578/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1992 do 31.12.1992
578
ZÁKON
z 21. decembra 1991
o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových a niektorých ďalších zákonov
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | Štátny rozpočet federácie na rok 1992
§1
(1)
Celkové príjmy štátneho rozpočtu federácie sa určujú sumou 134 700 000 tis. Kčs, celkové výdavky štátneho rozpočtu federácie sa určujú sumou 134 700 000 tis. Kčs.
(2)
Celkový prehľad príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu federácie je uvedený v prílohe č. 1.
(3)
Rozdelenie určených rozpočtových výdavkov do jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu federácie je uvedené v prílohe č. 2. Rozdelenie určených odvodov príspevkových organizácií a príjmov rozpočtových organizácií do jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu federácie je uvedené v prílohe č. 3.
(4)
V celkových výdavkoch štátneho rozpočtu federácie sú zahrnuté
a)
prostriedky na úhradu štátneho vyrovnávacieho príspevku obyvateľstvu vo výške 21 100 000 tis. Kčs;
b)
prostriedky na zabezpečenie štátnej politiky zamestnanosti vo výške 11 000 000 tis. Kčs;
c)
prostriedky na zabezpečenie potrieb národností a na celoštátnu regionálnu politiku vo výške 3 300 000 tis. Kčs;
d)
dotácie do Federálneho fondu trhovej regulácie v poľnohospodárstve vo výške 5 000 000 tis. Kčs;
e)
prostriedky na federálne programy štrukturálnych zmien v hospodárstve vo výške 3 000 000 tis. Kčs;
f)
dotácie na úhradu rozdielov cien tepla vo výške 7 000 000 tis. Kčs;
g)
dispozičné fondy prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo výške 1000 tis. Kčs, predsedu Federálneho zhromaždenia vo výške 1 000 tis. Kčs a predsedu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo výške 2 680 tis. Kčs;
h)
výdavky spojené s vládnymi úvermi vo výške 6 880 200 tis. Kčs;
i)
výdavky na dlhovú službu štátneho dlhu federácie vo výške 7 950 114 tis. Kčs;
j)
rozpočtová rezerva vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo výške 500 000 tis. Kčs;
k)
dotácie do štátneho rozpočtu Českej republiky vo výške 3 300 000 tis. Kčs;
l)
dotácie do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 1 700 000 tis. Kčs.
(5)
V roku 1992 možno použiť štátne finančné aktíva federácie na úhradu finančných potrieb, ktoré federácii vzniknú v súvislosti s vyúčtovaním investičných akcií realizovaných na základe dohôd medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík z 24. septembra 1985 o spolupráci pri výstavbe Krivorožského ťažobno-úpravárenského kombinátu a zo 16. decembra 1985 o spolupráci pri výstavbe niektorých plynárenských objektov vo Zväze sovietskych socialistických republík, a to až do výšky 4,2 mld Kčs.
§2
(1)
Rozpočtovo nezabezpečené úhrady možno zabezpečiť spôsobom uvedeným v § 13 zákona o rozpočtových pravidlách federácie. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečí úhradu vyššími než rozpočtovanými príjmami alebo úsporami na iných výdavkoch v štátnom rozpočte federácie, a to za predpokladu, že týmito opatreniami nezvýši celkové výdavky príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu federácie podľa prílohy č. 2 o viac ako 10 %; toto obmedzenie neplatí v prípade, že zvýšené výdavky priamo zabezpečujú vyšší príjem.
(2)
Presun prostriedkov medzi ústrednými orgánmi je možný iba v dôsledku organizačných zmien.
§3
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže na prekonanie dočasnej nezhody medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu federácie v priebehu roka obstarávať prostriedky na tuzemskom peňažnom trhu; ak tieto prostriedky nebudú splatené do konca roka, môžu sa použiť na krytie schodku štátneho rozpočtu federácie až do doby, než Federálne zhromaždenie rozhodne o spôsobe jeho úhrady.
(2)
Na opatrenia podľa odseku 1 môže minister financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydávať tiež pokladničné poukážky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako štátne dlhopisy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, splatné do 180 dní odo dňa vydania.
DRUHÁ ČASŤ
Zmena a doplnenie zákona č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu v znení zákona č. 574/1990 Zb.
§4
Zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu v znení zákona č. 574/1990 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 6 ods. 2 znie:
„(2)
Odvodu zo zisku nepodliehajú organizácie podliehajúce dôchodkovej dani podľa zákona o dôchodkovej dani4) alebo dani zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani5) a ďalej aj organizácie, ktoré vykonávajú odvod zo zisku na základe finančného plánu, s výnimkou príjmov z cenných papierov.“.
2.
§ 7 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
príjmy z cenných papierov, z ktorých odvod zo zisku bol vybratý zrážkou;“.
3.
V § 7 sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie:
„(7)
V organizáciách, ktoré vykonávajú odvod zo zisku na základe finančného plánu, sú základom odvodu zo zisku príjmy z cenných papierov.“.
4.
§ 8 znie:
§8
(1)
Sadzba odvodu zo zisku, s výnimkou uvedenou v odseku 2, je 55 % zo základu odvodu zo zisku a z likvidačného prebytku (§ 7).
(2)
Sadzba odvodu zo zisku je 25 % zo základu odvodu zo zisku, ktorým je príjem z cenných papierov, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a odvod zo zisku sa vyberá zrážkou.“.
TRETIA ČASŤ
Zmena a doplnenie zákona č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb. a zákona č. 574/1990 Zb.
§5
Zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb. a zákona č. 574/1990 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 2 ods. 2 úvodná veta znie: „Od dôchodkovej dane sú, s výnimkou príjmov z cenných papierov, oslobodené:“.
2.
V § 2 ods. 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
„c)
fondy národného majetku.3b)“.
3.
V § 3 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2 sú predmetom dôchodkovej dane príjmy z cenných papierov.“.
Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9.
4.
§ 4 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
príjmy z cenných papierov, z ktorých dôchodková daň bola vybratá zrážkou;“.
5.
V § 5 ods. 1 písm. h) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a dopĺňa sa písmeno i), ktoré znie:
„i)
25 % u daňovníkov so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo základu dane, ktorým je príjem z cenných papierov, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a dôchodková daň sa vyberá zrážkou.“.
6.
V § 7 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „a fondy národného majetku“.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Zmena a doplnenie zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb. a zákona č. 574/1990 Zb.
§6
Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb. a zákona č. 574/1990 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Pokiaľ je v zákone uvedený názov „jednotné roľnícke družstvo“, rozumie sa tým družstvo (poľnohospodárske družstvo) alebo obchodná spoločnosť s prevažne poľnohospodárskou výrobou.
2.
Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a písmeno a) tohto odseku znie:
„a)
družstvá (poľnohospodárske družstvá), obchodné spoločnosti a spoločné podniky10) s prevažne poľnohospodárskou výrobou;“.
3.
V § 8 sa dopĺňa odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Za daňovníkov s prevažne poľnohospodárskou výrobou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona považujú tí daňovníci, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby a z agrochemickej činnosti boli v predchádzajúcom zdaňovacom období viac ako 50 % z celkových tržieb; u daňovníkov, ktorých daňová povinnosť vznikla v priebehu zdaňovacieho obdobia, je rozhodný pomer skutočne vykázaných tržieb.“.
4.
§ 13 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
príjmy z cenných papierov, z ktorých daň zo zisku bola vybratá zrážkou,“.
5.
V § 13 ods. 2 písm. c) sa za slová „iného daňovníka“ dopĺňajú slová „s výnimkou príjmov uvedených v písmene a).“.
6.
Doterajší text § 14 sa označuje ako odsek 1 a na konci sa dopĺňajú slová „s výnimkou uvedenou v odseku 2.“.
7.
V § 14 sa dopĺňa odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Sadzba dane zo zisku je 25 % zo základu dane, ktorým je príjem z cenných papierov, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a daň zo zisku sa vyberá zrážkou.“.
PIATA ČASŤ
Zmena a doplnenie zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 161/1967 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení neskorších predpisov
§7
Zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení vládneho nariadenia č. 43/1953 Zb., vládneho nariadenia č. 112/1953 Zb., zákona č. 71/1957 Zb., zákona č. 101/1964 Zb. a zákona č. 90/1968 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 sa na konci dopĺňa veta: „Ak mesačná mzda presiahne 10 000 Kčs, vypočíta sa daň ako súčet dane zo sumy 10 000 Kčs vypočítanej podľa tabuľky s prihliadnutím na § 7 a 8 a dane vypočítanej zo sumy, o ktorú mzda presahuje 10 000 Kčs, zaokrúhlené na 20 Kčs hore sadzbou vo výške 33 % bez prihliadnutia na ustanovenia § 7 a 8.“.
2.
Za § 9 sa vkladá nový § 10, ktorý znie:
§10
Ak ide o požívateľa starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, daň ustanovená podľa predchádzajúcich ustanovení sa ďalej zvyšuje o 100 %, najviac však o 2720 Kčs. Pre posúdenie, či ide o požívateľa starobného dôchodku, je rozhodujúci stav na začiatku mzdového obdobia.“.
3.
Za § 18 sa vkladá nový § 18a, ktorý znie:
§18a
Daňovník je povinný ohlásiť bez meškania platiteľovi dane, že je požívateľom starobného dôchodku.“.
4.
V § 22 ods. 3 bode 12 sa dopĺňa veta, ktorá znie: „Ustanovenie § 10 sa pritom použije primerane.“.
§ 8
Vyhláška č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb., vyhlášky č. 311/1990 Zb. a vyhlášky č. 72/1991 Zb. sa dopĺňa takto:
V § 11 ods. 8 sa v prvej vete za slovo „dane“ vkladajú tieto slová: „(včítane zvýšenia u požívateľa starobného dôchodku podľa § 10 zákona)“.
ŠIESTA ČASŤ
Zmena a doplnenie zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva
§9
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Predmetom dane sú aj príjmy uvedené v § 12 ods. 1 písm. a) v prípadoch, keď príjemca nie je známy (príjmy z cenných papierov na doručiteľa).“.
2.
V § 4 písm. a) sa na konci dopĺňajú slová „s výnimkou pracovných príjmov členov za obdobie, v ktorom sú požívateľmi starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,“.
3.
Doterajší text § 11 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Ak ide o požívateľa starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, zvyšuje sa daň vypočítaná podľa odseku 1 o 132 %, najviac však o 32 640 Kčs.
(3)
Ak občan nepoberal starobný dôchodok po všetky mesiace v kalendárnom roku, zvyšuje sa daň vypočítaná podľa odseku 1 o 1/12 percentného zvýšenia uvedeného v odseku 2 za každý mesiac, za ktorý (alebo za ktorého časť) tento dôchodok poberal. Zvýšenie však je najviac 1/12 sumy uvedenej v odseku 2 pripadajúcej na mesiace, v ktorých (alebo v ktorých časti) bol občan požívateľom starobného dôchodku.“.
4.
V § 12 ods. 1 sa dopĺňa písmeno e), ktoré znie:
„e)
poskytovaných poľnohospodárskymi družstvami svojim členom, ktorí sú požívateľmi starobného dôchodku.“.
5.
V § 13 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ustanovenie § 11 ods. 2 sa použije primerane.“.
6.
V § 17 ods. 3 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Daňovník je takisto povinný bez meškania ohlásiť správcovi dane, že je požívateľom starobného dôchodku.“.
7.
V § 21 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak daňovníkom plynú príjmy uvedené v § 12 ods. 1 písm. a) od akciových spoločností založených na účel kupónovej privatizácie (investičné privatizačné fondy) a ďalších organizácií so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré zhromažďujú a spravujú cenné papiere a finančné prostriedky za účelom ich spoločného investovania (ďalej len „investičné fondy“), považuje sa daň z týchto príjmov alebo ich častí vyplatených daňovníkom z prostriedkov získaných investičnými fondami z cenných papierov vydaných právnickými osobami so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za vyrovnanú zrážkou dane z príjmov obyvateľstva, prípadne inej dane (odvodu), vykonanou týmito právnickými osobami pri výplate príjmov z cenných papierov investičným fondom.“.
SIEDMA ČASŤ
Zmena a doplnenie zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení zákona č. 160/1968 Zb.
§ 10
Zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení zákona č. 160/1968 Zb. sa dopĺňa takto:
1.
V § 8 sa dopĺňajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Ak ide o požívateľa starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia, zvyšuje sa daň vypočítaná podľa odseku 1 o 108 %, najviac však o 32 640 Kčs.
(5)
Ak občan nepoberal starobný dôchodok po všetky mesiace v kalendárnom roku, zvyšuje sa daň vypočítaná podľa odseku 1 o 1/12 percentného zvýšenia uvedeného v odseku 4 za každý mesiac, za ktorý (alebo za ktorého časť) tento dôchodok poberal. Zvýšenie však je najviac 1/12 sumy uvedenej v odseku 4 pripadajúcej na mesiace, v ktorých (alebo v ktorých časti) bol občan požívateľom starobného dôchodku.“.
2.
V § 11 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Daňovník je povinný bez meškania ohlásiť zúčtovaciemu stredisku, že je požívateľom starobného dôchodku.“.
ÔSMA ČASŤ
Zmena zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov, nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom
§11
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona č. 482/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 11 písm. b) sa suma „400 Kčs“ nahrádza sumou „2000 Kčs“.
2.
V § 48 ods. 3 sa vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok,“.
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
3.
§ 98 znie:
§98
(1)
Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
(2)
Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.
(3)
Ak sa občanovi vypláca starobný dôchodok podľa odseku 2, podlieha jeho príjem zo zamestnania zvýšeniu dane podľa príslušných predpisov.26)
(4)
Ak sa priznáva starobný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú bol občan zamestnaný, zúčtuje sa doplatok dôchodku so sumou, ktorú predstavuje zvýšenie na dani ustanovenej podľa príslušných predpisov.26)
(5)
Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení; u samostatne zárobkovo činnej osoby sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje za splnenú.
(6)
Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone civilnej služby.“.
4.
V § 106 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Ak doplatok spätne priznávaného starobného dôchodku podlieha zúčtovaniu so zvýšením dane podľa § 98 ods. 4, je občan povinný preukázať príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia sumu tohto zvýšenia dane.“.
5.
V § 145b ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa táto veta: „to neplatí, ak samostatne zárobkovo činná osoba bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá dosahovať 9600 Kčs ročne, alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok.“.
6.
V § 145b ods. 2 sa suma „400 Kčs“ nahrádza sumou „2000 Kčs“.
7.
§ 145c sa vypúšťa.
§12
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb., vyhlášky č. 260/1990 Zb., vyhlášky č. 313/1990 Zb., vyhlášky č. 501/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., vyhlášky č. 20/1991 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
§ 153 ods. 2 znie:
„(2)
Ak však ide o požívateľa starobného dôchodku, má organizácia povinnosť ohlásiť
a)
vstup do zamestnania dojednaného na dobu dlhšiu ako jeden rok,
b)
vstup do zamestnania požívateľa tohto dôchodku mladšieho ako 70 rokov, ak jemu alebo jeho rodinnému príslušníkovi bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu.“.
§13
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 116/1989 Zb. a v znení zákona č. 306/1991 Zb. sa mení takto:
V § 3 sa vypúšťajú odseky 1 až 4, zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
§14
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom sa mení a dopĺňa takto:
V § 6 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení.“.
DEVIATA ČASŤ
Zmena zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení zákona č. 245/1991 Zb.
§15
Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení zákona č. 245/1991 Zb. sa mení takto:
1.
§ 2 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Nárok na príspevok majú požívatelia dôchodku z dôchodkového zabezpečenia, osoby, ktoré spĺňajú podmienku nezaopatrenosti dieťaťa pre nárok na prídavky na deti alebo výchovné,2) a osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok.9)
(2)
Osoby uvedené v predchádzajúcom odseku majú nárok na príspevok, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“.
2.
§ 3 znie:
„§ 3
Výška príspevku je mesačne
a)
220 Kčs, ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia a osobu, ktorá spĺňa podmienku nezaopatrenosti dieťaťa pre nárok na prídavky na deti alebo výchovné,
b)
140 Kčs, ak ide o osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok, pokiaľ jej nepatrí príspevok vo výške podľa písmena a).“.
3.
§ 4 ods. 3 znie:
„(3)
Osobám, ktoré poberajú rodičovský príspevok, vypláca príspevok platiteľ tejto dávky, a to spolu s touto dávkou, ak nejde o osoby uvedené v odsekoch 1 a 2.“.
4.
§ 4 ods. 4 sa vypúšťa.
5.
V § 5 ods. 3 sa slová „ustanovenej v § 3 ods. 2“ nahrádzajú slovami „220 Kčs mesačne“.
DESIATA ČASŤ
Zmena zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 305/1991 Zb.
§16
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 305/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Právo občana na zamestnanie sa zabezpečuje predovšetkým jeho pracovným uplatnením v zamestnaní umožňujúcom mu výkon práce v pracovnom vzťahu. Právnická alebo fyzická osoba je povinná plnenie bežných úloh vyplývajúcich z predmetu jej činnosti zabezpečovať svojimi zamestnancami, ktorých na ten účel zamestnáva v pracovných vzťahoch podľa Zákonníka práce; to neplatí o plnení bežných úloh, ktoré fyzická osoba zabezpečuje sama alebo s pomocou svojho manžela alebo detí alebo právnická osoba prostredníctvom svojich spoločníkov alebo členov. Bežnými úlohami vyplývajúcimi z predmetu činnosti sa na tieto účely rozumejú najmä úlohy priamo súvisiace so zabezpečením výroby alebo poskytovaním služieb a obdobnou činnosťou pri podnikaní podľa osobitných predpisov, ktoré právnická alebo fyzická osoba vykonáva v zariadeniach určených na tieto činnosti alebo na miestach obvyklých na ich výkon, pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.“.
2.
V § 7 ods. 1 sa slová „a ktorý" nahrádzajú slovami „ani sa nepripravuje sústavne na povolanie a osobne“.
3.
V § 7 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ako sústavná príprava na povolanie sa na účely tohto zákona posudzuje aj doba po skončení štúdia (prípravy na povolanie) na strednej škole alebo vysokej škole19) alebo na inej škole, na ktorej sa podľa všeobecne záväzných právnych predpisov taká príprava vykonáva, pokiaľ bezprostredne potom občan pokračuje v ďalšom štúdiu (príprave na povolanie) na tej istej alebo inej škole.“.
4.
§ 13 znie:
„§ 13
(1)
Hmotné zabezpečenie sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienku celkovej doby predchádzajúceho zamestnania v dĺžke aspoň 12 mesiacov v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania.
(2)
Ako doba zamestnania sa na účely uvedené v odseku 1 započítava doba štúdia (prípravy na povolanie) uvedená v § 7 ods. 4 a doba prípravy na povolanie vykonávanej u občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.20)“.
5.
V § 14 ods. 1 písm. f) sa za slovom „zamestnanie“ vypúšťa slovo „opätovne“.
6.
§ 15 ods. 1 znie:
„(1)
Za vážne osobné alebo rodinné dôvody v prípadoch uvedených v § 14 ods. 1 písm. d) sa považuje dôvod spočívajúci v
a)
nevyhnutnej osobnej starostlivosti o
1.
dieťa vo veku do troch rokov,
2.
dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
3.
blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení,
b)
povinnej školskej dochádzke detí,
c)
mieste výkonu a povahe zamestnania druhého manžela.“.
Doterajšie ustanovenie sa označuje ako odsek 2; v ustanovení odseku 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „uvedených v odseku 1 písm. a) až c),“.
7.
§ 16 znie:
„§ 16
(1)
Hmotné zabezpečenie sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie najdlhšie po dobu šiestich mesiacov (ďalej len „podporná doba“), pokiaľ nie je v odsekoch 2 a 4 ustanovené inak.
(2)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorému územný orgán práce zabezpečuje rekvalifikáciu (§ 10), sa hmotné zabezpečenie poskytuje až do ukončenia rekvalifikácie; po skončení rekvalifikácie sa hmotné zabezpečenie poskytne tomuto uchádzačovi o zamestnanie len za podmienky ustanovenej v odseku 7. Na účely poskytovania hmotného zabezpečenia podľa tohto ustanovenia sa podmienka celkovej doby predchádzajúceho zamestnania podľa § 13 považuje sa splnenú.
(3)
Hmotné zabezpečenie sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie aj v prípade vzniku pracovnej neschopnosti po uplynutí ochrannej lehoty zo zamestnania ustanovenej v predpisoch o nemocenskom poistení (zabezpečení), keď mu neprislúcha nemocenské. Ak tento uchádzač o zamestnanie preukáže, že mal v čase pracovnej neschopnosti vyššie náklady spojené s chorobou alebo úrazom, môže mu byť hmotné zabezpečenie zvýšené až do výšky nemocenského, ktoré by mu inak patrilo podľa predpisov o nemocenskom poistení (zabezpečení) z jeho posledného zamestnania.
(4)
Do podpornej doby sa nezapočítava doba
a)
po ktorú sa uchádzačovi o zamestnanie poskytovalo hmotné zabezpečenie podľa odseku 3,
b)
po ktorú bol hmotne zabezpečený peňažnými dávkami nemocenského poistenia (zabezpečenia), nahrádzajúcimi ušlú mzdu (zárobok) a z toho dôvodu sa mu podľa § 14 ods. 1 písm. b) hmotné zabezpečenie neposkytovalo,
c)
krátkodobého zamestnania podľa § 17 ods. 7,
d)
vojenskej základnej (náhradnej) služby a civilnej služby.
(5)
Do podpornej doby sa započítava doba, po ktorú bol uchádzač o zamestnanie podľa § 7 ods. 3 vyradený z evidencie alebo bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo po ktorú sa mu podľa § 14 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 2 hmotné zabezpečenie neposkytovalo.
(6)
Po uplynutí podpornej doby je uchádzač o zamestnanie hmotne zabezpečený podľa predpisov o sociálnom zabezpečení;9) podľa týchto predpisov je hmotne zabezpečený aj uchádzač o zamestnanie, ktorému nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie podľa tohto zákona.
(7)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa poskytovalo hmotné zabezpečenie po podpornú dobu, patrí opäť hmotné zabezpečenie podľa tohto zákona, len pokiaľ po tejto dobe nastúpil do zamestnania a spĺňa podmienku celkovej doby predchádzajúceho zamestnania (§ 13 ods. 1), ktorá je na účely opätovného poskytovania hmotného zabezpečenia šesť mesiacov.“.
8.
Za § 16 sa vkladá nový § 16a, ktorý znie:
§16a
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa v poslednom zamestnaní poskytlo podľa osobitných predpisov odstupné21) alebo odchodné,22) sa hmotné zabezpečenie poskytne až po uplynutí doby, ktorá zodpovedá výške poskytnutého odstupného alebo odchodného; táto doba sa určí podľa príslušného násobku priemerného mesačného zárobku alebo mesačného služobného príjmu, ktorým bola uchádzačovi o zamestnanie ustanovená výška odstupného alebo odchodného. Ustanovením predchádzajúcej vety nie je dotknuté poskytovanie hmotného zabezpečenia po celkovú dobu ustanovenú týmto zákonom.“.
9.
§ 17 znie:
§17
(1)
Výška hmotného zabezpečenia sa ustanoví na základe priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý uchádzač o zamestnanie dosiahol vo svojom poslednom zamestnaní, a to vo výške 60 % tohto zárobku po dobu prvých troch mesiacov a po zvyšnú dobu vo výške 50 % tohto zárobku. Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý nastúpil rekvalifikáciu, sa ustanoví po dobu rekvalifikácie hmotné zabezpečenie vo výške 70 % priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý dosiahol vo svojom poslednom zamestnaní.
(2)
Pokiaľ uchádzač o zamestnanie, ktorému podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f) hmotné zabezpečenie nepatrí, nastúpil rekvalifikáciu, poskytne sa mu po dobu rekvalifikácie hmotné zabezpečenie vo výške 70 % priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý dosiahol vo svojom poslednom zamestnaní.
(3)
Pri ustanovení výšky hmotného zabezpečenia podľa odsekov 1 a 2 sa vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku uchádzača o zamestnanie, ktorý bol u neho zistený a naposledy používaný na pracovnoprávne účely v jeho poslednom zamestnaní podľa pracovnoprávnych predpisov o zisťovaní a používaní priemerného zárobku;10) pokiaľ sa u neho tieto pracovnoprávne predpisy neuplatňovali vzhľadom na úpravu ustanovenú osobitnými predpismi pre právny vzťah, v ktorom vykonával svoje posledné zamestnanie, zistí sa na účely hmotného zabezpečenia jeho priemerný mesačný čistý zárobok (príjem) obdobne podľa týchto pracovnoprávnych predpisov.
(4)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý dosiaľ nebol zamestnaný a nárok na hmotné zabezpečenie mu vznikol započítaním doby podľa § 13 ods. 2, sa ustanoví hmotné zabezpečenie príslušnou percentnou sadzbou uvedenou v odseku 1 zo sumy ustanovenej v predpisoch o sociálnom zabezpečení ako fiktívny zárobok u niektorých skupín občanov;23) pritom sa vychádza z výšky fiktívneho zárobku používaného v sociálnom zabezpečení pre iné prípady než ustanovenie invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku občana v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách alebo účastníka odboja.
(5)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý svoje posledné zamestnanie vykonával
a)
ako samostatnú zárobkovú činnosť a bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činná osoba,
b)
v cudzine a bol v tejto dobe zúčastnený na sociálnom zabezpečení v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,
sa pri ustanovení výšky hmotného zabezpečenia vychádza z jeho priemerného vymeriavacieho základu za posledných 12 kalendárnych mesiacov na účely sociálneho zabezpečenia.
(6)
Pri ustanovení výšky hmotného zabezpečenia uchádzačovi o zamestnanie uvedenému v odseku 5, ktorý bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení po kratšiu dobu ako 12 kalendárnych mesiacov, a uchádzačovi o zamestnanie, ktorý dosiaľ nebol zamestnaný a ktorému vznikol nárok na hmotné zabezpečenie v súvislosti s rekvalifikáciou podľa § 16 ods. 2, sa vychádza z fiktívneho zárobku podľa odseku 4.
(7)
Ak uchádzač o zamestnanie prijal zamestnanie, ktoré pre neho nie je vhodným zamestnaním alebo v ktorom môže vykonávať prácu len po kratší než ustanovený týždenný pracovný čas, a toto zamestnanie mu bolo sprostredkované na dobu kratšiu ako šesť mesiacov (krátkodobé zamestnanie), poskytuje sa po jeho skončení hmotné zabezpečenie, pokiaľ je to pre uchádzača o zamestnanie výhodnejšie, v takej výške, v akej by mu patrilo, keby také krátkodobé zamestnanie neprijal.
(8)
Hmotné zabezpečenie ustanovené podľa odsekov 1 až 7 sa poskytuje najviac do sumy zodpovedajúcej 1,5 násobku a po dobu rekvalifikácie 1,8 násobku výšky fiktívneho zárobku uvedeného v odseku 4; tým nie je dotknuté zvýšenie poskytované k hmotnému zabezpečeniu podľa § 17a.
(9)
Hmotné zabezpečenie sa vypláca v mesačných splátkach pozadu; v odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť ako preddavok a pri ďalšej splátke sa zúčtuje. Ak sú splnené podmienky pre poskytovanie hmotného zabezpečenia len po časť mesiaca, patrí za každý kalendárny deň, keď tieto podmienky boli splnené, hmotné zabezpečenie vo výške jednej tridsatiny; pritom sa výsledná suma zaokrúhľuje na celé koruny hore.“.
10.
Za § 17 sa vkladá nový § 17a, ktorý znie:
§17a
(1)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou (§ 21), sa poskytuje k hmotnému zabezpečeniu zvýšenie na manželku, ak s ním žije v spoločnej domácnosti a nemôže byť z vážnych dôvodov zárobkovo činná alebo nemá vlastný hrubý príjem vyšší ako 800 Kčs mesačne, a na jeho deti alebo deti jeho manželky, na ktoré nepatria prídavky na deti (výchovné) alebo ktorým nepatrí invalidný dôchodok. Zvýšenie na manželku sa poskytuje v sume 400 Kčs mesačne a zvýšenie na deti v sume zodpovedajúcej výške prídavkov na deti.
(2)
Dieťaťom podľa odseku 1 sa rozumie vlastné (osvojené) dieťa, prípadne dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak spĺňa podmienky nezaopatrenosti podľa zákona o sociálnom zabezpečení.24)
(3)
Ak to odôvodňujú sociálne pomery uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, môže sa poskytnúť k hmotnému zabezpečeniu zvýšenie až do sumy 300 Kčs mesačne na každého rodinného príslušníka žijúceho s ním v spoločnej domácnosti. Za rodinných príslušníkov tohto uchádzača o zamestnanie sa považujú okrem manželky a detí tiež
a)
vnuci a súrodenci za podmienok uvedených v odseku 2,
b)
rodičia, prarodičia, svokor a svokra, zať a nevesta,
c)
sestra alebo dcéra ovdoveného, rozvedeného alebo slobodného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorá sa stará o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
d)
družka (druh), pokiaľ s ním žije aspoň tri mesiace a nemá dôchodok ani iný príjem.“.
11.
§ 18 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, pokiaľ ide o poskytovanie zvýšenia hmotného zabezpečenia podľa § 17a.
(4)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý vedie so zamestnávateľom spor o skončenie zamestnania, sa poskytuje hmotné zabezpečenie ako preddavok. Pokiaľ príslušný orgán rozhodne, že zamestnanie trvá a zamestnávateľ je povinný za dobu neprideľovania práce poskytnúť peňažnú náhradu,25) je uchádzač o zamestnanie povinný vrátiť hmotné zabezpečenie poskytnuté ako preddavok; ustanovenie odseku 1 druhej vety platí aj tu.“.
12.
V § 22 ods. 2 sa za slovo „zriaďovanie“ dopĺňajú slová „a prevádzku“.
JEDENÁSTA ČASŤ | Prechodné ustanovenia
§ 17
(1)
Ak bolo zamestnanie pred účinnosťou tohto zákona dojednané na určitú dobu dlhšiu ako jeden rok, považuje sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najdlhšie jedného roka do 31. decembra 1992 za splnenú.
(2)
Organizácia, v ktorej je po 31. decembri 1992 zamestnaný požívateľ starobného dôchodku v zamestnaní dojednanom na dobu dlhšiu ako jeden rok, je povinná túto skutočnosť ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do 10. januára 1993.
(3)
Ustanovenie § 7 sa použije po prvý raz pri zdanení miezd vyúčtovaných za mesiac január 1992.
(4)
Nároky na hmotné zabezpečenie vzniknuté uchádzačom o zamestnanie predo dňom účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov, výška hmotného zabezpečenia a doba jeho poskytovania sa však odo dňa účinnosti tohto zákona spravuje ustanoveniami tohto zákona.
(5)
Uchádzačom o zamestnanie, ktorým vznikol nárok na hmotné zabezpečenie predo dňom účinnosti tohto zákona iba započítaním iných dôb než doby zamestnania, ktoré sa nezapočítavajú podľa tohto zákona rovnako ako zamestnanie, sa odo dňa jeho účinnosti hmotné zabezpečenie ustanoví z fiktívneho zárobku obdobne podľa § 17 ods. 6 zákona o zamestnanosti.
DVANÁSTA ČASŤ | Zrušovacie ustanovenia
§18
Zrušujú sa:
1.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 142/1983 Zb. o poskytovaní dôchodkov niektorým pracujúcim dôchodcom,
2.
§ 1 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 215/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani, v znení vyhlášky č. 559/1990 Zb.,
3.
§ 2, § 3 ods. 5 a § 4 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 235/1990 Zb., ktorou sa vykonáva zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku, v znení vyhlášky č. 313/1990 Zb.,
4.
§ 63 ods. 2 a § 119 ods. 1 až 3 a 6 až 10 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb., vyhlášky č. 260/1990 Zb. a vyhlášky č. 20/1991 Zb.,
5.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky č. 20/1991 Zb., ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie, v znení vyhlášky č. 348/1991 Zb.,
6.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie, v znení vyhlášky č. 277/1991 Zb.
TRINÁSTA ČASŤ
§19 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Príloha č. 1 zákona č. 578/1991 Zb.
CELKOVÝ PREHĽAD PRÍJMOV A VÝDAVKOV ŠTÁTNEHO ROZPOČTU FEDERÁCIE
v tisícoch Kčs
v tisícoch Kčs
Príjmy | |
Podiel na celoštátnom výnose dane z obratu | 50 700 000 |
Podiel na celoštátnom výnose odvodov zo zisku a poľnohospodárskej dane zo zisku | 40 500 000 |
Príjmy federálnych ústredných orgánov, príjmy rozpočtových a odvody príspevkových organizácií v ich pôsobnosti | 7 904 787 |
Odvody Štátnej banky česko-slovenskej | 1 200 000 |
Clo a dovozná prirážka | 14 600 000 |
Príjmy z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia a obdobné príjmy | 19 045 213 |
Dane a odvody od subjektov so sídlom v cudzine | 450 000 |
Správne poplatky | 300 000 |
Príjmy súhrnne | 134 700 000 |
Výdavky | |
Neinvestičné výdavky na činnosť federálnych ústredných orgánov a rozpočtových a príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, vč. účelových prostriedkov | 52 605 675 |
z toho: na obranu a bezpečnosť | 32 233 000 |
Neinvestičné dotácie organizáciám v pôsobnosti federálnych ústredných orgánov | 5 320 000 |
Neinvestičné dotácie do Federálneho fondu trhovej regulácie v poľnohospodárstve | 5 000 000 |
Neinvestičné dotácie na úhradu rozdielov cien tepla a na štrukturálne programy | 10 000 000 |
Štátny vyrovnávací príspevok | 21 100 000 |
Prostriedky na zabezpečenie štátnej politiky zamestnanosti | 11 000 000 |
Výdavky na zabezpečenie potrieb národností a na celoštátnu regionálnu politiku | 3 300 000 |
Výdavky spojené s vládnymi úvermi do zahraničia | 6 880 200 |
Výdavky na dlhovú službu | 7 950 114 |
Výdavky na verejné investície | 6 044 011 |
Rozpočtová rezerva vlády ČSFR | 500 000 |
Výdavky spolu | 129 700 000 |
Dotácia do štátneho rozpočtu Českej republiky | 3 300 000 |
Dotácia do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky | 1 700 000 |
Výdavky súhrnne | 134 700 000 |
Príloha č. 2 zákona č. 578/1991 Zb.
VÝDAVKY ŠTÁTNEHO ROZPOČTU FEDERÁCIE PODĽA KAPITOL
v tisícoch Kčs
v tisícoch Kčs
Kapitola | Výdavky spolu | Výdavky rozpočtových organizácii | Príspevky príspev. a pod. org. | Dotácie hospodárskym organizáciám | |||||
Investičné výdavky | Neinvestičné výdavky | z toho: mzdové prostriedky | Príspevok na činnosť | Dotácie na činnosť | Ostatné príspevky | ||||
Investičné | neinvestičné | ||||||||
Kancelária prezidenta | 273 060 | 127 100 | 143 260 | 37 400 | 2 600 | 100 | |||
Kancelária Federálneho | |||||||||
zhromaždenia | 326 242 | 100 611 | 222 131 | 67 000 | 3 500 | ||||
Úrad vlády | 176 198 | 35 100 | 139 867 | 49 822 | 1 231 | ||||
Fed. bezpečnostná a Informačná služba | 655 800 | 83 800 | 572 000 | 200 000 | |||||
Fed. min. zahr. vecí | 2 423 516 | 275 100 | 1 280 187 | 103 718 | 4 307 | 863 922 | |||
Fed. min. obrany | 27914 000 | 1 619 500 | 26 294 500 | 7 600 000 | |||||
Fed. min. zahr. obchodu | 2 842 630 | 528 600 | 2 314 030 | 677 520 | |||||
Fed. min. financií | 83 222 | 13 300 | 69 922 | 38 200 | |||||
Fed. min. práce a sociálnych vecí | 50 642 | 2 900 | 45 390 | 27 520 | 2 352 | ||||
Fed. min. vnútra | 5 711 700 | 241 700 | 5 470 000 | 2 000 000 | |||||
Fed. min. pre strategické plánovanie | 97 661 | 12 100 | 70 061 | 34 271 | 15 500 | ||||
Fed. min. hospodárstva | 1 254 634 | 394 000 | 755 172 | 43 976 | 72 172 | 1 800 | 31 490 | ||
Fed. min. dopravy | 8 080 162 | 281 000 | 806 114 | 68 418 | 35 748 | 203 800 | 23 100 | 1 410 400 | 5 320 000 |
Fed. min. spojov | 402 915 | 20 000 | 174 865 | 47 441 | 28 050 | 180 000 | |||
Najvyšší súd | 27 188 | 2 500 | 24 188 | 12 773 | 500 | ||||
Ústavný súd | 30355 | 4 000 | 26 355 | 8 552 | |||||
Fed. úrad pre normalizáciu a meranie | 386 324 | 156 100 | 216 693 | 53 303 | 3 410 | 10 121 | |||
Fed. úrad pre vynálezy | 107 022 | 12 700 | 84 322 | 32 616 | 10 000 | ||||
Fed. štatistický úrad | 141 221 | 26 800 | 114 389 | 51 100 | 32 | ||||
Fed. úrad pre hospodársku súťaž | 14 668 | 1 300 | 13 368 | 5 881 | |||||
Fed. výbor pre životné prostredie | 361 107 | 17 200 | 290 578 | 14 816 | 8 426 | 44 903 | |||
Fed. min. kontroly | 39 814 | 8 200 | 31 359 | 19 375 | 75 | ||||
Generálna prokuratúra | 17 917 | 1 400 | 16 502 | 11 942 | 15 | ||||
Štátna banka čs. | 480 | 480 | |||||||
Čs. tlačová kancelária | 32 070 | 32 000 | 70 | ||||||
Čs. komisia pre atómovú energiu | 162 388 | 700 | 125 485 | 8 267 | 24 150 | 11 053 | 1 000 | ||
Správa federálnych hmotných rezerv | 2 774 650 | 175 000 | 2 599 650 | 39 139 | |||||
Všeob. pokladničná správa | 80 312 414 | 103 700 | 63 702 714 | 1 506 000 | 15 000 000 | ||||
Spolu | 134 700 000 | 4 244 411 | 105 603 282 | 11 259 433 | 181 444 | 208 200 | 2 551 263 | 1 591 400 | 20 320 000 |
Príloha č. 3 zákona č. 578/1991 Zb.
PRÍJMY ŠTÁTNEHO ROZPOČTU FEDERÁCIE PODĽA KAPITOL
v tisícoch Kčs
v tisícoch Kčs
Kapitola | Odvody príspevkových organizácií a vedľajších hospodárstiev spolu | Príjmy rozpočtových organizácií spolu |
Kancelária prezidenta | 5 000 | 21 710 |
Kancelária Federálneho zhromaždenia | 1 500 | |
Úrad vlády | 3 100 | |
Federálna bezpečnostná a informačná služba | 700 | |
Federálne ministerstvo zahraničných vecí | 152 000 | 142 716 |
Federálne ministerstvo obrany | 1 625 200 | |
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu | 15 631 231 | |
Federálne ministerstvo financií | 5 200 | |
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí | 2 135 | |
Federálne ministerstvo vnútra | 141 200 | |
Federálne ministerstvo pre strategické plánovanie | 3 350 | |
Federálne ministerstvo hospodárstva | 4 500 | 11 990 |
Federálne ministerstvo dopravy | 75 883 | 166 240 |
Federálne ministerstvo spojov | 27 050 | |
Najvyšší súd | 470 | |
Federálny úrad pre normalizáciu a meranie | 19 000 | 35 357 |
Federálny úrad pre vynálezy | 28 205 | |
Federálny štatistický úrad | 4 200 | |
Federálny výbor pre životné prostredie | 550 | |
Federálne ministerstvo kontroly | 1 780 | |
Generálna prokuratúra | 270 | |
Čs. komisia pre atómovú energiu | 550 | |
Správa federálnych hmotných rezerv | 108 700 | |
Spolu | 256 383 | 17 963 404 |
3b)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
10)
Zákon č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
§ 106zd Hospodárskeho zákonníka.
§ 76, 93, 105, 154 a 221 Obchodného zákonníka.
§ 106zd Hospodárskeho zákonníka.
§ 76, 93, 105, 154 a 221 Obchodného zákonníka.
26)
Zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
Zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
Zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku.
19)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona č. 552/1990 Zb.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
20)
§ 116 vyhlášky č. 149/1988 Zb.
9)
§ 121a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb.
21)
Zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 19/1991 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 19/1991 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu.
22)
§ 31 ods. 4 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
§ 108 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.
§ 96 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície.
§ 117 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
§ 108 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.
§ 96 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície.
§ 117 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
10)
Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.
23)
24)
§ 49 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
25)
Napríklad § 61 a 130 Zákonníka práce.