334/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 27.08.1991 do 15.01.1992
334
ZÁKON
z 10. júla 1991
o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | SLUŽOBNÝ POMER
Úvodné ustanovenia
§1
Tento zákon upravuje služobný pomer policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície (ďalej len „policajný zbor“).1)
§2
(1)
Policajt je v služobnom pomere k policajnému zboru.
(2)
V mene policajného zboru koná právne úkony vo veciach služobného pomeru riaditeľ policajného zboru a v rozsahu ním ustanovenom tiež vedúci organizačných celkov policajného zboru (ďalej len „služobný orgán“).
(3)
Vo vzťahu k policajtom povolaným na plnenie úloh Federálneho ministerstva vnútra1) koná právne úkony vo veciach služobného pomeru minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v rozsahu ním ustanovenom tiež služobné orgány Federálneho ministerstva vnútra.
PRVÁ HLAVA
VZNIK, ZMENY A SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§3 Podmienky prijatia a prijímacie konanie
(1)
Do služobného pomeru môže byť po prijímacom konaní prijatý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a
a)
je bezúhonný a má morálne vlastnosti potrebné na výkon služby,
b)
je fyzicky a duševne spôsobilý na výkon služby,
c)
spĺňa vzdelanie ustanovené pre funkciu, do ktorej má byť ustanovený,
d)
nie je členom politickej strany alebo politického hnutia2) a
e)
vykonal základnú (náhradnú) vojenskú službu, pokiaľ podlieha brannej povinnosti.
(2)
Občan, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne upovedomený.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o prijímacom konaní.
§4 Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer sa zakladá rozhodnutím služobného orgánu o prijatí občana do služobného pomeru.
(2)
Rozhodnutie o prijatí občana do služobného pomeru musí obsahovať deň vzniku služobného pomeru, inak je neplatné. Ďalej musí obsahovať ustanovenie do funkcie, vymenovanie do hodnosti, ustanovenie o skúšobnej dobe a miesto služobného pôsobiska.
(3)
Služobný pomer však nevznikne, ak občan nenastúpi službu v deň určený v rozhodnutí o prijatí do služobného pomeru bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v službe, alebo do týždňa neupovedomí o tejto prekážke služobný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru.
(4)
Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru musí byť vydané písomne a doručené občanovi, inak je neplatné.
(5)
Policajt skladá pri nástupe služby prísahu.
(6)
Služobná prísaha znie:
„Slávnostne vyhlasujem, že budem verný Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Budem čestným, statočným a disciplinovaným policajtom. Pri plnení všetkých služobných povinností sa budem spravovať ústavou a zákonmi a budem chrániť ústavné zriadenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, práva občanov a vnútorný poriadok.
Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily i schopnosti a nasadiť aj svoj život.
Tak prisahám!“.
(7)
Ak policajt odmietne zložiť služobnú prísahu, skončí sa jeho služobný pomer dňom, keď k odmietnutiu došlo.
§5 Skúšobná doba
(1)
V rozhodnutí o prijatí do služobného pomeru sa občanovi určí skúšobná doba v dĺžke 6 mesiacov.
(2)
V skúšobnej dobe nesmie policajt samostatne vykonávať služobné zákroky a služobné úkony.1)
§6 Hodnosti
Ustanovujú sa tieto hodnosti policajtov:
a)
práporčícke
rotný, strážmajster, nadstrážmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík,
rotný, strážmajster, nadstrážmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík,
b)
dôstojnícke
podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,
podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,
c)
generálske
generálmajor, generálporučík, generálplukovník.
generálmajor, generálporučík, generálplukovník.
Prepustenie
§16
(1)
Policajt bude prepustený zo služobného pomeru, ak
a)
preňho v dôsledku organizačných zmien nie je iné zaradenie,
b)
podľa posudku lekárskej komisie dlhodobo stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť na inú funkciu,
c)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu,
d)
porušil služobnú povinnosť obzvlášť hrubým spôsobom,
e)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo
f)
nespĺňa podmienky pre prijatie do služobného pomeru.
(2)
Policajt môže byť zo služobného pomeru prepustený, ak
a)
spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
b)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
(3)
O prepustení z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c), d) a e) sa musí rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa služobný orgán o dôvode prepustenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie policajtovi tiež doručiť. Ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný za dočasne neschopného služby pre chorobu alebo úraz.
§17
(1)
Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí sa v ňom uviesť dôvod prepustenia a skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možno zameniť s iným dôvodom, inak je neplatné.
(2)
Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení. Ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. d), keď policajt porušil služobnú povinnosť obzvlášť hrubým spôsobom úmyselne, alebo ak ide o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. e) alebo o prepustenie z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 2 písm. b), skončí sa služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
§18 Zákaz prepustenia v ochrannej dobe
(1)
Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, to je v dobe,
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného služby pre chorobu alebo úraz, pokiaľ si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil v opitosti alebo zneužitím omamného prostriedku,
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia poskytovaného v dobe dočasnej neschopnosti na výkon služby až do jeho skončenia; pri ochorení na tuberkulózu alebo chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania alebo
c)
keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo osamelý policajt trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.
(2)
Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. d) a e).
(3)
Ak bolo rozhodnutie o prepustení doručené policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 17 ods. 2 nezapočítava, ibaže policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.
§19 Strata hodnosti
Ak bol policajtovi súdom uložený trest straty hodnosti, skončí sa služobný pomer dňom, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
§20 Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže služobný orgán alebo policajt zrušiť služobný pomer aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní po doručení rozhodnutia služobnému orgánu alebo po písomnom oznámení policajta.
§21 Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
Ak sa zruší rozhodnutie o skončení služobného pomeru, služobný pomer naďalej trvá bez prerušenia so všetkými právami a povinnosťami. Ak policajt oznámi najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone služby, platí, pokiaľ sa policajt a služobný orgán nedohodnú inak, že sa služobný pomer skončí uvoľnením uplynutím dvoch mesiacov. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.
§22 Potvrdenie o služobnom pomere a služobné posudky
(1)
Najneskôr v deň doručenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi posudok o jeho služobnej činnosti.
(2)
Ak služobný orgán podáva inému orgánu alebo organizácii posudok o služobnej činnosti policajta, musí policajta s jeho obsahom oboznámiť a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Iné informácie o policajtovi je služobný orgán oprávnený podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje inak.
(3)
Pri skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi, prípadne zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o služobnom pomere a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku, záväzky policajta voči policajnému zboru a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sú vykonávanú zo služobného príjmu policajta zrážky a skutočnosti rozhodné pre hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie poskytované podľa osobitných predpisov.5)
DRUHÁ HLAVA
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§23 Služobná disciplína
Služobná disciplína zaväzuje policajta k dôslednému plneniu služobných povinností ustanovených zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozkazmi nadriadených.
§24 Základné povinnosti policajta
(1)
Policajt je povinný
a)
plniť dôsledne a presne úlohy uložené mu zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené mu rozkazmi nadriadených, pokiaľ bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať riadne službu,
c)
oznámiť svojmu nadriadenému závady a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon služby, a hroziacu škodu,
d)
dodržiavať pri výkone služby pravidlá služobnej zdvorilosti,
e)
zachovávať mlčanlivosť o veciach, s ktorými sa oboznámil pri výkone služby alebo v súvislosti s výkonom služby.
(2)
Zárobkovú činnosť na základe pracovného alebo obdobného pomeru môže policajt vykonávať len so súhlasom služobného orgánu. To platí obdobne o činnosti policajta v orgánoch spoločností zaoberajúcich sa zárobkovou činnosťou.
(3)
Ak sa policajt domnieva, že rozkaz jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný nadriadeného na to upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, je policajt povinný ho splniť. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť ohlási bez zbytočného odkladu vyššiemu nadriadenému. V týchto prípadoch sa vyhotoví písomný záznam.
§25 Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a)
organizovať, riadiť a kontrolovať výkon služby,
b)
zabezpečovať, aby policajti boli na výkon služby náležite vycvičení a vyškolení,
c)
oceňovať záslužné činy a príkladné plnenie služobných povinností a vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
§26 Disciplinárna právomoc
Nadriadený v rozsahu svojej právomoci udeľuje disciplinárne odmeny a ukladá disciplinárne tresty.
§27 Disciplinárne odmeny
(1)
Disciplinárnymi odmenami sú:
a)
peňažný dar,
b)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností.
§28 Disciplinárny priestupok
(1)
Disciplinárnym priestupkom je zavinené porušenie základných povinností policajta, pokiaľ nejde o trestný čin alebo priestupok.
(2)
Ako disciplinárny priestupok sa vybavuje aj konanie policajta, ktoré má znaky trestného činu alebo priestupku, pokiaľ tak ustanovuje zákon.6)
§29 Disciplinárne tresty
(1)
Disciplinárnymi trestami sú:
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie funkčného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom priestupku, ktorého sa policajt dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho trestu, na dobu najviac šiestich mesiacov,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň až na dobu jedného roka,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
(2)
Disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti rotného, podporučíka alebo generálmajora.
(3)
Disciplinárny trest zákazu činnosti a prepadnutie veci možno uložiť len za konanie majúce znaky priestupku a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.7) Tieto disciplinárne tresty možno uložiť samostatne alebo spoločne, a to aj s disciplinárnym trestom zníženia funkčného platu alebo zníženia hodnosti o jeden stupeň.
(4)
Disciplinárnym trestom zákazu činnosti nemožno policajtovi uložiť zákaz výkonu funkcie.
(5)
Disciplinárny trest zákazu činnosti sa vykoná aj vtedy, ak sa policajtovi, ktorému bol tento disciplinárny trest uložený, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu zákazu činnosti rozhoduje služobný orgán, ktorý trest uložil.
Ukladanie disciplinárnych trestov
§30
(1)
Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť úplne a presne zistený skutkový stav. Nadriadený musí vypočuť tiež toho, kto podal podnet. Policajtovi sa musí dať pred uložením disciplinárneho trestu možnosť sa k podnetu vyjadriť, obhajovať sa a navrhovať dôkazy.
(2)
Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny výčitka za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho priestupku, disciplinárny trest sa neuloží.
(3)
Za konanie majúce znaky priestupku ublíženia na cti a priestupkov ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia alebo proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami môže byť uložený disciplinárny trest len vtedy, ak podala podnet postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárny trest uložený až po neúspešnom pokuse o zmier.8)
(4)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na jeho okolnosti, na následky, na mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.
(5)
Ak je spoľahlivo preukázaná výška škody, rozhodne služobný orgán tiež o nároku na náhradu škody.
§31
(1)
Za disciplinárny priestupok alebo za konanie majúce znaky priestupku možno disciplinárny trest uložiť najskôr nasledujúci deň po jeho spáchaní, najneskôr však do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho spáchaní dozvedel najbližší nadriadený policajta. Ak je konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína lehota 30 dní pre uloženie disciplinárneho trestu dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto vyšetrovania. Disciplinárny trest možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku alebo priestupku.
(2)
Disciplinárny trest za konanie, ktoré má znaky trestného činu, možno uložiť len do 30 dní odo dňa, keď sa o výsledkoch konania alebo o tomto konaní dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených policajta. Lehota, do ktorej najneskôr môže byť v týchto prípadoch uložený disciplinárny trest, sa spravuje premlčacou dobou ustanovenou osobitným predpisom.9)
§32
(1)
Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený súdom; ak bol disciplinárny trest uložený skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2)
Disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak bol disciplinárny priestupok odpustený alebo ak sa na trestný čin vzťahuje amnestia.
(3)
Disciplinárne tresty odpúšťa minister vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§33 Zahladenie disciplinárneho trestu
(1)
Ak sa policajt nedopustil v priebehu jedného roka od právoplatného uloženia disciplinárneho trestu ďalšieho disciplinárneho priestupku alebo konania majúceho znaky priestupku, je disciplinárny trest zahladený a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený. Ak disciplinárny trest zákazu činnosti neskončil v tejto dobe, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2)
Nadriadený (§ 26) môže aj pred uplynutím doby uvedenej v predchádzajúcom odseku rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho trestu, ak policajt výkonom služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bol uložený disciplinárny trest zákazu činnosti, môže tak urobiť najskôr po uplynutí polovice výkonu tohto trestu.
§34 Použitie osobitných predpisov
Pri prejednávaní konania policajta, ktoré má znaky priestupku, sa postupuje podľa osobitných predpisov,7) ak ide o
a)
rozhodovanie, či konanie policajta má všetky znaky priestupku potrebné na určenie viny,
b)
rozhodovanie o prepadnutí veci, zákaze činnosti a upustení od výkonu jeho zvyšku,
c)
posudzovanie, či bola zmeškaná lehota na podanie podnetu,
d)
určovanie blízkej osoby,
e)
zisťovanie výšky spôsobenej škody.
TRETIA HLAVA
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A SLUŽOBNÉ VOĽNO
§35 Základný čas služby v týždni
(1)
Dĺžka základného času služby v týždni sa spravuje všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.
(2)
Služobný orgán môže ustanoviť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.
§36 Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Pokiaľ to povaha služby vyžaduje, môže byť služba rozvrhnutá nerovnomerne; priemerný týždenný čas služby nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždennom, presahovať hranicu ustanovenú pre dĺžku základného času služby v týždni.
(2)
O rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje príslušný služobný orgán; určí tiež začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej služby môže byť najviac 12 hodín.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, za ktorých môže byť čas služby v týždni rozvrhnutý inak ako podľa predchádzajúcich odsekov.
§37 Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby policajt mal medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 32 hodín.
§38 Prestávky v službe
(1)
Policajt má najdlhšie po každých piatich hodinách nepretržitého výkonu služby nárok na prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.
(2)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa prestávky na jedenie a oddych započítavajú do základného času služby.
§39 Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, je policajt povinný vykonávať službu nad určený základný čas služby v týždni.
(2)
Ak policajt vykonáva službu nad ustanovený základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu výkonu tejto služby náhradné voľno; náhradné voľno sa musí poskytnúť do jedného mesiaca, a ak to nie je možné z dôležitého záujmu služby, poskytne sa policajtovi za každú hodinu výkonu takej služby odmena vo výške zodpovedajúcej jeho priemernému hodinovému služobnému príjmu. Za službu v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok alebo za službu v noci sa odmena zvyšuje o 33 %.
(3)
Nocou sa rozumie čas od 22 hodín do 6 hodín.
(4)
Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na 6 hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí byť vždy najmenej 24 hodín.
§40 Služobná pohotovosť a dosiahnuteľnosť
(1)
Policajtovi možno nariadiť v dôležitom záujme služby služobnú pohotovosť alebo dosiahnuteľnosť.
(2)
Za služobnú pohotovosť a dosiahnuteľnosť patrí policajtovi osobitná odmena.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky pre nariaďovanie služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti a výšku osobitnej odmeny poskytovanej za služobnú pohotovosť a dosiahnuteľnosť.
§41 Vznik nároku na dovolenku
(1)
Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak v ňom vykonával službu aspoň 60 dní.
(2)
Za kalendárny rok, v ktorom vznikol alebo sa skončil služobný pomer, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky, aj keď nesplnil podmienku uvedenú v odseku 1.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré doby sa posudzujú ako doba výkonu služby.
§42 Dĺžka dovolenky
(1)
Základná dĺžka dovolenky je päť týždňov.
(2)
Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac trvania služobného pomeru v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Ak služobný pomer vznikne najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky aj za tento kalendárny mesiac; za kalendárny mesiac, v ktorom sa služobný pomer skončil, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky, len ak v tomto mesiaci trval služobný pomer najmenej 15 dní.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§43
(1)
Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 41 ods. 1. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.
(2)
Nástup dovolenky určuje služobný orgán, a to s prihliadnutím na záujmy služby aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky sa musí policajtovi oznámiť najmenej 15 dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí.
(3)
Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je služobný orgán povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Služobný orgán je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ne má nárok.
(4)
Služobný orgán nemôže určiť čerpanie dovolenky na dobu, keď je policajt uznaný za neschopného na službu pre chorobu alebo úraz, ani na dobu, po ktorú je policajtka na materskej dovolenke. Na dobu trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v službe môže služobný orgán určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
(5)
Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na čas jeho dovolenky pripadá v celoročnom priemere.
(6)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže služobný orgán zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§44
(1)
Dovolenka sa prerušuje, ak policajt je v čase čerpania dovolenky uznaný za neschopného služby pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje tiež nástupom materskej dovolenky.
(2)
Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom služby, nezapočítava sa do dovolenky.
§45 Služobný príjem za čas dovolenky
(1)
Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný príjem, ktorý tvoria jednotlivé zložky služobného príjmu určené mesačným výmerom, na ktoré mal nárok v deň predchádzajúci dňu nástupu dovolenky; premenlivé príplatky a odmeny sa do služobného príjmu za čas dovolenky nezapočítavajú. Na žiadosť policajta sa musí služobný príjem splatný počas dovolenky vyplatiť už pred nástupom dovolenky.
(2)
Policajtovi patrí za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške služobného príjmu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky, pokiaľ dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka.
§46 Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak sa služobný pomer policajta skončí po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, na ktorú mu nevznikol nárok, je povinný vrátiť služobný príjem vyplatený mu za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok, len ak sa skončil služobný pomer prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. d) a e) alebo stratou hodnosti.
§47 Dodatková dovolenka
(1)
Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo zvlášť obťažnú službu, má nárok tiež na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak túto službu vykonáva len po časť kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky.
(2)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 45 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorá služba je zdraviu škodlivá alebo zvlášť obťažná.
§48 Služobné voľno
(1)
Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať službu, má nárok na udelenie služobného voľna.
(2)
Služobné voľno bez nároku na služobný príjem sa poskytne policajtovi po dobu, po ktorú sa mu poskytuje peňažná pomoc podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení alebo príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa.
(3)
Policajtovi sa môže poskytnúť, ak o to z vážnych dôvodov požiada, služobné voľno bez nároku na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas.
(4)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu sa poskytuje služobné voľno pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky v službe a v akom rozsahu patrí služobný príjem po dobu tohto služobného voľna.
ŠTVRTÁ HLAVA
NÁLEŽITOSTI POLICAJTOV A NÁHRADY SLUŽOBNÝCH VÝDAVKOV
§49 Náležitosti
(1)
Policajt má nárok na peňažné a naturálne náležitosti.
(2)
Peňažnými náležitosťami sú:
a)
služobný príjem, ktorý tvorí funkčný plat, hodnostný plat, prídavok za výsluhu rokov, príplatky a odmeny,
b)
osobitné jednorazové peňažné náležitosti.
(3)
Naturálnymi náležitosťami sú vecné plnenia potrebné na výkon služby.
(4)
Federálne ministerstvo vnútra po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Federálnym ministerstvom financií ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky a podrobnosti nároku na jednotlivé druhy náležitostí, ich výšku a výplatné termíny.
§50 Splatnosť služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa vypláca za kalendárny mesiac.
(2)
Pri skončení služobného pomeru je služobný príjem splatný v deň skončenia služobného pomeru.
§51 Výplata služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa vypláca spravidla v čase služby a na pracovisku. Ak sa policajt nemôže dostaviť na výplatu z vážnych dôvodov, prípadne ak vykonáva službu na vzdialenom pracovisku, zašle sa mu služobný príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr nasledujúci deň na náklady a nebezpečenstvo služobného orgánu.
(2)
Služobný orgán predloží policajtovi na jeho žiadosť na nahliadnutie doklady, na ktorých základe sa jeho služobný príjem vypočítal.
(3)
Policajt môže na prijatie svojho služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu; bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť služobný príjem inej osobe, len pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis. To sa vzťahuje aj na výplatu osobitných jednorazových peňažných náležitostí, náhrad výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom služby, výchovného a jednorazovej a peňažnej výpomoci.
(4)
Na žiadosť policajta je služobný orgán povinný pri výplate služobného príjmu, prípadne iných peňažných plnení v prospech policajta, po vykonaní prípadných zrážok zo služobného príjmu podľa príslušných právnych predpisov, poukázať sumu určenú policajtom na jeho účet v česko-slovenskom peňažnom ústave.
§52 Zrážky zo služobného príjmu
(1)
Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať len na základe písomného súhlasu policajta. Inak možno zo služobného príjmu zraziť len
a)
daň zo mzdy,
b)
sumy prepadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého peňažného trestu,
c)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným služobným orgánom, súdom, orgánmi miestnej samosprávy alebo orgánmi miestnej štátnej správy,
d)
preplatky na dávkach nemocenskej starostlivosti, pokiaľ je policajt povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
e)
neprávom prijaté sumy dávok sociálneho zabezpečenia, pokiaľ je policajt povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
f)
sumy rodičovského príspevku a ostatných dávok poskytovaných štátom, ktoré je policajt povinný vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
g)
nevyúčtovaný preddavok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,
h)
služobný príjem vyplatený za dovolenku alebo jej časť, pokiaľ je policajt povinný ho vrátiť pri skončení služobného pomeru.
(2)
O výkone rozhodnutia zrážkami zo služobného príjmu platia všeobecne záväzné právne predpisy.10)
(3)
Poradie zrážok zo služobného príjmu sa spravuje právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.11)
§53 Náhrady výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom služby
(1)
Policajtovi patrí náhrada cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných povinností; takisto mu patrí náhrada za používanie vlastných predmetov potrebných na výkon služby, ak ich používa so súhlasom služobného orgánu.
(2)
Federálne ministerstvo vnútra po prerokovaní s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Federálnym ministerstvom financií ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky nároku na náhradu výdavkov uvedených v odseku 1, jej výšku a ďalšie podrobnosti.
§54 Jednorazová peňažná výpomoc
V mimoriadnych, osobitne odôvodnených prípadoch sa môže policajtovi na jeho žiadosť poskytnúť jednorazová nenávratná peňažná výpomoc. O priznaní jednorazovej peňažnej výpomoci a jej výške rozhoduje služobný orgán; pri rozhodovaní môže prihliadnuť na stanovisko príslušného odborového orgánu.
PIATA HLAVA
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE SLUŽBY
§55 Povinnosti služobného orgánu
(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone služby zabezpečuje služobný orgán.
(2)
Služobný orgán je najmä povinný
a)
dbať pri tvorbe predpisov na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,
b)
kontrolovať dodržiavanie predpisov, rozkazov a pokynov vydaných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,
c)
zisťovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania a sústavne vytvárať podmienky pre predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom policajt vykonáva službu.
(3)
Všeobecne záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby policajtov vydáva Federálne ministerstvo vnútra.
§56 Povinnosti policajta
Policajt je najmä povinný
a)
používať pri výkone služby predpísané ochranné zariadenia a prostriedky,
b)
zúčastňovať sa na školeniach a výcviku vykonávanom v záujme zvyšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby a podrobiť sa skúškam z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone služby ustanoveným právnym predpisom a lekárskym prehliadkam,
c)
včas oznamovať nadriadenému nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie pri výkone služby.
§57 Štátny odborný dozor
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone služby upravuje osobitný predpis.12)
ŠIESTA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV
§58 Podmienky pre výkon služby
(1)
Služobné orgány vytvárajú podmienky pre riadny, hospodárny a pokiaľ možno bezpečný výkon služby.
(2)
Služobné orgány sú pre policajtov najmä povinné
a)
zabezpečovať zdravotnícku starostlivosť,
b)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
c)
starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,
d)
vytvárať priaznivé podmienky pre závodné stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy,
e)
zabezpečovať riadne ubytovanie.
§59 Dohoda o zvýšení vzdelania
(1)
Policajný zbor môže s policajtom uzavrieť dohodu, ktorou sa policajný zbor zaväzuje umožniť mu zvýšenie vzdelania a policajt sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť.
(2)
Dohoda o zvýšení vzdelania sa musí uzavrieť písomne a musia v nej byť uvedené
a)
stupeň vzdelania a forma jeho získania,
b)
odbor štúdia,
c)
čas, po ktorý sa policajt zaväzuje zotrvať po skončení štúdia v služobnom pomere, a
d)
celková suma, ktorú možno od policajta požadovať ako úhradu nákladov,
inak je dohoda neplatná.
inak je dohoda neplatná.
(3)
Povinnosť uhradiť náklady podľa odseku 1 nevznikne, ak sa služobný pomer policajta skončil prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b).
(4)
Federálne ministerstvo vnútra stanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o podmienkach zvýšenia vzdelania policajtov podľa predchádzajúcich ustanovení; môže tiež ustanoviť, kedy možno policajtovi úhradu nákladov úplne alebo čiastočne odpustiť.
§60 Uloženie zvrškov a dopravných prostriedkov
Služobné orgány sú povinné zaistiť bezpečnú úschovu zvrškov a osobných predmetov, ktoré policajti obvykle nosia do služby, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov policajtov, pokiaľ ich používajú na cestu do služby a späť; za obvyklý dopravný prostriedok na cestu do služby a späť sa na tento účel nepovažuje osobný automobil.
§61 Preventívna rehabilitácia
(1)
Policajtom sa poskytuje na upevnenie ich telesnej zdatnosti, telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v dĺžke dvoch týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Policajtom s oslabeným zdravím sa poskytuje na základe lekárskeho odporúčania preventívna rehabilitácia v dĺžke dvoch týždňov v kalendárnom roku formou kúpeľného liečenia spojeného s časťou dovolenky.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky pre poskytovanie a priebeh preventívnej rehabilitácie.
§62 Starostlivosť o policajtov so zmenenou schopnosťou na výkon služby
Ak schopnosť policajta na výkon služby je zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie pre výkon služby.
Osobitné podmienky pre výkon služby policajtiek
§63
(1)
Policajtka nesmie byť ustanovená do funkcie ani sa nesmie zaraďovať do služieb, ktorých výkon je pre ňu fyzicky neprimeraný, škodí jej organizmu alebo ohrozuje jej materské poslanie.
(2)
Tehotná policajtka nesmie byť takisto ustanovená do funkcie ani sa nesmie zaraďovať do služieb, ktorých výkon podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo zo zdravotných dôvodov spočívajúcich v jej osobe. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode.
§64
Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako jeden rok nesmie sa zaraďovať do nočných služieb, do služieb vykonávaných nad základný čas služby v týždni, do služobnej pohotovosti alebo dosiahnuteľnosti. Do služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti sa nesmie zaraďovať tiež policajtka, ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.
§65
Ak tehotná policajtka vykonáva funkciu, ktorej výkon je tehotnej policajtke zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je služobný orgán povinný premiestniť ju dočasne na funkciu, ktorá je pre ňu vhodná a v ktorej môže dosahovať rovnaký služobný príjem ako v doterajšej funkcii. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
§66
(1)
Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako jeden rok nesmie sa vysielať na služobnú cestu.
(2)
Policajtka starajúca sa aspoň o jedno dieťa staršie ako jeden rok môže byť v dobe, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce služobného pôsobiska alebo preložená na inú funkciu do iného miesta služobného pôsobiska len so svojím súhlasom.
(3)
Ustanovenie predchádzajúce odseku platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.
§67
(1)
Služobný orgán je povinný pri zaraďovaní do služby prihliadať tiež na potreby policajtiek starajúcich sa o deti.
(2)
Služobný orgán určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby alebo čas služby inak vhodne upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.
§68
(1)
Nárok policajtiek na materskú dovolenku a na prestávku na dojčenie sa spravuje predpismi platnými pre pracovníčky v pracovnom pomere.13)
(2)
Ak policajtka požiada služobný orgán o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je služobný orgán povinný jej žiadosti vyhovieť.
SIEDMA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY
Prvý oddiel
Zodpovednosť policajta za škodu
§69 Všeobecná zodpovednosť
(1)
Policajt zodpovedá policajnému zboru za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)
Ak bola škoda spôsobená tiež porušením povinnosti zo strany policajného zboru, zodpovednosť policajta sa pomerne obmedzí.
§70 Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
(1)
Od policajta, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode alebo neohlásil hroziacu škodu, môže služobný orgán požadovať, aby prispel na úhradu škody, ktorá bola spôsobená policajnému zboru, a to v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, pokiaľ škodu nemožno nahradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti, na výšku a povahu škody, ako aj na osobné a majetkové pomery policajta, ktorý povinnosť nesplnil. Výška náhrady škody nesmie však presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho hrubého mesačného služobného príjmu.
(2)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví po prerokovaní s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Federálnym ministerstvom financií spôsob výpočtu hrubého mesačného služobného príjmu.
Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať
§71
(1)
Ak policajt prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za hodnoty zverené na vyúčtovanie (hotovosti, ceniny, materiálové zásoby, tovar a iné hodnoty), zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohode sa môže s policajtom súčasne dojednať, že ak bude vykonávať službu s viacerými policajtami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za schodok spoločne.
(2)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
(3)
Policajt sa zbaví zodpovednosti úplne, prípadne čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
§72
(1)
Policajt, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak je premiestňovaný alebo prekladaný na inú funkciu, alebo pokiaľ policajný zbor v čase do jedného mesiaca od dôjdenia jeho písomného upozornenia neodstráni závady v podmienkach výkonu služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže policajt od dohody odstúpiť, ak na pracovisku je ustanovený iný policajt alebo ustanovený iný vedúci pracoviska alebo jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť služobnému orgánu písomne.
(2)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia služobného pomeru alebo dňom oznámenia o odstúpení od tejto dohody.
§73 Zodpovednosť za stratu zverených predmetov
Policajt zodpovedá za stratu súčastí výstroja, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na písomné potvrdenie. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti
§74
O náhrade škody rozhoduje služobný orgán, ak nedôjde k dohode o náhrade škody.
§75
Policajt nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a počínal si pritom spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil v stave, keď bez vlastného zavinenia nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Rozsah náhrady škody
§76
(1)
Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju neodčinil uvedením do predošlého stavu.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého policajta trojnásobok jeho hrubého mesačného služobného príjmu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená
a)
na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov,
b)
v opitosti, ktorú si policajt sám privodil, alebo v dôsledku toho, že zneužil omamné prostriedky.
(3)
Ak škodu spôsobil tiež policajný zbor, je policajt povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(4)
Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, je každý z nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne, zodpovedá za celú škodu.
§77
(1)
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým policajtom určí podiel náhrady podľa pomeru ich hrubých služobných príjmov, pričom služobný príjem príslušného nadriadeného a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.
(2)
Podiel náhrady ustanovený podľa odseku 1 nesmie u jednotlivých policajtov, s výnimkou príslušného nadriadeného a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich hrubému mesačnému služobnému príjmu. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, sú povinní uhradiť zvyšok príslušný nadriadený a jeho zástupca podľa pomeru svojich hrubých služobných príjmov.
(3)
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných policajtov, uhrádza schodok tento policajt podľa miery svojho zavinenia. Zostávajúcu časť schodku uhrádzajú všetci spoločne zodpovední policajti podielmi určenými podľa predchádzajúceho odseku.
§78
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase poškodenia alebo straty. Ak je určená maloobchodná cena, vychádza sa z tejto ceny a prihliada sa na opotrebenie veci.
§79
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť výšku náhrady škody nižšou sumou, než je skutočná škoda, prípadne než je trojnásobok hrubého mesačného služobného príjmu. Ak ide o škodu spôsobenú v opitosti alebo v dôsledku zneužitia omamných prostriedkov alebo o škodu na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo o škodu spôsobenú stratou zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť iba odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.
(2)
Ak škodu spôsobil z nedbanlivosti policajt pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody úplne upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie policajta alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku jeho malej skúsenosti, alebo ak došlo pri dopravnej nehode k vážnemu poškodeniu jeho zdravia.
(3)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na výšku a povahu škody, na to, ako k nej došlo, na doterajšie plnenie služobných povinností policajtom a na jeho osobné a majetkové pomery.
(4)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.
§80
(1)
Výšku náhrady škody určuje služobný orgán po prerokovaní s policajtom tak, aby sa dohoda o náhrade škody mohla uzavrieť, prípadne aby sa rozhodnutie o náhrade škody policajtovi oznámilo bez zbytočného odkladu.
(2)
Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne služobný orgán o povinnosti policajta uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.
Druhý oddiel
Zodpovednosť policajného zboru za škodu
§81 Všeobecná zodpovednosť
(1)
Ak bola policajtovi spôsobená pri výkone služby alebo priamo v súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá mu za ňu policajný zbor.
(2)
Policajný zbor zodpovedá policajtovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia služobných úloh služobné orgány.
Zodpovednosť za škodu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§82
(1)
Ak pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu policajta na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú policajný zbor. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, pokiaľ ho mimoriadne nepovolal na pracovisko (zhromaždisko) služobný orgán.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon služby.
(3)
Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá policajný zbor, ak v ňom vykonával službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorá ho postihla. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok tam uvedených.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do tohto zoznamu a za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§83
(1)
Policajný zbor sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že postihnutý policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b)
škodu si privodil postihnutý policajt svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných omamných prostriedkov a policajný zbor nemohol škode zabrániť,
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Policajný zbor sa zbaví zodpovednosti čiastočne, ak preukáže, že
a)
postihnutý policajt porušil svojím zavinením právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin škody bola opitosť alebo zneužitie iných omamných prostriedkov postihnutým policajtom,
c)
policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa policajný zbor zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt podľa miery svojho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však policajný zbor aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Pri posudzovaní, či policajt porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, nemožno sa odvolávať len na všeobecné ustanovenia, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
(5)
Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika služby.
§84
Policajný zbor sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz
a)
pri služobnom zákroku, alebo
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku, pokiaľ policajt tento stav úmyselne nevyvolal.
§85
(1)
Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je policajný zbor povinný v rozsahu, v ktorom zodpovedá za škodu, poskytnúť
a)
náhradu za stratu na služobnom príjme,
b)
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
c)
náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d)
náhradu vecnej škody,
e)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
§86
(1)
Náhrada za stratu na služobnom príjme počas neschopnosti policajta na službu sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným príjmom v chorobe alebo nemocenským rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu alebo pri uznaní plnej alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu s čistým služobným príjmom (zárobkom) oprávneného po úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným, čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu alebo s príspevkom za službu sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí oprávnenému najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.
(3)
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške a za podmienok ustanovených právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.14)
(4)
Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon služby sa zmenila alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu, ktorý mu bol spôsobený trestným činom, pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení zvláštnych úloh uložených služobnými orgánmi, pri práci s výbušninami, s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným alebo infekčným materiálom alebo za iných obdobne nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 15 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs. Ak však došlo k takému úrazu za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky 100 000 Kčs. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 15 000 Kčs a najviac 60 000 Kčs patrí za podmienok ustanovených v prvej vete aj oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon služby sa zmenila alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
§87
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je policajný zbor povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých,
e)
náhradu vecnej škody.
§88
(1)
Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú tomu, kto tieto náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa osobitných predpisov.15)
(2)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z čistého služobného príjmu zomretého. Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
(3)
Jednorazové odškodnenie pozostalých sa spravuje právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.
(4)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom.
§89
(1)
Policajný zbor môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, prípadne rodičom zomretého príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, aj keď za poškodenie na zdraví zomretého policajta nezodpovedá.
(2)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, ktoré sú obdobne nebezpečné a zvlášť nebezpečné, určovanie výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a ustanoví postup služobných orgánov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania; môže tiež ustanoviť potrebné odchýlky pre poskytovanie náhrady za bolesť, a v ktorých prípadoch možno poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých vyššou sumou.
§90
(1)
Ak sa zmenia podstatne pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.
(2)
Ak právny predpis, vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, ustanoví nové podmienky, výšku a spôsob náhrady za stratu na zárobku prislúchajúcu pracovníkom po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,16) spravujú sa ním aj podmienky, výška a spôsob náhrady za stratu na služobnom príjme patriacej policajtom po skončení neschopnosti na službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania.
(3)
Federálne ministerstvo vnútra môže ustanoviť po dohode s Federálnym ministerstvom financií všeobecne záväzným právnym predpisom vyššie limity jednorazového mimoriadneho odškodnenia, než ustanovuje tento zákon.
§91 Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
(1)
Policajný zbor zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním na určenom alebo obvyklom mieste.
(2)
Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré služobný orgán neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá policajný zbor len do sumy 2000 Kčs. Ak škoda na týchto veciach bola spôsobená iným policajtom alebo pracovníkom policajného zboru alebo ak služobný orgán tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza sa škoda bez obmedzenia.
(3)
Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil služobnému orgánu bez zbytočného odkladu najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§92 Zodpovednosť za škodu na veci
(1)
Ak policajt utrpel škodu na veci v súvislosti s výkonom služby, zodpovedá za ňu policajný zbor.
(2)
Ak policajt utrpel škodu na veci pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku, zodpovedá za ňu policajný zbor, ak tento stav policajt sám nevyvolal a počínal si spôsobom primeraným okolnostiam. Policajt má tiež nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri odvracaní škody.
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
§93
(1)
O náhrade škody rozhoduje služobný orgán.
(2)
Ak služobný orgán preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť policajného zboru sa pomerne obmedzí.
§94
Policajný zbor je povinný uhradiť policajtovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o služobných úrazoch, s výnimkou ustanovení o jednorazovom mimoriadnom odškodnení a o jednorazovom odškodnení pozostalých.
§95
(1)
Ak policajný zbor poškodenému nahradil škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ sa vopred nedohodlo inak.
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má policajný zbor, ktorý škodu uhradil, nárok na náhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval alebo vykonával službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorá ho postihla, a to v rozsahu zodpovedajúcom dobe, po ktorú pracoval alebo vykonával službu v týchto organizáciách za uvedených podmienok.
ÔSMA HLAVA
NÁROKY SÚVISIACE SO SKONČENÍM SLUŽOBNÉHO POMERU
§96 Odchodné
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer trval aspoň šesť rokov a skončil sa uvoľnením alebo prepustením podľa § 16 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2 písm. a), patrí odchodné.
(2)
Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, je odchodné za šesť rokov trvania služobného pomeru suma vo výške posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu tretinu hrubého mesačného služobného príjmu až do výšky jeho deväťnásobku.
(3)
Policajtovi, ktorý ku dňu skončenia služobného pomeru splní podmienky nároku na starobný dôchodok alebo tieto podmienky splní do troch mesiacov odo dňa skončenia služobného pomeru, sa odchodné uvedené v odseku 2 znižuje o jednu tretinu.
(4)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa
a)
§ 16 ods. 1 písm. c), sa odchodné uvedené v odseku 2 znižuje o dve tretiny; výška tohto odchodného je však najmenej suma hrubého mesačného služobného príjmu,
b)
§ 16 ods. 1 písm. d), sa odchodné uvedené v odseku 2 znižuje o dve tretiny; výška tohto odchodného však môže byť najviac suma hrubého mesačného služobného príjmu.
(5)
Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu zákon tento nárok zachová.
§97 Platové vyrovnanie
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a), patrí platové vyrovnanie, ak nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo na príspevok za službu.
(2)
Platové vyrovnanie do výšky posledného čistého mesačného služobného príjmu sa poskytuje od začatia zárobkovej činnosti alebo od začiatku poskytovania príspevku pred nástupom do zamestnania do uplynutia šiestich mesiacov od skončenia služobného pomeru.
Príspevok za službu
§98
(1)
Príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) až c) a v ods. 2 písm. a).
(2)
Pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.
(3)
Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov.
§99
(1)
Príspevok je 20 % služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň 10 rokov. Za každý ďalší ukončený rok služby sa príspevok zvyšuje o 1 % služobného príjmu.
(2)
Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných päť kalendárnych rokov pred skončením služobného pomeru.
(3)
Príspevok podľa predchádzajúcich odsekov však nesmie presiahnuť najvyššiu výmeru starobného dôchodku ustanovenú ku dňu vzniku nároku na dôchodok zo zamestnania III. pracovnej kategórie.
§100
(1)
Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných predpisov17) patrí vyšší príspevok.
(2)
Pri súbehu nárokov na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému príspevok, pokiaľ sa tento dôchodok nevypláca.
§101
(1)
Príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako čiastočný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia.
(2)
Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.18)
Úmrtné
§102
(1)
Ak sa skončí služobný pomer úmrtím policajta, patrí pozostalým úmrtné.
(2)
Na účely tohto zákona sa za pozostalých považujú manžel, manželka, nezaopatrené deti19) a rodičia alebo ďalšie osoby, pokiaľ boli na zomretého odkázaní výživou.
(3)
Výška úmrtného je trojnásobok posledného hrubého mesačného služobného príjmu zomretého policajta.
§103
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o nárokoch súvisiacich so skončením služobného pomeru.
DEVIATA HLAVA
USTANOVENIA O KONANÍ
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§104 Účastníci konania
Účastníkmi konania vo veciach služobného pomeru sú policajný zbor1) a policajt alebo pozostalý po policajtovi.
§105
(1)
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do protokolu u služobného orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa navrhuje.
(3)
Na žiadosť účastníka konania musí byť prijatie podania potvrdené.
§106 Rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie služobného orgánu musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, ktorý služobný orgán rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie služobného orgánu a doručené policajtovi.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá povinnosť plniť, určí pre ňu služobný orgán lehotu.
(3)
V odôvodnení rozhodnutia služobný orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
(4)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a ku ktorému služobnému orgánu.
(5)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
(6)
Rozhodnutie služobného orgánu, ktoré bolo doručené a proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak je právoplatné alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie vykoná služobný orgán; rozhodnutie vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorý nie je v služobnom pomere podľa tohto zákona, vykoná súd na návrh služobného orgánu.
§107 Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo služobnému orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
(3)
O začatí konania upovedomí služobný orgán všetkých účastníkov konania.
§108 Postúpenie
Ak služobný orgán nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníkov konania.
§109 Práva a povinnosti účastníkov konania
(1)
Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali konanie a nespôsobili jeho prieťahy.
(2)
Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a vyhotovovať si z nich výpisy.
(3)
Služobný orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.
(4)
Služobný orgán je povinný urobiť opatrenia, aby nahliadnutím do spisov nebolo porušené štátne alebo služobné tajomstvo.
§110 Dožiadanie
Ak služobný orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať iný služobný orgán; dožiadaný služobný orgán vykoná tento úkon bez zbytočného odkladu.
§111
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb včítane účastníkov konania, odborné posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.
(3)
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4)
Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§112 Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu včítane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií, uhrádza tento orgán. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník.
(2)
Služobný orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká.
(3)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.
(4)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými predpismi.20)
Druhý oddiel
Preskúmavanie rozhodnutí
§113 Odvolacie konanie
(1)
Proti rozhodnutiu služobného orgánu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe, do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu, potvrdeniu o služobnom pomere a služobnému posudku v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený. Odvolanie sa podáva u služobného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(2)
Pokiaľ policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného služobného orgánu, platí, že ho podal včas a u príslušného služobného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie doručené.
(3)
Služobný orgán príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov, policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(4)
Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o náhrade škody a proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nevyhovujúci.
(5)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní od podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(6)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
§114 Odvolací orgán
(1)
Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal; o odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa policajného zboru rozhodne riaditeľ policajného zboru.
(2)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bez zbytočného odkladu najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii (§ 115).
§115 Poradné komisie
(1)
Odvolacie orgány zriaďujú na prerokovanie odvolania poradné komisie. Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a z ďalších najmenej siedmich členov. Odvolanie prerokúva poradná komisia v trojčlenných senátoch. Zloženie senátu určí predseda príslušnej poradnej komisie.
(2)
Z účasti na rokovaní v senáte je vylúčený člen poradnej komisie, u ktorého s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo k účastníkovi možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. O tom, či je člen poradnej komisie z rokovania v senáte vylúčený, rozhoduje jej predseda.
§116 Obnova konania
(1)
Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na jeho návrh zmeniť alebo zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie.
(2)
Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Podľa odseku 1 nemožno postupovať v prípadoch, keď je právoplatné rozhodnutie oprávnený preskúmať súd.
§117 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, musí ho riaditeľ policajného zboru zrušiť.
(2)
Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(3)
Podľa odseku 1 nemožno postupovať v prípadoch, keď je právoplatné rozhodnutie oprávnený preskúmať súd.
§118 Preskúmanie rozhodnutia súdmi
(1)
Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o
a)
prepustení zo služobného pomeru podľa § 16 ods. 1 písm. a), b), c), d) a f),
b)
náhrade škody, ak presahuje požadovaná suma 5000 Kčs,
c)
uložení disciplinárneho trestu.
(2)
Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa predchádzajúceho odseku možno podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 113, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Ak policajt, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa odseku 1 písm. b) a c), požiada o odloženie výkonu rozhodnutia, služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.
(4)
Pri preskúmaní rozhodnutia služobných orgánov súdom sa postupuje podľa osobitného predpisu.21)
DESIATA HLAVA
VZŤAHY SLUŽOBNÝCH ORGÁNOV A ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§119 Súčinnosť služobných orgánov a odborových orgánov
Súčinnosť služobných orgánov a odborových orgánov sa uskutočňuje najmä tým, že odborové orgány
a)
podávajú iniciatívne návrhy a vyjadrujú sa k návrhom právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov, k ich platovým podmienkam, hmotnému zabezpečeniu, rekreačnej starostlivosti a k ochrane zdravia a bezpečnosti pri výkone služby,
b)
vykonávajú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,
c)
vyžadujú od služobných orgánov informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľajú sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
d)
navrhujú svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných služobnými orgánmi.
§120 Zabezpečenie činnosti odborových orgánov
(1)
Policajtovi nesmie pre účasť na činnosti odborovej organizácie spôsobiť služobný orgán ujmu na jeho právach zaručených týmto zákonom.
(2)
Policajtovi vykonávajúcemu funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon vyžaduje dlhodobé uvoľnenie na plnenie služobných povinností, patrí služobné voľno.
(3)
Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie, ktorú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 10. Policajta dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch možno prepustiť z dôvodov uvedených v § 16 písm. a), c) a f) len po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. Toto ustanovenie platí pre dobu dlhodobého uvoľnenia a jeden rok po jeho ukončení.
(4)
Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas. Odborový orgán uhradí policajnému zboru poskytnutý služobný príjem, pokiaľ nedôjde k dohode o upustení od tejto úhrady.
(5)
Služobné orgány poskytujú na zabezpečenie činnosti základných odborových organizácií a ich orgánov nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.
DRUHÁ ČASŤ | ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§121 Premlčanie, zánik práv a nárokov
(1)
Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil v lehote v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok tomu, kto ho uplatňuje, priznať.
(2)
Nárok na náhradu za stratu na služobnom príjme z dôvodov služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých a na príspevok sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 123 ods. 2 a 3.
(3)
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 16 ods. 3, § 31, § 91 ods. 3 a § 112 ods. 2; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
(4)
Ak policajt uplatní svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí aj o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný a pre ktorý sa vedie konanie o výkon rozhodnutia.
(5)
Nárok uplatňuje policajt podaním u služobného orgánu, služobný orgán rozhodnutím.
Premlčacie lehoty
§122
(1)
Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
§123
(1)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov zo služobného pomeru tri roky.
(2)
Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.
(3)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v dobe troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne v dobe desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
§124
(1)
Ak bol nárok priznaný právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(2)
Ak nárok ten, kto je povinný plniť, písomne uznal čo do dôvodu aj výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak však v uznaní bola uvedená doba na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto doby.
(3)
Nárok zabezpečený obmedzením prevodu nehnuteľnosti sa premlčuje za desať rokov.
(4)
Premlčacia lehota uvedená v predchádzajúcich odsekoch platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(5)
Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo písomne uznané, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.
§125 Zápočet doby zamestnania
(1)
Policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodnej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby, pokiaľ sa započítali podľa doterajších predpisov.
(2)
Federálne ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava služba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti.
§126 Osobitné podmienky pre výkon služby osamelých policajtov
§127 Použitie ustanovení Zákonníka práce
Na služobný pomer policajtov sa použijú obdobne tieto ustanovenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov: § 11 ods. 1, § 12, § 14 až 17, § 94, 110a, § 157 až 161, § 241 až 244, § 245 ods. 1 až 3, § 246 až 260, § 265 až 266a, § 273 a § 274 ods. 1.
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA A ÚČINNOSŤ
§128
(1)
Služobný pomer príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra alebo vojenskej zložky Kancelárie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa dňom účinnosti tohto zákona stáva služobným pomerom k Federálnemu policajnému zboru alebo Zboru hradnej polície. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti zaradení na Federálnom ministerstve vnútra sa dňom účinnosti tohto zákona považujú za policajtov Federálneho policajného zboru povolaných na plnenie úloh Federálneho ministerstva vnútra.
(2)
Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru, právne úkony týkajúce sa vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru urobené predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty, ktoré začali plynúť pred týmto dňom. Nároky súvisiace so skončením služobného pomeru sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo oznámené predo dňom účinnosti tohto zákona, aj keď sa služobný pomer skončí po tomto dni; to neplatí, ak sa skončí služobný pomer prepustením v súvislosti so zásadnými organizačnými zmenami.
(3)
Konanie vo veciach služobného pomeru začaté predo dňom účinnosti tohto zákona vykonajú a o opravných prostriedkoch rozhodnú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.
(4)
Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov, sa považuje za príspevok za službu podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa priznal. Dňom účinnosti tohto zákona sa príspevok za službu zvýši rovnakým spôsobom, akým sa zvýšil čiastočný invalidný dôchodok v roku 1991.
(5)
Povolenia nosiť služobnú rovnošatu s odlišujúcim označením udelené podľa doterajších predpisov ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa zrušujú.
(6)
Služobná prísaha zložená podľa doterajšieho zákona sa považuje za služobnú prísahu zloženú podľa tohto zákona.
(7)
Hodnosti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.
§129 Vo vzťahu k policajtom Federálneho policajného zboru a Zboru hradnej polície dňom účinnosti tohto zákona strácajú platnosť
1.
zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 63/1983 Zb., zákona č. 74/1990 Zb., zákona č. 169/1990 Zb. a zákona č. 546/1990 Zb.;
2.
nariadenie ministra vnútra Československej socialistickej republiky č. 26/1983 o konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (registrované v čiastke 12/1984 Zb.).
§130
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
1)
Zákon č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície.
2)
Zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách.
3)
§ 25 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb.
4)
§ 19 a 21 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
5)
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.
Zákon ČNR č. 9/1991 Zb. o zamestnanosti a pôsobnosti orgánov Českej republiky na úseku zamestnanosti v znení zákona č. 64/1991 Zb.
Zákon SNR č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti.
Zákon ČNR č. 9/1991 Zb. o zamestnanosti a pôsobnosti orgánov Českej republiky na úseku zamestnanosti v znení zákona č. 64/1991 Zb.
Zákon SNR č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti.
6)
§ 294 Trestného zákona.
§ 159 ods. 3 písm. b), § 171 ods. 2 a § 188 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
§ 159 ods. 3 písm. b), § 171 ods. 2 a § 188 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
7)
8)
§ 48 ods. 1 písm. a), b) a d), § 50 ods. 1 zákona ČNR č. 200/1990 Zb.
§ 49 ods. 1 písm. a), b) a d), § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb.
§ 49 ods. 1 písm. a), b) a d), § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb.
9)
11)
§ 121 ods. 2 Zákonníka práce.
§ 21 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 193/1991 Zb.).
§ 21 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 193/1991 Zb.).
12)
Zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce.
14)
Vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
16)
§ 202 ods. 2 Zákonníka práce.
17)
Napr. § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
18)
§ 100 a 103 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
19)
§ 49 zákona č. 100/1988 Zb.
20)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
Vyhláška č. 37/1967 Zb. na vykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.
Vyhláška č. 37/1967 Zb. na vykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.
