Zákon o konkurze a vyrovnaní 2002

Správca podstaty (ďalej len „správca“) sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie (§ 66a ods. 1). Do zoznamu správcov možno zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.

Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom (§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.

Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.

Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh úpadcu alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu. Účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Ak to vyžaduje rozsah správy, môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy. Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti.

Ak je to účelné, môže súd ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.

Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi.

Ak okolnosti nasvedčujú, že dlžník je v úpadku, alebo ak je to potrebné na zistenie alebo na zabezpečenie dlžníkovho majetku, súd môže ustanoviť predbežného správcu.

Uznesenie o ustanovení predbežného správcu sa doručí dlžníkovi a predbežnému správcovi. Predbežnému správcovi sa doručí do vlastných rúk.

Proti uzneseniu o ustanovení predbežného správcu nie je prípustné odvolanie. Toto uznesenie je vykonateľné, len čo bolo doručené predbežnému správcovi.

Povinnosťou predbežného správcu je najmä zistiť dlžníkov majetok a preskúmať dlžníkove obchodné knihy.

Súd môže na žiadosť predbežného správcu požiadať príslušný orgán o vykonanie daňovej kontroly.

Predbežný správca vykonáva svoju činnosť do vyhlásenia konkurzu, zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo do zastavenia konania. Súd zároveň v týchto rozhodnutiach určí odmenu predbežného správcu, ktorú mu vyplatí z preddavku zloženého podľa § 4 ods. 7. Zvyšok preddavku súd rozdelí veriteľom pomerne. Veritelia, ktorí zložili preddavok na odmenu predbežného správcu, majú právo na vrátenie časti preddavku, ktorá bola vyplatená predbežnému správcovi, z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz.

Predbežný správca je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Tejto povinnosti ho môže zbaviť úplne alebo sčasti len súd.

Ustanovenia § 9d, 9e, 9f, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 sa vzťahujú aj na predbežného správcu; ostatné ustanovenia o správcovi sa vzťahujú na predbežného správcu primerane, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný.

Súdy, iné štátne orgány, obce, notári a exekútori sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy.

Policajný zbor je povinný poskytovať správcovi na jeho žiadosť súčinnosť pri výkone správy.

Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo pri zabezpečení dlžníkovho majetku, sú povinné správcovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.

Banky sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť čísla dlžníkových účtov, stavy účtov a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

Pošta je povinná oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich dlžníkovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj iné osoby, ak vykonávajú prepravu zásielok.

Telekomunikácie sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o dlžníkových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom dlžníka a uverejneného pod značkou.

Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného dlžníkovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

Tretie osoby sú povinné poskytnúť správcovi súčinnosť podľa § 9d bez zbytočného odkladu.

Správca môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 9d len po preukázaní rozhodnutia súdu o ustanovení za správcu.

Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných na ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu alebo na návrh konkurzného veriteľa alebo konkurzných veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, ju zvoláva vždy. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania. Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov vždy do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie s výnimkou schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Ten, kto predkladá návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, je povinný predložiť návrh programu schôdze konkurzných veriteľov. Zaradiť na rokovanie schôdze konkurzných veriteľov určitú záležitosť, ktorá nie je predmetom programu schôdze konkurzných veriteľov zvolávanej súdom, možno len vtedy, ak sú na schôdzi konkurzných veriteľov prítomní všetci konkurzní veritelia a hlasovali za prijatie tohto návrhu s výnimkou návrhu na ustanovenie nového správcu podaného na schôdzi konkurzných veriteľov podľa § 20a. Schôdza konkurzných veriteľov najmä schvaľuje návrh na ustanovenie nového správcu, postup správcu pri speňažovaní podstaty (ďalej len „plán speňaženia“), prípadne čiastočný plán speňaženia, udelenie príklepu pri dražbe majetku a volí veriteľský výbor.

Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, ak nie je ustanovené inak.

Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne je podmienená. Proti rozhodnutiu súdu o hlasovacom práve nie je prípustný opravný prostriedok.

Schôdzu konkurzných veriteľov s výnimkou schôdze, ktorej predmetom programu je návrh na ustanovenie nového správcu, a s výnimkou schôdze podľa § 20a môže viesť z poverenia súdu i súdny tajomník. Súdny tajomník nemôže rozhodovať o hlasovacom práve konkurzných veriteľov.

Schôdza konkurzných veriteľov volí veriteľský výbor podľa odseku 2, ak to navrhne konkurzný veriteľ alebo konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 15 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Ďalšie zvolávanie a činnosť veriteľského výboru riadi jeho predseda v súčinnosti so správcom okrem zvolávania súdom podľa § 27c ods. 14.

Na schôdzi konkurzných veriteľov môže navrhnúť schválenie ustanovenia nového správcu prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Každý prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, môžu navrhnúť na schválenie ustanovenia nového správcu iba jednu osobu a o jednotlivých návrhoch na ustanovenie nového správcu sa hlasuje podľa predloženého poradia návrhov. Návrh na ustanovenie nového správcu môže konkurzný veriteľ alebo konkurzní veritelia podať najskôr na schôdzi konkurzných veriteľov podľa § 20a.

Na schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu a na schválenie plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných alebo riadne zastúpených konkurzných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok. Ak schôdza konkurzných veriteľov neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo návrh plánu speňaženia alebo schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa odseku 2, súd zvolá ďalšiu schôdzu konkurzných veriteľov s rovnakým predmetom rokovania (ďalej len „opakovaná schôdza“). Na opakovanej schôdzi konkurzných veriteľov sa hlasuje spôsobom ustanoveným v odseku 2. Súd nezvoláva opakovanú schôdzu, ak schôdza konkurzných veriteľov neschváli návrh na ustanovenie nového správcu a správca už bol raz rozhodnutím schôdze konkurzných veriteľov ustanovený.

Ak ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov zvolaná na účel schválenia návrhu na ustanovenie nového správcu neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo ak táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa odseku 2, súd môže zbaviť správcu funkcie v ďalšom priebehu konkurzného konania iba za podmienok ustanovených v § 8 ods. 1.

Ak ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa odseku 2, platí, že plán speňaženia je schválený schôdzou konkurzných veriteľov tak, ako ho predložil správca. Ak táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov neschváli predložený plán speňaženia podľa odseku 2 tak, ako ho predložil správca, platí, že plán speňaženia je schválený vrátane jednotlivých návrhov na úpravu k nemu, ak schôdza konkurzných veriteľov jednotlivé návrhy na úpravu predloženého plánu speňaženia schválila podľa odseku 2.

Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri. Predsedu veriteľského výboru volia jeho členovia na prvej schôdzi veriteľského výboru väčšinou hlasov.

Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie. Veriteľský výbor je povinný o svojej činnosti informovať schôdzu konkurzných veriteľov vždy na jej najbližšom zasadnutí.

Na zasadnutie veriteľského výboru sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru.

Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.

Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.

Rokovanie schôdze konkurzných veriteľov a veriteľského výboru je neverejné a vyhotovuje sa z neho zápisnica.

Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.

Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom registri, oznámi súd zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku súdu, ktorý obchodný register vedie, aby vykonal záznam o zamietnutí.

V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca; ak súd ustanovil v konkurze predbežného správcu, ustanoví ho za správcu. V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musia veritelia vyzvať, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom, colnému riaditeľstvu a všetkým orgánom, o ktorých je súdu známe, že vedú s úpadcom konanie, ktoré sa vyhlásením konkurzu prerušuje. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.

Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu katastru nehnuteľností, ak je mu známe, že eviduje nehnuteľnosti patriace dlžníkovi.

Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.

Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie úpadca, ak nie je navrhovateľom. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu sa môže odvolať navrhovateľ. Odvolanie nemá odkladný účinok s výnimkou § 14 ods. 1 písm. k).

Ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Likvidátor počas trvania konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.

Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:

Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.

Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom s výnimkou zmluvy o nájme bytu je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.

Ak plní dlžník úpadcovi po vyhlásení konkurzu a toto plnenie má tvoriť podstatu, jeho záväzok voči úpadcovi nezaniká, ak sa plnenie nedostalo do podstaty; to neplatí, ak dlžník úpadcu v čase plnenia ani pri náležitej starostlivosti nemohol o vyhlásení konkurzu vedieť.

V konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.²) Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.

Pri výkone oprávnení podľa odseku 1 správca nesmie na úkor podstaty uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy alebo robiť úkony, ktorými získa prospech pre seba alebo osoby jemu blízke.⁴)

Správca je povinný predložiť súdu konečnú správu do 18 mesiacov od vyhlásenia konkurzu, ak súd v rozhodnutí o vyhlásení konkurzu neurčí inú primeranú lehotu. Tieto lehoty môže súd predĺžiť vzhľadom na okolnosti prípadu.

Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného zákona,^3b) súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata^3c) správcovi.

Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou podstaty. Súčasťou podstaty sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu podaniu a úrokom z neho.

Ak do podstaty patrí podnik, vyhlásením konkurzu sa nekončí jeho prevádzkovanie. Správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach prevádzkovania podniku, prípadne výkonu povolania alebo iného podnikania ako na základe živnosti týmto nie sú dotknuté.

Súd môže na návrh správcu rozhodnúť o skončení prevádzkovania podniku. Správca si vyžiada k návrhu stanovisko veriteľského výboru, ak je ustanovený.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 primerane platia na prevádzkovanie časti podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.

Konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a ktorým dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku.

Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.

Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dohodli odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz.

Za obchodné knihy sa na účely tohto zákona považujú písomnosti preukazujúce nakladanie s majetkom dlžníka alebo stav jeho majetku, ktoré je dlžník povinný podľa osobitného predpisu viesť alebo uschovávať.

Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.

Vyhodnotenie podľa odseku 1 obsahuje

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia záväzkov podľa odseku 1.

Súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu, a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú.

Súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.

Hodnota podniku alebo jeho časti sa určuje ako celok znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.^4ba) Ak je súčasťou podniku, časti podniku alebo súboru vecí majetok, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28), alebo tovar pod colným dohľadom, jeho hodnota sa určí v znaleckom posudku samostatne.

Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov;^2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.

Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu. V prihláške pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, veritelia označia súd a uvedú spisovú značku; pri vykonateľných pohľadávkach pripoja aj rovnopis rozhodnutia (exekučný titul).

Ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).

Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice. Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov. Prihlásené pohľadávky zostaví do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu. Ak si veriteľ neuplatnil pohľadávku v slovenskej mene, vyčísli jej hodnotu podľa odseku 2. V zozname vyznačí aj skutočnosť, že si veriteľ uplatnil právo na oddelené uspokojenie. Tento zoznam predloží súdu najneskôr 15 dní pred prieskumným pojednávaním.

Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca, a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.

Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.

Súd zvolá vždy prvú schôdzu konkurzných veriteľov tak, aby sa konala v lehote do 80 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.

Schôdza konkurzných veriteľov sa neuskutoční skôr, ako uplynie lehota podľa § 13 ods. 2.

Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu.

Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok.

Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.

Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.

Kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne v lehote určenej súdom.

Ak správca zaradil pohľadávku do iného poradia, ako veriteľ uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd veriteľa vyzve, aby poradie uplatnil v ním určenej lehote na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Lehota podľa odsekov 2 až 4 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní lehoty

Súd upovedomí konkurzných veriteľov pohľadávok sporných čo do pravosti, výšky alebo poradia, ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní prítomní, o tom, kto poprel pohľadávku.

Správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť pravosť alebo výšku pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.

Rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o pravosti, výške alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

Trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.

Na konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) a d) sa primerane vzťahujú ustanovenia § 23 a 25, ak sa v nich pokračuje.

Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.

Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu,

Podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby.

Predajom mimo dražby bez schválenia plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov podľa odseku 8 sa speňažujú len

Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov. Majetok možno predať mimo dražby aj za sumu nižšiu, ako je určená hodnota, alebo za cenu zistenú podľa cenových predpisov. Rovnako tak možno previesť úpadcove ťažko vymáhateľné pohľadávky. Na účely tohto zákona sa za ťažko vymáhateľné pohľadávky považujú tie, ktoré napriek výzve neboli uhradené v lehote jedného roka po lehote splatnosti.

Súd pri speňažovaní majetku mimo dražby, na ktorom viazne záložné právo alebo zádržné právo, prípadne obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, alebo pri majetku zabezpečenom prevodom práva v podmienkach podľa odseku 3 tiež určí

Na speňažovanie bytov a nebytových priestorov sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu.^4c)

Ak nájomca bytu alebo nebytového priestoru v lehote určenej správcom byt neodkúpi, možno tento byt speňažiť tretej osobe postupom ustanoveným v odseku 4 alebo v § 27a. Ustanovenia osobitného predpisu^4d) nie sú tým dotknuté.

Správca môže jednou zmluvou speňažiť majetok, ktorý slúži na prevádzkovanie podniku alebo časti podniku. Výťažok takého predaja je súčasťou celkového výťažku speňaženia podstaty a nemôže slúžiť len na krytie záväzku súvisiaceho s predaným podnikom. Zo záväzkov súvisiacich s predávaným podnikom alebo jeho časťou sa prevádzajú na kupujúceho len nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedené v zmluve, inak sa na túto zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^4da)

Správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou konkurzných veriteľov. Plán speňaženia, ktorý obsahuje spôsob speňaženia podľa odsekov 1 a 11 a podmienky predaja mimo dražby, správca predloží súdu najneskôr 15 dní pred schôdzou konkurzných veriteľov, na ktorej sa má schváliť. Podmienky predaja mimo dražby obsahujú najmä spôsob zverejnenia ponukového konania, označenie predmetu predaja mimo dražby a určenie lehoty, do ktorej sa ponuky zasielajú, kritériá, podľa ktorých sa ocenenie vykonáva, a určenie zodpovednej osoby za vyhodnotenie ponúk a určenie času, keď sa vyhodnotenie ponúk vykoná.

Súd nebude prihliadať na návrh správcu alebo na rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov, ktorým sa schvaľuje postup správcu pri speňažení podstaty, ak navrhnú jeho speňaženie spôsobom, ktorý je v rozpore s odsekom 2.

Podstata sa speňažuje ako

Ak správca navrhol speňaženie podľa

Nevymožiteľné pohľadávky a iný majetok, ktorý nebolo možné predať postupom podľa tohto zákona, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.

Majetok nadobudnutý z podstaty sa prevádza bez tiarch na ňom viaznucich s výnimkou vecných bremien a nájmu podľa osobitného predpisu.^4d)

Nadobudnutím vlastníckeho práva k majetku z podstaty colný dohľad sa nekončí. O tejto skutočnosti je správca konkurznej podstaty povinný nadobúdateľa bezodkladne písomne informovať. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie colných predpisov.^4db) Ak správca predá tovar pod colným dohľadom za cenu vrátane cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze, colný dohľad sa končí okamihom úhrady predmetných platieb colným orgánom. Zvyšok výťažku pripadá do podstaty.

Ustanovenie odseku 14 sa nepoužije pri tovare, ktorý je pod colným dohľadom a pri ktorom colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu. Takýto tovar správca vždy predá za cenu vrátane cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze; z výťažku predaja sa prednostne uhradí colná pohľadávka, ktorá na tovare viazne. Zvyšok výťažku pripadá do podstaty.

Organizátorom dražby je správca.

Správca zodpovedá za prípravu, priebeh a realizáciu výsledkov dražby.

Ak dražený majetok nebol vydražený, správca dražbu zopakuje (ďalej len „opakovaná dražba“).

Opakovanú dražbu možno vykonať len raz s výnimkou dražby majetku podľa § 27c ods. 13.

Ak sa dražený majetok nevydraží, môže ho správca predať za najvyššiu ponuku aj bez súhlasu súdu.

Správca vydá osobitné oznámenie o vyhlásení dražby (ďalej len „oznámenie“), ktoré obsahuje najmä údaj

Oznámenie sa musí zverejniť najneskôr 14 dní pred dňom konania dražby na úradnej tabuli konkurzného súdu, v dennej tlači s celoštátnou distribúciou, prípadne aj na iných vhodných miestach podľa úvahy správcu. V rovnakej lehote musí správca o dražbe informovať veriteľský výbor, ak je zvolený.

Správca je povinný aspoň štyri pracovné dni pred dražbou záujemcom o dražbu umožniť obhliadku draženého majetku.

Na dražbách môžu byť prítomní okrem dražiteľov a osôb poverených správcom členovia veriteľského výboru, veritelia a osoby poverené súdom. Ak to priestorové a technické podmienky umožnia, správca povolí prítomnosť verejnosti.

Vyvolávacia cena je

Na dražbu sa nevzťahujú cenové predpisy.

Dražobná zábezpeka je štvrtina stanovenej hodnoty draženého majetku zapísaného v súpise podstaty; pri opakovanej dražbe je dražobná zábezpeka desatina určenej hodnoty draženého majetku zapísaného v súpise podstaty.

Dokladom o zložení dražobnej zábezpeky je výpis z bankového účtu dražiteľa o vykonanej platbe prevedenej na bankový účet správcu. Ak bola dražobná zábezpeka zložená v hotovosti, preukazuje sa dražiteľ dokladom o jej zaplatení.

Dražobná zábezpeka sa započítava do najvyššieho podania.

Ak vydražiteľ najvyššie podanie v lehote ustanovenej v § 27c ods. 19 a 21 nezaplatí, dražobná zábezpeka v plnej výške prepadá v prospech podstaty.

Dražiteľom, ktorí neboli na dražbe úspešní, správca dražobnú zábezpeku vráti bez zbytočného odkladu na účet, ktorý mu uvedie dražiteľ.

Vydražiteľovi správca bez zbytočného odkladu vráti tú časť dražobnej zábezpeky, o ktorú prevyšuje najvyššie podanie.

Správca bez zbytočného odkladu vráti dražobnú zábezpeku vydražiteľovi, ak mu nebol udelený príklep podľa § 27c ods. 16.

Dražiteľom je záujemca o dražbu, ktorý je zapísaný v zápisnom hárku.

Správca alebo ním poverená osoba zapíše do zápisného hárka osobu, ktorá

V zápisnom hárku sa uvedú tieto údaje:

Správca alebo ním poverená osoba pridelí dražiteľovi tabuľku s dražobným číslom. Po skončení dražby je dražiteľ povinný tabuľku s dražobným číslom vrátiť.

Dražbu vykonáva správca alebo licitátor, ktorého vymenúva správca. Za licitátora možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá je oprávnená na výkon dražby podľa osobitného predpisu.^4dc) Správca je povinný vymenovať na dražbu náhradného licitátora pre prípad, ak by licitátor vo svojej činnosti nemohol pokračovať.

Ak licitátor nevykonáva svoju činnosť v súlade s týmto zákonom, správca ho odvolá a na jeho miesto vymenuje náhradného licitátora.

Na činnosť licitátora dohliada správca.

Správca, licitátor a náhradný licitátor (ďalej len „vykonávateľ dražby“) sa nesmú uchádzať o dražený majetok.

Vykonávateľ dražby začína dražbu tým, že oznámi predmet dražby a urobí ponuku vyvolávacej ceny.

Po oznámení vyvolávacej ceny zodvihne dražiteľ, ktorý má záujem nadobudnúť dražený majetok za túto cenu, viditeľne tabuľku s dražobným číslom. V prospech tohto dražiteľa opakuje vykonávateľ dražby bez unáhlenia ponuku trikrát spolu s dodatkom „po prvý raz“, „po druhý raz“, „po tretí raz“. Súčasne vyzýva dražiteľov na zvýšenie ponuky v súlade s odsekom 8. Ak ani po treťom opakovaní žiadny z dražiteľov neurobí vyššiu ponuku viditeľným zodvihnutím dražobnej tabuľky a hlasným oznámením vyššej ceny, vykonávateľ dražby udelí príklep na dražený majetok dražiteľovi, v ktorého prospech ponuku opakoval.

Ak po oznámení vyššej ceny zodvihnú dražobné tabuľky viacerí dražitelia, určí vykonávateľ dražby toho, ktorý zodvihol dražobnú tabuľku prvý z nich, a opakuje ponuku v jeho prospech. Dražiteľ môže hlasno uviesť aj vyššiu ponuku, ako je vykonávateľom dražby vyvolaná, v takom prípade opakuje vykonávateľ dražby ponuku v jeho prospech podľa odseku 6.

Najnižšia suma, o ktorú možno ponuku zvýšiť, pri draženom majetku s vyvolávacou cenou do 50 Sk je 5 Sk, do 100 Sk je 10 Sk, do 1000 Sk je 100 Sk, do 10 000 Sk je 500 Sk, do 50 000 Sk je 1000 Sk, do 100 000 Sk je 2000 Sk, do 500 000 Sk je 5000 Sk, do 1 000 000 Sk je 20 000 Sk, do 5 000 000 Sk je 50 000 Sk, do 10 000 000 Sk je 100 000 Sk a nad 10 000 000 je 200 000 Sk.

Po treťom opakovaní ponuky organizátor dražby udelí príklepom dražený majetok do vlastníctva dražiteľovi, ktorý urobil najvyššiu ponuku. Ak nie je potrebné schválenie udelenia príklepu podľa odseku 13, udelením príklepu a zaplatením vydraženej ceny prechádza dražený majetok do vlastníctva dražiteľovi.

Ak vydražiteľ nezaplatí vydraženú cenu podľa odsekov 19 a 21, platí, že

Ak príklep nie je schválený podľa odseku 13, platí, že nebol udelený.

Ak o dražený majetok nikto z dražiteľov neprejaví záujem, vykonávateľ dražby po treťom vyvolaní ponuky oznámi, že majetok nebol vydražený.

Ak na opakovanej dražbe pri

Na požiadanie správcu súd bezodkladne zvolá veriteľský výbor, ak je zvolený, inak schôdzu konkurzných veriteľov na účel schválenia udelenia príklepu.

Ak veriteľský výbor alebo schôdza konkurzných veriteľov zvolaná podľa odseku 14 nebude schopná uznášať sa, platí, že príklep je udelený.

Ak veriteľský výbor alebo schôdza konkurzných veriteľov zvolaná podľa odseku 14 neschváli udelenie príklepu alebo postup podľa odseku 18, správca vykoná opakovanú dražbu.

Na opakovanú dražbu podľa odseku 16 sa nevzťahuje ustanovenie odseku 13.

Veriteľský výbor alebo schôdza konkurzných veriteľov zvolaná podľa odseku 14 môže požiadať súd, aby sa majetok podľa odseku 13 speňažoval mimo dražby podľa § 27.

Vydražiteľ je povinný vydraženú cenu do sumy 500 000 Sk zaplatiť v hotovosti ihneď po skončení dražby, ak na tento účel nie je vyhlásená prestávka.

Vydražený hnuteľný majetok odovzdá správca vydražiteľovi po zaplatení vydraženej sumy.

Ak ide o sumu vyššiu, ako je uvedená v odseku 19, vydražiteľ je povinný najvyššiu ponuku zaplatiť

O dražbe spíše správca zápisnicu, v ktorej uvedie

Zápisnica v prípade dražby nehnuteľného majetku musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností.

Zápisnica sa vyhotoví najmenej v dvoch rovnopisoch. Jeden rovnopis sa stáva súčasťou súdneho spisu. Zápisnicu podpisuje vykonávateľ dražby a správca, ak nie je vykonávateľom dražby, vydražiteľ, osoba poverená súdom, ak je taká osoba prítomná. Zápisnicu s originálnymi podpismi uschováva správca do zrušenia konkurzu.

Zápisnica spolu s potvrdením správcu o zaplatení vydraženej sumy a v prípade neudelenia príklepu podľa odseku 13 spolu s vyjadrením súdu o udelení príklepu podľa odsekov 14 a 15 slúži ako doklad na vykonanie zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností záznamom.

Návrh na zápis zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností podáva správca do 30 dní odo dňa zaplatenia ceny vydraženého majetku. Vydražený nehnuteľný majetok správca vydá vydražiteľovi do držby po zaplatení celej vydraženej sumy.

Vydražitelia preberajú vydražený majetok v takom stave, v akom sa nachádza v čase jeho odovzdania správcom. Ustanovenia osobitných predpisov o zodpovednosti za vady sa pri vydraženom majetku nepoužijú.

Predkupné právo zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku.

Spoluvlastník môže zabrániť predaju draženého majetku patriaceho do podielového spoluvlastníctva, ak najneskôr do začiatku dražby alebo speňaženia mimo dražby zloží u správcu v hotovosti alebo na účet správcu sumu vo výške podielu určeného v súpise podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. Ak tak vykoná, správca s touto sumou naloží ako s výsledkom speňaženia majetku.

Ak spoluvlastník konal podľa odseku 2, správca o tom vyhotoví zápisnicu, ktorá musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností a spolu s potvrdením súdu slúži ako doklad na vykonanie zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností. Návrh na zápis zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností podáva správca v lehote ustanovenej v § 27c ods. 26.

Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená.

Výťažok zo speňaženia majetku podľa odseku 1 do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu. Ak sa výťažok z predaja majetku vydá viacerým oddeleným veriteľom, podieľajú sa na uvedených nákladoch pomerne. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

Oddelení veritelia sa z výťažku speňaženia nehnuteľnosti uspokoja podľa poradia vzniku právneho dôvodu na oddelené uspokojenie. Pre poradie zákonného záložného práva je rozhodujúci deň jeho záznamu v katastri nehnuteľností.

Ak výťažok zo speňaženia ostatného majetku patriaceho do podstaty nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcu a na úhradu nákladov spojených s udržiavaním a so správou podstaty a odmenu a výdavky správcu nemožno v plnom rozsahu uhradiť ani z preddavku na trovy konkurzu (§ 5 ods. 2), možno oddeleným veriteľom vydať najviac 70 % výťažku zo speňaženia na nich pripadajúcich podľa odseku 1. Zostávajúca časť sa vysporiada po speňažení podstaty alebo pri rozvrhu.

Pri predaji podniku, časti podniku alebo súboru vecí sa výška výťažku z majetku, ktorý slúžil na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov, určí vynásobením dosiahnutej kúpnej ceny koeficientom rovnajúcim sa pomeru medzi výškou ohodnotenia tohto majetku a ohodnotením podniku, časti podniku alebo súboru vecí podľa § 18 ods. 4. Výška odpočítateľných položiek uvedených v odseku 2 sa určí ako násobok tohto koeficientu a celkových nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu týkajúcich sa podniku alebo jeho časti.

Colné orgány majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, bola uspokojená z predaja tovaru, ktorý je pod colným dohľadom z dôvodu neuhradenia tejto pohľadávky.

Výťažok zo speňaženia tovaru podľa odseku 6 do výšky cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze správca vydá so súhlasom súdu príslušnému colnému orgánu po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

Pri predaji podniku, časti podniku alebo súboru vecí sa výška výťažku z tovaru pod colným dohľadom určí vynásobením dosiahnutej kúpnej ceny koeficientom rovnajúcim sa pomeru medzi výškou ohodnotenia tovaru pod colným dohľadom a ohodnotením podniku, časti podniku alebo súboru vecí podľa § 18 ods. 4. Výška odpočítateľných položiek uvedených v odseku 7 sa určí ako násobok tohto koeficientu a celkových nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu týkajúcich sa podniku alebo jeho časti.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu.

Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.

Správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom, a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si uplatnili, alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.

Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.

Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Lehota podľa odseku 5 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní tejto lehoty nemožno na také pohľadávky pri rozvrhu prihliadať.

Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie.

Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.

Správca predloží súdu zoznam veriteľov zoradených podľa § 31 a 32 na účely rozvrhu s uvedením sumy pripadajúcej na ich uspokojenie.

V priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek

Iné nároky ako nároky uvedené v odseku 1 možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.

Pohľadávkami proti podstate sú

Pracovnými nárokmi sú

Nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba uplatniť u správcu.

Pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uspokojujú v priebehu konkurzu v tomto poradí:

Ak nemožno uspokojiť v celom rozsahu pohľadávky toho istého poradia, uspokojujú sa pomerne.

V rozvrhu sa uspokoja pohľadávky podľa § 31 ods. 1, ak neboli uspokojené v priebehu konkurzu; pohľadávky proti podstate a nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) sa uspokoja v poradí podľa § 31 ods. 6 a 7.

Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokojujú ostatné nároky v tomto poradí:

Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

Náklady uspokojenia pohľadávok znáša veriteľ sám.

Z uspokojenia sú vylúčené

Sumy pripadajúce na

Ak v konkurze nedošlo ešte k vydaniu rozvrhového uznesenia, môže úpadca navrhnúť, aby sa konkurz ukončil núteným vyrovnaním; návrh môže podať až po prieskumnom pojednávaní.

V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka. Ak navrhovateľ uvádza osoby ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania, musia tieto osoby návrh spolupodpísať a ich podpis sa musí úradne overiť.

Nútené vyrovnanie je neprípustné, ak okolnosti spochybňujú, že u navrhovateľa ide o poctivý zámer. Takými okolnosťami sú najmä nedostatočná súčinnosť úpadcu pri zisťovaní jeho majetku, chyby vo vedení obchodných kníh, ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, prvšie konkurzy a neúmerne nižšie uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov podľa návrhu na nútené vyrovnanie v porovnaní s možnosťami uspokojenia podľa ustanovenia o vykonaní konkurzu.

Súd návrh na nútené vyrovnanie zamietne,

Ak súd nerozhodne, že nútené vyrovnanie je neprípustné, nariadi pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty.

Na pojednávanie o nútenom vyrovnaní súd predvolá úpadcu, osoby, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie, správcu a všetkých dosiaľ neuspokojených konkurzných veriteľov, ako aj veriteľský výbor, ak bol ustanovený. V predvolaní súd poučí veriteľov, že návrh na nútené vyrovnanie je na nahliadnutie na súde. Oznámenie o ustanovenom pojednávaní sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Úpadca je povinný dostaviť sa na pojednávanie. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.

Na pojednávaní podá správca potrebné informácie o stave úpadcovho majetku, o jeho hospodárení, príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby sa konkurz doviedol do konca. Súd preskúma správu a môže si k nej vyžiadať znalecký posudok.

Na pojednávaní súd zistí, ktorí konkurzní veritelia sú ochotní s návrhom núteného vyrovnania súhlasiť.

Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.

Právo hlasovať nemajú

Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú prítomní na pojednávaní osobne alebo sú zastúpení. Hlasy konkurzných veriteľov uplatnené inak sa neuznávajú.

Pri hlasovaní sa počítajú iba ešte neuspokojené pohľadávky, a to v tej výške, v ktorej dosiaľ neboli uspokojené.

O potvrdení núteného vyrovnania rozhodne súd uznesením obsahujúcim znenie núteného vyrovnania.

Uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania sa vyvesí na úradnej tabuli súdu; v uznesení sa vyznačí deň vyvesenia. Ďalej sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci.

Proti uzneseniu o potvrdení núteného vyrovnania môžu podať odvolanie účastníci, ktorí na vyrovnanie výslovne neprivolili, spoludlžníci a ručitelia úpadcu.

Súd návrh na potvrdenie núteného vyrovnania zamietne, aj keď s ním konkurzní veritelia vyslovili súhlas, ak vyšlo najavo, že

Uznesenie o zamietnutí návrhu podľa odseku 1 sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci. Proti tomuto uzneseniu sa môžu odvolať len konkurzní veritelia, ktorí neodporovali prijatiu núteného vyrovnania, a úpadca.

Ak uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, súd uznesením

Potvrdeným núteným vyrovnaním nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a spoludlžníkovým ručiteľom, pokiaľ výslovne nesúhlasia s tým, aby tieto práva boli obmedzené.

Ak bolo nútené vyrovnanie potvrdené súdom úplne a včas splnené, je úpadca zbavený záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli; je takisto zbavený záväzku proti ručiteľom a iným osobám, ktoré by mali proti nemu postih. Dojednania tomu odporujúce sú neplatné. Úroky z konkurzných pohľadávok za čas od vyhlásenia konkurzu a trovy vzniknuté jednotlivým konkurzným veriteľom z účasti na konkurze nemožno priznať.

Konkurzní veritelia, na ktorých pohľadávky sa neprihliadlo, môžu aj po zrušení konkurzu požadovať od dlžníka úplné zaplatenie, ibaže o vyhlásení konkurzu vedeli alebo museli vedieť.

Ak bol na úpadcov majetok vyhlásený nový konkurz skôr, než úpadca úplne splnil nútené vyrovnanie, nie sú konkurzní veritelia povinní vrátiť, čo dobromyseľne dostali na základe núteného vyrovnania. V novom konkurze sa ich pohľadávky považujú za uspokojené len sumou, ktorá im bola podľa núteného vyrovnania skutočne vyplatená.

Ak sa nútené vyrovnanie potvrdené súdom nesplnilo, hoci úpadcu upomenul konkurzný veriteľ doporučeným listom s poskytnutím dodatočnej, najmenej osemdennej lehoty, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody dané núteným vyrovnaním; práva konkurzných veriteľov nadobudnuté vyrovnaním proti úpadcovi tým nie sú dotknuté.

Ak sa nútené vyrovnanie dosiahlo podvodným konaním alebo nedovoleným poskytnutím osobitných výhod jednotlivým konkurzným veriteľom, môže každý konkurzný veriteľ do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania uplatniť nárok, aby jeho pohľadávky boli úplne uspokojené, alebo aby sa iná výhoda pokladala za neúčinnú; príslušným na prejednanie nároku je súd, ktorý vyhlásil konkurz. Nárok však neprislúcha konkurzným veriteľom, ktorí sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení núteného vyrovnania.

Ak bol úpadca do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol nútené vyrovnanie alebo ktorým ukrátil uspokojenie svojho konkurzného veriteľa, stáva sa nútené vyrovnanie neplatným a veritelia môžu od úpadcu požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov; vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré vznikli v konkurznom konaní, nie je tým dotknutá. Za podmienky, že úpadcov majetok postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania, môžu navrhnúť opätovné začatie konkurzného konania.

Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,

Ak úpadca zomrel počas konkurzu, správca podá súdu správu o speňažovaní podstaty a predloží ju súdu. Ustanovenie § 29 ods. 1 sa použije primerane. Predloženú správu súd preskúma primerane podľa § 29 ods. 2 a 3; namiesto úpadcu vstupujú do konania jeho dedičia alebo štát, ak dedičov niet. Po schválení správy súd zruší konkurz a správu postúpi súdu, ktorý prejednáva dedičstvo.

Ak došlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, súd zruší konkurz, ak úpadca preukáže, že zabezpečenia ním dané pre splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, nárokov oddelených veriteľov na oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj nárokov podľa § 31 ods. 3 sú dostatočné. Ak nedošlo k zrušeniu konkurzu podľa odseku 1, zruší súd konkurz až po splnení núteného vyrovnania.

V uznesení o zrušení konkurzu zbaví súd správcu funkcie a rozhodne o jeho odmene a náhrade výdavkov, ak o nich ešte nerozhodol.

Konkurz sa zrušuje uznesením, ktorým odvolací súd zmenil alebo zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu.

V uznesení podľa odseku 1 odvolací súd rozhodne o zbavení správcu funkcie.

Účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 14 zanikajú doručením uznesenia podľa § 66c.

Na doručenie a zverejnenie uznesenia odvolacieho súdu platí to isté, čo na doručenie a zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu; potrebné úkony urobí súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozhodne o odmene správcu, o náhrade výdavkov správcu, prípadne o vrátení preddavku na trovy konania.

Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu^2a) na majetok úpadcu.

Dlžník, u ktorého sú dané podmienky pre vyhlásenie konkurzu, môže podať na súde príslušnom na konkurz (§ 66a ods. 1) návrh na vyrovnanie. Súd prejedná návrh, len ak konkurz už nebol vyhlásený.

V návrhu uvedie dlžník, aké vyrovnanie ponúka. Osoby ochotné zaviazať sa splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia musia návrh spolupodpísať. Ak nie je vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí návrh podpísať aj druhý bezpodielový spoluvlastník na dôkaz, že súhlasí s použitím všetkého majetku z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva na účel vyrovnania. Všetky podpisy musia byť úradne overené.

Ak je navrhovateľ podnikateľom, uvedie v návrhu počet zamestnancov podniku a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a pre ďalšie financovanie podniku.

K návrhu na vyrovnanie musí dlžník pripojiť úplný zoznam svojho majetku s prehľadom majetkového stavu v čase podania návrhu. V zozname uvedie

Zoznam uvedený v odseku 1 musí dlžník podpísať a predložiť v dvoch rovnopisoch súdu.

Ak dlžník neodstráni podstatné vady návrhu v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.

Účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3 písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky.

Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania (§ 50 ods. 3) nesmie dlžník zcudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie (§ 28) zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov.

Úkony odporujúce odseku 1 sú voči veriteľom neúčinné, ak ktorýkoľvek veriteľ uplatní neúčinnosť na súde najneskôr do dňa uverejnenia uznesenia o zastavení alebo o skončení vyrovnania na úradnej tabuli súdu.

Počas dvoch mesiacov po podaní návrhu na vyrovnanie nemožno pre pohľadávku proti dlžníkovi nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani exekúciu.

Súd môže lehotu podľa odseku 3 predĺžiť o štyri mesiace.

Súd uznesením zamietne návrh, ak zistí, že

Uznesenie podľa odseku 1 doručí súd len navrhovateľovi.

O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, v ktorom zároveň

O právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.

Uznesenie o povolení vyrovnania sa doručí známym veriteľom a správcovi, ďalej tiež dlžníkovi, osobám uvedeným v § 46 ods. 2 a daňovým orgánom. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď bolo vydané, v úplnom znení alebo vo vhodne skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie. Výpis z uznesenia zverejní súd obdobne podľa § 13 ods. 4.

Súd oznámi povolenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného alebo iného registra a evidencie nehnuteľností. Ak je vedený výkon rozhodnutia proti dlžníkovi na jeho nehnuteľnosť, založí v príslušných spisoch rovnopis uznesenia.

Veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, alebo dlžník môžu po povolení vyrovnania navrhnúť ustanoviť nového správcu. Súd zbaví správcu funkcie a ustanoví nového správcu, ak sú splnené podmienky na jeho ustanovenie podľa § 8 ods. 1 a ak za návrh na ustanovenie nového správcu hlasovala jednoduchá väčšina hlasov prítomných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok, ktorých hlasy predstavujú viac ako 30 % všetkých prihlásených pohľadávok. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcu.

Proti uzneseniu, ktorým bolo vyrovnanie povolené, nie je prípustné odvolanie; proti uzneseniu, ktorým bol návrh na vyrovnanie zamietnutý, môže podať odvolanie len dlžník.

Účinky povolenia vyrovnania nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu.

Povolenie vyrovnania má tieto účinky:

Pohľadávky veriteľov, ktorí boli súdom vyzvaní, aby prihlásili svoj nárok, zanikajú, ak neboli prihlásené v lehote určenej súdom a veritelia museli o vyrovnaní vedieť. To neplatí pre pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia vyrovnania nie sú ešte splatné.

Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred povolením vyrovnania a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného zákona,^3b) súd rozhodne o príklepe na návrh vyrovnacieho správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd však nemôže schváliť príklep, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá dlžníkovi po odpočítaní trov exekúcie podstata,^3c) ktorá by inak podliehala rozdeleniu.

Ak súd udelenie príklepu neschváli, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť dlžníkovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu podaniu a úrokov z neho. Ak bol príklep udelený v opakovanej dražbe pred povolením vyrovnania a tento príklep súd neschválil, vydražiteľovi, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, sa vráti suma, ktorá zodpovedá jeho záväzkom podľa osobitného zákona.^3b)

Vo vyrovnaní je za veriteľa pokladaný každý, kto prihlási na základe výzvy súdu [§ 50 ods. 3 písm. c)] svoj nárok. Spôsob, poradie a miera uspokojenia nárokov sa určí až v potvrdenom vyrovnaní (§ 60), ak nebude možné dosiahnuť uspokojenie mimo vyrovnania podľa ďalších ustanovení.

Z vyrovnania sú vylúčené úroky vrátane úrokov z omeškania odo dňa povolenia vyrovnania a právo na ne zaniká dňom, keď uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť.

Záväzky zo zmlúv uvedených v § 14 ods. 2 ani časti týchto záväzkov sa do vyrovnania nezahŕňajú.

Účastníkom vyrovnania nepatrí náhrada trov vyrovnania.

Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú:

Nositelia pohľadávok uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi.

Bezpodielový spoluvlastník preberá podpisom návrhu na vyrovnanie záväzok strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; tento záväzok trvá, aj keď po podaní návrhu na vyrovnanie došlo k zániku alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou podpísaného bezpodielového spoluvlastníka tento záväzok zaniká.

Za nevyporiadané sa považuje aj to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou medzi oboma spoluvlastníkmi v posledných šiestich mesiacoch pred podaním návrhu.

Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré neskončilo pred podaním návrhu na vyrovnanie, môže byť po podaní návrhu na vyrovnanie skončené len rozhodnutím súdu. Od podania návrhu na vyrovnanie do skončenia alebo zastavenia konania neplynie lehota podľa osobitného predpisu.⁵)

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c).

V prihláške treba uviesť výšku pohľadávky, právny dôvod jej vzniku a označiť vymáhajúci orgán.^2a) Súčasne veritelia uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

Prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2).

Správca zapíše prihlášky do zoznamu v tom poradí, v akom došli súdu, a to oddelene prihlášky prednostných pohľadávok, prihlášky pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28) a ostatné prihlášky. Prihlásené pohľadávky preskúma podľa obchodných kníh a iných písomností. Súd vyzve dlžníka, aby sa vyjadril, či jednotlivé pohľadávky nepopiera. Ak sa dlžník nevyjadrí v lehote určenej súdom, platí, že pohľadávku nepopiera; nepopretie pohľadávky platí aj pre prípad, že bude do troch rokov vyhlásený konkurz na dlžníkov majetok.

Veritelia majú právo nahliadať do zoznamu prihlášok, oboznámiť sa s vyjadrením dlžníka a vyjadriť sa k nim. Ich vyjadrenia sa pripoja k zoznamu.

Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky včas, sú oprávnení aj pred vyrovnacím pojednávaním podávať návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasovať o vyrovnaní. Hlasovať o vyrovnaní pred vyrovnacím pojednávaním možno iba písomne. Hlasovanie je platné iba vtedy, ak je doručené súdu najneskôr deň pred vyrovnacím pojednávaním a pravosť podpisu veriteľa je osvedčená.

Na vyrovnacom pojednávaní [§ 50 ods. 3 písm. b)] súd hlasovaním veriteľov zistí, ktorí veritelia sú ochotní súhlasiť s návrhom na vyrovnanie.

Na vyrovnacom pojednávaní sa dlžník musí zúčastniť osobne. Ak sa nedostaví bez ospravedlnenia alebo ak jeho ospravedlnenie neuzná súd za dôvodné, súd konanie zastaví.

Hlasovať o návrhu na vyrovnanie na vyrovnacom pojednávaní môžu len veritelia osobne prítomní alebo zastúpení; k výsledku tohto hlasovania sa pripočítajú hlasy veriteľov, ktorí hlasovali písomne.

Právo hlasovať nemá

Predpokladom potvrdenia vyrovnania súdom je súhlas väčšiny hlasujúcich veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny nimi prihlásených pohľadávok. To však neplatí pre oddelených veriteľov, ak sa hlasuje podľa § 58b.

Ak návrh na vyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky, hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je uvedená v návrhu ako prvá.

O návrhu na vyrovnanie sa hlasuje v dvoch skupinách, ak

O návrhu na vyrovnanie podľa odseku 1 hlasujú v prvej skupine oddelení veritelia (§ 28) a v druhej skupine ostatní veritelia.

Ak návrh na vyrovnanie obsahuje ponuky podľa odseku 1 písm. a) a b), hlasuje sa najskôr o ponuke podľa odseku 1 písm. a).

Veritelia prvej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie

Veritelia druhej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie, ak sú splnené podmienky podľa § 58a.

Ak súhlasí s návrhom na vyrovnanie iba jedna skupina, dlžník môže do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania podať novú ponuku skupine, ktorá návrh neschválila. Súd nariadi vyrovnacie pojednávanie na účely hlasovania o novej ponuke, na ktoré predvolá veriteľov skupiny, ktorá návrh neprijala.

Ak dlžník nepodá novú ponuku v ustanovenej lehote alebo ak táto nová ponuka nie je prijatá, súd návrh na vyrovnanie zamietne potvrdiť.

Poprieť pravosť alebo výšku niektorej z prihlásených pohľadávok môže iba dlžník alebo správca.

Pre popretú pohľadávku nemožno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu^2a) na základe súdom potvrdeného vyrovnania (§ 63 ods. 4).

Dlžník zloží do úschovy na súde sumu, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku.

Ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech veriteľa; inak sa uvoľní v prospech veriteľa.

Ak je popretá pohľadávka vykonateľná, súd určí dlžníkovi lehotu na uplatnenie práva podľa ustanovení osobitného zákona⁶) s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech veriteľa, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech veriteľa aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech dlžníka; inak sa uvoľní v prospech dlžníka.

Súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak sú splnené tieto podmienky:

Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Pre potvrdenie vyrovnania súdom platia primerane ustanovenia pre potvrdenie núteného vyrovnania (§ 39 a 40). Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia; inak súd vyrovnanie zastaví.

Súd zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas,

Súd môže zamietnuť vyrovnanie potvrdiť,

Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteľovi vyrovnanie môžu podať odvolanie len tí z veriteľov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ručitelia a spoludlžníci dlžníka.

Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.

Ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, a to aj vtedy, ak hlasovali proti prijatiu vyrovnania alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.

Potvrdeným vyrovnaním zostávajú nedotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ak sa týchto práv výslovne nevzdali.

Ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz skôr, ako boli úplne splnené povinnosti dlžníka vyplývajúce z vyrovnania, pokladajú sa pohľadávky veriteľov v konkurze za uspokojené sumou, ktorá im bola podľa vyrovnania skutočne zaplatená.

Na pohľadávku zapísanú do zoznamu prihlášok s výnimkou prípadov popretia pohľadávky dlžníkom alebo správcom na základe právoplatného uznesenia o potvrdení vyrovnania možno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu^2a) na

Premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. a) je desať rokov a plynie odo dňa právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania; premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. b) je desať rokov a plynie odo dňa nesplnenia vyrovnania.

Ak súdom potvrdené vyrovnanie nebolo splnené, hoci dlžníka veriteľ upomenul doporučeným listom s poskytnutím najmenej 30-dňovej lehoty na dodatočné splnenie, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody poskytnuté vo vyrovnaní dlžníkovi, a to u všetkých veriteľov; práva poskytnuté vyrovnaním proti iným osobám zostávajú zachované.

Veriteľ alebo dlžník môže požiadať súd, aby nesplnenie vyrovnania po preskúmaní skutočností uvedených v odseku 1 uznesením potvrdil. Uznesenie súd po nadobudnutí právoplatnosti zverejní primerane podľa § 13 ods. 4.

Veritelia sú oprávnení požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov, ak bolo vyrovnanie dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod jednotlivým veriteľom. V lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania môže veriteľ uplatniť na súde nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú; nestráca tým práva nadobudnuté z vyrovnania. Tento nárok však veriteľom nevzniká, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch, alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení vyrovnania.

Ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol vyrovnanie alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa, stáva sa vyrovnanie neplatným a veritelia môžu bez ďalšieho požadovať uspokojenie svojich nárokov. Neplatnosť vyrovnania sa nedotýka ich práv, ktoré pre nich z vyrovnania vznikli.

Súd uznesením vyrovnanie zastaví,

Uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania.

Súd vyhlási uznesením vyrovnanie za skončené, len čo uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť. Toto uznesenie sa účastníkom nedoručuje a nie je proti nemu opravný prostriedok; pre uverejnenie tohto uznesenia, vykonanie príslušných zápisov a upovedomenie o ňom sa použije ustanovenie odseku 2. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o skončení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania s výnimkou účinkov povolenia vyrovnania podľa § 52 ods. 2 písm. c) a ods. 3.

Po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd opatrením o odmene správcu a o jeho výdavkoch a opatrenie doručí dlžníkovi a správcovi. Ak sa do 90 dní po zastavení konania vyhlási konkurz, tvoria náklady vyrovnania časť nákladov konkurzu.