Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže

Znenie účinné: od 29.10.1992 do 31.07.1994 Neplatné znenie pre dnes

Predpis bol zrušený predpisom 188/1994 Z. z.

63/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 29.10.1992 do 31.07.1994
63
ZÁKON
z 30. januára 1991
o ochrane hospodárskej súťaže
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÝ ODDIEL
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§1
(1)
Účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže a vytváranie podmienok pre jej ďalší vývoj a proti vzniku a udržiavaniu monopolného alebo dominantného postavenia právnických a fyzických osôb pri ich podnikateľskej činnosti (ďalej len „podnikatelia“), pokiaľ znemožňuje alebo obmedzuje hospodársku súťaž.
(2)
Ochranu hospodárskej súťaže proti nekalej súťaži upravujú osobitné predpisy.1)
§2
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
podnikateľov, ktorí podnikajú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pokiaľ zákon neustanovuje inak,
b)
orgány štátnej správy a orgány obcí, pokiaľ ide o ich pôsobnosť, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s hospodárskou súťažou.
(2)
Podnikateľom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú, pokiaľ ide o ochranu poskytovanú týmto zákonom, na roveň postavení zahraniční podnikatelia, ktorí majú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podnik alebo trvalé bydlisko.
(3)
Tento zákon sa vzťahuje aj na činnosť a konanie, ku ktorým došlo v cudzine, pokiaľ sa ich účinky prejavujú na tuzemskom trhu.
(4)
Pokiaľ z medzinárodných dohovorov, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, nevyplýva niečo iné, nevzťahuje sa tento zákon na konania, ktorých účinky sa prejavujú na zahraničnom trhu.
(5)
Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na vylúčenie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú už z povahy hospodárskej činnosti, pre ktorú bol podnik zákonom zriadený.
DRUHÝ ODDIEL
NEDOVOLENÉ OBMEDZOVANIE SÚŤAŽE
Kartelové dohody
§3
(1)
Dohody a iné formy vzájomného dorozumenia uzavreté medzi podnikateľmi, ktoré vedú alebo vzhľadom na svoju povahu môžu viesť ovplyvnením podmienok výroby alebo obehu na trhu tovaru a výkonov (ďalej len „tovar“) k vylúčeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže, sú kartelovými dohodami (ďalej len „dohody“), ktoré sú nedovolené a neplatné, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ úrad pre hospodársku súťaž (ďalej len „úrad“) nepovolil výnimku.
(2)
Nedovolenými podľa ustanovenia odseku 1 sú najmä dohody, prípadne ich časti obsahujúce
a)
priame alebo nepriame určenie cien, prípadne iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody,
b)
záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií,
c)
rozdelenie trhu alebo nákupných zdrojov,
d)
záväzok aspoň jedného z účastníkov, že zmluvy s kupujúcimi budú viazané podmienkou, že kupujúci odoberú aj ďalšie plnenie, ktoré s požadovaným predmetom plnenia ani vecne ani podľa obchodných zvyklostí nesúvisí,
e)
záväzok účastníkov, že voči jednotlivým odberateľom sa budú pri plnení rovnakého charakteru uplatňovať rozdielne obchodné podmienky, ktorými budú niektorí kupujúci v hospodárskych vzťahoch znevýhodnení (diskriminácia),
f)
záväzok obmedziť prístup na trh podnikateľom, ktorí nie sú členmi dohody,
g)
vylúčenie alebo neprimerané obmedzenie práva na vystúpenie z dohody.
(3)
Zákaz dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahuje na dohody, ktorých predmetom je
a)
jednotné používanie obchodných, dodávateľských alebo platobných podmienok, s výnimkou dohôd o cenách alebo ich zložkách,
b)
racionalizácia hospodárskej činnosti, najmä jej špecializácií, pokiaľ nevedie k podstatnému obmedzeniu súťaže na trhu,
c)
poskytovanie obchodnej zrážky, pokiaľ predstavuje skutočnú náhradu výkonu a nevedie k diskriminácii medzi odberateľmi,
d)
podiel na zásobovaní trhu menší ako 5 % trhu jednotlivej republiky alebo menší ako 30 % miestneho trhu, na ktorého zásobovaní sa účastníci dohody pravidelne zúčastňujú (relevantný trh).
(4)
Dohody uvedené v odseku 3 vyžadujú na svoju platnosť schválenie úradom. Schválenie môže úrad odoprieť, ak sú dané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odopretie udelenia výnimky podľa § 5 ods. 3. Schválenie platí za udelené, ak úrad do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bola dohoda doručená, neoznámil písomne, že s dohodou nesúhlasí.
§4
(1)
Dohody o prevode práv alebo o poskytnutí licencií na vynálezy, priemyselné vzory, ochranné známky, označenia pôvodu výrobkov, obchodné mená a chránené odrody rastlín alebo plemená zvierat alebo časti dohôd sú podľa § 3 ods. 1 neplatné, ak nadobúdateľom ukladajú v hospodárskom styku obmedzenia, ktoré presahujú predmet a rozsah priemyselno-právnej ochrany týchto predmetov. To isté platí pre dohody o poskytnutí práv k dielam a výkonom chráneným podľa zákona o autorskom práve.2)
(2)
Neplatnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje najmä na
a)
obmedzenia nadobúdateľa práva alebo licencie, ak sú odôvodnené záujmom prevodcu práva alebo poskytovateľa licencie na riadnom použití predmetu ochrany,
b)
záväzky nadobúdateľa práva alebo licencie týkajúce sa určenia ceny predmetu ochrany,
c)
záväzky nadobúdateľa práva alebo licencie na výmenu skúseností alebo na poskytnutie licencií k patentom na zabezpečenie alebo na použitie predmetu ochrany, pokiaľ to zodpovedá vzájomným záväzkom prevodcu práva alebo poskytovateľa licencie,
d)
záväzky nadobúdateľa práva alebo licencie, že ochranu práva, ktoré je predmetom dohody, nenapadne,
e)
záväzky nadobúdateľa práva alebo licencie vzťahujúce sa na hospodársku súťaž na trhoch mimo oblasti platnosti tohto zákona.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne na prevod alebo poskytnutie licencií na nechránené predmety priemyselného vlastníctva a na výrobné alebo obchodné tajomstvo.
§5
(1)
Podnikatelia môžu požiadať úrad o povolenie výnimky z neplatnosti podľa § 3 a 4. V žiadosti sú povinní uviesť jej dôvody a priložiť návrh dohody.
(2)
Na základe žiadosti môže úrad povoliť na určitú dobu, ktorú určí, výnimku zo zákazu dohody, ak obmedzenie súťaže, ku ktorému by výnimka viedla, je potrebné z dôvodu verejného záujmu, najmä pri výrobe tovaru alebo pre podporu technického a hospodárskeho rozvoja. Výnimka zo zákazu nesmie prekračovať medze nevyhnutné na uspokojenie verejného záujmu, pričom treba brať osobitný zreteľ na záujmy spotrebiteľov.
(3)
Za podmienok podľa odseku 2 povolí úrad výnimku zo zákazu, ak
a)
dohoda neobsahuje záväzok
1.
predávať len taký tovar, ktorý je predmetom dohody,
2.
tovar, ktorý je zhodný alebo zameniteľný s tovarom, ktorý patrí k predmetu dohody, predávať len za určitých obmedzení čo do ceny alebo množstva,
3.
pri predaji tovaru alebo pri výkonoch , ktoré patria k predmetu dohody, vylučovať určitých podnikateľov, aj keď sú ochotní plniť predpísané podmienky, pokiaľ svojou odbornou spôsobilosťou vyhovujú platným predpisom,
b)
dohoda inak neodporuje zákonnému zákazu ani dobrým mravom súťaže,
c)
obmedzeniami uvedenými v § 4 ods. 1 nie je hospodárska činnosť nadobúdateľa práva alebo licencie alebo iných podnikateľov neúnosne narušená a rozsah týchto obmedzení neovplyvňuje v podstatnej miere nepriaznivo hospodársku súťaž na trhu.
(4)
Dohoda, pre ktorú sa výnimka povolila, nadobúda platnosť dňom uvedeným v rozhodnutí úradu, ktorý nesmie predchádzať dňu, keď došlo k podaniu žiadosti o udelenie výnimky.
§6
Úrad z vlastného podnetu alebo na návrh výnimku zruší alebo obmedzí, alebo určí pre jej trvanie nové podmienky, ak
a)
sa podstatne zmenili podmienky, ktoré boli rozhodujúce pre jej povolenie,
b)
účastníci dohody konajú v rozpore s určenými podmienkami a príkazmi pri udelení výnimky alebo ak povolenú výnimku zneužívajú.
§7
(1)
Účastník dohody môže od dohody kedykoľvek odstúpiť, ak jej vykonávaním je jeho podnik hospodársky ohrozený alebo jeho prevádzka sťažená mierou, ktorú účastník pri uzavieraní dohody nemohol ani pri zachovaní starostlivosti riadneho podnikateľa predvídať a ktorá je tak závažná, že znášanie tejto ujmy nemožno od neho spravodlivo žiadať ani so zreteľom na ujmu, ktorá ostatným účastníkom dohody prípadne vznikne jeho odstúpením. Tohto práva sa nemožno platne vzdať.
(2)
Odstupujúci účastník musí vyhlásenie o odstúpení urobiť písomne a doručiť ho všetkým ostatným účastníkom dohody. Vyhlásenie musí obsahovať dôvod odstúpenia a skutočnosti, o ktoré účastník tento dôvod opiera, a deň, ku ktorému odstupuje. Odstúpenie je účinné, ak ostatní účastníci dohody v lehote 15 dní odo dňa, keď im vyhlásenie bolo doručené, nevznesú proti nemu písomne námietky.
(3)
Ak niektorý z účastníkov dohody vznesie námietky, musí odstupujúci účastník v lehote 15 dní odo dňa, keď uplynula pre posledného účastníka lehota na podanie námietok, podať na súde žalobu o určenie, že odstúpenie je účinné, a to proti všetkým účastníkom dohody. Ak súd rozhodne o žalobe kladne, je odstúpenie účinné dňom, ku ktorému sa odstúpenie požadovalo.
(4)
Dohodu uzavretú alebo predĺženú na dobu dlhšiu ako dva roky, môže ku koncu druhého a každého nasledujúceho roka účastník písomne vypovedať s dodržaním šesťmesačnej výpovednej lehoty; dohoda obsahujúca viazanosť účastníkov ohľadne cien sa môže vypovedať už ku koncu prvého roka a ďalej ku koncu každého nasledujúceho polroka s dodržaním dvojmesačnej výpovednej lehoty. Uvedené doby trvania sa počítajú odo dňa, keď dohoda nadobudla platnosť.
§8 Dohody o zlúčení podnikov
(1)
Dohody podnikateľov o zlúčení ich podnikov (ďalej len „fúzia“) podliehajú kontrole úradu, ak vedú alebo môžu viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.
(2)
Za fúziu sa považuje aj dohoda, ktorou jeden podnikateľ nadobudne právnu alebo faktickú možnosť vykonávať kontrolu nad podnikom iného podnikateľa alebo jeho časťou.
(3)
Za nebezpečenstvo obmedzenia súťaže podľa odseku 1 sa považuje, ak podiel zúčastnených podnikov presahuje 30 % celkového obratu na relevantnom trhu.
(4)
Dohody podľa odsekov 1 a 2 vyžadujú na svoju platnosť schválenie úradom, ktorému sa musia za tým účelom predložiť. Úrad dohodu schváli, ak sa preukáže, že ujma, ktorá obmedzením súťaže môže vzniknúť, bude prevážená hospodárskymi výhodami, ktoré fúzia prinesie. Schválenie môže úrad viazať na podmienky a časovo ho obmedziť. Ak úrad nerozhodne do troch mesiacov po predložení dohody na schválenie, platí, že dohoda bola schválená, a to dňom nasledujúcim po uplynutí uvedenej lehoty.
§9 Monopolné a dominantné postavenie na trhu
(1)
Ak podnikateľ získa sám alebo po dohode s inými podnikateľmi také postavenie na relevantnom trhu, že nie je vystavený súťaži vôbec (monopolné postavenie), prípadne nie je vystavený podstatnej súťaži (dominantné postavenie), je povinný túto skutočnosť bez meškania ohlásiť úradu.
(2)
Dominantné postavenie na trhu má podnikateľ, ktorý dodávkami na relevantnom trhu zabezpečuje v období kalendárneho roka najmenej 30 % dodávok zhodného, porovnateľného alebo vzájomne zastupiteľného tovaru.
(3)
Monopolné alebo dominantné postavenie nesmie podnikateľ zneužívať na ujmu iných podnikateľov alebo spotrebiteľov ani na úkor verejného záujmu. Zneužitím je najmä
a)
priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných podmienok v zmluvách s inými účastníkmi trhu, najmä vynucovanie plnenia, ktoré je v čase uzavretia zmluvy v nápadnom nepomere k poskytovanému protiplneniu,
b)
viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana odoberie aj ďalšie plnenie, ktoré s požadovaným predmetom zmluvy vecne ani podľa obchodných zvyklostí nesúvisí,
c)
uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým účastníkom trhu, ktorými sú títo účastníci v hospodárskej súťaži znevýhodňovaní,
d)
zastavenie alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru za účelom získania neoprávneného hospodárskeho prospechu na úkor kupujúcich.
TRETÍ ODDIEL
ÚRADY PRE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ
§10
(1)
Pôsobnosť úradu pre hospodársku súťaž vykonáva
a)
Úrad pre hospodársku súťaž Českej republiky, ak ide o ochranu proti obmedzovaniu alebo vylučovaniu súťaže, ktoré vyvoláva alebo môže vyvolať účinky na území Českej republiky,
b)
Slovenský protimonopolný úrad, ak ide o ochranu proti obmedzovaniu alebo vylučovaniu súťaže, ktoré vyvoláva alebo môže vyvolať účinky na území Slovenskej republiky.
(2)
Úrady si môžu po vzájomnej dohode postúpiť na prerokovanie a rozhodnutie jednotlivé prípady ochrany hospodárskej súťaže, ak je to účelné pre lepšie a rýchlejšie objasnenie prípadu alebo aj z iných vážnych dôvodov.
(3)
Úrady robia v rámci svojej pôsobnosti podľa odseku 1 aj ďalšie opatrenia na podporu hospodárskej súťaže.
§11
Do pôsobnosti úradu patrí
a)
schvaľovať dohody a fúzie a preskúmavať monopolné alebo dominantné postavenie podnikov podľa § 3, 4, 8 a 9,
b)
rozhodovať podľa § 5 ods. 2 o povolení výnimiek zo zákazov, určiť pre povolenie výnimiek prípadné podmienky a ich dodržiavanie sledovať,
c)
vykonávať podľa § 6 konanie o odvolaní povolených výnimiek a výnimky odvolávať, ak sa napriek upozorneniu nedodržali určené podmienky alebo ak odpadli dôvody, ktoré k povoleniu výnimky viedli,
d)
zakázať plnenie dohôd a fúzií, prípadne ich častí, ako aj zneužívanie dominantného alebo monopolného postavenia na trhu, ak odporujú zákazom uvedeným v § 3, 4, 8 a 9 a ak sa pre ne nepovolila výnimka, prípadne ak bola výnimka odvolaná,
e)
ukladať pri zistení závad povinnosť na nápravu a určiť na jej splnenie primeranú lehotu,
f)
vydávať rozhodnutie o tom, či určité konanie má povahu zneužitia monopolného alebo dominantného postavenia podniku podľa § 9 ods. 3,
g)
vydávať v konaní začatom pred úradom predbežné opatrenia podľa § 12 ods. 4,
h)
ukladať podnikom peňažné pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,
i)
vyžadovať od podnikateľov podklady a informácie potrebné pre jeho činnosť a na tento účel skúmať u podnikateľa právne a obchodné podklady a zisťovať, či nedochádza k porušovaniu povinností uložených týmto zákonom,
j)
zverejňovať žiadosti o súhlas s uzavretím dohody alebo s fúziou, uverejňovať svoje rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť, o neschválení dohôd a fúzií, o zneužití monopolného alebo dominantného postavenia a o uložených pokutách a ďalších nápravných opatreniach.
ŠTVRTÝ ODDIEL
KONANIE NA ÚRADE
§12
(1)
Konanie na úrade sa začína z vlastného podnetu alebo na návrh.
(2)
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, podnikateľ, proti ktorému konanie smeruje, a podnikateľ, ktorému sa spôsobuje ujma. Na konaní sa môžu ďalej zúčastniť osoby, združenia osôb, ktorých záujmy môžu byť dotknuté rozhodnutím, najmä zväzy podnikateľov a spotrebiteľov, ktoré úrad na ich žiadosť na konanie prizval. Ak sú účastníkmi konania dvaja alebo viacerí navrhovatelia so sídlom v oboch republikách, je na konanie príslušný úrad zvolený na základe vzájomnej dohody účastníkov.
(3)
V prípadoch, keď osobitný predpis ukladá povinnosť zaplatiť správny poplatok, náležitosťou podania je aj doklad o zaplatení správneho poplatku.
(4)
Ak účastník konania v určenej lehote nevyhovie výzve úradu na odstránenie nedostatkov podania, môže úrad konanie zastaviť.
(5)
Tomu, kto nevyhovie v určenej lehote výzve úradu na doplnenie svojho návrhu alebo iného podania určeného úradu alebo pokiaľ v určenej lehote nepredloží úradu doklady, ktoré si od neho úrad v rámci svojej pôsobnosti vyžiadal, môže úrad uložiť pokutu do výšky 10 000 Kčs.
(6)
Za nesplnenie vykonateľného rozhodnutia úradu môže úrad podnikateľovi uložiť pokutu do výšky 1 000 000 Kčs, a to najneskôr do jedného roka odo dňa zistenia nesplnenia rozhodnutia. Túto pokutu možno uložiť aj opakovane.
(7)
Ak z povahy veci vyplýva, že je to potrebné, rozhodne úrad na základe ústneho konania, na ktoré pozve účastníkov. Vždy sa však musí účastníkom pred rozhodnutím dať príležitosť, aby sa vyjadrili k predmetu konania a výsledkom vyšetrovania, ktoré úrad vo veci vykonal.
(8)
V konaní podľa predchádzajúcich odsekov môže úrad vydať predbežné opatrenie, ktorým upraví dočasne právne vzťahy na dobu do konečného rozhodnutia, ak je to na zabezpečenie oprávnených záujmov potrebné alebo ak by bol výkon konečného rozhodnutia inak zmarený alebo vážne ohrozený.
(9)
Ak nie je ustanovené inak, postupuje sa v konaní na úrade podľa ustanovení správneho poriadku.4)
(10)
Rozhodnutie úradu jednej republiky je platné a vykonateľné aj v druhej republike.
§13
(1)
Ak účastník konania nesúhlasí s konečným rozhodnutím úradu, môže podať súdu odôvodnený návrh na preskúmanie rozhodnutia.5)
(2)
Lehota na podanie návrhu na preskúmanie je 30 dní odo dňa, keď bolo rozhodnutie účastníkovi doručené.
§14 Pokuty
(1)
Úrad je oprávnený za porušenie povinností podľa tohto zákona uložiť podnikateľom pokutu až do výšky 5 % z obratu za posledný finančne uzavretý rok. Ak je preukázaný majetkový prospech podnikateľa v dôsledku porušenia povinností podľa tohto zákona, uloží sa mu pokuta najmenej vo výške tohto prospechu. Pokutu možno uložiť aj opakovane.
(2)
Pokutu podľa odseku 1 môže úrad uložiť najneskôr do doby jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola táto povinnosť porušená.
(3)
Ak podnikateľ nezaplatí uloženú pokutu v určenej lehote, zvyšuje sa táto pokuta za každý deň omeškania o 0,5 % zo sumy uloženej pokuty.
(4)
Pokuta sa neuloží, ak bola už pre rovnaké konanie podnikateľa uložená sankcia podľa osobitného predpisu.
PIATY ODDIEL
KARTELOVÝ REGISTER A ZACHOVANIE TAJOMSTVA
§16
Pracovníci úradu, ako aj tí, čo boli poverení plnením úloh patriacich do pôsobnosti tohto úradu, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich výrobné a obchodné tajomstvo podnikov, o ktorých sa dozvedeli pri plnení úloh.
ŠIESTY ODDIEL
SPORY Z NEDOVOLENEJ SÚŤAŽE
§17
(1)
Tí, ktorých práva boli nedovoleným obmedzením súťaže porušené, môžu voči rušiteľovi požadovať, aby sa zdržal konania, odstránil závadný stav, poskytol primerané zadosťučinenie, nahradil škodu a vydal neoprávnený majetkový prospech. Pre uplatňovanie týchto nárokov platia ustanovenia občianskoprávnych predpisov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z toho istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k prebiehajúcemu sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci. Právoplatné rozsudky o týchto nárokoch k žalobe jedného oprávneného sú záväzné aj pre ďalších oprávnených.
(3)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo v rozsudku, priznať právo uverejniť rozsudok, a to na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob zverejnenia. O trovách konania platia príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.6)
SIEDMY ODDIEL
ZÁSAHY ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ORGÁNOV OBCÍ
§18
(1)
Orgány štátnej správy a orgány obcí nesmú vlastnými opatreniami, zjavnou podporou alebo inými spôsobmi obmedziť alebo vylúčiť hospodársku súťaž.
(2)
Dozor nad dodržiavaním povinností podľa odseku 1 vykonáva úrad príslušný podľa sídla podniku. Na základe dôkazov a rozborov výsledkov môže požadovať od orgánov štátnej správy alebo od orgánov obcí nápravu.
ÔSMY ODDIEL
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§19 Postup orgánov štátnej správy proti vzniku monopolného postavenia podnikov pri prevode štátneho majetku
(1)
Orgány štátnej správy sú povinné pri prevode štátneho majetku včítane prevodu na štátnu akciovú spoločnosť ustanoviť konkrétne podmienky, pri ktorých splnení dôjde k zrušeniu monopolného postavenia doterajšieho podniku alebo sa vylúči vznik monopolného postavenia novovznikajúcich podnikov. Pri novovznikajúcich podnikoch, pri ktorých možno predpokladať, že ich podiel na trhu prekročí hranicu ustanovenú v § 9 ods. 2, zabezpečia orgány štátnej správy spracovanie rozboru zahŕňajúceho najmä
a)
zhodnotenie možností zneužitia postavenia podniku podľa podielu na relevantnom trhu v období nasledujúcich dvoch rokov,
b)
vyhodnotenie konkurenčnej schopnosti nového podniku vo vzťahu k jeho doterajšiemu zapojeniu do svetového trhu a k predpokladanej zahraničnej konkurencii na vnútornom trhu najneskôr do dvoch rokov, najmä z hľadísk technickej úrovne, veľkosti konkurenčných podnikov a iných parametrov charakteristických pre konkurenčnú schopnosť v určitom odbore (odvetví),
c)
porovnanie nového podniku podľa podmienok platných pre posudzovanie dominantného postavenia podnikov po predchádzajúcej konzultácii alebo poskytnutí podkladov od úradu.
(2)
Orgány štátnej správy sú povinné predložiť rozbory na vyjadrenie úradu príslušného podľa sídla podniku. V prípade nesúhlasu orgánu štátnej správy s vyjadrením úradu rozhodne vec na návrh orgánu štátnej správy príslušná vláda.
(3)
Úrad môže na žiadosť orgánu štátnej správy, ktorý prevod štátneho majetku zabezpečuje, od vyjadrenia upustiť, ak by zo závažných dôvodov nebolo možné vydať vyjadrenie včas z hľadiska potreby urýchleného prevodu štátneho majetku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na
a)
verejnoprospešné štátne podniky a organizácie, príp. štátne monopoly určené na základe zákona,
b)
podniky poskytujúce miestne služby na regionálnych a lokálnych trhoch, najmä obchodné, stravovacie, ubytovacie, opravárenské a osobné, pre ktoré platí postup podľa § 20.
§20 Postup orgánov obcí proti vzniku monopolného postavenia podnikov pri prevode štátneho majetku
(1)
Príslušné orgány obcí sú povinné pri rozdelení podnikov zabezpečiť, aby pre regionálny alebo lokálny trh vzniklo súťažné prostredie, najmä aby ani jeden z podnikov nepresiahol podiel na trhu podľa § 9 ods. 2. To isté platí pre prípady, keď nevydražené podniky prejdú do majetku obce.
(2)
Ak orgány obcí nedodržia v jednotlivých prípadoch ustanovenie podľa odseku 1, predložia úradu príslušnému podľa sídla podniku návrh opatrení na nápravu stavu, ktoré sa vykonajú najneskôr do dvoch rokov.
(3)
Ustanovenie odseku 2 nemožno použiť na služby, pri ktorých občania výber dodávateľa nemôžu ovplyvniť vzhľadom na dopravné vzdialenosti vo vzťahu k neúmernému času a vlastným nákladom na dopravu. V týchto prípadoch sa postupuje voči jednotlivým podnikom podľa § 19 ods. 1.
§21
(1)
Dohody podľa § 3, 4 a 8 uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sú podnikatelia povinní ohlásiť do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona príslušnému úradu, ktorý rozhodne o ich platnosti, prípadne o udelení výnimky.
(2)
Podnikateľ, ktorý získal pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona monopolné alebo dominantné postavenie na trhu, je povinný túto skutočnosť ohlásiť do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona príslušnému úradu.
(3)
Nedodržanie povinností podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za nedodržanie povinností s dôsledkami podľa § 14.
DEVIATY ODDIEL
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§24
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1991.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
1)
§ 352 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
§ 119d Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach v znení zákona č. 89/1990 Zb.
3)
V Slovenskej republike je úradom pre hospodársku súťaž podľa zákona SNR č. 347/1990 Zb. Slovenský protimonopolný úrad.
4)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
5)
§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.