Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby 2017

Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „prevod majetku“).

Tento zákon sa použije obdobne na majetok podnikov zahraničného obchodu a účelových organizácií zahraničného obchodu aj na ich majetkové účasti na podnikaní iných právnických osôb.

Podmienky prevodu majetku štátu ustanovené týmto zákonom sa nevzťahujú na majetok, ktorý podľa ústavných alebo osobitných zákonov môže byť len vo vlastníctve štátu.

Majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.

Predmetom tohto zákona nie je majetok, ktorý sa má vrátiť právnickým osobám osobitnými predpismi.¹)

S majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa osobitných predpisov²), možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.

Tomu, kto vydal majetok podľa odseku 2, poskytne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Slovenský pozemkový fond náhradu vo forme a v rozsahu podľa osobitných predpisov.^2a)

Majetok sa nemôže prevádzať podľa tohto zákona ani vtedy, ak bol navrhnutý alebo zaradený na prevod vlastníctva na iné právnické alebo fyzické osoby podľa osobitných predpisov,³) dokiaľ nie je rozhodnuté, že sa podľa týchto predpisov do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na prevod nezaraďuje alebo že bol z tohto zoznamu vylúčený.⁴)

Prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná na základe rozhodnutia o prevode majetku podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby (ďalej len „rozhodnutie o prevode majetku") vydaného na základe projektu o prevode majetku.

V súlade s rozhodnutím o prevode majetku podniku zakladateľ zruší podnik bez likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku ku dňu určenému ministerstvom.

Uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo bola vyňatá časť majetku podniku, prechádza prevádzaný majetok do správy ministerstva. Právne úkony podľa § 13 ods. 1 písm. a), g) až j) môže ministerstvo vykonať po vydaní rozhodnutia o prevode majetku s právnymi účinkami po dni zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku.

Ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, prechádza podľa odseku 2 na ministerstvo aj tento majetok; odsek 1 sa použije primerane.

Pred prechodom majetku podľa odseku 2 naloží podnik s nepoužiteľným majetkom [§ 6 ods. 1 písm. c)] podľa rozhodnutia o prevode majetku.

Zakladateľ nevyjme časť majetku podniku, ktorú tvoria alebo s ktorou sú spojené práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva [§ 6 ods. 1 písm. k)]. Tieto práva prevedie podnik zmluvou na nadobúdateľa prevádzaného majetku.

Ak na ministerstvo prechádza všetok majetok podniku, musí obchodná spoločnosť vzniknúť alebo zmluva o predaji tohto majetku musí nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni zrušenia podniku bez likvidácie.

V súlade s rozhodnutím o prevode majetkovej účasti prevedie orgán štátnej správy ku dňu určenému ministerstvom tieto majetkové účasti na ministerstvo.

Výnosy z prevádzaného majetku sú príjmom štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky.^4fa)

Prevádzaný majetok v správe ministerstva podľa § 11 ods. 2 a výnosy z tohto majetku podľa § 11 ods. 8 možno použiť na účel uvedený v odsekoch 2 až 4. Na správu a nakladanie s týmto majetkom a výnosmi z tohto majetku sa nevzťahuje osobitný predpis.^4fb) O tomto majetku a výnosoch z tohto majetku vedie ministerstvo osobitnú evidenciu.

Prevádzaný majetok alebo výnosy z tohto majetku možno použiť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku na

Prevádzaný majetok alebo výnosy z tohto majetku možno použiť v súlade s rozhodnutím vlády na

Prevádzaný majetok alebo výnosy z tohto majetku možno ďalej použiť na

Na postup podľa odseku 2 písm. f) sa ustanovenia § 10b a § 13 až 21 použijú primerane aj pre Slovenský pozemkový fond.

Podľa rozhodnutia o prevode majetku uzatvára ministerstvo v mene Slovenskej republiky zmluvy a uskutočňuje iné právne úkony, a to najmä

Pred založením obchodnej spoločnosti podľa rozhodnutia o prevode majetku ministerstvo vykoná aktualizáciu hodnoty nepeňažného vkladu. Ak z aktualizácie vznikne požiadavka založiť obchodnú spoločnosť s inou výškou základného imania, prípadne rezervného fondu, než sa uvádza v rozhodnutí o prevode majetku, môže tak ministerstvo postupovať so súhlasom vlády.

Ak má štát trvalú majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, vykonáva ministerstvo práva akcionára v akciových spoločnostiach alebo práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.

Ministerstvo pri právnych úkonoch, ktoré vykonáva podľa odseku 1 písm. a), g) až j), spolupracuje so zakladateľmi.

Ministerstvo uspokojuje nároky oprávnených osôb, ak k odňatiu vlastníckeho práva došlo spôsobom podľa osobitného predpisu,^4e) a to podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. Ministerstvo uspokojí tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.

Ministerstvo nesmie prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ okrem prípadov podľa § 15 ods. 4.

Predaj prevádzaného majetku okrem prevodu majetku verejnou ponukou akcií uskutočňuje ministerstvo na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim alebo na verejnej dražbe. Ak sa predaj uskutočňuje na verejnej dražbe, postupuje sa primerane ako pri prevode majetku štátu podľa osobitných predpisov³). Zmluva musí okrem podstatných náležitostí podľa osobitných predpisov^4g) ďalej obsahovať

Ak predaj prevádzaného majetku uskutočňuje ministerstvo verejnou ponukou akcií, postupuje podľa osobitných predpisov.⁴ⁱ) Ustanovenia § 14 ods. 3 až 6, § 15 ods. 3 a 6, § 19, § 19a a § 20 sa pri prevode majetku verejnou ponukou akcií nepoužijú; to neplatí, ak ide o priamy predaj podľa § 10a ods. 7.

Pri vklade prevádzaného majetku do obchodnej spoločnosti postupuje ministerstvo v súlade s osobitným predpisom⁵) a s odchýlkami ustanovenými týmto zákonom.

Úroky z omeškania za oneskorené platenie splátok nemožno odpustiť.

Za omeškanie nadobúdateľa s platením splátok kúpnej ceny ministerstvo uplatní zmluvné sankcie.

V prípade nesplnenia povinnosti zaplatiť prvú splátku alebo jednorazovú platbu celej kúpnej ceny vo výške a v lehote dohodnutej v zmluve ministerstvo od zmluvy odstúpi. Od zmluvy neodstúpi, ak mu bola doručená písomná správa osvedčujúca skutočnosť, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy nadobúdateľovi prevádzaného majetku.

S vlastníckym právom k prevádzanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom vrátane neznámych.

Prechod pohľadávok sa spravuje inak právnou úpravou postúpenia pohľadávky podľa osobitných predpisov.⁷)

Ak prevádzaný majetok financovaný z úveru, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou a prechádza na viac nadobúdateľov, záväzky, ktoré vznikli z úveru zabezpečeného štátnou zárukou, sa rozdelia v projekte o prevode majetku.

Na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Ministerstvo ručí za splnenie záväzkov nadobúdateľom prevádzaného majetku do výšky hodnoty prevádzaného majetku v správe ministerstva, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia týchto záväzkov od ministerstva, len ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil ministerstvu do jedného roka od okamihu prechodu záväzkov na nadobúdateľa prevádzaného majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi.^7a)

Na ručenie Slovenského pozemkového fondu pri prevode majetku slúžiaceho poľnohospodárskej výrobe alebo lesnej výrobe sa odsek 4 použije primerane.

Nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzku.

Ak sa veriteľ s ministerstvom dohodne podľa odseku 4 inak, veriteľ sa nemôže domáhať svojich práv vyplývajúcich z ručiteľského záväzku ministerstva.

Po dobu jedného roka od uzavretia zmluvy o predaji majetku prevádzaného podniku alebo pri vklade majetku prevádzaného podniku do obchodnej spoločnosti od vzniku tejto obchodnej spoločnosti môže nadobúdateľ podnikať v rozsahu, v ktorom bol na to oprávnený tento podnik. Pri predaji alebo vklade organizačnej zložky prevádzaného podniku prechádza obdobne na nadobúdateľa oprávnenie podnikať v rozsahu činnosti organizačnej zložky.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pri predaji podniku alebo jeho organizačnej zložky na verejnej dražbe.

Práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva sa prevádzajú na základe zmluvy uzavretej medzi podnikom a nadobúdateľom.

Práva a povinnosti podniku z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa prevod majetku týka, prechádzajú na nadobúdateľa.

Vklad majetku prevádzaného štátneho podniku do obchodnej spoločnosti alebo predaj podniku alebo časti majetku podniku nie je dôvodom na postup podľa osobitného predpisu^7c).

Ak po odstúpení od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti ministerstvo prenajme majetok, ktorý v dôsledku odstúpenia od zmluvy nadobudol, odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom, ktorých pracovný pomer trval ku dňu zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku, na nájomcu. V takomto prípade má nájomca postavenie zamestnávateľa.

Ak po odstúpení od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, prechádzajú tieto práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na ministerstvo.

Ak sa prevádza všetok majetok podniku a ak nevyplýva niečo iné zo zmluvy alebo z právneho úkonu, ktorým sa majetok podniku vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti, prechádza na nadobúdateľa oprávnenie používať obchodné meno podniku, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom upravujúcim používanie obchodného mena. Tomuto prechodu nebráni zmena dodatku obchodného mena, ktorá označuje právnu formu podniku.

Ku dňu účinnosti zmluvy alebo vkladu je ministerstvo povinné odovzdať a nadobúdateľ prevziať veci zahrnuté do prevádzaného majetku. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

Odovzdaním majetku prechádza na nadobúdateľa nebezpečenstvo škody na týchto veciach.

Vlastnícke právo k veciam z prevádzaného majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy alebo pri vklade dňom vzniku obchodnej spoločnosti; vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Práva tretích osôb k majetku, ktorý je predmetom predaja alebo vkladu podľa tohto zákona, nie sú dotknuté s výnimkou § 45 ods. 8.

Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je nadobúdateľ prevádzaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby ministerstvo kontrolovalo stav a nakladanie s prevádzaným majetkom a na ten účel nahliadalo do účtovných dokladov nadobúdateľa prevádzaného majetku. Uvedené sa vzťahuje aj na obchodné spoločnosti, v ktorých má ministerstvo majetkovú účasť a ktoré sú predmetom predaja.

Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod prevádzaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom prevádzaného majetku možný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ prevádzaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod prevádzaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom je neplatný.

Ak ministerstvo vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ prevádzaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči ministerstvu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.

Úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

Pri odstúpení od zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti prechádzajú na ministerstvo veci, práva a záväzky nadobúdateľa, ktoré boli predmetom predaja podľa zmluvy a ktoré ku dňu účinnosti existujú a sú vo vlastníctve nadobúdateľa. Nadobúdateľ je povinný najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy predložiť ministerstvu súpis odovzdávaného majetku a umožniť mu fyzickú kontrolu stavu odovzdávaného majetku tak, aby ministerstvo najneskôr do 30 dní od doručenia tohto oznámenia mohlo prevziať majetok. O prevzatí majetku vyhotovia zmluvné strany zápisnicu, ktorej súčasťou bude súpis odovzdávaného majetku po položkách.

Ak ministerstvo zistí rozdiel medzi súpisom a fyzickou kontrolou vykonanou podľa odseku 5, uvedie to v zápisnici o prevzatí majetku. Zápisnicu je nadobúdateľ prevádzaného majetku povinný bezodkladne podpísať.

Rozdiel medzi hodnotou prevádzaného majetku v čase účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti a hodnotou majetku v čase jeho prevzatia ministerstvom si zúčastnené strany navzájom finančne vyrovnajú do šiestich mesiacov od podpísania zápisnice o prevzatí majetku ministerstvom.

Nadobúdateľ prevádzaného majetku zodpovedá za jeho stav a záväzky, ktoré sa na uvedený majetok viažu, a zároveň zodpovedá za škodu spôsobenú na tomto majetku až do dňa zápisničného prevzatia prevádzaného majetku ministerstvom.

Ak nadobúdateľ nesplní niektorú z povinností ustanovených pre nadobúdateľa v tomto paragrafe, môže ministerstvo uložiť nadobúdateľovi peňažnú pokutu až do výšky 331 900 eur. Úhrn takto uložených peňažných pokút v jednotlivom prípade nesmie presiahnuť 995 800 eur. Peňažnú pokutu možno uložiť do troch rokov od nesplnenia niektorej z povinností nadobúdateľom podľa § 10 ods. 10. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Na ukladanie pokút podľa odseku 9 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

V zápisnici o prevzatí (§ 19 ods. 1) sa uvedú chýbajúce a vadné veci. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, za chýbajúce sa považujú veci, ktoré neboli odovzdané nadobúdateľovi, hoci podľa účtovníctva majú byť súčasťou odovzdávaného majetku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je nadobúdateľ oprávnený za chýbajúce alebo vadné veci zahrnuté do zápisnice o prevzatí požadovať primeranú zľavu.

Nadobúdateľ môže uplatniť nárok na zľavu ohľadne záväzkov, ktoré na neho prešli a neboli zachytené v účtovníctve, do jedného roka odo dňa účinnosti zmluvy o predaji podniku, časti majetku podniku alebo zmluvy o prevode majetkovej účasti.

Pri odovzdávaní vecí a spisovaní zápisnice o prevzatí vystupujú za ministerstvo osoby oprávnené ku dňu zrušenia podniku alebo vyňatia časti majetku podniku konať v mene podniku. Pri tejto činnosti sú tieto osoby zodpovedné ministerstvu.

Príslušné orgány štátnej správy a obce predložia na schválenie vláde v termíne ňou určenom zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do prevodu majetku po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Zároveň predložia zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebudú zahrnuté do prevodu majetku. Zoznamy predkladá vláda na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Zoznamy podnikov predkladané na schválenie obsahujú najmä názov podniku, sídlo podniku, zakladateľa, účtovnú hodnotu majetku a počet zamestnancov podniku. Zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb predkladané na schválenie obsahujú najmä názov právnickej osoby, jej právnu formu, predmet podnikania a rozsah majetkovej účasti štátu na tomto podnikaní.

Lehoty na vypracovanie návrhov projektov o prevode majetku určí ministerstvo.

Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa týkajú ústredných orgánov štátnej správy, sa týkajú obdobne aj Národnej banky Slovenska.

Ohodnotenie majetku podniku obsiahnuté v rozhodnutí o prevode majetku nahrádza ocenenie nepeňažného vkladu do základného imania akciovej spoločnosti doložené odborným odhadom a vyžadované podľa osobitných predpisov.⁹)

Podniky nemôžu uzavierať zmluvy o prevode vlastníctva majetku slúžiaceho na prevádzkovanie ich podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, prípadne slúžiaceho na kultúrne a sociálne potreby, ku ktorému majú právo hospodárenia, nakladať so svojimi majetkovými účasťami na podnikaní právnických osôb, ani ich zakladať alebo majetok podniku do majetku týchto osôb vkladať. To neplatí, ak bola uzavretá zmluva o združení finančných prostriedkov na výstavbu objektov a na základe tejto zmluvy mal nastať prevod majetku do vlastníctva odborov.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre Slovenský pozemkový fond ako správcu osobitnej časti majetku vo vlastníctve štátu.

Podniky môžu uzavierať nájomné zmluvy a iné zmluvy o užívaní majetku uvedeného v § 1 inými osobami len na dobu do dňa zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku podniku podľa § 11 ods. 1. Pokiaľ by uvedené zmluvy boli uzavreté na dlhšiu dobu, zaniká právo užívať majetok dňom zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku podniku. To neplatí, ak ide o zmluvy o nájme nebytových priestorov, na ktorých uzavieranie vzniklo právo podľa osobitného predpisu,³) o zmluvy o nájme bytu a o zmluvy o nájme pozemku uzavreté s vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku.

Podniky ako prenajímatelia nemôžu uzavierať zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa osobitných predpisov¹⁰) týkajúce sa majetku uvedeného v odseku 1.

Výnimky z ustanovení odsekov 1 a 4 môže v odôvodnených prípadoch povoliť vláda na návrh ministerstva. Žiadosť o udelenie výnimky predkladá ministerstvu príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ktoré je zakladateľom podniku alebo plní funkciu zakladateľa na základe osobitného zákona.^10a)

S majetkovými účasťami štátu na podnikaní právnických osôb možno nakladať iba podľa rozhodnutia o prevode majetkovej účasti.

Ustanovenia odsekov 1, 4 a 5 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.

K majetku podniku a majetkovým účastiam štátu na podnikaní iných právnických osôb prevádzaným podľa tohto zákona nemožno voči ministerstvu alebo Slovenskému pozemkovému fondu uplatniť predkupné právo¹¹).

V odôvodnených prípadoch podniky s výnimkou podnikov zahraničného obchodu, účelových organizácií zahraničného obchodu, rozpočtových a príspevkových organizácií a štátnych účelových fondov môžu uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu, ktorý spravujú, alebo tento majetok vkladať do majetku iných právnických osôb iba po predchádzajúcom súhlase ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ktoré je zakladateľom podniku alebo plní funkciu zakladateľa na základe osobitného zákona.^10a).

Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na prevod vlastníctva majetku štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak majú byť predmetom prevodu podľa odseku 1 poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti^11a), ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu.

Podľa odseku 1 môže podnik postupovať iba vtedy, ak ide pri každom prevode o hmotný investičný majetok podniku v zostatkovej hodnote najviac 165 900 eur alebo vklad do obchodnej spoločnosti vo výške najviac 6 600 eur.

Na prevod nehnuteľnosti na umiestnenie zastupiteľského úradu cudzieho štátu, medzinárodnej vládnej organizácie alebo inštitúcie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, je okrem súhlasu podľa odseku 1 potrebný aj súhlas Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

V prípade, ak k odňatiu vlastníckeho práva k prevádzanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, vzniká osobám oprávneným podľa uvedeného zákona nárok, ktorého spôsob vyporiadania určí rozhodnutie o prevode majetku týkajúce sa tohto majetku; o schválenom spôsobe a rozsahu vyporiadania je ministerstvo povinné bez zbytočného odkladu po vydaní rozhodnutia o prevode majetku písomne upovedomiť oprávnenú osobu, ktorá uplatnila svoj nárok podľa odseku 2.

Svoj nárok je oprávnená osoba povinná uplatniť na ministerstve do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká; tomuto orgánu oprávnená osoba zároveň oznámi, ktorý podnik vec drží. Ministerstvo je povinné nárok podľa odseku 1 vyporiadať podľa časového plánu uskutočnenia projektu o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka odo dňa schválenia projektu o prevode majetku.

Na určenie rozsahu, spôsobu uplatnenia a vyporiadania nároku podľa odsekov 1 a 2 sa inak použijú primerane ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Ak oprávnená osoba nesúhlasí s ocenením svojho nároku v schválenom projekte o prevode majetku, môže sa domáhať svojho nároku na súde v lehote 15 dní odo dňa, keď bola o spôsobe vyporiadania svojho nároku upovedomená.

Ak nemožno nárok oprávnených osôb vyporiadať postupom uvedeným v odsekoch 1 až 3, pretože nebolo vydané príslušné rozhodnutie o privatizácii do 31. decembra 1995, použijú sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Tieto nároky možno uplatniť v lehote do 30. júna 1996; ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde v lehote do 31. decembra 1996.

Ak možno nárok oprávnených osôb vyporiadať vydaním veci, použijú sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách; odsek 4 sa nepoužije. Ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde.

V prípade, že k majetku odňatému spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách nemá právo hospodárenia, prípadne vlastnícke právo právnická osoba uvedená v § 1 tohto zákona, vzťahuje sa na zmiernenie týchto majetkových krívd zákon č. 87/1991 Zb. Tieto nároky možno uplatniť v lehote do 31. júla 1992; ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote do 31. decembra 1992.

Pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Postup likvidátora upravuje osobitný predpis.^11b)

Zakladateľ oznamuje ministerstvu vstup podniku do likvidácie a výmaz podniku z obchodného registra po ukončení likvidácie.

Ministerstvo si pred vydaním predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 na účely splnenia daňovej povinnosti likvidovaným podnikom vyžiada stanovisko príslušného správcu daní a poplatkov.

Likvidátor je pri likvidácii podniku povinný rešpektovať prednostné zákonné záložné právo správcu daní a poplatkov podľa osobitného predpisu¹¹).

Pri speňažovaní majetku podniku v likvidácii spôsobom uvedeným v odseku 1 môže likvidátor so súhlasom Slovenského pozemkového fondu speňažiť aj majetok v jeho správe¹²).

Majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva¹³) s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu.¹⁴)

Bytové domy, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva podľa odseku 1, prevedie ministerstvo do vlastníctva príslušnej obce bezodplatne. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

Ministerstvo rozhodne o spôsobe prevodu.

Na rozhodovanie podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom.

Výnos z prevodu majetku je príjmom osobitného účtu ministerstva. Prostriedky z tohto účtu sa v súvislosti s prevodom majetku na iné osoby použijú len na úhradu nákladov spojených s prevodom majetku za

Postup podľa § 47b a 47c upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak rozhodnutie o prevode majetku podniku uvedeného v § 10 ods. 2 určuje vloženie časti majetku alebo celého majetku do akciovej spoločnosti a zároveň určuje majetkovú účasť ministerstva v spoločnosti, prechádza dňom vzniku akciovej spoločnosti výkon práv a povinností ministerstva ako akcionára tejto spoločnosti na zakladateľa prevádzaného podniku.

V akciových spoločnostiach uvedených v § 10 ods. 2 prevedie ministerstvo na základe zmluvy do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona výkon práv a povinností akcionára na zakladateľa.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonáva práva a povinnosti akcionára v akciových spoločnostiach

Dňom 1. augusta 2014 prechádzajú do vlastníctva štátu majetkové účasti fondu na podnikaní inej právnickej osoby uvedenej v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) vrátane všetkých súvisiacich záväzkov fondu vzniknutých do 31. júla 2014 z prevodu majetkových účastí na podnikaní právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) na iné osoby podľa tohto zákona. V mene štátu koná ministerstvo.

Ministerstvo so súhlasom vlády môže majetkové účasti štátu na podnikaní právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) použiť ako vklad do základného imania právnickej osoby, ktorej jediným akcionárom je štát, alebo ako vklad pri založení právnickej osoby, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo previesť na právnickú osobu, ktorej jediným akcionárom je štát; ustanovenia druhej až piatej časti zákona a § 45 ods. 6 sa nepoužijú.

Právnická osoba podľa odseku 2 môže nakladať s majetkovými účasťami právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) len spôsobom, o ktorom rozhodne vláda na návrh ministerstva.

Ustanovenie § 28 ods. 3 písm. b) piateho bodu sa vzťahuje na plnenia poskytované po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Ustanovenie § 28 ods. 3 písm. b) ôsmeho bodu sa vzťahuje na plnenie záväzkov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov,¹) boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

Ustanovenie odseku 1 platí rovnako na prevod alebo prechod majetku z vlastníctva fondu na iné osoby uskutočnený po 1. januári 2004.

Návrh na začatie konania možno podať do troch rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva. Ak sa prevod alebo prechod vlastníctva štátu alebo fondu týka právnických osôb uvedených v § 10 ods. 2 a akciových spoločností uvedených v § 47d ods. 3 písm. a) a c) a ak k nemu došlo po 1. januári 2004, návrh na začatie konania možno podať do 10 rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva.

Výkonný výbor ustanovený podľa predpisov účinných do 30. júna 2010 vykonáva svoju pôsobnosť do dňa vymenovania nového výkonného výboru vládou podľa § 35 ods. 2.

Fyzická osoba môže ponúknuť bezodplatne fondu zaknihované cenné papiere podľa § 29 ods. 11 najneskôr do 31. decembra 2014.

Ministerstvo do 31. augusta 2014 podá žiadosť o zápis zmeny majiteľa akcií do zoznamu akcionárov a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného zákona.¹⁵)

Rozhodnutie o prevode majetkovej účasti na podnikaní inej právnickej osoby uvedenej v § 10 ods. 2 písm. a) až d) a j) vydané podľa doterajších predpisov vláda uvedie do súladu s týmto zákonom do 31. augusta 2014. Ministerstvo predloží vláde návrh na zosúladenie rozhodnutí o privatizácii do 11. augusta 2014.

Po uplynutí lehoty podľa § 47h môže fyzická osoba ponúknuť bezodplatne fondu zaknihované cenné papiere podľa § 29 ods. 11 v období od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015.

Informáciu o lehote podľa odseku 1 je fond povinný zverejniť v celoštátnej tlači.

Za záväzky vyplývajúce z dlhopisu fondu vydaného fondom do 31. decembra 2015 ručí právnická osoba podľa osobitného predpisu.^2b)

Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu podľa odseku 1 je právnická osoba podľa osobitného predpisu^2b) povinná splatiť jeho majiteľovi do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu fondu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu.

Ak je žiadosť podľa odseku 2 doručená po lehote jedného roka od 1. januára 2016, právnická osoba podľa osobitného predpisu^2b) nie je povinná splatiť menovitú hodnotu dlhopisu ani výnos dlhopisu. Plynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety je prerušené, keď nastala skutočnosť podľa odseku 4 a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty.

Prerušenie plynutia lehoty podľa odseku 3 spôsobuje

Po uplynutí lehoty podľa odseku 3 dochádza k zániku nevyplatených dlhopisov.¹⁶)

Za splatenie zmenky vystavenej fondom do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb¹⁷) ručí právnická osoba podľa osobitného predpisu.^2b)

Ak oprávnená osoba uplatnila svoj nárok podľa § 47 na ministerstve a fond tento nárok neuspokojil do 31. decembra 2015, nárok podľa § 47 uspokojí právnická osoba podľa osobitného predpisu.^2b)

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 135/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 214/1996 Z. z., zákona č. 92/1997 Z. z. a čl. I zákona č. 364/1998 Z. z.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1991.