Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 1991

Štáty, ktoré sú členmi Zmluvy (ďalej len „zmluvné štáty“), vytvárajú Úniu pre spoluprácu pri podávaní prihlášok na ochranu vynálezov, pri vykonávaní rešerší k nim a pri ich prieskume, ako aj pre poskytovanie špeciálnych technických služieb. Táto Únia sa nazýva Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu.

Žiadne ustanovenie Zmluvy nemožno vykladať tak, že by to bolo na úkor práv podľa ustanovení Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva občana krajiny, ktorá je členom tohto dohovoru, alebo toho, kto má v takej krajine pobyt.

Na účely tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak:

pojmom „prihláška“ sa rozumie prihláška na ochranu vynálezu; všetkými odkazmi na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení patentu na vynález, autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor, úžitkového vzoru, dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález a dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor;

odkazmi na pojem „patent“ sa rozumejú odkazy na patent na vynález, na autorské osvedčenie na vynález, na osvedčenie na úžitkový vzor, na úžitkový vzor, na dodatkový patent alebo osvedčenie, na dodatkové autorské osvedčenie na vynález a na dodatkové osvedčenie na úžitkový vzor;

pojmom „národný patent“ sa rozumie patent udelený národným úradom;

pojmom „regionálny patent“ sa rozumie patent udelený národným alebo medzivládnym orgánom oprávneným udeľovať patenty s účinkami vo viacerých než jednom štáte;

pojmom „regionálna prihláška“ sa rozumie prihláška na regionálny patent;

odkazmi na „národnú prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení národných patentov a regionálnych patentov s výnimkou prihlášok podaných podľa Zmluvy;

pojmom „medzinárodná prihláška“ sa rozumie prihláška podaná podľa Zmluvy;

všetky odkazy na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na medzinárodné prihlášky alebo národné prihlášky;

všetky odkazy na „patent“ sa rozumejú odkazy na národné patenty a regionálne patenty;

všetky odkazy na „národné zákonodarstvo“ sa rozumejú odkazy na národné zákonodarstvo zmluvného štátu alebo, ak ide o regionálnu prihlášku alebo o regionálny patent, na zmluvu, ktorá upravuje podávanie regionálnych prihlášok alebo udeľovanie regionálnych patentov;

pojmom „dátum priority“ na účely počítania lehôt sa rozumie:

pojmom „národný úrad“ sa rozumie vládny orgán zmluvného štátu poverený udeľovaním patentov; odkazmi na „národný úrad“ sa rozumejú takisto odkazy na akýkoľvek medzivládny orgán poverený viacerými štátmi udeľovaním regionálnych patentov, ak aspoň jeden z týchto štátov je zmluvným štátom a ak tieto štáty poverili uvedený orgán výkonom povinností a práv, ktoré táto Zmluva a Vykonávací predpis ustanovujú pre národné úrady;

pojmom „určený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu určeného prihlasovateľom podľa ustanovení hlavy I Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát;

pojmom „zvolený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu zvoleného prihlasovateľom podľa ustanovení hlavy II Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát;

pojmom „prijímací úrad“ sa rozumie národný úrad alebo medzivládna organizácia, kde sa podala medzinárodná prihláška;

pojmom „Únia“ sa rozumie Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu;

pojmom „Zhromaždenie“ sa rozumie Zhromaždenie Únie;

pojmom „Organizácia“ sa rozumie Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo;

pojmom „Medzinárodný úrad“ sa rozumie Medzinárodný úrad Organizácie a po dobu ich existencie Medzinárodné spojené úrady pre ochranu duševného vlastníctva (BIRPI);

pojmom „generálny riaditeľ“ sa rozumie generálny riaditeľ Organizácie a po dobu existencie BIRPI – riaditeľ BIRPI.

Prihlášky na ochranu vynálezov v ktoromkoľvek zmluvnom štáte sa môžu podávať ako medzinárodné prihlášky podľa tejto Zmluvy.

Medzinárodná prihláška obsahuje v súlade s touto Zmluvou a Vykonávacím predpisom žiadosť, opis, jeden alebo viac nárokov, jeden alebo viac výkresov (kde to treba) a anotáciu.

Účelom anotácie je len technická informácia a nemožno ju použiť na iný účel, najmä nie na výklad rozsahu požadovanej ochrany.

Medzinárodná prihláška musí

Žiadosť musí obsahovať:

Určenie každého zmluvného štátu podlieha zaplateniu predpísaného poplatku v predpísanej lehote.

Pokiaľ prihlasovateľ nežiada o iné druhy ochrany podľa článku 43, platí, že určením sa požaduje ochrana spočívajúca v udelení patentu určeným štátom alebo pre určený štát. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).

Ak v žiadosti nie je uvedené meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, nebude to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo síce tieto údaje vyžaduje, ale dovoľuje ich predloženie neskôr než pri podaní národnej prihlášky. Ak tieto údaje nie sú uvedené v osobitnom podaní, nebude to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo tieto údaje nevyžaduje.

V opise sa musí vynález vysvetliť dostatočne jasne a úplne tak, aby podľa vynálezu mohol postupovať odborník.

Nárok alebo nároky musia definovať predmet, o ktorého ochranu sa žiada. Nároky musia byť jasné a stručné. Musia sa úplne opierať o opis.

S výhradou ustanovenia ods. (2) (ii) sa výkresy požadujú vtedy, ak sú potrebné pre pochopenie vynálezu.

V prípade, keď to nie je potrebné pre pochopenie vynálezu, ale povaha vynálezu pripúšťa vysvetlenie pomocou výkresov:

Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu, ktorým sa uplatňuje priorita jednej alebo viacerých prvších prihlášok podaných v niektorom členskom štáte Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva alebo s účinnosťou pre taký štát.

(2)

Každý občan zmluvného štátu alebo ten, kto má v zmluvnom štáte pobyt, môže podať medzinárodnú prihlášku.

Zhromaždenie môže rozhodnúť o tom, že sa občanom ktorejkoľvek členskej krajiny Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, ktorá nie je účastníkom tejto Zmluvy, a tým, čo majú v takej krajine pobyt, povoľuje podávať medzinárodné prihlášky.

Pojmy pobytu a občianstva, ako aj aplikáciu týchto pojmov v prípadoch, kde ide o niekoľkých prihlasovateľov alebo keď nejde o tých istých prihlasovateľov pre všetky určené štáty, ustanovuje Vykonávací predpis.

Medzinárodná prihláška sa podáva na ustanovenom prijímacom úrade, ktorý ju preskúma a prerokuje tak, ako je ustanovené v Zmluve a vo Vykonávacom predpise.

Prijímací úrad uzná za dátum medzinárodného podania dátum, keď medzinárodná prihláška došla, a to za predpokladu, že k okamihu jej prijatia zistí, že:

(2)

S výhradou článku 64 (4) má každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky bodov (i) až (iii) odseku (1) a pri ktorej bol uznaný dátum medzinárodného podania, účinky ako riadna národná prihláška v každom určenom štáte od dátumu medzinárodného podania, pričom sa tento dátum považuje za dátum skutočného podania v každom určenom štáte.

Každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v bodoch (i) až (iii) odseku (1), má rovnaké účinky ako riadna národná prihláška podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

Jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky si ponechá prijímací úrad („prijímacie vyhotovenie“), jedno vyhotovenie („archívne vyhotovenie“) sa odovzdá Medzinárodnému úradu a ďalšie vyhotovenie („rešeršové vyhotovenie“) sa odovzdá príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš uvedenému v článku 16, podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu.

Archívne vyhotovenie sa považuje za autentické vyhotovenie medzinárodnej prihlášky.

Medzinárodná prihláška sa považuje za vzatú späť, ak Medzinárodný úrad nedostane archívne vyhotovenie v predpísanej lehote.

Každý určený úrad môže požiadať Medzinárodný úrad, aby mu odovzdal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky ešte pred oznámením podľa článku 20 a Medzinárodný úrad odovzdá určenému úradu toto vyhotovenie v čo najkratšom čase po uplynutí jedného roka od dátumu priority.

(2)

(1)

Ak medzinárodná prihláška odkazuje na výkresy, ktoré v skutočnosti nie sú k prihláške pripojené, prijímací úrad o tom upovedomí prihlasovateľa, a ten ich môže predložiť v predpísanej lehote; ak tak urobí, považuje sa za dátum medzinárodného podania prihlášky dátum, keď prijímaciemu úradu výkresy došli. Inak platí, že odkaz na výkresy sa neurobil.

(3)

Ak po uznaní dátumu medzinárodného podania prijímací úrad v predpísanej lehote zistí, že niektorá z požiadaviek uvedených v bodoch (i) až (iii) článku 11 (1) nebola k tomuto dátumu splnená, bude sa taká prihláška považovať za vzatú späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie.

Každá medzinárodná prihláška sa podrobí medzinárodnej rešerši.

Cieľom medzinárodnej rešerše je zistenie relevantného známeho stavu techniky.

Medzinárodná rešerš sa vykoná na základe nárokov s prihliadnutím na opis a prípadné výkresy.

Orgán pre medzinárodnú rešerš uvedený v článku 16 zistí podľa svojich možností v maximálnej možnej miere relevantný známy stav techniky a v každom prípade preskúma dokumentáciu ustanovenú vo Vykonávacom predpise.

(5)

Medzinárodnú rešerš vykonáva orgán pre medzinárodnú rešerš; môže to byť buď národný úrad, alebo medzivládna organizácia, ako Medzinárodný patentový inštitút, ku ktorých úlohám patrí zostavovanie správ o rešeršiach vykonaných v materiáloch ku stavu techniky v súvislosti s vynálezmi, ktoré sú predmetom prihlasovacieho konania.

Ak pred vytvorením jediného orgánu pre medzinárodnú rešerš, existuje niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš, potom každý prijímací úrad určí orgán alebo orgány pre medzinárodnú rešerš príslušné na vykonanie rešerše na medzinárodné prihlášky podané na tomto úrade, a to v súlade s príslušnou dohodou podľa odseku (3) (b).

(3)

Konanie pred orgánom pre medzinárodnú rešerš sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad s uvedeným orgánom v súlade so Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

(2)

(3)

Medzinárodná rešeršová správa sa musí spracovať v predpísanej lehote a predpísanou formou.

Medzinárodnú rešeršovú správu odovzdá orgán pre medzinárodnú rešerš prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu hneď po spracovaní.

Medzinárodnú rešeršovú správu alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a) treba preložiť podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu. Preklady musí urobiť Medzinárodný úrad alebo musí za ne zodpovedať.

Po tom, čo prihlasovateľ dostal medzinárodnú rešeršovú správu, má právo na jednu úpravu nárokov medzinárodnej prihlášky tým, že upravené nároky podá v predpísanej lehote na Medzinárodnom úrade. Súčasne môže predložiť spôsobom ustanoveným vo Vykonávacom predpise stručné oznámenie, v ktorom podá vysvetlenie k úpravám a označí, aký vplyv majú úpravy na opis a výkresy.

Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní.

Ak národné právo niektorého z určených štátov dovoľuje úpravy nad uvedený rozsah, nedodržanie odseku (2) nemá v tomto štáte žiadne následky.

(1)

Ak nároky boli upravené podľa ustanovení článku 19 (1), postúpi sa buď plný text nárokov pôvodne podaných aj upravených, alebo plný text nárokov pôvodne podaných s uvedením úprav a takisto prípadné oznámenie podľa článku 19 (1).

Na žiadosť určeného úradu alebo prihlasovateľa zašle im orgán pre medzinárodnú rešerš, v súlade s ustanovením Vykonávacieho predpisu, kópiu materiálov citovaných v medzinárodnej rešeršovej správe.

Medzinárodný úrad zverejňuje medzinárodné prihlášky.

(2)

Medzinárodná rešeršová správa alebo rozhodnutia uvedené v článku 17 (2) (a) sa musia zverejniť tak, ako je predpísané vo Vykonávacom predpise.

Jazyk a forma medzinárodného zverejnenia a ostatné podrobnosti sa spravujú ustanoveniami Vykonávacieho predpisu.

Medzinárodné zverejnenie sa neuskutoční, ak sa medzinárodná prihláška vzala späť alebo ak sa predpokladá, že sa vzala späť skôr, než sa urobili technické prípravy pre zverejnenie.

Ak medzinárodná prihláška obsahuje výrazy alebo výkresy, ktoré podľa názoru Medzinárodného úradu odporujú dobrým mravom alebo verejnému poriadku alebo ktoré sú podľa jeho názoru hanlivé podľa Vykonávacieho predpisu, môže Medzinárodný úrad také výkresy, výrazy alebo údaje vylúčiť zo zverejnenia s tým, že uvedie miesto a počet slov alebo výkresov, ktoré boli vylúčené, a dodá na žiadosť jednotlivé vyhotovenia vylúčených miest.

Prihlasovateľ dodá jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky každému určenému úradu (pokiaľ už nedošlo k postúpeniu podľa článku 20), ako aj jej preklad (v súlade s predpismi) a zaplatí prípadný národný poplatok, a to najneskôr do 20 mesiacov od dátumu priority. V prípade, že národné zákonodarstvo určeného štátu vyžaduje meno a ďalšie údaje o vynálezcovi, ale netreba ich oznámiť už pri podaní národnej prihlášky, je prihlasovateľ povinný, pokiaľ tak už neurobil v žiadosti, zaslať tieto údaje národnému úradu tohto štátu alebo úradu preň činnému najneskôr do 20 mesiacov, počítané od dátumu priority.

Ak orgán pre medzinárodnú rešerš vydá rozhodnutie podľa ustanovenia článku 17 (2) (a), že sa nespracuje správa o medzinárodnej rešerši, lehota na vykonanie úkonov spomenutých v odseku (1) tohto článku je zhodná s lehotou uvedenou v odseku (1).

Zákonodarstvo každého zmluvného štátu môže na vykonanie úkonov uvedených v odsekoch (1) a (2) určiť lehoty dlhšie ako sú lehoty tam uvedené.

Žiadny určený úrad nebude vybavovať medzinárodnú prihlášku ani vykonávať jej prieskum pred uplynutím príslušnej lehoty podľa článku 22.

Bez zreteľa na ustanovenie odseku (1) môže každý určený úrad vybavovať medzinárodnú prihlášku a vykonávať jej prieskum kedykoľvek na výslovnú žiadosť prihlasovateľa.

S výhradou ustanovenia článku 25 v prípade uvedenom v pododseku (ii) stráca medzinárodná prihláška účinok ustanovený v článku 11 (3) v každom určenom štáte a táto strata účinku má rovnaké dôsledky ako späťvzatie národnej prihlášky v tomto štáte:

Bez zreteľa na ustanovenie odseku (1) môže každý určený úrad zachovať účinok ustanovený v článku 11 (3) aj v tom prípade, keď sa nepožaduje zachovanie takého účinku na základe článku 25 (2).

(1)

(2)

Žiadny určený úrad nezamietne medzinárodnú prihlášku z toho dôvodu, že sa nesplnili požiadavky Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, bez toho, aby pred tým dal prihlasovateľovi možnosť opraviť uvedenú prihlášku v rozsahu a v konaní ustanovenom národným zákonodarstvom pre rovnaké alebo obdobné prípady pri národných prihláškach.

Žiadne národné zákonodarstvo nesmie požadovať, aby medzinárodná prihláška vyhovovala, po stránke formálnej alebo obsahovej, iným alebo ďalším požiadavkám, než ustanovuje táto Zmluva a Vykonávací predpis.

Ustanovenia odseku (1) sa nedotýkajú ani použitia ustanovenia článku 7 (2) ani nebránia žiadnemu národnému zákonodarstvu, aby po začatí konania o medzinárodnej prihláške na určenom úrade požadovalo predloženie:

Ak prihlasovateľ nie je pre niektorý určený štát podľa národného práva tohto štátu oprávnený podať národnú prihlášku vynálezu preto, že nie je vynálezcom, môže určený úrad medzinárodnú prihlášku zamietnuť.

Ak národné zákonodarstvo, pokiaľ ide o formu a obsah národnej prihlášky, ustanoví také požiadavky, ktoré sú z hľadiska prihlasovateľov výhodnejšie než požiadavky ustanovené v Zmluve a Vykonávacom predpise pre medzinárodné prihlášky, môžu národný úrad, súdy alebo iné príslušné orgány tohto štátu alebo pre tento štát činné aplikovať na medzinárodné prihlášky výhodnejšie požiadavky národného zákonodarstva s výnimkou prípadov, keď sám prihlasovateľ trvá na tom, aby sa na jeho medzinárodnú prihlášku aplikovali požiadavky ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

Nič v tejto Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby si každý zmluvný štát určil také hmotnoprávne podmienky patentovateľnosti, aké si praje. Najmä ustanovenia tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu týkajúce sa známeho stavu techniky slúžia výlučne na účely medzinárodného konania a každý zmluvný štát môže teda pri rozhodovaní o patentovateľnosti vynálezu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, aplikovať svoje národné požiadavky, pokiaľ ide o známy stav techniky, a ostatné podmienky patentovateľnosti, pokiaľ nejde o požiadavky na formu a obsah prihlášok.

Národné právo môže požadovať, aby prihlasovateľ predložil taký dôkaz o splnení hmotnoprávnych podmienok patentovateľnosti, aký toto právo predpisuje.

Každý prijímací úrad a každý určený úrad, ktorý začal vybavovať medzinárodnú prihlášku, môže aplikovať svoje národné právo, pokiaľ ide o požiadavky na zastúpenie prihlasovateľa zástupcom oprávneným zastupovať pred týmto úradom a pokiaľ ide o povinnosť prihlasovateľa mať v určenom štáte adresu pre doručovanie.

Nič v Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby každý zmluvný štát použil také opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu svojej národnej bezpečnosti, alebo obmedzil na ochranu svojich hospodárskych záujmov právo svojich občanov alebo tých, čo majú v tomto štáte pobyt, podať medzinárodnú prihlášku.

Prihlasovateľovi bude daná možnosť, aby upravil nároky, opis a výkresy na každom určenom úrade v predpísanej lehote. Žiadny určený úrad neudelí patent alebo neodmietne udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty s výnimkou výslovného súhlasu prihlasovateľa.

Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu, ako bol uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní, ibaže to národné zákonodarstvo určeného štátu pripúšťa.

Úpravy sa urobia v súlade s národným zákonodarstvom určeného štátu, pokiaľ nie je inak ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

Pokiaľ určený úrad vyžaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia sa úpravy urobiť v jazyku prekladu.

Pokiaľ ide o ochranu akýchkoľvek práv prihlasovateľa v určenom štáte, účinky medzinárodného zverejnenia medzinárodnej prihlášky sú v tomto štáte s výhradou ustanovení odsekov (2) až (4) rovnaké ako účinky, ktoré ustanovuje národné právo určeného štátu pre povinné národné zverejnenie národných prihlášok bez prieskumu.

Ak jazyk, v ktorom sa urobilo medzinárodné zverejnenie, je iný než jazyk, v ktorom je predpísané zverejnenie podľa národného zákonodarstva určeného štátu, môže národné zákonodarstvo takého štátu ustanoviť, že účinky uvedené v odseku (1) nastanú až od doby, keď:

Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že v prípadoch, keď došlo na žiadosť prihlasovateľa k medzinárodnému zverejneniu pred uplynutím 18 mesiacov od dátumu priority, nastanú účinky ustanovené v odseku (1) až po uplynutí lehoty 18 mesiacov od dátumu priority.

Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že účinky uvedené v odseku (1) nastanú až odo dňa, keď vyhotovenie medzinárodnej prihlášky zverejnenej podľa článku 21 došlo národnému úradu alebo úradu činnému pre taký štát. Uvedený úrad zverejní dátum, keď prihláška došla, v čo najkratšom čase vo svojom Vestníku.

(1)

(2)

Ustanovenie odseku (2) (a) sa vzťahuje na každý prijímací úrad s výnimkou odovzdania podľa článku 12 (1).

Na účely tohto článku pod pojem „prístup“ sa zahŕňa každý spôsob získania poznatkov treťou stranou včítane individuálneho oznámenia alebo všeobecného zverejnenia, pričom platí, že žiadny národný úrad zásadne nezverejní medzinárodnú prihlášku alebo jej preklad pred medzinárodným zverejnením alebo pred uplynutím lehoty 20 mesiacov od dátumu priority, pokiaľ v tejto lehote k medzinárodnému zverejneniu nedošlo.

Na návrh prihlasovateľa je jeho medzinárodná prihláška podrobená medzinárodnému predbežnému prieskumu, ako je ustanovené ďalej v uvedených ustanoveniach a vo Vykonávacom predpise.

(2)

Návrh na medzinárodný predbežný prieskum sa podáva oddelene od medzinárodnej prihlášky. Návrh musí obsahovať predpísané údaje v predpísanom jazyku a forme.

(4)

Návrh podlieha predpísaným poplatkom, ktoré sa platia v predpísanej lehote.

(6)

Každý zvolený úrad dostane správu o tom, že bol zvolený.

Medzinárodný predbežný prieskum vykonáva orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31 (2) (a) prijímací úrad a pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31 (2) (b) Zhromaždenie určí v súlade s príslušnou dohodou uzavretou medzi orgánom alebo orgánmi pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodným úradom ten orgán alebo orgány pre medzinárodný predbežný prieskum, ktoré budú príslušné na vykonanie predbežného prieskumu.

Ustanovenia článku 16 (3) sa primerane použijú aj pre orgány pre medzinárodný predbežný prieskum.

Cieľom medzinárodného predbežného prieskumu je podať predbežný a nezáväzný názor na otázku, či prihlásený vynález je nový, vyznačuje sa vynálezcovskou činnosťou (nesamozrejmosťou) a je priemyselne využiteľný.

Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za nový, ak nie je obsiahnutý v známom stave techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise.

Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za vynález zahŕňajúci vynálezcovskú činnosť, ak nie je s ohľadom na známy stav techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise, k predpísanému rozhodnému dátumu naporúdzi pre odborníka.

Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za priemyselne využiteľný, ak ho možno podľa jeho povahy vyrábať alebo používať (v technickom zmysle) v niektorom odvetví priemyslu. Pojem „priemysel“ sa chápe v najširšom zmysle, a to ako v Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva.

Uvedené zásady slúžia iba na účely medzinárodného predbežného prieskumu. Každý zmluvný štát môže použiť ďalšie alebo odlišné zásady pre rozhodnutie, či je prihlásený vynález v tomto štáte patentovateľný alebo nie.

Pri medzinárodnom predbežnom prieskume sa vezmú do úvahy všetky podklady uvedené v medzinárodnej rešeršovej správe. Do úvahy možno vziať aj všetky ďalšie podklady, ktoré sa v konkrétnom prípade pokladajú za rozhodné.

Konanie pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu s uvedeným orgánom.

(2)

(3)

(4)

Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume sa spracuje v určenej lehote a v predpísanej forme.

Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume neobsahuje žiadnu zmienku o tom, či prihlásený vynález je alebo sa zdá byť patentovateľný, či nepatentovateľný podľa národného zákonodarstva niektorého štátu. Je v nej uvedené, s výhradou ustanovenia odseku (3), pokiaľ ide o každý nárok, či tento nárok ukazuje, že spĺňa požiadavky novosti, vynálezcovskej činnosti (nie naporúdzi existujúceho riešenia) a priemyselnej využiteľnosti, ako sú na účely medzinárodného predbežného prieskumu ustanovené v článku 33 (1) až (4). Správa bude obsahovať citáciu materiálov, o ktorých sa predpokladá, že podporujú v nej uvedený záver, a vysvetlenia podľa okolností prípadu. Správa môže obsahovať aj iné pripomienky ustanovené Vykonávacím predpisom.

(3)

Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume spolu s predpísanými prílohami sa odovzdá prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu.

(2)

(3)

Ustanovenie článku 20 (3) sa primerane použije aj pri kópiách všetkých materiálov uvedených v správe o medzinárodnom predbežnom prieskume, pokiaľ neboli uvedené už v medzinárodnej rešeršovej správe.

Prihlasovateľ môže vziať späť každú urobenú voľbu aj všetky voľby.

Ak vezme späť voľbu všetkých zvolených štátov, predpokladá sa, že sa vzal späť aj návrh na medzinárodný predbežný prieskum.

(3)

(4)

Ani Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nepovolí podľa a s výhradou článku 30 (4) prístup k spisu o medzinárodnom predbežnom prieskume žiadnej osobe ani orgánu, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ, s výnimkou zvolených úradov po spracovaní správy o medzinárodnom predbežnom prieskume.

S výhradou ustanovení odseku (1) a článku 36 (1) a (3) a článku 37 (3) (b) Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum neposkytuje informácie o tom, či bola alebo nebola vydaná správa o medzinárodnom predbežnom prieskume, či bol alebo nebol vzatý späť návrh na medzinárodný predbežný prieskum alebo niektorá voľba, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ.

(1)

Strata účinku ustanoveného v článku 11 (3) nastane vo zvolenom štáte s rovnakými dôsledkami ako späťvzatie národnej prihlášky v tomto štáte, ak prihlasovateľ nevykoná úkony podľa odseku (1) (a) v príslušnej lehote podľa odseku (1) (a) alebo (b).

Každý zvolený úrad môže zachovať účinok ustanovený v článku 11 (3) aj vtedy, keď prihlasovateľ nesplní požiadavky ustanovené v odsekoch (1) (a) alebo (b).

Ak došlo k voľbe niektorého zmluvného štátu pred uplynutím 19 mesiacov od dátumu priority, nevzťahujú sa ustanovenia článku 23 na tento štát a národný úrad tohto štátu alebo úrad činný pre tento štát neprikročí, s výnimkou ustanovenia odseku (2), k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k ďalšiemu konaniu o nej skôr, než uplynie príslušná lehota podľa článku 39.

Bez ohľadu na ustanovenie (1) môže každý zvolený úrad pristúpiť na výslovnú žiadosť prihlasovateľa k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k jej ďalšiemu konaniu kedykoľvek.

Prihlasovateľ má možnosť upraviť nároky, opis a výkresy na každom zvolenom úrade v predpísanej lehote. Zvolený úrad neudelí patent alebo neodoprie udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty, ibaže na to prihlasovateľ udelí výslovný súhlas.

Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní, ibaže národné právo zvoleného štátu dovoľuje, aby úpravy tento rozsah presahovali.

Úpravy musia byť v súlade s národným zákonodarstvom zvoleného štátu vo všetkom, čo nie je upravené Zmluvou alebo Vykonávacím predpisom.

Ak zvolený úrad požaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia byť úpravy v jazyku prekladu.

Žiadny zvolený úrad, ktorý dostane správu o medzinárodnom predbežnom prieskume, nesmie požadovať, aby prihlasovateľ predložil kópie akýchkoľvek dokladov súvisiacich s prieskumom tej istej medzinárodnej prihlášky na niektorom inom zvolenom úrade alebo aby poskytol informácie o ich obsahu.

Prihlasovateľ môže v súlade s Vykonávacím predpisom, pokiaľ ide o každý určený alebo zvolený štát, v ktorom sa určitý druh ochrany pripúšťa, oznámiť, že jeho medzinárodná prihláška smeruje k udeleniu autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor alebo úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu; alebo môže oznámiť, že smeruje k udeleniu dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález alebo dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor, pričom výsledný účinok sa bude riadiť výberom prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii).

Vo všetkých určených alebo zvolených štátoch, ktorých zákonodarstvo pripúšťa jedinú prihlášku smerujúcu tak k udeleniu patentu alebo iného druhu ochrany uvedeného v článku 43, ako aj k udeleniu ďalšieho spomenutého druhu ochrany, môže prihlasovateľ v súlade s Vykonávacím predpisom oznámiť dva druhy ochrany, ktorých udelenie požaduje, a výsledný účinok sa bude riadiť oznámením prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii).

Každá zmluva, podľa ktorej sa predpokladá udeľovanie regionálnych patentov („zmluva o regionálnom patente“) a ktorá dáva všetkým osobám oprávneným podľa článku 9 na podávanie medzinárodných prihlášok právo podávať prihlášky smerujúce k udeleniu takých patentov, môže ustanoviť, že medzinárodné prihlášky s určením alebo voľbou štátu, ktorý je súčasne účastníkom zmluvy o regionálnom patente a Zmluvy, možno podať ako prihlášky smerujúce k udeleniu regionálneho patentu.

Národné zákonodarstvo takého určeného alebo zvoleného štátu môže ustanoviť, že každé určenie alebo zvolenie tohto štátu v medzinárodnej prihláške sa považuje za oznámenie, že prihlasovateľ chce získať regionálny patent podľa zmluvy o regionálnom patente.

Ak v dôsledku nesprávneho prekladu medzinárodnej prihlášky presahuje rozsah niektorého patentu udeleného na základe tejto prihlášky rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom jazyku, príslušné orgány príslušného zmluvného štátu môžu primerane a so spätnou platnosťou obmedziť rozsah patentu a vyhlásiť ho za neplatný a zrušený v tej miere, v ktorej jeho rozsah prekročil rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom jazyku.

Podrobnosti o počítaní lehôt uvedených v Zmluve sa spravujú Vykonávacím predpisom.

(2)

Ak sa niektorá lehota ustanovená v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise nedodržala v dôsledku prerušenia poštového styku alebo neodvrátiteľnej straty alebo oneskorenia v poštovej doprave, bude sa lehota pokladať za dodržanú v prípadoch ustanovených Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje aj dôkazy a iné podmienky.

(2)

Každý právny zástupca, patentový zástupca alebo iná osoba oprávnená vystupovať pred národným úradom, kde bola medzinárodná prihláška podaná, je oprávnená vystupovať pred Medzinárodným úradom, príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš aj príslušným orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, pokiaľ ide o túto prihlášku.

Medzinárodný úrad môže poskytovať služby (nazývané v tomto článku „informačné služby“) dodávaním technických a iných príslušných informácií, ktoré má k dispozícii na základe uverejnených materiálov, najmä patentov a zverejnených prihlášok.

Medzinárodný úrad môže poskytovať tieto informačné služby buď priamo, alebo prostredníctvom jedného alebo niekoľkých orgánov pre medzinárodnú rešerš alebo iných národných alebo medzinárodných špecializovaných inštitúcií, s ktorými môže uzavrieť zmluvy.

Informačné služby sa uskutočňujú tak, aby umožňovali najmä tým zmluvným štátom, ktoré patria k rozvojovým krajinám, získanie technických poznatkov a techniky včítane existujúceho zverejneného „know-how“.

Informačné služby sa poskytujú vládam zmluvných štátov, ich občanom a osobám, ktoré v nich majú pobyt. Zhromaždenie môže rozhodnúť o poskytovaní týchto služieb nad tento rámec.

(5)

V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a v medziach ním určených rozhodnutím pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie na ten účel zriadiť.

Ak to považuje za potrebné, odporučí Zhromaždenie ďalšie spôsoby získavania prostriedkov okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku (5).

Zhromaždenie vytvorí výbor pre technickú pomoc (nazývaný v tomto článku „výbor“).

(2)

(3)

Pre financovanie projektov podľa tohto článku sa bude Medzinárodný úrad usilovať o uzavretie zmlúv jednak s medzinárodnými finančnými organizáciami a medzivládnymi organizáciami, najmä s Organizáciou Spojených národov, agentúrami Spojených národov a so špecializovanými inštitúciami Spojených národov, ktoré sa zaoberajú technickou pomocou, jednak s vládami štátov, ktoré technickú pomoc dostávajú.

V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a v medziach ním určených rozhodnutiami tých pracovných skupín, ktoré Zhromaždenie na ten účel zriaďuje.

Ustanovenia tejto hlavy sa nedotýkajú finančných ustanovení obsiahnutých v ostatných hlavách tejto Zmluvy. Tieto ustanovenia nemožno použiť pre túto hlavu ani pre jej vykonanie.

(1)

(2)

Delegát môže zastupovať iba jeden štát a hlasovať len v jeho mene.

Každý zmluvný štát má jeden zmluvný hlas.

(5)

(6)

Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa výlučne týkajú štátov viazaných ustanoveniami hlavy II, každá zmienka o zmluvných štátoch urobená v odsekoch (4), (5) a (6) sa vzťahuje len na štáty viazané ustanoveniami hlavy II.

Každá medzivládna organizácia určená za orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum má na schôdzach Zhromaždenia právo účasti ako pozorovateľ.

Len čo počet zmluvných štátov prekročí štyridsať, Zhromaždenie zriadi výkonný výbor. Každá zmienka o výkonnom výbore v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise sa uplatní, len pokiaľ bol už výbor zriadený.

Až do zriadenia výkonného výboru Zhromaždenie schvaľuje v medziach plánu a dvojročného rozpočtu ročné plány a ročné rozpočty pripravené generálnym riaditeľom.

(11)

Zhromaždenia prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.

Len čo zhromaždenie zriadi výkonný výbor, riadi sa tento výbor ďalej uvedenými ustanoveniami.

(2)

Počet štátov, ktoré sú členmi výkonného výboru, zodpovedá štvrtine počtu štátov, ktoré sú členmi Zhromaždenia. Pri určovaní počtu miest sa zvyšok, ktorý zostáva po vydelení štyrmi, neberie do úvahy.

Pri voľbe členov výkonného výboru prihliada Zhromaždenie na spravodlivé zemepisné rozdelenie.

(5)

(6)

(7)

(8)

Zmluvné štáty, ktoré nie sú členmi výkonného výboru, majú právo účasti na jeho zasadaní ako pozorovatelia, rovnako ako všetky medzivládne organizácie určené za orgán pre medzinárodnú rešerš, alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Výkonný výbor prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.

Administratívne úlohy, ktoré sa týkajú Únie, vykonáva Medzinárodný úrad.

Medzinárodný úrad zabezpečuje sekretariát pre rôzne orgány Únie.

Generálny riaditeľ je vedúci funkcionár Únie a zastupuje Úniu navonok.

Medzinárodný úrad vydáva Vestník a iné publikácie uvedené vo Vykonávacom predpise alebo vyžiadané Zhromaždením.

Vo Vykonávacom predpise sa ustanovuje, aké služby sú povinné poskytovať národné úrady Medzinárodnému úradu a orgánom pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum pri plnení ich úloh podľa Zmluvy.

Generálny riaditeľ a člen aparátu ním určený sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na všetkých zasadaniach Zhromaždenia, výkonného výboru alebo iného výboru alebo pracovnej skupiny zriadenej podľa Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu. Generálny riaditeľ alebo ním určený člen aparátu je z úradnej povinnosti tajomníkom týchto orgánov.

(7)

Zhromaždenie zriadi výbor pre technickú spoluprácu (v tomto článku ďalej len „výbor“).

(2)

Cieľom výboru je prispievať radami a odporúčaniami:

Každý zmluvný štát a každá zainteresovaná medzinárodná organizácia sa môže obrátiť písomne na výbor s otázkami, ktoré prislúchajú do právomoci výboru.

Výbor sa môže so svojou radou alebo odporúčaním obrátiť na generálneho riaditeľa alebo jeho prostredníctvom na Zhromaždenie, výkonný výbor, na všetky alebo niektoré orgány pre medzinárodnú rešerš a pre medzinárodný predbežný prieskum a na všetky alebo niektoré prijímacie úrady.

(6)

Do zriadenia výkonného výboru sa odkaz na výkonný výbor v odseku (6) považuje za odkaz na Zhromaždenie.

Postup výboru sa v podrobnostiach riadi rozhodnutiami Zhromaždenia.

(1)

Rozpočet Únie sa zostavuje so zreteľom na požiadavky koordinácie s rozpočtami ostatných únií riadených Organizáciou.

S výhradou ustanovenia odseku (5) je rozpočet Únie financovaný z týchto zdrojov:

Výška poplatkov a dávok, ktoré patria Medzinárodnému úradu, a ceny za jeho publikácie sa určia tak, aby za normálnych okolností postačili na krytie všetkých výdavkov Medzinárodného úradu spojených so správou tejto Zmluvy.

(5)

Ak k prijatiu rozpočtu nedôjde pred začiatkom nového finančného obdobia, zostane v tej istej výške ako rozpočet predchádzajúceho roka, ako je ustanovené vo finančných predpisoch.

(7)

(8)

Revíziu účtov vykonáva jeden alebo viac zmluvných štátov alebo externých revízorov, ako je ustanovené vo finančných predpisoch. Určí ich s ich súhlasom Zhromaždenie.

Vykonávací predpis pripojený k Zmluve obsahuje pravidlá:

(2)

(3)

Vykonávací predpis ustanovuje, že generálny riaditeľ vydá pod dohľadom Zhromaždenia Administratívne smernice.

V prípade rozporu medzi ustanoveniami Zmluvy a ustanoveniami Vykonávacieho predpisu má znenie Zmluvy prednosť.

S výhradou článku 64 (5) môže každý spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi, ktorý sa týka výkladu alebo aplikácie Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu a ktorý nebol vybavený zmierom, predložiť jeden z týchto štátov na Medzinárodnom súdnom dvore ako návrh podľa poriadku tohto súdu, ibaže sa tieto štáty dohodnú na inom spôsobe riešenia. Zmluvný štát, ktorý spor predkladá súdu, bude o tom informovať Medzinárodný úrad. Medzinárodný úrad upozorní na túto záležitosť ostatné zmluvné štáty.

Zmluvu možno periodicky revidovať na osobitnej konferencii zmluvných štátov.

O zvolení revíznej konferencie rozhodne Zhromaždenie.

Medzivládna organizácia určená ako orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum má právo účasti na revíznej konferencii ako pozorovateľ.

Články 53 (5), (9) a (11), 54, 55 (4) až (8), 56 a 57 môže zmeniť buď revízna konferencia, alebo sa môžu zmeniť podľa ustanovení článku 61.

(1)

(2)

(3)

Každý štát, ktorý je členom Medzinárodnej Únie na ochranu priemyselného vlastníctva, sa môže stať členom tejto Zmluvy:

Listiny o ratifikácii alebo o prístupe sa uložia u generálneho riaditeľa.

Ustanovenia článku 24 Stockholmského znenia Parížskeho Dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platia aj pre túto Zmluvu.

Odsek (3) nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že obsahuje uznanie alebo tichý súhlas zmluvného štátu s faktickou situáciou na území, na ktorom Zmluvu aplikuje iný zmluvný štát v dôsledku uvedeného článku.

(1)

S výhradou odseku (3) je pre každý štát, ktorý sa nestal členom Zmluvy v okamihu, keď nadobudla účinnosť podľa ustanovenia odseku (1), táto Zmluva záväzná tri mesiace po tom, čo uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prístupe.

Ustanovenia hlavy II a zodpovedajúce pravidlá Vykonávacieho predpisu pripojeného k Zmluve sa však použijú až po dátume, keď tri štáty, z ktorých každý spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v odseku (1), sa stanú členmi tejto Zmluvy bez toho, aby podľa ustanovenia článku 64 (1) vyhlásili, že nechcú byť viazané ustanoveniami hlavy II. Tento dátum však nemôže predchádzať prvotné nadobudnutie účinnosti podľa odseku (1).

(1)

(2)

(3)

(4)

Každý štát môže vyhlásiť, že nie je viazaný článkom 59. Pokiaľ sa týka sporov medzi zmluvným štátom, ktorý urobil také vyhlásenie, s ostatnými zmluvnými štátmi, neplatia ustanovenia článku 59.

(6)

Iné výhrady k Zmluve okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch (1) až (5), sú neprípustné.

Ak dohoda s orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum ustanovuje prechodné obmedzenie počtu alebo druhu medzinárodných prihlášok, ktoré sa tieto orgány zaväzujú vybaviť, Zhromaždenie prijme potrebné opatrenia na postupné uplatňovanie Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ ide o dané kategórie medzinárodných prihlášok. Toto opatrenie platí aj pre žiadosti o rešerš medzinárodného typu podľa článku 15 (5).

Zhromaždenie určí lehoty, od ktorých s výhradou ustanovenia odseku (1) môže podávať medzinárodné prihlášky a predkladať návrhy na medzinárodný predbežný prieskum. Tieto lehoty nesmú byť dlhšie ako šesť mesiacov od dátumu, keď Zmluva nadobudla účinnosť podľa ustanovení článku 63 (1), prípadne keď hlava II sa začala používať podľa článku 63 (3).

Každý zmluvný štát môže vypovedať Zmluvu oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.

Výpoveď nadobúda účinnosť šesť mesiacov po tom, čo oznámenie došlo generálnemu riaditeľovi. Nebudú tým dotknuté účinky medzinárodnej prihlášky vo vypovedajúcom štáte, pokiaľ sa medzinárodná prihláška podala pred uplynutím tejto šesťmesačnej lehoty alebo pokiaľ sa pred jej uplynutím urobila voľba vypovedajúceho štátu.

(1)

Zmluva je prístupná na podpis vo Washingtone do 31. decembra 1970.

Originál Zmluvy sa uloží u generálneho riaditeľa po tom, čo už nebude prístupná na podpis.

Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia Zmluvy a k nej pripojeného Vykonávacieho predpisu vládam všetkých štátov, ktoré sú členmi Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, a na požiadanie vládam iných štátov.

Generálny riaditeľ vykoná registráciu Zmluvy na sekretariáte Spojených národov.

Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia každej zmeny Zmluvy a Vykonávacieho predpisu vládam všetkých zmluvných štátov a na požiadanie aj vládam iných štátov.

Generálny riaditeľ oznámi vládam všetkých členských štátov Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva:

podpisy podľa článku 62;

uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe podľa článku 62;

dátum, keď Zmluva nadobudla účinnosť, a dátum, od ktorého sa použije hlava II podľa článku 63 (3);

vyhlásenia urobené podľa článku 64 (1) až (5);

späťvzatie vyhlásení urobené podľa článku 64 (6) (b);

výpovede, ktoré došli podľa článku 66;

vyhlásenia urobené podľa článku 31 (4).

Vo Vykonávacom predpise slovo „Zmluva“ znamená Zmluvu o patentovej spolupráci.

Vo Vykonávacom predpise slová „hlava“ a „článok“ sa vzťahujú na príslušnú hlavu a článok Zmluvy.

Ak sa použije slovo „prihlasovateľ“, znamená to tiež zástupcu a iného splnomocnenca prihlasovateľa, a to s výnimkou tých prípadov, keď z textu alebo povahy ustanovení alebo z textovej súvislosti, v ktorých je také slovo použité, jasne vyplýva opak, teda najmä v prípadoch, keď sa predpis odvoláva na pobyt alebo na štátnu príslušnosť prihlasovateľa.

Ak národné zákonodarstvo, používané prijímacím úradom alebo príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum, vyžaduje použitie pečiatky namiesto podpisu, bude pre tento úrad alebo orgán výraz „podpis“ znamenať „pečiatku“.

Tlačené formuláre poskytne prihlasovateľovi bezplatne prijímací úrad alebo Medzinárodný úrad, ak si to prijímací úrad praje.

Žiadosť musí obsahovať:

Žiadosť prípadne obsahuje:

Žiadosť môže obsahovať:

Žiadosť musí byť podpísaná.

Petit musí mať ďalej uvedený obsah, pričom sa odporúča toto jeho znenie: „Podpísaný žiada, aby táto medzinárodná prihláška bola prerokovaná podľa Zmluvy o patentovej spolupráci.“.

Názov vynálezu musí byť krátky (odporúča sa názov s dvoma až siedmimi slovami, pokiaľ je v angličtine alebo v preklade do angličtiny) a presný.

Mená fyzických osôb sa uvádzajú priezviskom a menom (menami), priezvisko sa uvádza pred menom (menami).

Názvy právnických osôb sa uvádzajú ich úplným úradným označením.

Pre každého prihlasovateľa, vynálezcu alebo zástupcu sa smie uviesť iba jedna adresa, ak však nebol ustanovený zástupca na zastupovanie prihlasovateľa alebo všetkých prihlasovateľov, pokiaľ je ich viac ako jeden, smie prihlasovateľ, alebo ak je viac prihlasovateľov, spoločný splnomocnenec, uviesť navyše k akejkoľvek inej adrese uvedenej v žiadosti ešte aj adresu, na ktorú sa majú zasielať oznámenia.

V žiadosti sa musí uviesť meno, adresa, štátna príslušnosť a sídlo prihlasovateľa alebo každého prihlasovateľa, ak ich je viac.

Štátna príslušnosť prihlasovateľa sa musí uviesť názvom štátu, ktorého je príslušníkom.

Sídlo prihlasovateľa sa musí uviesť názvom štátu, na ktorého území má pobyt.

V prípade uplatnenia pravidla 4.1 (a) (v) musí žiadosť obsahovať meno a adresu vynálezcu alebo každého vynálezcu, ak je ich viac.

Ak je prihlasovateľ vynálezcom, musí žiadosť obsahovať namiesto údaja uvedeného v odseku (a) oznámenie v tomto smere.

V žiadosti možno pre rôzne určené štáty uviesť rôzne osoby ako vynálezcov vtedy, ak sú v tomto smere požiadavky obsiahnuté v národnom zákonodarstve určených štátov rôzne. V takom prípade bude žiadosť obsahovať osobitné vyhlásenie pre každý určený štát alebo skupinu štátov, v ktorom sa jedna alebo niekoľko osôb, prípadne tá istá osoba alebo tie isté osoby považujú za vynálezcov.

Ak sú ustanovení zástupcovia, uvedie sa to v žiadosti a súčasne sa uvedú ich mená a adresy.

Vyhlásenie uvedené v článku 8 (1) sa uvedie v žiadosti; pozostáva z vyhlásenia o tom, že sa uplatňuje priorita z prvšej prihlášky, a musí obsahovať:

Ak číslo prvšej prihlášky nie je uvedené v žiadosti, alebo prihlasovateľ ho oznámi Medzinárodnému úradu alebo prijímaciemu úradu pred uplynutím 16 mesiacov od dátumu priority, budú to všetky určené úrady považovať za včasné oznámenie.

Ak dátum podania prvšej prihlášky, ktorý je uvedený v žiadosti, nespadá do obdobia 1 roka pred dátumom medzinárodného podania, prijímací úrad, alebo ak to prijímací úrad opomenie urobiť, Medzinárodný úrad vyzve prihlasovateľa, aby požiadal buď o zrušenie vyhlásenia urobeného podľa článku 8 (1), alebo ak dátum prvšej prihlášky bol vyznačený chybne, o opravu uvedeného dátumu. Ak prihlasovateľ nevyhovie do jedného mesiaca od dátumu výzvy, vyhlásenie urobené podľa článku 8 (1) bude zrušené z úradnej moci.

Ak sa uplatňujú priority z niekoľkých prvších prihlášok, platia pre každú z nich ustanovenia odsekov (a) až (d).

Ak si prihlasovateľ praje, aby sa jeho medzinárodná prihláška v niektorom určenom štáte prerokúvala nie ako prihláška patentu, ale ako prihláška na niektorý iný druh ochrany uvedený v článku 43, musí to uviesť v žiadosti. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).

V prípade uvedenom v článku 44 prihlasovateľ uvedie oba druhy ochrany, a ak požaduje jeden z dvoch druhov ochrany prednostne, uvedie aj to, ktorý druh ochrany považuje za prednostný a ktorý za podporný.

Ak si prihlasovateľ praje, aby sa jeho medzinárodná prihláška prerokúvala v niektorom z určených štátov ako prihláška o dodatkový patent alebo dodatkové osvedčenie, dodatkové autorské osvedčenie na vynález alebo dodatkové osvedčenie na úžitkový vzor, musí uviesť základnú prihlášku alebo základný patent, základné autorské osvedčenie na vynález alebo základné osvedčenie o úžitkovom vzore, na ktorý sa dodatkový patent alebo osvedčenie, dodatkové autorské osvedčenie na vynález alebo dodatkové osvedčenie o úžitkovom vzore bude vzťahovať, ak bude udelené. Na účel tohto odseku neplatí článok 2 (ii).

Ak si prihlasovateľ praje prerokovať svoju medzinárodnú prihlášku v niektorom z určených štátov vo forme prihlášky, ktorá je „pokračovaním“ alebo „čiastkovým pokračovaním“ prvšej prihlášky, musí to uviesť v žiadosti a opísať príslušnú základnú prihlášku.

Ak meno alebo adresa nie sú napísané latinskou abecedou, musia sa takisto uviesť v latinskej abecede, a to buď v prepise, alebo v anglickom preklade. Prihlasovateľ rozhodne, ktoré slová sa len prepíšu a ktoré preložia.

Ak meno krajiny nie je napísané latinskou abecedou, musí sa takisto uviesť v anglickom jazyku.

Žiadosť nesmie obsahovať žiadne iné údaje než tie, ktoré sú uvedené v pravidlách 4.1 až 4.16, pričom Administratívne smernice môžu dovoliť, nie však nariadiť aby boli do žiadosti zahrnuté dodatkové údaje týmito predpismi vymenované.

Ak žiadosť obsahuje iné údaje než tie, ktoré sú uvedené v pravidlách 4.1 až 4.16, alebo ktoré dovoľujú podľa odseku (a) Administratívne smernice, prijímací úrad tieto dodatkové údaje vyčiarkne z úradnej moci.

Spôsob a poradie opisu uvedené v odseku (a) treba dodržať s výnimkou prípadov, keď pre povahu vynálezu by bol iný spôsob alebo iné poradie lepšie pre porozumenie a hospodárnejšie vysvetlenie.

S výhradou ustanovenia odseku (b) uvedie sa každá časť spomenutá v odseku (a) vhodným nadpisom v súlade s odporúčaním obsiahnutým v Administratívnych smerniciach.

Počet nárokov musí byť primeraný povahe prihláseného vynálezu.

Ak je nárokov niekoľko, musia byť číslované za sebou arabskými číslicami.

Spôsob číslovania v tých prípadoch, keď dochádza k úprave nárokov, sa spravuje Administratívnymi smernicami.

Nároky sa nesmú, s výnimkou prípadov, kde je to nevyhnutne potrebné, opierať, pokiaľ ide o technické znaky vynálezu, o odkazy na opis alebo výkresy. Najmä sa nesmú opierať o také odkazy, ako je napríklad: „ako je opísané v časti ... opisu“ alebo „ako je znázornené na obrázku ... výkresov“.

V tých prípadoch, keď medzinárodná prihláška obsahuje výkresy, dáva sa prednosť tomu, aby technické znaky v nárokoch sprevádzali vzťahové značky, ktoré sa ich týkajú. Ak sa použijú, dáva sa prednosť tomu, aby boli v zátvorkách. Ak použitie vzťahových značiek nijako zvlášť neuľahčuje rýchlejšie pochopenie nároku, potom sa nepoužijú. Vzťahové značky môže určený úrad na účely zverejnenia týmto úradom vypustiť.

Definícia predmetu, o ktorého ochranu sa žiada, pozostáva z technických znakov vynálezu.

Ak je to vhodné, musia nároky obsahovať:

Tam, kde národné zákonodarstvo určeného štátu nevyžaduje, aby boli nároky zostavené spôsobom uvedeným v odseku (b), nebude mať opomenutie uvedeného spôsobu zostavenia nárokov žiadne následky pre tento štát za predpokladu, že skutočne použitý spôsob zostavenia nárokov je v súlade s požiadavkami národného zákonodarstva tohto štátu.

Každý nárok, ktorý obsahuje všetky znaky jedného alebo viacerých ostatných nárokov (nárok v závislej forme, tu uvádzaný ako „závislý nárok“), musí obsahovať odvolanie, pokiaľ možno na začiatku, na iný nárok alebo na iné nároky a potom musí uviesť ďalšie nárokované znaky. Každý závislý nárok, ktorý sa odvoláva na viac než jeden z ostatných nárokov („viacnásobne závislý nárok“) sa smie odvolávať na tieto nároky iba alternatívne. Viacnásobne závislé nároky nesmú slúžiť ako podklad pre iné viacnásobne závislé nároky. Ak národné zákonodarstvo národného úradu, ktorý koná ako orgán pre medzinárodnú rešerš, neumožňuje, aby viacnásobne závislé nároky boli zostavené spôsobom odlišným od toho, ktorý je uvedený vo dvoch predchádzajúcich vetách, potom opomenutie zostaviť nároky takým spôsobom môže viesť k ich označeniu v medzinárodnej rešeršovej správe podľa článku 17 (2) (b). Skutočnosť, že nároky nie sú zostavené uvedeným spôsobom, nemá v určenom štáte následky, pokiaľ boli nároky zostavené v súlade s národným zákonodarstvom tohto štátu.

Každý závislý nárok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval všetky obmedzenia obsiahnuté v nároku, na ktorý sa odvoláva. Viacnásobne závislý nárok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval všetky obmedzenia obsiahnuté v tom konkrétnom nároku, v súvislosti s ktorým je práve zamýšľaný.

Všetky závislé nároky, ktoré sa odvolávajú na jediný predchádzajúci nárok, a všetky závislé nároky, ktoré sa odvolávajú na niekoľko predchádzajúcich nárokov, budú podľa možnosti a čo najvhodnejšie zlúčené do skupín.

Každý určený štát, v ktorom sa žiada o udelenie úžitkového vzoru na základe medzinárodnej prihlášky, môže namiesto pravidiel 6.1 až 6.4 použiť vo veciach tam upravených ustanovenia svojho národného zákonodarstva o úžitkových vzoroch, pokiaľ sa konanie o medzinárodnej prihláške začalo v tomto štáte, a za predpokladu, že sa prihlasovateľovi poskytnú aspoň dva mesiace od uplynutia lehoty podľa článku 22 na prispôsobenie prihlášky požiadavkám národného zákonodarstva.

Technologické schémy a diagramy sa považujú za výkresy.

Lehota uvedená v článku 7 (2) (ii) musí zodpovedať okolnostiam daného prípadu a nesmie byť kratšia ako 2 mesiace od dátumu písomnej výzvy, v ktorej sa žiada o predloženie výkresov alebo dodatkových výkresov podľa uvedeného ustanovenia.

Anotácia musí obsahovať:

Anotácia musí byť taká stručná, ako to dovoľuje podstata vynálezu (pokiaľ možno 50 až 150 slov, ak je v angličtine alebo preložená do angličtiny).

Anotácia nesmie obsahovať údaje o tvrdených výhodách alebo hodnote prihláseného vynálezu ani o jeho uvažovanej upotrebiteľnosti.

Každý podstatný technický znak uvedený v anotácii a zobrazený na výkrese medzinárodnej prihlášky musí byť doplnený vzťahovou značkou umiestnenou v zátvorkách.

Ak prihlasovateľ opomenie urobiť návrh podľa pravidla 3.3 (a) (iii) alebo ak orgán pre medzinárodnú rešerš uzná, že vynález by lepšie charakterizoval iný obrázok alebo obrázky než ten alebo tie, ktoré navrhuje prihlasovateľ, potom označí, s výhradou ustanovenia článku (b), ten obrázok alebo tie obrázky, ktoré sa pripoja k anotácii, až ju Medzinárodný úrad zverejní. V takom prípade sa k anotácii pripojí obrázok alebo obrázky označené orgánom povereným medzinárodnou rešeršou. Inak sa k anotácii pripojí len, s výhradou článku (b), obrázok alebo obrázky navrhnuté prihlasovateľom.

Pokiaľ orgán poverený medzinárodnou rešeršou uzná, že na pochopenie anotácie sa nehodí žiadny obrázok výkresov, oznámi to Medzinárodnému úradu. V takom prípade sa k anotácii pri zverejnení Medzinárodným úradom nepripojí žiadny obrázok, aj keď prihlasovateľ urobil návrh podľa pravidla 3.3 (a) (iii).

Anotácia sa formuluje tak, aby mohla účinne slúžiť ako orientačná pomôcka na účely rešerše v príslušnom odvetví techniky, najmä aby napomáhala vedcom, inžinierom alebo výskumným pracovníkom zistiť, či treba študovať celú medzinárodnú prihlášku.

výrazy alebo výkresy, ktoré odporujú dobrým mravom;

výrazy alebo výkresy, ktoré sa priečia verejnému poriadku;

hanlivé údaje o výrobkoch alebo postupoch akejkoľvek inej osoby než prihlasovateľa alebo o výhodách a hodnote prihlášok alebo patentov takej osoby (jednoduché porovnanie so súčasným stavom techniky nie je samo osebe hanlivé);

akékoľvek vyhlásenia alebo iné veci, ktoré sú vzhľadom na okolnosti zrejme bezvýznamné alebo nepotrebné.

Prijímací úrad a orgán pre medzinárodnú rešerš môžu urobiť pripomienku, že medzinárodná prihláška nie je v súlade s pravidlom 9.1, a môžu navrhnúť prihlasovateľovi, aby dobrovoľne urobil príslušné opravy medzinárodnej prihlášky. Ak pripomienku urobil prijímací úrad, informuje o tom príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš a Medzinárodný úrad; ak ju urobil orgán pre medzinárodnú rešerš, informuje o tom prijímací úrad a Medzinárodný úrad.

„Hanlivé údaje“ uvedené v článku 21 (6) majú význam vymedzený pravidlom 9.1 (iii).

Jednotky váh a mier musia byť vyjadrené v metrickej sústave, prípadne aj v metrickej sústave, ak sú najprv vyjadrené v inej sústave.

Teploty musia byť vyjadrené v stupňoch Celzia, prípadne aj v stupňoch Celzia, ak sú najprv vyjadrené inak.

zrušené

Pre údaje o teple, energii, svetle, zvuku a magnetizme, ako aj pre matematické vzorce a elektrické jednotky sa musia dodržať zásady medzinárodnej praxe; pre chemické vzorce sa použijú symboly, atómové hmotnosti a molekulárne vzorce používané všeobecne.

Všeobecne sa používajú iba také technické výrazy, značky a symboly, ktoré sú v odbore všeobecne zavedené.

Ak je medzinárodná prihláška alebo jej preklad v angličtine alebo v japončine, začiatok každého desatinného zlomku sa označuje bodkou; ak je medzinárodná prihláška alebo jej preklad v inom jazyku než v angličtine alebo japončine, označuje sa čiarkou.

V celej medzinárodnej prihláške sa dôsledne používa zvolená terminológia a značky.

S výhradou ustanovenia odseku (b) sa podávajú medzinárodné prihlášky a každý z dokladov uvedených v kontrolnom zozname (pravidlo 3.3 (a) (ii)) v jednom vyhotovení.

Každý prijímací úrad môže požadovať, aby medzinárodná prihláška a každý doklad uvedený v kontrolnom zozname (pravidlo 3.3 (a) (ii)), s výnimkou potvrdenia o zaplatení poplatkov alebo šeku na zaplatenie poplatkov, boli podané vo dvoch alebo troch vyhotoveniach. V takom prípade je prijímací úrad zodpovedný za overenie toho, že druhé a tretie vyhotovenie je zhodné s archívnym vyhotovením.

Všetky časti medzinárodnej prihlášky (t. j. žiadosť, opis, nároky, výkresy a anotácia) musia byť predložené tak, aby ich bolo možno priamo fotograficky, elektrostaticky, ofsetovou tlačou a mikrofilmom reprodukovať v akomkoľvek počte kópií.

Všetky listy musia byť bez záhybov a trhlín; nesmú byť preložené.

Používa sa iba jedna strana každého listu.

S výhradou pravidla 11.10 (d) a pravidla 11.13 (j) sa každý list použije v zvislej polohe (t. j. kratšie strany hore a dole).

Všetky časti medzinárodnej prihlášky musia byť na papieri, ktorý je ohybný, silný, biely, hladký, nelesklý a trvanlivý.

Každá časť medzinárodnej prihlášky (žiadosť, opis, nároky, anotácia) sa začína na novom liste.

Všetky listy medzinárodnej prihlášky sa spoja tak, aby sa pri štúdiu mohli ľahko obracať, aby sa dali ľahko rozpojiť a zase zložiť dohromady v tých prípadoch, keď boli oddelené na reprodukčné účely.

Rozmery listov musia zodpovedať formátu A4 (29,7 cm x 21 cm). Každý prijímací úrad však môže prijať medzinárodné prihlášky na listoch iných rozmerov za predpokladu, že archívne vyhotovenie odovzdávané Medzinárodnému úradu a rešeršové vyhotovenie, ak to žiada príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš, budú na formáte A4.

Odporúčané maximálne okraje uvedené v odseku (a) sú tieto:

Na listoch s výkresmi nesmie byť použiteľná plocha väčšia ako 26,2 cm x 17,00 cm. Listy nesmú mať okolo použiteľnej alebo použitej plochy rámček. Minimálne okraje sú tieto:

Okraje uvedené v odsekoch (a) až (c) sa týkajú listov formátu A4. Aj keď prijímací úrad prijíma iné formáty, musí archívne vyhotovenie formátu A4 a v danom prípade aj rešeršové vyhotovenie formátu A4 zachovávať uvedené okraje.

Všetky listy, ktoré obsahuje medzinárodná prihláška, musia byť číslované za sebou arabskými číslicami,

Naliehavo sa odporúča číslovať každý piaty riadok každého listu opisu a každého listu nárokov.

Žiadosť, opis, nároky a anotácia sa píšu strojom alebo sa tlačia.

V prípade potreby možno napísať rukou alebo nakresliť iba grafické symboly a znaky, chemické alebo matematické vzorce a niektoré znaky v japončine.

Strojopis má medziriadkovú medzeru 1 1/2.

Všetky textové časti musia byť napísané takým písmom, pri ktorom sú veľké písmená vysoké najmenej 0,21 cm, čiernou nezmazateľnou farbou a tak, aby boli splnené požiadavky uvedené v pravidle 11.2.

Údaje uvedené o medzerách a o rozmeroch písmen v odsekoch (c) a (d) sa nevzťahujú na texty písané v japončine.

V žiadosti, opise, nárokoch a anotácii nesmú byť výkresy.

V opise, nárokoch a anotácii smú byť chemické a matematické vzorce.

V opise a v anotácii smú byť tabuľky; nárok smie obsahovať tabuľky iba vtedy, ak je to vzhľadom na predmet tohto nároku vhodné.

Výkresy nesmú obsahovať texty, iba jednotlivé slovo alebo jednotlivé slová, ak je to úplne nevyhnutné, napr. slovo ako: „voda“, „para“, „otvorené“, „zatvorené“, „rez AB“. Pri elektrických obvodoch, blokových schémach a technologických diagramoch môžu byť len krátke heslá nevyhnutne potrebné pre porozumenie.

Všetky použité slová musia byť umiestnené tak, aby sa mohli pri preklade prelepiť bez porušenia niektorej čiary výkresov.

Na listoch sa nesmie nadmerne mazať, listy nesmú obsahovať prepisy, preklepy alebo vsuvky medzi riadkami. Porušenie tohto pravidla možno prejsť len vtedy, pokiaľ nie je sporná pôvodnosť obsahu a ohrozená požiadavka dobrej reprodukcie.

Výkresy musia byť vyhotovené trvanlivými, čiernymi, dostatočne sýtymi a tmavými, rovnako hrubými a dobre ohraničenými čiarami a ťahmi bez použitia farieb.

Rezy musia byť opatrené obvyklým šrafovaním, ktoré nesmie brániť ľahkej čitateľnosti vzťahových značiek a vynášacích čiar.

Mierka výkresov a zreteľnosti ich grafického vyhotovenia musia byť také, aby sa aj pri fotografickej reprodukcii s lineárnym zmenšením na dve tretiny dali bez ťažkostí rozoznať všetky detaily.

Ak sa vo výnimočných prípadoch na výkresoch uvedie mierka, musí sa znázorniť graficky.

Všetky číslice, písmená a vynášacie čiary obsiahnuté vo výkrese musia byť jednoduché a jasné. V spojení s číslicami a písmenami sa nesmú používať zátvorky, krúžky alebo úvodzovky.

Všetky čiary výkresov sa musia riadne nakresliť rysovacími pomôckami.

Každý prvok určitého obrázku musí byť úmerný ostatným prvkom obrázku, ibaže použitie rôznych mierok je nevyhnutné pre jasnosť obrázku.

Výška číslic a písmen nesmie byť nižšia ako 0,32 cm. Pre legendu výkresov sa použije latinská abeceda, a kde je to obvyklé, grécka abeceda.

Jeden list výkresu smie obsahovať niekoľko obrázkov. Ak obrázky na dvoch alebo viacerých listoch tvoria v skutočnosti jediný úplný obrázok, musia byť usporiadané tak, aby sa dal kompletný obrázok zostaviť bez zakrytia niektorej časti obrázkov na rôznych listoch.

Jednotlivé obrázky sa na liste alebo na listoch zostavia tak, aby sa neplytvalo miestom, najlepšie v kolmej polohe a vzájomne zreteľne oddelene. Pokiaľ nie sú obrázky v kolmej polohe, musia byť umiestnené vodorovne tak, aby ich horná časť bola na ľavej strane listu.

Nezávisle od očíslovania listov musia sa jednotlivé obrázky číslovať za sebou arabskými číslami.

Vzťahové značky, neuvedené v opise nesmú byť na výkresoch a naopak.

Vzťahové značky toho istého prvku musia byť zhodné v celej medzinárodnej prihláške.

Ak výkresy obsahujú veľký počet vzťahových značiek, dôrazne sa odporúča pripojiť osobitný list so zoznamom všetkých vzťahových značiek a prvkov nimi označených.

Pravidlá 10 a 11.1 až 11.13 sa takisto vzťahujú na každý doklad, napríklad opravené stránky a upravené nároky, predložený po podaní medzinárodnej prihlášky.

Každá medzinárodná prihláška musí byť podaná v jazyku alebo v jednom z jazykov, ktorý ustanovuje dohoda uzavretá medzi Medzinárodným úradom a orgánom pre medzinárodnú rešerš príslušným pre medzinárodnú rešerš tejto prihlášky, s tým, že ak dohoda ustanovuje niekoľko jazykov, prijímací úrad môže predpísať z ustanovených jazykov ten jazyk alebo tie jazyky, v ktorom alebo v jednom z ktorých musí byť prihláška podaná.

Pokiaľ je úradným jazykom prijímacieho úradu jeden z jazykov spomenutých v pravidle 48.3 (a), ale je to jazyk neuvedený v dohode podľa odseku (a), medzinárodnú prihlášku možno s výhradou odseku (d) podať v tomto úradnom jazyku. Ak sa medzinárodná prihláška podá v tomto úradnom jazyku, musí sa na vyhotovenie rešerše, odovzdané orgánu pre medzinárodnú rešerš podľa pravidla 23.1, pripojiť preklad do jazyka alebo do jedného z jazykov uvedených v dohode spomenutej v odseku (a). Za spracovanie tohto prekladu bude zodpovedať prijímací úrad.

Odsek (c) platí len vtedy, ak úrad pre medzinárodnú rešerš vyhlási v oznámení adresovanom Medzinárodnému úradu, že súhlasí s vykonávaním rešerší týkajúcich sa medzinárodných prihlášok, a to na základe prekladu opísaného v odseku (c).

Medzinárodná prihláška smie obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov vzájomne spojených tak, že tvoria jedinú všeobecnú vynálezcovskú myšlienku („požiadavka jednotnosti vynálezu“).

S výhradou pravidla 13.1 možno do jedinej medzinárodnej prihlášky zahrnúť rozumný počet závislých nárokov pre ochranu osobitných vyhotovení vynálezu, ktorý je predmetom nezávislého nároku, a to aj vtedy, keď znaky jednotlivého závislého nároku možno považovať samé osebe za vynález.

Každý určený štát, v ktorom sa žiada o udelenie úžitkového vzoru na základe medzinárodnej prihlášky, môže namiesto pravidiel 13.1 až 13.4 použiť vo veciach tam upravených ustanovenia svojho národného zákonodarstva o úžitkových vzoroch, pokiaľ sa konanie o medzinárodnej prihláške začalo v tomto štáte, a za predpokladu, že prihlasovateľovi sa poskytnú aspoň dva mesiace od uplynutia lehoty podľa článku 22 na prispôsobenie prihlášky požiadavkám národného zákonodarstva.

Na účely tohto pravidla sa výrazom „odkaz na uložený mikroorganizmus“ rozumejú údaje medzinárodnéj prihlášky o uložení mikroorganizmu na ukladacom orgáne alebo o mikroorganizme takto uloženom.

Každý odkaz na uložený mikroorganizmus sa robí podľa tohto pravidla. Tento spôsob sa považuje za vyhovujúci požiadavkám národného zákonodarstva každého určeného štátu.

Odkaz na deponovaný mikroorganizmus udáva:

Opomenutie odkazu na uložený mikroorganizmus alebo opomenutie niektorého údaja podľa odseku (a) v odkaze na deponovaný mikroorganizmus nebude mať žiadny následok v tom určenom štáte, ktorého národné zákonodarstvo taký odkaz alebo údaj v národnej prihláške nevyžaduje.

Ak niektorý údaj podľa pravidla 13 bis 3 (a) nie je obsiahnutý v odkaze na uložený mikroorganizmus pri podaní medzinárodnej prihlášky, ale prihlasovateľ ho poskytne Medzinárodnému úradu v lehote 16 mesiacov od dátumu priority, každý určený úrad bude považovať taký údaj za poskytnutý včas, ibaže národné zákonodarstvo požaduje poskytnutie takého údaja, pokiaľ ide o národnú prihlášku, skôr a táto požiadavka bola podľa pravidla 13 bis 7 (a) (ii) oznámená Medzinárodnému úradu, pričom Medzinárodný úrad podľa pravidla 13 bis 7 (c) túto požiadavku uverejnil vo Vestníku najmenej dva mesiace pred podaním medzinárodnej prihlášky. Ak však prihlasovateľ žiada predčasné zverejnenie podľa článku 12.(2) (b), každý určený úrad môže považovať každý údaj neposkytnutý v dobe podania žiadosti o predčasné zverejnenie za údaj, ktorý sa neposkytol včas. Bez ohľadu na to, či sa lehota príslušná podľa predchádzajúcich viet dodržala alebo nie, Medzinárodný úrad oznámi prihlasovateľovi a určeným úradom dátum, kedy mu došiel nejaký údaj neobsiahnutý v medzinárodnej prihláške pri podaní. Medzinárodný úrad uvedie tento dátum v medzinárodnom zverejnení medzinárodnej prihlášky, ak sa mu údaj poskytol pred dokončením technickej prípravy medzinárodného zverejnenia.

Odkaz na uložený mikroorganizmus sa považuje za odkaz na účely všetkých určených štátov, ibaže bol výslovne urobený na účely len niektorého z určených štátov; to isté platí pre údaje uvedené v odkaze.

Odkaz na niekoľko rôznych uložení mikroorganizmu pre rôzne určené štáty je prípustný.

Každý určený úrad má právo nebrať do úvahy uloženie na inom ukladacom orgáne než na tom, ktorý tento úrad oznámil podľa pravidla 13 bis 7 (b).

Ak medzinárodná prihláška obsahuje odkaz na uložený mikroorganizmus, prihlasovateľ musí na žiadosť orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo orgánu pre mezinárodný predbežný prieskum schváliť a zabezpečiť poskytnutie vzorky tohto mikroorganizmu ukladacím orgánom uvedenému orgánu, a to za podmienky, že uvedený orgán oznámil Medzinárodnému úradu, že bude prípadne požadovať poskytnutie vzoriek a že tieto vzorky sa použijú podľa okolností prípadu iba na účely medzinárodnej rešerše alebo medzinárodného predbežného prieskumu a že toto oznámenie bolo zverejnené vo Vestníku.

Podľa článkov 23 a 40 nedôjde k poskytnutiu vzoriek uloženého mikroorganizmu, na ktorý bol urobený odkaz v medzinárodnej prihláške, pred uplynutím príslušných lehôt, po ktorých uplynutí sa môže podľa uvedených článkov začať národné konanie, ibaže s tým prihlasovateľ súhlasí. Ak však prihlasovateľ vykoná úkony uvedené v článku 22 alebo 39 po medzinárodnom zverejnení, ale pred uplynutím uvedených lehôt, môže k poskytnutiu vzoriek uloženého mikroorganizmu dôjsť po vykonaní uvedených úkonov. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia možno vzorky uloženého mikroorganizmu poskytnúť podľa ustanovení národného zákonodarstva platného pre ktorýkoľvek určený úrad v okamihu, keď podľa tohto práva nadobúda medzinárodné zverejnenie účinky povinného národného zverejnenia národnej prihlášky bez prieskumu.

Každý národný úrad môže oznámiť Medzinárodnému úradu požiadavky národného zákonodarstva v tom smere, že

Každý národný úrad oznámi Medzinárodnému úradu ukladacie orgány, na ktorých národné zákonodarstvo povoľuje ukladať mikroorganizmy na účely patentového konania pred týmto úradom, alebo skutočnosť, že národné právo neobsahuje žiadne predpisy o ukladaní alebo ho nedovoľuje.

Požiadavky, ktoré sa mu oznámili podľa ustanovenia odseku (a), a informácie, ktoré sa mu oznámili podľa ustanovenia odseku (b), uverejní Medzinárodný úrad ihneď vo Vestníku.

Každý prijímací úrad môže požadovať, aby prihlasovateľ zaplatil v jeho prospech poplatok za prijatie medzinárodnej prihlášky, odovzdanie vyhotovenia Medzinárodnému úradu a príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš a výkon všetkých ostatných úloh v súvislosti s medzinárodnou prihláškou vo svojej funkcii prijímacieho úradu („odovzdávací poplatok“).

Výšku a splatnosť prípadného odovzdávacieho poplatku určí prijímací úrad.

Výšku základného poplatku a poplatku za určenie ustanovuje sadzobník poplatkov.

Výšku základného poplatku a poplatku za určenie určí pre každý prijímací úrad, ktorý podľa pravidla 15.3 predpisuje úhradu týchto poplatkov v inej ako švajčiarskej mene, generálny riaditeľ po porade s týmto úradom, a to v mene alebo v menách určených týmto úradom („predpísaná mena“). Sumy v každej predpísanej mene budú zhruba zodpovedať sumám vo švajčiarskej mene, ako sú ustanovené sadzobníkom poplatkov. Uverejňujú sa vo Vestníku.

Ak dôjde k zmene výšky poplatkov ustanovenej sadzobníkom, zodpovedajúce sumy v predpísaných menách sa použijú odo dňa zmeny sadzobníka.

Ak sa výmenný kurz medzi švajčiarskou menou a predpísanou menou oproti poslednému použitému výmennému kurzu zmení, určí generálny riaditeľ nové sumy v predpísanej mene podľa smerníc Zhromaždenia. Novo určené sumy sa použijú po uplynutí dvoch mesiacov od ich uverejnenia vo Vestníku, ibaže sa príslušný úrad s generálnym riaditeľom dohodne na kratšej lehote, v tomto prípade príslušný úrad používa spomenuté sumy už od dohodnutého dátumu.

Medzinárodný poplatok sa musí zaplatiť v mene alebo v menách predpísaných prijímacím úradom, pričom sa rozumie, že pri prevode v prospech Medzinárodného úradu bude prevádzaná suma voľne zameniteľná na švajčiarsku menu.

Základný poplatok je splatný do jedného mesiaca od dátumu, keď medzinárodná prihláška došla.

Poplatok za určenie je splatný:

Pokiaľ sa základný poplatok alebo poplatok za určenie platí po dátume, keď medzinárodná prihláška došla, a pokiaľ je suma tohto poplatku v mene, v ktorej je splatná, k dátumu platby vyššia („vyššia suma“) než k dátumu, keď medzinárodná prihláška došla („nižšia suma“)

Každý orgán pre medzinárodnú rešerš môže požadovať, aby prihlasovateľ v jeho prospech zaplatil poplatok za vykonanie medzinárodnej rešerše a výkon všetkých ďalších úloh, ktorými je orgán pre medzinárodnú rešerš poverený podľa ustanovení Zmluvy a Vykonávacieho predpisu („rešeršový poplatok“).

Rešeršový poplatok vyberá prijímací úrad. Poplatok je splatný v mene alebo v menách predpísaných týmto úradom („mena prijímacieho úradu“), pričom ak mena prijímacieho úradu nie je menou alebo menami, v ktorej alebo v ktorých orgán pre medzinárodnú rešerš určil tento poplatok („určená mena alebo určené meny“), musí byť pri prevode prijímacím úradom v prospech orgánu pre medzinárodnú rešerš voľne zameniteľná na menu štátu, v ktorom má tento orgán svoje sídlo („mena sídla“). Výšku rešeršového poplatku v mene prijímacieho úradu, ak je iná než určená mena alebo určené meny, určí generálny riaditeľ po porade s týmto úradom. Takto určené sumy budú zhruba zodpovedať sumám určeným orgánom pre medzinárodnú rešerš v mene sídla. Uverejňujú sa vo Vestníku.

Ak sa výška rešeršového poplatku v mene sídla zmení, budú sa zodpovedajúce sumy v menách prijímacieho úradu, pokiaľ sú tieto meny iné než určená mena alebo určené meny, požadovať od rovnakého dátumu, ako zmenené sumy v mene sídla.

Ak sa výmenný kurz medzi menou sídla a menou prijímacieho úradu, pokiaľ je iná než určená mena alebo určené meny, oproti poslednému použitému výmennému kurzu zmení, určí generálny riaditeľ nové sumy v mene príslušného prijímacieho úradu podľa smerníc Zhromaždenia. Novourčené sumy sa použijú po uplynutí dvoch mesiacov od ich uverejnenia vo Vestníku, ibaže sa príslušný úrad s generálnym riaditeľom dohodne o kratšej lehote, v tomto prípade príslušný úrad používa spomenuté sumy už od dohodnutého dátumu.

Tam, kde je pri platení rešeršového poplatku v mene prijímacieho úradu, pokiaľ je to iná než určená mena alebo určené meny, suma skutočne došlá orgánu pre medzinárodnú rešerš v mene sídla nižšia než suma ním určená, uhradí orgánu pre medzinárodnú rešerš rozdiel Medzinárodný úrad, zatiaľ čo, ak bude suma skutočne došlá vyššia, bude rozdiel patriť Medzinárodnému úradu.

Pokiaľ ide o splatnosť rešeršového poplatku, platia ustanovenia pravidla 15.4 o základnom poplatku.

Ak sa v medzinárodnej prihláške uplatňuje priorita z prvšej medzinárodnej prihlášky, ktorá bola predmetom medzinárodnej rešerše na rovnakom orgáne pre medzinárodnú rešerš, vráti tento orgán rešeršový poplatok zaplatený v súvislosti s neskoršou medzinárodnou prihláškou v rozsahu a za podmienok uvedených v dohode podľa článku 16 (3) (b), pokiaľ možno medzinárodnú rešeršovú správu pre neskoršiu prihlášku úplne alebo sčasti oprieť o výsledky medzinárodnej rešerše vykonanej pre prvšiu medzinárodnú prihlášku.

Ak sa v medzinárodnej prihláške uplatňuje priorita z prvšej národnej prihlášky podľa článku 8, musí prihlasovateľ predložiť kópiu tejto národnej prihlášky overenú úradom, na ktorom sa podala („prioritný doklad“), Medzinárodnému úradu alebo prijímaciemu úradu najneskôr do 16 mesiacov od dátumu priority alebo v prípade uvedenom v článku 23 (2) najneskôr so žiadosťou o vybavovanie alebo o prieskum prihlášky, ibaže ju predložil prijímaciemu úradu už pri podaní medzinárodnej prilášky.
Ak sa v medzinárodnej prihláške uplatňuje priorita z prvšej národnej prihlášky podľa článku 8, musí prihlasovateľ predložiť kópiu tejto národnej prihlášky overenú úradom, na ktorom sa podala („prioritný doklad“), Medzinárodnému úradu alebo prijímaciemu úradu najneskôr do 16 mesiacov od dátumu priority alebo v prípade uvedenom v článku 23 (2) najneskôr so žiadosťou o vybavovanie alebo o prieskum prihlášky, ibaže ju predložil prijímaciemu úradu už pri podaní medzinárodnej prilášky.

Ak prioritný doklad vydá prijímací úrad, prihlasovateľ môže namiesto jeho predloženia požiadať prijímací úrad, aby prioritný doklad odovzdal Medzinárodnému úradu. Žiadosť sa podáva najneskôr pred uplynutím lehoty spomenutej v odseku (a) a prijímací úrad ju môže podrobiť poplatku.

Ak nie sú splnené požiadavky aspoň jedného z predchádzajúcich odsekov, žiadny určený štát nemusí brať uplatnenú prioritu do úvahy.

Na osobitnú žiadosť určeného úradu mu dodá Medzinárodný úrad urýchlene, nie však pred uplynutím lehoty ustanovenej v pravidle 17.1 (a), kópiu prioritného dokladu. Žiadny určený úrad nebude požadovať predloženie kópie od samotného prihlasovateľa, ibaže požaduje predloženie kópie prioritného dokladu spolu s jeho overeným prekladom. Prihlasovateľ nie je povinný predložiť určenému úradu overený preklad pred uplynutím príslušnej lehoty podľa článku 22.

Medzinárodný úrad nezverejní kópie prioritného dokladu pred medzinárodným zverejnením medzinárodnej prihlášky.

S výhradou ustanovenia odseku (b) je otázka, či prihlasovateľ má pobyt v tom zmluvnom štáte, ktorého sa dovoláva, otázkou národného zákonodarstva tohto štátu a rozhoduje ju prijímací úrad.

Držba pravej a faktickej priemyselnej alebo obchodnej firmy v zmluvnom štáte sa v každom prípade považuje za pobyt v tomto štáte.

S výhradou ustanovenia odseku (b) je otázka, či prihlasovateľ je občanom zmluvného štátu, ktorého sa dovoláva, otázkou národného zákonodarstva tohto štátu a rozhoduje ju prijímací úrad.

Právnická osoba, zriadená podľa národného zákonodarstva zmluvného štátu sa v každom prípade považuje za občana tohto štátu.

S výhradou ustanovenia odseku (b) sa medzinárodná prihláška podáva podľa voľby prihlasovateľa buď na národnom úrade zmluvného štátu, v ktorom má prihlasovateľ pobyt, resp. na úrade činnom pre taký štát, alebo na národnom úrade zmluvného štátu, ktorého je prihlasovateľ občanom, resp. na úrade činnom pre taký štát.

Každý Zmluvný štát sa môže dohodnúť s druhým zmluvným štátom alebo ktoroukoľvek medzivládnou organizáciou, že národný úrad druhého štátu alebo medzivládna organizácia bude vo všetkých alebo v niektorých veciach konať na mieste národného úradu prvého štátu ako prijímací úrad pre prihlasovateľov, ktorí sú občanmi prvého štátu alebo v ňom majú pobyt. Bez ohľadu na takú dohodu sa národný úrad prvého štátu považuje za príslušný prijímací úrad na účely článku 15 (5).

V súvislosti s každým rozhodnutím podľa článku 9 (2) vymenuje Zhromaždenie národný úrad alebo medzivládnu organizáciu, ktorá bude pôsobiť ako prijímací úrad pre prihlášky občanov štátov určených Zhromaždením, alebo osôb, ktoré v nich majú pobyt. Vymenovanie vyžaduje predchádzajúci súhlas tohto národného úradu alebo medzivládnej organizácie.

Zmluvný štát, ktorý postúpi úlohy prijímacieho úradu národnému úradu iného zmluvného štátu alebo medzivládnej organizácii, oznámi každú dohodu uzavretú podľa pravidla 19.1 (b) bez zbytočného odkladu Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad uverejní také oznámenie bez zbytočného odkladu vo Vestníku.

Miesto, kde sa na každom liste vyznačí dátum alebo číslo, ako aj ďalšiu podrobnú úpravu ustanovia Administratívne smernice.

V prípade, že všetky listy patriace k tej istej zamýšľanej medzinárodnej prihláške, nedôjdu prijímaciemu úradu ten istý deň, opraví tento úrad dátum vyznačený na žiadosti (pričom už vyznačený prvší dátum alebo dátumy zostanú čitateľné), a to tak, že uvedie deň, keď došli písomnosti dopĺňajúce medzinárodnú prihlášku, ibaže:

Každý list, ktorý dôjde potom, čo došli po prvý raz nejaké listy, označí prijímací úrad dátumom, keď došiel.

Len čo dôjdu písomnosti za účelom podania medzinárodnej prihlášky, prikročí prijímací úrad bez zbytočného odkladu k zisteniu, či písomnosti spĺňajú požiadavky článku 11 (1).

Na účely článku 11 (1) (iii) (c) stačí uviesť meno prihlasovateľa tak, aby bolo možné určiť jeho totožnosť aj vtedy, ak je jeho priezvisko chybne napísané alebo mená nie sú uvedené v plnom znení a v prípade, že ide o právnické osoby, ak je ich názov skrátený alebo neúplný.

Prijímací úrad bez odkladu oznámi prihlasovateľovi číslo medzinárodnej prihlášky a dátum medzinárodného podania. Zároveň zašle Medzinárodnému úradu odpis oznámenia zaslaného prihlasovateľovi, ibaže sa Medzinárodnému úradu podľa pravidla 22.1 (a) zároveň zasiela, alebo sa už zaslalo, archívne vyhotovenie.

Výzva na opravy podľa článku 11 (2) musí uviesť tú požiadavku podľa článku 11 (1), ktorá nebola podľa názoru prijímacieho úradu splnená.

Prijímací úrad bez odkladu odošle výzvu prihlasovateľovi a určí podľa okolností prípadu primeranú lehotu na podanie opravy. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 10 dní a dlhšia ako jeden mesiac od dátumu výzvy. Ak táto lehota uplynie po uplynutí 1 roka od dátumu podania ktorejkoľvek prihlášky, z ktorej sa uplatňuje priorita, môže prijímací úrad prihlasovateľa na túto okolnosť upozorniť.

bez odkladu oznámi prihlasovateľovi, že jeho prihláška sa nepovažuje a nebude považovať za medzinárodnú prihlášku, a uvedie pre to dôvody;

oznámi Medzinárodnému úradu, že číslo vyznačené na písomnostiach sa nepoužije ako číslo medzinárodnej prihlášky;

ponechá si písomnosti, z ktorých sa skladá zamýšľaná medzinárodná prihláška, a všetku korešpondenciu, ktorá sa jej týka, podľa pravidla 93.1;

odošle kópiu uvedených písomností Medzinárodnému úradu v prípade, že v dôsledku žiadosti prihlasovateľa podľa článku 25 (1) Medzinárodný úrad takú kópiu potrebuje a výslovne o ňu požiada.

Proti zaplateniu poplatku dodá prijímací úrad prihlasovateľovi na žiadosť overené kópie medzinárodnej prihlášky tak, ako sa podala, a všetkých opráv k nej.

Ak sa medzinárodná prihláška podáva podľa predpisov len v jednom vyhotovení, je prijímací úrad zodpovedný za prípravu prijímacieho vyhotovenia a rešeršového vyhotovenia podľa článku 12 (1).

Ak sa podáva medzinárodná prihláška podľa predpisov vo dvoch vyhotoveniach, je prijímací úrad zodpovedný za prípravu prijímacieho vyhotovenia.

Ak sa medzinárodná prihláška podá v menšom počte vyhotovení, než predpisuje pravidlo 11.1 (b), je prijímací úrad zodpovedný za prípravu potrebného počtu vyhotovení bez zbytočného odkladu a má právo určiť poplatok za tento úkon a vybrať ho od prihlasovateľa.

Ak je zistenie podľa článku 11 (1) kladné a predpisy o národnej bezpečnosti nevylučujú prerokovanie medzinárodnej prihlášky ako takej, prijímací úrad odovzdá archívne vyhotovenie Medzinárodnému úradu. To sa vykoná ihneď potom, čo medzinárodná prihláška došla, alebo ak je potrebné preskúmanie z hľadiska záujmov národnej bezpečnosti, ihneď po nevyhnutnom objasnení. V každom prípade však musí prijímací úrad odovzdať archívne vyhotovenie tak, aby došlo Medzinárodnému úradu pred uplynutím 13 mesiacov od dátumu priority. Ak má k odovzdaniu dôjsť poštou, podá prijímací úrad archívne vyhotovenie na poštovú prepravu najneskôr päť dní pred uplynutím 13 mesiacov od dátumu priority.

Ak Medzinárodný úrad dostal odpis oznámenia podľa pravidla 20.5 (c), ale ku dňu uplynutia 13 mesiacov od dátumu priority dosiaľ nemá archívne vyhotovenie, upomenie prijímací úrad na odovzdanie archívneho vyhotovenia bez zbytočného odkladu.

Ak Medzinárodný úrad dostal odpis oznámenia podľa pravidla 20.5 (c), ale ku dňu uplynutia 14 mesiacov od dátumu priority dosiaľ nemá archívne vyhotovenie, oznámi to prihlasovateľovi a prijímaciemu úradu.

Po uplynutí 14 mesiacov od dátumu priority môže prihlasovateľ požiadať prijímací úrad, aby overil kópiu medzinárodnej prihlášky tak, ako sa podala, a môže túto overenú kópiu zaslať Medzinárodnému úradu.

Overenie podľa odseku (d) je bezplatné a možno ho odmietnuť len z týchto dôvodov:

Pokiaľ Medzinárodný úrad nedostal archívne vyhotovenie alebo dokiaľ ho nedostane, považuje sa kópia overená podľa odseku (e), ktorá došla Medzinárodnému úradu, za archívne vyhotovenie.

Ak ku dňu uplynutia príslušnej lehoty podľa článku 22 prihlasovateľ vykoná úkony podľa uvedeného článku, ale určený úrad nedostane od Medzinárodného úradu správu o tom, že došlo archívne vyhotovenie, určený úrad to oznámi Medzinárodnému úradu. Pokiaľ Medzinárodný úrad nemá archívne vyhotovenie, oznámi to bez zbytočného odkladu prihlasovateľovi a prijímaciemu úradu, ibaže tak už urobil podľa odseku (c).

Lehota podľa článku 12 (3) je tri mesiace od dátumu oznámenia, ktoré Medzinárodný úrad zaslal prihlasovateľovi podľa pravidla 22.1 (c) alebo (g).

Orgán pre medzinárodnú rešerš oznámi bez zbytočného odkladu Medzinárodnému úradu, prihlasovateľovi, a pokiaľ orgán pre medzinárodnú rešerš nie je totožný s prijímacím úradom, tiež prijímaciemu úradu, že rešeršové vyhotovenie došlo, a dátum, keď došlo.

Prijímací úrad vydá výzvu na opravu podľa článku 14 (1) čo najskôr, pokiaľ možno do jedného mesiaca od dátumu, keď medzinárodná prihláška došla.

Ak prijímací úrad vydá výzvu na opravu nedostatku uvedeného v článku 14 (1) (a) (iii) alebo (iv), (chýbajúci názov alebo anotácia), oznámi to orgánu pre medzinárodnú rešerš.

Lehota podľa článku 14 (1) (b) musí byť primeraná okolnostiam prípadu a určí ju v každom prípade prijímací úrad. Nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od výzvy na opravu. Pred vydaním rozhodnutia ju môže prijímací úrad kedykoľvek predĺžiť.

Požiadavky na vonkajšiu úpravu uvedené v pravidle 11 sa kontrolujú len potiaľ, pokiaľ je to potrebné v záujme primeranej jednotnosti medzinárodného zverejnenia.

Prijímací úrad nemusí vydať výzvu na opravu nedostatkov podľa článku 14 (1) (a) (v), ak požiadavky na vonkajšiu úpravu uvedené v pravidle 11 sú splnené potiaľ, pokiaľ je to potrebné v záujme primeranej jednotnosti medzinárodného zverejnenia.

Každú opravu možno navrhnúť prijímaciemu úradu listom adresovaným prijímaciemu úradu, ak je oprava takej povahy, že ju možno z listu preniesť do archívneho vyhotovenia bez toho, aby to nepriaznivo ovplyvnilo zreteľnosť a možnosť priamej reprodukcie toho listu, na ktorý sa má oprava preniesť. Inak je prihlasovateľ povinný predložiť náhradný list s urobenou opravou a v sprievodnom liste upozorniť na rozdiely medzi náhradným a pôvodným listom.

až (d) zrušené

Prijímací úrad rozhodne, či prihlasovateľ predložil opravu v lehote podľa pravidla 26.2, a ak sa oprava v lehote podala, či sa medzinárodná prihláška takto opravená má považovať za vzatú späť, alebo nie, pričom sa rozumie, že žiadna medzinárodná prihláška sa nepovažuje za vzatú späť pre nedodržanie požiadaviek na vonkajšiu úpravu podľa pravidla 11, ak tieto požiadavky spĺňa aspoň potiaľ, pokiaľ je to potrebné v záujme primeranej jednotnosti medzinárodného zverejnenia.

zrušené

Ak podľa článku 14 (2) medzinárodná prihláška odkazuje na výkresy, ktoré v skutočnosti k prihláške pripojené nie sú, prijímací úrad to v takej prihláške poznamená.

Dátum, keď prihlasovateľovi došlo upovedomenie podľa článku 14 (2), nemá žiadny účinok na lehotu ustanovenú pravidlom 20.2 (a) (iii).

Ak podľa mienky Medzinárodného úradu obsahuje medzinárodná prihláška niektorý z nedostatkov podľa článku 14 (1) (a) (i), (ii) alebo (v), Medzinárodný úrad na ne upozorní prijímací úrad.

Prijímací úrad postupuje podľa článku 14 (1) (b) a pravidla 26, ibaže s touto mienkou nesúhlasí.

Lehota uvedená v článku 14 (4) je štyri mesiace od dátumu medzinárodného podania.

Žiadosti podľa ustanovenia článku 13 (1) sa týkajú buď všetkých medzinárodných prihlášok, alebo určitého druhu medzinárodných prihlášok, alebo jednotlivých medzinárodných prihlášok, v ktorých bol určený ten národný úrad, ktorý žiadosť vznáša. Žiadosti, ktoré sa týkajú všetkých medzinárodných prihlášok alebo určitých jej druhov, sa každoročne obnovujú oznámením, ktoré národný úrad zašle Medzinárodnému úradu pred 30. novembrom predchádzajúceho roka.

Žiadosti podľa článku 13 (2) (b) podliehajú poplatku, ktorý kryje náklady na obstarávanie a odoslanie vyhotovenia.

Za prípravu vyhotovení žiadaných podľa článku 13 zodpovedá Medzinárodný úrad.

Na účely článku 15 (2) je relevantným známym stavom techniky všetko, čo bolo sprístupnené verejnosti kdekoľvek vo svete v písomných materiáloch (včítane výkresov a iných vyobrazení) a čo môže napomáhať zisteniu, či prihlásený vynález je alebo nie je nový a či obsahuje tvorivé riešenie (t. j., či je, alebo nie je naporúdzi), a to za predpokladu, že k sprístupneniu verejnosti došlo pred dátumom medzinárodného podania.

Medzinárodná rešerš obsiahne všetky technické odbory a vykonáva sa na základe všetkých rešeršových spisov, ktoré môžu obsahovať materiály týkajúce sa vynálezu.

Rešerš sa vykonáva nielen v odbore, do ktorého možno vynález zatriediť, ale aj v analogických odboroch bez ohľadu na ich zatriedenie.

Otázka, ktoré odbory možno v danom prípade považovať za analogické, sa posúdi z hľadiska predpokladanej podstatnej funkcie vynálezu alebo jeho využitia, a nie iba z hľadiska jeho osobitných funkcií uvedených výslovne v medzinárodnej prihláške.

Medzinárodná rešerš zahrnie všetko, čo sa všeobecne uznáva za ekvivalent predmetu prihláseného vynálezu, pokiaľ ide o všetky alebo určité jeho znaky, a to aj vtedy, keď špecifika vynálezu opísaného v medzinárodnej prihláške je odlišná.

Medzinárodná rešerš sa vykonáva na základe nárokov s prihliadnutím na opis a prípadné výkresy a s osobitným dôrazom na vynálezcovskú myšlienku, na ktorú sú zamerané nároky.

Pokiaľ je to možné a vhodné, medzinárodná rešerš obsiahne celý predmet, na ktorý sú zamerané nároky alebo ku ktorému by podľa rozumného očakávania mohli byť zamerané po úprave.

Vymedzenie pojmov podľa článku 2 (i) a (ii) neplatí na účely tohto pravidla.

Dokumentácia uvedená v článku 14 (4) („minimálna dokumentácia“) pozostáva:

S výhradou odsekov (d) a (e) sa za „národné patentové doklady“ považujú:

Ak sa prihláška znovu zverejňuje raz (napríklad „Offenlegungsschrift“ ako „Auslegeschrift“) alebo viackrát, nemusí orgán pre medzinárodnú rešerš uchovávať všetky znenia vo svojej dokumentácii; každý taký orgán je teda oprávnený neuchovávať viac ako jedno znenie. Ďalej aj v prípadoch, kde sa schvaľuje prihláška a vydáva vo forme patentu alebo osvedčenia na úžitkový vzor (Francúzsko), nemusí orgán pre medzinárodnú rešerš uchovávať tak prihlášku, ako aj patent, alebo osvedčenie na užitkový vzor (Francúzsko) vo svojej dokumentácii; každý orgán je teda oprávnený uchovávať buď iba prihlášku, alebo iba patent alebo osvedčenie na úžitkový vzor (Francúzsko).

Orgán pre medzinárodnú rešerš, ktorého úradným jazykom alebo jedným z úradných jazykov nie je japončina, ruština alebo španielčina, je oprávnený nezahrnúť do svojej dokumentácie tie patentové doklady Japonska a Sovietskeho zväzu, ako aj tie patentové doklady v španielčine, pre ktoré nie sú všeobecne dostupné anotácie v angličtine. Pokiaľ budú anglické anotácie všeobecne dostupné po nadobudnutí účinnosti Vykonávacieho predpisu, budú tie patentové dokumenty, ktorých sa anotácie týkajú, zahrnuté do dokumentácie najneskôr do šiestich mesiacov po tom, čo anotácie nadobudnú všeobecnú dostupnosť. Ak dôjde k prerušeniu anotačných služieb v angličtine v tých technických odboroch, kde boli anglické anotácie dosiaľ všeobecne dostupné, prijme Zhromaždenie vhodné opatrenia na urýchlenú obnovu týchto služieb v uvedených odboroch.

Na účely tohto pravidla sa prihlášky, ktoré boli iba vyložené na verejné nahliadnutie, nepovažujú za zverejnené prihlášky.

Každý prijímaci úrad oznámi v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody podľa článku 16 (3) (b) Medzinárodnému úradu, ktorý orgán pre medzinárodnú rešerš je príslušný pre rešerše medzinárodných prihlášok na ňom podaných; Medzinárodný úrad uverejní túto informáciu bez zbytočného odkladu.

Každý prijímací úrad môže v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody podľa článku 16 (3) (b) ustanoviť niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš, a to tak:

Každý prijímací úrad, ktorý použije možnosť ustanovenú v odseku (a), to oznámi bez odkladu Medzinárodnému úradu a Medzinárodný úrad túto informáciu bez odkladu uverejní.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje názov a prijímací úrad oznámil orgánu pre medzinárodnú rešerš, že vyzval prihlasovateľa, aby tento nedostatok odstránil, orgán pre medzinárodnú rešerš vykonáva medzinárodnú rešerš, pokiaľ nedostane oznámenie, že uvedená prihláška sa považuje za vzatú späť.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje názov a orgán pre medzinárodnú rešerš nedostal od prijímacieho úradu oznámenie o tom, že vyzval prihlasovateľa, aby uviedol názov, alebo keď tento orgán zistí, že názov nezodpovedá pravidlu 4.3, vyhotoví názov sám.

Ak medzinárodná prihláška neobsahuje anotáciu a prijímací úrad oznámil orgánu pre medzinárodnú rešerš, že vyzval prihlasovateľa, aby tento nedostatok odstránil, orgán pre medzinárodnú rešerš vykonáva medzinárodnú rešerš, pokiaľ nedostane oznámenie, že uvedená prihláška sa považuje za vzatú späť.

vedecké a matematické teórie;

odrody rastlín alebo zvierat alebo v podstate biologické postupy pre pestovanie rastlín a zvierat a produkty týchto postupov, ibaže ide o mikrobiologické postupy a produkcie;

plány, pravidlá alebo metódy obchodnej činnosti, výkon rýdzo duševných úkonov alebo prevádzkovanie hier;

chirurgické a terapeutické metódy pre liečenie ľudí a zvierat, ako aj diagnostické metódy;

prosté uvedenie informácií;

programy pre počítače potiaľ, pokiaľ orgán pre medzinárodnú rešerš nie je vybavený na vykonávanie rešerší na známy stav techniky v tomto odbore.

Lehota pre spracovanie medzinárodnej rešeršovej správy alebo uznesenia podľa článku 17 (2) (a) je trojmesačná, a to od dátumu, keď orgánu pre medzinárodnú rešerš došlo rešeršové vyhotovenie, alebo deväťmesačná, a to od dátumu priority, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr.

Medzinárodná rešeršová správa obsahuje zatriedenie predmetu vynálezu aspoň podľa medzinárodného patentového triedenia.

Zatriedenie vykoná orgán pre medzinárodnú rešerš.

Medzinárodná rešeršová správa obsahuje citáciu materiálov považovaných za relevantné.

Spôsob označovania citovaných materiálov upravia Administratívne smernice.

Citácia len čiastočne relevantná sa osobitne označí.

Ak nie sú citácie relevantné pre všetky nároky, uvedú sa vo vzťahu k tomu nároku alebo k tým nárokom, pre ktoré sú relevantné.

V medzinárodnej rešeršovej správe sa podľa tried uvedú odbory, v ktorých sa rešerš urobila. Ak sa použije iné triedenie ako medzinárodné patentové triedenie, orgán pre medzinárodnú rešerš ho uverejní.

Ak sa medzinárodná rešerš vzťahovala na patenty, autorské osvedčenia na vynálezy, osvedčenia o úžitkových vzoroch, úžitkové vzory, dodatkové patenty alebo dodatkové osvedčenia, dodatkové autorské osvedčenia na vynález, dodatkové osvedčenia o úžitkových vzoroch alebo na zverejnené prihlášky k niektorému z uvedených druhov ochrany tých štátov, z tých období alebo v tých jazykoch, ktoré nie sú zahrnuté do minimálnej dokumentácie podľa pravidla 34, medzinárodná rešeršová správa bude podľa možností obsahovať údaje o druhoch dokladov, o štátoch, obdobiach a jazykoch, na ktoré sa vzťahovala. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).

Požiadavky na vonkajšiu formu medzinárodnej rešeršovej správy upravia Administratívne smernice.

Ak nie sú medzinárodné rešeršové správy a rozhodnutia podľa článku 17 (2) (a) v angličtine, musia sa do nej preložiť.

Lehota podľa článku 19 je dva mesiace od dátumu, keď orgán pre medzinárodnú rešerš odovzdal medzinárodnú rešeršovú správu Medzinárodnému úradu a prihlasovateľovi, alebo 16 mesiacov od dátumu priority, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr, avšak lehota sa považuje za zachovanú aj vtedy, ak úprava podľa článku 19 dôjde Medzinárodnému úradu posledný deň pred ukončením technických príprav medzinárodného zverejnenia.

Ak sa medzinárodná prihláška podala v inom jazyku, než v ktorom sa zverejnila, musí byť každá úprava podľa článku 19 takisto v jazyku zverejnenia.

Oznámenie podľa článku 1.9 (1) sa predloží v jazyku, v ktorom bola medzinárodná prihláška zverejnená, a nesmie obsahovať viac než päťsto slov v angličtine alebo v anglickom preklade. Oznámenie sa označí ako také nadpisom, najlepšie slovami „Oznámenie podľa článku 19 (1)“ alebo zodpovedajúcimi slovami v jazyku oznámenia.

Oznámenie nesmie obsahovať hanlivé poznámky o medzinárodnej rešeršovej správe alebo o relevancii citácií obsiahnutých v správe. Na citácie relevantné pre určitý nárok a obsiahnuté v medzinárodnej rešeršovej správe možno odkázať iba v súvislosti s úpravou tohto nároku.

Prihlasovateľ predloží náhradný list za každý list nárokov, ktorý sa v dôsledku úpravy alebo úprav podľa článku 19 líši od pôvodne podaného listu. V sprievodnom liste upozorní na rozdiely medzi pôvodnými a náhradnými listami. Pokiaľ má niektorá úprava za následok vypustenie celého listu, oznámi sa taká úprava listom.

a (c) zrušené

Postúpenie ustanovené v článku 20 vykoná Medzinárodný úrad.

K postúpeniu dôjde bez zbytočného odkladu po medzinárodnom zverejnení medzinárodnej prihlášky, najneskôr do konca 19. mesiaca od dátumu priority. Medzinárodný úrad dá na vedomie určeným úradom bez zbytočného odkladu všetky úpravy, ktoré mu došli v lehote podľa pravidla 46.1, pokiaľ neboli obsiahnuté už v postúpení, a oznámi to prihlasovateľovi.

Medzinárodný úrad odošle správu prihlasovateľovi a uvedie v nej určené úrady, ktorým podklady postúpil, a dátum, keď k postúpeniu došlo. Správu odošle ten istý deň, keď došlo k postúpeniu. Každý určený úrad bude okrem postúpenia ešte osobitne informovaný o odoslaní správy a dátume, keď sa správa podala na poštovú prepravu. Všetky určené úrady budú túto správu považovať za nezvratný dôkaz o tom, že k postúpeniu riadne došlo dňom uvedeným v správe.

Každý určený úrad dostane na žiadosť medzinárodné rešeršové správy a rozhodnutia podľa článku 17 (2) (a) v preklade podľa pravidla 45.1.

Ak sa niektorý určený úrad vzdal požiadavky na postúpenie podľa článku 20, zašlú sa kópie podkladov, ktoré by sa inak zaslali tomuto úradu, prihlasovateľovi; dôjde k tomu na žiadosť tohto úradu alebo prihlasovateľa, a to zároveň so správou podľa odseku (c).

Kópie potrebné pre postúpenie vyhotoví Medzinárodný úrad.

Budú na listoch formátu A4.

Pokiaľ určený úrad neoznámi Medzinárodnému úradu opak, možno kópie brožúry podľa pravidla 48 použiť na postúpenie medzinárodnej prihlášky podľa ustanovenia článku 20.

Medzinárodná prihláška sa zverejní vo forme brožúry.

Podrobnosti, ktoré sa týkajú formy brožúry a spôsobu reprodukcie, sa spravujú Administratívnymi smernicami.

Ak je medzinárodná prihláška podaná v angličtine, francúzštine, japončine, ruštine alebo španielčine, zverejní sa v jazyku, v ktorom bola podaná.

Ak je medzinárodná prihláška podaná v inom jazyku ako v angličtine, francúštine, nemčine, japončine, ruštine alebo španielčine, zverejní sa v anglickom preklade. Za vyhotovenie prekladu nesie zodpovednosť orgán pre medzinárodnú rešerš, ktorého povinnosťou je mať preklad natoľko včas, aby k medzinárodnému zverejneniu mohlo dôjsť v predpísanej lehote alebo aby pri uplatnení článku 64 (3) (b) mohlo dôjsť k postúpeniu podľa článku 20 pred uplynutím 19. mesiaca od dátumu priority. Bez ohľadu na pravidlo 16.1 (a) môže orgán pre medzinárodnú rešerš prihlasovateľovi účtovať poplatok za vyhotovenie prekladu. Orgán pre medzinárodnú rešerš dá prihlasovateľovi možnosť vyjadriť sa k návrhu prekladu. Na vyjadrenie určí orgán pre medzinárodnú rešerš podľa okolností primeranú lehotu. Ak nemožno vziať vyjadrenie do úvahy pre nedostatok času pred postúpením prekladu alebo ak má prihlasovateľ a uvedený orgán na správnosť prekladu rôzny názor, môže prihlasovateľ zaslať kópiu svojho vyjadrenia alebo jeho nevybavený zvyšok Medzinárodnému a každému určenému úradu, ktorému sa preklad postúpil. Medzinárodný úrad zverejní podstatu vyjadrenia buď zároveň s prekladom medzinárodného rešeršového orgánu, alebo dodatočne.

Ak je medzinárodná prihláška zverejnená v inom jazyku než anglickom, zverejní sa medzinárodná rešeršová správa v rozsahu podľa pravidla 48.2 (a) (v) alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a), názov vynálezu, anotácia a všetky texty k obrázku alebo obrázkom v anotácii tak v tomto jazyku, ako aj v angličtine. Za vyhotovenie prekladu nesie zodpovednosť Medzinárodný úrad.

Ak prihlasovateľ žiada o zverejnenie podľa článkov 21 (2) (b) a 64 (3) (c) (i) a medzinárodná rešeršová správa alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a) nie je doteraz pre zverejnenie zároveň s medzinárodnou prihláškou k dispozícii, vyberie Medzinárodný úrad za zverejnenie osobitný poplatok, ktorého výšku určujú Administratívne smernice.

Zverejnenie podľa článkov 21 (2) (b) a 64 (3) (c) (i) vykoná Medzinárodný úrad bez odkladu po tom, čo o to prihlasovateľ požiadal, a v prípadoch, kde je podľa odseku (a) určený osobitný poplatok, po jeho zaplatení.

Tam, kde sa zverejnenie medzinárodnej prihlášky Medzinárodným úradom spravuje článkom 64 (3) (c) (ii), je národný úrad povinný po národnom zverejnení podľa spomenutého ustanovenia o tom bez odkladu upovedomiť Medzinárodný úrad.

Ak dôjde ohlásenie podľa pravidla 29.1 (a) (ii) Medzinárodnému úradu neskôr, než možno zabrániť medzinárodnému zverejneniu medzinárodnej prihlášky, Medzinárodný úrad bez odkladu uverejní vo Vestníku poznámku obsahujúcu podstatu ohlásenia.

zrušené

Každý zmluvný štát, ktorý podľa článku 22 požaduje dodanie prekladu alebo zaplatenie národného poplatku, musí oznámiť Medzinárodnému úradu:

(a bis) Každý zmluvný štát, ktorý podľa článku 22 nepožaduje, aby prihlasovateľ dodal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky, (aj keď Medzinárodný úrad podľa pravidla 47 nepostúpil kópiu medzinárodnej prihlášky v lehote podľa článku 22), oznámi to Medzinárodnému úradu.

(a ter) Každý zmluvný štát, ktorý podľa článku 24.2 zachováva ako určený štát účinok podľa článku 11.3, aj keď prihlasovateľ nedodal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky v lehote podľa článku 22, oznámi to Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad uverejní bez odkladu vo Vestníku každé oznámenie, ktoré mu došlo podľa článkov (a), (a bis) alebo (a ter).

Ak sa neskôr zmenia požiadavky uvedené v odseku (a), oznámi zmluvný štát zmeny Medzinárodnému úradu a ten oznámenie bez odkladu uverejní vo Vestníku. Ak sa zmena týka požiadavky na preklad do jazyka, ktorý sa predtým nepožadoval, bude zmena účinná len pre medzinárodné prihlášky podané viac ako dva mesiace po tom, čo bolo oznámenie uverejnené vo Vestníku. Inak deň účinnosti každej zmeny ustanoví zmluvný štát.

Jazyk, do ktorého možno požadovať preklad, musí byť úradným jazykom určeného úradu. Ak je takých jazykov niekoľko, nemožno preklad požadovať, pokiaľ je medzinárodná prihláška v niektorom z nich. Ak je niekoľko úradných jazykov a preklad sa musí dodať, môže si prihlasovateľ zvoliť ktorýkoľvek z týchto jazykov. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenie tohto odseku možno v prípade, keď existuje niekoľko úradných jazykov, ale národné zákonodarstvo požaduje od cudzincov používanie len jedného z nich, požadovať preklad do tohto jazyka.

Na účely článku 22 a tohto pravidla sa budú akékoľvek oznámenia podľa článku 19 (1) a údaje podľa pravidla 13 bis 4 s výhradou pravidla 49.5 (c) a (h) považovať za súčasť medzinárodnej prihlášky.

Prihlasovateľ nie je povinný použiť národný formulár pre úkony podľa článku 22.

V prípadoch, keď prihlasovateľovi došlo záporné zistenie podľa článku 11 (1) a keď požiada Medzinárodný úrad podľa článku 25 (1) o zaslanie spisových kópií zamýšľanej medzinárodnej prihlášky niektorému z určených úradov, pripojí ku svojej žiadosti kópiu správy o zápornom zistení podľa pravidla 20.7 (i).

K uplynutiu lehoty podľa článku 25 (2) (a) dôjde zároveň s lehotou podľa pravidla 51.1.

Doklady podľa článku 27 (2) (ii) alebo dôkazy podľa článku 27 (6), ktorých predloženie možno od prihlasovateľa žiadať podľa národného zákonodarstva aplikovaného určeným úradom, sú najmä

V súlade s článkom 27 (7) môže národné zákonodárstvo aplikované určeným úradom požadovať, aby:

V súlade s článkom 27 (1) môže národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom požadovať, aby sa medzinárodná prihláška, jej preklad a každý k nej príslušný doklad predložili v niekoľkých vyhotoveniach.

V súlade s článkom 27 (2) (ii) môže národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom požadovať, aby preklad medzinárodnej prihlášky dodaný prihlasovateľom podľa článku 22 buď prihlasovateľ, alebo osoba, ktorá medzinárodnú prihlášku preložila, overil, a to vyhlásením, že preklad je podľa najlepšieho vedomia úplný a verný.

Ak požiadavky podľa pravidla 51 bis 1 alebo iné požiadavky národného zákonodarstva aplikovaného určeným úradom, ktoré tento úrad uplatňuje podľa článku 27 (1), (2), (6) alebo (7), nie sú splnené už v lehote, v ktorej treba splniť požiadavky podľa článku 22, prihlasovateľovi sa musí dať príležitosť splniť ich ešte po uplynutí tejto lehoty.

Národné zákonodarstvo aplikované určeným úradom môže podľa článku 27 (2) (ii) vyžadovať, aby prihlasovateľ na výzvu určeného úradu predložil v primeranej, vo výzve určenej lehote preklad medzinárodnej prihlášky overený verejným orgánom alebo prísažným prekladateľom, a to v prípade, že to určený úrad považuje podľa okolností za potrebné.

V určenom štáte, kde sa konanie o medzinárodnej prihláške alebo jej prieskum začína bez osobitnej žiadosti, vykoná prihlasovateľ svoje právo podľa článku 28, ak chce tak urobiť, do jedného mesiaca od splnenia požiadaviek podľa článku 22; z predpokladu, že nedošlo k postúpeniu podľa pravidla 47.1 v lehote podľa článku 22, vykoná toto právo najneskôr do štyroch mesiacov od uplynutia spomenutej lehoty. V oboch prípadoch môže prihlasovateľ vykonať uvedené právo kedykoľvek neskôr, ak to pripúšťa národné zákonodarstvo uvedeného štátu.

V každom určenom štáte, kde národné zákonodarstvo ustanovuje, že sa prieskum začína len na osobitnú žiadosť, je lehota alebo doba na výkon práva prihlasovateľa podľa článku 28 rovnaká ako lehota alebo doba na podanie úprav národných prihlášok s prieskumom na osobitnú žiadosť, pokiaľ taká lehota neuplynie alebo doba nenastane pred uplynutím lehoty podľa odseku (a).

Petit musí mať ďalej uvedený obsah, pričom sa odporúča toto jeho znenie: „Návrh podľa článku 31 Zmluvy o patentovej spolupráci: Podpísaný žiada, aby ďalej uvedená medzinárodná prihláška bola podrobená medzinárodnému predbežnému prieskumu podľa ustanovení Zmluvy o patentovej spolupráci“.

Návrh sa podáva v jazyku medzinárodnej prihlášky, a ak sa medzinárodná prihláška podala v inom jazyku, než v ktorom bola zverejnená, v jazyku zverejnenia.

Medzinárodná prihláška sa uvedie podľa pravidla 53.6.

Návrh sa uvedie podľa dátumu podania a názvu orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, kde bol podaný.

Neskoršia voľba bude v jazyku návrhu.

Návrh na medzinárodný predbežný prieskum podlieha poplatku v prospech Medzinárodného úradu („rokovací poplatok“), pričom poplatok vyberie orgán pre predbežný medzinárodný prieskum, ktorému sa návrh predložil.

Rokovací poplatok je splatný v čase podania návrhu.

Rokovací poplatok sa musí zaplatiť v mene alebo v menách predpísaných orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, na ktorom sa návrh podal, pričom sa rozumie, že pri prevode v prospech Medzinárodného úradu bude voľne zameniteľný na švajčiarsku menu.

Každý orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže požadovať, aby prihlasovateľ zaplatil v jeho prospech poplatok („poplatok za predbežný prieskum“) za vykonanie medzinárodného predbežného prieskumu a výkon všetkých ostatných úloh zverených orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu.

Výšku a splatnosť prípadného poplatku za predbežný prieskum určí orgán pre medzinárodný predbežný prieskum s podmienkou, že poplatok za predbežný prieskum nebude splatný skôr než rokovací poplatok.

Poplatok za predbežný prieskum sa platí priamo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum. Ak je tento orgán národným úradom, je splatný v mene predpísanej týmto úradom. Ak je tento orgán medzivládnou organizáciou, je splatný v mene toho štátu, kde má organizácia sídlo, alebo v inej mene voľne zameniteľnej na menu uvedeného štátu.

Ak poplatok za predbežný prieskum určený orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum podľa pravidla 58.1 (b) podľa tohto pravidla nie je zaplatený, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum vyzve prihlasovateľa na zaplatenie poplatku alebo jeho chýbajúcej časti do jedného mesiaca od dátumu výzvy.

Ak prihlasovateľ tejto výzve v predpísanej lehote vyhovie, predpokladá sa, že poplatok za predbežný prieskum bol zaplatený včas.

Ak prihlasovateľ tejto výzve v predpísanej lehote nevyhovie, predpokladá sa, že návrh nebol podaný.

Orgány pre medzinárodný predbežný prieskum informujú Medzinárodný úrad o rozsahu a podmienkach prípadného vrátenia súm zaplatených na poplatok za predbežný prieskum v prípade, že sa návrh považuje za nepodaný, a Medzinárodný úrad tieto informácie bez odkladu uverejní.

Pre návrhy podľa článku 31 (2) (b) dá Zhromaždenie pri určovaní orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum príslušného pre medzinárodné prihlášky podané na národnom úrade, ktorý je sám orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, prednosť tomuto orgánu; ak národný úrad nie je sám orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum. Zhromaždenie dá prednosť orgánu odporučenému týmto úradom.

národný úrad alebo medzivládna organizácia musí mať aspoň 100 zamestnancov s plným pracovným úväzkom, ktorí mají dostatočnú technickú kvalifikáciu na vykonávanie prieskumu;

úrad alebo organizácia musí mať u seba aspoň minimálnu dokumentáciu podľa pravidla 34, a to riadne usporiadanú na účely prieskumu;

úrad alebo organizácia musí mať personál schopný vykonávať prieskum v požadovaných technických odboroch a s jazykovými znalosťami aspoň tých jazykov, v ktorých je spísaná alebo do ktorých je preložená minimálna dokumentácia podľa pravidla 34.

Na účely článku 33 (2) a (3) je známym stavom techniky všetko, čo bolo sprístupnené verejnosti kdekoľvek vo svete v písomných materiáloch (včítane výkresov a iných vyobrazení) za predpokladu, že k sprístupneniu došlo pred rozhodným dátumom.

Na účely odseku (a) rozhodný dátum znamená:

Na účely článku 33 (3) vezme medzinárodný predbežný prieskum do úvahy vzťah každého jednotlivého nároku k známemu stavu techniky ako k celku. Vezme do úvahy vzťah nároku nielen k jednotlivým dokladom alebo ich častiam posudzovaným oddelene, ale aj jeho vzťahu ku kombináciám takých dokladov alebo ich častí, ak sú také kombinácie pre odborníku naporúdzi.

Na účely článku 33 (3) je dátum rozhodný pre posúdenie tvorivého riešenia (riešenia, ktoré nie je naporúdzi) dátum podľa pravidla 64.1.

Prihlasovateľ môže odpovedať na výzvu orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum podľa pravidla 66.2 (c) a okolností prípadu tým, že vykoná úpravy, alebo ak nesúhlasí s názorom tohto orgánu, uvedie dôvody, prípadne oboma spôsobmi.

Odpoveď sa predkladá priamo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môže vydať jeden alebo viac dodatočných písomných posudkov, pričom platia pravidlá 66.2 a 66.3.

Na žiadosť prihlasovateľa mu môže orgán pre medzinárodný predbežný prieskum poskytnúť jednu alebo viac dodatočných možností na predloženie úprav alebo dôvodov.

Každý zmena nárokov, opisu alebo výkresov, včítane vypustenia nárokov alebo vypustenia častí opisu alebo vypustenia niektorých výkresov, sa považuje za úpravu, ibaže ide o nápravu zjavných omylov.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum sa môže kedykoľvek spojiť s prihlasovateľom neformálne, a to telefonicky, písomne alebo pri osobnom rozhovore. Uvedený orgán rozhodne podľa úvahy, či na žiadosť prihlasovateľa povolí viac osobných rozhovorov, alebo či odpovie na neformálne písomné oznámenie prihlasovateľa.

Ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum potrebuje kópiu prihlášky, ktorej priorita sa uplatňuje v medzinárodnej prihláške, Medzinárodný úrad mu ju na žiadosť bez odkladu dodá. Ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nedostane kópiu preto, že prihlasovateľ nesplnil požiadavky podľa pravidla 17.1, možno správu o medzinárodnom predbežnom prieskume spracovať tak, akoby k uplatneniu priority nedošlo.

Ak prihláška, ktorej priorita sa uplatňuje v medzinárodnej prihláške, je v inom jazyku než v jazyku alebo v jednom z jazykov orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum, môže tento orgán vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad v príslušnom jazyku alebo v jednom z príslušných jazykov do dvoch mesiacov odo dňa výzvy. Ak sa preklad v tejto lehote nepredloží, možno správu o medzinárodnom predbežnom prieskume spracovať tak, akoby k uplatneniu nedošlo.

vedecké a matematické teórie;

odrody rastlín alebo zvierat, alebo v podstate biologické postupy pre pestovanie rastlín a zvierat a produkty týchto postupov, ibaže ide o mikrobiologické postupy a produkty;

plány, pravidlá alebo metódy obchodnej činnosti, výkon rýdzo duševných úkonov alebo prevádzkovanie hier;

chirurgické a terapeutické metódy pre liečenie ľudí a zvierat, ako aj diagnostickej metódy;

prosté uvedenie informácií;

programy pre počítače potiaľ, pokiaľ orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nie je vybavený na vykonávanie medzinárodného predbežného prieskumu na tieto programy.

Sumu dodatočného poplatku za medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 34 (3) (a) určí príslušný orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.

Dodatočný poplatok za medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 34 (3) (a) sa platí priamo orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum.

Prihlasovateľ môže zaplatiť dodatočný poplatok so sťažnosťou, ku ktorej sa pripojí odôvodnené vyhlásenie, že medzinárodná prihláška je v súlade s požiadavkou jednotnosti vynálezu alebo že suma požadovaného dodatočného poplatku je nadmerná. Sťažnosť preskúma trojčlenná komisia alebo iná osobitná stolica orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum alebo iný príslušný vyšší orgán, ktorý potiaľ, pokiaľ zistí, že sťažnosť bola oprávnená, rozhodne o úplnom alebo čiastočnom vrátení dodatočného poplatku prihlasovateľovi. Na žiadosť prihlasovateľa sa tak text sťažnosti, ako aj rozhodnutie o nej oznámi zvoleným úradom v prílohe správy o medzinárodnom predbežnom prieskume.

Členom trojčlennej komisie, osobitnej stolice alebo príslušného vyššieho orgánu spomenutých v odseku (c) nesmie byť ten, kto vydal rozhodnutie napadnuté sťažnosťou.

Ak prihlasovateľ síce obmedzí nároky, ale nedostatočne pre splnenie požiadavky jednotnosti vynálezu, postupuje orgán pre medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 34 (3) (c).

V prípade pochybnosti, ktorý vynález je hlavným vynálezom na účely článku 34 (3) (c), sa považuje vynález uvedený v nárokoch na prvom mieste za hlavný vynález.

Na účely tohto pravidla sa pojmom „správa“ rozumie správa o medzinárodnom predbežnom prieskume.

Ak došlo k úprave nárokov, potom vychádza správa z upravených nárokov.

Ak správa bola podľa pravidla 66.7 (a) alebo (b) spracovaná tak, akoby nedošlo k uplatneniu priority, musí sa to v nej uviesť.

Ak sa orgán pre medzinárodný predbežný prieskum domnieva, že niektorá úprava presahuje rozsah vynálezu pri podaní medzinárodnej prihlášky, spracuje správu tak, akoby k úprave nedošlo, a uvedie to v správe. Uvedie aj dôvody, prečo podľa jeho mienky úprava rozsah presahuje.

dátum, keď bol podaný návrh a

dátum správy; to je dátum, keď bola správa dokončená.

V správe sa znovu uvedie zatriedenie podľa pravidla 43.3, ak orgán pre medzinárodný predbežný prieskum s týmto zatriedením súhlasí.

Inak uvedie orgán pre medzinárodný predbežný prieskum zatriedenie, ktoré považuje za správne, a to aspoň podľa medzinárodného patentového triedenia.

Údaj podľa článku 35 (2) tvoria slová „ÁNO“ alebo „NIE“ alebo zodpovedajúce slová v jazyku správy, alebo nejaké vhodné značky určené v Administratívnych smerniciach, ku ktorým sa pripoja prípadné citácie, vysvetlenia alebo pripomienky podľa poslednej vety článku 35 (2).

Ak nie je splnené niektoré z troch kritérií uvedených v článku 35 (2) t. j. novosť, tvorivé riešenie (ktoré nie je naporúdzi) a priemyselná využiteľnosť, je stanovisko záporné. Ak je v takom prípade splnené len niektoré kritérium, uvedie sa to v správe.

Správa obsahuje citáciu relevantných materiálov, ktoré podporujú záver urobený podľa článku 35 (2).

Ustanovenie pravidla 43.5 (b) a (e) platí aj pre správu.

vysvetlenie sa uvedie vždy, keď je stanovisko k niektorému nároku záporné;

vysvetlenie sa uvedie vždy, keď je stanovisko kladné, ibaže bol niektorý materiál citovaný z dôvodov ľahko zistiteľných nahliadnutím do citovaného materiálu;

vysvetlenie sa spravidla uvedie v prípade spomenutom v poslednej vete pravidla 70.6 (b).

Nepísomné zverejnenie obsiahnuté v správe podľa pravidla 64.2 sa uvedie označením druhu, dátumu, keď sa písomné zverejnenie so zmienkou o nepísomnom zverejnení sprístupnilo verejnosti, a dátumu, keď k tomuto nepísomnému zverejneniu došlo.

Každá zverejnená prihláška a každý patent uvedený v správe podľa pravidla 64.3 sa uvedú ako také a pripojí sa údaj o dátume ich zverejnenia, dátume podania a prípadne uplatnenej priorite. Pokiaľ ide o dátum priority, môže sa v správe uviesť, že sa priorita podľa názoru orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum neuplatnila oprávnene.

Ak sa na orgáne pre medzinárodný predbežný prieskum vykonali úpravy, uvedie sa to v správe. Ak v dôsledku úprav došlo k vypusteniu celého listu, spresní sa to takisto v správe.

Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum odovzdá v rovnaký deň jedno vyhotovenie správy o medzinárodnom predbežnom prieskume Medzinárodného úradu a jedno vyhotovenie prihlasovateľovi, a to včítane prípadných príloh.

Takú požiadavku treba oznámiť Medzinárodnému úradu, ktorý ju bez odkladu uverejní vo Vestníku.

Prihlasovateľ môže podať písomné pripomienky k chybám, ktoré sú podľa jeho názoru v preklade správy o medzinárodnom predbežnom prieskume, pričom kópiu pripomienok zašle každému príslušnému zvolenému úradu a Medzinárodnému úradu.

Medzinárodný úrad vyhotoví kópie dokladov odovzdávaných podľa článku 36 (3) (a).

Každý zmluvný štát, ktorý určí dlhšiu lehotu, než je lehota určená v článku 39 (1) (a), oznámi takto určenú lehotu Medzinárodnému úradu.

Oznámenie, ktoré došlo Medzinárodnému úradu podľa odseku (a), uverejní Medzinárodný úrad bez odkladu vo Vestníku.

Oznámenie o skrátení skôr určenej lehoty platí pre návrhy podané po uplynutí troch mesiacov od dátumu, keď sa oznámenie uverejnilo.

Oznámenie o predĺžení skôr určenej lehoty platí od dátumu, keď ho Medzinárodný úrad uverejní vo Vestníku, pre návrhy, ktoré sú v tom čase v konaní, a pre návrhy podané neskôr, ibaže zmluvný štát určí neskorší dátum platnosti oznámenia.

Ak došlo k voľbe zmluvného štátu po uplynutí 19 mesiacov od dátumu priority a prihlasovateľ chce vykonať úpravy podľa článku 41, platí lehota na vykonanie úprav podľa článku 28.

Ustanovenia pravidiel 6.5 a 13.5 sa primerane použijú pri zvolených úradoch. Ak došlo k voľbe pred uplynutím 19 mesiacov od dátumu priority, odkaz na lehotu podľa článku 22 sa nahrádza odkazom na lehotu podľa článku 39.

Prihlasovatelia, národné úrady, prijímacie úrady, orgány pre medzinárodnú rešerš a pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodný úrad používajú na účely Zmluvy a Vykonávacieho predpisu dátumy podľa kresťanského letopočtu a gregoriánskeho kalendára; ak používajú aj iné letopočty alebo kalendáre, uvedú aj údaj kresťanského letopočtu a gregoriánskeho kalendára.

Ak je obdobie určené na jeden rok alebo na určitý počet rokov, počítanie času sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď nastala rozhodná skutočnosť, a obdobie uplynie v príslušnom ďalšom roku, a to v mesiaci, ktorý má rovnaké meno, a dňom, ktorý má rovnaké číslo ako mesiac a deň, keď nastala rozhodná skutočnosť; ak taký mesiac nemá deň rovnakého čísla, obdobie uplynie posledným dňom tohto mesiaca.

Ak je obdobie určené na jeden mesiac alebo na určitý počet mesiacov, počítanie času sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď nastala rozhodná skutočnosť, a obdobie uplynie v príslušnom ďalšom mesiaci, a to dňom, ktorý má rovnaké číslo ako deň, keď nastala rozhodná skutočnosť; ak taký mesiac nemá deň rovnakého čísla, obdobie uplynie posledným dňom tohto mesiaca.

Ak je obdobie určené určitým počtom dní, počítanie času sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď nastala rozhodná skutočnosť, a obdobie uplynie dňom, ktorý je posledný v počte.

Dátum rozhodný pre začiatok počítania času je dátum, ktorý platí v určitom mieste v čase, keď nastala rozhodná skutočnosť.

Dátum, ktorým obdobie uplynie, je dátum, ktorý platí v mieste, kde sa musí podať požadovaný doklad alebo zaplatiť požadovaný poplatok.

Ak sa obdobie začína dňom, ktorým je datovaný nejaký doklad alebo list vypravovaný z národného úradu alebo medzivládnej organizácie, môže každý účastník, ktorý na tom má právny záujem, preukázať, že taký doklad alebo list bol podaný na poštovú prepravu neskôr, a v tom prípade sa dátum skutočného podania na poštovú prepravu považuje za počítanie času za dátum, keď sa obdobie začína. Ak prihlasovateľ predloží bez ohľadu na dátum, keď uvedený doklad alebo list bol podaný na poštovú prepravu, národnému úradu alebo medzivládnej organizácii uspokojivý dôkaz o tom, že doklad alebo list, došiel po viacerých než siedmich dňoch odo dňa, ktorým je datovaný, bude národný úrad alebo medzivládna organizácia príslušné obdobie posudzovať tak, ako že uplynie o taký počet dní neskôr, ktorý presahuje sedem dní odo dňa, ktorým je doklad alebo list datovaný, do dňa, keď došiel.

zrušené.

Obdobie, ktoré uplýva určitým dňom, uplynie v okamihu, keď sa na národnom úrade alebo medzivládnej organizácii, kde sa musí podať doklad alebo zaplatiť poplatok, končia úradné hodiny.

Každý úrad alebo organizácia môže ustanovenie v odseku (a) predĺžiť až do polnoci rozhodného dňa.

Každý zmluvný štát alebo generálny riaditeľ môže navrhnúť zmeny lehôt podľa článku 47 (2).

Návrhy zmluvných štátov sa predkladajú generálnemu riaditeľovi.

Ak má o návrhu rozhodnúť Zhromaždenie, zašle generálny riaditeľ jeho text všetkým zmluvným štátom aspoň dva mesiace pred zasadaním Zhromaždenia, na program ktorého bude návrh zaradený.

Pri prerokúvaní návrhu na Zhromaždení môže byť návrh pozmenený alebo navrhnuté následné zmeny.

Návrh je prijatý, ak žiadny zo zmluvných štátov prítomných v čase hlasovania proti nemu nehlasuje.

Ak má dôjsť k písomnému hlasovaniu, zašle generálny riaditeľ všetkým zmluvným štátom popri návrhu aj písomné oznámenie s výzvou, aby svoj hlas odovzdali písomne.

Vo výzve bude určená lehota, v ktorej musí Medzinárodnému úradu dôjsť odpoveď s odovzdaným písomným hlasom. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od dátumu výzvy.

Odpovede musia byť kladné alebo záporné. Návrhy zmien a prosté poznámky sa nepovažujú za hlasy.

Návrh sa považuje za prijatý, ak žiadny zo zmluvných štátov nehlasuje proti zmene a ak aspoň polovica zmluvných štátov vyjadrí buď súhlas, alebo nedostatok záujmu, alebo sa zdrží hlasovania.

Každý účastník, ktorý má na tom právny záujem, môže predložiť dôkaz o tom, že v posledných desiatich dňoch pred uplynutím lehoty došlo v mieste jeho bydliska, podnikania alebo pobytu k prerušeniu poštového styku v dôsledku vojny, revolúcie, občianskych nepokojov, štrajku, prírodnej pohromy alebo iného podobného dôvodu.

Ak národný úrad alebo medzivládna organizácia, ktorým sa zásielka adresovala, uzná dôkaz za uspokojivý, odpustí oneskorený príjem, ale len vtedy, keď účastník uspokojivo preukáže, že zásielku podal na poštovú prepravu do piatich dní po obnovení poštového styku. Pravidlo 82.1 (c) platí primerane.

každá lehota určená v Zmluve alebo v tomto Vykonávacom predpise;

každá lehota určená prijímacím úradom, orgánom pre medzinárodnú rešerš, orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum alebo Medzinárodným úradom alebo lehota, ktorú môže aplikovať prijímací úrad podľa svojho národného zákonodarstva;

každá lehota určená určeným alebo zvoleným úradom a lehota, ktorú môže taký úrad aplikovať podľa svojho národného zákonodarstva, pokiaľ sa týka úkonov pred takým úradom.

Ustanovenia národného zákonodarstva podľa článku 48 (2), ktoré určenému alebo zvolenému štátu umožňujú ospravedlniť nedodržanie lehôt, sú tie ustanovenia, ktoré upravujú navrátenie do predchádzajúceho stavu, obnovu konania, reštitúciu in integrum alebo pokračovanie v konaní, aj keď sa nedodržala lehota, a všetky iné ustanovenia o predlžovaní lehôt alebo o odpustení ich zmeškania.

Medzinárodný úrad, príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš a príslušný orgán pre medzinárodný predbežný prieskum môžu požadovat predloženie dôkazu o práve podľa článku 49.

Národný úrad alebo medzinárodná orgánizácia poskytne na žiadosť Medzinárodnému úradu, príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš alebo príslušnému orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum informáciu o tom, či určitá osoba, o ktorej sa tvrdí, že má právo pred národným úradom alebo medzinárodnou organizáciou vystupovať, toto právo skutočne má.

Táto informácia je pre Medzinárodný úrad, orgán pre medzinárodnú rešerš a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum zaväzná.

Výdavky delegácie, ktorá sa zúčastňuje na práci orgánu zriadeného touto Zmluvou alebo podľa nej, znáša vláda, ktorá ju vymenovala.

V prípade podľa článku 53 (5) (b) oznámi Medzinárodný úrad rozhodnutia prijaté Zhromaždením (pokiaľ nejde o rozhodnutia týkajúce sa len jeho vlastného konania) tým zmluvným štátom, ktoré neboli zastúpené, a vyzve ich, aby odovzdali svoj hlas, alebo sa zdržali hlasovania písomne do troch mesiacov od dátumu oznámenia. Ak v tejto lehote počet zmluvných štátov, ktoré odovzdali svoj hlas alebo sa zdržali hlasovania dosiahne ten počet, ktorý chýbal do uznášaniaschopnej väčšiny na zasadaní, nadobudnú rozhodnutia účinnosť, ak je ovšem aj potom zároveň zachovaná potrebná väčšina.

pre každú zverejnenú medzinárodnú prihlášku údaje určené Administratívnymi smernicami prevzaté z titulnej strany brožúry podľa pravidla 48, prípadne výkres z uvedenej titulnej strany a anotáciu;

sadzobník všetkých poplatkov, ktoré sa platia prijímacím úradom, Medzinárodnému úradu, orgánom pre medzinárodnú rešerš a orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum;

oznámenia, ktorých uverejnenie sa vyžaduje podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu;

informácie od určených alebo zvolených úradov, pokiaľ Medzinárodnému úradu dôjdu a v rozsahu, v akom mu dôjdu, o tom, či sa splnili požiadavky článkov 22 alebo 39, pokiaľ ide o medzinárodné prihlášky obsahujúce určenie alebo voľbu príslušného úradu;

všetky iné užitočné informácie predpísané Administratívnymi smernicami, pokiaľ k nim nie je prístup Zmluvou alebo Vykonávacím predpisom zakázaný.

Vestník vychádza v anglickom a francúzskom vydaní. Bude sa vydávať aj v iných jazykoch, ak náklady s tým spojené budú zabezpečené predajom alebo subvenciou.

Zhromaždenie môže rozhodnuť, že sa Vestník bude vydávať v iných jazykov než v tých, ktoré sú uvedené v odseku (a).

Ďalšie podrobnosti týkajúce sa Vestníka môžu určiť Administratívne smernice.

Každý orgán pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum má právo na dva bezplatné výtlačky každej zverejnenej medzinárodnej prihlášky, Vestníka a každej inej publikácie všeobecného dosahu, ktorú vydal Medzinárodný úrad v súvislosti so Zmluvou a Vykonávacím predpisom.

pravidlo 14.1 (odovzdávací poplatok);

pravidlo 22.3 [lehota podľa článku 12 (3)];

pravidlo 33 (relevantný známy stav techniky pre medzinárodnú rešerš);

pravidlo 64 (známy stav techniky pre medzinárodný predbežný prieskum);

pravidlo 81 (zmena lehôt ustanovených Zmluvou);

tento odsek (pravidlo 88.1).

pravidlo 34 (minimálna dokumentácia);

pravidlo 39 [predmet podľa článku 17 (2) (a) (i)];

pravidlo 67 [predmet podľa článku 34 (4) (a) (i)];

tento odsek (pravidlo 88.3).

Každý návrh na zmenu ustanovení uvedených v pravidlách 88.1 alebo 88.3 sa musí oznámiť v prípade, že o návrhu má rozhodnúť Zhromaždenie, všetkým zmluvným štátom aspoň dva mesiace pred začatím tohto zasadania Zhromaždenia, ktoré je zvolané na rozhodnutie o návrhu.

Administratívne smernice obsahujú ustanovenia, ktoré sa týkajú:

Administratívne smernice nesmú byť v rozpore so Zmluvou, s Vykonávacím predpisom alebo akoukoľvek dohodou uzavretou Medzinárodným úradom s orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo s orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum.

Administratívne smernice vypracuje a vyhlási generálny riaditeľ po porade s prijímacími úradmi a orgánmi pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum.

Zmeniť ich môže generálny riaditeľ po porade s úradmi alebo orgánmi, ktoré majú priamy záujem na navrhovaných zmenách.

Zhromaždenie môže vyzvať generálneho riaditeľa ku zmenám Administratívnych smerníc a generálny riaditeľ podľa toho musí postupovať.

Administratívne smernice a každá ich zmena sa uverejní vo Vestníku.

Pri každom uverejnení sa uvedie dátum, keď uverejnené ustanovenia nadobúdajú účinnosť. Dátumy sa môžu pre rôzne ustanovenia líšiť, ale žiadne ustanovenie nemôže nadobudnúť účinnosť pred uverejnením vo Vestníku.

S výhradou ustanovenia odseku (a) až (g-quater) možno zjavné omyly v medzinárodnej prihláške alebo iných listinách predložených prihlasovateľom napraviť.

Omyly vyplývajúce z toho, že v medzinárodnej prihláške alebo v inej písomnosti sa napísalo niečo, čo sa zrejme nazamýšľalo, sa považujú za zjavné omyly. Aj ich náprava musí byť zrejmá v tom zmysle, že každý hneď pozná, že sa nemohlo zamýšlať nič iné, než to, čo sa predkladá ako náprava.

Vynechanie celých častí alebo celých listov medzinárodnej prihlášky, aj keď je zrejme dôsledkom nepozornosti, napríklad v štádiu kopírovania alebo kompletizovania listov, nemožno napraviť.

Náprava sa vykoná na žiadosť prihlasovateľa. Orgán, ktorý zistil zjavný omyl, môže vyzvať prihlasovateľa, aby podal žiadosť o nápravu podľa odsekov (e) až (g-quater). Pravidlo 26.4 (a) platí primerane aj pre žiadosti o nápravu.

Orgán, ktorý schváli alebo odmietne nápravu, to bez odkladu oznámi prihlasovateľovi a v prípade odmietnutia uvedie dôvody. Orgán, ktorý nápravu schválil, to bez odkladu oznámi Medzinárodnému úradu. Ak došlo k odmietnutiu nápravy, Medzinárodný úrad zverejní žiadosť o nápravu spolu s medzinárodnou prihláškou na žiadosť prihlasovateľa, podanú v rozhodnom období podľa odsekov (g-bis), (g-ter) alebo (g-quater), za predpokladu, že sa zaplatí osobitný poplatok, ktorého výšku určujú Administratívne smernice. Kópia žiadosti o nápravu sa priloží k postúpeniu podľa článku 20, pokiaľ sa na postúpenie nepoužije brožúra alebo pokiaľ sa medzinárodná prihláška nezverejňuje na základe článku 64 (3).

Schválenie nápravy podľa odseku (e) je účinné s výhradou odsekov (g-bis), (g-ter) a (g-quater):

(g-bis) Ak oznámenie podľa odseku (g) (i) dôjde Medzinárodnému úradu alebo ak nápravu podľa odseku (g) (iii) Medzinárodný úrad schválil po uplynutí 17 mesiacov od dátumu priority, ale pred dokončením technických príprav medzinárodného zverejnenia, schválenie je účinné a náprava sa včlení do príslušného zverejnenia.

(g-ter) Ak prihlasovateľ požiadal Medzinárodný úrad, aby zverejnil jeho medzinárodnú prihlášku pred uplynutím 18 mesiacov od dátumu priority, musí oznámenie podľa odseku (g) (i) dôjsť Medzinárodnému úradu a Medzinárodný úrad musí schváliť nápravu podľa odseku (g) (iii) najneskôr do dokončenia technických príprav medzinárodného zverejnenia ak má byť schválenie nápravy účinné.

(g-quater) Ak sa medzinárodná prihláška nezverejňuje podľa článku 64 (3), musí označenie podľa odseku (g) (i) dôjsť Medzinárodnému úradu a Medzinárodný úrad musí schváliť nápravu podľa odseku (g) (ii) najneskôr do postúpenia medzinárodnej prihlášky podľa článku 20, ak má byť schválenie nápravy účinné.

zrušené

Na žiadosť prihlasovateľa alebo prijímacieho úradu zaznamená Medzinárodný úrad zmeny týchto údajov v žiadosti alebo v návrhu:

Medzinárodný úrad nezaznamená požadovanú zmenu, ak mu žiadosť o záznam došla po uplynutí

Prijímací úrad uchováva záznamy a spisy týkajúce sa medzinárodnej prihlášky alebo zamýšľanej medzinárodnej prihlášky včítane prijímacieho vyhotovenia po dobu najmenej 10 rokov od dátumu medzinárodného podania, alebo ak dátum medzinárodného podania nebol uznaný, od dátumu, keď došla.

Medzinárodný úrad uchováva spis včítane archívneho vyhotovenia medzinárodnej prihlášky po dobu najmenej 30 rokov od dátumu, keď došlo archívne vyhotovenie.

Základné záznamy Medzinárodného úradu sa uchovávajú bez časovného obmedzenia.

Orgán pre medzinárodnú rešerš a orgán pre medzinárodný predbežný prieskum uchováva spis medzinárodnej prihlášky, ktorú dostal, po dobu najmenej 10 rokov od dátumu medzinárodného podania.

Na účely tohto pravidla záznamy, vyhotovenia a spisy sú takisto fotografické reprodukcie záznamov, vyhotovení a spisov nech už je druh takej reprodukcie akýkoľvek (mikrofilmy a pod.).

Na žiadosť Medzinárodného úradu mu každý určený alebo zvolený úrad zašle kópiu prekladu medzinárodnej prihlášky, ak ho tomuto úradu predložil prihlasovateľ.

Medzinárodný úrad môže na žiadosť a oproti zaplateniu výdavkov dodať komukoľvek kópie prekladov, ktoré mu došli podľa odseku (a).

Výška poplatkov podľa pravidiel 15 a 57 sa uvádza vo švajčiarskej mene. Je určená sadzobníkom poplatkov pripojeným k tomuto Vykonávaciemu predpisu, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.