568/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 21.05.1992
568
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva vnútra
zo 17. decembra 1991,
ktorou sa vykonáva zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície
Federálne ministerstvo vnútra podľa § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, § 9 ods. 3, § 10 ods. 3, § 36 ods. 3, § 38 ods. 2, § 40 ods. 3,§ 41 ods. 3, § 59 ods. 4, § 61 ods. 3, § 89 ods. 2, § 103 a § 125 ods. 2 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície (ďalej len „zákon“), a pokiaľ ide o vykonanie § 47 ods. 3 po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, § 48 ods. 4 po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, § 49 ods. 4 po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Federálnym ministerstvom financií, § 63 ods. 3 po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a § 70 ods. 2 po prerokovaní s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Federálnym ministerstvom financií ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ | VZNIK, ZMENY A SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
PRVÁ HLAVA
PRIJÍMACIE KONANIE K § 3 ods. 3 zákona
Podrobnosti o prijímacom konaní
§1
(1)
Pri prijímacom konaní občan, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „uchádzač“), predloží tieto doklady
a)
personálny dotazník s vyplnenými osobnými údajmi,
b)
životopis,
c)
overené odpisy rodného alebo obdobného listu a dokladov o dosiahnutom vzdelaní,
d)
výpis z registra trestov,
e)
čestné vyhlásenie o tom, že nie je členom žiadnej politickej strany alebo politického hnutia, prípadne o tom, že členstvo v politickej strane alebo v politickom hnutí ukončí najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu vzniku služobného pomeru a
f)
potvrdenie vojenskej správy, že vykonal základnú (náhradnú) vojenskú službu, alebo potvrdenie, že nepodlieha brannej povinnosti.
(2)
Uchádzač môže byť požiadaný o predloženie pracovného alebo služobného posudku z posledného, prípadne z predchádzajúcich zamestnaní.
(3)
Fyzická a duševná spôsobilosť uchádzača na výkon služby sa zisťuje vstupnou lekárskou prehliadkou a podľa charakteru funkcie, do ktorej sa predpokladá uchádzača ustanoviť, prípadne tiež psychodiagnostickým vyšetrením a testom fyzickej výkonnosti.
§2
Prijímacie konanie sa končí doručením rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru uchádzačovi alebo upovedomením uchádzača o tom, že nebol do služobného pomeru prijatý, alebo späťvzatím žiadosti uchádzačom. Uchádzačovi, ktorý nebol do služobného pomeru prijatý, sa vrátia predložené doklady.
DRUHÁ HLAVA
VYMENOVANIE A POVYŠOVANIE DO HODNOSTÍ K § 8 ods. 3 zákona
§3 Výsluha rokov v hodnosti
(1)
Doba výsluhy rokov v hodnosti je
a)
pri práporčíckych hodnostiach
1. rotný | jeden rok |
2. strážmajster | dva roky |
3. nadstrážtnajster | tri roky |
4. podpráporčík | štyri roky |
5. práporčík | päť rokov; |
b)
pri dôstojníckych hodnostiach
1. podporučík | jeden rok |
2. poručík | dva roky |
3. nadporučík | tri roky |
4. kapitán | tri roky |
5. major | štyri roky |
6. podplukovník | päť rokov; |
pri hodnostiach nadpráporčík, plukovník a pri generálskych hodnostiach sa doba výsluhy rokov v hodnosti neurčuje.
(2)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa predchádzajúceho odseku sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou dôb
a)
pozbavenia výkonu služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený (§ 13 ods. 4 zákona),
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný príjem trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
ďalšej materskej dovolenky,
e)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, po ktorú policajt nemá nárok na služobný príjem v chorobe alebo nemocenské.1)
§4 Vymenovanie do vyššej hodnosti pri prijatí do služobného pomeru
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru môže byť policajt, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania2) v príslušnom študijnom odbore, prípadne jeho zameranie, vymenovaný do hodnosti poručíka alebo do vyššej hodnosti, ak získal určenú dobu odbornej praxe, ktorú uplatní pri výkone funkcie. Doba odbornej praxe je
a)
dva roky pre vymenovanie do hodnosti poručíka,
b)
štyri roky pre vymenovanie do hodnosti nadporučíka,
c)
osem rokov pre vymenovanie do hodnosti kapitána,
d)
dvanásť rokov pre vymenovanie do hodnosti majora alebo podplukovníka.
(2)
Policajt vymenovaný do hodnosti podľa predchádzajúceho odseku môže byť vymenovaný najviac do hodnosti o stupeň nižšej, než je hodnosť určená pre funkciu, do ktorej je ustanovený.
§5 Vymenovanie do hodnosti pri prijatí občana do služobného pomeru, ktorý už bol v služobnom pomere
(1)
Občan, ktorý už bol v služobnom pomere k ozbrojeným bezpečnostným zborom alebo službám, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný najmenej do prv dosiahnutej hodnosti, najviac však do hodnosti určenej pre funkciu, do ktorej je ustanovovaný.
(2)
Občan, ktorý bol vojakom z povolania alebo vojakom prijatým do ďalšej služby, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný až do prv dosiahnutej hodnosti, najviac však do hodnosti určenej pre funkciu, do ktorej je ustanovovaný.
TRETIA HLAVA
SLUŽOBNÉ HODNOTENIE K § 9 ods. 3 zákona
Podrobnosti o služobnom hodnotení
§6
(1)
Spôsobilosť policajta na výkon funkcie sa pri služobnom hodnotení posudzuje podľa jeho odbornosti, zdravotného stavu, služobnej aktivity, množstva a kvality plnenia služobných úloh, ich zložitosti a náročnosti, najmä podľa
a)
uplatňovania dosiahnutého vzdelania a špeciálnych znalostí v praxi,
b)
úrovne praktických skúseností a špeciálnych schopností, prípadne zručností,
c)
samostatnosti v práci, systematičnosti a efektívnosti pri riešení služobných úloh, prípadne pri riadení podriadených policajtov,
d)
dodržiavania služobnej disciplíny,
e)
fyzickej zdatnosti pri vybraných funkciách.
(2)
Na posúdenie zdravotnej spôsobilosti policajta pri služobnom hodnotení je príslušná lekárska komisia.
(3)
V služobnom hodnotení sa uvádza, či policajt je alebo nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.
(4)
Ak je policajt spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, uvádza sa, či
a)
dosahuje dobré výsledky vo výkone služby na účely povýšenia do vyššej hodnosti [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona],
b)
je spôsobilý na ustanovenie do vyššej funkcie.
(5)
Ak policajt nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, uvádza sa, či
a)
je spôsobilý na výkon inej funkcie (§ 11 ods. 1 zákona),
b)
je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu [§ 16 ods. 1 písm. c) zákona].
§7
Služobné hodnotenie sa spracuje
a)
pred skončením skúšobnej doby,
b)
ak má byť policajt ustanovený do vyššej funkcie,
c)
ak došlo k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, ktoré môžu odôvodňovať zmenu v záveroch posledného služobného hodnotenia,
d)
na žiadosť policajta, najskôr však po uplynutí 12 mesiacov od posledného hodnotenia.
§8
(1)
Návrh služobného hodnotenia spracúva najbližší nadriadený policajta.
(2)
Najbližší nadriadený je povinný oboznámiť s návrhom služobného hodnotenia policajta, ktorý má právo vyjadriť sa k jeho obsahu. Ak policajt podá v lehote siedmich dní písomné pripomienky, pripoja sa pripomienky k návrhu služobného hodnotenia.
(3)
Služobné hodnotenie schvaľuje najbližší nadriadený spracovateľa tohto hodnotenia.
(4)
Najbližší nadriadený oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením bez zbytočného odkladu; súčasne ho poučí o možnosti podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie.
ŠTVRTÁ HLAVA
VÝBEROVÉ KONANIE K § 10 ods. 3 zákona
§9 Okruh funkcií obsadzovaných vo výberovom konaní
(1)
Na základe výberového konania sa obsadzujú funkcie, s ktorých výkonom je spojená vedecká, lekárska, farmaceutická alebo pedagogická činnosť, začínajúc funkciou vedúceho oddelenia.
(2)
Na základe výberového konania možno obsadzovať ostatné funkcie začínajúc funkciou riaditeľa odboru.
§10 Vyhlasovanie výberového konania
(1)
Vyhlasovateľom výberového konania je služobný orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o ustanovení policajta do funkcie obsadzovanej na základe výberového konania (ďalej len „vyhlasovateľ“).
(2)
Vyhlásenie výberového konania, ktoré sa zverejňuje, musí obsahovať
a)
označenie vyhlasovateľa,
b)
názov obsadzovanej funkcie a miesto služobného pôsobiska,
c)
kvalifikačné predpoklady na výkon obsadzovanej funkcie,
d)
predpokladaný služobný príjem,
e)
predpokladaný termín obsadenia funkcie,
f)
výpočet dokladov, ktoré uchádzač pripojí k prihláške,
g)
adresu, na ktorú sa prihláška zasiela,
h)
lehotu pre doručenie prihlášky, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
§11 Výberová komisia
Vyhlasovateľ ustanoví na vykonanie výberového konania najmenej päťčlennú výberovú komisiu. Za predsedu výberovej komisie určí spravidla vedúceho pracoviska, v ktorom je systemizovaná obsadzovaná funkcia, alebo jeho zástupcu a za tajomníka komisie určí pracovníka personálneho útvaru. Ďalšími členmi komisie môžu byť najmä poprední odborníci príslušného odboru a psychológ. Za členov môžu byť vymenovaní aj externí odborníci.
§12 Priebeh výberového konania
(1)
Výberová komisia vyhodnotí doklady predložené uchádzačom. Uchádzačovi, ktorý podmienky výberového konania nespĺňa, výberová komisia písomne oznámi, ktoré podmienky nesplnil, a vráti mu predložené doklady. Uchádzačovi, ktorý podmienky výberového konania spĺňa, výberová komisia bez zbytočného odkladu písomne oznámi jeho prijatie do výberového konania a súčasne ho pozve na osobný pohovor.
(2)
Pri osobnom pohovore možno uchádzačovi uložiť písomné spracovanie stručnej tematickej úlohy vo vymedzenom čase alebo iným spôsobom zistiť jeho vhodnosť na výkon obsadzovanej funkcie.
(3)
Metodiku postupu a techniky zisťovania vhodnosti uchádzačov na výkon obsadzovanej funkcie určí výberová komisia po predbežnom súhlase vyhlasovateľa.
(4)
Výberová komisia vyhodnotí informácie o uchádzačoch a určí poradie ich vhodnosti na výkon obsadzovanej funkcie. Poradie sa určí hlasovaním. Návrh poradia je prijatý, ak preň hlasuje väčšina členov výberovej komisie.
(5)
Výberová komisia oboznámi uchádzača s výsledkami výberového konania. Poradie uchádzača nezakladá jeho nárok na ustanovenie do funkcie.
DRUHÁ ČASŤ | ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A SLUŽOBNÉ VOĽNO
PRVÁ HLAVA
INÉ ROZVRHNUTIE ČASU SLUŽBY K § 36 ods. 3 zákona
Pružný čas služby
§13
(1)
Riaditeľ útvaru môže pre pracovisko, kde je určené rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, rozhodnúť o zavedení pružného času služby.
(2)
Pružný čas služby možno uplatniť ako
a)
pružný denný čas služby, pri ktorom si policajt volí začiatok času služby v jednotlivých dňoch, v ktorých je povinný vykonávať službu v rozsahu pripadajúcom pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni na jeden deň,
b)
pružný týždenný čas služby, pri ktorom si policajt volí začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch a v týždni je povinný vykonávať službu v rozsahu určeného základného času služby v týždni.
(3)
Riaditeľ útvaru, ktorý rozhodol o zavedení pružného času služby, určí povinný čas služby v rozsahu najmenej piatich hodín v jednotlivých dňoch.
(4)
Prestávka na jedenie a oddych (§ 38 ods. 1 zákona) sa poskytuje spravidla po troch hodinách povinného času služby.
(5)
Podľa predchádzajúcich odsekov sa postupuje obdobne, ak má policajt určený kratší čas služby.
§14
(1)
Pružný čas služby sa neuplatní pri vyslaní policajta na služobnú cestu a pri zabezpečovaní služobnej úlohy v dôležitom záujme služby; v takých prípadoch platí rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni.
(2)
Riaditeľ útvaru, ktorý rozhodol o zavedení pružného času služby, môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, rozhodnúť o jeho zrušení alebo dočasnom prerušení pre jednotlivé pracoviská alebo pre jednotlivých policajtov.
DRUHÁ HLAVA
ZÁPOČET PRESTÁVKY NA JEDENIE A ODDYCH K § 38 ods. 2 zákona
§15
Do základného času služby v týždni sa započítava prestávka na jedenie a oddych
a)
v rozsahu 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby na päť dní v týždni,
b)
v celkovom trvaní 45 minút (dve prestávky) pri nepretržitom výkone služby v rozsahu 12 hodín.
TRETIA HLAVA
PODMIENKY PRE NARIAĎOVANIE SLUŽOBNEJ POHOTOVOSTI A DOSIAHNUTEĽNOSTI A VÝŠKA OSOBITNEJ ODMENY K § 40 ods. 3 zákona
§16 Nariaďovanie služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti
(1)
Ak nemožno zabezpečiť úlohy vyplývajúce z bezpečnostnej situácie bežným výkonom služby, alebo zabezpečiť akcieschopnosť útvaru, môže príslušný služobný orgán nariadiť policajtovi služobnú pohotovosť alebo dosiahnuteľnosť.
(2)
Pri služobnej pohotovosti je policajt povinný byť pripravený na pracovisku alebo na inom mieste určenom príslušným služobným orgánom plniť úlohy vyplývajúce z bezpečnostnej situácie.
(3)
Pri dosiahnuteľnosti je policajt povinný zdržiavať sa v mieste bydliska alebo na inom mieste, ktoré je povinný oznámiť príslušnému služobnému orgánu, a byť pripravený do určeného času plniť úlohy vyplývajúce zo služobnej pohotovosti.
(4)
Rozsah služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti určí príslušný služobný orgán podľa bezpečnostnej situácie.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZÁPOČET DÔB PRE VZNIK NÁROKU NA DOVOLENKU K § 41 ods. 3 zákona
§18
Ako doba výkonu služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba
a)
dočasnej neschopnosti na službu vzniknutej následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré Federálny policajný zbor a Zbor hradnej polície (ďalej len „policajný zbor“) zodpovedá,
b)
dovolenky a dodatkovej dovolenky,
c)
preventívnej rehabilitácie,
d)
náhradného voľna,
e)
služobného voľna s nárokom na služobný príjem,
f)
materskej dovolenky,
g)
služobného voľna, po ktorú sa policajtovi poskytuje peňažná pomoc podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení,
h)
väzby, ak bolo trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený,
i)
pozbavenia výkonu služby, ak bol policajtovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený,
j)
po ktorú nevykonáva službu preto, že je sviatok.
PIATA HLAVA
DODATKOVÁ DOVOLENKA K § 47 ods. 3 zákona
Služba zdraviu škodlivá a zvlášť obťažná
§19
Za službu zdraviu škodlivú alebo zvlášť obťažnú sa na účely dodatkovej dovolenky považuje služba policajtov, ktorí
a)
sú pri výkone služby vystavení vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho žiarenia (§ 20),
b)
sú pri výkone služby na pracovisku s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy (§ 21),
c)
vykonávajú službu ako potápači za zvýšeného tlaku v skafandroch alebo vykonávajú kesonovacie práce v stlačenom vzduchu v pracovných komorách,
d)
sú pri výkone služby vystavení ekvivalentnej hladine hluku presahujúcej 85 db (A),
e)
pracujú so zdraviu škodlivými biologickými a chemickými látkami,
f)
vykonávajú službu ako pyrotechnici,
g)
sú zaradení vo funkciách s charakterom priameho výkonu bezpečnostnej služby na úseku boja proti terorizmu,
h)
vykonávajú službu ako výkonní letci, palubný personál a sprievod lietadiel,
i)
sú vystavení počas výkonu služby nadmernému vplyvu škodlivín na miestach určených rozhodnutím orgánu hygienickej služby.
§20
Služba, pri ktorej sú policajti vystavení vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho žiarenia, je
a)
služba v prostredí otvorených žiaričov na pracoviskách II. a III. kategórie podľa platnej ČSN,3)
b)
služba pri röntgenových zariadeniach (s výnimkou policajtov, ktorí vykonávajú službu výhradne v obsluhovniach pre stabilné skiagrafie a technické röntgenové prístroje, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracovníkov, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu), najmä
1.
pomocné služby zdravotníckych pracovníkov pri pridržiavaní chorých neschopných samostatného pohybu a policajtov v zariadeniach veterinárnej služby pri pridržiavaní zvierat pri röntgenových vyšetreniach v prípadoch, keď nemožno použiť fixačné zariadenie, a taký výkon služby s röntgenovými prístrojmi v zariadeniach veterinárnej služby, ktorý sa nemôže vykonávať v osobitných na to vybavených miestnostiach;
2.
služba pri výskume na prototypoch prístrojov s elektrónovým lúčom s energiou 50 KeV a väčšou, okrem obsluhy elektrónového mikroskopu;
3.
služba pri mobilných technických röntgenových prístrojoch pre defektoskopiu;
4.
služba pri lekárskych diagnostických a terapeutických röntgenových prístrojoch okrem služby, ktorú možno vykonávať výhradne z obsluhovní, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracovníkov, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu, pokiaľ sa táto služba vykonáva v mesačnom priemere aspoň tri hodiny denne,
c)
služba s rádioaktívnymi žiaričmi (s výnimkou služby v obsluhovniach pre diaľkové ovládanie, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracovníkov, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu), najmä pri aplikácii rádioaktívnych žiaričov ľuďom z diagnostických alebo liečebných dôvodov, pri príprave týchto žiaričov na aplikáciu a pri prácach s defektoskopickými žiaričmi.
§21
Služba na pracoviskách s infekčnými materiálmi, pri ktorej sú policajti vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba, pri ktorej sa spracúva a zneškodňuje materiál obsahujúci choroboplodné zárodky alebo materiál podozrivý z prítomnosti týchto zárodkov.
§22
Policajtom, ktorí vykonávajú službu uvedenú v § 19 písm. d) a i) a v § 21, patrí dodatková dovolenka za podmienky, že službu vykonávajú aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určeného pre túto službu alebo na uvedených pracoviskách.
ŠIESTA HLAVA
SLUŽOBNÉ VOĽNO PRE PREKÁŽKY V SLUŽBE K § 48 ods. 4 zákona
§23 Dôležité osobné prekážky v službe
(1)
Policajtovi, ktorý nemôže vykonávať službu z dôvodov uvedených v prílohe č. 1, je služobný orgán povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný príjem v rozsahu určenom v tejto prílohe.
(2)
Ak je dôležitá osobná prekážka v službe policajtovi vopred známa, je povinný o poskytnutie služobného voľna včas požiadať služobný orgán. Ak dôležitá osobná prekážka v službe nebola policajtovi vopred známa, je povinný služobnému orgánu bez zbytočného odkladu oznámiť dôvod a predpokladanú dobu neprítomnosti v službe. Dôležitú osobnú prekážku v službe a jej trvanie je policajt povinný preukázať.
§24 Prekážky v službe z dôvodu všeobecného záujmu
(1)
Na výkon verejných funkcií,4) občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času služby, sa poskytne policajtovi služobné voľno.
(2)
O výkon občianskych povinností ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných na pojednávanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne obce, pri poskytnutí prvej pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení, poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.
(3)
Policajtovi uvoľnenému krátkodobo na výkon verejnej funkcie alebo občianskej povinnosti sa poskytne služobné voľno s nárokom na služobný príjem. Policajtovi uvoľnenému dlhodobo na výkon verejnej funkcie sa poskytne služobné voľno bez nároku na služobný príjem. Na iné úkony vo všeobecnom záujme sa policajtovi poskytne služobné voľno v rozsahu a za podmienok určených v prílohe č. 2.
§25 Prekážky v službe pri uplatnení pružného času služby
(1)
Pre prekážky v službe sa poskytne služobné voľno iba v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahli do povinného času služby.
(2)
Pokiaľ táto vyhláška ustanovuje služobné voľno pre prekážky v službe podľa dní, patrí služobné voľno v rozsahu zodpovedajúcom priemernému času služby, ktorý vyplýva z určeného základného času služby v týždni.
(3)
Ak policajt pre prekážky v službe, ktoré zasiahli do voliteľného času služby, nevykonával službu v rozsahu celého základného času služby v týždni, je povinný zameškaný čas odslúžiť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pokiaľ sa nedohodne so služobným orgánom na inom čase odslúženia zameškaného času.
§26 Spoločné ustanovenia pre prekážky v službe
Služobné voľno pre prekážky v službe sa poskytuje policajtovi v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami služby.
TRETIA ČASŤ
PODMIENKY A PODROBNOSTI NÁROKU NA JEDNOTLIVÉ DRUHY NÁLEŽITOSTÍ, ICH VÝŠKU A VÝPLATNÉ TERMÍNY K § 49 ods. 4 zákona
DRUHÁ HLAVA
NATURÁLNE NÁLEŽITOSTI
§60
(1)
Pri vzniku služobného pomeru sa poskytujú policajtovi tieto naturálne náležitosti
a)
základná rovnošatová výbava alebo
b)
finančný príspevok vo výške 80 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy na zaobstaranie výstroja, ak vykonáva službu v občianskom odeve a neposkytujú sa mu osobné ochranné prostriedky, alebo
c)
finančný príspevok vo výške 40 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy na zaobstaranie výstroja, ak pri výkone služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými prostriedkami, a
d)
intendantné materiály a osobné ochranné prostriedky nevyhnutné na výkon služby.
(2)
Policajtke používajúcej na výkon služby rovnošatu patrí k základnej rovnošatovej výbave jednorazový finančný príspevok vo výške 30 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy na nákup výstrojových súčastí, ktoré policajný zbor bežne nezabezpečuje.
(3)
Po dobu trvania služobného pomeru patrí policajtovi na obnovu priznaných naturálnych náležitostí každý rok finančný príspevok
a)
vo výške 35 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, pokiaľ používa pri výkone služby rovnošatu, prípadne vykonáva službu v občianskom odeve a neposkytujú sa mu osobné ochranné prostriedky,
b)
vo výške 15 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, pokiaľ používa pri výkone služby občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými prostriedkami.
(4)
V roku vzniku nároku na finančný príspevok podľa odseku 3 patrí policajtovi pomerná časť finančného príspevku.
(5)
Rovnošatu tvoria súčasti služobného výstroja určené pre jednotlivé vystrojenie policajtov. Rovnošata je charakterizovaná farbou, strihom, hodnostným označením a symbolikou príslušnosti k policajnému zboru. Rovnošatu je oprávnený nosiť iba policajt v služobnom pomere.
§61
(1)
Pri skončení služobného pomeru patrí policajtovi pomerná časť finančného príspevku podľa § 60 ods. 3.
(2)
Naturálne náležitosti sa neposkytujú za dobu, po ktorú policajtovi nepatril služobný príjem alebo nemocenské, za dobu pozbavenia výkonu služby, ak sa mu nedoplatil rozdiel, o ktorý bol služobný príjem skrátený, a za dobu výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
(3)
Výplata príspevku na obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva vždy k 15. decembru spätne za uplynulé obdobie.
§62
Na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zaobstaraním výstroja policajta vyslaného služobne dlhodobo do zahraničia sa mimo naturálnej náležitosti podľa § 60 ods. 1, 2 a 3 prizná jednorazový peňažný príspevok vo výške
a)
10 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, ak trvá pobyt v zahraničí aspoň tri mesiace,
b)
20 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, ak trvá pobyt v zahraničí aspoň šesť mesiacov,
c)
40 % hodnoty základnej rovnošatovej výbavy, ak trvá pobyt v zahraničí viac ako dvadsaťštyri mesiacov.
§63
Poskytovanie intendantných materiálov, prípadne osobných ochranných prostriedkov možno nahradiť jednorazovým finančným príspevkom vyplácaným k 15. decembru na celý nasledujúci kalendárny rok. Jeho výšku určí riaditeľ útvaru ekonomického riadenia Federálneho ministerstva vnútra v závislosti od úrovne maloobchodných cien.
ŠTVRTÁ ČASŤ | STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV
PRVÁ HLAVA
DOHODA O ZVÝŠENÍ VZDELANIA K § 59 ods. 4 zákona
Prvý oddiel
Uzavieranie dohody o zvýšení vzdelania
§64
Dohoda o zvýšení vzdelania sa uzavrie s každým policajtom, ktorému policajný zbor umožní dosiahnuť úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie, absolvovať postgraduálne štúdium alebo vedeckú výchovu.
§65
(1)
Doba určená na zotrvanie v služobnom pomere po skončení štúdia alebo vedeckej výchovy je
a)
pri dennom štúdiu trojnásobok doby trvania štúdia,
b)
pri štúdiu popri výkone služby doba trvania štúdia,
(2)
Doba trvania štúdia je doba, po ktorú je policajt študentom školy alebo účastníkom vedeckej výchovy. Do doby štúdia sa nezapočítava doba hlavných prázdnin.
§66
(1)
Výška nákladov vynaložených na zvýšenie vzdelania pri nesplnení záväzku zotrvať v služobnom pomere alebo pri skončení služobného pomeru pred zvýšením vzdelania, ktoré je policajt povinný nahradiť, je za jeden mesiac
a)
denného štúdia
1.
na vysokých školách a v postgraduálnom štúdiu 1500 Kčs,
2.
na stredných školách 600 Kčs;
b)
štúdia popri výkone služby
1.
na vysokých školách a v postgraduálnom štúdiu a vo vedeckej výchove 500 Kčs,
2.
na stredných školách 200 Kčs.
(2)
Výška nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, sa určí tak, že sa doba trvania štúdia zaokrúhlená na celé mesiace dole pri nesplnení záväzku násobí sumou určenou v predchádzajúcom odseku. Pri čiastočnom nesplnení záväzku uhradí policajt pomernú časť nákladov zodpovedajúcu dobe nesplneného záväzku. O úhrade nákladov vynaložených na zvýšenie vzdelania rozhodne služobný orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta.
(3)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný orgán uvedený v predchádzajúcom odseku čiastočne znížiť, prípadne úplne odpustiť úhradu nákladov policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru alebo prepustenému zo služobného pomeru podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona.
Druhý oddiel
Podmienky zvýšenia vzdelania policajtov študujúcich popri výkone služby
§67 Poskytovanie služobného voľna policajtom študujúcim popri výkone služby
Policajtovi, s ktorým sa uzavrela dohoda o zvýšení vzdelania, poskytne policajný zbor služobné voľno s nárokom na služobný príjem v rozsahu ustanovenom v § 68 až 71.
§68 Služobné voľno pri štúdiu na strednej škole
Policajtovi študujúcemu na strednej škole sa poskytne služobné voľno v rozsahu
a)
tri hodiny týždenne,
b)
nevyhnutne potrebnom na účasť na študijných sústredeniach, ak sú súčasťou učebného plánu,
c)
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok,
d)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky alebo 20 dní, pokiaľ súčasťou skúšky je odborná práca.
§69 Služobné voľno pri štúdiu na vysokej škole
Policajtovi študujúcemu na vysokej škole sa poskytne služobné voľno v rozsahu
a)
14 dní v každom školskom roku,
b)
nevyhnutne potrebnom na účasť na študijných sústredeniach, ak sú súčasťou učebného plánu,
c)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
d)
80 dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky.
§70 Služobné voľno pri postgraduálnom štúdiu
Policajtovi študujúcemu v postgraduálnom štúdiu sa poskytne služobné voľno v rozsahu
a)
sedem dní v každom školskom roku,
b)
nevyhnutne potrebnom na účasť na študijných sústredeniach, ak sú súčasťou učebného plánu,
c)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
d)
40 dní na obhajobu dizertačnej práce, prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky,
e)
10 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky.
§71 Ďalšie služobné voľno
(1)
Na vykonanie prijímacích skúšok sa policajtovi poskytne služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(2)
Policajtkám a osamelým policajtom, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa § 68 až 70, sa poskytne ďalšie služobné voľno v rozsahu piatich dní v školskom roku.
§72 Čerpanie služobného voľna
(1)
Služobné voľno čerpá policajt v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami služby.
(2)
Služobné voľno určené počtom hodín týždenne môže policajt po dohode so služobným orgánom čerpať naraz, najviac však za obdobie štyroch týždňov.
(3)
Služobné voľno možno čerpať po celý školský rok (rok trvania vedeckej ašpirantúry). Do iného roka možno prevádzať iba služobné voľno poskytované na prípravu a vykonanie skúšok.
(4)
Služobné voľno sa neposkytuje na prípravu na opravnú skúšku.
(5)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje dočasnou neschopnosťou policajta na službu pre chorobu alebo úraz; ak dočasná neschopnosť na službu trvá dlhšie ako štyri týždne, patrí policajtovi služobné voľno určené počtom hodín týždenne najviac za štyri týždne.
(6)
Služobné voľno určené počtom hodín týždenne nepatrí policajtovi po dobu dovolenky; patrí mu však v plnom rozsahu v týždni, v ktorom čerpal najviac dva kalendárne dni dovolenky.
§73 Školenie a štúdium na prehĺbenie kvalifikácie
Účasť na školení a štúdiu pri výkone služby za účelom prehĺbenia kvalifikácie požadovanej na výkon funkcie je výkonom služby.
DRUHÁ HLAVA
PREVENTÍVNA REHABILITÁCIA K § 61 ods. 3 zákona
§74
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje policajtovi
a)
výkonnému letcovi, vo funkcii obsluhujúceho palubného personálu, pyrotechnikovi, potápačovi a vo funkcii s charakterom priameho výkonu bezpečnostnej služby na úseku boja proti terorizmu,
b)
staršiemu ako 40 rokov,
c)
s oslabeným zdravím, ak to odporučí príslušný služobný lekár.
§75
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi
a)
v prvom roku služobného pomeru,
b)
u ktorého sa rozhodlo o jeho prepustení alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru,
c)
ktorému sa v kalendárnom roku poskytla kúpeľná starostlivosť.
§76
(1)
Preventívna rehabilitácia prebieha formou
a)
aktívneho odpočinku v zotavovniach,
b)
kúpeľného liečenia v kúpeľných liečebných ústavoch,
c)
pracovnou na výstavbe, opravách a údržbe účelových zariadení Federálneho ministerstva vnútra a policajného zboru alebo na akciách určených ministrom vnútra alebo riaditeľom policajného zboru.
(2)
Pri preventívnej rehabilitácii podľa odseku 1 písm. c) policajt vykonáva v prvom týždni určené práce v dĺžke určeného základného času služby v týždni pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Druhý týždeň využíva policajt individuálne na rozvoj svojej telesnej zdatnosti, telesného a duševného zdravia. Činnosť v druhom týždni preventívnej rehabilitácie sa nepovažuje za výkon služby ani za úkony alebo činnosti v priamej súvislosti s výkonom služby na účely náhrady škody.
(3)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje bezplatne. Ak sa pri preventívnej rehabilitácii neposkytuje bezplatné stravovanie, poskytuje sa policajtovi peňažná náhrada vo výške stravného poskytovaného pri vyslaní na služobnú cestu; to neplatí v prípade preventívnej rehabilitácie podľa odseku 1 písm. c) v druhom týždni.
§77
(1)
O poskytnutí preventívnej rehabilitácie podľa § 76 ods. 1 písm. a) rozhoduje príslušný služobný orgán na základe vyjadrenia príslušného služobného lekára o jej vhodnosti.
(2)
O preventívnej rehabilitácii podľa § 76 ods. 1 písm. b) rozhoduje príslušný služobný lekár.
(3)
O poskytnutí preventívnej rehabilitácie podľa § 76 ods. 1 písm. c) rozhoduje na žiadosť policajta príslušný služobný orgán.
TRETIA HLAVA
ČINNOSTI ZAKÁZANÉ VŠETKÝM POLICAJTKÁM, TEHOTNÝM POLICAJTKÁM A MATKÁM DO KONCA DEVIATEHO MESIACA PO PÔRODE K § 63 ods. 3 zákona
§78 Zákaz výkonu funkcií alebo služby
(1)
Všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode je zakázané vykonávať funkcie a službu (ďalej len „činnosť“), ktoré sú uvedené v prílohe č. 7.
(2)
V prípade pochybností, či sú splnené podmienky na použitie zákazu výkonu činnosti, prerokuje služobný orgán použitie tohto zákazu s príslušným služobným lekárom a orgánom hygienickej služby.
(3)
Výnimky zo zákazu výkonu činnosti podľa odseku 1 sú prípustné len v rozsahu a za podmienok určených pri jednotlivých zákazoch činnosti.
(4)
Policajtka je povinná oznámiť služobnému orgánu skutočnosti rozhodné pre posúdenie zákazu činnosti vzťahujúce sa na jej služobné zaradenie.
(5)
Služobné orgány sú povinné sústavne kontrolovať dodržiavanie zákazu činnosti pre policajtky, tehotné policajtky a matky do konca deviateho mesiaca po pôrode.
PIATA ČASŤ | NÁHRADA ŠKODY
PRVÁ HLAVA
§79 Výpočet hrubého mesačného služobného príjmu
(1)
Hrubý mesačný služobný príjem sa vypočítava z úhrnu funkčného platu, hodnostného platu, prídavku za výsluhu rokov a príplatkov určených pevným mesačným výmerom, ktoré policajtovi patrili v čase vzniku skutočnosti, pre ktorú sa hrubý mesačný služobný príjem zisťuje (ďalej len „rozhodná skutočnosť“). Na zníženie služobného príjmu v dôsledku uloženia disciplinárneho trestu [§ 29 ods. 1 písm. b) a c) zákona] sa neprihliada.
(2)
Na účely peňažných náležitostí sa pri výpočte služobného príjmu postupuje podľa odseku 1 s tým, že sa pripočíta mesačný priemer premenlivých príplatkov a odmien vyplatených policajtovi v kalendárnom roku predchádzajúcom dňu rozhodnej skutočnosti, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy.
(3)
Do hrubého mesačného služobného príjmu sa nezapočítava
a)
nástupný príspevok,
b)
náhrada za získané vzdelanie,
c)
naturálne náležitosti,
d)
vernostné stabilizačné odmeny,
e)
vernostné diferenčné odmeny.
DRUHÁ HLAVA
POSTUP PRI PREROKÚVANÍ A URČOVANÍ NÁHRADY ŠKODY A ĎALŠIE PODROBNOSTI O POSKYTOVANÍ NÁHRAD K § 89 ods. 2 zákona
§80 Povinnosti služobných orgánov
(1)
Konanie o náhrade škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania je povinný začať príslušný služobný orgán bez zbytočného odkladu, len čo sa o vzniku škody na zdraví dozvie.
(2)
Škodu na zdraví a jej náhradu prerokúva s policajtom, prípadne s pozostalými po ňom (ďalej len „poškodený“) na základe výsledkov vyšetrovania príslušný služobný orgán, ktorý je povinný poučiť poškodeného o všetkých jeho nárokoch.
(3)
O prerokovaní škody na zdraví spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania spisuje služobný orgán správu. Správa musí obsahovať
a)
osobné údaje o policajtovi,
b)
stručný opis okolností, za ktorých ku škode na zdraví došlo,
c)
v ktorom zdravotníckom zariadení bol policajt ošetrený alebo sa liečil a odpis lekárskeho nálezu,
d)
zistenie, či ide o škodu na zdraví spôsobenú služobným úrazom alebo chorobou z povolania,
e)
záver o tom, či policajný zbor zodpovedá za škodu na zdraví a v akom rozsahu alebo z akých dôvodov sa zodpovednosti zbavuje,
f)
kedy bol poškodený poučený o nárokoch na náhradu škody,
g)
zistenie, ktoré náhrady a v akej výške sa majú podľa príslušných predpisov poškodenému priznať, a prípadný návrh na poskytnutie preddavku na náhradu škody,
h)
či a proti komu sa má začať konanie o náhrade škody a regresné konanie.
(4)
Pri prerokúvaní náhrady škody spôsobenej policajtovi na zdraví inak než služobným úrazom alebo chorobou z povolania sa postupuje obdobne.
§81 Výkon služby a priama súvislosť s ním
(1)
Výkonom služby sa rozumie činnosť vyplývajúca zo služobného pomeru, iná činnosť vykonávaná na rozkaz služobného orgánu a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty. Výkonom služby je tiež činnosť vykonávaná pre policajný zbor na podnet záujmového združenia policajtov, prípadne činnosť vykonávaná pre policajný zbor z vlastnej iniciatívy, pokiaľ na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ju nevykonáva proti výslovnému zákazu služobného orgánu.
(2)
V priamej súvislosti s výkonom služby sú úkony potrebné na výkon služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom a po skončení služby. Takými úkonmi však nie sú cesta do služby a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta k nim a späť, pokiaľ sa nevykonáva v objekte policajného zboru. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, uskutočňované na rozkaz služobného orgánu, alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta k nim a späť sú úkony v priamej súvislosti s výkonom služby.
(3)
V priamej súvislosti s výkonom služby je tiež činnosť, ktorá napomáha plniť úlohy policajného zboru. Za takú činnosť sa považuje školenie policajtov organizované služobnými orgánmi.
§82 Cesta do služby a späť
(1)
Cestou do služby a späť sa rozumie cesta z miesta policajtovho bydliska (ubytovania) do miesta vstupu do objektu policajného zboru alebo na iné miesto určené na plnenie služobných úloh a cesta späť.
(2)
Cesta z obce policajtovho bydliska (ubytovania) na miesto určené na výkon služby alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom služobnej cesty, pokiaľ nie je súčasne obcou jeho pravidelného miesta výkonu služby, sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom služby alebo po jej skončení.
§83 Čistý služobný príjem pred vznikom škody
(1)
Čistým služobným príjmom pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania sa na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom príjme po dobu neschopnosti policajta na službu (§ 86 ods. 1 zákona) rozumie hrubý mesačný služobný príjem vypočítaný podľa § 79 ods. 1, a to po odpočítaní dane zo mzdy.
(2)
Čistým služobným príjmom pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania sa na účely výpočtu náhrady za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu (§ 86 ods. 2 zákona) rozumie hrubý mesačný služobný príjem vypočítaný podľa § 79 ods. 1, zvýšený o priemer premenlivých príplatkov a odmien podliehajúcich dani zo mzdy vyplatených policajtovi v kalendárnom roku predchádzajúcom dňu rozhodnej skutočnosti, a to po odpočítaní dane zo mzdy. Ak policajt vykonával službu po kratšiu dobu, zisťuje sa priemer premenlivých príplatkov a odmien za celú dobu trvania služobného pomeru.
(3)
U policajta, u ktorého dôjde k prechodnej zmene vo výške čistého služobného príjmu v dôsledku právoplatne uloženého disciplinárneho trestu, trestu nápravného opatrenia alebo pozbavenia výkonu služby, je rozhodný čistý služobný príjem pred vznikom škody dosahovaný pred touto zmenou.
(4)
U policajta, ktorý bol pre ohrozenie chorobou z povolania premiestnený alebo preložený a u ktorého sa choroba z povolania zistila až po tomto premiestnení alebo preložení, sa vychádza pri výpočte náhrady za stratu na služobnom príjme zo služobného príjmu, ktorý mu bol vyplatený naposledy predo dňom premiestnenia alebo preloženia, pokiaľ je to pre policajta výhodnejšie. To isté platí, ak bola policajtka z dôvodu tehotenstva alebo materstva premiestnená.
§84 Náhrada za stratu na služobnom príjme v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania
(1)
Občanovi, ktorého služobný pomer sa skončil a ktorý nepožiadal príslušný štátny orgán o zabezpečenie zamestnania a nepoberá invalidný dôchodok, náhrada za stratu na služobnom príjme nepatrí. V prípade, že poberá hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie, považuje sa za zárobok rozhodný pre určenie náhrady za stratu na služobnom príjme zárobok, z ktorého sa hmotné zabezpečenie určilo. Ak je samostatne zárobkovo činný, určí sa náhrada podľa výšky očakávaného príjmu rozhodného pre určenie preddavku na daň z príjmu obyvateľstva. Pokiaľ preddavok nebol určený, určí sa výška náhrady podľa vymeriavacieho základu rozhodného pre určenie výšky poistného, nemocenského a dôchodkového zabezpečenia. Vyúčtovanie sa vykonáva na základe daňového priznania.
(2)
Na zníženie alebo zvýšenie zárobku (služobného príjmu) v dôsledku zmeny výšky dane zo mzdy, ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s následkami služobného úrazu, prípadne choroby z povolania policajta, sa pri určení výšky náhrady za stratu na služobnom príjme neprihliada.
(3)
U policajta, ktorý bol v čase služobného úrazu alebo choroby z povolania súčasne v pracovnom alebo obdobnom pomere, sa pri určení výšky náhrady za stratu na služobnom príjme vychádza zo služobného príjmu a priemerného zárobku dosahovaného v pracovnom alebo obdobnom pomere, a to po dobu, po ktorú mohol trvať, a len vtedy, ak zárobkovú činnosť vykonával so súhlasom služobného orgánu.
(4)
Na účely náhrady za stratu na služobnom príjme sa za zárobok považuje tiež platové vyrovnanie a príspevok za službu.
§85 Náhrada za bolesť
(1)
Ak policajtovi pri služobnom zákroku spôsobila poškodenie na zdraví osoba, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
(2)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť aj policajtovi, ktorému bolo spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon služby.
§86 Náklady spojené s pohrebom
(1)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo tabule a úpravu hrobu, cestovné výdavky a jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie.
(2)
Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo tabule nesmie presiahnuť sumu 8000 Kčs. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhrádzajú len pozostalým uvedeným v § 102 ods. 2 zákona.
TRETIA HLAVA
NEBEZPEČNÉ PODMIENKY
§87 Obdobne nebezpečné podmienky
Obdobne nebezpečnými podmienkami sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví dôjde pri
a)
práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšok, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnej lávke, napospol vo výškach nad 10 m,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých je potrebné používať potápací prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s regeneráciou vzdušnín alebo iné zariadenia pre prácu pod vodou.
§88 Zvlášť nebezpečné podmienky
Zvlášť nebezpečnými podmienkami sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví dôjde pri
a)
plnení úloh v bezpečnostných akciách policajného zboru pri použití lietadiel,
b)
služobnom zákroku proti teroristom alebo iným obzvlášť nebezpečným páchateľom a výcviku, pri ktorom sa policajt na taký zákrok pripravuje,
c)
práci s výbušninami, ak ide o pyrotechnické práce pri likvidácii výbušnín a munície včítane vojnovej, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
d)
záchranných a havarijných prácach pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom alebo akútnou otravou,
e)
plnení úloh osobitného stupňa nebezpečnosti, ak ide o službu v zahraničí.
ŠTVRTÁ HLAVA
JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE POZOSTALÝCH VYŠŠOU SUMOU
§89
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 86 ods. 4 zákona a v § 87 a 88, zomrel, patrí pozostalým jednorazové odškodnenie vo vyššej sume, a to manželovi vo výške 30 000 Kčs a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, takisto vo výške 30 000 Kčs. Rodičom zomretého sa v odôvodnených prípadoch prizná jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške 15 000 Kčs.
PIATA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NÁHRADE ŠKODY
§90 Preddavok na náhradu škody
Na náhradu škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania možno poskytnúť preddavok, a to za predpokladu, že liečenie policajta alebo prerokovanie nárokov na náhradu škody a určenie jej výšky si vyžiada dlhší čas a zodpovednosť policajného zboru za vznik škody je nesporná. Preddavok sa poskytuje vo výške primeranej potrebe poškodeného a predpokladanej výške náhrady škody.
§91 Výplata náhrad
(1)
Náhrady poskytované jednorazovo sa vyplácajú do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o nich nadobudlo právoplatnosť.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom príjme a náhrada nákladov na výživu pozostalých sa vyplácajú v pravidelných mesačných sumách vo výplatných termínoch a spôsobom určeným pre výplatu služobného príjmu.
ŠIESTA ČASŤ
NÁROKY SÚVISIACE SO SKONČENÍM SLUŽOBNÉHO POMERU K § 103 a § 125 ods. 2 zákona
PRVÁ HLAVA
ODCHODNÉ
§92 Doba trvania služobného pomeru rozhodná pre nárok na odchodné a jeho výšku
(1)
Dobou trvania služobného pomeru rozhodnou pre nárok na odchodné a jeho výšku je doba služobného pomeru započítateľná do doby rozhodnej pre určenie výšky prídavku za výsluhu rokov.
(2)
Ak sa do služobného pomeru znova prijal policajt, určí sa pri novom skončení služobného pomeru výška odchodného podľa celkovej doby trvania služobného pomeru. Ak sa takému policajtovi prv vyplatilo odchodné, znižuje sa suma nového odchodného o sumu vyplatenú na odchodnom pri skončení predchádzajúceho služobného pomeru (predchádzajúcich služobných pomerov). Obdobne sa postupuje, ak vznikol služobný pomer policajta po skončení služobného pomeru príslušníka Zboru nápravnej výchovy alebo po zániku služobného pomeru vojaka z povolania (skončenie ďalšej služby, do ktorej bol vojak prijatý). U policajta, ktorý pred prijatím do služobného pomeru bol vojakom v ďalšej službe a pri skončení tejto služby mu bolo vyplatené tzv. zvýšené odchodné, sa sumou vyplatenou na odchodnom rozumie suma mesačného služobného príjmu rozhodného pre určenie výšky zvýšeného odchodného.
§93 Rozhodovanie o odchodnom
O nároku na odchodné rozhoduje bez žiadosti oprávneného príslušný služobný orgán.
§94 Výplata odchodného
(1)
Odchodné vypláca útvar, ktorý policajtovi naposledy vyplácal služobný príjem alebo dávky nemocenského zabezpečenia, a to najskôr v prvom pracovnom dni nasledujúcom po skončení služobného pomeru a najdlhšie do 15 dní odo dňa skončenia služobného pomeru.
(2)
Odchodné sa vypláca v hotovosti do rúk oprávneného príjemcu alebo prevodom na účet vedený v peňažnom ústave v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
DRUHÁ HLAVA
PLATOVÉ VYROVNANIE
§95 Poskytovanie platového vyrovnania
(1)
Platové vyrovnanie sa poskytuje vo výške rozdielu medzi posledným čistým mesačným služobným príjmom a čistým mesačným zárobkom dosahovaným v občianskom povolaní alebo čistým mesačným služobným príjmom dosahovaným v inom služobnom pomere alebo hmotným zabezpečením uchádzača o zamestnanie. Ak má oprávnený určený kratší pracovný čas alebo čas služby, než aký zodpovedá dĺžke základného času služby v týždni určeného oprávnenému posledný mesiac trvania služobného pomeru, určí sa výška platového vyrovnania podľa posledného čistého mesačného služobného príjmu upraveného pomerne k dĺžke pracovného času alebo času služby.
(2)
Platové vyrovnanie sa neposkytuje po dobu, po ktorú oprávnený, ktorý je zárobkovo činný, nepoberal zárobok alebo opakujúce sa dávky nemocenského zabezpečenia. Platové vyrovnanie sa takisto neposkytuje po dobu, po ktorú oprávnený poberal peňažné dávky nemocenského zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred skončením služobného pomeru alebo v ochrannej lehote9) po skončení služobného pomeru alebo po ktorú mu podľa zákona o zamestnanosti neprislúchalo hmotné zabezpečenie v dôsledku neplnenia povinností vyplývajúcich pre uchádzača o zamestnanie z predpisov o zamestnanosti.10)
§96 Posledný čistý mesačný služobný príjem
Posledným čistým mesačným služobným príjmom pre určenie výšky platového vyrovnania sa rozumie služobný príjem vypočítaný podľa § 79 ods. 1 po zrážke dane zo mzdy.
§97 Čistý mesačný zárobok zo zárobkovej činnosti
(1)
Čistým mesačným zárobkom dosahovaným v zárobkovej činnosti sa rozumie úhrn hrubého zárobku po zrážke príslušnej dane.
(2)
Hrubým zárobkom sa rozumie
a)
u občana v služobnom pomere
1.
služobný príjem alebo slúžne,
2.
zástupné,
3.
osobitné peňažné náležitosti,
4.
hmotné zabezpečenie po dobu štúdia;
b)
u občana v pracovnom alebo obdobnom pomere
1.
hrubá mzda (plat) podľa pracovnoprávnych predpisov, pokiaľ sa zahŕňa do hrubého zárobku, z ktorého sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely,11)
2.
pracovné odmeny, náhrady pracovných odmien a hodnota naturálnych požitkov, ak ide o člena poľnohospodárskeho družstva,
3.
4.
ročné odmeny vedúcim pracovníkom, aj keď sa nezahŕňajú do hrubého zárobku, z ktorého sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely,
5.
náhrady mzdy poskytované za doby, v ktorých sa nevykonávala práca, s výnimkou náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku;
§98 Rozhodovanie o nároku a výplata platového vyrovnania
(1)
Podmienky nároku na platové vyrovnanie posudzuje a o platovom vyrovnaní na žiadosť oprávneného rozhoduje príslušný služobný orgán. Platové vyrovnanie vypláca v termínoch a spôsobom ustanoveným pre výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia orgán sociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra. Žiadosť o platové vyrovnanie podáva oprávnený na útvare, v ktorom vykonáva alebo vykonával službu.
(2)
Platové vyrovnanie sa vypláca ako preddavok, ktorého výška sa určí na podklade potvrdenia o predpokladanom čistom mesačnom zárobku, prípadne očakávanom príjme rozhodnom pre určenie preddavku na daň z príjmu obyvateľstva alebo o výške hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie. Pokiaľ preddavok na daň z príjmu obyvateľstva nebude určený, určí sa výška preddavku na platové vyrovnanie podľa vymeriavacieho základu rozhodného pre určenie výšky poistného nemocenského a dôchodkového zabezpečenia. Preddavok sa vyúčtuje po skončení nároku na platové vyrovnanie podľa skutočného priemerného zárobku; preplatok je príjemca platového vyrovnania povinný vrátiť.
§99 Zánik nároku na platové vyrovnanie
Nárok na platové vyrovnanie zaniká dňom predchádzajúcim dňu priznania dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.
TRETIA HLAVA
PRÍSPEVOK ZA SLUŽBU
§100
Dobou vykonávania služby rozhodnou pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku je doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu doby služby výkonného letca a výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti.18)
§101 Rozhodovanie o nároku a výplata príspevku za službu
(1)
Žiadosť o priznanie príspevku za službu (ďalej len „príspevok“) podáva oprávnený na útvare, v ktorom vykonáva alebo vykonával službu. O príspevku rozhoduje príslušný služobný orgán. Príspevok vypláca vo výplatných termínoch a spôsobom určeným pre výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia orgán sociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra.
§102 Súbeh nárokov
Pri zastavení výplaty dôchodku zo sociálneho zabezpečenia sa výplata príspevku za službu obnoví od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zastavený dôchodok.
ŠTVRTÁ HLAVA
ÚMRTNÉ
§103 Rozhodovanie o nároku a výplata úmrtného
(1)
O úmrtnom rozhoduje bez žiadosti oprávneného príslušný služobný orgán; písomné vyhotovenie rozhodnutia sa zasiela oprávnenému, prípadne jeho zákonnému zástupcovi.
(2)
Úmrtné vypláca útvar, ktorý policajtovi naposledy vyplácal služobný príjem alebo dávky nemocenského zabezpečenia, a to do jedného mesiaca po úmrtí policajta. Úmrtné sa vypláca v hotovosti do rúk oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu alebo na účet oprávneného vedený v peňažnom ústave v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
PIATA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§104 Posledný hrubý a posledný čistý mesačný služobný príjem
(1)
Posledným hrubým mesačným služobným príjmom sa rozumie hrubý mesačný služobný príjem vypočítaný podľa § 79 ods. 1 zvýšený o priemer premenlivých príplatkov a odmien vyplatených policajtovi v kalendárnom roku predchádzajúcom dňu skončenia služobného pomeru, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy. Ak sa služobný pomer skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa mesačný priemer premenlivých príplatkov a odmien z tohto kalendárneho roka.
(2)
U policajta, ktorému v mesiaci, v ktorom sa skončil jeho služobný pomer, služobný príjem nepatril alebo ktorému patrila iba jeho časť, sa posledným hrubým mesačným služobným príjmom rozumie služobný príjem, ktorý by mu patril, keby po celý mesiac vykonával službu vo funkcii, do ktorej bol naposledy ustanovený.
(3)
Posledným čistým mesačným služobným príjmom na určenie výšky platového vyrovnania sa rozumie služobný príjem ustanovený podľa predchádzajúcich odsekov po odpočítaní dane zo mzdy.
§105 Výpočet výšky dávok a prechod nárokov
Pre výpočet dávok súvisiacich so skončením služobného pomeru, ich zaokrúhľovanie a prechod nárokov pri úmrtí oprávneného platia obdobne predpisy o sociálnom zabezpečení.21)
§106 Zrážky z dávok
(1)
Z odchodného možno vykonať bez súhlasu oprávneného zrážku na úhradu pohľadávky s výnimkou prípadov, pri ktorých nie je prípustné započítanie.22)
(2)
Na platové vyrovnanie a príspevok za službu sa vzťahujú predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
(3)
Preplatky na dávkach sa môžu zrážať aj bez súhlasu oprávneného z bežne vyplácanej dávky na základe vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho konania; zrážky možno vykonať len v rozsahu, ktorý je prípustný pri súdnom výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy pre neprednostné pohľadávky.23)
SIEDMA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§107 Odpustenie kvalifikačného predpokladu vzdelania
(1)
Policajt, ktorému sa podľa doterajších predpisov odpustilo splnenie kvalifikačného predpokladu vzdelania určeného pre vykonávanú funkciu, sa ku dňu účinnosti tejto vyhlášky pre nárok na funkčný plat posudzuje, ako keby kvalifikačný predpoklad vzdelania spĺňal.
(2)
Policajtovi, ktorý bol podľa doterajších predpisov zaradený do funkcie, pre ktorú nespĺňal kvalifikačný predpoklad vzdelania a nebolo mu jeho splnenie odpustené, patrí funkčný plat vo výške spodnej hranice príslušného rozpätia funkčného platu.
§108 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Podľa tejto vyhlášky sa posudzujú aj nároky vyplývajúce zo zákona, aj keď vznikli predo dňom jej účinnosti, s tým že hodnostný plat v mesačnom výmere podľa § 32 patrí od 1. novembra 1991 a diferenčný príplatok vo výške podľa § 36 a 37 odo dňa účinnosti tejto vyhlášky.
Minister:
Ing. Langoš v. r.
Ing. Langoš v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky FMV č. 568/1991 Zb.
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v službe
Služobné voľno s nárokom na služobný príjem pre dôležité osobné prekážky v službe sa poskytuje policajtom v týchto prípadoch a v tomto rozsahu
1.
vyšetrenie alebo ošetrenie policajta v zdravotníckom zariadení služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času služby;
2.
narodenie dieťaťa manželke (družke) policajta
služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas sa poskytne na prevoz manželky (družky) do zdravotníckeho zariadenia a späť;
3.
sprevádzanie
a)
rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
b)
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do internátnej špeciálnej školy
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň v prípade uvedenom pod písmenom a) a najviac na šesť dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom pod písmenom b). Služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených, a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času služby;
4.
ošetrovanie člena rodiny, starostlivosť o dieťa
a)
pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako 10 rokov,
b)
pri starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že
– detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzavreté z nariadenia príslušných orgánov alebo
– dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo nemôže dochádzať do školy alebo
– osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), a preto sa nemôže o dieťa starať,
c)
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici,
sa poskytne služobné voľno počas prvých siedmich dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno počas prvých trinástich dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených;
5.
úmrtie rodinných príslušníkov
a)
pri úmrtí manžela, druha (družky) alebo dieťaťa sa poskytne služobné voľno na tri dni,
b)
pri úmrtí rodičov a súrodencov policajta, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako aj manžela súrodenca policajta sa poskytne služobné voľno na jeden deň, a na dva dni, ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,
c)
pri úmrtí prarodičov alebo vnuka policajta alebo prarodičov jeho manžela alebo inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným najbližším príbuzným, ale žila s policajtom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, sa poskytne služobné voľno najviac na jeden deň, a na dva dni, ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,
d)
pri úmrtí policajta sa členom delegácie spolupracovníkov na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas;
6.
vlastná svadba, svadba detí a rodičov
a)
na vlastnú svadbu sa poskytne služobné voľno na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
b)
na účasť na svadbe detí alebo rodiča sa poskytne služobné voľno na jeden deň;
7.
presťahovanie policajta, ktorý má vlastné bytové zariadenie,
a)
ak sa sťahuje policajt do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na tri dni,
b)
ak sa policajt sťahuje v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dva dni;
8.
vyhľadanie nového miesta pred skončením služobného pomeru prepustením alebo uvoľnením
služobné voľno sa poskytne v rozsahu dvoch dní v mesiaci po dobu zodpovedajúcu lehote uvedenej v § 15 ods. 2 a v § 17 ods. 2 zákona;
9.
nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie hromadných dopravných prostriedkov služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol policajt dosiahnuť miesto služobného pôsobiska iným primeraným spôsobom.
Príloha č. 2 vyhlášky FMV č. 568/1991 Zb.
Iné úkony vo všeobecnom záujme, pri ktorých sa poskytuje služobné voľno
Časť I
Služobné voľno s nárokom na služobný príjem
Služobné voľno s nárokom na služobný príjem sa poskytuje policajtovi v prípadoch, rozsahu a za podmienok ďalej uvedených
1.
činnosť darcu pri odbere krvi a pri aferéze
služobné voľno na čas cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do času služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber. Pokiaľ na cestu na odber, na odber a cestu späť nestačí 24 hodín, poskytuje sa služobné voľno za preukázaný ďalší nevyhnutne potrebný čas, pokiaľ zasahuje do času služby. Ak k odberu nedôjde, poskytuje sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v službe;
2.
činnosť darcu pri odbere ďalších biologických materiálov
služobné voľno na čas cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, pokiaľ uvedené skutočnosti zasahujú do času služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber. Podľa odobratého objemu, charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že služobné voľno sa skracuje alebo predlžuje; pri predĺžení však najviac po dobu zasahujúcu do času služby v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak k odberu nedôjde, poskytuje sa služobné voľno podľa bodu 1 poslednej vety;
3.
činnosť registrovaných kandidátov a členov volebných komisií pri voľbách do zákonodarných zborov a zastupiteľstiev v obciach
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu;
4.
činnosť policajta v záujme služby pri bezodplatnej prednáške alebo výuke včítane skúšobnej činnosti
služobné voľno v rozsahu najviac 12 dní v kalendárnom roku, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem služby;
5.
činnosť člena Horskej služby a občana, ktorý na jej výzvu a podľa jej pokynov osobne pomáha pri záchrannej akcii v teréne
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu;
6.
činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na tri týždne v kalendárnom roku, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem služby a za podmienky, že policajt najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne s deťmi alebo mládežou. Podmienka sústavnej a bezplatnej práce sa podľa predchádzajúcej vety nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov, alebo ak ide o tábory pre zdravotne postihnuté deti a mládež.
Časť II
Služobné voľno bez nároku na služobný príjem
Služobné voľno bez nároku na služobný príjem sa poskytuje policajtovi v prípadoch, rozsahu a za podmienok ďalej uvedených
7.
činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu;
8.
činnosť dobrovoľného sčítacieho orgánu pri sčítaní ľudu, domov a bytov včítane dopĺňajúcich výberových zisťovaní obyvateľstva
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac 10 dní v kalendárnom roku, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem služby;
9.
činnosť dobrovoľného zdravotníka Česko-slovenského Červeného kríža alebo inej organizácie pri výkone zdravotníckych služieb pri športovej alebo spoločenskej akcii
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem služby;
10.
činnosť pracovníka pri organizovanej záujmovej telovýchovnej, športovej alebo kultúrnej akcii a nevyhnutnej príprave na ňu
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ tomu nebráni dôležitý záujem služby.
Príloha č. 7 vyhlášky FMV č. 568/1991 Zb.
Zoznam činností zakázaných policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode
Časť I
Činnosti zakázané policajtkám všeobecne
Policajtkám sú zakázané činnosti, ktorých výkon je pre ne fyzicky neprimeraný, pri ktorých sú vystavené škodlivým vplyvom v takej miere, že sú ohrozené ochoreniami so špecifickými trvalými následkami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie.
Skupiny činností podľa jednotlivých škodlivých vplyvov
1.
Činnosti policajtiek mladších ako 45 rokov v prostredí, v ktorom pri danej úrovni technickej a prevádzkovej ochrany nie je spoľahlivo zabezpečené, že nebude z vonkajších ani z vnútorných zdrojov prekročená dávka ionizujúceho žiarenia v oblasti brucha za štvrťrok ustanovená osobitným predpisom.1)
Príklady činností:
- priama účasť na likvidačných prácach pri haváriách.
2.
Činnosti, pri ktorých sú policajtky vystavené nepriaznivým účinkom ožiarenia elektromagnetickými vlnami v pásme vysokých frekvencií a veľmi vysokých frekvencií, kde nie je zaručené dodržiavanie najvyšších prípustných hodnôt.
Príklady činností:
- zváranie vysokofrekvenčnými nástrojmi,
- obsluha vysielačov s výkonom 1 kWh a viac.
3.
Činnosti, pri ktorých sú policajtky vystavené nebezpečenstvu nákaz, ktoré spôsobujú chronické ochorenia s trvalými následkami znižujúcimi plodnosť, možnosť donosenia plodu alebo umožňujúcimi porušenie plodu, najmä nákazy infekčným zápalom pečene, brucelózou, toxoplazmózou, listeriózou a sneťou slezinnou.
Príklady činností:
- činnosti spojené s manipuláciou s materiálom od osôb a zvierat infikovaných nákazami sú zakázané policajtkám do 40 rokov, ktoré neabsolvovali osobitné doškolenie v otázkach ochrany zdravia pri práci s týmito nákazami.
4.
Činnosti s jedmi a látkami škodlivými zdraviu, ktoré význačne znižujú generačnú schopnosť špecificky, prípadne i iným spôsobom, v pracovnom prostredí, kde nemožno spoľahlivo zaručiť, že nebudú prekročené najvyššie prípustné koncentrácie týchto látok podľa príslušných hygienických predpisov. Ide najmä o činnosti s benzénom, s nitro– a aminozlúčeninami benzénu a jeho homológov, so sírouhlíkom, s fluórom, s ortuťou, olovom, berýliom, tetraetylolovom, kyanovodíkom a s kyanidmi, s čiernouhoľným dechtom, azbestom, organofosfátmi, chrómom, metylchloridom, tetrachlórmetánom, oxidom kremičitým, benzidínom a oxidom uhoľnatým.
Príklady činností:
- regenerácia, destilácia, filtrácia, stáčanie, rozplňovanie a čerpanie organických rozpúšťadiel,
- navažovanie a plnenie jedov v skladoch zodpovedajúcich svojimi vlastnosťami uvedenej charakteristike,
- všetky činnosti spojené s manipuláciou s kovovou ortuťou, najmä elektrolýza.
Výnimka je povolená pre činnosti s uvedenými látkami v laboratórnom meradle a činnosti s malým množstvom uvedených látok za podmienok, keď pôsobenie látok prakticky neprichádza do úvahy (dokonalé odsávanie, hermetizácia).
5.
Činnosti, pri ktorých sú policajtky vystavené nadmernej fyzickej námahe, t. j. trvale ťažkej alebo strednej fyzickej námahe (nad 18,84 kJ/min), zdvíhanie a doprava bremien
a)
nad 15 kg pri ručnom zdvíhaní a prenášaní bremien,
b)
nad 50 kg pri doprave na ručnom fúriku,
c)
nad 100 kg pri ručnej doprave na dvojkolesovom vozíku,
d)
nad 115 kg pri ručnej doprave na štvorkolesovom vozíku,
e)
nad 600 kg pri koľajovej doprave.
Príklady činností:
– ručné premiestňovanie bremien presahujúcich ustanovenú normu,
– manipulácia s tlakovými nádobami technických plynov (zdvíhanie, kotúľanie, nakladanie a skladanie do áut a vagónov).
6.
Činnosti, pri ktorých sú policajtky vystavené zvýšenému nebezpečenstvu úrazov, ktoré by mohli spôsobiť trvalé zníženie ich plodnosti a proti ktorým sa možno v dôsledku nedostatočnej technickej ochrany chrániť len organizačnými opatreniami, činnosti v nefyziologických polohách a so zvýšenými nárokmi na nervovú činnosť.
Príklady činností:
- činnosti vo výškach, kde nie je dostatočná ochrana proti pádu z výšky.
Časť II
Činnosti zakázané tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode
Tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode sú zakázané činnosti, pri ktorých výkone sú vystavené škodlivým vplyvom v takej miere, že môžu ohroziť zdarný priebeh tehotenstva alebo nerušený vývoj plodu, porušiť plod a ohroziť zdravie policajtky v tehotenstve, pri pôrode a v čase do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Skupiny činností podľa jednotlivých škodlivých vplyvov
7.
Činnosti, pri ktorých sú vystavené ionizujúcemu žiareniu každého druhu.
Príklady činností:
- činnosti na pracoviskách s otvorenými žiaričmi,
- činnosti s röntgenovými prístrojmi na röntgenových oddeleniach zdravotníckych zariadení.
8.
Činnosti v prostredí, kde hluk presahuje najvyššie hodnoty podľa hygienických predpisov.
Príklady činností:
- palubné sprievodkyne v lietadle.
9.
Činnosti, pri ktorých sú vystavené nepriaznivým účinkom ožiarenia elektromagnetickými vlnami v pásme vysokých frekvencií a veľmi vysokých frekvencií na všetkých pracoviskách.
Príklady činností:
- obsluha diatermie, iných generátorov vysokých a veľmi vysokých frekvencií, pokiaľ sa obsluhujúci dostáva do poľa tohto žiarenia.
10.
Činnosti, pri ktorých sú vystavené nebezpečenstvu nákazy alebo významnému pôsobeniu dráždivých, nadmerne znečisťujúcich látok a činnosti v nadmerne prašnom alebo odpudzujúcom prostredí.
Príklady činností:
- dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia (aj s ohľadom na toxické riziko),
- pri vyvolávaní svetlotlače,
- činnosti s umelými živicami a s látkami, ktoré obsahujú umelé živice (napr. fenolformaldehydová, močovinoformaldehydová),
- činnosti s virulentnými a patogénnymi zárodkami v mikrobiologických a virologických laboratóriách,
- činnosti spojené s vyšetrovaním, liečením, ošetrovaním, manipuláciou s prádlom, zdravotníckym a ostatným materiálom, vyšetrovaním a zneškodňovaním biologického materiálu u chorých na tbc.
11.
Činnosti s jedmi a látkami škodlivými zdraviu. Ak sa na pracovisku vyskytujú jedy a látky škodlivé zdraviu v takej miere alebo ak s nimi prichádzajú do styku takým spôsobom, keď je významné riziko, že
a)
poškodzujú parenchymatózne orgány, krvotvorbu, krv a generačnú schopnosť iným spôsobom, prípadne špecificky, napr. benzén, ortuť, sírouhlík, tetrachlórmetán, niektoré alkaloidy a hormonálne preparáty,
b)
pôsobia významne narkoticky, napr. inhalačné narkotiká a organické rozpúšťadlá,
c)
spôsobujú akútne otravy ohrozujúce život alebo spôsobujú bezvedomie,
d)
blokujú oxidačné procesy organizmu, napr. anilín, nitrobenzén, kysličník uhoľnatý.
Príklady činností:
- spájkovanie a zváranie.
Zákaz sa nevzťahuje na činnosti s malým množstvom uvedených látok alebo za dobre zabezpečených podmienok činnosti, napr. dokonalým odsávaním a klimatizáciou, keď pôsobenie látok na organizmus prakticky neprichádza do úvahy.
12.
Činnosti spojené s neprimeranou fyzickou námahou, najmä pokiaľ ide o
a)
sústavné zdvíhanie a prenášanie bremien nad 5 kg hmotnosti,
b)
dočasné zdvíhanie a prenášanie bremien nad 10 kg hmotnosti a neskladných bremien nad 5 kg hmotnosti,
c)
občasnú dopravu bremien nad 25 kg hmotnosti na ručnom fúriku, dvojkolesovom a štvorkolesovom vozíku; sústavná doprava bremien ako trvalá náplň činnosti sa u tehotných policajtiek nepripúšťa,
d)
iné činnosti spojené s neprimeranou námahou.
Príklady činností:
- čistenie lietadiel,
- práce v archívoch,
- činnosti pri vyšetrovaní, liečení a ošetrovaní chorých spojené so zdvíhaním, prenášaním a prevážaním,
- manipulácia so zdravotníckym a iným materiálom, s prístrojmi a nástrojmi, s bielizňou a jedlom spojené s neprimeranou fyzickou námahou.
13.
Činnosti v nefyziologickej polohe alebo s nevhodnými spôsobmi pohybu, zvlášť činnosti spojené s tlakom na brucho, činnosti vykonávané v trvale zhrbenej polohe, činnosti trvale vykonávané postojačky na mieste bez možnosti ďalšieho pohybu alebo odpočinku sediac a činnosti trvale vykonávané sediac bez možnosti vstať a činnosti, pri ktorých sú kladené zvýšené nároky na vyššiu nervovú činnosť.
Príklady činností:
- práce na rebríku,
- vedenie všetkých dopravných prostriedkov,
- ošetrovanie imobilných pacientov neudržujúcich telesnú čistotu a nepokojných pacientov,
- operačné a iné výkony v zdravotníckych zariadeniach, asistencia pri nich, inštrumentovanie na operačných sálach,
- ošetrovanie chorých na resuscitačných oddeleniach,
- vykonávanie osobných prehliadok žien zadržaných a zaistených,
- výkon operatívnej činnosti,
- vyšetrovanie vo väzniciach a v miestach, kde sa vykonáva väzba.
1)
§ 20 ods. 1 zákona č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách.
2)
3)
ČSN 341 730 Predpisy pre pracovisko s rádioaktívnymi látkami.
4)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena zastupiteľstva v obci a prísediaceho súdu.
5)
§ 3 branného zákona.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 244/1991 Zb. o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a o používaní spravodajských prostriedkov.
Zákon č. 344/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície.
Zákon SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 244/1991 Zb. o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a o používaní spravodajských prostriedkov.
Zákon č. 344/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície.
Zákon SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
6)
Policajtom – vodičom referentom sa na účely poskytovania príplatku rozumie policajt, ktorý je držiteľom povolenia na vodičský preukaz a je ustanovený do funkcie inej, než je funkcia vodiča mechanika, veliteľa autodružstva alebo veliteľa autočaty.
7)
Výnos Federálneho ministerstva dopravy z 28. júna 1990 č. 18 000/90-0220, ktorým sa vydáva Predpis L 1 Spôsobilosť leteckého personálu civilného letectva, č. 279/1990 Zb.
8)
§ 12 ods. 1 písm. d) a e) a odsek 2 vyhlášky Českého banského úradu č. 67/1988 Zb. o banskej záchrannej službe.
§ 12 ods. 1 písm. d) a e) odsek 2 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 69/1988 Zb. o banskej záchrannej službe.
§ 12 ods. 1 písm. d) a e) odsek 2 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 69/1988 Zb. o banskej záchrannej službe.
9)
§ 5 ods. 2 zákona č. 32/1957 Zb.
10)
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR č. 20/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie, v znení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR č. 348/1991 Zb.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SR č. 50/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie, v znení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SR č. 227/1991 Zb.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR č. 20/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie, v znení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR č. 348/1991 Zb.
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SR č. 50/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie, v znení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SR č. 227/1991 Zb.
11)
§ 3 vyhlášky č. 235/1988 Zb. o zisťovaní a používaní priemerného zárobku.
14)
§ 5 až 9 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
15)
§ 6 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb.
17)
18)
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
19)
§ 16 zákona č. 32/1957 Zb.
20)
§ 33 ods. 1 a 4 zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
21)
§ 101 a 104 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 277 až 279 Občianskeho súdneho poriadku.
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 16/1983 Zb. o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia, a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách).
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 16/1983 Zb. o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia, a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách).
1)
§ 3 a 4 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
2)
Skutočnosť, či policajt uzavrel nový pracovnoprávny alebo iný obdobný vzťah bez zbytočných prieťahov, posudzuje služobný orgán individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na závažnosť dôvodov na strane policajta.
1)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky č. 59/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.