Zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku 2022

Zákon sa vzťahuje na

Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

Pri presadzovaní nároku sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré prešlo vlastnícke alebo užívacie právo, povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť na objasnenie veci.

Ak osoba uvedená v odseku 1 nemôže jednoznačne preukázať svoj nárok výpisom z úradnej evidencie, zapíše ju okresný úrad ako domnelého vlastníka.

Na základe žiadosti domnelého vlastníka okresný úrad svojím rozhodnutím môže uznať vlastníctvo k pozemkom, porastom a inému majetku tejto osobe, ak domnelý vlastník:

Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou

Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:

Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára,^4b) odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov.⁹) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov,⁹) treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorým sa skonfiškoval^9a) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov.^9b) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného predpisu,^9c) možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu.

Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.

Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.

Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci.

Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy republiky.

Rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku oprávnenej osoby, ktorej vznikla povinnosť podľa odsekov 4 alebo 5, zasiela okresný úrad po nadobudnutí jeho právoplatnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely vymáhania pohľadávok štátu.

Zmiernenie niektorých ďalších majetkových krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov len na území Českej republiky alebo Slovenskej republiky, upraví Česká národná rada alebo Slovenská národná rada osobitným zákonom.

Česká národná rada sa splnomocňuje, aby zákonom upravila reštitúciu majetku česko-slovenských občanov trvale žijúcich na území Českej republiky, ktorí stratili majetok podľa dekrétov prezidenta republiky č. 12/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa alebo č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, neprevinili sa proti česko-slovenskému štátu a nadobudli späť občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva alebo zákona č. 34/1953 Zb., ktorým niektoré osoby nadobúdajú československé štátne občianstvo, pokiaľ sa tak nestalo už ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti.

Na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6, a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra 1992, inak právo zaniká.

Fyzická osoba, ktorej vlastnícke právo prešlo na oprávnenú osobu podľa odseku 1, má voči štátu nárok na vrátenie kúpnej ceny a na úhradu nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť. Nárok sa uplatňuje na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky. Štát má v takom prípade voči oprávnenej osobe nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť, ktorú uhradil fyzickej osobe podľa prvej vety.

Nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.

Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu podľa odseku 2.

Okresným úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v) je Okresný úrad Kežmarok.

Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že

V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to

Pozemkový fond neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ktorý nemožno vydať podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov.^10d) Rovnako pozemkový fond nemôže poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

V prípade, že podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo jeho časť je určený pre obranu štátu¹¹) alebo je určený na ťažbu nerastov¹²) alebo sa stal podľa osobitných predpisov¹³) súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku alebo je na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziska, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej plochy, alebo chráneného prírodného výtvoru, alebo sú významným krajinným prvkom, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu. Pokiaľ oprávnená osoba požiada o prevod iného pozemku, postupuje sa podľa odseku 2.

Obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter tak, že už nesúvisí s predmetom poľnohospodárskej výroby alebo je vo vlastníctve fyzickej osoby, s výnimkou prípadov, keď fyzická osoba nadobudla stavbu do vlastníctva za okolností uvedených v § 8.

Nehnuteľnosť, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, nemožno vydať až do doby prijatia zákonov upravujúcich správu a ochranu kultúrnych pamiatok.

O ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa § 16 ods. 6. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok písomne navrhnúť najneskôr päť pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku pozemkovým fondom. Na návrhy doručené po tejto lehote pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť v poradí

Náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba

Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva oprávnenej osoby, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije.

Pôdu, ktorú pozemkový fond poskytne oprávnenej osobe ako náhradný pozemok, možno počas piatich rokov odo dňa prevodu vlastníctva na oprávnenú osobu využívať len na účel, na ktorý je využívaná ku dňu prevodu vlastníctva na oprávnenú osobu; to neplatí, ak ide o vybudovanie stavby vo verejnom záujme.

Ak dôjde k súbehu nárokov oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1, prislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 11 ods. 2, prípadne na finančnú náhradu.

Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty uvedenej v odseku 1.

Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. v) môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 2004. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond") s výnimkou

Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu.^16a)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, postupuje pozemkový fond pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa osobitných predpisov.¹⁷) Do schválenia privatizačného projektu alebo v súlade s ním môže pozemkový fond nehnuteľný majetok dať do užívania iným osobám.

Ak má o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu záujem viac fyzických osôb, majú prednosť pri postupe podľa odseku 2 doterajší užívatelia a ďalej samostatne hospodáriaci roľníci. Z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej katastrálnom území sú nehnuteľnosti.

Pri pochybnostiach o tom, či ide o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.

Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu^17a) (ďalej len „správca“) oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

Pozemkovými úpravami sú zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy a s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu.

O vykonaní pozemkových úprav a v súvislosti s tým o výmene alebo prechode vlastníckych práv, o určení hraníc pozemkov alebo o zriadení, prípadne zrušení vecného bremena k dotknutým pozemkom rozhoduje okresný úrad na základe dohody vlastníkov. V prípade, že sa vlastníci nedohodnú, rozhoduje okresný úrad za podmienok ustanovených zákonom. Rozhodnutie okresného úradu preskúma na návrh účastníka súd.

Konanie o pozemkových úpravách upravujú zákony národných rád.

Na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho, má právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia oprávnená osoba uvedená v § 4 ods. 2.

Povinnosť poskytnúť náhradu podľa odseku 1 má právnická osoba, ktorá tieto veci prevzala, alebo jej právny nástupca, a to v lehote 60 dní, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak túto osobu nemožno zistiť, poskytne náhradu štát prostredníctvom pozemkového fondu podľa osobitného predpisu.^13a) V prípade, že táto právnická osoba uhradila štátu hodnotu živého a mŕtveho inventára a zásob, má právo na preplatenie sumy, ktorú ako náhradu zaplatila, voči štátu; tento nárok možno uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky v lehote 60 dní od poskytnutia náhrady.

Náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, prípadne podielom na imaní právnickej osoby uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár a za zásoby, vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd.

V prípade, že nehnuteľnosti nie sú v užívaní právnickej osoby podľa odseku 2, ktorá má poskytnúť náhradu podľa odseku 1, môže oprávnená osoba žiadať od tejto právnickej osoby náhradu odňatého živého a mŕtveho inventára na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby bez obmedzení uvedených v odseku 3.

Právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní v lehotách uvedených v § 13. Ak náhradu poskytuje štát prostredníctvom pozemkového fondu, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní na pozemkovom fonde do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť, kto je povinnou osobou, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 21b ods. 2.

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky ustanovia spôsob výpočtu výšky náhrad za veci uvedené v odseku 1 pre prípad, keď nemožno preukázať odňatie alebo vnesenie týchto vecí alebo nemožno určiť ich súčasnú hodnotu.

Ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

Správne a notárske poplatky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti sa nevyrubujú.

Oprávnená osoba domáhajúca sa svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe je oslobodená od súdnych poplatkov. Oslobodená od súdnych poplatkov je aj osoba domáhajúca sa svojho práva podľa § 8, ak súd rozhodol v jej prospech.

Nevyhnutné náklady spojené s rozhodovacou činnosťou a vydávaním náhradných pozemkov spojené s ocenením vecí, identifikáciou parciel a vymeraním pozemkov uhrádza štát prostredníctvom pozemkového fondu.

Ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou podľa § 5 a 16 ods. 2, rozhodne príslušný okresný úrad.

Ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou na poskytnutie náhrady podľa § 20, rozhodne ministerstvo.

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vydané v správnom konaní nepodliehajú preskúmaniu súdom.

Ak sa v konaní podľa odsekov 1 a 2 nezistí povinná osoba, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu v súčinnosti s právnickými osobami podľa osobitného zákona,¹⁶) ak ide o náhradu za pozemok, ktorý tvorí súčasť lesného pôdneho fondu²) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.^13a)

Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1:

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

Nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, zaniká

Nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, možno vypovedať k 1. januáru, ak § 34e ods. 2 neustanovuje inak. Výpovedná lehota je jeden rok, ak odsek 5 neustanovuje inak.

Ak sa na pozemku nachádzajú trvalé kultúry patriace k nevyhnutnému rastlinnému genofondu, ak pozemok slúži výlučne na vyšľachtenie nových odrôd rastlín^23b) alebo ak sú na pozemku semenné sady lesných drevín alebo lesnícke arboréta, výpovedná lehota pri výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, podanej vlastníkom sa nemôže skončiť skôr, ako sa dosiahne účel, na ktorý sa pozemok užíval k 1. februáru 1992.

Na lesný pozemok, ku ktorému vznikol nájomný vzťah podľa odseku 2, sa primerane vzťahuje § 5 ods. 3.

Podielový spoluvlastník, ktorý nevlastní nadpolovičný spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku, je povinný predložiť k výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, písomný súhlas spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastnícky podiel spolu s jeho spoluvlastníckym podielom dosiahne nadpolovičný spoluvlastnícky podiel. Ak podielový spoluvlastník vlastní nadpolovičný spoluvlastnícky podiel k lesnému pozemku, súhlas podľa prvej vety nie je potrebný. Pri ucelenej lesnej časti podľa § 22a ods. 1 je vlastník alebo združenie vlastníkov^23c) alebo pozemkové spoločenstvo^23d) (ďalej len „združenie“) povinné predložiť k výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, písomný súhlas spoluvlastníkov podľa prvej vety k nadpolovičnej výmere pozemkov v ucelenej lesnej časti.

K výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, sú vlastník alebo združenie okrem písomného súhlasu podľa odseku 7 povinní predložiť aj doklady preukazujúce údaje o vlastníctve s uvedením názvu katastrálneho územia, čísla parcely a označenia vlastníka k lesnému pozemku alebo pozemkom, ktoré v celosti dosiahnu minimálnu výmeru podľa § 22a ods. 1.

Výška nájomného za lesný pozemok z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, sa určí podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo.

Ak nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, zanikne podľa odseku 3 písm. b), vlastník môže požiadať o úhradu nájomného podľa odseku 9 v lehote odo dňa nariadenia vykonania projektu pozemkových úprav^23e) do dňa nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom.^23f)

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľností okrem poľnohospodárskeho pozemku a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno kedykoľvek vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace. Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Na uplatňovanie práv podľa odsekov 1 až 11 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1.

Lesné pozemky užívané podľa doterajších predpisov sa odovzdávajú vlastníkom predovšetkým v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu,^23g) bez vyznačovania jednotlivých pozemkov. Najmenšia odovzdávaná výmera pozemku alebo ucelenej lesnej časti je 0,5 ha,^23h) ak odsek 10 neustanovuje inak.

Na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním lesného pozemku podľa odseku 1 si vlastníci môžu založiť združenie. Na ďalšie využívanie odovzdaného lesného pozemku sa uplatňuje osobitný predpis.²³ⁱ)

Ak je daná výpoveď podľa § 22 ods. 3 písm. a), o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku sa medzi doterajším užívateľom a vlastníkom alebo združením uzatvorí písomná dohoda o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku (ďalej len „dohoda o odovzdaní a prevzatí“), ktorá obsahuje

Na účely uzatvorenia dohody o odovzdaní a prevzatí je vlastník alebo združenie povinné zabezpečiť súčinnosť na spoločnom vyznačení^23l) alebo vytýčení^23m) hranice obhospodarovania lesa v teréne; o vyznačení alebo vytýčení hranice sa vyhotoví záznam.

Ak nedôjde k dohode o vyznačení priebehu hranice obhospodarovania lesa, náklady na vytýčenie hranice obhospodarovania lesa znáša vlastník alebo združenie a doterajší užívateľ rovnakým dielom.

Doterajší užívateľ do 60 dní odo dňa doručenia výpovede podľa § 22 ods. 3 písm. a) alebo odo dňa doručenia oznámenia podľa § 34e ods. 1 alebo 2 preskúma doklady predložené vlastníkom alebo združením a ak je to potrebné, vyzve vlastníka alebo združenie na ich doplnenie alebo opravu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia výzvy, a súčasne vlastníka alebo združenie poučí o právnych následkoch nekonania.

Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o odovzdaní a prevzatí, výpovedná lehota uplynula a nevzniká iný nájomný vzťah, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe oznámenia doterajšieho užívateľa rozhodne o osobitnom obhospodarovaní lesa;²³ⁿ) doterajší užívateľ je do vykonateľnosti tohto rozhodnutia povinný zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch.

Pri odovzdávaní lesného pozemku podľa odseku 1 sa vysporiadajú so združením reštitučné nároky vlastníka a štátu; na postup združenia sa primerane vzťahujú odseky 2 až 7, 9 až 14 a § 22.

Postup podľa odsekov 7 a 8 sa primerane vzťahuje aj na zánik nájomného vzťahu podľa § 22 ods. 3 písm. c).

Lesné pozemky sa nemusia odovzdať v ucelených častiach, ak vznikne iný nájomný vzťah alebo ak vlastník alebo združenie preukáže doterajšiemu užívateľovi, že bezprostredne po zániku nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, zabezpečí odborné hospodárenie v lese podľa osobitného predpisu²³ⁱ) odborným lesným hospodárom,^23o) ktorý zabezpečuje túto činnosť v poraste na bezprostredne susediacom lesnom pozemku alebo lesných pozemkoch, pričom spoločná výmera týchto pozemkov v poraste dosiahne v celosti minimálne výmeru podľa odseku 1.

Postup podľa odseku 1 sa nepoužije, ak odovzdaním lesných pozemkov nedôjde k narušeniu racionálneho lesného hospodárenia alebo k narušeniu trvalej udržateľnosti pozemkov ako prírodného zdroja. K narušeniu podľa prvej vety nedôjde, ak odovzdávaný lesný pozemok alebo lesné pozemky dosiahnu spolu s bezprostredne susedným lesným pozemkom v celosti výmeru podľa odseku 1; to neplatí, ak ide o samostatné lesné pozemky mimo súvislého komplexu lesných pozemkov.

Vlastník alebo združenie, ktoré predložilo doklady podľa § 22 ods. 7 alebo 8, môže počas plynutia výpovednej lehoty obmedziť rozsah užívania lesného pozemku doterajším užívateľom. Užívanie lesného pozemku doterajším užívateľom nemožno obmedziť v rozsahu, v ktorom sa týka plnenia povinnosti podľa osobitného predpisu.^23p)

Ak sa v ucelenej časti podľa odseku 1 odovzdávajú užívacie práva aj k lesnému pozemku alebo jeho časti, ktorý je vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov,^23j) doterajší užívateľ, ktorý ho má v správe, uzatvorí s vlastníkom alebo združením, ktorému sa užívacie práva k tomuto lesnému pozemku alebo jeho časti odovzdávajú, nájomnú zmluvu; nájomná zmluva podľa osobitného predpisu^23q) musí byť uzatvorená najneskôr pri podpise dohody o odovzdaní a prevzatí.

Na uplatňovanie práv podľa odsekov 1 až 13 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1.

Investičná lesná cesta je na účely tohto zákona lesná cesta alebo jej časť vrátane stavieb a zariadení, ktoré s ňou súvisia, ktorá bola doterajším užívateľom vybudovaná ako stavba^23r) alebo ako investícia a je evidovaná v účtovníctve podľa osobitného predpisu.^23s)

Doterajší užívateľ, ktorý spravuje investičnú lesnú cestu, vydá v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti vlastníka potvrdenie, že lesná cesta sa považuje za investičnú lesnú cestu.

K vydaným lesným pozemkom alebo k lesným pozemkom, ktoré sa odovzdajú vlastníkom podľa § 9, § 22 a 22a alebo podľa osobitného predpisu,^23t) možno bezodplatne odovzdať aj investičné lesné cesty alebo ich časti.

Doterajší užívateľ, ktorý spravuje investičnú lesnú cestu, môže na základe žiadosti vlastníka alebo združenia podľa § 22a ods. 2 dohodou o vydaní majetku bezodplatne odovzdať vlastníkovi investičnú lesnú cestu alebo jej časť do vlastníctva. Doterajší užívateľ môže ponúknuť odovzdanie investičnej lesnej cesty alebo jej časti vlastníkovi alebo združeniu.

Doterajší užívateľ, ktorý spravuje investičnú lesnú cestu alebo jej časť, v lehote šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody podľa odseku 4 účtovne vysporiada takto odovzdaný majetok postupom podľa osobitného predpisu.^23s)

Investičná lesná cesta alebo jej časť prechádzajúca pozemkami viacerých vlastníkov prechádza po jej odovzdaní do ich podielového spoluvlastníctva^23u) podľa veľkosti podielu investičnej lesnej cesty na lesnom pozemku vlastníka.

Na nakladanie s majetkom, ktorý tvoria odovzdané investičné lesné cesty alebo ich časti sa vzťahuje osobitný predpis.^23v)

Na postup podľa odsekov 1 až 7 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1.

Postup podľa odsekov 1 až 8 sa primerane použije na odovzdanie turistického chodníka, ktorý je evidovaný v účtovníctve ako investícia podľa osobitného predpisu.^23s)

Právo na náhradu podľa ustanovení § 14 a 16 má aj vlastník obytnej alebo hospodárskej budovy, ktorá bola odstránená alebo znehodnotená v čase užívania organizáciou podľa osobitných predpisov.²⁴) V prípade, že túto budovu odstránila alebo znehodnotila iná právnická osoba než štát, má vlastník právo na finančnú náhradu voči tejto právnickej osobe, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe náhrady.

V prípade, že trvalé porasty vzišli na pozemkoch v čase ich užívania poľnohospodárskymi alebo lesnými organizáciami podľa osobitných predpisov,²⁴) stávajú sa vlastníctvom vlastníka pozemku dňom skončenia práva užívania; užívateľovi pozemku však patria úžitky z nich po dobu užívania.

V prípade, že pred prevzatím do užívania poľnohospodárskou alebo lesnou organizáciou neboli na pozemku vysadené iné porovnateľné trvalé porasty tej istej kultúry, má užívateľ právo na náhradu hodnoty novovysadených trvalých porastov v cene ku dňu účinnosti tohto zákona, ak nejde o trvalé porasty vysadené z prostriedkov štátu.

Na návrh vlastníka, ktorý má uhradiť doterajšiemu užívateľovi hodnotu trvalých porastov podľa odseku 2, vymení pozemkový fond jeho pozemok za iný pozemok vo vlastníctve štátu. Povinnosť nahradiť hodnotu trvalých porastov prechádza v takom prípade na štát.

Ak na pozemku nie sú ku dňu skončenia práva užívania porovnateľné trvalé porasty, ktoré na ňom boli ku dňu vzniku práva užívania, vlastníkovi patrí náhrada za trvalý porast podľa § 15 ods. 1 až 3.