Zákon o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby 1990

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácia“), prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby.

Predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková jednotka“).

Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť prevádzkové jednotky, ku ktorým majú užívacie právo osoby, ktorých bydlisko alebo sídlo je na území iného štátu.

Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť ďalej prevádzkové jednotky,

Vlastníkmi prevádzkových jednotiek, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, sa môžu stať fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo boli česko-slovenskými štátnymi občanmi po 25. februári 1948, a ďalej právnické osoby, ktorých účastníkmi alebo spoločníkmi sú výlučne tieto fyzické osoby (ďalej len „osoba“).

Organizácie predajú prevádzkovú jednotku vo verejnej dražbe.

Verejnú dražbu organizujú príslušné orgány Českej republiky alebo príslušné orgány Slovenskej republiky (ďalej len „príslušný orgán republiky“).

Príslušné orgány republík vyhotovia a potvrdia zoznamy prevádzkových jednotiek, ktoré budú ponúknuté na predaj. Zoznamy musia obsahovať

Ak sa nevydražujú ako súčasť prevádzkovej jednotky stavba alebo pozemok, kde je prevádzková jednotka umiestnená, treba v zozname takisto uviesť ich presné označenie, osobu, ktorá je ich vlastníkom, alebo organizáciu, ktorá k nim má právo hospodárenia.

Súčasťou zoznamu je aj súpis zásob podľa inventarizácie vykonanej ku dňu vyhotovenia zoznamu a ich cena.

Zoznamy prevádzkových jednotiek musia byť zverejnené po dobu najmenej 30 dní predo dňom verejnej dražby; spôsob zverejnenia ustanovia zákony národných rád.

Kto sa chce zúčastniť na verejnej dražbe prevádzkovej jednotky ako záujemca (ďalej len „účastník dražby“), musí preukázať zloženie dražobnej zábezpeky vo výške aspoň 10 % vyvolávacej ceny, najmenej však 10 000 Kčs.

Dražobná zábezpeka sa po odpočítaní poplatku za oprávnenie zúčastniť sa na verejnej dražbe vydražiteľovi zúčtuje na kúpnu cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku vydražil. Ostatným účastníkom dražby sa po jej ukončení zložená dražobná zábezpeka vráti po odpočítaní poplatku za oprávnenie zúčastniť sa na dražbe.

Poplatok za oprávnenie zúčastniť sa na dražbe je 1000 Kčs.

Ak vydražiteľ nezloží do ustanovenej doby cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku vydražil, pripadne dražobná zábezpeka príslušnému orgánu republiky.

Na verejnej dražbe môžu byť prítomné aj iné osoby, pokiaľ zaplatia vstupné.

Verejnú dražbu vykonáva licitátor vymenovaný príslušným orgánom republiky.

Na riadny priebeh verejnej dražby dohliada zástupca príslušného orgánu republiky.

Licitátor nesmie v priebehu verejnej dražby žiadneho z účastníkov zvýhodňovať ani obmedzovať; licitátor sám ani prostredníctvom zástupcu sa nemôže uchádzať o majetok, ktorý je predmetom ním vykonávanej dražby. To platí aj pre osoby licitátorovi blízke.¹)

O vydražovaný majetok sa takisto nesmú ani prostredníctvom zástupcu uchádzať osoby, ktoré pri vykonávaní jeho dražby plnia úlohy príslušného orgánu republiky. To platí aj pre osoby im blízke.

Vyvolávacia cena sa skladá z ceny pozemkov a stavieb, zistenej podľa platných cenových predpisov,²) z ceny strojov, zariadení a ďalších základných prostriedkov a z ceny predmetov postupnej spotreby.

Licitátor začína verejnú dražbu oznámením prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej dražby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu dražby. Prevádzková jednotka sa draží, dokiaľ účastníci dražby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom výzvaniam ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku, a ak do troch minút potom nedôjde k vyššiemu podaniu, určí prevádzkovú jednotku príklepom na predaj tomu, kto poslednú ponuku urobil (ďalej len „vydražiteľ“).

O priebehu verejnej dražby sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše zástupca organizácie, zástupca príslušného orgánu republiky, licitátor a vydražiteľ.

Kúpna cena sa skladá z ceny vydražených vecí a z ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby. Stav zásob a ich cena v deň prevzatia prevádzkárne sa nesmie podstatným spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu dražby.

Ak sa prevádzkovú jednotku nepodarí vydražiť spôsobom uvedeným v § 9 a ak sa na verejnej dražbe zúčastní najmenej päť osôb, licitátor vyvolávaciu cenu postupne znižuje, a to vždy o 10 %, najviac však o 50 % vyvolávacej ceny. Ak sa ani takto nepodarí prevádzkovú jednotku vydražiť, licitátor verejnú dražbu ukončí.

Vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky (§ 5 ods. 2 a 3).

Ak vydražiteľ do ustanovenej doby nezaplatí cenu, za ktorú vec vydražil, prechod vlastníctva sa od začiatku zrušuje; dražobná zábezpeka, ktorú vydražiteľ zložil, pripadne príslušnému orgánu republiky. Tým nie je dotknuté právo organizácie zo zodpovednosti vydražiteľa za škodu a na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.

Cenu zásob vydražiteľ zaplatí organizácii do 30 dní odo dňa dražby.

Udelením príklepu prechádza na vydražiteľa užívanie, ako aj nebezpečenstvo náhodnej skazy alebo zhoršenie prevádzkovej jednotky.

Za vady prevádzkovej jednotky predanej vo verejnej dražbe doterajší vlastník nezodpovedá.

Ak vydražiteľ splní podmienku podľa § 11 ods. 1, vydá mu príslušný orgán republiky potvrdenie o tom, že sa mu prevádzková jednotka verejnou dražbou predala a že dňom udelenia príklepu sa stal jej vlastníkom. Pokiaľ prevádzkovú jednotku tvorí nehnuteľnosť, zašle príslušný orgán republiky jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností.

Príslušné orgány republík zostavia zoznamy vecí, ktoré sa nepodarilo vydražiť podľa § 4 až 12, a rozhodnú, ktoré z nich sa budú dražiť znova. Aj pri opakovanej dražbe sa postupuje podľa § 4 až 12.

Ak sa opakovane draží tá istá prevádzková jednotka, môžu sa stať jej vlastníkmi nie len osoby uvedené v § 3, ale aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby, ktorých účastníkmi alebo spoločníkmi sú výlučne fyzické osoby.

Ak sú účastníkmi opakovanej dražby len osoby uvedené v § 3, môže licitátor vyvolávaciu cenu znižovať podľa § 10 s tým rozdielom, že zníženie môže dosiahnuť až 80 % vyvolávacej ceny.

Ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom.

Vydražiteľ má právo na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru,³) v ktorom je prevádzková jednotka umiestnená. Právo na užívanie má vydražiteľ voči vlastníkovi, alebo voči tomu, kto má právo hospodárenia s nehnuteľnosťou, prípadne voči jeho právnemu nástupcovi, a to po dobu dvoch rokov, pokiaľ sa nedohodnú inak.

Ak ide o prevádzkovú jednotku užívanú k 1. októbru 1990 na základe zmluvy o prenechaní prevádzkárne na dočasné užívanie,⁴) prípadne zmluvy túto zmluvu nahrádzajúcu,⁵) uskutoční sa jej predaj bez verejnej dražby, ak požiada o to najneskôr päť dní predo dňom dražby osoba, ktorá uvedenú zmluvu s organizáciou uzavrela (ďalej len „užívateľ“).

Kupnú zmluvu o predaji tejto prevádzkovej jednotky organizácia uzavrie s užívateľom; súčasne sa vyrovnajú vzájomné nároky vzniknuté z užívania prevádzkárne alebo v súvislosti s ním.

Kúpna cena sa určí podľa § 8.

Ak do 60 dní odo dňa vyhlásenia dražby nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, právo užívateľa zo zmluvy uvedenej v odseku 1 zaniká, a prevádzková jednotka sa môže vydražiť. Ostatné vzájomné nároky užívateľa a organizácie zostávajú nedotknuté.

Týmto predajom vznikajú kupujúcemu rovnaké práva podľa § 15 ako vydražiteľovi.

Vydražená prevádzková jednotka môže byť do dvoch rokov odo dňa dražby prevedená iba na osoby uvedené v § 3; ak bola prevádzková jednotka predaná pri opakovanej dražbe, možno vlastníctvo k nej previesť aj na osoby uvedené v § 13 ods. 2.

Ak organizácia pred vydražením používala prevádzkovú jednotku úplne alebo sčasti na predaj základných potravín, je vydražiteľ povinný začínajúc siedmym pracovným dňom po dražbe v tomto predaji pokračovať, a to najmenej po dobu jedného roka, pokiaľ obecné zastupiteľstvo túto lehotu na jeho žiadosť neskráti.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre osobu, ktorá prevádzkovú jednotku nadobudla na základe kúpnej zmluvy podľa § 16.

Ak osoba nesplní povinnosti uvedené v § 17 ods. 2, môže jej príslušný orgán republiky uložiť peňažnú pokutu vo výške 2000 Kčs za každý pracovný deň nesplnenia povinnosti.

Pokutu možno uložiť do jedného roka od tohto porušenia povinnosti.

Zakladateľ štátneho podniku, ktorého prevádzkové jednotky boli predané podľa tohto zákona, posúdi odôvodnenosť ďalšej existencie štátneho podniku. Ak zakladateľ rozhodne o jeho zrušení,⁶) vykoná sa likvidácia podľa osobitných predpisov;⁷) konečný výťažok z likvidácie sa odvedie na osobitný účet. Pokiaľ výťažok z likvidácie nestačí na uspokojenie všetkých zostávajúcich pohľadávok, budú uspokojené štátom prostredníctvom príslušného orgánu republiky.

Čistý výnos z predaja prevádzkových jednotiek podľa tohto zákona sa odvádza na osobitný účet príslušného orgánu republiky.

Prostriedky z tohto osobitného účtu nemožno po dobu dvoch rokov použiť na iný účel než na uspokojenie nárokov a pohľadávok vzniknutých z vykonania tohto zákona.

Na požiadanie príslušných orgánov republík sú pracovníci organizácií a prevádzkových jednotiek povinní im poskytnúť požadované informácie, podklady a doklady a umožniť im vstup do prevádzkových jednotiek.

Pracovnoprávne vzťahy pracovníkov organizácií nie sú týmto zákonom dotknuté.

Na prevody vlastníctva k majetku podľa tohto zákona sa nevzťahuje zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie, zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 364/1990 Zb. o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu podniku a vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom.

Výška ceny vydražených vecí nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.²)

Týmto zákonom nie je dotknutá účinnosť zákonného opatrenia č. 364/1990 Zb. o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu podniku.

Ministerstvo pre správu národného majetku a jeho privatizáciu Českej republiky a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky vydajú všeobecne záväzný právny predpis, ktorým upravia podrobnosti o verejnej dražbe, včítane výšky vstupného na ňu.

Ustanovenie § 26 ods. 4 devízového zákona č. 162/1989 Zb. v znení zákonov č. 109/1990 Zb. a č. 403/1990 Zb. sa dopĺňa tak, že za slovo „krívd“ sa vkladá text tohto znenia: „alebo vydražením podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.“.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1990.