca poruší svoje povinnosti alebo ak nemôže po dobu dlhšiu ako tri mesiace tieto povinnosti vykonávať, môže ho burzová komora so súhlasom alebo na návrh burzového komisára odvolať.
(3)
Ak burzový dohodca porušuje závažným spôsobom alebo opakovane svoje povinnosti, burzová komora ho na návrh burzového komisára alebo aj bez tohto návrhu odvolá. V tomto prípade nemôže byť tento burzový dohodca znova vymenovaný za burzového dohodcu na žiadnej burze po dobu troch rokov.
(4)
Burzová komora so súhlasom burzového komisára odvolá burzového dohodcu, pokiaľ stratil predpoklady na výkon činnosti burzového dohodcu ustanovené týmto zákonom (§ 29 ods. 2).
(5)
Burzový dohodca sa môže do jedného mesiaca odo dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie burzovej komory o jeho odvolaní, domáhať, aby súd jeho odvolanie vyhlásil za neplatné, ak odporuje zákonu alebo štatútu.
SIEDMA ČASŤ | ŠTÁTNY DOZOR A SANKCIE
Štátny dozor
§33
(1)
Štátny dozor nad burzou a činnosťou burzových dohodcov vykonáva príslušný orgán štátnej správy prostredníctvom ním vymenúvaného a odvolávaného burzového komisára; tento orgán takisto vymenúva a odvoláva zástupcu burzového komisára, ktorý burzového komisára v čase jeho neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho právomocí a povinností.
§34
(1)
Burzový komisár je v rámci výkonu štátneho dozoru oprávnený kontrolovať,
a)
či burzové obchody prebiehajú v súlade s právnymi a burzovými predpismi a hľadiskami uvedenými v § 6 ods. 2 písm. b),
b)
či činnosť dohodcov a burzových orgánov je v súlade s právnymi predpismi a štatútom.
(2)
Ak burzový komisár zistí pri výkone štátneho dozoru podľa odseku 1 nedostatky, je oprávnený:
a)
vytknúť burzovým orgánom a dohodcom nedostatky a požadovať, aby ich v určenej lehote odstránili,
b)
uložiť sankciu,
c)
pozastaviť burzový obchod, ak nemožno inak zabrániť veľkým hospodárskym škodám,
d)
pozastaviť vykonávanie rozhodnutia valného zhromaždenia a burzovej komory, pokiaľ odporuje právnym predpisom alebo štatútu, dovtedy, než o ich platnosti rozhodne súd, a najdlhšie do jedného mesiaca navrhnúť, aby súd vyhlásil pozastavené rozhodnutie za neplatné; po márnom uplynutí tejto lehoty platí, že k pozastaveniu rozhodnutia nedošlo.
(3)
Burzový komisár dáva súhlas na vymenovanie a odvolanie burzových dohodcov a na určenie výšky dohodného.
(4)
Burzový komisár je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach týkajúcich sa burzových obchodov, ich účastníkov a dohodcov, s ktorými sa oboznámil pri výkone svojej funkcie, a o skutočnostiach, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva burzy, členov burzy alebo osôb, ktoré sa zúčastňujú na burzových obchodoch. To neplatí, ak osobitný zákon ustanovuje inak.
§35
Pokiaľ sa pri prevádzke burzy porušujú právne predpisy alebo štatút alebo prevádzka burzy odporuje požiadavkám uvedeným v § 6 ods. 2 písm. b), môže príslušný orgán štátnej správy na návrh burzového komisára povolenie na prevádzkovanie burzy odňať alebo obmedziť.
§36 Sankcie
(1)
Burzový komisár môže zakázať osobe oprávnenej na burzový obchod, jej splnomocnencovi alebo dohodcovi účasť na burzových obchodoch alebo ich sprostredkovaní až na dobu jedného roka, ak táto osoba:
a)
porušuje povinnosti uvedené v § 20 ods. 3, § 21 ods. 3 a 4, § 23 ods. 1, § 24, 25, 26, § 29 ods. 3 a § 30,
b)
rozširuje nepravdivé správy, ktoré by mohli mať vplyv na vývoj kurzov komodít, s ktorými sa na burze obchoduje, alebo poškodiť účastníkov trhu.
(2)
Príslušný orgán štátnej správy môže na návrh burzového komisára uložiť za konania uvedené v odseku 1 pokutu do výšky 500 000 Kčs.
(3)
Sankcie podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do troch mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti príslušný orgán štátnej správy alebo burzový komisár dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
(5)
Osobám, ktoré porušujú poriadok na burzovom zhromaždení, môže burzový komisár uložiť v blokovom konaní pokutu až do výšky 1000 Kčs. Postupuje pritom obdobne podľa osobitných predpisov.10)
(6)
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu Českej republiky alebo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa sídla burzy.
(7)
Pôsobnosť a právomoc iných kontrolných orgánov nie je týmito ustanoveniami dotknutá.
ÔSMA ČASŤ | ZRUŠENIE A ZÁNIK BURZY
§37 Zrušenie burzy
(1)
Burza sa zrušuje a vstupuje do likvidácie:
a)
dňom uvedeným v uznesení valného zhromaždenia o zrušení burzy, inak dňom, keď bolo uznesenie o zrušení burzy prijaté,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy o odňatí povolenia na prevádzkovanie burzy, pokiaľ sa v rozhodnutí neurčí neskorší deň.
(2)
Dňom zrušenia burzy je zakázané vykonávať na burze burzové obchody. Tým istým dňom zaniká právomoc burzového rozhodcovského súdu rozhodovať spory, s výnimkou sporov, kde sa konanie už začalo.
§38 Likvidácia
(1)
Likvidáciu majetku burzy vykonáva likvidátor určený valným zhromaždením v rozhodnutí o zrušení burzy alebo vymenovaný príslušným orgánom štátnej správy v rozhodnutí o odňatí povolenia na prevádzkovanie burzových obchodov.
(2)
Na likvidáciu burzy sa použijú obdobne ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností.
(3)
Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi členov burzy podľa pomeru nimi dosiaľ splatených členských príspevkov a zápisného, pokiaľ nie je v štatúte určený iný spôsob rozdelenia.
§39 Zánik burzy
(1)
Burza zaniká dňom výmazu z obchodného registra.
(2)
Návrh na výmaz burzy z obchodného registra podáva po rozdelení likvidačného zostatku likvidátor.
DEVIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§40
(1)
Pokiaľ tento zákon alebo štatút neustanovuje inak, spravujú sa vnútorné pomery burzy ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnostiach s ručením obmedzeným, s výnimkou minimálnej výšky základného imania, minimálnej výšky vkladu a obmedzenia počtu spoločníkov.
(2)
Splnomocnencom, členom burzy, burzovým dohodcom, generálnym sekretárom burzy, burzovým komisárom a jeho zástupcom môže byť len bezúhonná osoba.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za majetkový trestný čin alebo iný úmyselne spáchaný trestný čin.
§41
(1)
Na konanie o udelenie povolenia na prevádzkovanie burzy podľa § 5 až 7, jeho odňatie alebo obmedzenie podľa § 35, na konanie o pozastavenie burzových obchodov podľa § 34 ods. 2 písm. c) a na postup pri ukladaní sankcií podľa § 36, ak nie je ustanovené inak, sa vzťahuje správny poriadok.11)
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu burzového komisára rozhoduje príslušný orgán štátnej správy. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach podľa § 34 ods. 2 písm. c) a rozhodnutiu o uložení sankcií uvedených v § 36 ods. 1 nemá odkladný účinok.
§42
Do doby vydania všeobecného predpisu o rozhodcovskom konaní sa použijú na konanie pred burzovým rozhodcovským súdom primerane ustanovenia právnych predpisov o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku.12)
§43
Zákony národných rád určia príslušné orgány štátnej správy, ktoré budú mať pôsobnosť podľa tohto zákona.
§44
(1)
Právnické osoby, ktoré vznikli predo dňom účinnosti tohto zákona a ktoré majú vo svojom obchodnom mene označenie „burza“ alebo prevádzkujú činnosť uvedenú v § 1, sú povinné do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona získať povolenie burzy a prispôsobiť svoje právne pomery tomuto zákonu, inak ich súd aj bez návrhu zruší a nariadi ich likvidáciu.
(2)
Súd zruší tiež právnickú osobu, ktorá má ku dňu účinnosti tohto zákona vo svojom obchodnom mene označenie „burza“ a neprevádzkuje činnosť uvedenú v § 1 alebo činnosť uvedenú v inom burzovom zákone, pokiaľ nezmení svoje obchodné meno do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§45
Zrušujú sa:
1.
nariadenie č. 79/1903 r. z., ako sa povolávajú členovia do správ poľnohospodárskych búrz,
2.
zákon č. 69/1922 Zb. z. a n. o plodinovej burze v Bratislave a o zákaze termínových obchodov s obilím a mlynskými výrobkami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
§46
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
1)
Zákon č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov.
2)
§ 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
3)
Nariadenie vlády ČSFR č. 63/1992 Zb. o Obchodnom vestníku.
4)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
5)
§ 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
6)
§ 9 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (úplné znenie č. 70/1992 Zb.).
8)
Tretia časť zákona ČNR č. 552/1991 Zb. o štátnej kontrole.
9)
Tretia časť zákona SNR č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole.
10)
Zákon ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
11)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
12)
Zákon č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.
