Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 2005

Štáty, ktoré sú členmi Zmluvy (ďalej len „zmluvné štáty“), vytvárajú Úniu pre spoluprácu pri podávaní prihlášok na ochranu vynálezov, pri vykonávaní rešerší k nim a pri ich prieskume, ako aj pre poskytovanie špeciálnych technických služieb. Táto Únia sa nazýva Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu.

Žiadne ustanovenie Zmluvy nemožno vykladať tak, že by to bolo na úkor práv podľa ustanovení Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva občana krajiny, ktorá je členom tohto dohovoru, alebo toho, kto má v takej krajine pobyt.

Na účely tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak:

pojmom „prihláška“ sa rozumie prihláška na ochranu vynálezu; všetkými odkazmi na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení patentu na vynález, autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor, úžitkového vzoru, dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález a dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor;

odkazmi na pojem „patent“ sa rozumejú odkazy na patent na vynález, na autorské osvedčenie na vynález, na osvedčenie na úžitkový vzor, na úžitkový vzor, na dodatkový patent alebo osvedčenie, na dodatkové autorské osvedčenie na vynález a na dodatkové osvedčenie na úžitkový vzor;

pojmom „národný patent“ sa rozumie patent udelený národným úradom;

pojmom „regionálny patent“ sa rozumie patent udelený národným alebo medzivládnym orgánom oprávneným udeľovať patenty s účinkami vo viacerých než jednom štáte;

pojmom „regionálna prihláška“ sa rozumie prihláška na regionálny patent;

odkazmi na „národnú prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení národných patentov a regionálnych patentov s výnimkou prihlášok podaných podľa Zmluvy;

pojmom „medzinárodná prihláška“ sa rozumie prihláška podaná podľa Zmluvy;

všetky odkazy na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na medzinárodné prihlášky alebo národné prihlášky;

všetky odkazy na „patent“ sa rozumejú odkazy na národné patenty a regionálne patenty;

všetky odkazy na „národné zákonodarstvo“ sa rozumejú odkazy na národné zákonodarstvo zmluvného štátu alebo, ak ide o regionálnu prihlášku alebo o regionálny patent, na zmluvu, ktorá upravuje podávanie regionálnych prihlášok alebo udeľovanie regionálnych patentov;

pojmom „dátum priority“ na účely počítania lehôt sa rozumie:

pojmom „národný úrad“ sa rozumie vládny orgán zmluvného štátu poverený udeľovaním patentov; odkazmi na „národný úrad“ sa rozumejú takisto odkazy na akýkoľvek medzivládny orgán poverený viacerými štátmi udeľovaním regionálnych patentov, ak aspoň jeden z týchto štátov je zmluvným štátom a ak tieto štáty poverili uvedený orgán výkonom povinností a práv, ktoré táto Zmluva a Vykonávací predpis ustanovujú pre národné úrady;

pojmom „určený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu určeného prihlasovateľom podľa ustanovení hlavy I Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát;

pojmom „zvolený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu zvoleného prihlasovateľom podľa ustanovení hlavy II Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát;

pojmom „prijímací úrad“ sa rozumie národný úrad alebo medzivládna organizácia, kde sa podala medzinárodná prihláška;

pojmom „Únia“ sa rozumie Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu;

pojmom „Zhromaždenie“ sa rozumie Zhromaždenie Únie;

pojmom „Organizácia“ sa rozumie Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo;

pojmom „Medzinárodný úrad“ sa rozumie Medzinárodný úrad Organizácie a po dobu ich existencie Medzinárodné spojené úrady pre ochranu duševného vlastníctva (BIRPI);

pojmom „generálny riaditeľ“ sa rozumie generálny riaditeľ Organizácie a po dobu existencie BIRPI – riaditeľ BIRPI.

Prihlášky na ochranu vynálezov v ktoromkoľvek zmluvnom štáte sa môžu podávať ako medzinárodné prihlášky podľa tejto Zmluvy.

Medzinárodná prihláška obsahuje v súlade s touto Zmluvou a Vykonávacím predpisom žiadosť, opis, jeden alebo viac nárokov, jeden alebo viac výkresov (kde to treba) a anotáciu.

Účelom anotácie je len technická informácia a nemožno ju použiť na iný účel, najmä nie na výklad rozsahu požadovanej ochrany.

Medzinárodná prihláška musí

Žiadosť musí obsahovať:

Určenie každého zmluvného štátu podlieha zaplateniu predpísaného poplatku v predpísanej lehote.

Pokiaľ prihlasovateľ nežiada o iné druhy ochrany podľa článku 43, platí, že určením sa požaduje ochrana spočívajúca v udelení patentu určeným štátom alebo pre určený štát. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).

Ak v žiadosti nie je uvedené meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, nebude to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo síce tieto údaje vyžaduje, ale dovoľuje ich predloženie neskôr než pri podaní národnej prihlášky. Ak tieto údaje nie sú uvedené v osobitnom podaní, nebude to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo tieto údaje nevyžaduje.

V opise sa musí vynález vysvetliť dostatočne jasne a úplne tak, aby podľa vynálezu mohol postupovať odborník.

Nárok alebo nároky musia definovať predmet, o ktorého ochranu sa žiada. Nároky musia byť jasné a stručné. Musia sa úplne opierať o opis.

S výhradou ustanovenia ods. (2) (ii) sa výkresy požadujú vtedy, ak sú potrebné pre pochopenie vynálezu.

V prípade, keď to nie je potrebné pre pochopenie vynálezu, ale povaha vynálezu pripúšťa vysvetlenie pomocou výkresov:

Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu, ktorým sa uplatňuje priorita jednej alebo viacerých prvších prihlášok podaných v niektorom členskom štáte Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva alebo s účinnosťou pre taký štát.

(2)

Každý občan zmluvného štátu alebo ten, kto má v zmluvnom štáte pobyt, môže podať medzinárodnú prihlášku.

Zhromaždenie môže rozhodnúť o tom, že sa občanom ktorejkoľvek členskej krajiny Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, ktorá nie je účastníkom tejto Zmluvy, a tým, čo majú v takej krajine pobyt, povoľuje podávať medzinárodné prihlášky.

Pojmy pobytu a občianstva, ako aj aplikáciu týchto pojmov v prípadoch, kde ide o niekoľkých prihlasovateľov alebo keď nejde o tých istých prihlasovateľov pre všetky určené štáty, ustanovuje Vykonávací predpis.

Medzinárodná prihláška sa podáva na ustanovenom prijímacom úrade, ktorý ju preskúma a prerokuje tak, ako je ustanovené v Zmluve a vo Vykonávacom predpise.

Prijímací úrad uzná za dátum medzinárodného podania dátum, keď medzinárodná prihláška došla, a to za predpokladu, že k okamihu jej prijatia zistí, že:

(2)

S výhradou článku 64 (4) má každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky bodov (i) až (iii) odseku (1) a pri ktorej bol uznaný dátum medzinárodného podania, účinky ako riadna národná prihláška v každom určenom štáte od dátumu medzinárodného podania, pričom sa tento dátum považuje za dátum skutočného podania v každom určenom štáte.

Každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v bodoch (i) až (iii) odseku (1), má rovnaké účinky ako riadna národná prihláška podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

Jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky si ponechá prijímací úrad („prijímacie vyhotovenie“), jedno vyhotovenie („archívne vyhotovenie“) sa odovzdá Medzinárodnému úradu a ďalšie vyhotovenie („rešeršové vyhotovenie“) sa odovzdá príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš uvedenému v článku 16, podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu.

Archívne vyhotovenie sa považuje za autentické vyhotovenie medzinárodnej prihlášky.

Medzinárodná prihláška sa považuje za vzatú späť, ak Medzinárodný úrad nedostane archívne vyhotovenie v predpísanej lehote.

Každý určený úrad môže požiadať Medzinárodný úrad, aby mu odovzdal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky ešte pred oznámením podľa článku 20 a Medzinárodný úrad odovzdá určenému úradu toto vyhotovenie v čo najkratšom čase po uplynutí jedného roka od dátumu priority.

(2)

(1)

Ak medzinárodná prihláška odkazuje na výkresy, ktoré v skutočnosti nie sú k prihláške pripojené, prijímací úrad o tom upovedomí prihlasovateľa, a ten ich môže predložiť v predpísanej lehote; ak tak urobí, považuje sa za dátum medzinárodného podania prihlášky dátum, keď prijímaciemu úradu výkresy došli. Inak platí, že odkaz na výkresy sa neurobil.

(3)

Ak po uznaní dátumu medzinárodného podania prijímací úrad v predpísanej lehote zistí, že niektorá z požiadaviek uvedených v bodoch (i) až (iii) článku 11 (1) nebola k tomuto dátumu splnená, bude sa taká prihláška považovať za vzatú späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie.

Každá medzinárodná prihláška sa podrobí medzinárodnej rešerši.

Cieľom medzinárodnej rešerše je zistenie relevantného známeho stavu techniky.

Medzinárodná rešerš sa vykoná na základe nárokov s prihliadnutím na opis a prípadné výkresy.

Orgán pre medzinárodnú rešerš uvedený v článku 16 zistí podľa svojich možností v maximálnej možnej miere relevantný známy stav techniky a v každom prípade preskúma dokumentáciu ustanovenú vo Vykonávacom predpise.

(5)

Medzinárodnú rešerš vykonáva orgán pre medzinárodnú rešerš; môže to byť buď národný úrad, alebo medzivládna organizácia, ako Medzinárodný patentový inštitút, ku ktorých úlohám patrí zostavovanie správ o rešeršiach vykonaných v materiáloch ku stavu techniky v súvislosti s vynálezmi, ktoré sú predmetom prihlasovacieho konania.

Ak pred vytvorením jediného orgánu pre medzinárodnú rešerš, existuje niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš, potom každý prijímací úrad určí orgán alebo orgány pre medzinárodnú rešerš príslušné na vykonanie rešerše na medzinárodné prihlášky podané na tomto úrade, a to v súlade s príslušnou dohodou podľa odseku (3) (b).

(3)

Konanie pred orgánom pre medzinárodnú rešerš sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad s uvedeným orgánom v súlade so Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

(2)

(3)

Medzinárodná rešeršová správa sa musí spracovať v predpísanej lehote a predpísanou formou.

Medzinárodnú rešeršovú správu odovzdá orgán pre medzinárodnú rešerš prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu hneď po spracovaní.

Medzinárodnú rešeršovú správu alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a) treba preložiť podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu. Preklady musí urobiť Medzinárodný úrad alebo musí za ne zodpovedať.

Po tom, čo prihlasovateľ dostal medzinárodnú rešeršovú správu, má právo na jednu úpravu nárokov medzinárodnej prihlášky tým, že upravené nároky podá v predpísanej lehote na Medzinárodnom úrade. Súčasne môže predložiť spôsobom ustanoveným vo Vykonávacom predpise stručné oznámenie, v ktorom podá vysvetlenie k úpravám a označí, aký vplyv majú úpravy na opis a výkresy.

Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní.

Ak národné právo niektorého z určených štátov dovoľuje úpravy nad uvedený rozsah, nedodržanie odseku (2) nemá v tomto štáte žiadne následky.

(1)

Ak nároky boli upravené podľa ustanovení článku 19 (1), postúpi sa buď plný text nárokov pôvodne podaných aj upravených, alebo plný text nárokov pôvodne podaných s uvedením úprav a takisto prípadné oznámenie podľa článku 19 (1).

Na žiadosť určeného úradu alebo prihlasovateľa zašle im orgán pre medzinárodnú rešerš, v súlade s ustanovením Vykonávacieho predpisu, kópiu materiálov citovaných v medzinárodnej rešeršovej správe.

Medzinárodný úrad zverejňuje medzinárodné prihlášky.

(2)

Medzinárodná rešeršová správa alebo rozhodnutia uvedené v článku 17 (2) (a) sa musia zverejniť tak, ako je predpísané vo Vykonávacom predpise.

Jazyk a forma medzinárodného zverejnenia a ostatné podrobnosti sa spravujú ustanoveniami Vykonávacieho predpisu.

Medzinárodné zverejnenie sa neuskutoční, ak sa medzinárodná prihláška vzala späť alebo ak sa predpokladá, že sa vzala späť skôr, než sa urobili technické prípravy pre zverejnenie.

Ak medzinárodná prihláška obsahuje výrazy alebo výkresy, ktoré podľa názoru Medzinárodného úradu odporujú dobrým mravom alebo verejnému poriadku alebo ktoré sú podľa jeho názoru hanlivé podľa Vykonávacieho predpisu, môže Medzinárodný úrad také výkresy, výrazy alebo údaje vylúčiť zo zverejnenia s tým, že uvedie miesto a počet slov alebo výkresov, ktoré boli vylúčené, a dodá na žiadosť jednotlivé vyhotovenia vylúčených miest.

Prihlasovateľ dodá jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky každému určenému úradu (ak už nedošlo k jeho postúpeniu podľa článku 20), ako aj jej preklad (v súlade s predpismi) a zaplatí národný poplatok (ak nejaký je) každému určenému úradu, a to najneskôr do 30 mesiacov od dátumu priority. V prípade, že národné zákonodarstvo určeného štátu vyžaduje meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, ale netreba ich oznámiť už pri podaní prihlášky, je prihlasovateľ povinný, ak tak neurobil v žiadosti, zaslať tieto údaje národnému úradu tohto štátu alebo úradu preň činnému najneskôr do 30 mesiacov od dátumu priority.

Ak orgán pre medzinárodnú rešerš vydá rozhodnutie podľa ustanovenia článku 17(2)(a), že sa nespracuje správa o medzinárodnej rešerši, lehota na vykonanie úkonov uvedených v odseku (1) tohto článku je zhodná s lehotou uvedenou v odseku (1).

Zákonodarstvo každého zmluvného štátu môže na vykonanie úkonov uvedených v odsekoch (1) a (2) určiť dlhšie lehoty, ako sú lehoty tam uvedené.

Žiadny určený úrad nebude vybavovať medzinárodnú prihlášku ani vykonávať jej prieskum pred uplynutím príslušnej lehoty podľa článku 22.

Bez zreteľa na ustanovenie odseku (1) môže každý určený úrad vybavovať medzinárodnú prihlášku a vykonávať jej prieskum kedykoľvek na výslovnú žiadosť prihlasovateľa.

S výhradou ustanovenia článku 25 v prípade uvedenom v pododseku (ii) stráca medzinárodná prihláška účinok ustanovený v článku 11 (3) v každom určenom štáte a táto strata účinku má rovnaké dôsledky ako späťvzatie národnej prihlášky v tomto štáte:

Bez zreteľa na ustanovenie odseku (1) môže každý určený úrad zachovať účinok ustanovený v článku 11 (3) aj v tom prípade, keď sa nepožaduje zachovanie takého účinku na základe článku 25 (2).

(1)

(2)

Žiadny určený úrad nezamietne medzinárodnú prihlášku z toho dôvodu, že sa nesplnili požiadavky Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, bez toho, aby pred tým dal prihlasovateľovi možnosť opraviť uvedenú prihlášku v rozsahu a v konaní ustanovenom národným zákonodarstvom pre rovnaké alebo obdobné prípady pri národných prihláškach.

Žiadne národné zákonodarstvo nesmie požadovať, aby medzinárodná prihláška vyhovovala, po stránke formálnej alebo obsahovej, iným alebo ďalším požiadavkám, než ustanovuje táto Zmluva a Vykonávací predpis.

Ustanovenia odseku (1) sa nedotýkajú ani použitia ustanovenia článku 7 (2) ani nebránia žiadnemu národnému zákonodarstvu, aby po začatí konania o medzinárodnej prihláške na určenom úrade požadovalo predloženie:

Ak prihlasovateľ nie je pre niektorý určený štát podľa národného práva tohto štátu oprávnený podať národnú prihlášku vynálezu preto, že nie je vynálezcom, môže určený úrad medzinárodnú prihlášku zamietnuť.

Ak národné zákonodarstvo, pokiaľ ide o formu a obsah národnej prihlášky, ustanoví také požiadavky, ktoré sú z hľadiska prihlasovateľov výhodnejšie než požiadavky ustanovené v Zmluve a Vykonávacom predpise pre medzinárodné prihlášky, môžu národný úrad, súdy alebo iné príslušné orgány tohto štátu alebo pre tento štát činné aplikovať na medzinárodné prihlášky výhodnejšie požiadavky národného zákonodarstva s výnimkou prípadov, keď sám prihlasovateľ trvá na tom, aby sa na jeho medzinárodnú prihlášku aplikovali požiadavky ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

Nič v tejto Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby si každý zmluvný štát určil také hmotnoprávne podmienky patentovateľnosti, aké si praje. Najmä ustanovenia tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu týkajúce sa známeho stavu techniky slúžia výlučne na účely medzinárodného konania a každý zmluvný štát môže teda pri rozhodovaní o patentovateľnosti vynálezu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, aplikovať svoje národné požiadavky, pokiaľ ide o známy stav techniky, a ostatné podmienky patentovateľnosti, pokiaľ nejde o požiadavky na formu a obsah prihlášok.

Národné právo môže požadovať, aby prihlasovateľ predložil taký dôkaz o splnení hmotnoprávnych podmienok patentovateľnosti, aký toto právo predpisuje.

Každý prijímací úrad a každý určený úrad, ktorý začal vybavovať medzinárodnú prihlášku, môže aplikovať svoje národné právo, pokiaľ ide o požiadavky na zastúpenie prihlasovateľa zástupcom oprávneným zastupovať pred týmto úradom a pokiaľ ide o povinnosť prihlasovateľa mať v určenom štáte adresu pre doručovanie.

Nič v Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby každý zmluvný štát použil také opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu svojej národnej bezpečnosti, alebo obmedzil na ochranu svojich hospodárskych záujmov právo svojich občanov alebo tých, čo majú v tomto štáte pobyt, podať medzinárodnú prihlášku.

Prihlasovateľovi bude daná možnosť, aby upravil nároky, opis a výkresy na každom určenom úrade v predpísanej lehote. Žiadny určený úrad neudelí patent alebo neodmietne udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty s výnimkou výslovného súhlasu prihlasovateľa.

Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu, ako bol uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní, ibaže to národné zákonodarstvo určeného štátu pripúšťa.

Úpravy sa urobia v súlade s národným zákonodarstvom určeného štátu, pokiaľ nie je inak ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

Pokiaľ určený úrad vyžaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia sa úpravy urobiť v jazyku prekladu.

Pokiaľ ide o ochranu akýchkoľvek práv prihlasovateľa v určenom štáte, účinky medzinárodného zverejnenia medzinárodnej prihlášky sú v tomto štáte s výhradou ustanovení odsekov (2) až (4) rovnaké ako účinky, ktoré ustanovuje národné právo určeného štátu pre povinné národné zverejnenie národných prihlášok bez prieskumu.

Ak jazyk, v ktorom sa urobilo medzinárodné zverejnenie, je iný než jazyk, v ktorom je predpísané zverejnenie podľa národného zákonodarstva určeného štátu, môže národné zákonodarstvo takého štátu ustanoviť, že účinky uvedené v odseku (1) nastanú až od doby, keď:

Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že v prípadoch, keď došlo na žiadosť prihlasovateľa k medzinárodnému zverejneniu pred uplynutím 18 mesiacov od dátumu priority, nastanú účinky ustanovené v odseku (1) až po uplynutí lehoty 18 mesiacov od dátumu priority.

Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že účinky uvedené v odseku (1) nastanú až odo dňa, keď vyhotovenie medzinárodnej prihlášky zverejnenej podľa článku 21 došlo národnému úradu alebo úradu činnému pre taký štát. Uvedený úrad zverejní dátum, keď prihláška došla, v čo najkratšom čase vo svojom Vestníku.

(1)

(2)

Ustanovenie odseku (2) (a) sa vzťahuje na každý prijímací úrad s výnimkou odovzdania podľa článku 12 (1).

Na účely tohto článku pod pojem „prístup“ sa zahŕňa každý spôsob získania poznatkov treťou stranou včítane individuálneho oznámenia alebo všeobecného zverejnenia, pričom platí, že žiadny národný úrad zásadne nezverejní medzinárodnú prihlášku alebo jej preklad pred medzinárodným zverejnením alebo pred uplynutím lehoty 20 mesiacov od dátumu priority, pokiaľ v tejto lehote k medzinárodnému zverejneniu nedošlo.

Na návrh prihlasovateľa je jeho medzinárodná prihláška podrobená medzinárodnému predbežnému prieskumu, ako je ustanovené ďalej v uvedených ustanoveniach a vo Vykonávacom predpise.

(2)

Návrh na medzinárodný predbežný prieskum sa podáva oddelene od medzinárodnej prihlášky. Návrh musí obsahovať predpísané údaje v predpísanom jazyku a forme.

(4)

Návrh podlieha predpísaným poplatkom, ktoré sa platia v predpísanej lehote.

(6)

Každý zvolený úrad dostane správu o tom, že bol zvolený.

Medzinárodný predbežný prieskum vykonáva orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31 (2) (a) prijímací úrad a pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31 (2) (b) Zhromaždenie určí v súlade s príslušnou dohodou uzavretou medzi orgánom alebo orgánmi pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodným úradom ten orgán alebo orgány pre medzinárodný predbežný prieskum, ktoré budú príslušné na vykonanie predbežného prieskumu.

Ustanovenia článku 16 (3) sa primerane použijú aj pre orgány pre medzinárodný predbežný prieskum.

Cieľom medzinárodného predbežného prieskumu je podať predbežný a nezáväzný názor na otázku, či prihlásený vynález je nový, vyznačuje sa vynálezcovskou činnosťou (nesamozrejmosťou) a je priemyselne využiteľný.

Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za nový, ak nie je obsiahnutý v známom stave techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise.

Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za vynález zahŕňajúci vynálezcovskú činnosť, ak nie je s ohľadom na známy stav techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise, k predpísanému rozhodnému dátumu naporúdzi pre odborníka.

Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za priemyselne využiteľný, ak ho možno podľa jeho povahy vyrábať alebo používať (v technickom zmysle) v niektorom odvetví priemyslu. Pojem „priemysel“ sa chápe v najširšom zmysle, a to ako v Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva.

Uvedené zásady slúžia iba na účely medzinárodného predbežného prieskumu. Každý zmluvný štát môže použiť ďalšie alebo odlišné zásady pre rozhodnutie, či je prihlásený vynález v tomto štáte patentovateľný alebo nie.

Pri medzinárodnom predbežnom prieskume sa vezmú do úvahy všetky podklady uvedené v medzinárodnej rešeršovej správe. Do úvahy možno vziať aj všetky ďalšie podklady, ktoré sa v konkrétnom prípade pokladajú za rozhodné.

Konanie pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu s uvedeným orgánom.

(2)

(3)

(4)

Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume sa spracuje v určenej lehote a v predpísanej forme.

Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume neobsahuje žiadnu zmienku o tom, či prihlásený vynález je alebo sa zdá byť patentovateľný, či nepatentovateľný podľa národného zákonodarstva niektorého štátu. Je v nej uvedené, s výhradou ustanovenia odseku (3), pokiaľ ide o každý nárok, či tento nárok ukazuje, že spĺňa požiadavky novosti, vynálezcovskej činnosti (nie naporúdzi existujúceho riešenia) a priemyselnej využiteľnosti, ako sú na účely medzinárodného predbežného prieskumu ustanovené v článku 33 (1) až (4). Správa bude obsahovať citáciu materiálov, o ktorých sa predpokladá, že podporujú v nej uvedený záver, a vysvetlenia podľa okolností prípadu. Správa môže obsahovať aj iné pripomienky ustanovené Vykonávacím predpisom.

(3)

Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume spolu s predpísanými prílohami sa odovzdá prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu.

(2)

(3)

Ustanovenie článku 20 (3) sa primerane použije aj pri kópiách všetkých materiálov uvedených v správe o medzinárodnom predbežnom prieskume, pokiaľ neboli uvedené už v medzinárodnej rešeršovej správe.

Prihlasovateľ môže vziať späť každú urobenú voľbu aj všetky voľby.

Ak vezme späť voľbu všetkých zvolených štátov, predpokladá sa, že sa vzal späť aj návrh na medzinárodný predbežný prieskum.

(3)

(4)

Ani Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nepovolí podľa a s výhradou článku 30 (4) prístup k spisu o medzinárodnom predbežnom prieskume žiadnej osobe ani orgánu, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ, s výnimkou zvolených úradov po spracovaní správy o medzinárodnom predbežnom prieskume.

S výhradou ustanovení odseku (1) a článku 36 (1) a (3) a článku 37 (3) (b) Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum neposkytuje informácie o tom, či bola alebo nebola vydaná správa o medzinárodnom predbežnom prieskume, či bol alebo nebol vzatý späť návrh na medzinárodný predbežný prieskum alebo niektorá voľba, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ.

(1)

Strata účinku ustanoveného v článku 11 (3) nastane vo zvolenom štáte s rovnakými dôsledkami ako späťvzatie národnej prihlášky v tomto štáte, ak prihlasovateľ nevykoná úkony podľa odseku (1) (a) v príslušnej lehote podľa odseku (1) (a) alebo (b).

Každý zvolený úrad môže zachovať účinok ustanovený v článku 11 (3) aj vtedy, keď prihlasovateľ nesplní požiadavky ustanovené v odsekoch (1) (a) alebo (b).

Ak došlo k voľbe niektorého zmluvného štátu pred uplynutím 19 mesiacov od dátumu priority, nevzťahujú sa ustanovenia článku 23 na tento štát a národný úrad tohto štátu alebo úrad činný pre tento štát neprikročí, s výnimkou ustanovenia odseku (2), k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k ďalšiemu konaniu o nej skôr, než uplynie príslušná lehota podľa článku 39.

Bez ohľadu na ustanovenie (1) môže každý zvolený úrad pristúpiť na výslovnú žiadosť prihlasovateľa k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k jej ďalšiemu konaniu kedykoľvek.

Prihlasovateľ má možnosť upraviť nároky, opis a výkresy na každom zvolenom úrade v predpísanej lehote. Zvolený úrad neudelí patent alebo neodoprie udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty, ibaže na to prihlasovateľ udelí výslovný súhlas.

Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní, ibaže národné právo zvoleného štátu dovoľuje, aby úpravy tento rozsah presahovali.

Úpravy musia byť v súlade s národným zákonodarstvom zvoleného štátu vo všetkom, čo nie je upravené Zmluvou alebo Vykonávacím predpisom.

Ak zvolený úrad požaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia byť úpravy v jazyku prekladu.

Žiadny zvolený úrad, ktorý dostane správu o medzinárodnom predbežnom prieskume, nesmie požadovať, aby prihlasovateľ predložil kópie akýchkoľvek dokladov súvisiacich s prieskumom tej istej medzinárodnej prihlášky na niektorom inom zvolenom úrade alebo aby poskytol informácie o ich obsahu.

Prihlasovateľ môže v súlade s Vykonávacím predpisom, pokiaľ ide o každý určený alebo zvolený štát, v ktorom sa určitý druh ochrany pripúšťa, oznámiť, že jeho medzinárodná prihláška smeruje k udeleniu autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor alebo úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu; alebo môže oznámiť, že smeruje k udeleniu dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález alebo dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor, pričom výsledný účinok sa bude riadiť výberom prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii).

Vo všetkých určených alebo zvolených štátoch, ktorých zákonodarstvo pripúšťa jedinú prihlášku smerujúcu tak k udeleniu patentu alebo iného druhu ochrany uvedeného v článku 43, ako aj k udeleniu ďalšieho spomenutého druhu ochrany, môže prihlasovateľ v súlade s Vykonávacím predpisom oznámiť dva druhy ochrany, ktorých udelenie požaduje, a výsledný účinok sa bude riadiť oznámením prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii).

Každá zmluva, podľa ktorej sa predpokladá udeľovanie regionálnych patentov („zmluva o regionálnom patente“) a ktorá dáva všetkým osobám oprávneným podľa článku 9 na podávanie medzinárodných prihlášok právo podávať prihlášky smerujúce k udeleniu takých patentov, môže ustanoviť, že medzinárodné prihlášky s určením alebo voľbou štátu, ktorý je súčasne účastníkom zmluvy o regionálnom patente a Zmluvy, možno podať ako prihlášky smerujúce k udeleniu regionálneho patentu.

Národné zákonodarstvo takého určeného alebo zvoleného štátu môže ustanoviť, že každé určenie alebo zvolenie tohto štátu v medzinárodnej prihláške sa považuje za oznámenie, že prihlasovateľ chce získať regionálny patent podľa zmluvy o regionálnom patente.

Ak v dôsledku nesprávneho prekladu medzinárodnej prihlášky presahuje rozsah niektorého patentu udeleného na základe tejto prihlášky rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom jazyku, príslušné orgány príslušného zmluvného štátu môžu primerane a so spätnou platnosťou obmedziť rozsah patentu a vyhlásiť ho za neplatný a zrušený v tej miere, v ktorej jeho rozsah prekročil rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom jazyku.

Podrobnosti o počítaní lehôt uvedených v Zmluve sa spravujú Vykonávacím predpisom.

(2)

Ak sa niektorá lehota ustanovená v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise nedodržala v dôsledku prerušenia poštového styku alebo neodvrátiteľnej straty alebo oneskorenia v poštovej doprave, bude sa lehota pokladať za dodržanú v prípadoch ustanovených Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje aj dôkazy a iné podmienky.

(2)

Každý právny zástupca, patentový zástupca alebo iná osoba oprávnená vystupovať pred národným úradom, kde bola medzinárodná prihláška podaná, je oprávnená vystupovať pred Medzinárodným úradom, príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš aj príslušným orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, pokiaľ ide o túto prihlášku.

Medzinárodný úrad môže poskytovať služby (nazývané v tomto článku „informačné služby“) dodávaním technických a iných príslušných informácií, ktoré má k dispozícii na základe uverejnených materiálov, najmä patentov a zverejnených prihlášok.

Medzinárodný úrad môže poskytovať tieto informačné služby buď priamo, alebo prostredníctvom jedného alebo niekoľkých orgánov pre medzinárodnú rešerš alebo iných národných alebo medzinárodných špecializovaných inštitúcií, s ktorými môže uzavrieť zmluvy.

Informačné služby sa uskutočňujú tak, aby umožňovali najmä tým zmluvným štátom, ktoré patria k rozvojovým krajinám, získanie technických poznatkov a techniky včítane existujúceho zverejneného „know-how“.

Informačné služby sa poskytujú vládam zmluvných štátov, ich občanom a osobám, ktoré v nich majú pobyt. Zhromaždenie môže rozhodnúť o poskytovaní týchto služieb nad tento rámec.

(5)

V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a v medziach ním určených rozhodnutím pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie na ten účel zriadiť.

Ak to považuje za potrebné, odporučí Zhromaždenie ďalšie spôsoby získavania prostriedkov okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku (5).

Zhromaždenie vytvorí výbor pre technickú pomoc (nazývaný v tomto článku „výbor“).

(2)

(3)

Pre financovanie projektov podľa tohto článku sa bude Medzinárodný úrad usilovať o uzavretie zmlúv jednak s medzinárodnými finančnými organizáciami a medzivládnymi organizáciami, najmä s Organizáciou Spojených národov, agentúrami Spojených národov a so špecializovanými inštitúciami Spojených národov, ktoré sa zaoberajú technickou pomocou, jednak s vládami štátov, ktoré technickú pomoc dostávajú.

V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a v medziach ním určených rozhodnutiami tých pracovných skupín, ktoré Zhromaždenie na ten účel zriaďuje.

Ustanovenia tejto hlavy sa nedotýkajú finančných ustanovení obsiahnutých v ostatných hlavách tejto Zmluvy. Tieto ustanovenia nemožno použiť pre túto hlavu ani pre jej vykonanie.

(1)

(2)

Delegát môže zastupovať iba jeden štát a hlasovať len v jeho mene.

Každý zmluvný štát má jeden zmluvný hlas.

(5)

(6)

Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa výlučne týkajú štátov viazaných ustanoveniami hlavy II, každá zmienka o zmluvných štátoch urobená v odsekoch (4), (5) a (6) sa vzťahuje len na štáty viazané ustanoveniami hlavy II.

Každá medzivládna organizácia určená za orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum má na schôdzach Zhromaždenia právo účasti ako pozorovateľ.

Len čo počet zmluvných štátov prekročí štyridsať, Zhromaždenie zriadi výkonný výbor. Každá zmienka o výkonnom výbore v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise sa uplatní, len pokiaľ bol už výbor zriadený.

Až do zriadenia výkonného výboru Zhromaždenie schvaľuje v medziach plánu a dvojročného rozpočtu ročné plány a ročné rozpočty pripravené generálnym riaditeľom.

(11)

Zhromaždenia prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.

Len čo zhromaždenie zriadi výkonný výbor, riadi sa tento výbor ďalej uvedenými ustanoveniami.

(2)

Počet štátov, ktoré sú členmi výkonného výboru, zodpovedá štvrtine počtu štátov, ktoré sú členmi Zhromaždenia. Pri určovaní počtu miest sa zvyšok, ktorý zostáva po vydelení štyrmi, neberie do úvahy.

Pri voľbe členov výkonného výboru prihliada Zhromaždenie na spravodlivé zemepisné rozdelenie.

(5)

(6)

(7)

(8)

Zmluvné štáty, ktoré nie sú členmi výkonného výboru, majú právo účasti na jeho zasadaní ako pozorovatelia, rovnako ako všetky medzivládne organizácie určené za orgán pre medzinárodnú rešerš, alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Výkonný výbor prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.

Administratívne úlohy, ktoré sa týkajú Únie, vykonáva Medzinárodný úrad.

Medzinárodný úrad zabezpečuje sekretariát pre rôzne orgány Únie.

Generálny riaditeľ je vedúci funkcionár Únie a zastupuje Úniu navonok.

Medzinárodný úrad vydáva Vestník a iné publikácie uvedené vo Vykonávacom predpise alebo vyžiadané Zhromaždením.

Vo Vykonávacom predpise sa ustanovuje, aké služby sú povinné poskytovať národné úrady Medzinárodnému úradu a orgánom pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum pri plnení ich úloh podľa Zmluvy.

Generálny riaditeľ a člen aparátu ním určený sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na všetkých zasadaniach Zhromaždenia, výkonného výboru alebo iného výboru alebo pracovnej skupiny zriadenej podľa Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu. Generálny riaditeľ alebo ním určený člen aparátu je z úradnej povinnosti tajomníkom týchto orgánov.

(7)

Zhromaždenie zriadi výbor pre technickú spoluprácu (v tomto článku ďalej len „výbor“).

(2)

Cieľom výboru je prispievať radami a odporúčaniami:

Každý zmluvný štát a každá zainteresovaná medzinárodná organizácia sa môže obrátiť písomne na výbor s otázkami, ktoré prislúchajú do právomoci výboru.

Výbor sa môže so svojou radou alebo odporúčaním obrátiť na generálneho riaditeľa alebo jeho prostredníctvom na Zhromaždenie, výkonný výbor, na všetky alebo niektoré orgány pre medzinárodnú rešerš a pre medzinárodný predbežný prieskum a na všetky alebo niektoré prijímacie úrady.

(6)

Do zriadenia výkonného výboru sa odkaz na výkonný výbor v odseku (6) považuje za odkaz na Zhromaždenie.

Postup výboru sa v podrobnostiach riadi rozhodnutiami Zhromaždenia.

(1)

Rozpočet Únie sa zostavuje so zreteľom na požiadavky koordinácie s rozpočtami ostatných únií riadených Organizáciou.

S výhradou ustanovenia odseku (5) je rozpočet Únie financovaný z týchto zdrojov:

Výška poplatkov a dávok, ktoré patria Medzinárodnému úradu, a ceny za jeho publikácie sa určia tak, aby za normálnych okolností postačili na krytie všetkých výdavkov Medzinárodného úradu spojených so správou tejto Zmluvy.

(5)

Ak k prijatiu rozpočtu nedôjde pred začiatkom nového finančného obdobia, zostane v tej istej výške ako rozpočet predchádzajúceho roka, ako je ustanovené vo finančných predpisoch.

(7)

(8)

Revíziu účtov vykonáva jeden alebo viac zmluvných štátov alebo externých revízorov, ako je ustanovené vo finančných predpisoch. Určí ich s ich súhlasom Zhromaždenie.

Vykonávací predpis pripojený k Zmluve obsahuje pravidlá:

(2)

(3)

Vykonávací predpis ustanovuje, že generálny riaditeľ vydá pod dohľadom Zhromaždenia Administratívne smernice.

V prípade rozporu medzi ustanoveniami Zmluvy a ustanoveniami Vykonávacieho predpisu má znenie Zmluvy prednosť.

S výhradou článku 64 (5) môže každý spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi, ktorý sa týka výkladu alebo aplikácie Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu a ktorý nebol vybavený zmierom, predložiť jeden z týchto štátov na Medzinárodnom súdnom dvore ako návrh podľa poriadku tohto súdu, ibaže sa tieto štáty dohodnú na inom spôsobe riešenia. Zmluvný štát, ktorý spor predkladá súdu, bude o tom informovať Medzinárodný úrad. Medzinárodný úrad upozorní na túto záležitosť ostatné zmluvné štáty.

Zmluvu možno periodicky revidovať na osobitnej konferencii zmluvných štátov.

O zvolení revíznej konferencie rozhodne Zhromaždenie.

Medzivládna organizácia určená ako orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum má právo účasti na revíznej konferencii ako pozorovateľ.

Články 53 (5), (9) a (11), 54, 55 (4) až (8), 56 a 57 môže zmeniť buď revízna konferencia, alebo sa môžu zmeniť podľa ustanovení článku 61.

(1)

(2)

(3)

Každý štát, ktorý je členom Medzinárodnej Únie na ochranu priemyselného vlastníctva, sa môže stať členom tejto Zmluvy:

Listiny o ratifikácii alebo o prístupe sa uložia u generálneho riaditeľa.

Ustanovenia článku 24 Stockholmského znenia Parížskeho Dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platia aj pre túto Zmluvu.

Odsek (3) nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že obsahuje uznanie alebo tichý súhlas zmluvného štátu s faktickou situáciou na území, na ktorom Zmluvu aplikuje iný zmluvný štát v dôsledku uvedeného článku.

(1)

S výhradou odseku (3) je pre každý štát, ktorý sa nestal členom Zmluvy v okamihu, keď nadobudla účinnosť podľa ustanovenia odseku (1), táto Zmluva záväzná tri mesiace po tom, čo uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prístupe.

Ustanovenia hlavy II a zodpovedajúce pravidlá Vykonávacieho predpisu pripojeného k Zmluve sa však použijú až po dátume, keď tri štáty, z ktorých každý spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v odseku (1), sa stanú členmi tejto Zmluvy bez toho, aby podľa ustanovenia článku 64 (1) vyhlásili, že nechcú byť viazané ustanoveniami hlavy II. Tento dátum však nemôže predchádzať prvotné nadobudnutie účinnosti podľa odseku (1).

(1)

(2)

(3)

(4)

Každý štát môže vyhlásiť, že nie je viazaný článkom 59. Pokiaľ sa týka sporov medzi zmluvným štátom, ktorý urobil také vyhlásenie, s ostatnými zmluvnými štátmi, neplatia ustanovenia článku 59.

(6)

Iné výhrady k Zmluve okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch (1) až (5), sú neprípustné.

Ak dohoda s orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum ustanovuje prechodné obmedzenie počtu alebo druhu medzinárodných prihlášok, ktoré sa tieto orgány zaväzujú vybaviť, Zhromaždenie prijme potrebné opatrenia na postupné uplatňovanie Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ ide o dané kategórie medzinárodných prihlášok. Toto opatrenie platí aj pre žiadosti o rešerš medzinárodného typu podľa článku 15 (5).

Zhromaždenie určí lehoty, od ktorých s výhradou ustanovenia odseku (1) môže podávať medzinárodné prihlášky a predkladať návrhy na medzinárodný predbežný prieskum. Tieto lehoty nesmú byť dlhšie ako šesť mesiacov od dátumu, keď Zmluva nadobudla účinnosť podľa ustanovení článku 63 (1), prípadne keď hlava II sa začala používať podľa článku 63 (3).

Každý zmluvný štát môže vypovedať Zmluvu oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.

Výpoveď nadobúda účinnosť šesť mesiacov po tom, čo oznámenie došlo generálnemu riaditeľovi. Nebudú tým dotknuté účinky medzinárodnej prihlášky vo vypovedajúcom štáte, pokiaľ sa medzinárodná prihláška podala pred uplynutím tejto šesťmesačnej lehoty alebo pokiaľ sa pred jej uplynutím urobila voľba vypovedajúceho štátu.

(1)

Zmluva je prístupná na podpis vo Washingtone do 31. decembra 1970.

Originál Zmluvy sa uloží u generálneho riaditeľa po tom, čo už nebude prístupná na podpis.

Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia Zmluvy a k nej pripojeného Vykonávacieho predpisu vládam všetkých štátov, ktoré sú členmi Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, a na požiadanie vládam iných štátov.

Generálny riaditeľ vykoná registráciu Zmluvy na sekretariáte Spojených národov.

Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia každej zmeny Zmluvy a Vykonávacieho predpisu vládam všetkých zmluvných štátov a na požiadanie aj vládam iných štátov.

Generálny riaditeľ oznámi vládam všetkých členských štátov Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva:

podpisy podľa článku 62;

uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe podľa článku 62;

dátum, keď Zmluva nadobudla účinnosť, a dátum, od ktorého sa použije hlava II podľa článku 63 (3);

vyhlásenia urobené podľa článku 64 (1) až (5);

späťvzatie vyhlásení urobené podľa článku 64 (6) (b);

výpovede, ktoré došli podľa článku 66;

vyhlásenia urobené podľa článku 31 (4).

Vo Vykonávacom predpise slovo „Zmluva“ znamená Zmluvu o patentovej spolupráci.

Vo Vykonávacom predpise slová „hlava“ a „článok“ sa vzťahujú na príslušnú hlavu a článok Zmluvy.

Ak sa použije slovo „prihlasovateľ“, znamená to tiež zástupcu a iného splnomocnenca prihlasovateľa, a to s výnimkou tých prípadov, keď z textu alebo povahy ustanovení alebo z textovej súvislosti, v ktorých je také slovo použité, jasne vyplýva opak, teda najmä v prípadoch, keď sa predpis odvoláva na pobyt alebo na štátnu príslušnosť prihlasovateľa.

Kedykoľvek sa použije slovo „zástupca“, znamená to zástupcu ustanoveného podľa ustanovenia pravidla 90.1, pokiaľ niečo iné jasne nevyplýva zo znenia alebo z povahy ustanovení, alebo z textovej súvislosti, v ktorých sa slovo použilo.

Kedykoľvek sa použije výraz „spoločný splnomocnenec“, znamená to prihlasovateľa, ktorý je ustanovený ako, alebo považovaný za spoločného splnomocnenca podľa ustanovenia pravidla 90.2.

Ak národné zákonodarstvo, používané prijímacím úradom alebo príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum, vyžaduje použitie pečiatky namiesto podpisu, bude pre tento úrad alebo orgán výraz „podpis“ znamenať „pečiatku“.

Žiadosť sa podáva na tlačenom formulári alebo ako počítačový výtlačok.

Tlačené formuláre poskytne prihlasovateľovi bezplatne prijímací úrad alebo Medzinárodný úrad, ak si to prijímací úrad praje.

S výhradou ustanovení pravidla 3.3 upravia podrobnosti tlačeného formulára žiadosti a žiadosti podávanej ako počítačový výtlačok Administratívne smernice.

Žiadosť musí obsahovať

Žiadosť prípadne obsahuje

Žiadosť môže obsahovať

Žiadosť musí byť podpísaná.

Petit musí mať ďalej uvedený obsah, pričom sa odporúča toto jeho znenie: „Podpísaný žiada, aby táto medzinárodná prihláška bola prerokovaná podľa Zmluvy o patentovej spolupráci.“.

Názov vynálezu musí byť krátky (odporúča sa názov s dvoma až siedmimi slovami, pokiaľ je v angličtine alebo v preklade do angličtiny) a presný.

Mená fyzických osôb sa uvádzajú priezviskom a menom (menami), priezvisko sa uvádza pred menom (menami).

Názvy právnických osôb sa uvádzajú ich úplným úradným označením.

Adresy sa uvádzajú tak, aby sa tým splnili obvyklé požiadavky na rýchle poštové doručenie na udanú adresu, a v každom prípade obsahujú všetky dôležité správne jednotky včítane čísla domu, pokiaľ pripadá do úvahy. V tých prípadoch, kde národné zákonodarstvo určeného štátu nepožaduje uvedenie čísla domu, nebude mať opomenutie uviesť také číslo v tomto štáte žiadny následok. Aby sa umožnilo rýchle spojenie s prihlasovateľom, odporúča sa uviesť adresu ďalekopisu, číslo telefónu a faxu alebo zodpovedajúce údaje iných podobných komunikačných prostriedkov prihlasovateľa alebo prípadne zástupcu alebo spoločného splnomocnenca.

Pre každého prihlasovateľa, vynálezcu alebo zástupcu sa smie uviesť iba jedna adresa, ak však nebol ustanovený zástupca na zastupovanie prihlasovateľa alebo všetkých prihlasovateľov, pokiaľ je ich viac ako jeden, smie prihlasovateľ, alebo ak je viac prihlasovateľov, spoločný splnomocnenec, uviesť navyše k akejkoľvek inej adrese uvedenej v žiadosti ešte aj adresu, na ktorú sa majú zasielať oznámenia.

Žiadosť musí uvádzať

Štátna príslušnosť prihlasovateľa sa musí uviesť názvom štátu, ktorého je príslušníkom.

Sídlo prihlasovateľa sa musí uviesť názvom štátu, na ktorého území má pobyt.

V žiadosti smú byť uvedení, pre rôzne určené štáty, rôzni prihlasovatelia. V takom prípade sa v žiadosti uvedie prihlasovateľ alebo prihlasovatelia pre každý určený štát alebo skupinu určených štátov.

Ak je prihlasovateľ registrovaný na národnom úrade, ktorý pôsobí ako prijímací úrad, v žiadosti sa môže uviesť číslo alebo iný údaj, pod ktorým je prihlasovateľ takto registrovaný.

Ak je menovaný zástupca, v žiadosti sa musí uviesť táto skutočnosť a meno a adresa zástupcu.

Ak je zástupca registrovaný národným úradom, ktorý pôsobí ako prijímací úrad, v žiadosti sa môže uviesť číslo alebo iný údaj, pod ktorým je zástupca takto registrovaný.

Akékoľvek vyhlásenie uvedené v článku 8(1) („Uplatnenie priority“) môže uplatňovať prioritu z jednej alebo viacerých skorších prihlášok podaných v krajine alebo v ktorejkoľvek krajine Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, alebo v krajine ktoréhokoľvek člena Svetovej obchodnej organizácie, ktorý nie je členom tohto dohovoru. Akékoľvek uplatnenie priority bude okrem pravidla 26bis.1 uvedené v žiadosti; žiadosť bude obsahovať stanovisko v tom zmysle, že sa uplatňuje priorita skoršej prihlášky a uvedie sa

Navyše k obsahu požadovanému podľa odsekov (a)(iv) alebo (v):

Na účely odsekov (a ) a (b) sa článok 2(vi) nepoužije.

Ak 29. septembra 1999 nie sú zmenené odseky (a) a (b), ktoré nadobudnú platnosť od 1. januára 2000, v súlade s platnou národnou legislatívou určeného úradu budú sa tieto odseky uplatňovať aj po tomto dátume ďalej tak, ako sú v platnosti do 31. decembra 1999, vzhľadom na určený úrad tak dlho, pokiaľ uvedené odseky, tak ako sú zmenené, nebudú v súlade s platnou národnou legislatívou, za predpokladu, že uvedený úrad o tom upovedomí Medzinárodný úrad do 31. októbra 1999. Medzinárodný úrad urýchlene zverejní prijaté informácie vo Vestníku.

Ak

Zahrnutie označenia do žiadosti podľa odseku (a)(iii) alebo (iv) nemá vplyv na použitie pravidla 4.9.

Ak je na medzinárodnú rešerš medzinárodnej prihlášky príslušných viacero orgánov, prihlasovateľ označí v žiadosti ten orgán, ktorý si vybral.

S výhradou odseku (b) musia žiadosť podpísať prihlasovateľ alebo, ak je viac ako jeden prihlasovateľ, všetci prihlasovatelia.

Ak dvaja alebo viacerí prihlasovatelia podajú medzinárodnú prihlášku, v ktorej je určený štát, ktorého národné zákonodarstvo požaduje, aby národnú prihlášku podal vynálezca, a keď prihlasovateľ pre tento určený štát, ktorý je vynálezcom, odmietne žiadosť podpísať alebo ho nemožno nájsť alebo ak nie je dosiahnuteľný ani po vynaložení značného úsilia, žiadosť nemusí podpísať tento prihlasovateľ, ak ju podpíše aspoň jeden prihlasovateľ, pričom sa prijímaciemu úradu poskytne uspokojivé vysvetlenie týkajúce sa chýbajúceho podpisu.

Ak meno alebo adresa nie sú napísané latinskou abecedou, musia sa takisto uviesť v latinskej abecede, a to buď v prepise, alebo v anglickom preklade. Prihlasovateľ rozhodne, ktoré slová sa len prepíšu a ktoré preložia.

Ak meno krajiny nie je napísané latinskou abecedou, musí sa takisto uviesť v anglickom jazyku.

vyhlásenie o totožnosti prihlasovateľa, ako sa uvádza v pravidle 51bis.1(a)(i);

vyhlásenie o prihlasovateľovom práve ako pri dátume medzinárodného podania na prihlásenie a udelenie patentu, ako sa uvádza v pravidle 51bis.1(a)(ii);

vyhlásenie o prihlasovateľovom práve ako pri dátume medzinárodného podania na nárokovanie priority skoršej prihlášky, ako sa uvádza v pravidle 51bis.1(a)(iii);

vyhlásenie o pôvodcovstve, ako sa uvádza v pravidle 51bis.1(a)(iv), ktoré musí byť podpísané tak, ako predpisujú Administratívne smernice;

vyhlásenie o zverejneniach, ktoré nie sú na škodu udelenia patentu, alebo o výnimkách pri nedostatku novosti, ako sa uvádza v pravidle 51bis.1(a)(v).

Žiadosť nesmie obsahovať iné údaje ako tie, ktoré sa uvádzajú v pravidlách 4.1 až 4.17, za predpokladu, že Administratívne smernice môžu dovoliť, ale nemôžu nariadiť, aby sa do žiadosti zahrnuli akékoľvek dodatkové údaje, ktoré sú uvedené v Administratívnych smerniciach.

Ak žiadosť obsahuje iné údaje než tie, ktoré sa uvádzajú v pravidlách 4.1 až 4.17 alebo ktoré dovoľujú podľa odseku (a) Administratívne smernice, prijímací úrad tieto dodatkové položky vymaže ex officio.

Opis sa musí začínať názvom vynálezu uvedeného v žiadosti a musí:

Spôsob a poradie opisu uvedené v odseku (a) treba dodržať s výnimkou prípadov, keď pre povahu vynálezu by bol iný spôsob alebo iné poradie lepšie pre porozumenie a hospodárnejšie vysvetlenie.

S výhradou ustanovenia odseku (b) uvedie sa každá časť spomenutá v odseku (a) vhodným nadpisom v súlade s odporúčaním obsiahnutým v Administratívnych smerniciach.

Ak medzinárodná prihláška obsahuje opis jednej sekvencie alebo viacerých sekvencií nukleotidov a/alebo aminokyselín, opis musí obsahovať výpis sekvencie, ktorý je v súlade so štandardom predpísaným Administratívnou smernicou a musí sa podať ako samostatná časť opisu podľa tohto štandardu.

Ak časť opisu s výpisom sekvencie opisu obsahuje voľný text, ako sa stanovuje v štandarde uvedenom v Administratívnej smernici, voľný text sa musí uviesť aj v hlavnej časti opisu, a to v rovnakom jazyku, ako je opis.

Počet nárokov musí byť primeraný povahe prihláseného vynálezu.

Ak je nárokov niekoľko, musia byť číslované za sebou arabskými číslicami.

Spôsob číslovania v tých prípadoch, keď dochádza k úprave nárokov, sa spravuje Administratívnymi smernicami.

Nároky sa nesmú, s výnimkou prípadov, kde je to nevyhnutne potrebné, opierať, pokiaľ ide o technické znaky vynálezu, o odkazy na opis alebo výkresy. Najmä sa nesmú opierať o také odkazy, ako je napríklad: „ako je opísané v časti ... opisu“ alebo „ako je znázornené na obrázku ... výkresov“.

V tých prípadoch, keď medzinárodná prihláška obsahuje výkresy, dáva sa prednosť tomu, aby technické znaky v nárokoch sprevádzali vzťahové značky, ktoré sa ich týkajú. Ak sa použijú, dáva sa prednosť tomu, aby boli v zátvorkách. Ak použitie vzťahových značiek nijako zvlášť neuľahčuje rýchlejšie pochopenie nároku, potom sa nepoužijú. Vzťahové značky môže určený úrad na účely zverejnenia týmto úradom vypustiť.

Definícia predmetu, o ktorého ochranu sa žiada, pozostáva z technických znakov vynálezu.

Ak je to vhodné, musia nároky obsahovať:

Tam, kde národné zákonodarstvo určeného štátu nevyžaduje, aby boli nároky zostavené spôsobom uvedeným v odseku (b), nebude mať opomenutie uvedeného spôsobu zostavenia nárokov žiadne následky pre tento štát za predpokladu, že skutočne použitý spôsob zostavenia nárokov je v súlade s požiadavkami národného zákonodarstva tohto štátu.

Každý nárok, ktorý obsahuje všetky znaky jedného alebo viacerých ostatných nárokov (nárok v závislej forme, tu uvádzaný ako „závislý nárok“), musí obsahovať odvolanie, pokiaľ možno na začiatku, na iný nárok alebo na iné nároky a potom musí uviesť ďalšie nárokované znaky. Každý závislý nárok, ktorý sa odvoláva na viac než jeden z ostatných nárokov („viacnásobne závislý nárok“) sa smie odvolávať na tieto nároky iba alternatívne. Viacnásobne závislé nároky nesmú slúžiť ako podklad pre iné viacnásobne závislé nároky. Ak národné zákonodarstvo národného úradu, ktorý koná ako orgán pre medzinárodnú rešerš, neumožňuje, aby viacnásobne závislé nároky boli zostavené spôsobom odlišným od toho, ktorý je uvedený vo dvoch predchádzajúcich vetách, potom opomenutie zostaviť nároky takým spôsobom môže viesť k ich označeniu v medzinárodnej rešeršovej správe podľa článku 17 (2) (b). Skutočnosť, že nároky nie sú zostavené uvedeným spôsobom, nemá v určenom štáte následky, pokiaľ boli nároky zostavené v súlade s národným zákonodarstvom tohto štátu.

Každý závislý nárok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval všetky obmedzenia obsiahnuté v nároku, na ktorý sa odvoláva. Viacnásobne závislý nárok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval všetky obmedzenia obsiahnuté v tom konkrétnom nároku, v súvislosti s ktorým je práve zamýšľaný.

Všetky závislé nároky, ktoré sa odvolávajú na jediný predchádzajúci nárok, a všetky závislé nároky, ktoré sa odvolávajú na niekoľko predchádzajúcich nárokov, budú podľa možnosti a čo najvhodnejšie zlúčené do skupín.

Každý určený štát, v ktorom sa žiada o udelenie úžitkového vzoru na základe medzinárodnej prihlášky, môže namiesto pravidiel 6.1 až 6.4 použiť vo veciach tam upravených ustanovenia svojho národného zákonodarstva o úžitkových vzoroch, pokiaľ sa konanie o medzinárodnej prihláške začalo v tomto štáte, a za predpokladu, že sa prihlasovateľovi poskytnú aspoň dva mesiace od uplynutia lehoty podľa článku 22 na prispôsobenie prihlášky požiadavkám národného zákonodarstva.

Technologické schémy a diagramy sa považujú za výkresy.

Lehota uvedená v článku 7 (2) (ii) musí zodpovedať okolnostiam daného prípadu a nesmie byť kratšia ako 2 mesiace od dátumu písomnej výzvy, v ktorej sa žiada o predloženie výkresov alebo dodatkových výkresov podľa uvedeného ustanovenia.

Anotácia musí obsahovať:

Anotácia musí byť taká stručná, ako to dovoľuje podstata vynálezu (pokiaľ možno 50 až 150 slov, ak je v angličtine alebo preložená do angličtiny).

Anotácia nesmie obsahovať údaje o tvrdených výhodách alebo hodnote prihláseného vynálezu ani o jeho uvažovanej upotrebiteľnosti.

Každý podstatný technický znak uvedený v anotácii a zobrazený na výkrese medzinárodnej prihlášky musí byť doplnený vzťahovou značkou umiestnenou v zátvorkách.

Ak prihlasovateľ opomenie urobiť návrh podľa pravidla 3.3 (a) (iii) alebo ak orgán pre medzinárodnú rešerš uzná, že vynález by lepšie charakterizoval iný obrázok alebo obrázky než ten alebo tie, ktoré navrhuje prihlasovateľ, potom označí, s výhradou ustanovenia článku (b), ten obrázok alebo tie obrázky, ktoré sa pripoja k anotácii, až ju Medzinárodný úrad zverejní. V takom prípade sa k anotácii pripojí obrázok alebo obrázky označené orgánom povereným medzinárodnou rešeršou. Inak sa k anotácii pripojí len, s výhradou článku (b), obrázok alebo obrázky navrhnuté prihlasovateľom.

Pokiaľ orgán poverený medzinárodnou rešeršou uzná, že na pochopenie anotácie sa nehodí žiadny obrázok výkresov, oznámi to Medzinárodnému úradu. V takom prípade sa k anotácii pri zverejnení Medzinárodným úradom nepripojí žiadny obrázok, aj keď prihlasovateľ urobil návrh podľa pravidla 3.3 (a) (iii).

Anotácia sa formuluje tak, aby mohla účinne slúžiť ako orientačná pomôcka na účely rešerše v príslušnom odvetví techniky, najmä aby napomáhala vedcom, inžinierom alebo výskumným pracovníkom zistiť, či treba študovať celú medzinárodnú prihlášku.

výrazy alebo výkresy, ktoré odporujú dobrým mravom;

výrazy alebo výkresy, ktoré sa priečia verejnému poriadku;

hanlivé údaje o výrobkoch alebo postupoch akejkoľvek inej osoby než prihlasovateľa alebo o výhodách a hodnote prihlášok alebo patentov takej osoby (jednoduché porovnanie so súčasným stavom techniky nie je samo osebe hanlivé);

akékoľvek vyhlásenia alebo iné veci, ktoré sú vzhľadom na okolnosti zrejme bezvýznamné alebo nepotrebné.

Prijímací úrad a orgán pre medzinárodnú rešerš môžu urobiť pripomienku, že medzinárodná prihláška nie je v súlade s pravidlom 9.1, a môžu navrhnúť prihlasovateľovi, aby dobrovoľne urobil príslušné opravy medzinárodnej prihlášky. Ak pripomienku urobil prijímací úrad, informuje o tom príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš a Medzinárodný úrad; ak ju urobil orgán pre medzinárodnú rešerš, informuje o tom prijímací úrad a Medzinárodný úrad.

„Hanlivé údaje“ uvedené v článku 21 (6) majú význam vymedzený pravidlom 9.1 (iii).

Jednotky váh a mier musia byť vyjadrené v metrickej sústave, prípadne aj v metrickej sústave, ak sú najprv vyjadrené v inej sústave.

Teploty musia byť vyjadrené v stupňoch Celzia, prípadne aj v stupňoch Celzia, ak sú najprv vyjadrené inak.

zrušené

Pre údaje o teple, energii, svetle, zvuku a magnetizme, ako aj pre matematické vzorce a elektrické jednotky sa musia dodržať zásady medzinárodnej praxe; pre chemické vzorce sa použijú symboly, atómové hmotnosti a molekulárne vzorce používané všeobecne.

Všeobecne sa používajú iba také technické výrazy, značky a symboly, ktoré sú v odbore všeobecne zavedené.

Ak je medzinárodná prihláška alebo jej preklad v čínštine, v angličtine alebo v japončine, začiatok každého desatinného miesta sa označuje bodkou; ak je medzinárodná prihláška alebo jej preklad v inom jazyku než v čínštine, v angličtine alebo v japončine, označuje sa čiarkou.

V celej medzinárodnej prihláške sa dôsledne používa zvolená terminológia a značky.

S výhradou ustanovenia odseku (b) sa podávajú medzinárodné prihlášky a každý z dokladov uvedených v kontrolnom zozname (pravidlo 3.3 (a) (ii)) v jednom vyhotovení.

Každý prijímací úrad môže požadovať, aby medzinárodná prihláška a každý doklad uvedený v kontrolnom zozname (pravidlo 3.3 (a) (ii)), s výnimkou potvrdenia o zaplatení poplatkov alebo šeku na zaplatenie poplatkov, boli podané vo dvoch alebo troch vyhotoveniach. V takom prípade je prijímací úrad zodpovedný za overenie toho, že druhé a tretie vyhotovenie je zhodné s archívnym vyhotovením.

Všetky časti medzinárodnej prihlášky (t. j. žiadosť, opis, nároky, výkresy a anotácia) musia byť predložené tak, aby ich bolo možno priamo fotograficky, elektrostaticky, ofsetovou tlačou a mikrofilmom reprodukovať v akomkoľvek počte kópií.

Všetky listy musia byť bez záhybov a trhlín; nesmú byť preložené.

Používa sa iba jedna strana každého listu.

S výhradou pravidla 11.10 (d) a pravidla 11.13 (j) sa každý list použije v zvislej polohe (t. j. kratšie strany hore a dole).

Všetky časti medzinárodnej prihlášky musia byť na papieri, ktorý je ohybný, silný, biely, hladký, nelesklý a trvanlivý.

Každá časť medzinárodnej prihlášky (žiadosť, opis, nároky, anotácia) sa začína na novom liste.

Všetky listy medzinárodnej prihlášky sa spoja tak, aby sa pri štúdiu mohli ľahko obracať, aby sa dali ľahko rozpojiť a zase zložiť dohromady v tých prípadoch, keď boli oddelené na reprodukčné účely.

Rozmery listov musia zodpovedať formátu A4 (29,7 cm x 21 cm). Každý prijímací úrad však môže prijať medzinárodné prihlášky na listoch iných rozmerov za predpokladu, že archívne vyhotovenie odovzdávané Medzinárodnému úradu a rešeršové vyhotovenie, ak to žiada príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš, budú na formáte A4.

Minimálne okraje listov obsahujúcich opis, nároky a anotáciu sú tieto:

Odporúčané maximálne okraje uvedené v odseku (a) sú tieto:

Na listoch s výkresmi nesmie byť použiteľná plocha väčšia ako 26,2 cm x 17,00 cm. Listy nesmú mať okolo použiteľnej alebo použitej plochy rámček. Minimálne okraje sú tieto:

Okraje uvedené v odsekoch (a) až (c) sa týkajú listov formátu A4. Aj keď prijímací úrad prijíma iné formáty, musí archívne vyhotovenie formátu A4 a v danom prípade aj rešeršové vyhotovenie formátu A4 zachovávať uvedené okraje.

S výhradou odseku (f) a ustanovenia pravidla 11.8 (b) okraje predloženej medzinárodnej prihlášky musia byť úplne prázdne.

Horný okraj môže obsahovať v ľavom rohu značku prihlasovateľa, s podmienkou, že značka nebude nižšie ako 1,5 cm od horného okraja listu. Počet písmen v značke prihlasovateľa nesmie prekročiť maximum, ktoré sa uvádza v Administratívnych smerniciach.

Všetky listy, ktoré obsahuje medzinárodná prihláška, musia byť číslované za sebou arabskými číslicami,

Čísla musia byť umiestnené v strede horného alebo spodného okraja listu, ale nesmú byť umiestnené v okraji.

Naliehavo sa odporúča číslovať každý piaty riadok každého listu opisu a každého listu nárokov.

Čísla by mali byť uvedené v pravej polovici ľavého okraja.

Žiadosť, opis, nároky a anotácia sa píšu strojom alebo sa tlačia.

V prípade potreby možno napísať rukou alebo nakresliť len grafické symboly a znaky, chemické alebo matematické vzorce a niektoré znaky v čínštine alebo v japončine.

Strojopis má medziriadkovú medzeru 1 1/2.

Všetky textové časti musia byť napísané takým písmom, pri ktorom sú veľké písmená vysoké najmenej 0,21 cm, čiernou nezmazateľnou farbou a tak, aby boli splnené požiadavky uvedené v pravidle 11.2.

Ustanovenia odsekov (c) a (d), pokiaľ ide o medzery a o rozmery znakov, sa nevzťahujú na texty v čínštine alebo v japončine.

V žiadosti, opise, nárokoch a anotácii nesmú byť výkresy.

V opise, nárokoch a anotácii smú byť chemické a matematické vzorce.

V opise a v anotácii smú byť tabuľky; nárok smie obsahovať tabuľky iba vtedy, ak je to vzhľadom na predmet tohto nároku vhodné.

Výkresy nesmú obsahovať texty, iba jednotlivé slovo alebo jednotlivé slová, ak je to úplne nevyhnutné, napr. slovo ako: „voda“, „para“, „otvorené“, „zatvorené“, „rez AB“. Pri elektrických obvodoch, blokových schémach a technologických diagramoch môžu byť len krátke heslá nevyhnutne potrebné pre porozumenie.

Všetky použité slová musia byť umiestnené tak, aby sa mohli pri preklade prelepiť bez porušenia niektorej čiary výkresov.

Na listoch sa nesmie nadmerne mazať, listy nesmú obsahovať prepisy, preklepy alebo vsuvky medzi riadkami. Porušenie tohto pravidla možno prejsť len vtedy, pokiaľ nie je sporná pôvodnosť obsahu a ohrozená požiadavka dobrej reprodukcie.

Výkresy musia byť vyhotovené trvanlivými, čiernymi, dostatočne sýtymi a tmavými, rovnako hrubými a dobre ohraničenými čiarami a ťahmi bez použitia farieb.

Rezy musia byť opatrené obvyklým šrafovaním, ktoré nesmie brániť ľahkej čitateľnosti vzťahových značiek a vynášacích čiar.

Mierka výkresov a zreteľnosti ich grafického vyhotovenia musia byť také, aby sa aj pri fotografickej reprodukcii s lineárnym zmenšením na dve tretiny dali bez ťažkostí rozoznať všetky detaily.

Ak sa vo výnimočných prípadoch na výkresoch uvedie mierka, musí sa znázorniť graficky.

Všetky číslice, písmená a vynášacie čiary obsiahnuté vo výkrese musia byť jednoduché a jasné. V spojení s číslicami a písmenami sa nesmú používať zátvorky, krúžky alebo úvodzovky.

Všetky čiary výkresov sa musia riadne nakresliť rysovacími pomôckami.

Každý prvok určitého obrázku musí byť úmerný ostatným prvkom obrázku, ibaže použitie rôznych mierok je nevyhnutné pre jasnosť obrázku.

Výška číslic a písmen nesmie byť nižšia ako 0,32 cm. Pre legendu výkresov sa použije latinská abeceda, a kde je to obvyklé, grécka abeceda.

Jeden list výkresu smie obsahovať niekoľko obrázkov. Ak obrázky na dvoch alebo viacerých listoch tvoria v skutočnosti jediný úplný obrázok, musia byť usporiadané tak, aby sa dal kompletný obrázok zostaviť bez zakrytia niektorej časti obrázkov na rôznych listoch.

Jednotlivé obrázky sa na liste alebo na listoch zostavia tak, aby sa neplytvalo miestom, najlepšie v kolmej polohe a vzájomne zreteľne oddelene. Pokiaľ nie sú obrázky v kolmej polohe, musia byť umiestnené vodorovne tak, aby ich horná časť bola na ľavej strane listu.

Nezávisle od očíslovania listov musia sa jednotlivé obrázky číslovať za sebou arabskými číslami.

Vzťahové značky, neuvedené v opise nesmú byť na výkresoch a naopak.

Vzťahové značky toho istého prvku musia byť zhodné v celej medzinárodnej prihláške.

Ak výkresy obsahujú veľký počet vzťahových značiek, dôrazne sa odporúča pripojiť osobitný list so zoznamom všetkých vzťahových značiek a prvkov nimi označených.

Pravidlá 10 a 11.1 až 11.13 sa vzťahujú aj na každý doklad – napríklad na opravené stránky, upravené nároky, preklady predložené po podaní medzinárodnej prihlášky.

Medzinárodná prihláška sa musí podať v niektorom z jazykov, ktorý prijímací úrad pripúšťa na tento účel.

Každý prijímací úrad pripúšťa pri podaní medzinárodnej prihlášky najmenej jeden jazyk, ktorý je aj:

Napriek odseku (a) sa žiadosť podáva v akomkoľvek jazyku zverejnenia, ktorý pripúšťa prijímací úrad na účely tohto odseku.

Bez ohľadu na odsek (a) sa musí každý text obsiahnutý v časti opisu s výpisom sekvencií podľa pravidla 5.2(a) podať v súlade so štandardom uvedeným v Administratívnej smernici.

Každá zmena v medzinárodnej prihláške musí byť v jazyku, v ktorom bola podaná prihláška, s výnimkou pravidiel 46.3, 55.3 a 66.9.

Akákoľvek oprava zrejmej chyby podľa pravidla 91.1 v medzinárodnej prihláške je v jazyku, v ktorom je podaná prihláška, za predpokladu, že:

Každá oprava chyby v medzinárodnej prihláške podľa pravidla 26 musí byť v jazyku, v ktorom je podaná medzinárodná prihláška. Každá oprava chyby podľa pravidla 26 v preklade medzinárodnej prihlášky predloženého podľa pravidla 12.3 alebo 55.2(a) alebo v preklade žiadosti predloženej podľa pravidla 26.3ter(c) musí byť v jazyku prekladu.

Ak jazyk, v ktorom bola medzinárodná prihláška podaná, nie je prípustný pre orgán pre medzinárodnú rešerš, ktorý má vykonať medzinárodnú rešerš, prihlasovateľ musí do jedného mesiaca od dátumu prijatia medzinárodnej prihlášky prijímacím úradom predložiť tomuto úradu preklad medzinárodnej prihlášky do jazyka, ktorý je súčasne:

Odsek (a) sa nepoužije pre žiadosť ani pre žiadnu časť opisu s výpisom sekvencií.

Ak prijímací úrad zašle prihlasovateľovi oznámenie podľa pravidla 20.5(c) a ak prihlasovateľ nepredložil preklad požadovaný podľa odseku (a), prijímací úrad musí spolu s oznámením vyzvať prihlasovateľa, aby:

Ak prijímací úrad zaslal prihlasovateľovi výzvu podľa odseku (c) a prihlasovateľ nepredložil v lehote stanovenej podľa odseku (c)(ii) požadovaný preklad a nezaplatil žiadny poplatok požadovaný za oneskorené predloženie, medzinárodná prihláška sa bude považovať za späťvzatú a prijímací úrad o tom vydá uznesenie. Každý preklad a každá platba, ktoré prijímací úrad dostane pred vydaním uznesenia v zmysle predchádzajúcej vety a pred uplynutím 15 mesiacov od dátumu priority, budú sa považovať za prijaté pred uplynutím tejto lehoty.

Za predloženie prekladu po uplynutí lehoty podľa odseku (a) môže prijímací úrad požadovať vo svoj prospech zaplatenie poplatku za oneskorené predloženie prekladu vo výške 25 % poplatku za medzinárodné podanie, ktorý je uvedený v sadzobníku poplatkov v bode 1, neberúc do úvahy poplatok za každú stranu medzinárodnej prihlášky nad 30 strán.

Ak jazyk, v ktorom je podaná medzinárodná prihláška, nie je jazykom zverejnenia a preklad sa nevyžiadal podľa pravidla 12.3(a), prihlasovateľ musí prijímaciemu úradu zaslať preklad medzinárodnej prihlášky v akomkoľvek jazyku zverejnenia, ktorý pripúšťa na účely tohto odseku, v rámci 14 mesiacov od dátumu prednosti.

Odsek (a) sa neaplikuje na žiadosť ani na časť výpisu sekvencií opisu.

Ak prihlasovateľ nepredložil v rámci lehoty uvedenej v odseku (a) požadovaný preklad podľa tohto odseku, prijímací úrad vyzve prihlasovateľa, aby zaslal požadovaný preklad a zaplatil, kde sa to vyžaduje, poplatok za neskoré predloženie, ktorý sa vyžaduje podľa odseku (e) v rámci lehoty 16 mesiacov od práva prednosti. Akýkoľvek preklad prijatý prijímacím úradom pred zaslaním výzvy úradu podľa predchádzajúcej vety sa považuje za prijatý pred uplynutím lehoty podľa odseku (a).

Ak prihlasovateľ nepredložil v rámci lehoty podľa odseku (c) požadovaný preklad a nezaplatil požadovaný poplatok, medzinárodná prihláška sa považuje za späťvzatú, čo prijímací úrad aj vyhlási. Preklad a poplatok prijaté prijímacím úradom pred vykonaním vyhlásenia úradu podľa predchádzajúcej vety a pred uplynutím 17 mesiacov od dátumu práva prednosti sa považujú za predložené pred uplynutím tejto lehoty.

Za predloženie prekladu po uplynutí lehoty podľa odseku (a) môže prijímací úrad požadovať vo svoj prospech zaplatenie poplatku za oneskorené predloženie prekladu vo výške 25 % poplatku za medzinárodné podanie, ktorý je uvedený v sadzobníku poplatkov v bode 1, neberúc do úvahy poplatok za každú stranu medzinárodnej prihlášky nad 30 strán.

Medzinárodná prihláška smie obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov vzájomne spojených tak, že tvoria jedinú všeobecnú vynálezcovskú myšlienku („požiadavka jednotnosti vynálezu“).

Ak sa v jednej a tej istej medzinárodnej prihláške nárokuje skupina vynálezov, je požiadavka jednotnosti vynálezu, podľa ustanovenia pravidla 13.1, splnená len vtedy, ak existuje technický vzťah medzi týmito vynálezmi spočívajúci na jednom alebo viacerých zhodných alebo zodpovedajúcich osobitných technických znakoch. Výraz „osobitné technické znaky“ znamená také technické znaky, ktoré vymedzujú účinok, ktorým každý z uplatňovaných vynálezov považovaných za celok prekračuje známy stav techniky.

Určenie, či je skupina vynálezov vzájomne spojená tak, že tvorí jedinú všeobecnú vynálezcovskú myšlienku, sa musí vykonať bez ohľadu na to, či sa vynálezy uplatňujú v oddelených nárokoch, alebo alternatívne v jednom nároku.

S výhradou pravidla 13.1 možno do jedinej medzinárodnej prihlášky zahrnúť rozumný počet závislých nárokov pre ochranu osobitných vyhotovení vynálezu, ktorý je predmetom nezávislého nároku, a to aj vtedy, keď znaky jednotlivého závislého nároku možno považovať samé osebe za vynález.

Každý určený štát, v ktorom sa žiada o udelenie úžitkového vzoru na základe medzinárodnej prihlášky, môže namiesto pravidiel 13.1 až 13.4 použiť vo veciach tam upravených ustanovenia svojho národného zákonodarstva o úžitkových vzoroch, pokiaľ sa konanie o medzinárodnej prihláške začalo v tomto štáte, a za predpokladu, že prihlasovateľovi sa poskytnú aspoň dva mesiace od uplynutia lehoty podľa článku 22 na prispôsobenie prihlášky požiadavkám národného zákonodarstva.

Každý prijímací úrad môže požadovať, aby prihlasovateľ zaplatil v jeho prospech poplatok za prijatie medzinárodnej prihlášky, odovzdanie vyhotovenia Medzinárodnému úradu a príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš a výkon všetkých ostatných úloh v súvislosti s medzinárodnou prihláškou vo svojej funkcii prijímacieho úradu („odovzdávací poplatok“).

Výšku prípadného odovzdávacieho poplatku, ak nejaký je, určí prijímací úrad.

Odovzdávací poplatok sa musí zaplatiť do jedného mesiaca od dátumu prijatia medzinárodnej prihlášky. Výška poplatku je suma, ktorá je splatná k dátumu prijatia medzinárodnej prihlášky.

Každá medzinárodná prihláška podlieha poplatku v prospech Medzinárodného úradu („poplatok za medzinárodné podanie“), ktorý vyberá prijímací úrad.

Výšku poplatku za medzinárodné podanie stanovuje sadzobník poplatkov.

Poplatok za medzinárodné podanie sa musí zaplatiť v mene alebo v jednej z mien, ktorá je predpísaná prijímacím úradom ako „predpísaná mena“, to znamená, že ak prevedie prijímací úrad tento poplatok Medzinárodnému úradu, bude voľne zmeniteľný na švajčiarsku menu. Výšku medzinárodného poplatku určí generálny riaditeľ pre každý prijímací úrad, ktorý určuje výšku tohto poplatku v inej mene než švajčiarskej, po porade s prijímacím úradom štátu alebo úradom konajúcim podľa pravidla 19.1(b) pre tento štát, ktorého úradná mena je rovnaká ako predpísaná mena. Suma takto stanovená musí byť ekvivalentná v zaokrúhlených číslach sume vo švajčiarskej mene stanovenej v sadzobníku poplatkov. Medzinárodný úrad oznámi každému prijímaciemu úradu predpísanú výšku poplatku v predpísanej mene a zverejní ju vo vestníku.

Ak dôjde k zmene výšky medzinárodného poplatku stanovenej sadzobníkom, zodpovedajúca suma v predpísaných menách sa použije odo dňa zmeny sadzobníka.

Ak sa výmenný kurz medzi švajčiarskou menou a predpísanou menou oproti poslednému použitému výmennému kurzu zmení, generálny riaditeľ určí novú výšku poplatku v predpísanej mene podľa smerníc Zhromaždenia. Novostanovená výška poplatku sa použije po uplynutí dvoch mesiacov od jej zverejnenia vo vestníku s tým, že sa prijímací úrad uvedený v odseku (b) v druhej vete a generálny riaditeľ môžu dohodnúť na dátume v rámci tejto dvojmesačnej lehoty, a v takom prípade sa tieto sumy použijú počnúc týmto dátumom.

Poplatok za medzinárodné podanie sa musí zaplatiť do jedného mesiaca od dátumu prijatia medzinárodnej prihlášky. Splatná výška poplatku je suma splatná v deň prijatia.

ak je zistenie podľa článku 11(1) negatívne;

ak sa pred odovzdaním archívneho vyhotovenia Medzinárodnému úradu medzinárodná prihláška odvolá alebo sa považuje za späťvzatú, alebo

ak sa vzhľadom na predpisy o národnej bezpečnosti s medzinárodnou prihláškou nenakladá.

Každý orgán pre medzinárodnú rešerš môže požadovať, aby prihlasovateľ v jeho prospech zaplatil poplatok za vykonanie medzinárodnej rešerše a výkon všetkých ďalších úloh, ktorými je orgán pre medzinárodnú rešerš poverený podľa ustanovení Zmluvy a Vykonávacieho predpisu („rešeršový poplatok“).

Rešeršný poplatok vyberá prijímací úrad. Tento poplatok je splatný v mene alebo v jednej z mien predpísaných týmto úradom („mena prijímacieho úradu“), pričom ak nie je mena prijímacieho úradu menou alebo jednou z mien, v ktorej orgán pre medzinárodnú rešerš stanovil tento poplatok („stanovená mena“), musí byť pri prevode prijímacím úradom v prospech orgánu pre medzinárodnú rešerš voľne zameniteľná na menu štátu, v ktorom má tento orgán sídlo („mena sídla“). Výšku rešeršného poplatku v mene prijímacieho úradu, ak je iná než stanovená mena, určí generálny riaditeľ po porade s prijímacím úradom alebo s úradom pôsobiacim podľa pravidla 19.1(b) pre štát, ktorého úradná mena je rovnaká ako mena prijímacieho úradu. Takto stanovené sumy budú v zaokrúhlených číslach ekvivalentmi poplatkov stanovených orgánom pre medzinárodnú rešerš v mene sídla. Poplatky oznámi Medzinárodný úrad každému úradu, ktorý vyžaduje platby v tejto mene, a budú zverejnené vo Vestníku.

Ak sa výška rešeršového poplatku v mene sídla zmení, budú sa zodpovedajúce sumy v menách prijímacieho úradu, pokiaľ sú tieto meny iné než určená mena alebo určené meny, požadovať od rovnakého dátumu, ako zmenené sumy v mene sídla.

Ak sa výmenný kurz medzi menou sídla a menou prijímacieho úradu zmení oproti poslednému použitému výmennému kurzu, generálny riaditeľ stanoví nové poplatky v mene príslušného prijímacieho úradu podľa smerníc Zhromaždenia. Novostanovené výšky poplatkov sa použijú po uplynutí dvoch mesiacov od ich zverejnenia vo Vestníku za predpokladu, že sa každý prijímací úrad uvedený v tretej vete odseku (b) a generálny riaditeľ dohodnú na dátume v rámci lehoty dvoch mesiacov, a v takom prípade sa výška poplatku pre tento úrad použije počnúc týmto dátumom.

Tam, kde je pri platení rešeršového poplatku v mene prijímacieho úradu, pokiaľ je to iná než určená mena alebo určené meny, suma skutočne došlá orgánu pre medzinárodnú rešerš v mene sídla nižšia než suma ním určená, uhradí orgánu pre medzinárodnú rešerš rozdiel Medzinárodný úrad, zatiaľ čo, ak bude suma skutočne došlá vyššia, bude rozdiel patriť Medzinárodnému úradu.

Ak ide o lehotu splatnosti rešeršného poplatku a výšku poplatku, ustanovenie pravidla 15.4, týkajúce sa poplatku za medzinárodné podanie, sa použije primerane.

ak je zistenie podľa článku 11 (1) negatívne;

ak sa prihláška odvolá alebo ak sa považuje za späťvzatú pred odovzdaním rešeršného vyhotovenia orgánu pre medzinárodnú rešerš, alebo

ak sa s prihliadnutím na predpisy týkajúce sa národnej bezpečnosti s medzinárodnou prihláškou nenakladá.

Ak sa v medzinárodnej prihláške uplatňuje priorita z prvšej medzinárodnej prihlášky, ktorá bola predmetom medzinárodnej rešerše na rovnakom orgáne pre medzinárodnú rešerš, vráti tento orgán rešeršový poplatok zaplatený v súvislosti s neskoršou medzinárodnou prihláškou v rozsahu a za podmienok uvedených v dohode podľa článku 16 (3) (b), pokiaľ možno medzinárodnú rešeršovú správu pre neskoršiu prihlášku úplne alebo sčasti oprieť o výsledky medzinárodnej rešerše vykonanej pre prvšiu medzinárodnú prihlášku.

Ak sa uplatňuje priorita skoršej národnej alebo medzinárodnej prihlášky podľa článku 8, musí prihlasovateľ predložiť kópiu skoršej prihlášky overenú orgánom, na ktorom bola podaná („prioritný doklad“), ak už nebol prioritný doklad podaný na prijímacom úrade spolu s medzinárodnou prihláškou, ktorej priorita sa uplatňuje, a s výhradou odsekov (b) a (b-bis), Medzinárodnému úradu alebo prijímaciemu úradu najneskôr do 16 mesiacov od dátumu priority za predpokladu, že kópia uvedenej skoršej prihlášky prijatej Medzinárodným úradom po uplynutí tejto lehoty sa bude považovať za prijatú Medzinárodným úradom v posledný deň lehoty, ak je predložená pred dátumom medzinárodného zverejnenia medzinárodnej prihlášky.

Ak prioritný doklad vydáva prijímací úrad, prihlasovateľ môže namiesto jeho predloženia požiadať prijímací úrad, aby pripravil a odovzdal prioritný doklad Medzinárodnému úradu. Taká žiadosť sa musí podať najneskôr do 16 mesiacov od dátumu priority a prijímací úrad ju môže podrobiť poplatku.

(b-bis) Ak je prioritný doklad, v súlade s Administratívnymi smernicami, dostupný prijímaciemu úradu alebo Medzinárodnému úradu z digitálnej knižnice, môže prihlasovateľ namiesto zaslania prioritného dokladu prípadne

Ak nie sú splnené požiadavky ani jedného z troch predchádzajúcich odsekov, ktorýkoľvek z určených štátov nemusí s výhradou odseku (d) brať do úvahy právo prednosti za predpokladu, že žiadny z určených úradov nesmie prehliadnuť právo prednosti bez toho, aby neumožnil prihlasovateľovi predložiť prioritný doklad v lehote primeranej okolnostiam.

Žiadny určený úrad nesmie prehliadať uplatnenie priority podľa odseku (c), ak skoršia prihláška v zmysle odseku (a) bola podaná v tomto úrade ako v národnom úrade alebo ak má prioritný doklad, v súlade s Administratívnymi smernicami, k dispozícii z digitálnej knižnice.

Ak prihlasovateľ vyhovie ustanoveniu pravidla 17.1(a), (b) alebo (b-bis), Medzinárodný úrad na osobitnú žiadosť určeného úradu urýchlene, ale nie pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky, dodá kópiu prioritného dokladu tomuto úradu. Žiadny takýto úrad nebude požadovať predloženie kópie prioritného dokladu od prihlasovateľa. Prihlasovateľ nie je povinný predložiť preklad určenému úradu pred uplynutím lehoty podľa článku 22. Ak prihlasovateľ výslovne požiada určený úrad podľa článku 23(2), pred medzinárodným zverejnením, Medzinárodný úrad dodá na osobitnú žiadosť určeného úradu kópiu prioritného dokladu tomuto úradu ihneď po prijatí tejto žiadosti.

Medzinárodný úrad nezverejní kópie prioritného dokladu pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky.

Ak sa medzinárodná prihláška zverejnila podľa článku 21, Medzinárodný úrad poskytne kópiu prioritného dokladu na požiadanie každému za úhradu nákladov, ak pred zverejnením:

S výnimkou ustanovení odsekov (b) a (c) je otázka, či prihlasovateľ má trvalý pobyt v príslušnom zmluvnom štáte, v ktorom si uplatňuje nárok, alebo či je občanom takéhoto zmluvného štátu, otázkou národného zákonodarstva a rozhoduje o nej prijímací úrad.

V každom prípade

Ak sa medzinárodná prihláška podala na Medzinárodnom úrade ako na prijímacom úrade, Medzinárodný úrad požiada v prípadoch uvedených v Administratívnej smernici národný úrad zmluvného štátu alebo vykonávací úrad pre tento zmluvný štát, aby rozhodol o otázke uvedenej v odseku (a). Medzinárodný úrad informuje o tejto žiadosti prihlasovateľa. Prihlasovateľ môže predložiť svoje argumenty priamo národnému úradu. Národný úrad rozhodne o tejto otázke bezodkladne.

Ak sú dvaja alebo viacerí prihlasovatelia, možno podať medzinárodnú prihlášku, ak aspoň jeden z nich je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 9.

Medzinárodný úrad periodicky uverejňuje informácie o rôznych národných zákonodarstvách, pokiaľ ide o otázku, kto je oprávnený (vynálezca, právny nástupca vynálezcu, majiteľ vynálezu a iní) podať národnú prihlášku, a k informáciám pripojí upozornenie, že účinok medzinárodnej prihlášky v každom určenom štáte môže závisieť od toho, či osoba uvedená v medzinárodnej prihláške ako prihlasovateľ pre tento štát je osobou, ktorá je podľa národného zákonodarstva tohto štátu oprávnená podať národnú prihlášku.

S výnimkou ustanovenia odseku (b) sa medzinárodná prihláška podáva podľa voľby prihlasovateľa

Každý Zmluvný štát sa môže dohodnúť s druhým zmluvným štátom alebo ktoroukoľvek medzivládnou organizáciou, že národný úrad druhého štátu alebo medzivládna organizácia bude vo všetkých alebo v niektorých veciach konať na mieste národného úradu prvého štátu ako prijímací úrad pre prihlasovateľov, ktorí sú občanmi prvého štátu alebo v ňom majú pobyt. Bez ohľadu na takú dohodu sa národný úrad prvého štátu považuje za príslušný prijímací úrad na účely článku 15 (5).

V súvislosti s každým rozhodnutím podľa článku 9 (2) vymenuje Zhromaždenie národný úrad alebo medzivládnu organizáciu, ktorá bude pôsobiť ako prijímací úrad pre prihlášky občanov štátov určených Zhromaždením, alebo osôb, ktoré v nich majú pobyt. Vymenovanie vyžaduje predchádzajúci súhlas tohto národného úradu alebo medzivládnej organizácie.

požiadavky pravidla 19.1. sa považujú za splnené, ak národný úrad, na ktorom sa medzinárodná prihláška podala, je národným úradom zmluvného štátu alebo úradom činným pre taký zmluvný štát, v ktorom má aspoň jeden z prihlasovateľov trvalý pobyt alebo ktorého je občanom,

medzinárodnú prihlášku možno podať na Medzinárodnom úrade podľa pravidla 19.1. (a) (iii), ak má aspoň jeden z prihlasovateľov trvalý pobyt v zmluvnom štáte alebo je občanom zmluvného štátu.

Zmluvný štát, ktorý postúpi úlohy prijímacieho úradu národnému úradu iného zmluvného štátu alebo medzivládnej organizácii, oznámi každú dohodu uzavretú podľa pravidla 19.1 (b) bez zbytočného odkladu Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad uverejní také oznámenie bez zbytočného odkladu vo Vestníku.

Ak sa medzinárodná prihláška podá na národnom úrade, ktorý koná ako prijímací úrad podľa Zmluvy, ale

V prípade, keď podľa odseku (a) medzinárodnú prihlášku prijal národný úrad v zastúpení Medzinárodného úradu, ktorý vykonáva funkciu prijímacieho úradu podľa pravidla 19.1. (a) (iii), odovzdá ju národný úrad bezodkladne, ak tomu nebránia predpisy týkajúce sa národnej bezpečnosti, Medzinárodnému úradu. Národný úrad môže požadovať za toto odovzdanie zaplatenie poplatku vo svoj prospech, ktorý sa rovná odovzdávaciemu poplatku určenému úradom podľa pravidla 14.

Na účely pravidiel 14.1(c), 15.4 a 16.1(f), keď bola medzinárodná prihláška odovzdaná Medzinárodnému úradu podľa odseku (b), bude sa za dátum prijatia medzinárodnej prihlášky považovať dátum, keď Medzinárodný úrad skutočne prijal medzinárodnú prihlášku. Na účely tohto odseku sa nepoužije posledná veta odseku (b).

Len čo dôjdu písomnosti za účelom podania medzinárodnej prihlášky, vyznačí prijímací úrad nezmazateľne na žiadosti každého prijatého vyhotovenia dátum, keď tieto písomnosti skutočne došli, a na každom liste každého prijatého vyhotovenia číslo medzinárodnej prihlášky.

Miesto, kde sa na každom liste vyznačí dátum alebo číslo, ako aj ďalšiu podrobnú úpravu ustanovia Administratívne smernice.

V prípade, že všetky listy patriace k tej istej zamýšľanej medzinárodnej prihláške, nedôjdu prijímaciemu úradu ten istý deň, opraví tento úrad dátum vyznačený na žiadosti (pričom už vyznačený prvší dátum alebo dátumy zostanú čitateľné), a to tak, že uvedie deň, keď došli písomnosti dopĺňajúce medzinárodnú prihlášku, ibaže:

Každý list, ktorý dôjde potom, čo došli po prvý raz nejaké listy, označí prijímací úrad dátumom, keď došiel.

Len čo dôjdu písomnosti za účelom podania medzinárodnej prihlášky, prikročí prijímací úrad bez zbytočného odkladu k zisteniu, či písomnosti spĺňajú požiadavky článku 11 (1).

Na účely článku 11 (1) (iii) (c) stačí uviesť meno prihlasovateľa tak, aby bolo možné určiť jeho totožnosť aj vtedy, ak je jeho priezvisko chybne napísané alebo mená nie sú uvedené v plnom znení a v prípade, že ide o právnické osoby, ak je ich názov skrátený alebo neúplný.

Na účely článku 11(1)(ii) stačí, aby časť, ktorá sa javí ako opis (okrem jeho časti obsahujúcej výpis sekvencií), a časť, ktorá sa javí ako nárok alebo nároky, boli v jazyku prípustnom prijímacím úradom podľa pravidla 12.1(a).

Ak k dátumu 1. októbra 1997 nie je odsek (c) zlučiteľný s národnou legislatívou prijímacieho úradu, odsek (c) sa pre tento prijímací úrad nepoužije, ak bude nezlučiteľnosť s touto legislatívou pokračovať a ak to tento úrad oznámi Medzinárodnému úradu do 31. decembra 1997. Došlé oznámenie Medzinárodný úrad ihneď zverejní vo Vestníku.

Ak je zistenie podľa článku 11 (1) kladné, prijímací úrad opečiatkuje žiadosť názvom prijímacieho úradu a slovami „PCT International Application“ alebo „Demande internationale PCT“. Keď nie je oficiálnym jazykom prijímacieho úradu ani angličtina, ani francúzština, môže slová „International Application“ alebo „Demande internationale“ sprevádzať preklad týchto slov do oficiálneho jazyka prijímacieho úradu.

Vyhotovenie, ktorého žiadosť bola takto opečiatkovaná, bude archívnym vyhotovením medzinárodnej prihlášky.

Prijímací úrad bez odkladu oznámi prihlasovateľovi číslo medzinárodnej prihlášky a dátum medzinárodného podania. Zároveň zašle Medzinárodnému úradu odpis oznámenia zaslaného prihlasovateľovi, ibaže sa Medzinárodnému úradu podľa pravidla 22.1 (a) zároveň zasiela, alebo sa už zaslalo, archívne vyhotovenie.

Výzva na opravy podľa článku 11 (2) musí uviesť tú požiadavku podľa článku 11 (1), ktorá nebola podľa názoru prijímacieho úradu splnená.

Prijímací úrad bez odkladu odošle výzvu prihlasovateľovi a určí podľa okolností prípadu primeranú lehotu na podanie opravy. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 10 dní a dlhšia ako jeden mesiac od dátumu výzvy. Ak táto lehota uplynie po uplynutí 1 roka od dátumu podania ktorejkoľvek prihlášky, z ktorej sa uplatňuje priorita, môže prijímací úrad prihlasovateľa na túto okolnosť upozorniť.

bez odkladu oznámi prihlasovateľovi, že jeho prihláška sa nepovažuje a nebude považovať za medzinárodnú prihlášku, a uvedie pre to dôvody;

oznámi Medzinárodnému úradu, že číslo vyznačené na písomnostiach sa nepoužije ako číslo medzinárodnej prihlášky;

ponechá si písomnosti, z ktorých sa skladá zamýšľaná medzinárodná prihláška, a všetku korešpondenciu, ktorá sa jej týka, podľa pravidla 93.1;

odošle kópiu uvedených písomností Medzinárodnému úradu v prípade, že v dôsledku žiadosti prihlasovateľa podľa článku 25 (1) Medzinárodný úrad takú kópiu potrebuje a výslovne o ňu požiada.

Proti zaplateniu poplatku dodá prijímací úrad prihlasovateľovi na žiadosť overené kópie medzinárodnej prihlášky tak, ako sa podala, a všetkých opráv k nej.

Ak sa medzinárodná prihláška podáva podľa predpisov len v jednom vyhotovení, je prijímací úrad zodpovedný za prípravu prijímacieho vyhotovenia a rešeršového vyhotovenia podľa článku 12 (1).

Ak sa podáva medzinárodná prihláška podľa predpisov vo dvoch vyhotoveniach, je prijímací úrad zodpovedný za prípravu prijímacieho vyhotovenia.

Ak sa medzinárodná prihláška podá v menšom počte vyhotovení, než predpisuje pravidlo 11.1 (b), je prijímací úrad zodpovedný za prípravu potrebného počtu vyhotovení bez zbytočného odkladu a má právo určiť poplatok za tento úkon a vybrať ho od prihlasovateľa.

Ak je zistenie podľa článku 11 (1) kladné a predpisy o národnej bezpečnosti nevylučujú prerokovanie medzinárodnej prihlášky ako takej, prijímací úrad odovzdá archívne vyhotovenie Medzinárodnému úradu. To sa vykoná ihneď potom, čo medzinárodná prihláška došla, alebo ak je potrebné preskúmanie z hľadiska záujmov národnej bezpečnosti, ihneď po nevyhnutnom objasnení. V každom prípade však musí prijímací úrad odovzdať archívne vyhotovenie tak, aby došlo Medzinárodnému úradu pred uplynutím 13 mesiacov od dátumu priority. Ak má k odovzdaniu dôjsť poštou, podá prijímací úrad archívne vyhotovenie na poštovú prepravu najneskôr päť dní pred uplynutím 13 mesiacov od dátumu priority.

Ak Medzinárodný úrad dostal odpis oznámenia podľa pravidla 20.5 (c), ale ku dňu uplynutia 13 mesiacov od dátumu priority dosiaľ nemá archívne vyhotovenie, upomenie prijímací úrad na odovzdanie archívneho vyhotovenia bez zbytočného odkladu.

Ak Medzinárodný úrad dostal odpis oznámenia podľa pravidla 20.5 (c), ale ku dňu uplynutia 14 mesiacov od dátumu priority dosiaľ nemá archívne vyhotovenie, oznámi to prihlasovateľovi a prijímaciemu úradu.

Po uplynutí 14 mesiacov od dátumu priority môže prihlasovateľ požiadať prijímací úrad, aby overil kópiu medzinárodnej prihlášky tak, ako sa podala, a môže túto overenú kópiu zaslať Medzinárodnému úradu.

Overenie podľa odseku (d) je bezplatné a možno ho odmietnuť len z týchto dôvodov:

Pokiaľ Medzinárodný úrad nedostal archívne vyhotovenie alebo dokiaľ ho nedostane, považuje sa kópia overená podľa odseku (e), ktorá došla Medzinárodnému úradu, za archívne vyhotovenie.

Ak ku dňu uplynutia príslušnej lehoty podľa článku 22 prihlasovateľ vykoná úkony podľa uvedeného článku, ale určený úrad nedostane od Medzinárodného úradu správu o tom, že došlo archívne vyhotovenie, určený úrad to oznámi Medzinárodnému úradu. Pokiaľ Medzinárodný úrad nemá archívne vyhotovenie, oznámi to bez zbytočného odkladu prihlasovateľovi a prijímaciemu úradu, ibaže tak už urobil podľa odseku (c).

Ak je medzinárodná prihláška zverejnená v jazyku prekladu predloženého podľa pravidla 12.3 alebo 12.4, prijímací úrad musí zaslať tento preklad Medzinárodnému úradu spolu s archívnou kópiou podľa odseku (a) alebo ihneď po prijatí prekladu, ak prijímací úrad už zaslal archívnu kópiu Medzinárodnému úradu podľa tohto odseku.

Lehota podľa článku 12 (3) je tri mesiace od dátumu oznámenia, ktoré Medzinárodný úrad zaslal prihlasovateľovi podľa pravidla 22.1 (c) alebo (g).

Medzinárodný úrad ihneď oznámi

Ak sa archívne vyhotovenie prijalo po uplynutí lehoty uvedenej v pravidle 22.3, musí Medzinárodný úrad ihneď informovať prihlasovateľa, prijímací úrad a orgán pre medzinárodnú rešerš.

Orgán pre medzinárodnú rešerš oznámi bez zbytočného odkladu Medzinárodnému úradu, prihlasovateľovi, a pokiaľ orgán pre medzinárodnú rešerš nie je totožný s prijímacím úradom, tiež prijímaciemu úradu, že rešeršové vyhotovenie došlo, a dátum, keď došlo.

Prijímací úrad vydá výzvu na opravu podľa článku 14 (1) čo najskôr, pokiaľ možno do jedného mesiaca od dátumu, keď medzinárodná prihláška došla.

Ak prijímací úrad vydá výzvu na opravu nedostatku uvedeného v článku 14 (1) (a) (iii) alebo (iv), (chýbajúci názov alebo anotácia), oznámi to orgánu pre medzinárodnú rešerš.

Lehota podľa článku 14 (1) (b) musí byť primeraná okolnostiam prípadu a určí ju v každom prípade prijímací úrad. Nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od výzvy na opravu. Pred vydaním rozhodnutia ju môže prijímací úrad kedykoľvek predĺžiť.

Na účely článku 14(1)(a)(i), ak je viac prihlasovateľov, stačí, aby žiadosť podpísal jeden z nich.

Na účely článku 14(1)(a)(ii) stačí, ak je viac prihlasovateľov, uviesť údaje o jednom z nich, ktoré sa vyžadujú podľa pravidla 4.5(a)(ii) a (iii), ktorý je oprávnený podľa pravidla 19.1 podať medzinárodnú prihlášku v prijímacom úrade.

Ak sa medzinárodná prihláška podala v jazyku zverejnenia, prijímací úrad preskúma:

Ak je medzinárodná prihláška podaná v jazyku, ktorý nie je jazykom zverejnenia, prijímací úrad preskúma:

Prijímací úrad nemusí vydať výzvu podľa článku 14(1)(b) na opravu nedostatkov podľa pravidla 11, ak požiadavky na vonkajšiu úpravu uvedené v tomto pravidle sú splnené v rozsahu požiadaviek uvedených v pravidle 26.3.

Ak sa anotácia alebo text na výkresoch predložil v inom jazyku, než je jazyk opisu a nárokov, prijímací úrad v prípade, že:

Ak k 1. októbru 1997 nie je odsek (a) zlučiteľný s národnou legislatívou prijímacieho úradu, odsek (a) sa pre tento prijímací úrad nepoužije, ak bude nezlučiteľnosť s touto legislatívou pokračovať a ak to tento úrad oznámi Medzinárodnému úradu do 31. decembra 1997. Došlé oznámenie sa ihneď zverejní vo Vestníku.

Ak žiadosť nie je v súlade s pravidlom 12.1(c), prijímací úrad vyzve prihlasovateľa, aby predložil preklad, ktorý je v súlade s týmto pravidlom. Pravidlo 3, 26.1(a), 26.2, 26.5 a 29.1 sa použije mutatis mutandis.

Ak k 1. októbru 1997 nie je odsek (c) zlučiteľný s národnou legislatívou prijímacieho úradu, odsek (c) sa pre tento prijímací úrad nepoužije, ak bude nezlučiteľnosť s touto legislatívou pokračovať a ak to tento úrad oznámi Medzinárodnému úradu do 31. decembra 1997. Došlé oznámenie sa ihneď zverejní vo Vestníku.

Každú opravu možno navrhnúť prijímaciemu úradu listom adresovaným prijímaciemu úradu, ak je oprava takej povahy, že ju možno z listu preniesť do archívneho vyhotovenia bez toho, aby to nepriaznivo ovplyvnilo zreteľnosť a možnosť priamej reprodukcie toho listu, na ktorý sa má oprava preniesť. Inak je prihlasovateľ povinný predložiť náhradný list s urobenou opravou a v sprievodnom liste upozorniť na rozdiely medzi náhradným a pôvodným listom.

až (d) zrušené

Prijímací úrad rozhodne, či prihlasovateľ predložil opravu v lehote podľa pravidla 26.2, a ak sa oprava v lehote podala, či sa medzinárodná prihláška takto opravená má považovať za vzatú späť, alebo nie, pričom sa rozumie, že žiadna medzinárodná prihláška sa nepovažuje za vzatú späť pre nedodržanie požiadaviek na vonkajšiu úpravu podľa pravidla 11, ak tieto požiadavky spĺňa aspoň potiaľ, pokiaľ je to potrebné v záujme primeranej jednotnosti medzinárodného zverejnenia.

zrušené

Ak podľa článku 14 (2) medzinárodná prihláška odkazuje na výkresy, ktoré v skutočnosti k prihláške pripojené nie sú, prijímací úrad to v takej prihláške poznamená.

Dátum, keď prihlasovateľovi došlo upovedomenie podľa článku 14 (2), nemá žiadny účinok na lehotu ustanovenú pravidlom 20.2 (a) (iii).

Prihlasovateľ môže opraviť alebo dodatočne uplatniť požiadavku na prioritu oznámením predloženým prijímaciemu úradu alebo Medzinárodnému úradu v lehote 16 mesiacov od dátumu priority alebo v prípade, že oprava alebo doplnenie uplatnenia nároku na prioritu by spôsobilo zmenu dátumu priority, 16 mesiacov od takto zmeneného dátumu priority podľa toho, ktorá zo 16-mesačnej lehoty uplynie skôr za predpokladu, že také oznámenie sa môže predložiť najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu medzinárodného podania. Oprava uplatnenia priority môže obsahovať pridanie ktoréhokoľvek údaja uvedeného v pravidle 4.10.

Každé oznámenie podľa odseku (a) prijaté prijímacím úradom alebo Medzinárodným úradom po tom, čo prihlasovateľ požiadal o skoršie zverejnenie podľa článku 21(2)(b), bude sa považovať za nepredložené, iba ak by táto žiadosť bola späťvzatá pred skončením technických príprav pred medzinárodným zverejnením.

Ak oprava alebo dodatočné uplatnenie priority spôsobí zmenu dátumu priority, každá lehota, ktorá sa počíta od skoršie uplatneného dátumu priority a ktorá ešte neuplynula, bude sa počítať od takto zmeneného dátumu priority.

Prihlasovateľ môže opraviť alebo doplniť do žiadosti akékoľvek vyhlásenie, na ktoré sa odkazuje v pravidle 4.17, prostredníctvom oznámenia, ktoré podá na Medzinárodný úrad v lehote 16 mesiacov od dátumu priority, pričom akékoľvek oznámenie, ktoré Medzinárodný úrad prijme po uplynutí stanovenej lehoty, sa bude považovať za prijaté v posledný deň uvedenej lehoty za predpokladu, že ho Medzinárodný úrad prijme pred dokončením technických príprav na zverejnenie medzinárodnej prihlášky.

Ak prijímací úrad alebo Medzinárodný úrad zistí, že akékoľvek vyhlásenie, na ktoré sa odkazuje v pravidle 4.17, nie je formulované tak, ako sa vyžaduje, alebo v prípade vyhlásenia týkajúceho sa pôvodcovstva, na ktoré sa odkazuje v pravidle 4.17(iv), nie je podpísané tak, ako sa vyžaduje, prijímací úrad alebo Medzinárodný úrad môže prípadne vyzvať prihlasovateľa, aby opravil vyhlásenie v lehote 16 mesiacov od dátumu priority.

Ak Medzinárodný úrad prijme akúkoľvek opravu alebo doplnenie vyhlásenia podľa pravidla 26ter.1 po uplynutí lehoty tohto pravidla, Medzinárodný úrad podľa toho upovedomí prihlasovateľa a bude ďalej postupovať tak, ako stanovujú Administratívne smernice.

Na účely článku 14(3)(a) sa pod pojmom „predpísané poplatky podľa článku 3(4)(iv)“ rozumie poplatok za podanie (pravidlo 14), poplatok za medzinárodné podanie (pravidlo 15.1), rešeršný poplatok (pravidlo 16), prípadne poplatok za neskorú platbu (pravidlo 16bis.2).

Na účely článku 14.3(a) a (b) sa pod pojmom „predpísané poplatky podľa článku 4(2)“ rozumie poplatok za medzinárodné podanie (pravidlo 15.1), prípadne poplatok za oneskorenú platbu (pravidlo 16bis.2).

Ak podľa mienky Medzinárodného úradu obsahuje medzinárodná prihláška niektorý z nedostatkov podľa článku 14 (1) (a) (i), (ii) alebo (v), Medzinárodný úrad na ne upozorní prijímací úrad.

Prijímací úrad postupuje podľa článku 14 (1) (b) a pravidla 26, ibaže s touto mienkou nesúhlasí.

Ak prijímací úrad vydá uznesenie podľa článku 14(1)(b) a pravidla 26.5 (opomenutie opravy určitých nedostatkov) alebo podľa článku 14(3)(a) [nezaplatenie predpísaných poplatkov podľa pravidla 27.1(a)], alebo podľa článku 14(4) [neskoršie zistenie, že neboli splnené požiadavky uvedené v bodoch (i) až (iii) článku 11(1)], alebo pravidla 12.3(d), alebo 12.4(d) (opomenutie predloženia prekladu alebo prípadne poplatku za neskorú platbu), alebo podľa pravidla 92.4(g)(i) (opomenutie predloženia originálu dokladu), že medzinárodná prihláška sa považuje za späťvzatú.

odovzdá archívne vyhotovenia (pokiaľ sa už neodovzdalo) a každú opravu navrhnutú prihlasovateľom Medzinárodnému úradu;

prijímací úrad toto uznesenie ihneď oznámi tak prihlasovateľovi, ako aj Medzinárodnému úradu, a Medzinárodný úrad to oznámi každému určenému štátu, ktorý už bol upovedomený o svojom určení;

neodovzdá rešeršové vyhotovenie podľa pravidla 23, a ak toto vyhotovenie už odovzdal, oznámi orgánu pre medzinárodnú rešerš svoje uznesenie;

Medzinárodný úrad nemusí oznámiť prihlasovateľovi, že došlo archívne vyhotovenie.

Ak sa Medzinárodný úrad alebo orgán pre medzinárodnú rešerš domnieva, že by prijímací úrad mal rozhodnúť podľa článku 14 (4), upozorní prijímací úrad na podstatné skutočnosti.

Lehota uvedená v článku 14 (4) je štyri mesiace od dátumu medzinárodného podania.

Žiadosti podľa ustanovenia článku 13 (1) sa týkajú buď všetkých medzinárodných prihlášok, alebo určitého druhu medzinárodných prihlášok, alebo jednotlivých medzinárodných prihlášok, v ktorých bol určený ten národný úrad, ktorý žiadosť vznáša. Žiadosti, ktoré sa týkajú všetkých medzinárodných prihlášok alebo určitých jej druhov, sa každoročne obnovujú oznámením, ktoré národný úrad zašle Medzinárodnému úradu pred 30. novembrom predchádzajúceho roka.

Žiadosti podľa článku 13 (2) (b) podliehajú poplatku, ktorý kryje náklady na obstarávanie a odoslanie vyhotovenia.

Za prípravu vyhotovení žiadaných podľa článku 13 zodpovedá Medzinárodný úrad.

Účinky medzinárodnej prihlášky, ktorej dátum medzinárodného podania patrí do obdobia uvedeného v odseku (b), sa rozšíria na štát („nástupnícky štát“), ktorého územie bolo pred vyhlásením nezávislosti časťou územia zmluvného štátu určeného v medzinárodnej prihláške, ktorý následne zanikol („predošlý štát“), za predpokladu, že nástupnícky štát sa stane zmluvným štátom uložením vyhlásenia o pokračovaní u generálneho riaditeľa, na základe ktorého sa Zmluva aplikuje na nástupnícky štát.

Obdobie uvedené v odseku (a) sa začína dňom nasledujúcim po poslednom dni existencie predošlého štátu a končí sa dva mesiace po dni, keď generálny riaditeľ oznámil vyhlásenie podľa odseku (a) vládam členských štátov Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Ak však deň nezávislosti nástupníckeho štátu predchádza dňu nasledujúcemu po poslednom dni existencie predošlého štátu, potom nástupnícky štát smie vyhlásiť, že uvedené obdobie sa začína dňom jeho nezávislosti; také vyhlásenie možno urobiť spolu s vyhlásením uvedeným v odseku (a) a musí sa v ňom presne určiť deň nezávislosti.

Informácie o každej medzinárodnej prihláške, ktorej dátum podania patrí do príslušného obdobia podľa odseku (b) a ktorej účinok je rozšírený na nástupnícky štát, zverejní Medzinárodný úrad vo vestníku.

Ak sa účinky medzinárodnej prihlášky rozšíria na nástupnícky štát v súlade s pravidlom 32.1

Nástupnícky štát môže stanoviť lehotu, ktorá uplynie neskôr, ako je lehota stanovená v odseku (a)(ii). Medzinárodný výbor zverejní informáciu o týchto lehotách vo vestníku.

Na účely článku 15 (2) je relevantným známym stavom techniky všetko, čo bolo sprístupnené verejnosti kdekoľvek vo svete v písomných materiáloch (včítane výkresov a iných vyobrazení) a čo môže napomáhať zisteniu, či prihlásený vynález je alebo nie je nový a či obsahuje tvorivé riešenie (t. j., či je, alebo nie je naporúdzi), a to za predpokladu, že k sprístupneniu verejnosti došlo pred dátumom medzinárodného podania.

Ak písomný materiál odkazuje na ústne oznámenie, využitie, predvedenie alebo na iný spôsob, ktorým bol obsah písomného materiálu sprístupnený verejnosti, a ak došlo k takému sprístupneniu pred dátumom medzinárodného podania, uvedie sa táto skutočnosť v správe o medzinárodnej rešerši osobitne a osobitne sa uvedie aj dátum, kedy k tomu došlo, ak k sprístupneniu písomného materiálu došlo k dátumu, ktorý je rovnaký alebo neskorší, ako je dátum medzinárodného podania.

Každá zverejnená prihláška alebo patent, ktorých dátum zverejnenia je rovnaký alebo neskorší ako dátum podania, alebo prípadne dátum uplatnenej priority je skorší, než je dátum medzinárodného podania medzinárodnej prihlášky, ktorá je predmetom rešerše, a ktoré by patrili k relevantnému známemu stavu techniky na účely ustanovenia článku 15 (2) zverejnením pred dátumom medzinárodného podania, uvedú sa v správe o medzinárodnej rešerši osobitne.

Medzinárodná rešerš obsiahne všetky technické odbory a vykonáva sa na základe všetkých rešeršových spisov, ktoré môžu obsahovať materiály týkajúce sa vynálezu.

Rešerš sa vykonáva nielen v odbore, do ktorého možno vynález zatriediť, ale aj v analogických odboroch bez ohľadu na ich zatriedenie.

Otázka, ktoré odbory možno v danom prípade považovať za analogické, sa posúdi z hľadiska predpokladanej podstatnej funkcie vynálezu alebo jeho využitia, a nie iba z hľadiska jeho osobitných funkcií uvedených výslovne v medzinárodnej prihláške.

Medzinárodná rešerš zahrnie všetko, čo sa všeobecne uznáva za ekvivalent predmetu prihláseného vynálezu, pokiaľ ide o všetky alebo určité jeho znaky, a to aj vtedy, keď špecifika vynálezu opísaného v medzinárodnej prihláške je odlišná.

Medzinárodná rešerš sa vykonáva na základe nárokov s prihliadnutím na opis a prípadné výkresy a s osobitným dôrazom na vynálezcovskú myšlienku, na ktorú sú zamerané nároky.

Pokiaľ je to možné a vhodné, medzinárodná rešerš obsiahne celý predmet, na ktorý sú zamerané nároky alebo ku ktorému by podľa rozumného očakávania mohli byť zamerané po úprave.

Vymedzenie pojmov podľa článku 2 (i) a (ii) neplatí na účely tohto pravidla.

Dokumentácia uvedená v článku 14 (4) („minimálna dokumentácia“) pozostáva:

Okrem odsekov (d) a (e) sa za „národné patentové doklady“ považujú:

Ak sa prihláška znovu zverejňuje raz (napríklad „Offenlegungsschrift“ ako „Auslegeschrift“) alebo viackrát, nemusí orgán pre medzinárodnú rešerš uchovávať všetky znenia vo svojej dokumentácii; každý taký orgán je teda oprávnený neuchovávať viac ako jedno znenie. Ďalej aj v prípadoch, kde sa schvaľuje prihláška a vydáva vo forme patentu alebo osvedčenia na úžitkový vzor (Francúzsko), nemusí orgán pre medzinárodnú rešerš uchovávať tak prihlášku, ako aj patent, alebo osvedčenie na užitkový vzor (Francúzsko) vo svojej dokumentácii; každý orgán je teda oprávnený uchovávať buď iba prihlášku, alebo iba patent alebo osvedčenie na úžitkový vzor (Francúzsko).

Každý orgán pre medzinárodnú rešerš, ktorého úradným jazykom alebo jedným z úradných jazykov nie je japončina, ruština alebo španielčina, má právo nezahrnúť do svojej dokumentácie tie patentové doklady Japonska, Ruskej federácie a bývalého Sovietskeho zväzu, ale ani tie patentové doklady v španielčine, pre ktoré nie sú všeobecne dostupné anotácie v angličtine. Anglické anotácie budú všeobecne dostupné po dátume, keď nadobudne účinnosť tento vykonávací predpis, ktorý vyžaduje zahrnutie patentovej dokumentácie, na ktorú sa odvolávajú anotácie, najneskôr do šiestich mesiacov po tom, čo anotácie nadobudnú všeobecnú dostupnosť. Ak sa anotačné služby v angličtine prerušia v tých technických odboroch, v ktorých boli anglické anotácie doteraz všeobecne dostupné, prijme Zhromaždenie vhodné opatrenia na urýchlenú obnovu týchto služieb v uvedených odboroch.

Na účely tohto pravidla sa prihlášky, ktoré boli iba vyložené na verejné nahliadnutie, nepovažujú za zverejnené prihlášky.

Každý prijímaci úrad oznámi v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody podľa článku 16 (3) (b) Medzinárodnému úradu, ktorý orgán pre medzinárodnú rešerš je príslušný pre rešerše medzinárodných prihlášok na ňom podaných; Medzinárodný úrad uverejní túto informáciu bez zbytočného odkladu.

Každý prijímací úrad môže v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody podľa článku 16 (3) (b) ustanoviť niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš, a to tak:

Každý prijímací úrad, ktorý použije možnosť ustanovenú v odseku (a), to oznámi bez odkladu Medzinárodnému úradu a Medzinárodný úrad túto informáciu bez odkladu uverejní.

Ak sa medzinárodná prihláška podala na Medzinárodnom úrade ako na prijímacom úrade podľa pravidla 19.1. (a) (iii), je na medzinárodnú rešerš tejto medzinárodnej prihlášky príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš, ktorý by bol príslušný, keby sa bola táto medzinárodná prihláška podala na prijímacom úrade príslušnom podľa pravidla 19.1. (a) (i) alebo (ii), (b) alebo (c) alebo podľa pravidla 19.2. (i).

Ak sú dva alebo viaceré orgány pre medzinárodnú rešerš príslušné podľa odseku (a), voľba sa ponechá na prihlasovateľa.

Pravidlá 35.1. a 35.2. sa nepoužijú v prípade, keď Medzinárodný úrad je prijímacím úradom podľa pravidla 19.1. (a) (iii).

národný úrad alebo medzivládna organizácia musí mať aspoň 100 zamestnancov s plným pracovným úväzkom, ktorí majú dostatočnú technickú kvalifikáciu na vykonávanie rešerší;

tento úrad alebo organizácia musí vlastniť alebo mať prístup aspoň k minimálnej dokumentácii podľa ustanovení pravidla 34, riadne usporiadanú na účely rešerše, v papierovej forme alebo v mikrozázname alebo uloženú na elektronickom nosiči.

úrad alebo organizácia musí mať personál schopný vykonávať rešerše v požadovaných technických odboroch a s jazykovými znalosťami aspoň tých jazykov, v ktorých je spísaná alebo preložená minimálna dokumentácia podľa pravidla 34,

úrad alebo organizácia musí byť menovaná ako orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje názov a prijímací úrad oznámil orgánu pre medzinárodnú rešerš, že vyzval prihlasovateľa, aby tento nedostatok odstránil, orgán pre medzinárodnú rešerš vykonáva medzinárodnú rešerš, pokiaľ nedostane oznámenie, že uvedená prihláška sa považuje za vzatú späť.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje názov a orgán pre medzinárodnú rešerš nedostal od prijímacieho úradu oznámenie, že vyzval prihlasovateľa, aby tento nedostatok odstránil, alebo ak tento orgán zistí, že názov nezodpovedá pravidlu 4.3, vyhotoví názov sám. Taký názov sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa medzinárodná prihláška zverejní, alebo ak bol predložený preklad do iného jazyka podľa pravidla 23.1(b) a orgán pre medzinárodnú rešerš si to želá, v jazyku prekladu.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje anotáciu a prijímací úrad oznámil orgánu pre medzinárodnú rešerš, že vyzval prihlasovateľa, aby tento nedostatok odstránil, orgán pre medzinárodnú rešerš vykonáva medzinárodnú rešerš, pokiaľ nedostane oznámenie, že uvedená prihláška sa považuje za vzatú späť.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje anotáciu a orgán pre medzinárodnú rešerš nedostal od prijímacieho úradu oznámenie, že vyzval prihlasovateľa, aby anotáciu predložil, alebo ak tento orgán zistí, že anotácia nezodpovedá ustanoveniu pravidla 8, vyhotoví anotáciu sám. Taká anotácia sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa má medzinárodná prihláška zverejniť, alebo ak bol predložený preklad do iného jazyka podľa pravidla 23.1(b) a orgán pre medzinárodnú rešerš si to želá, v jazyku prekladu.

Prihlasovateľ smie, do jedného mesiaca od dátumu podania správy o medzinárodnej rešerši poštou, zaslať pripomienky k anotácii vyhotovenej orgánom pre medzinárodnú rešerš. Ak tento orgán zmení anotáciu, ktorú vyhotovil, oznámi zmenu Medzinárodného úradu.

vedecké a matematické teórie;

odrody rastlín alebo zvierat alebo v podstate biologické postupy pre pestovanie rastlín a zvierat a produkty týchto postupov, ibaže ide o mikrobiologické postupy a produkcie;

plány, pravidlá alebo metódy obchodnej činnosti, výkon rýdzo duševných úkonov alebo prevádzkovanie hier;

chirurgické a terapeutické metódy pre liečenie ľudí a zvierat, ako aj diagnostické metódy;

prosté uvedenie informácií;

programy pre počítače potiaľ, pokiaľ orgán pre medzinárodnú rešerš nie je vybavený na vykonávanie rešerší na známy stav techniky v tomto odbore.

Lehota pre spracovanie medzinárodnej rešeršovej správy alebo uznesenia podľa článku 17 (2) (a) je trojmesačná, a to od dátumu, keď orgánu pre medzinárodnú rešerš došlo rešeršové vyhotovenie, alebo deväťmesačná, a to od dátumu priority, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr.

V medzinárodnej rešeršovej správe musí byť označený orgán pre medzinárodnú rešerš, ktorý ju vykonal, uvedením názvu tohto orgánu a medzinárodná prihláška uvedením čísla medzinárodnej prihlášky, mena prihlasovateľa a dátumu medzinárodného podania.

Medzinárodná rešeršová správa musí byť opatrená dátumom a musí uvádzať dátum, kedy bola medzinárodná rešerš skutočne dokončená. Musí v nej byť uvedený dátum podania prvšej prihlášky, z ktorej sa uplatňuje priorita, alebo ak sa uplatňuje priorita z viacerých ako jednej prvšej prihlášky, dátum podania tej prihlášky, ktorá sa z časového hľadiska podala ako prvá.

Medzinárodná rešeršová správa obsahuje zatriedenie predmetu vynálezu aspoň podľa medzinárodného patentového triedenia.

Zatriedenie vykoná orgán pre medzinárodnú rešerš.

Medzinárodná rešeršová správa obsahuje citáciu materiálov považovaných za relevantné.

Spôsob označovania citovaných materiálov upravia Administratívne smernice.

Citácia len čiastočne relevantná sa osobitne označí.

Ak nie sú citácie relevantné pre všetky nároky, uvedú sa vo vzťahu k tomu nároku alebo k tým nárokom, pre ktoré sú relevantné.

Ak sú relevantné alebo čiastočne relevantné len niektoré miesta citovaného materiálu, uvedú sa napríklad označením stránky, stĺpca alebo riadkov, kde tieto miesta sú. Ak je relevantný celý materiál, ale niektoré miesta sú čiastočne relevantné, také miesta sa označia, pokiaľ je také označenie možné.

V medzinárodnej rešeršovej správe sa podľa tried uvedú odbory, v ktorých sa rešerš urobila. Ak sa použije iné triedenie ako medzinárodné patentové triedenie, orgán pre medzinárodnú rešerš ho uverejní.

Ak sa medzinárodná rešerš vzťahovala na patenty, autorské osvedčenia na vynálezy, osvedčenia o úžitkových vzoroch, úžitkové vzory, dodatkové patenty alebo dodatkové osvedčenia, dodatkové autorské osvedčenia na vynález, dodatkové osvedčenia o úžitkových vzoroch alebo na zverejnené prihlášky k niektorému z uvedených druhov ochrany tých štátov, z tých období alebo v tých jazykoch, ktoré nie sú zahrnuté do minimálnej dokumentácie podľa pravidla 34, medzinárodná rešeršová správa bude podľa možností obsahovať údaje o druhoch dokladov, o štátoch, obdobiach a jazykoch, na ktoré sa vzťahovala. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).

Ak sa medzinárodná rešerš založila alebo rozšírila na elektronickú bázu dát, môže medzinárodná rešeršová správa uvádzať názov databázy, a ak sa to považuje pre iných za užitočné a za vykonateľné, použité rešeršové výrazy.

Ak prihlasovateľ zaplatil dodatočné poplatky za medzinárodnú rešerš, uvedie sa to v medzinárodnej rešeršovej správe. Ďalej, ak sa medzinárodná rešerš urobila iba na hlavný vynález alebo na menej ako celý vynález [článok 17 (3) (a)], musí medzinárodná rešeršová správa uvádzať, pre ktoré časti medzinárodnej prihlášky sa rešerš urobila a pre ktoré nie.

V medzinárodnej rešeršovej správe sa uvedie meno úradníka orgánu pre medzinárodnú rešerš, ktorý je zodpovedný za túto správu.

Správa o medzinárodnej rešerši nesmie obsahovať nič iné, len to, čo je obsiahnuté v pravidlách 33.1(b) a (c), 43.1 až 43.3, 43.5 až 43.8 a 44.2, a údaj podľa článku 17(2)(b) za predpokladu, že Administratívna smernica môže dovoliť začlenenie dodatkových údajov do správy o medzinárodnej rešerši osobitne uvedených v Administratívnej smernici. Správa o medzinárodnej rešerši nesmie obsahovať a Administratívna smernica nemôže dovoliť začlenenie žiadneho vyjadrenia názoru, zdôvodnenia, vysvetlenia ani argumentov.

Požiadavky na vonkajšiu formu medzinárodnej rešeršovej správy upravia Administratívne smernice.

Medzinárodná rešeršová správa musí buď uvádzať, že orgán pre medzinárodnú rešerš schvaľuje názov a anotáciu tak, ako ich predložil prihlasovateľ, alebo sa k nej priloží text názvu a) alebo anotácie tak, ako ho vyhotovil orgán pre medzinárodnú rešerš podľa ustanovení pravidiel 37 a 38.

Žiadosť podľa článku 20 (3) možno predložiť kedykoľvek po dobu siedmich rokov od dátumu medzinárodného podania medzinárodnej prihlášky, ktorej sa medzinárodná rešeršová správa týka.

Orgán pre medzinárodnú rešerš môže od účastníka (prihlasovateľa alebo určeného úradu), ktorý žiadosť podal, žiadať náhradu nákladov za obstaranie a zaslanie kópií. Výšku nákladov za obstaranie upravia dohody podľa článku 16 (3) (b), uzavreté medzi orgánom pre medzinárodnú rešerš a Medzinárodným úradom.

Každý orgán pre medzinárodnú rešerš môže svoje povinnosti podľa ustanovení odsekov (a) a (b) vykonávať prostredníctvom inej úradovne, ktorá voči nemu má zodpovednosť.

Ak správa o medzinárodnom predbežnom prieskume nebola alebo nebude vypracovaná, Medzinárodný úrad vydá správu v mene orgánu pre medzinárodnú rešerš (v tomto pravidle ide o „správu“) podľa pravidla 43bis.1(a). Správa musí mať ten istý obsah ako písomný posudok vypracovaný podľa pravidla 43bis.1.

Správa nesie názov „Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume na patentovateľnosť (hlava I Zmluvy o patentovej spolupráci)“ spolu s údajom, že sa podľa tohto pravidla predkladá Medzinárodnému úradu v mene orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Medzinárodný úrad ihneď odovzdá jednu kópiu správy vypracovanej podľa odseku (a) prihlasovateľovi.

Ak bola správa vydaná podľa pravidla 44bis.1, Medzinárodný úrad ju postúpi každému určenému úradu v súlade s pravidlom 93bis.1, ale nie pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority.

Ak prihlasovateľ výslovne požiada určený úrad podľa článku 23(2), Medzinárodný úrad bezodkladne predloží tomuto úradu kópiu písomného posudku vypracovaného orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 43bis.1, na základe žiadosti úradu alebo prihlasovateľa.

Každý určený štát môže, ak bola vydaná správa podľa pravidla 44bis.1 v inom jazyku, než je oficiálny jazyk alebo jeden z oficiálnych jazykov národného úradu, žiadať preklad správy do angličtiny. Taká požiadavka sa musí oznámiť Medzinárodnému úradu, ktorý ju bezodkladne zverejní vo vestníku.

Ak sa vyžaduje preklad podľa odseku (a), pripraví ho Medzinárodný úrad alebo bude zaň zodpovedný.

Medzinárodný úrad zašle kópiu prekladu každému zainteresovanému určenému úradu a prihlasovateľovi súčasne so zaslaním správy tomuto úradu.

V prípade pravidla 44bis.2(b) Medzinárodný úrad preloží písomný posudok vypracovaný podľa pravidla 43bis.1 do angličtiny alebo bude za preklad zodpovedný na základe žiadosti príslušného určeného úradu. Medzinárodný úrad odovzdá kópiu prekladu príslušnému určenému úradu v lehote dvoch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o preklad a súčasne zašle kópiu prihlasovateľovi.

Prihlasovateľ môže písomne vyjadriť pripomienky k správnosti prekladu podľa pravidla 44bis.3(b) alebo (d) a kópiu písomných pripomienok zašle každému zainteresovanému určenému úradu a Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad a orgán pre medzinárodnú rešerš, ak ich prihlasovateľ nepožiada alebo ak nemajú oprávnenie od prihlasovateľa, neumožnia žiadnej osobe alebo orgánu pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority prístup

Na účely odseku (a) výraz „prístup“ zahŕňa všetky prostriedky, ktorými môžu tretie strany získať vedomosti vrátane individuálneho styku a všeobecného zverejnenia.

Ak nie sú medzinárodné rešeršové správy a rozhodnutia podľa článku 17 (2) (a) v angličtine, musia sa do nej preložiť.

Lehota podľa článku 19 je dva mesiace od dátumu, keď orgán pre medzinárodnú rešerš odovzdal medzinárodnú rešeršovú správu Medzinárodnému úradu a prihlasovateľovi, alebo 16 mesiacov od dátumu priority, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr, avšak lehota sa považuje za zachovanú aj vtedy, ak úprava podľa článku 19 dôjde Medzinárodnému úradu posledný deň pred ukončením technických príprav medzinárodného zverejnenia.

Zmeny vykonané podľa ustanovení článku 19 sa musia podať priamo na Medzinárodnom úrade.

Ak sa medzinárodná prihláška podala v inom jazyku, než v ktorom sa zverejnila, musí byť každá úprava podľa článku 19 takisto v jazyku zverejnenia.

Oznámenie podľa článku 1.9 (1) sa predloží v jazyku, v ktorom bola medzinárodná prihláška zverejnená, a nesmie obsahovať viac než päťsto slov v angličtine alebo v anglickom preklade. Oznámenie sa označí ako také nadpisom, najlepšie slovami „Oznámenie podľa článku 19 (1)“ alebo zodpovedajúcimi slovami v jazyku oznámenia.

Oznámenie nesmie obsahovať hanlivé poznámky o medzinárodnej rešeršovej správe alebo o relevancii citácií obsiahnutých v správe. Na citácie relevantné pre určitý nárok a obsiahnuté v medzinárodnej rešeršovej správe možno odkázať iba v súvislosti s úpravou tohto nároku.

Prihlasovateľ predloží náhradný list za každý list nárokov, ktorý sa v dôsledku úpravy alebo úprav podľa článku 19 líši od pôvodne podaného listu. V sprievodnom liste upozorní na rozdiely medzi pôvodnými a náhradnými listami. Pokiaľ má niektorá úprava za následok vypustenie celého listu, oznámi sa taká úprava listom.

a (c) zrušené

Postúpenie uvedené v článku 20 vykoná Medzinárodný úrad každému určenému úradu v súlade s pravidlom 93bis.1, ale s výhradou pravidla 47.4, nie však pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky.

(a-bis) Medzinárodný úrad musí oznámiť každému určenému úradu v súlade s pravidlom 93bis.1 prijatie archívneho vyhotovenia, dátum prijatia archívneho vyhotovenia, prijatie prioritného dokladu a dátum prijatia prioritného dokladu.

Medzinárodný úrad dá na vedomie určeným úradom bez zbytočného odkladu všetky úpravy, ktoré mu došli v lehote podľa pravidla 46.1, pokiaľ neboli obsiahnuté už v postúpení podľa článku 20, a oznámi to prihlasovateľovi.

Medzinárodný úrad bez zbytočného odkladu, po uplynutí 28 mesiacov od dátumu priority, zašle prihlasovateľovi správu, ktorá uvádza

Každý určený úrad dostane na žiadosť medzinárodné rešeršové správy a rozhodnutia podľa článku 17 (2) (a) v preklade podľa pravidla 45.1.

Ak žiadny určený úrad nepožiadal pred uplynutím 28 mesiacov od dátumu priority Medzinárodný úrad, aby vykonal postúpenie podľa článku 20 v súlade s pravidlom 93bis.1, zmluvný štát, pre ktorý tento úrad koná ako určený úrad, bude považovať, že oznámenie Medzinárodného úradu sa vykonalo podľa pravidla 49.1(a-bis), to znamená, že nebude žiadať od prihlasovateľa podľa článku 22, aby predložil kópiu medzinárodnej prihlášky.

Kópie na postúpenie vyhotoví Medzinárodný úrad. Ďalšie detaily týkajúce sa kópií na postúpenie sa uvedú v Administratívnych smerniciach.

Medzinárodná prihláška postúpená podľa článku 20 je v jazyku, v ktorom je zverejnená.

Ak je jazyk zverejnenia medzinárodnej prihlášky iný než jazyk, v ktorom bola podaná, Medzinárodný úrad odovzdá ktorémukoľvek určenému úradu na jeho žiadosť kópiu tejto prihlášky v jazyku, v ktorom bola podaná.

V prípade podania výslovnej žiadosti prihlasovateľa na určenom úrade podľa článku 23(2) pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky musí Medzinárodný úrad na základe žiadosti prihlasovateľa alebo určeného úradu ihneď vykonať postúpenie podľa článku 20 tomu úradu.

Bez ohľadu na odsek (c) titulná strana obsahuje

Ak sa vydalo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a), titulná strana na to výrazne poukáže a nemusí na nej byť ani výkres ani anotácia.

Obrázok alebo obrázky podľa odseku (b) (ii) sa vyberú podľa pravidla 8.2. Reprodukcia obrázku alebo obrázkov na titulnej strane môže byť zmenšená.

Ak na titulnej strane nie je dosť miesta pre celú anotáciu podľa odseku (b) (iii), bude anotácia aj na rube tejto titulnej strany. To isté platí pre preklad anotácie, ak sa vyžaduje jeho zverejnenie podľa pravidla 48.3 (c).

(a-bis) Ak sa medzinárodná prihláška nepodáva v jazyku zverejnenia a predložil sa preklad do jazyka zverejnenia podľa pravidla 12.3, prihláška sa zverejní v jazyku prekladu.

Ak nie je medzinárodná prihláška podaná v jazyku zverejnenia a podľa pravidla 12.3 alebo 12.4 bol predložený preklad v jazyku zverejnenia, prihláška sa zverejní v jazyku prekladu.

Ak je medzinárodná prihláška zverejnená v inom jazyku než anglickom, zverejní sa medzinárodná rešeršová správa v rozsahu podľa pravidla 48.2 (a) (v) alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a), názov vynálezu, anotácia a všetky texty k obrázku alebo obrázkom v anotácii tak v tomto jazyku, ako aj v angličtine. Za vyhotovenie prekladu nesie zodpovednosť Medzinárodný úrad.

Ak prihlasovateľ žiada o zverejnenie podľa článkov 21 (2) (b) a 64 (3) (c) (i) a medzinárodná rešeršová správa alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a) nie je doteraz pre zverejnenie zároveň s medzinárodnou prihláškou k dispozícii, vyberie Medzinárodný úrad za zverejnenie osobitný poplatok, ktorého výšku určujú Administratívne smernice.

Zverejnenie podľa článkov 21 (2) (b) a 64 (3) (c) (i) vykoná Medzinárodný úrad bez odkladu po tom, čo o to prihlasovateľ požiadal, a v prípadoch, kde je podľa odseku (a) určený osobitný poplatok, po jeho zaplatení.

Tam, kde sa zverejnenie medzinárodnej prihlášky Medzinárodným úradom spravuje článkom 64 (3) (c) (ii), je národný úrad povinný po národnom zverejnení podľa spomenutého ustanovenia o tom bez odkladu upovedomiť Medzinárodný úrad.

Ak Medzinárodný úrad dostane ohlásenie podľa pravidla 29.1(ii) neskôr, než možno zabrániť medzinárodnému zverejneniu medzinárodnej prihlášky, Medzinárodný úrad bez odkladu uverejní vo vestníku poznámku obsahujúcu podstatu ohlásenia.

zrušené

Ak sú medzinárodná prihláška, určenie niektorého určeného štátu alebo uplatnené priority odvolané podľa ustanovenia pravidla 90 bis po tom, čo sa skončili prípravy na medzinárodné zverejnenie, publikuje sa vo Vestníku oznámenie o späťvzatí.

Každý zmluvný štát, ktorý podľa článku 22 požaduje dodanie prekladu alebo zaplatenie národného poplatku, musí oznámiť Medzinárodnému úradu:

(a bis) Každý zmluvný štát, ktorý podľa článku 22 nepožaduje, aby prihlasovateľ dodal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky, (aj keď Medzinárodný úrad podľa pravidla 47 nepostúpil kópiu medzinárodnej prihlášky v lehote podľa článku 22), oznámi to Medzinárodnému úradu.

(a ter) Každý zmluvný štát, ktorý podľa článku 24.2 zachováva ako určený štát účinok podľa článku 11.3, aj keď prihlasovateľ nedodal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky v lehote podľa článku 22, oznámi to Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad uverejní bez odkladu vo Vestníku každé oznámenie, ktoré mu došlo podľa článkov (a), (a bis) alebo (a ter).

Ak sa neskôr zmenia požiadavky uvedené v odseku (a), oznámi zmluvný štát zmeny Medzinárodnému úradu a ten oznámenie bez odkladu uverejní vo Vestníku. Ak sa zmena týka požiadavky na preklad do jazyka, ktorý sa predtým nepožadoval, bude zmena účinná len pre medzinárodné prihlášky podané viac ako dva mesiace po tom, čo bolo oznámenie uverejnené vo Vestníku. Inak deň účinnosti každej zmeny ustanoví zmluvný štát.

Jazyk, do ktorého možno požadovať preklad, musí byť úradným jazykom určeného úradu. Ak je takých jazykov niekoľko, nemožno preklad požadovať, pokiaľ je medzinárodná prihláška v niektorom z nich. Ak je niekoľko úradných jazykov a preklad sa musí dodať, môže si prihlasovateľ zvoliť ktorýkoľvek z týchto jazykov. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenie tohto odseku možno v prípade, keď existuje niekoľko úradných jazykov, ale národné zákonodarstvo požaduje od cudzincov používanie len jedného z nich, požadovať preklad do tohto jazyka.

Na účely článku 22 a tohto pravidla sa budú akékoľvek oznámenia podľa článku 19 (1) a údaje podľa pravidla 13 bis 4 s výhradou pravidla 49.5 (c) a (h) považovať za súčasť medzinárodnej prihlášky.

Prihlasovateľ nie je povinný použiť národný formulár pre úkony podľa článku 22.

Na účely článku 22 sa preklad medzinárodnej prihlášky týka opisu [s výnimkou odseku (a-bis)], nárokov, textov na výkresoch a anotácie. Ak o to žiada určený úrad, preklad sa s výnimkou odsekov (b), (c-bis) a (e) týka aj:

(a-bis) Žiadny určený úrad nemôže požadovať, aby mu prihlasovateľ predložil preklad textu uvedeného v časti opisu, ktorý obsahuje výpis sekvencií, ak časť obsahujúca výpis sekvencií je v súlade s pravidlom 12.1(d) a ak opis vyhovuje pravidlu 5.2(b).

Každý určený úrad, ktorý požaduje preklad žiadosti, vydá prihlasovateľovi zdarma formuláre žiadosti v jazyku prekladu. Forma ani obsah formulára v jazyku prekladu sa nesmú líšiť od žiadosti podľa pravidiel 3 a 4; formulár žiadosti v jazyku prekladu nesmie požadovať najmä údaje, ktoré nie sú v podanej žiadosti. Použitie formulára žiadosti v jazyku prekladu nie je povinné.

Ak prihlasovateľ nepredložil preklad oznámenia podľa článku 19 (1), určený úrad nemusí vziať toto oznámenie do úvahy.

(c-bis) Ak prihlasovateľ predloží určenému úradu, ktorý požaduje podľa odseku (a) (ii) preklad tak nárokov tak ako boli podané, ako aj upravených nárokov, len jeden z dvoch požadovaných prekladov, nemusí tento určený úrad brať do úvahy nároky, ktorých preklad nebol predložený, alebo môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil chýbajúci preklad v primeranej lehote určenej vo výzve. Ak určený úrad vyzve prihlasovateľa, aby predložil chýbajúci preklad, a tento sa nepredloží v lehote určenej vo výzve, nemusí určený úrad brať do úvahy tie nároky, ktorých preklad sa nepredložil, alebo môže považovať medzinárodnú prihlášku za späťvzatú.

Ak výkresy obsahujú text, predloží sa jeho preklad buď na kópii originálneho výkresu, na ktorej je pôvodný text prelepený prekladom, alebo na novovyhotovenom výkrese.

Určený úrad, ktorý požaduje podľa odseku (a) predloženie kópie výkresov, musí vyzvať prihlasovateľa, ak ju prihlasovateľ opomenul predložiť v lehote podľa ustanovení článku 22, aby predložil túto kópiu v primeranej lehote určenej vo výzve.

Výraz „Fig.“ nevyžaduje preklad od žiadneho jazyka.

Ak kópie výkresov alebo novovyhotovené výkresy predložené podľa ustanovenia odsekov (d) alebo (e) nespĺňajú požiadavky na vonkajšiu formu podľa pravidla 11, určený úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby nedostatok opravil v lehote primeranej okolnostiam a určenej vo výzve.

Ak prihlasovateľ nepredložil preklad anotácie alebo preklad niektorého údaja podľa ustanovenia pravidla 13 bis. (4), určený úrad vyzve prihlasovateľa, aby taký preklad, ak to považuje za potrebné, predložil v primeranej lehote určenej vo výzve.

Medzinárodný úrad zverejní vo Vestníku informácie o požiadavkách a praxi určených úradov podľa druhej vety odseku (a).

Žiaden určený úrad nemôže požadovať, aby preklad medzinárodnej prihlášky spĺňal iné požiadavky na vonkajšiu formu než tie, ktoré sa určia pre medzinárodnú prihlášku pri podaní.

Ak názov určil orgán pre medzinárodnú rešerš podľa ustanovenia pravidla 37.2, musí preklad obsahovať takto určený názov.

Ak k dátumu 12. júla 1991 nie je odsek (c-bis) alebo odsek k) zlučiteľný s národným zákonodarstvom prijímacieho úradu, nebude sa príslušný odsek aplikovať na tento prijímací úrad, pokiaľ bude nezlučiteľnosť s týmto zákonodarstvom pokračovať, a ak spomenutý úrad o tom informuje Medzinárodný úrad do 31. decembra 1991. Došlé oznámenie ihneď Medzinárodný úrad zverejní vo Vestníku.

Ak medzinárodná prihláška stratila účinok stanovený v článku 11(3), pretože prihlasovateľ zmeškal príslušnú lehotu na vykonanie úkonov podľa článku 22, určený úrad na základe žiadosti prihlasovateľa a s výhradou odsekov (b) až (e) tohto pravidla navráti práva prihlasovateľovi tejto medzinárodnej prihlášky, ak zistí, že akékoľvek zmeškanie stanovenej lehoty bolo neúmyselné, alebo ak podľa stanoviska určeného úradu došlo k zmeškaniu stanovenej lehoty aj napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali dané okolnosti.

Žiadosť podľa odseku (a) sa zašle určenému úradu a úkony podľa článku 22 sa vykonajú v rámci týchto lehôt podľa toho, ktorá uplynie skôr:

V žiadosti podľa odseku (a) sa uvedú dôvody zmeškania stanovenej lehoty podľa článku 22.

Národný zákon platný pre určený úrad môže vyžadovať:

Určený úrad neodmietne žiadosť podľa odseku (c) bez toho, aby prihlasovateľovi nedal možnosť vyjadriť sa k zamýšľanému odmietnutiu v primeranej lehote v závislosti od okolností.

Ak k 1. októbru 2002 odseky (a) až (e) nie sú v súlade s platným národným zákonom, nebudú sa vzhľadom na určený úrad uplatňovať dovtedy, kým nebudú v súlade s týmto zákonom, za predpokladu, že uvedený úrad bude o tom informovať Medzinárodný úrad do 1. januára 2003. Medzinárodný úrad prijatú informáciu okamžite zverejní vo vestníku.

Ak si prihlasovateľ želá, aby medzinárodná prihláška bola spracovaná v určenom štáte s ohľadom na uplatnenie článku 43 ako prihláška nie na udelenie patentu, ale na udelenie iného druhu ochrany uvedeného v tomto článku, prihlasovateľ to musí uviesť určenému úradu, keď vykonáva úkony uvedené v článku 22.

Ak si prihlasovateľ želá, aby medzinárodná prihláška bola spracovaná v určenom štáte s ohľadom na uplatnenie článku 44 ako prihláška na udelenie viacerých ako jedného druhu ochrany uvedených v článku 43, musí to prihlasovateľ uviesť určenému úradu, keď vykonáva úkony uvedené v článku 22, a prípadne uviesť, ktorý druh ochrany je základný a ktorý druh je vedľajší.

V prípadoch uvedených v odsekoch (a) a (b), ak si prihlasovateľ želá, aby medzinárodná prihláška bola spracovaná v určenom štáte ako prihláška na udelenie dodatkového patentu, dodatkového autorského osvedčenia na vynález alebo dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor, prihlasovateľ, keď vykonáva úkony uvedené v článku 22, uvedie relevantnú hlavnú prihlášku, základný patent alebo iný poskytnutý zdroj.

Ak si prihlasovateľ želá, aby medzinárodná prihláška bola spracovaná v určenom štáte ako prihláška na „pokračovanie“ alebo „čiastkovým pokračovaním“ skoršej prihlášky, prihlasovateľ tak označí určenému úradu, keď vykonáva úkony uvedené v článku 22, a uvedie relevantnú hlavnú prihlášku.

Ak prihlasovateľ priamo nevykoná označenie podľa odseku (a), keď vykonáva úkony uvedené v článku 22, ale národný poplatok uvedený v článku 22, ktorý prihlasovateľ zaplatil zodpovedá národnému poplatku za príslušný druh ochrany, platba tohto poplatku sa považuje za prejav, že si prihlasovateľ želá, aby medzinárodná prihláška bola spracovaná ako prihláška pre tento druh ochrany, a určený úrad o tom primerane informuje prihlasovateľa.

Žiadny určený úrad nesmie žiadať od prihlasovateľa, aby predložil akýkoľvek údaj uvedený v pravidle 49bis.1 alebo prípadne údaj, či sa prihlasovateľ usiluje o udelenie národného alebo regionálneho patentu pred tým, ako vykoná úkony podľa článku 22.

Prihlasovateľ môže, ak to dovoľuje národné zákonodarstvo príslušného určeného úradu, predložiť takýto údaj alebo ak sa dovoľuje, konvertovať kedykoľvek neskôr z jedného druhu ochrany na iný druh ochrany.

Lehota uvedená v článku 25(1)(c) je dva mesiace od dátumu oznámenia zaslaného prihlasovateľovi podľa ustanovení pravidiel 20.7(i), 24.2(c) alebo 29.1(ii).

V prípadoch, keď prihlasovateľovi došlo záporné zistenie podľa článku 11 (1) a keď požiada Medzinárodný úrad podľa článku 25 (1) o zaslanie spisových kópií zamýšľanej medzinárodnej prihlášky niektorému z určených úradov, pripojí ku svojej žiadosti kópiu správy o zápornom zistení podľa pravidla 20.7 (i).

K uplynutiu lehoty podľa článku 25 (2) (a) dôjde zároveň s lehotou podľa pravidla 51.1.

S výhradou pravidla 51bis.2 môže národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom v súlade s článkom 27 žiadať prihlasovateľa o predloženie najmä

V súlade s článkom 27 (7) môže národné zákonodárstvo aplikované určeným úradom požadovať, aby:

V súlade s článkom 27 (1) môže národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom požadovať, aby sa medzinárodná prihláška, jej preklad a každý k nej príslušný doklad predložili v niekoľkých vyhotoveniach.

Národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom môže v súlade s článkom 27(2)(ii) vyžadovať, aby preklad medzinárodnej prihlášky, ktorý poskytol prihlasovateľ podľa článku 22, bol

Národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom v súlade s článkom 27 môže vyžadovať od prihlasovateľa, aby poskytol preklad prioritného dokladu za predpokladu, že taký preklad sa môže vyžiadať len vtedy, ak platnosť nároku na prioritu je relevantná na určenie patentovateľnosti daného vynálezu.

Ak 17. marca 2000 podmienka v odseku (e) nebude zlučiteľná s národným zákonodarstvom aplikovaným určeným úradom, táto podmienka sa nebude aplikovať na tento úrad tak dlho, kým daná podmienka nebude zlučiteľná s týmto právom za predpokladu, že dotknutý úrad podľa toho neinformoval Medzinárodný úrad do 30. novembra 2000. Medzinárodný úrad bude promptne publikovať prijatú informáciu vo Vestníku.

Tam, kde aplikované národné zákonodarstvo nevyžaduje, aby boli národné prihlášky podané pôvodcom, určený úrad nebude vyžadovať, ak neexistujú odôvodnené pochybnosti o vierohodnosti daných údajov a vyhlásení, žiadne dokumenty alebo dôkazy

Tam, kde aplikované národné zákonodarstvo vyžaduje, aby boli národné prihlášky podané pôvodcom, určený úrad nebude vyžadovať, ak neexistujú odôvodnené pochybnosti o vierohodnosti daných údajov a vyhlásení, žiadne dokumenty alebo dôkazy

Ak 17. marca 2000 nebude odsek (a) v súlade s ktorýmkoľvek bodom v tomto odseku s aplikovaným národným zákonodarstvom určeného štátu, odsek (a) sa na danú záležitosť nebude aplikovať na tento úrad tak dlho, kým daný odsek nebude zlučiteľný s týmto zákonodarstvom za predpokladu, že dotknutý úrad podľa toho neinformoval Medzinárodný úrad do 30. novembra 2000. Medzinárodný úrad bude prijatú informáciu promptne publikovať vo Vestníku.

Tam, kde požiadavky, na ktoré sa odkazuje v pravidle 51bis.1(a)(i) až (iv) a (c) až (e), alebo akákoľvek iná požiadavka národného zákonodarstva aplikovaného určeným úradom, ktoré tento úrad môže použiť v súlade s článkom 27(1) alebo (2), ešte nie je splnená v tej istej lehote, počas ktorej požiadavky podľa článku 22 musia byť splnené, určený úrad vyzve prihlasovateľa, aby vyhovel tejto požiadavke v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva mesiace od dátumu výzvy. Každý určený úrad môže požadovať od prihlasovateľa zaplatenie poplatku za vyhovenie národným požiadavkám v reakcii na výzvu.

Tam, kde akákoľvek požiadavka národného zákonodarstva aplikovaného určeným úradom, ktorú tento úrad môže použiť v súlade s článkom 27(6) alebo (7), ešte nie je splnená v tej istej lehote, počas ktorej požiadavky podľa článku 22 musia byť splnené, prihlasovateľ má možnosť vyhovieť tejto požiadavke po uplynutí tejto lehoty.

Ak 17. marca 2000 odsek (a) a lehota, na ktoré tento odsek odkazuje, nebudú zlučiteľné s národným zákonodarstvom aplikovaným určeným úradom, tento odsek (a) a lehota, na ktoré tento odsek odkazuje, nebudú sa aplikovať na tento úrad tak dlho, kým daný odsek nebude zlučiteľný s týmto zákonodarstvom za predpokladu, že príslušný úrad bude podľa toho informovať Medzinárodný úrad do 30. novembra 2000. Prijatá informácia bude promptne publikovaná Medzinárodným úradom vo Vestníku.

V určenom štáte, kde sa konanie alebo prieskum začína bez osobitnej žiadosti, využije prihlasovateľ svoje právo podľa článku 28, ak tak chce urobiť, do jedného mesiaca od splnenia požiadaviek podľa článku 22; za predpokladu, že nedošlo k postúpeniu podľa pravidla 47.1 v lehote podľa článku 22, využije toto právo najneskôr do štyroch mesiacov od uplynutia spomenutej lehoty. V oboch prípadoch môže prihlasovateľ využiť uvedené právo kedykoľvek neskôr, ak to pripúšťa národné zákonodarstvo uvedeného štátu.

V každom určenom štáte, kde národné zákonodarstvo ustanovuje, že sa prieskum začína len na osobitnú žiadosť, je lehota alebo doba na výkon práva prihlasovateľa podľa článku 28 rovnaká ako lehota alebo doba na podanie úprav národných prihlášok s prieskumom na osobitnú žiadosť, pokiaľ taká lehota neuplynie alebo doba nenastane pred uplynutím lehoty podľa odseku (a).

S výnimkou ustanovenia odseku (b) pobyt alebo občianstvo prihlasovateľa sa na účely článku 31 (2) Zmluvy určí podľa pravidla 18.1. (a) a (b).

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum požiada v prípadoch uvedených v Administratívnej smernici prijímací úrad, alebo ak sa medzinárodná prihláška podala na Medzinárodnom úrade ako na prijímacom úrade, národný úrad zmluvného štátu alebo úrad činný pre tento zmluvný štát, aby rozhodol o otázke, či má prihlasovateľ trvalý pobyt alebo sídlo v zmluvnom štáte, v ktorom si uplatňuje nárok, alebo či je občanom takého zmluvného štátu. Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum informuje prihlasovateľa o každej takejto žiadosti. Prihlasovateľ môže predložiť svoje argumenty priamo úradu, ktorého sa to týka. Úrad rozhodne o tejto otázke bezodkladne.

Právo podať návrh podľa článku 31(2) vznikne, ak prihlasovateľ, ktorý podáva návrh, alebo ak sú dvaja alebo viacerí prihlasovatelia, aspoň jeden z nich má trvalé bydlisko alebo národnosť zmluvného štátu viazaného hlavou II Zmluvy a medzinárodná prihláška bola podaná na tomto prijímacom úrade alebo na úrade, ktorý zastupuje zmluvný štát viazaný hlavou II.

Ak sa medzinárodná prihláška podala na Medzinárodnom úrade ako na prijímacom úrade podľa pravidla 19.1. (a) (iii), považuje sa Medzinárodný úrad na účely článku 31 (2) Zmluvy za úrad činný pre zmluvný štát, v ktorom má prihlasovateľ pobyt alebo ktorého je občanom.

Ak prihlasovateľ nemá právo podať návrh, alebo v prípade dvoch alebo viacerých prihlasovateľov, ktorých nemajú právo podať návrh podľa ustanovení pravidla 54.2., platí, že návrh nebol predložený.

Návrh sa môže podať kedykoľvek pred uplynutím nasledovného obdobia, podľa toho, ktoré uplynie neskôr

Návrh vypracovaný po uplynutí lehoty podľa odseku (a) sa považuje za nepredložený a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum tak deklaruje.

Návrh sa podáva v jazyku medzinárodnej prihlášky alebo, ak sa prihláška podala v inom jazyku, než v ktorom bola zverejnená, v jazyku zverejnenia. Ak sa podľa pravidla 55.2. požaduje preklad medzinárodnej prihlášky, návrh je v jazyku prekladu.

Ak ani jazyk, v ktorom je medzinárodná prihláška podaná, ani jazyk, v ktorom sa medzinárodná prihláška zverejnila, nie je prípustný pre orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, ktorý má vykonávať medzinárodný predbežný prieskum, prihlasovateľ musí, s výnimkou odseku (b), predložiť spolu s návrhom preklad medzinárodnej prihlášky do jazyka, ktorý je tak:

Ak sa preklad medzinárodnej prihlášky do jazyka podľa odseku (a) odovzdal orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum podľa pravidla 23.1(b) a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum je súčasťou rovnakého národného úradu alebo medzivládnej organizácie ako orgán pre medzinárodnú rešerš, prihlasovateľ nemusí predkladať preklad podľa odseku (a). V takom prípade ak prihlasovateľ nepredloží preklad podľa odseku (a), medzinárodný predbežný prieskum sa vykoná na základe prekladu predloženého podľa pravidla 23.1(b).

Ak sa nesplní požiadavka uvedená v odseku (a) a odsek (b) neplatí, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum vyzve prihlasovateľa, aby predložil požadovaný preklad v lehote, ktorá musí byť primeraná okolnostiam. Táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od dátumu výzvy. Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže lehotu predĺžiť kedykoľvek pred vydaním rozhodnutia.

Ak prihlasovateľ vyhovie výzve v lehote podľa odseku (c), bude sa táto požiadavka považovať za splnenú. Ak prihlasovateľ zabudne vyhovieť, bude sa návrh považovať za nepredložený a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum o tom vydá uznesenie.

Ak sa požaduje preklad medzinárodnej prihlášky podľa pravidla 55.2., všetky zmeny, ktoré sú uvedené vo vyhlásení týkajúcom sa zmien podľa pravidla 53.9. a ktoré si prihlasovateľ želá vziať do úvahy na účely medzinárodného predbežného prieskumu, a všetky zmeny podľa článku 19 Zmluvy, ktoré sa musia vziať do úvahy podľa pravidla 66.1.(c), musia byť v jazyku prekladu. Ak také zmeny boli alebo sú podané v inom jazyku, musí sa predložiť aj preklad.

Ak sa požadovaný preklad zmien podľa odseku (a) nepredloží, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum vyzve prihlasovateľa, aby predložil chýbajúci preklad v lehote, ktorá musí byť primeraná okolnostiam. Táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od dátumu výzvy. Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže lehotu predĺžiť kedykoľvek pred vydaním rozhodnutia.

Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve v lehote uvedenej v odseku (b), zmena sa nevezme do úvahy na účely medzinárodného predbežného prieskumu.

Návrh na medzinárodný predbežný prieskum podlieha poplatku v prospech Medzinárodného úradu („rokovací poplatok“), pričom poplatok vyberie orgán pre predbežný medzinárodný prieskum, ktorému sa návrh predložil.

Výška rokovacieho poplatku je určená sadzobníkom poplatkov

Manipulačný poplatok je splatný v mene alebo v niektorej z mien predpísaných orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum („predpísaná mena“), čím sa rozumie, že musí byť pri odovzdávaní týmto orgánom na Medzinárodný úrad voľne zameniteľný na švajčiarsku menu. Výšku manipulačného poplatku stanoví v každej predpísanej mene pre každý orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, ktorý predpisuje platbu manipulačného poplatku v inej mene než švajčiarskej, generálny riaditeľ po porade s úradom, s ktorým konzultuje podľa pravidla 15.2(b), alebo ak taký úrad nie je, s orgánom, ktorý predpisuje platbu v tejto mene podľa kurzu tejto meny. Takto stanovená suma bude v zaokrúhlených číslach zodpovedať sume stanovenej vo švajčiarskej mene v sadzobníku poplatkov. Medzinárodný úrad oznámi túto sumu každému orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum a zverejní ju vo Vestníku.

Ak dôjde ku zmene výšku rokovacieho poplatku určeného sadzobníka, zodpovedajúce sumy v predpísaných menách sa použijú odo dňa zmeny sadzobníka.

Ak sa výmenný kurz medzi švajčiarskou menou a predpísanou menou oproti poslednému použitému výmennému kurzu zmení, určí generálny riaditeľ nové sumy v predpísanej mene podľa smerníc Zhromaždenia. Novourčené sumy sa použijú po uplynutí dvoch mesiacov od ich uverejnenia vo Vestníku, ibaže sa príslužný orgán pre medzinárodný predbežný prieskum s generálnym riaditeľom dohodne na kratšej lehote, v tomto prípade príslušný orgán používa spomenuté sumy až od dohodnutého dátumu.

S výhradou odsekov (b) a (c) manipulačný poplatok je splatný v lehote jedného mesiaca od dátumu predloženia návrhu alebo 22 mesiacov od dátumu priority, podľa toho, ktorá lehota uplynie neskôr.

S výhradou odseku (c), ak bol návrh predložený orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum podľa pravidla 59.3, manipulačný poplatok je splatný v lehote jedného mesiaca od dátumu, keď ho orgán prijal, alebo 22 mesiacov od dátumu priority, podľa toho, ktorá lehota uplynie neskôr.

Ak v súlade s pravidlom 69.1(b) chce orgán pre medzinárodný predbežný prieskum začať medzinárodný prieskum súčasne s medzinárodnou rešeršou, orgán vyzve prihlasovateľa, aby zaplatil manipulačný poplatok v lehote jedného mesiaca od dátumu výzvy.

Výška manipulačného poplatku je výška poplatku platná v deň platby.

ak sa návrh vezme späť predtým, než ho zaslal tento orgán Medzinárodnému úradu, alebo

ak sa návrh podľa pravidla 54.4 alebo 54bis.1(b) považuje za nepodaný.

Každý orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže požadovať, aby prihlasovateľ zaplatil v jeho prospech poplatok („poplatok za predbežný prieskum“) za vykonanie medzinárodného predbežného prieskumu a výkon všetkých ostatných úloh zverených orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu.

Výšku prípadného poplatku za medzinárodný predbežný prieskum stanoví orgán pre medzinárodný predbežný prieskum. Na stanovenie lehoty splatnosti a výšky poplatku za medzinárodný predbežný prieskum sa použije pravidlo 57.3 mutatis mutandis.

Poplatok za predbežný prieskum sa platí priamo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum. Ak je tento orgán národným úradom, je splatný v mene predpísanej týmto úradom. Ak je tento orgán medzivládnou organizáciou, je splatný v mene toho štátu, kde má organizácia sídlo, alebo v inej mene voľne zameniteľnej na menu uvedeného štátu.

Orgány pre medzinárodný predbežný prieskum informujú Medzinárodný úrad o rozsahu a podmienkach prípadného vrátenia súm zaplatených na poplatok za predbežný prieskum v prípade, že sa návrh považuje za nepodaný, a Medzinárodný úrad tieto informácie bez odkladu uverejní.

Ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum zistí, že

Ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum poslal výzvu podľa odseku (a) a prihlasovateľ v lehote stanovenej v tomto odseku nezaplatil celú sumu, prípadne ani poplatok za oneskorenú platbu podľa pravidla 58bis.2, bude sa návrh s výnimkou odseku (c) považovať za nepredložený a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum o tom vydá uznesenie.

Každá platba, ktorú orgán pre medzinárodný predbežný prieskum dostane skôr, ako odošle výzvu podľa odseku (a), bude sa považovať za prijatú pred uplynutím lehoty podľa pravidla 57.3 alebo podľa pravidla 58.1(b).

Každá platba, ktorú orgán pre medzinárodný predbežný prieskum dostal skôr, než tento orgán postupoval podľa odseku (b), bude sa považovať za prijatú pred uplynutím lehoty podľa odseku (a).

Zaplatenie poplatkov na základe výzvy podľa pravidla 58bis.1(a) môže orgán pre medzinárodný prieskum podrobiť poplatku za oneskorenú platbu v jeho prospech. Výška poplatku je:

Výška poplatku za oneskorenú platbu však nepresiahne sumu, ktorá sa rovná dvojnásobku manipulačného poplatku.

Pri návrhoch podľa článku 31 (2) (a) Zmluvy musí každý prijímací úrad zmluvného štátu viazaný ustanoveniami hlavy II Zmluvy alebo úrad činný pre tento zmluvný štát v súlade s podmienkami príslušnej dohody podľa článku 32 (2) a (3) Zmluvy Medzinárodnému úradu oznámiť, ktorý orgán pre medzinárodný predbežný prieskum je príslušný na vykonanie medzinárodného predbežného prieskumu medzinárodných prihlášok, ktoré sa na ňom podali. Medzinárodný úrad túto informáciu bezodkladne zverejní. Ak je na medzinárodný predbežný prieskum príslušných niekoľko orgánov, platí mutatis mutandis pravidlo 35.2.

Ak sa medzinárodná prihláška podala na Medzinárodnom úrade ako na prijímacom úrade podľa pravidla 19.1. (a) (iii), platí mutatis mutandis pravidlo 35.3. (a) a (b). Odsek (a) tohto pravidla sa nepoužije v prípade, keď Medzinárodný úrad je príjímacím úradom podľa pravidla 19.1. (a) (iii).

Pre návrhy podľa článku 31 (2) (b) dá Zhromaždenie pri určovaní orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum príslušného pre medzinárodné prihlášky podané na národnom úrade, ktorý je sám orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, prednosť tomuto orgánu; ak národný úrad nie je sám orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum. Zhromaždenie dá prednosť orgánu odporučenému týmto úradom.

Ak sa návrh predloží prijímaciemu úradu, orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, ktorý nie je príslušný vykonávať medzinárodný predbežný prieskum medzinárodnej prihlášky, tento úrad alebo orgán označí návrh dátumom, keď návrh dostal, a ak sa nerozhodne postupovať podľa odseku (f), návrh ihneď predloží Medzinárodnému úradu.

Ak sa návrh predloží Medzinárodnému úradu, Medzinárodný úrad označí návrh dátumom, keď návrh dostal.

Ak je zaslaný návrh Medzinárodnému úradu podľa odseku (a) alebo postúpený Medzinárodnému úradu podľa odseku (b), Medzinárodný úrad bezodkladne

Ak sa oznámenie predloží podľa požiadavky odseku (c)(ii), Medzinárodný úrad bez zbytočného odkladu odovzdá návrh orgánu príslušnému na medzinárodný predbežný prieskum uvedený prihlasovateľom. Ak sa také oznámenie nepredloží, návrh sa bude považovať za nepredložený a Medzinárodný úrad o tom vydá uznesenie.

Ak sa návrh odovzdá príslušnému orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum podľa odseku (c), bude sa považovať za prijatý v zastúpení tohto orgánu podľa dátumu na návrhu vyznačenom podľa odseku (a), prípadne podľa odseku (b), a takto odovzdaný návrh bude tento orgán považovať za prijatý podľa tohto dátumu.

Ak sa úrad alebo orgán, ktorému bol návrh predložený podľa odseku (a), rozhodne odovzdať tento návrh priamo príslušnému orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, odseky (c) až (e) sa použijú mutatis mutandis.

S výhradou odsekov (a-bis) a (a-ter), ak návrh nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v pravidlách 53.1, 53.2(a)(i) až (iii), 53.2(b), 53.3 až 53.8 a 55.1, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum vyzve prihlasovateľa, aby opravil nedostatky v návrhu v lehote primeranej okolnostiam. Lehota nesmie byť kratšia ako mesiac od dátumu výzvy. Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum ju môže predĺžiť kedykoľvek pred prijatím rozhodnutia.

(a-bis) Na účely pravidla 53.4, ak sú dvaja alebo viacerí prihlasovatelia, stačí, ak údaje uvedené v pravidle 4.5(a)(ii) a (iii) uvedie jeden z nich, ktorý má právo podľa pravidla 54.2 podať návrh.

(a-ter) Na účely pravidla 53.8, ak sú dvaja alebo viac prihlasovateľov, stačí, ak návrh podpíše jeden z nich.

Ak prihlasovateľ vyhovie výzve v lehote podľa odseku (a), predpokladá sa, že návrh došiel s pôvodným dátumom podania pod podmienkou, že návrh pri predložení umožňoval identifikáciu medzinárodnej prihlášky; inak sa predpokladá, že návrh došiel v deň, keď orgán pre medzinárodný predbežný prieskum dostal opravu.

Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve v lehote podľa odseku (a), predpokladá sa, že návrh považuje za nepredložený a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum tak deklaruje.

Ak nedostatok zistil Medzinárodný úrad, upozorní na tento nedostatok orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, ktorý potom postupuje podľa odsekov (a) až (c).

Ak návrh neobsahuje vyhlásenie týkajúce sa úprav, bude orgán pre medzinárodný predbežný prieskum postupovať podľa pravidiel 66.1 a 69.1 (a) alebo (b).

Ak vyhlásenie týkajúce sa úprav obsahuje údaj, že úpravy podľa článku 34 sa predkladajú s návrhom [pravidlo 53.9 (c)], ale žiadne úpravy sa v skutočnosti nepredložili, vyzve orgán pre medzinárodný predbežný prieskum prihlasovateľa, aby úpravy predložil v lehote ustanovenej vo výzve, a bude postupovať podľa pravidla 69.1 (e).

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum vyznačí na návrhu dátum prijatia alebo, ak je to možné, dátum podľa pravidla 60.1(b). Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum bez zbytočného odkladu alebo zašle návrh Medzinárodnému úradu a kópiu ponechá vo svojich spisoch, alebo zašle kópiu Medzinárodnému úradu a žiadosť ponechá vo svojich spisoch.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum ihneď informuje prihlasovateľa o dátume prijatia návrhu. Ak sa návrh posudzuje podľa pravidiel 54.4, 55.2(d), 58bis.1(b) alebo 60.1(c) ako nepredložený, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum to oznámi prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu.

Správou podľa článku 31 (7) podá Medzinárodný úrad.

V správe musí byť uvedené číslo a dátum podania medzinárodnej prihlášky, meno prihlasovateľa, dátum podania prihlášky, ktorej priorita sa uplatňuje, (ak sa priorita uplatňuje), a dátum prijatia návrhu orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum.

Správa sa musí zaslať zvolenému úradu spolu s postúpením podľa článku 20. Voľby vykonané po tomto postúpení sa musia oznámiť ihneď po tom, čo sa uskutočnili.

Ak prihlasovateľ výslovne požiada zvolený úrad podľa článku 40(2) pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky, musí Medzinárodný úrad na základe žiadosti prihlasovateľa alebo zvoleného úradu ihneď uskutočniť postúpenie podľa článku 20 tomuto úradu.

Medzinárodný úrad písomne informuje prihlasovateľa o správe podľa pravidla 61.2 a o zvolených úradoch oznámených podľa článku 31 (7).

Medzinárodný úrad musí ihneď po podaní návrhu, ale nie pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky zverejniť informáciu o návrhu a príslušných zvolených štátoch vo vestníku, ako stanovujú Administratívne smernice.

kópiu písomného posudku vypracovaného podľa pravidla 43bis.1, ak tak už neurobil národný úrad alebo medzivládna organizácia, ktorá koná ako orgán pre medzinárodnú rešerš a tiež koná ako orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, a

kópiu zmien podľa článku 19 a stanovisko uvedené v tomto článku, ak orgán už neuviedol, že už túto kópiu prijal.

Ak v čase podania úprav podľa článku 19 bol už návrh predložený, musí prihlasovateľ, najlepšie súčasne s podaním úprav Medzinárodnému úradu, podať aj orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum kópiu týchto úprav a každého vyhlásenia podľa tohto článku. V každom prípade musí Medzinárodný úrad bez zbytočného odkladu zaslať kópiu týchto úprav a vyhlásenia tomuto orgánu.

Na základe žiadosti orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, ak nie je písomný posudok vypracovaný podľa pravidla 43bis.1 v anglickom alebo inom jazyku, ktorý akceptuje tento orgán, preloží písomný posudok Medzinárodný úrad do angličtiny alebo bude zaň zodpovedný.

Medzinárodný úrad zašle kópiu prekladu orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum v lehote dvoch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o preklad a kópiu zároveň zašle prihlasovateľovi.

Prihlasovateľ môže vypracovať písomné pripomienky k správnosti prekladu a zaslať ich orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodnému úradu.

národný úrad alebo medzivládna organizácia musí mať aspoň 100 zamestnancov s plným pracovným úväzkom, ktorí mají dostatočnú technickú kvalifikáciu na vykonávanie prieskumu;

úrad alebo organizácia musí mať u seba aspoň minimálnu dokumentáciu podľa pravidla 34, a to riadne usporiadanú na účely prieskumu;

úrad alebo organizácia musí mať personál schopný vykonávať prieskum v požadovaných technických odboroch a so znalosťou aspoň tých jazykov, v ktorých je spísaná alebo preložená minimálna dokumentácia podľa pravidla 34,

úrad alebo organizácia musí byť vymenovaná ako orgán pre medzinárodnú rešerš.

Na účely článku 33 (2) a (3) je známym stavom techniky všetko, čo bolo sprístupnené verejnosti kdekoľvek vo svete v písomných materiáloch (včítane výkresov a iných vyobrazení) za predpokladu, že k sprístupneniu došlo pred rozhodným dátumom.

Na účely odseku (a) rozhodný dátum znamená:

V prípadoch, keď k sprístupneniu verejnosti došlo ústnym oznámením, použitím, predvedením alebo inými nepísomnými spôsobmi („nepísomné zverejnenie“), pred rozhodným dátumom podľa pravidla 64.1 (b) a dátum takého nepísomného zverejnenia je uvedený v písomnom zverejnení, ktoré sa sprístupnilo verejnosti k dátumu, ktorý je rovnaký alebo neskorší než rozhodný dátum, sa nepísomné zverejnenie nepovažuje za súčasť známeho stavu techniky na účely článku 33 (2) a (3). Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume však napriek tomu na také nepísomné zverejnenie upozorní, spôsobom ustanoveným v pravidle 70.9.

V prípadoch, keď prihláška alebo patent, ktorá by predstavovala známy stav techniky na účely článku 33 (2) a (3), keby sa zverejnila pred rozhodným dátumom podľa pravidla 64.1, sa zverejnila k dátumu, ktorý je rovnaký alebo neskorší ako rozhodný dátum, ale podala pred rozhodným dátumom, alebo ak sa v nej uplatňovala priorita z prvšej prihlášky, ktorá bola podaná pred rozhodným dátumom, nepovažuje sa taká zverejnená prihláška alebo patent za súčasť známeho stavu techniky na účely článku 33 (2) a (3). Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume však napriek tomu na takú prihlášku alebo patent upozorní spôsobom ustanoveným v pravidle 70.10.

Na účely článku 33 (3) vezme medzinárodný predbežný prieskum do úvahy vzťah každého jednotlivého nároku k známemu stavu techniky ako k celku. Vezme do úvahy vzťah nároku nielen k jednotlivým dokladom alebo ich častiam posudzovaným oddelene, ale aj jeho vzťahu ku kombináciám takých dokladov alebo ich častí, ak sú také kombinácie pre odborníku naporúdzi.

Na účely článku 33 (3) je dátum rozhodný pre posúdenie tvorivého riešenia (riešenia, ktoré nie je naporúdzi) dátum podľa pravidla 64.1.

S výhradou odsekov (b) až (d) musí byť medzinárodný predbežný prieskum založený na medzinárodnej prihláške tak, ako bola podaná.

Prihlasovateľ môže predložiť úpravy podľa ustanovení článku 34 v čase podania návrhu alebo s výhradou pravidla 66.4 bis predtým, než sa vyhotovila správa o medzinárodnom predbežnom prieskume.

Úpravy podľa článku 19 vykonané predtým, než sa podal návrh, musia sa vziať do úvahy na účely medzinárodného predbežného prieskumu, pokiaľ nie sú nahradené alebo zrušené úpravou podľa ustanovení článku 34.

Úpravy podľa článku 19 vykonané predtým, než sa podal návrh, a úpravy podľa článku 34 predložené orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum sa musia s výhradou pravidla 66.4 bis na účely medzinárodného predbežného prieskumu vziať do úvahy.

Návrhy týkajúce sa vynálezov, vo vzťahu ku ktorým sa nevyhotovila žiadna medzinárodná rešeršová správa, nemusia byť predmetom medzinárodného predbežného prieskumu.

S výhradou odseku (b) písomný posudok vypracovaný orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 43bis.1 sa bude považovať za písomný posudok orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum na účely pravidla 66.2(a).

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže oznámiť Medzinárodnému úradu, že odsek (a) neuplatňuje vo svojom konaní s ohľadom na písomné posudky vypracované podľa pravidla 43bis.1 orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo orgánmi uvedenými v oznámení za predpokladu, že takéto oznámenie sa neuplatňuje v tom prípade, ak národný úrad alebo medzivládna organizácia koná ako orgán pre medzinárodnú rešerš, ako aj orgán pre medzinárodný predbežný prieskum. Medzinárodný výbor okamžite zverejní každé takéto oznámenie vo vestníku.

Ak písomný posudok vypracovaný orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 43bis.1 sa na základe oznámenia podľa odseku (b) nepovažuje za písomný posudok orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum na účely pravidla 66.2(a), orgán pre medzinárodný predbežný prieskum to písomne oznámi prihlasovateľovi.

Písomný posudok vypracovaný orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 43bis.1, ktorý nie je na základe odseku (b) považovaný za písomný posudok orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum na účely pravidla 66.2(a), musí ho orgán pre medzinárodný predbežný prieskum aj napriek tomu vziať do úvahy v konaní podľa pravidla 66.2(a).

Ak sa orgán pre medzinárodný predbežný prieskum

Oznámenie obsahuje v plnom rozsahu odôvodnenie stanoviska orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Oznámenie obsahuje výzvu prihlasovateľovi, aby predložil písomnú odpoveď a prípadné úpravy.

Oznámenie musí určiť lehotu na odpoveď. Lehota musí byť primeraná okolnostiam. Obvykle je dvojmesačná od dátumu oznámenia. V žiadnom prípade nesmie byť kratšia než jeden mesiac od uvedeného dátumu. Lehota je aspoň dvojmesačná od uvedeného dátumu, ak správa o medzinárodnej rešerši je odosielaná zároveň s oznámením. S výhradou odseku (e) nesmie byť dlhšia ako tri mesiace od uvedeného dátumu.

Lehota na odpoveď na oznámenie sa môže na žiadosť prihlasovateľa podanú pred uplynutím lehoty predĺžiť.

Prihlasovateľ môže odpovedať na výzvu orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum podľa pravidla 66.2 (c) a okolností prípadu tým, že vykoná úpravy, alebo ak nesúhlasí s názorom tohto orgánu, uvedie dôvody, prípadne oboma spôsobmi.

Odpoveď sa predkladá priamo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže vydať jeden alebo viac dodatočných písomných posudkov, pričom platia pravidlá 66.2 a 66.3.

Na žiadosť prihlasovateľa mu môže orgán pre medzinárodný predbežný prieskum poskytnúť jednu alebo viac dodatočných možností na predloženie úprav alebo dôvodov.

Úpravy alebo dôvody nemusí orgán pre medzinárodný predbežný prieskum brať do úvahy na účely písomného posudku alebo správy o medzinárodnom predbežnom prieskume, ak sa prijali po tom, čo tento orgán začal zostavovať posudok alebo správu.

Každý zmena nárokov, opisu alebo výkresov, včítane vypustenia nárokov alebo vypustenia častí opisu alebo vypustenia niektorých výkresov, sa považuje za úpravu, ibaže ide o nápravu zjavných omylov.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum sa môže kedykoľvek spojiť s prihlasovateľom neformálne, a to telefonicky, písomne alebo pri osobnom rozhovore. Uvedený orgán rozhodne podľa úvahy, či na žiadosť prihlasovateľa povolí viac osobných rozhovorov, alebo či odpovie na neformálne písomné oznámenie prihlasovateľa.

Ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum potrebuje kópiu skoršej prihlášky, ktorej priorita sa uplatňuje v medzinárodnej prihláške, Medzinárodný úrad mu ju na požiadanie bez odkladu dodá. Ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nedostane kópiu preto, lebo prihlasovateľ nesplnil požiadavky podľa pravidla 17.1, a ak skoršia prihláška nebola podaná orgánu, ktorý koná ako národný úrad, alebo prioritný doklad nie je dostupný tomuto orgánu z digitálnej knižnice v súlade s Administratívnymi smernicami, správa o medzinárodnom predbežnom prieskume môže byť vypracovaná, ako keby k uplatneniu priority nedošlo.

Ak prihláška, ktorej priorita sa nárokuje v medzinárodnej prihláške, je v inom jazyku než v jazyku alebo v jednom z jazykov, ktoré používa Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, môže tento orgán, ak platnosť nároku na prioritu je relevantná na vyjadrenie názoru, na ktorý sa odkazuje v článku 33(1), vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad v príslušnom jazyku alebo v jednom z príslušných jazykov v lehote dvoch mesiacov od dátumu výzvy. Ak sa preklad v tejto lehote nepredloží, možno správu o medzinárodnom predbežnom prieskume spracovať tak, ako keby k nárokovaniu priority nebolo došlo.

S výnimkou odseku (b) prihlasovateľ predloží náhradný list za každý list medzinárodnej prihlášky, ktorý sa v dôsledku úpravy odlišuje od listu, ktorý bol pôvodne podaný. List, ktorý sprevádza náhradné listy, musí upozorniť na rozdiely medzi nahradzovanými listami a náhradnými listami a mal by tiež vysvetliť dôvody úprav.

Ak úprava spočíva vo vypustení niektorých častí alebo v menších zmenách alebo v dodatkoch, náhradným listom podľa odseku (a) môže byť kópia príslušného listu medzinárodnej prihlášky obsahujúca zmeny alebo dodatky za predpokladu, že nebudú nepriaznivo ovplyvňovať jasnosť a spôsobilosť na priamu reprodukciu. Ak niektorá úprava spočíva v zrušení celého listu, uvedie sa taká úprava v liste, v ktorom sa vysvetlia aj dôvody úpravy.

S výnimkou odsekov (b) a (c), ak sa medzinárodná prihláška podala v inom jazyku, než je jazyk, v ktorom bola zverejnená, každá úprava sa rovnako ako každý list podľa pravidla 66.8 predloží v jazyku zverejnenia.

Ak sa medzinárodný predbežný prieskum vykonáva podľa pravidla 55.2. na základe prekladu medzinárodnej prihlášky, každá zmena, ako aj každý list v zmysle odseku (a) sa musia predložiť v jazyku prekladu.

S výnimkou pravidla 55.3., ak sa zmena alebo list nepredložili v jazyku požadovanom podľa odseku (a) alebo (b), orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, ak je to možné vzhľadom na lehotu určenú na vyhotovenie správy o medzinárodnom predbežnom prieskume, vyzve prihlasovateľa, aby predložil zmenu alebo list v požadovanom jazyku v lehote, ktorá musí byť primeraná okolnostiam.

Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve na predloženie zmeny v požadovanom jazyku v lehote uvedenej v odseku (c), zmena sa nebude brať do úvahy na účely medzinárodného predbežného prieskumu. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve na predloženie listu uvedeného v odseku (a) v požadovanom jazyku v lehote podľa odseku (c), požadovaná zmena sa nemusí vziať do úvahy na účely medzinárodného predbežného prieskumu.

vedecké a matematické teórie;

odrody rastlín alebo zvierat, alebo v podstate biologické postupy pre pestovanie rastlín a zvierat a produkty týchto postupov, ibaže ide o mikrobiologické postupy a produkty;

plány, pravidlá alebo metódy obchodnej činnosti, výkon rýdzo duševných úkonov alebo prevádzkovanie hier;

chirurgické a terapeutické metódy pre liečenie ľudí a zvierat, ako aj diagnostickej metódy;

prosté uvedenie informácií;

programy pre počítače potiaľ, pokiaľ orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nie je vybavený na vykonávanie medzinárodného predbežného prieskumu na tieto programy.

Na účely tohto pravidla sa pojmom „správa“ rozumie správa o medzinárodnom predbežnom prieskume.

Ak došlo k úprave nárokov, potom vychádza správa z upravených nárokov.

Ak správa bola podľa pravidla 66.7 (a) alebo (b) spracovaná tak, akoby nedošlo k uplatneniu priority, musí sa to v nej uviesť.

Ak sa orgán pre medzinárodný predbežný prieskum domnieva, že niektorá úprava presahuje rozsah vynálezu pri podaní medzinárodnej prihlášky, spracuje správu tak, akoby k úprave nedošlo, a uvedie to v správe. Uvedie aj dôvody, prečo podľa jeho mienky úprava rozsah presahuje.

Ak sa nároky vzťahujú na vynálezy, na ktoré sa nespracovala medzinárodná rešeršová správa, a neboli preto predmetom medzinárodného predbežného prieskumu, musí sa to v správe o medzinárodnom predbežnom prieskume uviesť.

V správe musí byť označený orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, ktorý ju spracoval, s uvedením názvu tohto orgánu, a medzinárodná prihláška s uvedením jej čísla, mena prihlasovateľa a dátumu medzinárodného podania.

dátum, keď bol podaný návrh a

dátum správy; to je dátum, keď bola správa dokončená.

V správe sa znovu uvedie zatriedenie podľa pravidla 43.3, ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum s týmto zatriedením súhlasí.

Inak uvedie orgán pre medzinárodný predbežný prieskum zatriedenie, ktoré považuje za správne, a to aspoň podľa medzinárodného patentového triedenia.

Údaj podľa článku 35 (2) tvoria slová „ÁNO“ alebo „NIE“ alebo zodpovedajúce slová v jazyku správy, alebo nejaké vhodné značky určené v Administratívnych smerniciach, ku ktorým sa pripoja prípadné citácie, vysvetlenia alebo pripomienky podľa poslednej vety článku 35 (2).

Ak nie je splnené niektoré z troch kritérií uvedených v článku 35 (2) t. j. novosť, tvorivé riešenie (ktoré nie je naporúdzi) a priemyselná využiteľnosť, je stanovisko záporné. Ak je v takom prípade splnené len niektoré kritérium, uvedie sa to v správe.

Správa obsahuje citáciu dokladov, ktoré sú závažné pre podporu záverov uskutočnených podľa článku 35(2), či tieto doklady sú alebo nie sú citované v správe o medzinárodnej rešerši. Dokumenty citované v správe o medzinárodnej rešerši sa majú citovať v správe iba vtedy, ak ich orgán pre medzinárodný predbežný prieskum považuje za relevantné.

Ustanovenie pravidla 43.5 (b) a (e) platí aj pre správu.

vysvetlenie sa uvedie vždy, keď je stanovisko k niektorému nároku záporné;

vysvetlenie sa uvedie vždy, keď je stanovisko kladné, ibaže bol niektorý materiál citovaný z dôvodov ľahko zistiteľných nahliadnutím do citovaného materiálu;

vysvetlenie sa spravidla uvedie v prípade spomenutom v poslednej vete pravidla 70.6 (b).

Nepísomné zverejnenie obsiahnuté v správe podľa pravidla 64.2 sa uvedie označením druhu, dátumu, keď sa písomné zverejnenie so zmienkou o nepísomnom zverejnení sprístupnilo verejnosti, a dátumu, keď k tomuto nepísomnému zverejneniu došlo.

Každá zverejnená prihláška a každý patent uvedený v správe podľa pravidla 64.3 sa uvedú ako také a pripojí sa údaj o dátume ich zverejnenia, dátume podania a prípadne uplatnenej priorite. Pokiaľ ide o dátum priority, môže sa v správe uviesť, že sa priorita podľa názoru orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum neuplatnila oprávnene.

Ak sa na orgáne pre medzinárodný predbežný prieskum vykonali úpravy, uvedie sa to v správe. Ak v dôsledku úprav došlo k vypusteniu celého listu, spresní sa to takisto v správe.

medzinárodná prihláška obsahuje niektorý nedostatok podľa pravidla 66.2 (a) (iii), uvedie to v správe s odôvodnením;

(bez zmeny okrem toho, že bodka sa nahrádza bodkočiarkou);

existuje niektorá zo situácií podľa článku 34 (4), uvedie tento názor a odôvodnenie k nemu v správe;

nie je k dispozícii výpis sekvencie nukleotidov a/alebo aminokyselín v takej forme, aby sa mohol vykonať riadny medzinárodný predbežný prieskum, uvedie to v správe.

Ak prihlasovateľ zaplatil dodatočné poplatky za medzinárodný predbežný prieskum, alebo ak boli medzinárodná prihláška alebo medzinárodný predbežný prieskum obmedzené podľa článku 34 (3), uvedie sa to v správe. Tam, kde sa medzinárodný predbežný prieskum vykonal na obmedzené nároky [článok 34 (3) (a)], alebo iba na ktorý vynález [článok 34 (3) (c)], uvedie sa v správe, ktoré časti medzinárodnej prihlášky boli a ktoré časti medzinárodnej prihlášky neboli predmetom medzinárodného predbežného prieskumu. Správa musí obsahovať údaje podľa pravidla 68.1., ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nevyzval prihlasovateľa k obmedzeniu nárokov alebo k zaplateniu dodatočných poplatkov.

V správe sa uvedie meno úradníka orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, ktorý je zodpovedný za túto správu.

Požiadavky na vonkajšiu formu správy upravia Administratívne smernice.

Správa bude mať názov „Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume na patentovateľnosť (hlava II Zmluvy o patentovej spolupráci)“ spolu s uvedením, že správu o medzinárodnom predbežnom prieskume vypracoval orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Každý náhradný list podľa pravidla 66.8(a) alebo (b), každý náhradný list obsahujúci úpravy podľa článku 19 a každý náhradný list obsahujúci opravy zrejmých omylov potvrdených podľa pravidla 91.1(e)(iii) musia sa, ak nie sú neskôr nahradené predloženými listami alebo úpravami spočívajúcimi v zrušení celých listov podľa pravidla 66.8(b), priložiť k správe. Náhradné listy obsahujúce úpravy podľa článku 19 sa považujú za zrušené úpravami podľa článku 34, a listy podľa pravidla 66.8 sa neprikladajú.

Napriek odseku (a) každý nahradený alebo zrušený náhradný list uvedený v tomto odseku sa prikladá k správe, ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum posúdi, že príslušná náhrada alebo zrušenie úpravy presahuje obsah medzinárodnej prihlášky, ako bola podaná, a správa obsahuje dotyčný údaj podľa pravidla 70.2(c). V takomto prípade nahradený alebo zrušený náhradný list sa označí podľa administratívnych smerníc.

Správa a všetky prílohy sú vyhotovené v jazyku, v ktorom je zverejnená medzinárodná prihláška, ktorej sa týkajú, alebo ak sa medzinárodný predbežný prieskum vykonával podľa pravidla 55.2. na základe prekladu medzinárodnej prihlášky, v jazyku prekladu.

(zostáva zrušené)

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum odovzdá v rovnaký deň jedno vyhotovenie správy o medzinárodnom predbežnom prieskume Medzinárodného úradu a jedno vyhotovenie prihlasovateľovi, a to včítane prípadných príloh.

Žiadosť podľa článku 36 (4) možno predložiť kedykoľvek po dobu siedmich rokov od dátumu medzinárodného podania medzinárodnej prihlášky, ktorej sa správa o medzinárodnom predbežnom prieskume týka.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže od účastníka (prihlasovateľa alebo zvoleného úradu), ktorý žiadosť podal, žiadať úhradu nákladov za obstaranie a zaslanie kópií. Výšku nákladov za obstaranie upravia dohody podľa článku 32 (2) uzavreté medzi orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodným úradom.

Každý orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže vykonávať svoje povinnosti podľa odsekov (a) a (b) prostredníctvom inej úradovne, ktorá voči nemu nesie zodpovednosť.

Každý zvolený štát môže požadovať, aby správa o medzinárodnom predbežnom prieskume spracovaná v inom jazyku, než je úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov jeho národného úradu, bola preložená do angličtiny.

Takú požiadavku treba oznámiť Medzinárodnému úradu, ktorý ju bez odkladu uverejní vo Vestníku.

Medzinárodný úrad odovzdá kópiu prekladu podľa pravidla 72.1 (a) správy o medzinárodnom predbežnom prieskume prihlasovateľovi zároveň s postúpením tohto prekladu príslušnému zvolenému úradu alebo úradom.

V prípade uvedenom v pravidle 73.2(b)(ii) písomný posudok vypracovaný orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 43bis.1 musí na základe žiadosti príslušného zvoleného úradu Medzinárodný úrad preložiť do angličtiny alebo byť zaň zodpovedný. Medzinárodný úrad musí zaslať kópiu prekladu príslušnému zvolenému úradu v lehote dvoch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o preklad a zároveň zaslať kópiu prihlasovateľovi.

Prihlasovateľ sa môže písomne vyjadriť o správnosti prekladu správy o medzinárodnom predbežnom prieskume alebo o správnosti písomného posudku vypracovanému orgánom pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 43bis.1 a musí zaslať kópiu pripomienok každému príslušnému zvolenému úradu a Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad vyhotoví kópie dokladov odovzdávaných podľa článku 36 (3) (a).

Medzinárodný úrad odovzdá predloženú správu podľa článku 36(3)(a) každému zvolenému úradu v súlade s pravidlom 93bis.1, ale nie pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority.

Ak prihlasovateľ vyslovene požiada zvolený úrad podľa pravidla 40(2), Medzinárodný úrad musí na základe žiadosti tohto úradu alebo prihlasovateľa

Ak prihlasovateľ vzal návrh späť alebo akékoľvek zvolenie alebo celé zvolenie, aj napriek tomu sa musí vykonať odovzdanie podľa odseku (a) zvolenému úradu alebo úradom dotknutým účinkom späťvzatia, ak Medzinárodný úrad prijal správu o medzinárodnom predbežnom prieskume.

Ak zvolený úrad požaduje predloženie prekladu medzinárodnej prihlášky podľa článku 39 (1) Zmluvy, prihlasovateľ predloží v lehote uvedenej v tomto článku preklad každého náhradného listu uvedeného v pravidle 70.16. a priloženého k správe o medzinárodnom predbežnom prieskume, ak takýto list nie je v jazyku požadovaného prekladu medzinárodnej prihlášky. Rovnaká lehota sa použije aj vtedy, ak sa predloženie prekladu medzinárodnej prihlášky zvolenému úradu musí uskutočniť vzhľadom na vyhlásenie podľa článku 64 (2) (a) (i) Zmluvy v lehote uvedenej v článku 22 Zmluvy.

Ak predloženie prekladu medzinárodnej prihlášky podľa článku 39 (1) Zmluvy zvolený úrad nepožaduje, môže tento úrad požadovať od prihlasovateľa, aby predložil v lehote uvedenej v tomto článku preklad každého náhradného listu uvedeného v pravidle 70.16., ktorý je priložený k správe o medzinárodnom predbežnom prieskume a nie je v jazyku, v ktorom bola medzinárodná prihláška zverejnená.

Každý zmluvný štát, ktorý určí dlhšiu lehotu, než je lehota určená v článku 39 (1) (a), oznámi takto určenú lehotu Medzinárodnému úradu.

Oznámenie, ktoré došlo Medzinárodnému úradu podľa odseku (a), uverejní Medzinárodný úrad bez odkladu vo Vestníku.

Oznámenie o skrátení skôr určenej lehoty platí pre návrhy podané po uplynutí troch mesiacov od dátumu, keď sa oznámenie uverejnilo.

Oznámenie o predĺžení skôr určenej lehoty platí od dátumu, keď ho Medzinárodný úrad uverejní vo Vestníku, pre návrhy, ktoré sú v tom čase v konaní, a pre návrhy podané neskôr, ibaže zmluvný štát určí neskorší dátum platnosti oznámenia.

Ak si prihlasovateľ želá uplatniť právo podľa článku 41 na úpravu nárokov, opisu a výkresov pred príslušným zvoleným úradom v lehote jedného mesiaca od splnenia požiadaviek podľa článku 39(1)(a) za predpokladu, že ak predloženie správy o medzinárodnom predbežnom prieskume podľa článku 36(1) sa neuskutočnilo pred uplynutím lehoty platnej podľa článku 39, musí uplatniť uvedené právo najneskôr do štyroch mesiacov od uplynutia tohto dátumu. V každom prípade prihlasovateľ môže uplatniť právo kedykoľvek neskôr, ak to dovoľuje vnútroštátne právo uvedeného štátu.

V zvolenom štáte, v ktorom národné zákonodarstvo ustanovuje, že prieskum sa začína iba na osobitnú žiadosť, môže národné zákonodarstvo ustanoviť, že lehota, v ktorej môže prihlasovateľ vykonať právo podľa článku 41, bude rovnaká, ako dovoľuje národné zákonodarstvo na predloženie úprav v prípade prieskumu národných prihlášok na osobitnú žiadosť s podmienkou, že táto lehota neuplynie pred uplynutím lehoty podľa odseku (a).

Ustanovenia pravidiel 6.5 a 13.5 sa primerane použijú pri zvolených úradoch. Ak došlo k voľbe pred uplynutím 19 mesiacov od dátumu priority, odkaz na lehotu podľa článku 22 sa nahrádza odkazom na lehotu podľa článku 39.

Prihlasovatelia, národné úrady, prijímacie úrady, orgány pre medzinárodnú rešerš a pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodný úrad používajú na účely Zmluvy a Vykonávacieho predpisu dátumy podľa kresťanského letopočtu a gregoriánskeho kalendára; ak používajú aj iné letopočty alebo kalendáre, uvedú aj údaj kresťanského letopočtu a gregoriánskeho kalendára.

Ak je obdobie určené na jeden rok alebo na určitý počet rokov, počítanie času sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď nastala rozhodná skutočnosť, a obdobie uplynie v príslušnom ďalšom roku, a to v mesiaci, ktorý má rovnaké meno, a dňom, ktorý má rovnaké číslo ako mesiac a deň, keď nastala rozhodná skutočnosť; ak taký mesiac nemá deň rovnakého čísla, obdobie uplynie posledným dňom tohto mesiaca.

Ak je obdobie určené na jeden mesiac alebo na určitý počet mesiacov, počítanie času sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď nastala rozhodná skutočnosť, a obdobie uplynie v príslušnom ďalšom mesiaci, a to dňom, ktorý má rovnaké číslo ako deň, keď nastala rozhodná skutočnosť; ak taký mesiac nemá deň rovnakého čísla, obdobie uplynie posledným dňom tohto mesiaca.

Ak je obdobie určené určitým počtom dní, počítanie času sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď nastala rozhodná skutočnosť, a obdobie uplynie dňom, ktorý je posledný v počte.

Dátum rozhodný pre začiatok počítania času je dátum, ktorý platí v určitom mieste v čase, keď nastala rozhodná skutočnosť.

Dátum, ktorým obdobie uplynie, je dátum, ktorý platí v mieste, kde sa musí podať požadovaný doklad alebo zaplatiť požadovaný poplatok.

keď úrad alebo organizácia nie je prístupná verejnosti na vybavovanie úradných záležitostí,

keď sa v mieste sídla takéhoto úradu alebo organizácie nedoručuje obyčajná pošta,

ktorý, v prípade situovania takého úradu alebo organizácie vo viacerých lokalitách, je štátnym sviatkom aspoň v jednej z lokalít, v ktorej je takýto úrad alebo organizácia situovaná, a úrad koná o národných prihláškach za podmienok daných príslušným národným zákonom, v takom prípade lehota uplynie nasledujúcim dňom, alebo

ktorý, keď je takýto úrad vládnym orgánom zmluvného štátu poverený udeľovaním patentov, je štátnym sviatkom v časti takéhoto zmluvného štátu, a úrad koná o národných prihláškach za podmienok príslušného národného zákona, v takom prípade lehota uplynie nasledujúcim dňom;

Ak sa obdobie začína dňom, ktorým je datovaný nejaký doklad alebo list vypravovaný z národného úradu alebo medzivládnej organizácie, môže každý účastník, ktorý na tom má právny záujem, preukázať, že taký doklad alebo list bol podaný na poštovú prepravu neskôr, a v tom prípade sa dátum skutočného podania na poštovú prepravu považuje za počítanie času za dátum, keď sa obdobie začína. Ak prihlasovateľ predloží bez ohľadu na dátum, keď uvedený doklad alebo list bol podaný na poštovú prepravu, národnému úradu alebo medzivládnej organizácii uspokojivý dôkaz o tom, že doklad alebo list, došiel po viacerých než siedmich dňoch odo dňa, ktorým je datovaný, bude národný úrad alebo medzivládna organizácia príslušné obdobie posudzovať tak, ako že uplynie o taký počet dní neskôr, ktorý presahuje sedem dní odo dňa, ktorým je doklad alebo list datovaný, do dňa, keď došiel.

zrušené.

Obdobie, ktoré uplýva určitým dňom, uplynie v okamihu, keď sa na národnom úrade alebo medzivládnej organizácii, kde sa musí podať doklad alebo zaplatiť poplatok, končia úradné hodiny.

Každý úrad alebo organizácia môže ustanovenie v odseku (a) predĺžiť až do polnoci rozhodného dňa.

Každý zmluvný štát alebo generálny riaditeľ môže navrhnúť zmeny lehôt podľa článku 47 (2).

Návrhy zmluvných štátov sa predkladajú generálnemu riaditeľovi.

Ak má o návrhu rozhodnúť Zhromaždenie, zašle generálny riaditeľ jeho text všetkým zmluvným štátom aspoň dva mesiace pred zasadaním Zhromaždenia, na program ktorého bude návrh zaradený.

Pri prerokúvaní návrhu na Zhromaždení môže byť návrh pozmenený alebo navrhnuté následné zmeny.

Návrh je prijatý, ak žiadny zo zmluvných štátov prítomných v čase hlasovania proti nemu nehlasuje.

Ak má dôjsť k písomnému hlasovaniu, zašle generálny riaditeľ všetkým zmluvným štátom popri návrhu aj písomné oznámenie s výzvou, aby svoj hlas odovzdali písomne.

Vo výzve bude určená lehota, v ktorej musí Medzinárodnému úradu dôjsť odpoveď s odovzdaným písomným hlasom. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od dátumu výzvy.

Odpovede musia byť kladné alebo záporné. Návrhy zmien a prosté poznámky sa nepovažujú za hlasy.

Návrh sa považuje za prijatý, ak žiadny zo zmluvných štátov nehlasuje proti zmene a ak aspoň polovica zmluvných štátov vyjadrí buď súhlas, alebo nedostatok záujmu, alebo sa zdrží hlasovania.

Každý účastník, ktorý má na tom právny záujem, môže predložiť dôkaz o tom, že doklad alebo list podal na poštovú prepravu päť dní pred uplynutím lehoty. S výnimkou prípadu, kde pozemná alebo lodná pošta dôjde spravidla do miesta určenia do dvoch dní od podania, alebo prípadne tam, kde nie je k dispozícii letecká pošta, možno taký dôkaz predložiť jedine pri použití leteckej pošty. V každom prípade však možno dôkaz predložiť jedine vtedy, ak išlo o zásielku podanú doporučene.

Ak sa národnému úradu alebo medzinárodnej organizácii, ktorým sa zásielka adresovala uspokojivo preukázalo podanie zásielky na poštovú prepravu, oneskorené prijatie sa odpustí; ak sa doklad alebo list stratili v priebehu poštovej prepravy, dovolia uvedené orgány, aby sa im predložilo nové vyhotovenie, s podmienkou, že zainteresovaná strana im uspokojivo preukáže, že doklad alebo list, ponúkaný ako náhrada, sú totožné so strateným dokladom alebo listom.

V prípadoch uvedených v odseku (b) sa dôkaz o včasnom podaní na poštovú prepravu a tam, kde došlo k strate dokladov alebo listu, nahradný doklad alebo list včítane dôkazu totožnosti predloží do jedného mesiaca od dátumu, keď účastník zistil alebo pri riadnej starostlivosti mohol zistiť oneskorenie alebo stratu, ale najskôr do šiestich mesiacov po uplynutí zmeškanej lehoty.

Každý národný úrad alebo medzinárodná organizácia, ktoré oznámili Medzinárodnému úradu, že budú na prepravu dokladov alebo listov používať dodávacie služby iné, než sú poštové orgány, musia aplikovať ustanovenia odsekov (a) až (c), ako keby dodávacou službou bol poštový orgán. V takom prípade sa nepoužije z odseku (a) posledná veta, ale možno iba ponúknuť dôkaz, ak dodávacia služba zaznamenala podrobnosti podania v čase podania. Oznámenie môže obsahovať údaj o tom, že sa vzťahuje iba na prepravu určitými dodávacími službami alebo dodávacími službami, ktoré vyhovujú určitým kritériám. Túto informáciu zverejní Medzinárodný úrad vo Vestníku.

Každý národný úrad alebo medzinárodná organizácia môžu postupovať podľa odseku (d):

Každý účastník, ktorý má na tom právny záujem, môže predložiť dôkaz o tom, že v posledných desiatich dňoch pred uplynutím lehoty došlo v mieste jeho bydliska, podnikania alebo pobytu k prerušeniu poštového styku v dôsledku vojny, revolúcie, občianskych nepokojov, štrajku, prírodnej pohromy alebo iného podobného dôvodu.

Ak národný úrad alebo medzivládna organizácia, ktorým sa zásielka adresovala, uzná dôkaz za uspokojivý, odpustí oneskorený príjem, ale len vtedy, keď účastník uspokojivo preukáže, že zásielku podal na poštovú prepravu do piatich dní po obnovení poštového styku. Pravidlo 82.1 (c) platí primerane.

každá lehota určená v Zmluve alebo v tomto Vykonávacom predpise;

každá lehota určená prijímacím úradom, orgánom pre medzinárodnú rešerš, orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum alebo Medzinárodným úradom alebo lehota, ktorú môže aplikovať prijímací úrad podľa svojho národného zákonodarstva;

každá lehota určená určeným alebo zvoleným úradom a lehota, ktorú môže taký úrad aplikovať podľa svojho národného zákonodarstva, pokiaľ sa týka úkonov pred takým úradom.

Ustanovenia národného zákonodarstva podľa článku 48 (2), ktoré určenému alebo zvolenému štátu umožňujú ospravedlniť nedodržanie lehôt, sú tie ustanovenia, ktoré upravujú navrátenie do predchádzajúceho stavu, obnovu konania, reštitúciu in integrum alebo pokračovanie v konaní, aj keď sa nedodržala lehota, a všetky iné ustanovenia o predlžovaní lehôt alebo o odpustení ich zmeškania.

Medzinárodný úrad, príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš a príslušný orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môžu požadovat predloženie dôkazu o práve podľa článku 49.

Každá osoba, ktorá má právo vystupovať pred národným úradom zmluvného štátu alebo pred úradom činným pre tento štát, v ktorom má prihlasovateľ, alebo ak je prihlasovateľov viac, aspoň jeden z týchto prihlasovateľov, trvalý pobyt alebo sídlo alebo je jeho občanom, je oprávnená vystupovať, ak ide o medzinárodnú prihlášku, pred Medzinárodným úradom, ktorý vykonáva funkciu prijímacieho úradu podľa pravidla 19.1. (a) (iii).

Každá osoba, ktorá má právo vystupovať pred Medzinárodným úradom, ktorý vykonáva funkciu prijímacieho úradu, je oprávnená, ak ide o medzinárodnú prihlášku, vystupovať pred Medzinárodným úradom, ktorý vykonáva všetky jeho ďalšie funkcie, pred príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš a pred príslušným orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum.

Národný úrad alebo medzinárodná orgánizácia poskytne na žiadosť Medzinárodnému úradu, príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo príslušnému orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum informáciu o tom, či určitá osoba, o ktorej sa tvrdí, že má právo pred národným úradom alebo medzinárodnou organizáciou vystupovať, toto právo skutočne má.

Táto informácia je pre Medzinárodný úrad, orgán pre medzinárodnú rešerš a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum zaväzná.

Výdavky delegácie, ktorá sa zúčastňuje na práci orgánu zriadeného touto Zmluvou alebo podľa nej, znáša vláda, ktorá ju vymenovala.

V prípade podľa článku 53 (5) (b) oznámi Medzinárodný úrad rozhodnutia prijaté Zhromaždením (pokiaľ nejde o rozhodnutia týkajúce sa len jeho vlastného konania) tým zmluvným štátom, ktoré neboli zastúpené, a vyzve ich, aby odovzdali svoj hlas, alebo sa zdržali hlasovania písomne do troch mesiacov od dátumu oznámenia. Ak v tejto lehote počet zmluvných štátov, ktoré odovzdali svoj hlas alebo sa zdržali hlasovania dosiahne ten počet, ktorý chýbal do uznášaniaschopnej väčšiny na zasadaní, nadobudnú rozhodnutia účinnosť, ak je ovšem aj potom zároveň zachovaná potrebná väčšina.

pravidlo 14.1 (odovzdávací poplatok);

pravidlo 22.3 [lehota podľa článku 12 (3)];

pravidlo 33 (relevantný známy stav techniky pre medzinárodnú rešerš);

pravidlo 64 (známy stav techniky pre medzinárodný predbežný prieskum);

pravidlo 81 (zmena lehôt ustanovených Zmluvou);

tento odsek (pravidlo 88.1).

pravidlo 34 (minimálna dokumentácia);

pravidlo 39 [predmet podľa článku 17 (2) (a) (i)];

pravidlo 67 [predmet podľa článku 34 (4) (a) (i)];

tento odsek (pravidlo 88.3).

Každý návrh na zmenu ustanovení uvedených v pravidlách 88.1 alebo 88.3 sa musí oznámiť v prípade, že o návrhu má rozhodnúť Zhromaždenie, všetkým zmluvným štátom aspoň dva mesiace pred začatím tohto zasadania Zhromaždenia, ktoré je zvolané na rozhodnutie o návrhu.

Administratívne smernice obsahujú ustanovenia, ktoré sa týkajú:

Administratívne smernice nesmú byť v rozpore so Zmluvou, s Vykonávacím predpisom alebo akoukoľvek dohodou uzavretou Medzinárodným úradom s orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo s orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum.

Administratívne smernice vypracuje a vyhlási generálny riaditeľ po porade s prijímacími úradmi a orgánmi pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum.

Zmeniť ich môže generálny riaditeľ po porade s úradmi alebo orgánmi, ktoré majú priamy záujem na navrhovaných zmenách.

Zhromaždenie môže vyzvať generálneho riaditeľa ku zmenám Administratívnych smerníc a generálny riaditeľ podľa toho musí postupovať.

Administratívne smernice a každá ich zmena sa uverejní vo Vestníku.

Pri každom uverejnení sa uvedie dátum, keď uverejnené ustanovenia nadobúdajú účinnosť. Dátumy sa môžu pre rôzne ustanovenia líšiť, ale žiadne ustanovenie nemôže nadobudnúť účinnosť pred uverejnením vo Vestníku.

Medzinárodné prihlášky možno s výnimkou odsekov (b) až (e) podať a spracovať v elektronickej forme alebo elektronickými prostriedkami v súlade s Administratívnou smernicou za predpokladu, že prijímací úrad povolí podávanie medzinárodných prihlášok v papierovej forme.

Tento vykonávací predpis sa použije mutatis mutandis na medzinárodné prihlášky podané v elektronickej forme alebo elektronickými prostriedkami s výnimkou osobitných ustanovení v Administratívnej smernici.

Administratívna smernica bude obsahovať ustanovenie a požiadavky týkajúce sa podávania a spracúvania medzinárodných prihlášok podaných úplne alebo čiastočne v elektronickej forme alebo elektronickými prostriedkami vrátane, ale nie výhradne, na základe ustanovení a požiadaviek na potvrdenie príjmu, spôsobu potvrdenia medzinárodného dátumu podania, požiadaviek na formu a dôsledky nesplnenia týchto požiadaviek, podpisy na dokladoch, prostriedky na overenie dokladov a totožnosti strán komunikujúcich s úradmi a orgánmi a postup podľa článku 12, ktorý sa týka prijímacej kópie, archívnej kópie a rešeršnej kópie, a môže obsahovať rozdielne ustanovenia a požiadavky vzhľadom na medzinárodné prihlášky podané v rôznych jazykoch.

Žiadny národný úrad alebo medzivládna organizácia nesmú prijímať ani spracovávať medzinárodné prihlášky podané elektronickou formou alebo elektronickými prostriedkami, ak neoznámia Medzinárodnému úradu, že sú pripravené tak urobiť v súlade s príslušnými ustanoveniami Administratívnej smernice. Medzinárodný úrad uverejní toto oznámenie vo Vestníku.

Žiadny prijímací úrad, ktorý predložil Medzinárodnému úradu oznámenie podľa odseku (d), nesmie odmietnuť spracovanie medzinárodnej prihlášky podanej elektronickou formou alebo elektronickými prostriedkami, ktorá je v súlade s príslušnými požiadavkami uvedenými v Administratívnej smernici.

Pravidlo 89bis.1 sa použije mutatis mutandis pre ostatné doklady a korešpondenciu, ktorá sa týka medzinárodnej prihlášky.

Ak je v Zmluve, vo vykonávacom predpise alebo Administratívnej smernici uvedené, že podanie, oznámenie alebo odovzdávanie („podania“) medzinárodnej prihlášky, oznámenia, podania, korešpondencie alebo iného dokumentu jedným národným úradom alebo medzivládnou organizáciou inému úradu alebo orgánu, ak súhlasia obaja, odosielateľ aj príjemca, toto odovzdanie sa môže uskutočniť elektronickou formou alebo elektronickými prostriedkami.

Každý národný úrad alebo medzivládny orgán môže umožniť, aby prihlasovateľ, ak medzinárodnú prihlášku alebo iný doklad týkajúci sa medzinárodnej prihlášky podal v papierovej forme, mohol predložiť kópiu v elektronickej forme podľa Administratívnej smernice.

Osobu, ktorá má právo vystupovať pred národným úradom, na ktorom sa podala medzinárodná prihláška, alebo ak sa medzinárodná prihláška podala na Medzinárodnom úrade, osobu, ktorá má právo vystupovať, ak ide o medzinárodnú prihlášku, pred Medzinárodným úradom, ktorý vykonáva funkciu prijímacieho úradu, môže prihlasovateľ ustanoviť za svojho zástupcu na zastupovanie pred prijímacím úradom, pred Medzinárodným úradom, pred príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš a pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum.

Osobu, ktorá má právo vystupovať pred národným úradom alebo pred medzinárodnou organizáciou, ktorá pôsobí ako orgán pre medzinárodnú rešerš, smie ustanoviť prihlasovateľ ako svojho zástupcu na zastupovanie osobitne pred týmto orgánom.

Osobu, ktorá má právo vystupovať pred národným úradom alebo pred medzinárodnou organizáciou, ktorá pôsobí ako orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, smie ustanoviť prihlasovateľ ako svojho zástupcu na zastupovanie osobitne pred týmto orgánom.

Zástupca ustanovený podľa odseku (a) môže, ak nie je v ustanovujúcom dokumente uvedené niečo iné, určiť jedného alebo niekoľkých ďalších zástupcov, aby zastupovali prihlasovateľa ako zástupcovia prihlasovateľa

Ak sú dvaja alebo viacerí prihlasovatelia a prihlasovatelia neustanovili zástupcu, ktorý by ich všetkých zastupoval („spoločný zástupca“) podľa pravidla 90.1(a), smie byť jeden z prihlasovateľov, ktorý je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 9, ustanovený ostatnými prihlasovateľmi ako ich spoločný splnomocnenec.

Ak sú dvaja alebo viacerí prihlasovatelia a všetci prihlasovatelia neustanovili spoločného zástupcu podľa pravidla 90.1(a) alebo spoločného splnomocnenca podľa odseku (a), bude sa prvý prihlasovateľ, ktorý je uvedený v žiadosti, ktorý je oprávnený podľa pravidla 19.1 podať medzinárodnú prihlášku na prijímacom úrade, považovať za spoločného splnomocnenca všetkých prihlasovateľov.

Každý úkon zástupcu alebo voči zástupcovi má účinok úkonu prihlasovateľa alebo prihlasovateľov alebo voči dotyčnému prihlasovateľovi alebo prihlasovateľom.

Ak sú dvaja alebo viacerí zástupcovia, ktorí zastupujú rovnakého prihlasovateľa alebo rovnakých prihlasovateľov, bude mať každý úkon týchto zástupcov alebo úkon voči nim účinok úkonu prihlasovateľa alebo prihlasovateľov alebo voči spomenutému prihlasovateľovi alebo prihlasovateľom.

S výhradou pravidla 90 bis 5 (a), druhá veta, má každý úkon spoločného splnomocnenca alebo jeho zástupcu, alebo úkon voči nim, účinok úkonu všetkých prihlasovateľov alebo účinok úkonu voči nim.

Ustanovenia zástupcu vykoná prihlasovateľ podpísaním žiadosti, návrhu alebo plnomocenstva. Ak sú dvaja alebo viacerí prihlasovatelia, vykoná sa ustanovenie spoločného zástupcu alebo spoločného splnomocnenca podpisom žiadosti, návrhu alebo plnomocenstva každého prihlasovateľa, podľa jeho voľby

S výhradou pravidla 90.5, plnomocenstvo sa predloží buď prijímaciemu úradu, alebo Medzinárodnému úradu, s podmienkou, že ak je plnomocenstvom ustanovený zástupca podľa pravidla 90.1 (b), (c) alebo (d) (ii), predloží sa plnomocenstvo orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Ak plnomocenstvo nie je podpísané, alebo keď sa požadované plnomocenstvo stratilo, alebo keď údaj týkajúci sa mena alebo adresy ustanovenej osoby nevyhovuje pravidlu 4.4, predpokladá sa, že plnomocenstvo neexistuje, pokiaľ sa nedostatok neodstráni.

S výhradou odseku (e) prijímací úrad, orgán pre medzinárodnú rešerš, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodný úrad sa môžu zrieknuť požiadavky podľa pravidla (b), aby sa im predložilo individuálne splnomocnenie, v tomto prípade sa nebude uplatňovať odsek (c).

Ak zástupca alebo splnomocnenec predložil oznámenie o späťvzatí, ktoré sa týka pravidiel 90bis.1 až 90bis.4, požiadavka podľa odseku (b) na individuálne splnomocnenie sa podľa odseku (d) nesmie vziať späť.

Ustanovenie zástupcu, pokiaľ ide o jednotlivú medzinárodnú prihlášku, možno urobiť v žiadosti, návrhu alebo v oddelenom oznámení s odkazom na existujúce plnomocenstvo ustanovujúce tohto zástupcu, aby zastupoval prihlasovateľa, pokiaľ ide o akúkoľvek medzinárodnú prihlášku, ktorú smie prihlasovateľ podať (t. j. „všeobecné plnomocenstvo“), s podmienkou, že:

Všeobecné plnomocenstvo sa uloží na prijímacom úrade, s podmienkou, že ak sa ustanovuje zástupca podľa pravidla 90.1 (b), (c) alebo (d) (ii), uloží sa na orgáne pre medzinárodnú rešerš alebo na orgáne pre medzinárodný predbežný prieskum.

Ktorýkoľvek prijímací úrad, medzinárodný rešeršný orgán a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum sa smie zrieknuť požiadavky podľa odseku (a)(ii) na priloženie kópie plnej moci k žiadosti, návrhu alebo na zvláštnom ozname, podľa toho, o ktorý prípad ide.

Napriek odseku (c), ak zástupca zašle akékoľvek oznámenie o späťvzatí podľa pravidla 90bis.1 až 90bis.4 prijímaciemu úradu, medzinárodnému rešeršnému orgánu alebo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, musí zaslať kópiu všeobecného plnomocenstva tomuto úradu alebo orgánu.

Ustanovenie zástupcu alebo spoločného splnomocnenca môžu odvolať osoby, ktoré ho urobili, alebo ich právni nástupcovia, pričom v takom prípade sa bude ustanovenie ďalšieho zástupcu podľa pravidla 90.1 (d) týmto zástupcom tiež považovať za odvolané. Každé ustanovenie ďalšieho zástupcu podľa pravidla 90.1 (d) môže tiež prihlasovateľ odvolať.

Ustanovenie zástupcu podľa pravidla 90.1 (a) bude mať, pokiaľ nie je uvedené niečo iné, za následok odvolanie každého prvšieho ustanovenia zástupcu vykonaného podľa tohto pravidla.

Ustanovenia spoločného splnomocnenca bude mať, pokiaľ nie je uvedené niečo iné, za následok odvolanie každého prvšieho ustanovenia spoločného splnomocnenca.

Zástupca alebo spoločný splnomocnenec sa môže zriecť svojho ustanovenia oznámením, ktoré podpíše.

Pravidlo 90.4 (b) a (c) platí primerane aj pre listinu obsahujúcu odvolanie alebo zrieknutie sa podľa tohto pravidla.

Prihlasovateľ môže vziať medzinárodnú prihlášku späť kedykoľvek pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority.

Späťvzatie nadobudne účinnosť prijatím oznámenia prihlasovateľa adresovaného podľa jeho voľby Medzinárodnému úradu, prijímaciemu úradu alebo pri použití článku 39 (1) orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Medzinárodné zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa nevykoná, ak oznámenie o späťvzatí, zaslané prihlasovateľom alebo odovzdané prijímacím úradom alebo orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, dôjde do Medzinárodného úradu pred ukončením technických príprav medzinárodného zverejnenia.

Prihlasovateľ môže vziať určenie ktoréhokoľvek určeného štátu späť kedykoľvek pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority. Späťvzatie určenia štátov, ktoré boli zvolené, bude mať za následok späťvzatie zodpovedajúcej voľby podľa pravidla 90bis.4.

Ak bol určený štát na účely získania tak národného patentu, ako aj regionálneho patentu, bude späťvzatie určenia tohto štátu znamenať len späťvzatie určenia na účely získania národného patentu, s výnimkou prípadu, keď bolo uvedené niečo iné.

Späťvzatie určenia všetkých určených štátov sa bude považovať za späťvzatie medzinárodnej prihlášky podľa pravidla 90 bis.1.

Späťvzatie nadobudne účinnosť prijatím oznámenia prihlasovateľa adresovaného podľa jeho voľby Medzinárodnému úradu, prijímaciemu úradu alebo pri použití článku 39 (1) orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Medzinárodné zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa nevykoná, keď oznámenie o späťvzatí zaslané prihlasovateľom alebo odovzdané prijímacím úradom alebo orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum dôjde do Medzinárodného úradu pred ukončením technických príprav medzinárodného zverejnenia.

Prihlasovateľ môže vziať späť prioritu, ktorú uplatnil v medzinárodnej prihláške podľa článku 8(1), kedykoľvek pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority.

Ak sa v medzinárodnej prihláške uplatnila viac ako jedna priorita, môže prihlasovateľ použiť svoje právo podľa odseku (a), pokiaľ ide o jednu, niekoľko, alebo všetky uplatňované priority.

Späťvzatie nadobudne účinnosť prijatím oznámenia prihlasovateľa adresovaného podľa jeho voľby Medzinárodnému úradu, prijímaciemu úradu alebo pri použití článku 39 (1) orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Ak späťvzatie uplatnenej priority spôsobí zmenu dátumu priority, potom každá lehota, počítaná od pôvodného dátumu priority, ktorá dosiaľ neuplynula, s výhradou odseku (e), sa bude počítať od dátumu priority, ktorý je výsledkom tejto zmeny.

V prípade lehoty podľa článku 21 (2) (a) môže však Medzinárodný úrad pokračovať v medzinárodnom zverejnení na základe spomenutej lehoty počítanej od pôvodného dátumu podania, ak späťvzatie zaslané prihlasovateľom alebo odovzdané prijímacím úradom alebo orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum dostane Medzinárodný úrad po ukončení technických príprav medzinárodného zverejnenia.

Prihlasovateľ môže vziať návrh alebo niektorú alebo všetky voľby späť kedykoľvek pred uplynutím 30 mesiacov od dátumu priority.

Späťvzatie nadobudne účinnosť prijatím oznámenia adresovaného prihlasovateľom Medzinárodnému úradu.

Ak oznámenie o späťvzatí prihlasovateľ predloží orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, vyznačí tento orgán dátum prijatia na oznámení a postúpi ho ihneď Medzinárodnému úradu. Predpokladá sa, že oznámenie sa predložilo Medzinárodnému úradu v termíne podľa vyznačeného dátumu.

Každé oznámenie o späťvzatí podľa pravidiel 90bis.1 až 90bis.4 musí s výhradou odseku (b) podpísať prihlasovateľ. Ak sú dvaja alebo viac prihlasovateľov, vyžaduje sa podpis všetkých. Prihlasovateľ, ktorý sa považuje za spoločného splnomocnenca podľa pravidla 90.2(b), nie je oprávnený s výhradou pravidla (b) podpísať takéto oznámenie v mene ostatných prihlasovateľov.

Ak dvaja alebo viacerí prihlasovatelia podajú medzinárodnú prihlášku, ktorou sa určuje štát, ktorého národné zákonodarstvo požaduje, aby národné prihlášky podávali vynálezcovia, a ak prihlasovateľa pre tento určený štát, ktorý je vynálezcom, nemožno nájsť alebo zastihnúť po vynaložení značného úsilia, nemusí oznámenie o späťvzatí podľa pravidiel 90bis.1 až 90bis.4 podpísať tento prihlasovateľ („dotyčný prihlasovateľ“), ak ho podpísal aspoň jeden prihlasovateľ, a

Späťvzatie podľa pravidla 90 bis medzinárodnej prihlášky, určenia, uplatnenia priority, návrhu, alebo voľby nemá žiadny účinok v určenom alebo zvolenom úrade, ak prieskum medzinárodnej prihlášky podľa článku 23 (2) alebo článku 40 (2) sa už začal.

Ak bola medzinárodná prihláška vzatá späť podľa pravidla 90 bis.1, medzinárodné konanie o medzinárodnej prihláške sa preruší.

Ak bol návrh alebo všetky voľby vzaté späť podľa pravidla 90 bis.4, konanie o medzinárodnej prihláške orgán pre medzinárodný predbežný prieskum preruší.

Každý zmluvný štát, ktorého národné zákonodarstvo umožňuje, čo je opísané v druhej časti článku 37 (4) (b), musí o tom písomne informovať Medzinárodný úrad.

Oznámenie podľa odseku (a) musí Medzinárodný úrad ihneď zverejniť vo Vestníku a bude platiť pre medzinárodné prihlášky podané viac ako jeden mesiac po dátume tohto zverejnenia.

Každú písomnosť predkladanú prihlasovateľom v priebehu medzinárodného konania podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ nejde o samotnú medzinárodnú prihlášku a pokiaľ táto písomnosť nie je sama listom, treba priložiť k listu, v ktorom sa označí medzinárodná prihláška, ktorej sa týka. List musí prihlasovateľ podpísať.

Ak nie sú splnené požiadavky podľa odseku (a), prihlasovateľ sa upovedomí a vyzve, aby zanedbanie napravil v lehote určenej výzvou. Takto určená lehota bude primeraná okolnostiam; aj keď by táto lehota uplynula neskôr než lehota pre predloženie písomnosti (alebo aj keď lehota pre predloženie písomnosti už uplynula), nesmie byť kratišia než desať dní a dlhšia než jeden mesiac začínajúc od odoslania výzvy. Ak dôjde k náprave zanedbania v lehote určenej výzvou, na zanedbanie sa neprihliada; inak sa prihlasovateľovi oznámi, že sa neprihliada na písomnosť.

Ak sa od požiadaviek podľa odseku (a) odstúpi a na písomnosť prihliadne v medzinárodnom konaní, neprihliada sa už na to, že požiadavky neboli splnené.

S výnimkou pravidiel 55.1 a 66.9 a odseku (b) tohto pravidla sa musí každý list alebo doklad predkladať prihlasovateľom orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum v rovnakom jazyku ako medzinárodná prihláška, ktorej sa to týka; ak sa však preklad medzinárodnej prihlášky odovzdal podľa pravidla 23.1(b) alebo predložil podľa pravidla 55.2, použije sa jazyk tohto prekladu.

Každý list prihlasovateľa určený orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum môže byť v inom jazyku než medzinárodná prihláška, pokiaľ uvedený orgán použitie takého jazyka schválil.

zrušené

Každý list prihlasovateľa určený Medzinárodnému úradu bude vo francúzštine alebo v angličtine.

Každý list alebo oznámenie Medzinárodného úradu určené prihlasovateľovi alebo národnému úradu bude vo francúzštine alebo angličtine.

Každý doklad alebo list pochádzajúci od alebo odovzdávaný národným úradom alebo medzivládnou organizáciou a zakladajúci skutočnosť, od ktorej dátumu začína plynúť lehota podľa Zmluvy alebo podľa tohto Vykonávacieho predpisu, musí sa odoslať leteckou poštou, s podmienkou, že pozemná pošta sa smie použiť namiesto leteckej v tých prípadoch, keď obvykle pozemná pošta dôjde do miesta určenia do dvoch dní od podania, alebo tam, kde služby leteckej pošty nie sú k dispozícii.

Doklad tvoriaci medzinárodnú prihlášku a každý neskorší doklad alebo korešpondencia, ktorá sa jej týka, sa smie bez ohľadu na ustanovenie pravidla 11.14 a 92.1(a), ale s výnimkou odseku (h), odovzdávať, ak je to realizovateľné, telegraficky, ďalekopisom, faxom alebo inými komunikačnými prostriedkami, ktorých výsledkom je podanie vytlačeného alebo napísaného dokumetu.

Podpis uvádzaný na doklade odovzdávanom faxom, sa bude na účely Zmluvy a tohto Vykonávacieho predpisu uznávať ako vlastný podpis.

Ak sa prihlasovateľ pokúsi odovzdať doklad niektorým iným prostriedkom než tým, ktorý je uvedený v odseku (a), ale časť alebo celý prijatý doklad je nečitateľný alebo časť dokladu nedošla, bude sa predpokladať, akoby doklad nedošiel, pokiaľ je prijatý doklad nečitateľný alebo pokus o odovzdanie neuspel. Národný orgán alebo medzivládna organizácia bude ihneď informovať prihlasovateľa.

Každý národný úrad alebo medzivládna organizácia môžu požadovať, aby originál dokladu, predkladaného ktorýmkoľvek z prostriedkov podľa odseku (a) a sprevádzajúci list identifikujúci toto prvšie podanie, sa poskytli do 14 dní od dátumu predloženia, s podmienkou, že táto požiadavka bola oznámená Medzinárodnému úradu a Medzinárodný úrad túto informáciu zverejnil vo Vestníku. V oznámení musí byť uvedené, či sa táto požiadavka týka všetkých alebo len určitých druhov dokladov.

Ak prihlasovateľ opomenie predložiť originál dokladu, ako sa požaduje v odseku (d), môže dotyčný národný úrad alebo medzivládna organizácia, v závislosti od druhu predkladaného dokladu a s ohľadom na pravidlá 11 a 26.3,

Ak sa nepožaduje podľa odseku (d) predloženie originálu dokladu, ale národný úrad alebo medzivládna organizácia považujú za nevyhnutné, aby dostali originál uvedeného dokumentu, môžu vydať výzvu podľa odseku (e) (ii).

Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve podľa odseku (e) (ii) alebo (f):

Žiadny národný úrad alebo medzivládna organizácia nemusí prijať doklad predložený prostriedkami podľa odseku (a), pokiaľ neoznámil Medzinárodnému úradu, že je pripravený také dokumenty prijímať týmito prostriedkami, a Medzinárodný úrad túto informáciu nezverejnil vo Vestníku.

Na žiadosť prihlasovateľa alebo prijímacieho úradu zaznamená Medzinárodný úrad zmeny týchto údajov v žiadosti alebo v návrhu:

Medzinárodný úrad nezaznamená požadovanú zmenu, ak žiadosť o záznam prijal po uplynutí 30 mesiacov od dátumu priority.

Prijímací úrad uchováva záznamy a spisy týkajúce sa medzinárodnej prihlášky alebo zamýšľanej medzinárodnej prihlášky včítane prijímacieho vyhotovenia po dobu najmenej 10 rokov od dátumu medzinárodného podania, alebo ak dátum medzinárodného podania nebol uznaný, od dátumu, keď došla.

Medzinárodný úrad uchováva spis včítane archívneho vyhotovenia medzinárodnej prihlášky po dobu najmenej 30 rokov od dátumu, keď došlo archívne vyhotovenie.

Základné záznamy Medzinárodného úradu sa uchovávajú bez časovného obmedzenia.

Orgán pre medzinárodnú rešerš a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum uchováva spis medzinárodnej prihlášky, ktorú dostal, po dobu najmenej 10 rokov od dátumu medzinárodného podania.

Na účely tohto pravidla sa záznamy, kópie a spisy môžu uchovávať ako fotografické, elektronické a iné reprodukcie za predpokladu, že reprodukcie sú také, aby sa splnila povinnosť uchovávať záznamy, kópie a spisy podľa pravidla 93.1 až 93.3.

Ak Zmluva, tieto pravidlá alebo Administratívne smernice umožňuje Medzinárodnému úradu komunikovanie, oznámenie alebo odovzdanie („podanie“) medzinárodnej prihlášky, oznámenia, podania a korešpondenciu alebo iný dokument („dokument“) postúpiť určenému alebo zvolenému úradu, takáto komunikácia sa uskutoční iba na základe žiadosti príslušného úradu a v lehote stanovenej týmto úradom. Táto žiadosť sa môže podať s ohľadom na individuálnu špecifikáciu dokumentov alebo špecifikáciu tried, alebo tried dokumentov.

Podanie podľa odseku (a), ak s tým súhlasil Medzinárodný úrad a určený alebo príslušný zvolený úrad, považuje sa za vykonané v lehote, keď Medzinárodný úrad sprístupní dokument tomuto úradu v elektronickej forme z digitálnej knižnice v súlade s Administratívnymi smernicami, z ktorej má úrad oprávnenie získať tento dokument.

Na žiadosť prihlasovateľa alebo inej ním oprávnenej osoby dodá Medzinárodný úrad po zaplatení nákladov kópiu akýchkoľvek dokladov, ktoré obsahujú jeho spisy.

Medzinárodný úrad dodá na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ale nie pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky a s výhradou článku 38 a pravidla 44ter.1 po zaplatení nákladov, kópie akýchkoľvek dokladov, ktoré sú obsiahnuté v jeho spise.

Medzinárodný úrad zašle, ak ho požiada zvolený úrad, kópie správ o medzinárodnom predbežnom prieskume podľa odseku (b) v mene tohto úradu. Medzinárodný úrad bez odkladu zverejní detaily každej žiadosti vo vestníku.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum dodá na žiadosť prihlasovateľa alebo inej ním oprávnenej osoby, alebo ak už bola vyhotovená správa o medzinárodnom predbežnom prieskume, každému zvolenému úradu po zaplatení nákladov kópie dokladov, ktoré obsahujú jeho spisy.

Ak národná legislatíva zvoleného úradu pripúšťa prístup tretích osôb k spisu národnej prihlášky, môže tento úrad povoliť prístup k akémukoľvek dokladu týkajúceho sa medzinárodnej prihlášky vrátane každého dokladu týkajúceho sa medzinárodného predbežného prieskumu, ktorý je v jeho spise, a to v rovnakom rozsahu, v akom ho pripúšťa národná legislatíva pre prístup do spisu národnej prihlášky, nikdy však pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky. Za dodanie kópií dokladov možno požadovať zaplatenie s tým spojených nákladov.

Na žiadosť Medzinárodného úradu mu každý určený alebo zvolený úrad zašle kópiu prekladu medzinárodnej prihlášky, ak ho tomuto úradu predložil prihlasovateľ.

Medzinárodný úrad môže na žiadosť a oproti zaplateniu výdavkov dodať komukoľvek kópie prekladov, ktoré mu došli podľa odseku (a).

Výška poplatkov podľa pravidiel 15 a 57 sa uvádza vo švajčiarskej mene. Je určená sadzobníkom poplatkov pripojeným k tomuto Vykonávaciemu predpisu, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.