218/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1992 do 31.08.2002
218
ZÁKON
z 27. apríla 1992,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší)
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 3 včítane nadpisu znie:
§3 Zdroje znečisťovania
(1)
Zdrojmi znečisťovania ovzdušia (ďalej len „zdroje znečisťovania“) podľa tohto zákona sú:
a)
technologické objekty obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív, zariadenia technologických procesov, uhoľné lomy a iné plochy s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie ovzdušia, sklady a skládky palív, surovín, produktov a odpadov a iné stavby, zariadenia a činnosti, pre ktoré bolo vydané kolaudačné alebo iné obdobné rozhodnutie, na ktorého základe možno zdroj znečisťovania prevádzkovať. Pri pochybnostiach rozhodne o vymedzení zdroja znečisťovania stavebný úrad alebo iný príslušný orgán štátnej správy, a to na návrh orgánu ochrany ovzdušia,
b)
pohyblivé zariadenia so spaľovacími alebo inými motormi, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá (ďalej len „mobilné zdroje znečisťovania“); podrobnosti ustanoví osobitný predpis.
(2)
Zdroje znečisťovania uvedené v odseku 1 písm. a) sa členia podľa tepelného výkonu, miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo rozsahu znečisťovania na:
a)
technologické objekty obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s tepelným výkonom vyšším ako 5 MW a zariadenia osobitne závažných technologických procesov (ďalej len „veľké zdroje znečisťovania“),
b)
technologické objekty obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s tepelným výkonom od 0,2 do 5 MW, zariadenia závažných technologických procesov, ako aj uhoľné lomy a obdobné plochy s možnosťou horenia, zaparenia alebo úletu znečisťujúcich látok (ďalej len „stredné zdroje znečisťovania“),
c)
technologické objekty obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s tepelným výkonom nižším ako 0,2 MW, zariadenia technologických procesov nespadajúcich do kategórie veľkých a stredných zdrojov znečisťovania, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov a zachytených exhalátov a iné stavby, zariadenia a činnosti výrazne znečisťujúce ovzdušie (ďalej len „malé zdroje znečisťovania“).“.
2.
Do § 4 sa za písmeno e) dopĺňajú nové písmená f) a g), ktoré znejú:
„f)
jestvujúcim zdrojom znečisťovania je zdroj, ktorý bol v súlade s platnými predpismi uvedený do prevádzky do 30. septembra 1991, alebo zdroj, pre ktorého zriadenie sa do tohto termínu vydalo stavebné alebo iné obdobné povolenie a ktorý bude uvedený do prevádzky do 31. decembra 1994,
g)
novým zdrojom znečišťovania je zdroj, pre ktorého zriadenie sa vydalo stavebné alebo iné obdobné povolenie po 1. októbri 1991, alebo zdroj uvedený do prevádzky po 31. decembri 1994 bez ohľadu na deň vydania stavebného alebo iného obdobného povolenia.“.
3.
V § 5 ods. 4 sa za slová „limity znečisťovania“ vkladajú slová „pre zdroje uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c)“; slovo „dohodnuté“ sa nahrádza slovom „prerokované“.
4.
Do § 5 sa za odsek 4 dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Emisné limity pre mobilné zdroje znečisťovania uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) určí Federálne ministerstvo dopravy všeobecne záväzným právnym predpisom.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6 a za nový odsek 6 sa dopĺňajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú:
„(7)
Zoznam znečisťujúcich látok, kategorizáciu zdrojov znečisťovania a limity znečisťovania vyhlásené Federálnym výborom pre životné prostredie alebo orgánmi štátnej správy republík podľa odseku 4 možno zmeniť a vyhlásené limity znečisťovania sprísniť najskôr po piatich rokoch odo dňa ich účinnosti; zmena alebo sprísnenie sa musia vyhlásiť najmenej tri roky predo dňom ustanoveným ako deň ich účinnosti. Zdroje musia určené limity spĺňať do piatich rokov odo dňa ich účinnosti.
(8)
Množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok zo zdroja sa zisťuje meraním alebo sa určí bilančným výpočtom. Meranie sa vykonáva v mieste, za ktorým už nedochádza k ďalšiemu čisteniu alebo riedeniu vypúšťaných plynov. Podrobnosti o mieste a spôsobe merania ustanoví osobitný predpis.“.
5.
Do § 6 sa za odsek 2 dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Výrobcovia, dovozcovia a predajcovia palív sú povinní vyrábať, dovážať a predávať palivá v súlade s požiadavkami na kvalitu ustanovenú osobitným predpisom [§ 20 písm. d)].“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako 4 a 5.
6.
Do § 8 sa za písmeno b) dopĺňa nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
plniť pokyny orgánu ochrany ovzdušia na zaistenie nápravy [12 ods. 1].“.
7.
Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1, zaň sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prevádzovateľov malých zdrojov znečisťovania (lokálne kúrenisko), ktoré sú umiestnené v bytoch, v obytných domoch, v rodinných domčekoch a v stavbách na individuálnu rekreáciu.“.
8.
V § 9 ods. 2 sa vypúšťajú slová „na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia“.
9.
V § 11 ods. 2 v druhej vete sa slová „(§ 6 ods. 4)“ nahrádzajú slovami „(§ 6 ods. 5)“.
10.
§ 14 ods. 3 znie:
„(3)
Emisné limity určené pre jestvujúce zdroje znečisťovania vychádzajú z najnižších dosiahnuteľných emisií na daných technických zariadeniach pri dodržaní podmienok určených pre ich prevádzku. Orgány ochrany ovzdušia určia tieto limity do 30. júna 1993 a súčasne určia, dokedy sa musí dosiahnuť hodnota emisného limitu určeného pre nové zdroje znečisťovania. Táto doba sa musí určiť s ohľadom na používané technológie a musí sa skončiť najneskôr do 31. decembra 1998. Podrobnosti ustanoví osobitný predpis.“.
11.
V § 14 ods. 4 sa na konci vety vypúšťa odkaz „[§ 5 ods. 4 písm. b)]“.
12.
Doterajší text § 17 sa označuje ako odsek 1, zaň sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Povinnosť platiť poplatky sa nevzťahuje na fyzické osoby prevádzkujúce malé zdroje znečisťovania s tepelným výkonom do 50 kW, pokiaľ sa taký zdroj pravidelne nepoužíva na výkon podnikateľskej činnosti.“.
13.
V § 18 ods. 1 znie:
„(1)
Pokutu vo výške od 30 000 do 10 000 000 Kčs orgán ochrany ovzdušia uloží:
a)
prevádzkovateľovi veľkého zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 6 ods. 4, § 7 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), a § 7 ods. 2,
b)
výrobcovi, dovozcovi a predajcovi palív, ak poruší povinnosti ustanovené v § 6 ods. 3.“.
V § 18 sa odkazy na „§ 6 ods. 3“ preznačujú na „§ 6 ods. 4“.
14.
V § 18 ods. 4 sa za slovo „prevádzkovateľovi“ vkladá slovo „malého“.
15.
V § 18 ods. 6 písm. b) znie:
„b)
nezaistil nápravu uloženú orgánom ochrany ovzdušia podľa 12 ods. 1.“.
Čl. II
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júnom 1992.
(2)
Ustanovenie § 5 ods. 7 nadobúda účinnosť 1. októbrom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
