Zákon o konkurze a vyrovnaní 1999

Správca podstaty (ďalej len „správca“) sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie (§ 66a ods. 1). Do zoznamu správcov možno zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.

Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom (§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.

Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.

Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh niektorého z účastníkov alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za dobu výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Ak to vyžaduje rozsah správy, môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy. Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti.

Ak je to účelné, môže súd ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.

Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi.

Ak okolnosti nasvedčujú, že dlžník je v úpadku, alebo ak je to potrebné na zistenie alebo na zabezpečenie dlžníkovho majetku, súd môže ustanoviť predbežného správcu.

Uznesenie o ustanovení predbežného správcu sa doručí dlžníkovi a predbežnému správcovi. Predbežnému správcovi sa doručí do vlastných rúk.

Proti uzneseniu o ustanovení predbežného správcu nie je prípustné odvolanie. Toto uznesenie je vykonateľné, len čo bolo doručené predbežnému správcovi.

Povinnosťou predbežného správcu je najmä zistiť dlžníkov majetok a preskúmať dlžníkove obchodné knihy.

Súd môže na žiadosť predbežného správcu požiadať príslušný orgán o vykonanie daňovej kontroly.

Predbežný správca vykonáva svoju činnosť do vyhlásenia konkurzu, zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo do zastavenia konania. Súd zároveň v týchto rozhodnutiach určí odmenu predbežného správcu, ktorú mu vyplatí z preddavku zloženého podľa § 4 ods. 7. Zvyšok preddavku súd rozdelí veriteľom pomerne. Veritelia, ktorí zložili preddavok na odmenu predbežného správcu, majú právo na vrátenie časti preddavku, ktorá bola vyplatená predbežnému správcovi, z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz.

Predbežný správca je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Tejto povinnosti ho môže zbaviť úplne alebo sčasti len súd.

Ustanovenia § 9d, 9e, 9f, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 sa vzťahujú aj na predbežného správcu; ostatné ustanovenia o správcovi sa vzťahujú na predbežného správcu primerane, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný.

Súdy, iné štátne orgány, obce, notári a exekútori sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy.

Policajný zbor je povinný poskytovať správcovi na jeho žiadosť súčinnosť pri výkone správy.

Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, daňový orgán, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a stredisko cenných papierov.

Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo pri zabezpečení dlžníkovho majetku, sú povinné správcovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.

Banky sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť čísla dlžníkových účtov, stavy účtov a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

Pošta je povinná oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich dlžníkovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj iné osoby, ak vykonávajú prepravu zásielok.

Telekomunikácie sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o dlžníkových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom dlžníka a uverejneného pod značkou.

Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného dlžníkovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

Tretie osoby sú povinné poskytnúť správcovi súčinnosť podľa § 9d bez zbytočného odkladu.

Správca môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 9d len po preukázaní rozhodnutia súdu o ustanovení za správcu.

Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných pre ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu ju zvoláva vždy. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania.

Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej štvrtinu konkurzných pohľadávok.

Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne je podmienená. Proti rozhodnutiu súdu o hlasovacom práve nie je prípustný opravný prostriedok.

Veriteľom, ktorí nadobudli pohľadávku jej postúpením až po vyhlásení konkurzu, neprislúcha hlasovacie právo, ibaže nadobudli pohľadávku ako protihodnotu záväzku, ktorý prevzali pred vyhlásením konkurzu.

Ak s tým súd súhlasí, možno na schôdzi konkurzných veriteľov zvoliť veriteľský výbor. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri.

Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie.

Veriteľský výbor zvoláva súd. Na zasadanie sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru.

Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.

Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.

Členovia veriteľského výboru a náhradníci majú nárok na náhradu potrebných výdavkov spojených s výkonom funkcie. So súhlasom súdu im môže správca vyplatiť primeranú odmenu, a to ešte pred skončením konkurzu, ak vykonali na príkaz súdu alebo podľa uznesenia veriteľského výboru osobitnú úlohu alebo ak bolo členstvo (náhradníctvo) spojené s mimoriadnou stratou času alebo s mimoriadnou námahou.

Rokovanie schôdze konkurzných veriteľov a veriteľského výboru je neverejné a vyhotovuje sa z neho zápisnica.

Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.

Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca; ak súd ustanovil v konkurze predbežného správcu, ustanoví ho za správcu. V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musia veritelia vyzvať, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.

Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu katastru nehnuteľností, ak je mu známe, že eviduje nehnuteľnosti patriace dlžníkovi.

Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.

Ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Likvidátor počas trvania konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.

Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:

Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.

Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom s výnimkou zmluvy o nájme bytu je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.

Ak plní dlžník úpadcovi po vyhlásení konkurzu a toto plnenie má tvoriť podstatu, jeho záväzok voči úpadcovi nezaniká, ak sa plnenie nedostalo do podstaty; to neplatí, ak dlžník úpadcu v čase plnenia ani pri náležitej starostlivosti nemohol o vyhlásení konkurzu vedieť.

Konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a ktorým dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku.

Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.

Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dohodli odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz.

Za obchodné knihy sa na účely tohto zákona považujú písomnosti preukazujúce nakladanie s majetkom dlžníka alebo stav jeho majetku, ktoré je dlžník povinný podľa osobitného predpisu viesť alebo uschovávať.

Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.

Vyhodnotenie podľa odseku 1 obsahuje

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia záväzkov podľa odseku 1.

Súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu, a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú.

Súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.

Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekúcia;^2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.

Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu. V prihláške pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, veritelia označia súd a uvedú spisovú značku; pri vykonateľných pohľadávkach pripoja aj rovnopis rozhodnutia (exekučný titul).

Ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).

Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice. Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov. Prihlásené pohľadávky zostaví do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu. Ak si veriteľ neuplatnil pohľadávku v slovenskej mene, vyčísli jej hodnotu podľa odseku 2. V zozname vyznačí aj skutočnosť, že si veriteľ uplatnil právo na oddelené uspokojenie. Tento zoznam predloží súdu najneskôr 15 dní pred prieskumným pojednávaním.

Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca, a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.

Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.

Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok.

Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.

Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.

Kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne v lehote určenej súdom.

Ak správca zaradil pohľadávku do iného poradia, ako veriteľ uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd veriteľa vyzve, aby poradie uplatnil v ním určenej lehote na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Lehota podľa odsekov 2 až 4 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní lehoty

Súd upovedomí konkurzných veriteľov pohľadávok sporných čo do pravosti, výšky alebo poradia, ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní prítomní, o tom, kto poprel pohľadávku.

Správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť pravosť alebo výšku pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.

Rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o pravosti, výške alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

Trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.

Na konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) a d) sa primerane vzťahujú ustanovenia § 23 a 25, ak sa v nich pokračuje.

Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.

Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu,

Podstatu možno speňažiť buď predajom vecí spôsobom upraveným v ustanoveniach o výkone rozhodnutia súdom, alebo predajom mimo dražby.

Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien.

So súhlasom súdu môže správca jednou zmluvou speňažiť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku. To isté platí, ak ide o časť podniku. Výťažok takého predaja je súčasťou celkového výťažku speňaženia podstaty a nemôže slúžiť len na krytie záväzku súvisiaceho s predaným podnikom; inak sa na túto zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^4c)

Speňaženie vecí predajom podľa ustanovenia o výkone rozhodnutia vykoná súd na návrh správcu, ktorý má pritom postavenie oprávneného.

Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.

Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne.

Výťažok zo speňaženia veci alebo pohľadávky do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku a odmeny správcu. V prípade, že sa výťažok z predaja veci alebo pohľadávky vydá viacerým oddeleným veriteľom, podieľajú sa na uvedených nákladoch pomerne. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

Oddelení veritelia sa z výťažku speňaženia nehnuteľnosti uspokoja podľa poradia vzniku právneho dôvodu na oddelené uspokojenie.

Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.

Správca predloží súdu zoznam veriteľov, ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a nároky podľa § 31 ods. 3, s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu aj zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 5 ods. 2, nárokmi podľa § 9b ods. 3 a nárokmi podľa § 31 ods. 3, ktorých nárok neuznal alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.

Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.

Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie.

Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.

Nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.

Pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty vrátane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ak ich splatnosť nastala v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 3 písm. a).

Pracovnými nárokmi podľa odseku 1 sú

Nároky podľa odseku 3, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením konkurzu, sa prihlásia podľa § 20.

Nároky podľa odsekov 2 a 3 s výnimkou nárokov podľa odseku 4 a nároky podľa § 5 ods. 2 a § 9b ods. 3 treba uplatniť u správcu.

V rozvrhu sa uspokoja pohľadávky v tomto poradí:

Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokoja aj ostatné nároky v tomto poradí:

Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

Náklady uspokojenia pohľadávok veriteľ uhrádza sám.

Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uvedené v odseku 2, uspokoja sa pomerne.

Z uspokojenia sú vylúčené

Sumy pripadajúce na

Ak v konkurze nedošlo ešte k vydaniu rozvrhového uznesenia, môže úpadca navrhnúť, aby sa konkurz ukončil núteným vyrovnaním; návrh môže podať až po prieskumnom pojednávaní.

V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka. Ak navrhovateľ uvádza osoby ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania, musia tieto osoby návrh spolupodpísať a ich podpis sa musí úradne overiť.

Nútené vyrovnanie je neprípustné, ak okolnosti spochybňujú, že u navrhovateľa ide o poctivý zámer. Takými okolnosťami sú najmä nedostatočná súčinnosť úpadcu pri zisťovaní jeho majetku, chyby vo vedení obchodných kníh, ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, prvšie konkurzy a neúmerne nižšie uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov podľa návrhu na nútené vyrovnanie v porovnaní s možnosťami uspokojenia podľa ustanovenia o vykonaní konkurzu.

Súd návrh na nútené vyrovnanie zamietne,

Ak súd nerozhodne, že nútené vyrovnanie je neprípustné, nariadi pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty.

Na pojednávanie o nútenom vyrovnaní súd predvolá úpadcu, osoby, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie, správcu a všetkých dosiaľ neuspokojených konkurzných veriteľov, ako aj veriteľský výbor, ak bol ustanovený. V predvolaní súd poučí veriteľov, že návrh na nútené vyrovnanie je na nahliadnutie na súde. Oznámenie o ustanovenom pojednávaní sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Úpadca je povinný dostaviť sa na pojednávanie. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.

Na pojednávaní podá správca potrebné informácie o stave úpadcovho majetku, o jeho hospodárení, príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby sa konkurz doviedol do konca. Súd preskúma správu a môže si k nej vyžiadať znalecký posudok.

Na pojednávaní súd zistí, ktorí konkurzní veritelia sú ochotní s návrhom núteného vyrovnania súhlasiť.

Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.

Právo hlasovať nemajú

Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú prítomní na pojednávaní osobne alebo sú zastúpení. Hlasy konkurzných veriteľov uplatnené inak sa neuznávajú.

Pri hlasovaní sa počítajú iba ešte neuspokojené pohľadávky, a to v tej výške, v ktorej dosiaľ neboli uspokojené.

O potvrdení núteného vyrovnania rozhodne súd uznesením obsahujúcim znenie núteného vyrovnania.

Uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania sa vyvesí na úradnej tabuli súdu; v uznesení sa vyznačí deň vyvesenia. Ďalej sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci.

Proti uzneseniu o potvrdení núteného vyrovnania môžu podať odvolanie účastníci, ktorí na vyrovnanie výslovne neprivolili, spoludlžníci a ručitelia úpadcu.

Súd návrh na potvrdenie núteného vyrovnania zamietne, aj keď s ním konkurzní veritelia vyslovili súhlas, ak vyšlo najavo, že

Uznesenie o zamietnutí návrhu podľa odseku 1 sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci. Proti tomuto uzneseniu sa môžu odvolať len konkurzní veritelia, ktorí neodporovali prijatiu núteného vyrovnania, a úpadca.

Ak uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, súd uznesením

Potvrdeným núteným vyrovnaním nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a spoludlžníkovým ručiteľom, pokiaľ výslovne nesúhlasia s tým, aby tieto práva boli obmedzené.

Ak bolo nútené vyrovnanie potvrdené súdom úplne a včas splnené, je úpadca zbavený záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli; je takisto zbavený záväzku proti ručiteľom a iným osobám, ktoré by mali proti nemu postih. Dojednania tomu odporujúce sú neplatné. Úroky z konkurzných pohľadávok za čas od vyhlásenia konkurzu a trovy vzniknuté jednotlivým konkurzným veriteľom z účasti na konkurze nemožno priznať.

Konkurzní veritelia, na ktorých pohľadávky sa neprihliadlo, môžu aj po zrušení konkurzu požadovať od dlžníka úplné zaplatenie, ibaže o vyhlásení konkurzu vedeli alebo museli vedieť.

Ak bol na úpadcov majetok vyhlásený nový konkurz skôr, než úpadca úplne splnil nútené vyrovnanie, nie sú konkurzní veritelia povinní vrátiť, čo dobromyseľne dostali na základe núteného vyrovnania. V novom konkurze sa ich pohľadávky považujú za uspokojené len sumou, ktorá im bola podľa núteného vyrovnania skutočne vyplatená.

Ak sa nútené vyrovnanie potvrdené súdom nesplnilo, hoci úpadcu upomenul konkurzný veriteľ doporučeným listom s poskytnutím dodatočnej, najmenej osemdennej lehoty, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody dané núteným vyrovnaním; práva konkurzných veriteľov nadobudnuté vyrovnaním proti úpadcovi tým nie sú dotknuté.

Ak sa nútené vyrovnanie dosiahlo podvodným konaním alebo nedovoleným poskytnutím osobitných výhod jednotlivým konkurzným veriteľom, môže každý konkurzný veriteľ do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania uplatniť nárok, aby jeho pohľadávky boli úplne uspokojené, alebo aby sa iná výhoda pokladala za neúčinnú; príslušným na prejednanie nároku je súd, ktorý vyhlásil konkurz. Nárok však neprislúcha konkurzným veriteľom, ktorí sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení núteného vyrovnania.

Ak bol úpadca do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol nútené vyrovnanie alebo ktorým ukrátil uspokojenie svojho konkurzného veriteľa, stáva sa nútené vyrovnanie neplatným a veritelia môžu od úpadcu požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov; vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré vznikli v konkurznom konaní, nie je tým dotknutá. Za podmienky, že úpadcov majetok postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania, môžu navrhnúť opätovné začatie konkurzného konania.

Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,

Ak úpadca zomrel počas konkurzu, správca podá súdu správu o speňažovaní podstaty a predloží ju súdu. Ustanovenie § 29 ods. 1 sa použije primerane. Predloženú správu súd preskúma primerane podľa § 29 ods. 2 a 3; namiesto úpadcu vstupujú do konania jeho dedičia alebo štát, ak dedičov niet. Po schválení správy súd zruší konkurz a správu postúpi súdu, ktorý prejednáva dedičstvo.

Ak došlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, súd zruší konkurz, ak úpadca preukáže, že zabezpečenia ním dané pre splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, nárokov oddelených veriteľov na oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj nárokov podľa § 31 ods. 3 sú dostatočné. Ak nedošlo k zrušeniu konkurzu podľa odseku 1, zruší súd konkurz až po splnení núteného vyrovnania.

V uznesení o zrušení konkurzu zbaví súd správcu funkcie a rozhodne o jeho odmene a náhrade výdavkov, ak o nich ešte nerozhodol.

Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu^2a) na majetok úpadcu.

Dlžník, u ktorého sú dané podmienky pre vyhlásenie konkurzu, môže podať na súde príslušnom na konkurz (§ 66a ods. 1) návrh na vyrovnanie. Súd prejedná návrh, len ak konkurz už nebol vyhlásený.

V návrhu uvedie dlžník, aké vyrovnanie ponúka. Osoby ochotné zaviazať sa splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia musia návrh spolupodpísať. Ak nie je vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí návrh podpísať aj druhý bezpodielový spoluvlastník na dôkaz, že súhlasí s použitím všetkého majetku z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva na účel vyrovnania. Všetky podpisy musia byť úradne overené.

Ak je navrhovateľ podnikateľom, uvedie v návrhu počet zamestnancov podniku a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a pre ďalšie financovanie podniku.

K návrhu na vyrovnanie musí dlžník pripojiť úplný zoznam svojho majetku s prehľadom majetkového stavu v čase podania návrhu. V zozname uvedie

Zoznam uvedený v odseku 1 musí dlžník podpísať a predložiť v dvoch rovnopisoch súdu.

Ak dlžník neodstráni podstatné vady návrhu v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.

Účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3 písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky.

Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania (§ 50 ods. 3) nesmie dlžník zcudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie (§ 28) zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov.

Úkony odporujúce odseku 1 sú voči veriteľom neúčinné, ak ktorýkoľvek veriteľ uplatní neúčinnosť na súde najneskôr do dňa uverejnenia uznesenia o zastavení alebo o skončení vyrovnania na úradnej tabuli súdu.

Súd uznesením zamietne návrh, ak zistí, že

Uznesenie podľa odseku 1 doručí súd len navrhovateľovi.

O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, v ktorom zároveň

O právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.

Uznesenie o povolení vyrovnania sa doručí známym veriteľom a správcovi, ďalej tiež dlžníkovi, osobám uvedeným v § 46 ods. 2 a daňovým orgánom. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď bolo vydané, v úplnom znení alebo vo vhodne skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie. Výpis z uznesenia zverejní súd obdobne podľa § 13 ods. 4.

Súd oznámi povolenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného alebo iného registra a evidencie nehnuteľností. Ak je vedený výkon rozhodnutia proti dlžníkovi na jeho nehnuteľnosť, založí v príslušných spisoch rovnopis uznesenia.

Veritelia a dlžník môžu do 15 dní od doručenia uznesenia navrhnúť, aby bol ustanovený iný správca. Ak uzná súd dôvodnosť tohto návrhu, zbaví správcu funkcie a ustanoví iného. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcom, prípadne ak sú dôvody pre jeho odvolanie.

Proti uzneseniu, ktorým bolo vyrovnanie povolené, nie je prípustné odvolanie; proti uzneseniu, ktorým bol návrh na vyrovnanie zamietnutý, môže podať odvolanie len dlžník.

Účinky povolenia vyrovnania nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu.

Povolenie vyrovnania má tieto účinky:

Pohľadávky veriteľov, ktorí boli súdom vyzvaní, aby prihlásili svoj nárok, zanikajú, ak neboli prihlásené v lehote určenej súdom a veritelia museli o vyrovnaní vedieť. To neplatí pre pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia vyrovnania nie sú ešte splatné.

Vo vyrovnaní je za veriteľa pokladaný každý, kto prihlási na základe výzvy súdu [§ 50 ods. 3 písm. c)] svoj nárok. Spôsob, poradie a miera uspokojenia nárokov sa určí až v potvrdenom vyrovnaní (§ 60), ak nebude možné dosiahnuť uspokojenie mimo vyrovnania podľa ďalších ustanovení.

Z vyrovnania sú vylúčené pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia vyrovnania ešte nie sú splatné úroky včítane úrokov z omeškania odo dňa, keď povolenie vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, a právo na ne zaniká dňom, keď právoplatnosť nadobudlo uznesenie o potvrdení vyrovnania.

Záväzky zo zmlúv uvedených v § 14 ods. 2 ani časti týchto záväzkov sa do vyrovnania nezahŕňajú.

Účastníkom vyrovnania nepatrí náhrada trov vyrovnania.

Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú:

Nositelia pohľadávok uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi.

Bezpodielový spoluvlastník preberá podpisom návrhu na vyrovnanie záväzok strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; tento záväzok trvá, aj keď po podaní návrhu na vyrovnanie došlo k zániku alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou podpísaného bezpodielového spoluvlastníka tento záväzok zaniká.

Za nevyporiadané sa považuje aj to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou medzi oboma spoluvlastníkmi v posledných šiestich mesiacoch pred podaním návrhu.

Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré neskončilo pred podaním návrhu na vyrovnanie, môže byť po podaní návrhu na vyrovnanie skončené len rozhodnutím súdu. Od podania návrhu na vyrovnanie do skončenia alebo zastavenia konania neplynie lehota podľa osobitného predpisu.⁵)

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c).

V prihláške treba uviesť výšku pohľadávky, právny dôvod jej vzniku a označiť vymáhajúci orgán.^2a) Súčasne veritelia uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

Prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2).

Správca zapíše prihlášky do zoznamu v tom poradí, v akom došli súdu, a to oddelene prihlášky prednostných pohľadávok, prihlášky pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28) a ostatné prihlášky. Prihlásené pohľadávky preskúma podľa obchodných kníh a iných písomností. Súd vyzve dlžníka, aby sa vyjadril, či jednotlivé pohľadávky nepopiera. Ak sa dlžník nevyjadrí v lehote určenej súdom, platí, že pohľadávku nepopiera; nepopretie pohľadávky platí aj pre prípad, že bude do troch rokov vyhlásený konkurz na dlžníkov majetok.

Veritelia majú právo nahliadať do zoznamu prihlášok, oboznámiť sa s vyjadrením dlžníka a vyjadriť sa k nim. Ich vyjadrenia sa pripoja k zoznamu.

Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky včas, sú oprávnení aj pred vyrovnacím pojednávaním podávať návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasovať o vyrovnaní. Hlasovať o vyrovnaní pred vyrovnacím pojednávaním možno iba písomne. Hlasovanie je platné iba vtedy, ak je doručené súdu najneskôr deň pred vyrovnacím pojednávaním a pravosť podpisu veriteľa je osvedčená.

Na vyrovnacom pojednávaní [§ 50 ods. 3 písm. b)] súd hlasovaním veriteľov zistí, ktorí veritelia sú ochotní súhlasiť s návrhom na vyrovnanie.

Na vyrovnacom pojednávaní sa dlžník musí zúčastniť osobne. Ak sa nedostaví bez ospravedlnenia alebo ak jeho ospravedlnenie neuzná súd za dôvodné, súd konanie zastaví.

Hlasovať o návrhu na vyrovnanie na vyrovnacom pojednávaní môžu len veritelia osobne prítomní alebo zastúpení; k výsledku tohto hlasovania sa pripočítajú hlasy veriteľov, ktorí hlasovali písomne.

Právo hlasovať nemá

Predpokladom potvrdenia vyrovnania súdom je súhlas väčšiny hlasujúcich veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny nimi prihlásených pohľadávok. To však neplatí pre oddelených veriteľov, ak sa hlasuje podľa § 58b.

Ak návrh na vyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky, hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je uvedená v návrhu ako prvá.

O návrhu na vyrovnanie sa hlasuje v dvoch skupinách, ak

O návrhu na vyrovnanie podľa odseku 1 hlasujú v prvej skupine oddelení veritelia (§ 28) a v druhej skupine ostatní veritelia.

Ak návrh na vyrovnanie obsahuje ponuky podľa odseku 1 písm. a) a b), hlasuje sa najskôr o ponuke podľa odseku 1 písm. a).

Veritelia prvej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie

Veritelia druhej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie, ak sú splnené podmienky podľa § 58a.

Ak súhlasí s návrhom na vyrovnanie iba jedna skupina, dlžník môže do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania podať novú ponuku skupine, ktorá návrh neschválila. Súd nariadi vyrovnacie pojednávanie na účely hlasovania o novej ponuke, na ktoré predvolá veriteľov skupiny, ktorá návrh neprijala.

Ak dlžník nepodá novú ponuku v ustanovenej lehote alebo ak táto nová ponuka nie je prijatá, súd návrh na vyrovnanie zamietne potvrdiť.

Poprieť pravosť alebo výšku niektorej z prihlásených pohľadávok môže iba dlžník alebo správca.

Pre popretú pohľadávku nemožno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu^2a) na základe súdom potvrdeného vyrovnania (§ 63 ods. 4).

Dlžník zloží do úschovy na súde sumu, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku.

Ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech veriteľa; inak sa uvoľní v prospech veriteľa.

Ak je popretá pohľadávka vykonateľná, súd určí dlžníkovi lehotu na uplatnenie práva podľa ustanovení osobitného zákona⁶) s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech veriteľa, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech veriteľa aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech dlžníka; inak sa uvoľní v prospech dlžníka.

Súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak sú splnené tieto podmienky:

Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Pre potvrdenie vyrovnania súdom platia primerane ustanovenia pre potvrdenie núteného vyrovnania (§ 39 a 40). Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia; inak súd vyrovnanie zastaví.

Súd zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas,

Súd môže zamietnuť vyrovnanie potvrdiť,

Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteľovi vyrovnanie môžu podať odvolanie len tí z veriteľov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ručitelia a spoludlžníci dlžníka.

Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.

Ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, a to aj vtedy, ak hlasovali proti prijatiu vyrovnania alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.

Potvrdeným vyrovnaním zostávajú nedotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ak sa týchto práv výslovne nevzdali.

Ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz skôr, ako boli úplne splnené povinnosti dlžníka vyplývajúce z vyrovnania, pokladajú sa pohľadávky veriteľov v konkurze za uspokojené sumou, ktorá im bola podľa vyrovnania skutočne zaplatená.

Na pohľadávku zapísanú do zoznamu prihlášok s výnimkou prípadov popretia pohľadávky dlžníkom alebo správcom na základe právoplatného uznesenia o potvrdení vyrovnania možno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu^2a) na

Premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. a) je desať rokov a plynie odo dňa právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania; premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. b) je desať rokov a plynie odo dňa nesplnenia vyrovnania.

Ak súdom potvrdené vyrovnanie nebolo splnené, hoci dlžníka veriteľ upomenul doporučeným listom s poskytnutím najmenej 30-dňovej lehoty na dodatočné splnenie, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody poskytnuté vo vyrovnaní dlžníkovi, a to u všetkých veriteľov; práva poskytnuté vyrovnaním proti iným osobám zostávajú zachované.

Veriteľ alebo dlžník môže požiadať súd, aby nesplnenie vyrovnania po preskúmaní skutočností uvedených v odseku 1 uznesením potvrdil. Uznesenie súd po nadobudnutí právoplatnosti zverejní primerane podľa § 13 ods. 4.

Veritelia sú oprávnení požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov, ak bolo vyrovnanie dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod jednotlivým veriteľom. V lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania môže veriteľ uplatniť na súde nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú; nestráca tým práva nadobudnuté z vyrovnania. Tento nárok však veriteľom nevzniká, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch, alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení vyrovnania.

Ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol vyrovnanie alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa, stáva sa vyrovnanie neplatným a veritelia môžu bez ďalšieho požadovať uspokojenie svojich nárokov. Neplatnosť vyrovnania sa nedotýka ich práv, ktoré pre nich z vyrovnania vznikli.

Súd uznesením vyrovnanie zastaví,

Uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania.

Súd vyhlási uznesením vyrovnanie za skončené, len čo uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť. Toto uznesenie sa účastníkom nedoručuje a nie je proti nemu opravný prostriedok; pre uverejnenie tohto uznesenia, vykonanie príslušných zápisov a upovedomenie o ňom sa použije ustanovenie odseku 2. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o skončení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania s výnimkou účinkov povolenia vyrovnania podľa § 52 ods. 2 písm. c) a ods. 3.

Po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd opatrením o odmene správcu a o jeho výdavkoch a opatrenie doručí dlžníkovi a správcovi. Ak sa do 90 dní po zastavení konania vyhlási konkurz, tvoria náklady vyrovnania časť nákladov konkurzu.