Zákon o česko-slovenských technických normách 1991

Česko-slovenské technické normy (ďalej len „česko-slovenské normy“) určujú všeobecne technické veci a ustanovujú požiadavky na výrobky a na technické a na technicko-organizačné činnosti, pokiaľ je to účelné najmä z hľadiska akosti výrobkov, ochrany zdravia a života občanov, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany, tvorby a ochrany životného prostredia, ochrany majetku a ďalších záujmov a pokiaľ ich neustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy.

Obsah česko-slovenskej normy nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Česko-slovenské normy sa spracúvajú, prerokúvajú a schvaľujú podľa tohto zákona; ich schválenie a vydanie sa oznamuje spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Ústredným orgánom štátnej správy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre oblasť technickej normalizácie je Federálny úrad pre normalizáciu a meranie (ďalej len „Úrad“). Úrad riadi jeho predseda vymenovaný vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Úrad zastupuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku v medzinárodných organizáciách zaoberajúcich sa technickou normalizáciou, pokiaľ táto právomoc neprislúcha podľa osobitných predpisov iným ústredným orgánom štátnej správy.

Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikateľskú činnosť (ďalej len „organizácie“) a orgány štátnej správy sú povinné riadiť sa pri svojej činnosti tými ustanoveniami česko-slovenskej normy, ktoré sú označené ako záväzné.

Ako záväzné ustanovenia česko-slovenskej normy sa označí len to, pri čom to požaduje v rámci svojej právomoci neopomenuteľný účastník (§ 4) v stanovisku k návrhu česko-slovenskej normy; v česko-slovenskej norme sa príslušný neopomenuteľný účastník uvedie.

Podnet na spracovanie návrhu česko-slovenskej normy môže podať Úradu ktokoľvek; k podnetu je povinný pripojiť technické a ekonomické odôvodnenie.

Návrh česko-slovenskej normy spracúva organizácia alebo občan, s ktorými to Úrad dohodol, prípadne Úrad (ďalej len „spracovateľ“).

Návrh česko-slovenskej normy prerokuje spracovateľ s účastníkmi; účastníkom je vždy ten, kto podal podnet, ďalej ústredné orgány štátnej správy a organizácie, ktoré sa ako účastníci prihlásia u spracovateľa do 45 dní od zverejnenia oznámenia o začatí spracovania návrhu česko-slovenskej normy a o tom, kto je spracovateľom, vo Vestníku Federálneho úradu pre normalizáciu a meranie (ďalej len „Vestník“) alebo ktoré zašlú svoje stanoviská k zverejnenému návrhu česko-slovenskej normy. Ak návrh česko-slovenskej normy obsahuje ustanovenia týkajúce sa zdravia ľudu, potravín, tvorby a ochrany životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany, výbušnín, skúšobníctva drahých kovov, výstavby, jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, technickej spôsobilosti dopravných prostriedkov, dopravných zariadení a dopravných ciest, sú účastníkom vždy ústredné orgány zabezpečujúce výkon štátnej správy v uvedených oblastiach alebo nimi poverené orgány (ďalej len „neopomenuteľní účastníci“).

Návrh česko-slovenskej normy zasiela spracovateľ v priebehu riešenia vždy Úradu, a ak spracovateľ má pochybnosti o tom, či návrh nezasahuje do práv chránených ochrannou známkou alebo zapísaným označením pôvodu, zašle ho na posúdenie Federálnemu úradu pre vynálezy.

Účastníci a neopomenuteľní účastníci oznámia spracovateľovi stanoviská k návrhu česko-slovenskej normy formou konkrétnych pripomienok alebo vyjadrením súhlasu alebo odôvodneného nesúhlasu s obsahom návrhu v lehote určenej spracovateľom alebo v lehote určenej vo zverejnenom návrhu česko-slovenskej normy; určená lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia alebo zverejnenia návrhu. Uplatnené stanoviská alebo vyjadrenia nesúhlasu prerokuje spracovateľ s účastníkmi a s neopomenuteľnými účastníkmi.

Úrad posúdi, či návrh česko-slovenskej normy bol prerokovaný ustanoveným spôsobom a či zodpovedá požiadavkám ustanoveným týmto zákonom a podmienkam dohodnutým medzi Úradom a spracovateľom, a návrh schváli, prípadne upraví alebo vráti na dopracovanie alebo ho zamietne. Pokiaľ vznikne rozpor s neopomenuteľným účastníkom o obsah ustanovenia česko-slovenskej normy, ktorý je oprávnený upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom, Úrad rozhodne tak, aby nebola dotknutá právomoc neopomenuteľného účastníka. Ak vznikne rozpor s účastníkom, rozhodne ho Úrad.

Schválenie česko-slovenskej normy oznámi Úrad vo Vestníku a uvedie, ktoré jej články sú záväzné. Toto oznámenie a vydanie česko-slovenskej normy úradnou tlačou je podmienkou platnosti česko-slovenskej normy.

Medzinárodnou normou sa na účely tohto zákona rozumie technická norma vydaná celosvetovou alebo regionálnou organizáciou, prípadne technická norma uznávaná všeobecne v medzinárodnom obchode.

Úrad môže po prerokovaní s neopomenuteľnými účastníkmi, ktorých pôsobnosti sa obsah medzinárodnej normy týka, v súlade so záujmami česko-slovenskej ekonomiky vyhlásiť zaradenie medzinárodnej normy do sústavy česko-slovenských noriem; urobí tak vždy, ak to vyžaduje plnenie záväzku z medzinárodnej zmluvy.

Výnimku zo záväzného ustanovenia česko-slovenskej normy môže na žiadosť povoliť len neopomenuteľný účastník uvedený v česko-slovenskej norme.

Organizácie sa môžu odchýliť bez povolenia výnimky od záväzného ustanovenia česko-slovenskej normy pri dodávkach na vývoz.

Návrh na zmenu alebo zrušenie česko-slovenskej normy sa spracúva a schvaľuje podobným spôsobom ako návrh česko-slovenskej normy. Technicky a ekonomicky odôvodnený návrh na zmenu alebo zrušenie česko-slovenskej normy môže podať úradu ktokoľvek. Schválenie zmeny alebo zrušenie česko-slovenskej normy oznámi Úrad vo Vestníku.

Ak Úrad zistí, že sa záväzné ustanovenie česko-slovenskej normy dostalo do rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo so záväzným ustanovením inej česko-slovenskej normy, zruší alebo zmení takú česko-slovenskú normu po prerokovaní s neopomenuteľnými účastníkmi. Ak zistia ústredné orgány štátnej správy alebo organizácie tento rozpor, sú povinné túto skutočnosť oznámiť Úradu.

Výnimku zo záväznosti štátnej a odborovej normy (ďalej len „štátna norma“) schválenej pred účinnosťou tohto zákona povoľuje na žiadosť organizácie Úrad, pokiaľ technická norma neustanovuje inak.

Žiadateľ v žiadosti o povolenie výnimky uvedie:

Žiadosť o povolenie výnimky musí byť prerokovaná so všetkými orgánmi štátnej správy a organizáciami, ktoré budú povolením výnimky priamo dotknuté; ich stanoviská žiadateľ priloží k žiadosti o povolenie výnimky.

Výnimku možno povoliť len vtedy,

Povolenie výnimky sa môže viazať na splnenie podmienky. Výnimka sa môže obmedziť časom aj objemom výroby, prípadne rozsahom činností, na ktoré sa vzťahuje. V týchto prípadoch možno výnimku povoliť opakovane, len ak nastanú nové skutočnosti.

Orgán oprávnený na povoľovanie výnimiek rozhodne o výnimke do 30 dní od podania žiadosti. Ak je potrebné pred rozhodnutím o výnimke doplniť žiadosť alebo si vyžiadať stanoviská, plynie nová 30-denná lehota odo dňa doručenia požadovaných dokladov.

Povolená výnimka sa oznámi vo Vestníku.

Bez povolenia výnimky sa môžu organizácie odchýliť od ustanovení štátnych noriem, ktoré sú označené ako záväzné:

Označenie „česko-slovenská technická norma“ možno používať v písmenovej skratke „ČSN“, a to aj v grafickej úprave.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. májom 1991.