Zákon o konkurze a vyrovnaní 1995

Ak návrh na dohodovanie podáva dlžník, je povinný k tomuto návrhu priložiť zoznam veriteľov s výškou pohľadávok voči dlžníkovi. Dlžník je povinný zvolať schôdzu tuzemských veriteľov (ďalej len „schôdza veriteľov“) do 30 dní odo dňa podania návrhu na dohodovanie.

Ak návrh na dohodovanie podal tuzemský veriteľ, je povinný bezodkladne jedno vyhotovenie návrhu doručiť dlžníkovi. Dlžník je povinný predložiť súdu do troch dní odo dňa doručenia návrhu zoznam veriteľov s výškou ich pohľadávok a do 30 dní zvolať schôdzu veriteľov.

Ak návrh na dohodovanie nepodal dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ v lehote podľa § 4 ods. 1, súd vyzve dlžníka, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zvolal schôdzu veriteľov. Dohodovanie sa v tomto prípade začína dňom doručenia výzvy dlžníkovi.

Schôdza veriteľov, zvolaná podľa odsekov 1 až 3, sa uskutoční do 30 dní od jej zvolania.

Schôdza veriteľov najmä

Na platnosť uznesenia schôdze veriteľov a voľby a odvolania členov rady veriteľov je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov tuzemských veriteľov prítomných na schôdzi veriteľov. Každý tuzemský veriteľ má jeden hlas.

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od začatia dohodovania o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. V príslušnom registri a v katastri nehnuteľností sa vyznačí aj zastavenie konkurzného konania podľa § 4g ods. 2. Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.

Priebeh a výsledky schôdze veriteľov osvedčuje notár. Notár oznámi súdu do piatich dní od konania schôdze veriteľov skutočnosť, že rada veriteľov nebola zvolená.

Po začatí dohodovania do ustanovenia rady veriteľov môže dlžník podnikať v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v registri.^1a)

Po začatí dohodovania nesmie dlžník scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov, ak rada veriteľov nerozhodne inak.

Na dohodovanie sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov,^1b) ak tento zákon neustanovuje inak.

Tuzemskí veritelia si na ochranu svojich práv a záujmov na schôdzi uskutočnenej podľa § 4a zvolia členov rady veriteľov.

Členmi rady veriteľov môžu byť len tuzemskí veritelia dlžníka; členom rady veriteľov je vždy tuzemský veriteľ s najväčšou pohľadávkou voči dlžníkovi. Ostatní členovia rady veriteľov sú volení. Právnickú osobu a fyzickú osobu zastupuje v rade veriteľov vždy len jedna poverená tuzemská fyzická osoba.

Rada veriteľov sa skladá najviac zo siedmich členov; počet členov je nepárny. Rada veriteľov rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov. Každý člen má jeden hlas. Členovia rady veriteľov si volia predsedu rady veriteľov a podpredsedu rady veriteľov. Predseda rady veriteľov zvoláva a vedie rokovanie rady veriteľov. Podpredseda rady veriteľov vykonáva práva a povinnosti predsedu rady veriteľov v čase jeho neprítomnosti.

Za zastupovanie právnických osôb a fyzických osôb v rade veriteľov a za výkon funkcie člena rady veriteľov patrí primeraná odmena; jej výšku schvaľuje schôdza veriteľov.

Všetky náklady spojené s dohodovaním uhrádza dlžník.

Rada veriteľov zodpovedá za svoju činnosť schôdzi veriteľov.

Rada veriteľov je povinná zvolať schôdzu veriteľov vždy, ak o to požiada najmenej polovica členov rady veriteľov alebo najmenej jedna tretina tuzemských veriteľov; schôdzu veriteľov zvolá, ak sa má schváliť projekt ozdravenia alebo podať návrh na skončenie dohodovania pre neplnenie projektu ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d).

Ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaní rady veriteľov aj zakladateľ. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, v ktorej má Fond národného majetku Slovenskej republiky majetkovú účasť aspoň 34 %, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaní rady veriteľov aj Fond národného majetku Slovenskej republiky.

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od zvolenia rady veriteľov o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.

Rada veriteľov je oprávnená najmä

Súhlas na nakladanie s majetkom udeľuje dlžníkovi rada veriteľov.

Rada veriteľov môže po svojom ustanovení pozastaviť splátky úverov a ich úrokov a do 30 dní dohodnúť s príslušným peňažným ústavom nové termíny splátok s možnosťou krátkodobého prerušenia splátok.

Členovia rady veriteľov a ostatné fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na dohodovaní, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa v dohodovaní dozvedeli. Táto povinnosť trvá ešte päť rokov od skončenia dohodovania. Od tejto povinnosti ich môže oslobodiť iba súd. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní.

Projekt ozdravenia má zabezpečiť ozdravenie finančnej situácie dlžníka s cieľom odstrániť jeho úpadok a zabezpečiť jeho ďalší efektívny rozvoj.

Projekt ozdravenia vypracúva

Projekt ozdravenia obsahuje najmä

Rada veriteľov je povinná do 60 dní od svojho zvolenia predložiť súdu schválený projekt ozdravenia.

Súd skončí dohodovanie,

Súd zastaví konkurzné konanie, ak mu rada veriteľov pred uplynutím troch mesiacov od začatia dohodovania alebo v lehote predĺženej súdom na žiadosť rady veriteľov oznámi splnenie projektu ozdravenia.

Podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).

Konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu; týmto majetkom sa rozumie aj mzda alebo iné podobné príjmy. Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia; majetok slúžiaci podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený.

Účastníkmi konkurzu sú veritelia, ktorí uplatňujú nároky (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.

Správca podstaty (ďalej len „správca“) sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie (§ 3 ods. 1). Do zoznamu správcov možno zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.

Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom (§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.

Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.

Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh niektorého z účastníkov alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za dobu výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Ak to vyžaduje rozsah správy, môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy. Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti.

Ak je to účelné, môže súd ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.

Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi.

Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných pre ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu ju zvoláva vždy. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania.

Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze konanej po prieskumnom pojednávaní je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej štvrtinu konkurzných pohľadávok.

Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne je podmienená.

Veriteľom, ktorí nadobudli pohľadávku jej postúpením až po vyhlásení konkurzu, neprislúcha hlasovacie právo, ibaže nadobudli pohľadávku ako protihodnotu záväzku, ktorý prevzali pred vyhlásením konkurzu.

Ak s tým súd súhlasí, možno na schôdzi konkurzných veriteľov zvoliť veriteľský výbor. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri.

Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie.

Veriteľský výbor zvoláva súd. Na zasadanie sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru.

Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.

Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.

Členovia veriteľského výboru a náhradníci majú nárok na náhradu potrebných výdavkov spojených s výkonom funkcie. So súhlasom súdu im môže správca vyplatiť primeranú odmenu, a to ešte pred skončením konkurzu, ak vykonali na príkaz súdu alebo podľa uznesenia veriteľského výboru osobitnú úlohu alebo ak bolo členstvo (náhradníctvo) spojené s mimoriadnou stratou času alebo s mimoriadnou námahou.

Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo mu môže dať pokyny sám.

Proti opatreniam v dohliadacej činnosti súdu v konkurznom konaní nie je prípustný opravný prostriedok. To platí aj pre rozhodnutie súdu o hlasovacom práve.

Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.

V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca a veritelia sa musia vyzvať, aby prihlásili v lehote 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.

Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu orgánom povereným vedením evidencie nehnuteľností.

Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom a likvidátor po dobu konkurzu nevykonáva svoju pôsobnosť.

Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:

Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.

Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom ako nájomcom je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dojednaná na dobu určitú.

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi,⁴) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať.

Právo odporovať právnym úkonom sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Právo odporovať právnym úkonom je oprávnený uplatniť veriteľ alebo správca.

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s úpadcom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnym úkonom proti ich právnemu predchodcovi.

Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.

Všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Úpadca je povinný bez meškania zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný.

Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz; ak nejde o jeho návrh, predloží úpadca zoznam ihneď, len čo ho správca vyzve, aby predložil zoznam, najneskôr do 15 dní od vyhlásenia konkurzu.

Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.

Vyhodnotenie podľa odseku 1 obsahuje

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia záväzkov podľa odseku 1.

Súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu, a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú.

Súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.

Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Konkurzní veritelia prihlásia svoje pohľadávky, a to v lehote ustanovenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, aj keď sa o nich vedie súdne konanie alebo sa vykonáva výkon rozhodnutia. Súčasne uvedú, či uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj iné dôvody pre prednostné poradie pri rozvrhu.

Prihlášky sa podávajú na súde dvojmo. Pokiaľ sa pohľadávka opiera o písomný právny úkon, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

Správcovi sa doručuje druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášky dodanej do súdneho spisu; prihlásené pohľadávky zostaví správca do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu.

Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov a vyzve úpadcu, aby sa k zostavenému zoznamu prihlášok vyjadril. Tento zoznam predloží súdu.

Účastníci sú oprávnení nahliadnuť do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotoví správca, a do dokladov o týchto pohľadávkach.

Prihláška pohľadávky má pre plynutie lehoty na premlčanie a zánik práv rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok.

Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Ak je to možné, preskúma súd aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote; inak pre ne nariadi osobitné prieskumné pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním konkurzných veriteľov a účasťou správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené prihlášky podali. Konkurzní veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom pojednávaní nemôžu poprieť pravosť a poradie pohľadávok preskúmaných na predchádzajúcich prieskumných pojednávaniach. Ustanovenie § 21 ods. 3 platí obdobne.

Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju uznal správca a ak ju nepoprel žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva; žalobu musia podať proti popierajúcim konkurzným veriteľom aj správcovia, smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky v nich uvedenej. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán.

Kto poprel vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne.

Na popretie pohľadávky ustanoví súd primeranú lehotu s poučením, že pri zameškaní lehoty podľa § 24 ods. 1 nemožno na také pohľadávky prihliadať, a že pri zameškaní lehoty podľa § 24 ods. 2 sa také pohľadávky budú v budúcnosti pokladať za nesporné.

Konkurzní veritelia pohľadávok sporných čo do pravosti, výšky alebo poradia, ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní prítomní, upovedomia súd o tom, kto poprel pohľadávku a z akého dôvodu.

Správca je oprávnený poprieť nárok prihlásený konkurzným veriteľom, výšku nároku alebo jeho právny dôvod. O tom súd upovedomí konkurzného veriteľa, o ktorého nárok ide, a súčasne ho vyzve, aby nárok, jeho výšku alebo právny dôvod uplatnil do 30 dní na súde, ktorý vyhlásil konkurz, alebo na inom príslušnom orgáne, s tým, že inak sa na poprený nárok, jeho uplatnenú výšku alebo uplatnený právny dôvod nevezme zreteľ.

Ak správca poprie nárok už vykonateľný, vyzve ho súd, aby svoje popretie uplatnil do 30 dní na súde, ktorý vyhlásil konkurz, prípadne na inom príslušnom orgáne s tým, že inak sa nárok bude považovať za zistený.

Rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o pravosti, výške alebo poradí poprených pohľadávok sú účinné proti všetkým veriteľom.

Trovy sporu o pravosť, výšku alebo poradie poprených pohľadávok sa pokladajú za náklady podstaty, ak sa na takom spore zúčastnil správca. Ak sa správca na spore nezúčastnil, majú popierajúci veritelia nárok na náhradu nákladov z podstaty len potiaľ, pokiaľ podstate vznikol nejaký prospech z vedenia sporu.

Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.

Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu,

Podstatu možno speňažiť buď predajom vecí spôsobom upraveným v ustanoveniach o výkone rozhodnutia súdom, alebo predajom mimo dražby.

Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním určených po vypočutí úpadcu, prípadne veriteľského výboru. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky.

Speňaženie vecí predajom podľa ustanovenia o výkone rozhodnutia vykoná súd na návrh správcu, ktorý má pritom postavenie oprávneného.

Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.

Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne.

Výťažok z predaja veci do výšky zabezpečenej pohľadávky veriteľom vydá správca so súhlasom súdu. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.

Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.

Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie.

Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom do vlastných rúk s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.

Nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.

Pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty, včítane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane a poplatky, ak došlo k ich splatnosti v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 1 písm. a).

Pracovnými nárokmi podľa ustanovenia odseku 1 sú úhrada pracovných odmien úpadcových pracovníkov a ich nároky vyplývajúce z hmotného zabezpečenia pracovníkov.

V rozvrhu sa uspokoja najprv pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3). Ak výťažok za speňaženie nepostačuje na plnú úhradu všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa najprv výdavky správcu a ostatné pohľadávky sa uspokoja pomerne. Neuspokojená časť pohľadávok podľa § 17a ods. 2 písm. c) prechádza na štát.

Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokojujú aj ostatné nároky v tomto poradí:

Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uvedené v odseku 2, uspokoja sa pomerne.

Z uspokojenia pohľadávok sú vylúčené

Sumy pripadajúce na

Ak v konkurze nedošlo ešte k vydaniu rozvrhového uznesenia, môže úpadca navrhnúť, aby sa konkurz ukončil núteným vyrovnaním; návrh môže podať až po prieskumnom pojednávaní.

V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka. Ak navrhovateľ uvádza osoby ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania, musia tieto osoby návrh spolupodpísať a ich podpis sa musí úradne overiť.

Nútené vyrovnanie je neprípustné, ak okolnosti spochybňujú, že u navrhovateľa ide o poctivý zámer. Takými okolnosťami sú najmä nedostatočná súčinnosť úpadcu pri zisťovaní jeho majetku, chyby vo vedení obchodných kníh, ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, prvšie konkurzy alebo vyrovnania a neúmerne nižšie uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov podľa návrhu na nútené vyrovnanie v porovnaní s možnosťami uspokojenia podľa ustanovenia o vykonaní konkurzu.

Súd návrh na nútené vyrovnanie zamietne,

Ak súd nerozhodne, že nútené vyrovnanie je neprípustné, nariadi uznesením pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty.

Na pojednávanie o nútenom vyrovnaní súd predvolá úpadcu, osoby, ktoré sa zaviazali za splnenie núteného vyrovnania, správcu a všetkých dosiaľ neuspokojených konkurzných veriteľov, ako aj veriteľský výbor, pokiaľ bol ustanovený. Predvolanie doručí do vlastných rúk a priloží návrh na nútené vyrovnanie. Oznámenie o ustanovenom pojednávaní sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.

Úpadca je povinný dostaviť sa na pojednávanie. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.

Na pojednávaní podá správca potrebné informácie o stave úpadcovho majetku, o jeho hospodárení, príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby sa konkurz doviedol do konca. Súd preskúma správu a môže si k nej vyžiadať znalecký posudok.

Na pojednávaní súd zistí, ktorí konkurzní veritelia sú ochotní s návrhom núteného vyrovnania súhlasiť.

Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.

Právo hlasovať nemajú

Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú prítomní na pojednávaní osobne alebo sú zastúpení. Hlasy konkurzných veriteľov uplatnené inak sa neuznávajú.

Pri hlasovaní sa počítajú iba ešte neuspokojené pohľadávky, a to v tej výške, v ktorej dosiaľ neboli uspokojené.

O potvrdení núteného vyrovnania rozhodne súd uznesením obsahujúcim znenie núteného vyrovnania.

Uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania sa v potrebnom rozsahu verejne vyhlási; uznesenie sa ďalej vyvesí na úradnej tabuli súdu a deň vyvesenia sa na ňom vyznačí. Ďalej sa uznesenie v deň vyvesenia na úradnej tabuli súdu zašle do vlastných rúk úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splneniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci.

Proti uzneseniu o potvrdení núteného vyrovnania môžu podať odvolanie účastníci, ktorí na vyrovnanie výslovne neprivolili, spoludlžníci a ručitelia úpadcu.

Súd návrh na potvrdenie núteného vyrovnania zamietne, aj keď s ním konkurzní veritelia vyslovili súhlas, ak vyšlo najavo, že

Uznesenie o zamietnutí návrhu podľa odseku 1 sa doporučí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci. Úpadcovi a konkurzným veriteľom, ktorí neodporovali prijatiu núteného vyrovnania, sa uznesenie doručí do vlastných rúk; len oni sa môžu odvolať proti tomuto uzneseniu.

Ak uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, súd uznesením

Potvrdeným núteným vyrovnaním nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a spoludlžníkovým ručiteľom, pokiaľ výslovne nesúhlasia s tým, aby tieto práva boli obmedzené.

Ak bolo nútené vyrovnanie potvrdené súdom úplne a včas splnené, je úpadca zbavený záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli; je takisto zbavený záväzku proti ručiteľom a iným osobám, ktoré by mali proti nemu postih. Dojednania tomu odporujúce sú neplatné. Úroky z konkurzných pohľadávok za čas od vyhlásenia konkurzu a trovy vzniknuté jednotlivým konkurzným veriteľom z účasti na konkurze nemožno priznať.

Konkurzní veritelia, na ktorých pohľadávky sa neprihliadlo, môžu aj po zrušení konkurzu požadovať od dlžníka úplné zaplatenie, ibaže o vyhlásení konkurzu vedeli alebo museli vedieť.

Ak bol na úpadcov majetok vyhlásený nový konkurz skôr, než úpadca úplne splnil nútené vyrovnanie, nie sú konkurzní veritelia povinní vrátiť, čo dobromyseľne dostali na základe núteného vyrovnania. V novom konkurze sa ich pohľadávky považujú za uspokojené len sumou, ktorá im bola podľa núteného vyrovnania skutočne vyplatená.

Ak sa nútené vyrovnanie potvrdené súdom nesplnilo, hoci úpadcu upomenul konkurzný veriteľ doporučeným listom s poskytnutím dodatočnej, najmenej osemdennej lehoty, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody dané núteným vyrovnaním; práva konkurzných veriteľov nadobudnuté vyrovnaním proti úpadcovi tým nie sú dotknuté.

Ak sa nútené vyrovnanie dosiahlo podvodným konaním alebo nedovoleným poskytnutím osobitných výhod jednotlivým konkurzným veriteľom, môže každý konkurzný veriteľ do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania uplatniť nárok, aby jeho pohľadávky boli úplne uspokojené, alebo aby sa iná výhoda pokladala za neúčinnú; príslušným na prejednanie nároku je súd, ktorý vyhlásil konkurz. Nárok však neprislúcha konkurzným veriteľom, ktorí sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení núteného vyrovnania.

Ak bol úpadca do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol nútené vyrovnanie alebo ktorým ukrátil uspokojenie svojho konkurzného veriteľa, stáva sa nútené vyrovnanie neplatným a veritelia môžu od úpadcu požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov; vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré vznikli v konkurznom konaní, nie je tým dotknutá. Za podmienky, že úpadcov majetok postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania, môžu navrhnúť opätovné začatie konkurzného konania.

Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,

Ak úpadca zomrel v priebehu konkurzu, pohľadávky veriteľov sa vyporiadajú v rámci prejednania dedičstva primerane podľa tohto zákona.

Ak došlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, súd zruší konkurz, ak úpadca preukáže, že zabezpečenia ním dané pre splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, nárokov oddelených veriteľov na oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj nárokov podľa § 31 ods. 3 sú dostatočné. Ak nedošlo k zrušeniu konkurzu podľa odseku 1, zruší súd konkurz až po splnení núteného vyrovnania.

V uznesení o zrušení konkurzu zbaví súd správcu funkcie.

Pre doručenie a zverejnenie uznesenia o zrušení konkurzu platí to isté, čo pre doručenie o zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu.

Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14.

Na základe zoznamu prihlášok možno pre zabezpečenú pohľadávku po právoplatnosti rozvrhového uznesenia viesť výkon rozhodnutia na úpadcovo imanie.

Dlžník, u ktorého sú dané podmienky pre vyhlásenie konkurzu, môže podať na súde príslušnom na konkurz (§ 3 ods. 1) návrh na vyrovnanie. Súd prejedná návrh, len ak konkurz už nebol vyhlásený.

V návrhu uvedie dlžník, aké vyrovnanie ponúka. Osoby ochotné zaviazať sa splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia musia návrh spolupodpísať. Ak nie je vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí návrh podpísať aj druhý bezpodielový spoluvlastník na dôkaz, že súhlasí s použitím všetkého majetku z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva na účel vyrovnania. Všetky podpisy musia byť úradne overené.

Ak je navrhovateľ podnikateľom, uvedie v návrhu počet zamestnancov podniku a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a pre ďalšie financovanie podniku.

K návrhu musí dlžník pripojiť úplný zoznam svojho majetku s prehľadom majetkového stavu v čase podania návrhu. Uvedie jednotlivé časti hnuteľného a nehnuteľného majetku a miesto, kde sa nachádzajú; pri pohľadávkach uvedie ich výšku, dôvod vzniku a možnosť ich uspokojenia. Popri majetku uvedie aj záväzky spolu s adresami veriteľov a s vyznačením, ktorí z nich sú dlžníkovi v pomere blízkych osôb.⁴) Ak nie je vyporiadané dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí dlžník uviesť, ktoré veci zo zoznamu sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konečnom prehľade sa uvedie aj výška predlženia.

Zoznam uvedený v odseku 1 musí dlžník podpísať a predložiť v toľkých vyhotoveniach, aby mohol byť doručený všetkým veriteľom a vyrovnaciemu správcovi [§ 50 ods. 3 písm. a)].

Ak dlžník neodstráni podstatné vady návrhu v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.

Účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3 písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky a nie sú plne uspokojení.

Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania (§ 50 ods. 3) nesmie dlžník zcudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie (§ 28) zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov.

Úkony odporujúce ustanoveniu odseku 1 sú voči veriteľom neúčinné; ktorýkoľvek veriteľ môže neúčinnosť uplatniť na súde najneskôr do dňa uverejnenia uznesenia o zastavení alebo skončení vyrovnania na úradnej tabuli súdu.

Súd uznesením zamietne návrh, ak zistí, že

Uznesenie podľa odseku 1 doručí súd len navrhovateľovi.

O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, v ktorom zároveň

O právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.

Uznesenie o povolení vyrovnania sa doručí známym veriteľom a správcovi, ďalej tiež dlžníkovi, osobám uvedeným v § 46 ods. 2 a daňovým orgánom. Veriteľom sa súčasne doručí rovnopis zoznamu dlžníkovho majetku a prehľadu o majetkovom stave dlžníka. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď bolo vydané, v úplnom znení alebo vo vhodne skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie. Výpis z uznesenia zverejní súd obdobne podľa § 13 ods. 4.

Súd oznámi povolenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného alebo iného registra a evidencie nehnuteľností. Ak je vedený výkon rozhodnutia proti dlžníkovi na jeho nehnuteľnosť, založí v príslušných spisoch rovnopis uznesenia.

Veritelia a dlžník môžu do 15 dní od doručenia uznesenia navrhnúť, aby bol ustanovený iný správca. Ak uzná súd dôvodnosť tohto návrhu, zbaví správcu funkcie a ustanoví iného. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcom, prípadne ak sú dôvody pre jeho odvolanie.

Proti uzneseniu, ktorým bolo vyrovnanie povolené, môžu podať odvolanie veritelia, ktorých pohľadávky nemajú prednostné právo, proti uzneseniu, ktorým bol návrh na vyrovnanie zamietnutý, môže podať odvolanie len dlžník.

Účinky povolenia vyrovnania nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu.

Povolenie vyrovnania má tieto účinky:

Pohľadávky veriteľov, ktorí boli súdom vyzvaní, aby prihlásili svoj nárok, alebo ktorí vedeli o vyrovnacom konaní, zanikajú, ak neboli prihlásené v lehote určenej súdom.

Vo vyrovnaní je za veriteľa pokladaný každý, kto prihlási na základe výzvy súdu [§ 50 ods. 3 písm. c)] svoj nárok. Spôsob, poradie a miera uspokojenia nárokov sa určí až v potvrdenom vyrovnaní (§ 60), ak nebude možné dosiahnuť uspokojenie mimo vyrovnania podľa ďalších ustanovení.

Z vyrovnania sú vylúčené úroky včítane úrokov z omeškania odo dňa, keď povolenie vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, a právo na ne zaniká dňom, keď právoplatnosť nadobudlo uznesenie o potvrdení vyrovnania.

Záväzky zo zmlúv uvedených v § 14 ods. 2 ani časti týchto záväzkov sa do vyrovnania nezahŕňajú.

Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú:

Nositelia pohľadávok uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi.

Bezpodielový spoluvlastník preberá podpisom návrhu na vyrovnanie záväzok strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; tento záväzok trvá, aj keď po podaní návrhu na vyrovnanie došlo k zániku alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou podpísaného bezpodielového spoluvlastníka tento záväzok zaniká.

Za nevyporiadané sa považuje aj to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou medzi oboma spoluvlastníkmi v posledných šiestich mesiacoch pred podaním návrhu.

Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré neskončilo pred podaním návrhu na vyrovnanie, môže byť po podaní návrhu na vyrovnanie skončené len rozsudkom súdu. Od podania návrhu na vyrovnanie do skončenia alebo zastavenia konania neplynie lehota podľa osobitného predpisu.⁵)

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c).

V prihláške treba uviesť výšku a právny dôvod vzniku pohľadávky, prípadne aj označenie súdu, na ktorom bola pohľadávka už vymáhaná.

Prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2).

Správca zapíše prihlášky do zoznamu v tom poradí, v akom došli súdu, a to oddelene prihlášky prednostných pohľadávok od ostatných. Prihlásené pohľadávky preskúma podľa obchodných kníh a iných písomností. Súd si vyžiada vyjadrenie dlžníka, či jednotlivé pohľadávky uznáva. Ak dlžník popiera pohľadávku, musí pre to uviesť dôvody. Ak sa dlžník nevyjadrí v lehote danej správcom, platí, že pohľadávku uznáva; uznanie pohľadávky platí aj v prípade, že bude do troch rokov vyhlásený konkurz na dlžníkov majetok.

Správca vyzve veriteľov, aby v lehote ním uloženej nahliadli do zoznamu prihlášok a do vyjadrenia dlžníka. Súčasne im oznámi, že sa môžu vyjadriť k zoznamu a k vyjadreniu dlžníka a že ich vyjadrenia budú k zoznamu pripojené, prípadne bude uvedené, že sa nevyjadrili.

Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky včas, sú oprávnení aj pred vyrovnacím pojednávaním podávať návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasovať o vyrovnaní. Na oneskorené prihlášky sa na vyrovnacom pojednávaní prihliadne, ak ich možno preskúmať bez zbytočného odkladu.

Na vyrovnacom pojednávaní [§ 50 ods. 3 písm. b)] súd zistí, ktorí veritelia sú ochotní prijať návrh na vyrovnanie. O práve hlasovať platia obdobne ustanovenia § 38 s týmito odchýlkami:

Súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak sú splnené tieto podmienky:

Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Pre potvrdenie vyrovnania súdom platia obdobne ustanovenia pre potvrdenie núteného vyrovnania (§ 39 a 40). Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia; inak súd vyrovnanie zastaví.

Súd zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas,

Súd môže zamietnuť vyrovnanie potvrdiť,

Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteľovi vyrovnanie môžu podať odvolanie len tí z veriteľov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ručitelia a spoludlžníci dlžníka.

Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.

Ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, a to aj vtedy, ak hlasovali proti prijatiu vyrovnania alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.

Potvrdeným vyrovnaním zostávajú nedotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ak sa týchto práv výslovne nevzdali.

Ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz skôr, ako boli úplne splnené povinnosti dlžníka vyplývajúce z vyrovnania, pokladajú sa pohľadávky veriteľov v konkurze za uspokojené sumou, ktorá im bola podľa vyrovnania skutočne zaplatená.

Na základe právoplatného uznesenia o potvrdení vyrovnania pre pohľadávku zapísanú do zoznamu prihlášok možno viesť výkon rozhodnutia s výnimkou prípadov popretia pohľadávky dlžníkom alebo správcom. Výkonom rozhodnutia môžu byť proti dlžníkovi vymáhané aj trovy konania, ktoré boli určené vo vyrovnaní, ak neboli zaplatené alebo zabezpečené v lehote na to ustanovenej [§ 61 ods. 1 písm. c)].

Ak súdom potvrdené vyrovnanie nebolo splnené, hoci dlžníka veriteľ upomenul doporučeným listom s poskytnutím najmenej osemdennej lehoty na dodatočné splnenie, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody poskytnuté vo vyrovnaní dlžníkovi, a to u všetkých veriteľov; práva poskytnuté vyrovnaním proti iným osobám zostávajú zachované.

Veritelia sú oprávnení požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov, ak bolo vyrovnanie dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod jednotlivým veriteľom. V lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania môže veriteľ uplatniť na súde nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú; nestráca tým práva nadobudnuté z vyrovnania. Tento nárok však veriteľom nevzniká, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch, alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení vyrovnania.

Ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol vyrovnanie alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa, stáva sa vyrovnanie neplatným a veritelia môžu bez ďalšieho požadovať uspokojenie svojich nárokov. Neplatnosť vyrovnania sa nedotýka ich práv, ktoré pre nich z vyrovnania vznikli.

Súd uznesením vyrovnanie zastaví,

Uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností.

Súd vyhlási uznesením vyrovnanie za skončené, len čo uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť. Toto uznesenie sa účastníkom nedoručuje a nie je proti nemu opravný prostriedok; pre uverejnenie tohto uznesenia, vykonanie príslušných zápisov a upovedomenie o ňom sa použije ustanovenie odseku 2.

Po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd uznesením o odmene správcu a jeho výdavkoch a uznesenie doručí dlžníkovi a správcovi. Ak dôjde do 15 dní po zastavení konania k vyhláseniu konkurzu, tvoria náklady vyrovnania časť nákladov konkurzu.