Predpis bol zrušený predpisom 286/1992 Zb.
389/1990 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 26.10.1992 do 31.12.1992
389
ZÁKON
z 18. septembra 1990
o dani z príjmov obyvateľstva
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | DAŇOVÁ POVINNOSŤ
§1 Daňovníci
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov obyvateľstva (ďalej len „daň“) sú fyzické osoby, ktorých príjmy sú predmetom dane podľa tohto zákona.
(2)
Fyzické osoby, ktoré majú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike stále bydlisko (ďalej len „bydlisko“) alebo sa tu obvykle zdržiavajú, podliehajú zdaneniu so svojimi príjmami z tuzemských aj zahraničných zdrojov.
(3)
Za fyzickú osobu, ktorá sa v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike obvykle zdržiava, sa považuje osoba, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku zdržiavala na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky najmenej po dobu 183 dní, a to či už spolu alebo v kratších časových obdobiach.
(4)
Fyzické osoby, ktoré nemajú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, podliehajú zdaneniu iba so svojimi príjmami, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§2 Zdroj príjmu
(1)
Zdroj príjmov fyzických osôb, ktoré nemajú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, sa považuje za zdroj na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak ide o
a)
príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni umiestnenej na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
b)
príjmy za služby a iné činnosti vykonávané osobne a nezávisle s podmienkou, že na výkon týchto činností sa využíva trvalé zariadenie na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
c)
podiely na zisku vyplácané právnickými alebo fyzickými osobami so sídlom alebo bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)
príjmy z úhrad vykonávaných právnickými alebo fyzickými osobami, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; tieto príjmy zahŕňajú najmä
1.
úroky,
2.
licenčné poplatky za použitie alebo právo na použitie patentov, ochranných známok, návrhov, modelov, plánov, utajovaných vzorcov alebo postupov, informácií vzťahujúcich sa na priemyselné, obchodné alebo vedecké znalosti a skúsenosti, výrobnotechnické poznatky (know-how),
3.
licenčné poplatky za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia,
4.
licenčné poplatky za použitie alebo za právo na použitie autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu.
(2)
Za stálu prevádzkáreň sa považuje trvalé zariadenie na výkon činnosti na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Takým zariadením sa rozumie najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov a ďalšie prevádzkárne. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) 6 mesiacov.
§3 Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú príjmy fyzických osôb, okrem príjmov
a)
z pracovného pomeru a pomeru podobného pracovnému pomeru;
b)
z literárnej a umeleckej činnosti alebo zo zdedených autorských práv, ak dedičmi sú vdova po autorovi až do opätovného vydaja alebo maloleté deti.
(2)
Predmetom dane nie sú príjmy z podnikateľskej činnosti plynúce daňovníkom, ktorí sú zapísaní do podnikového registra,1) s výnimkou podnikateľskej odmeny a časti zisku z podnikateľskej činnosti použitej pre osobnú potrebu podnikateľa (§ 7 ods. 2 a 3).
(3)
Predmetom dane sú aj príjmy uvedené v § 12 ods. 1 písm. a) v prípadoch, keď príjemca nie je známy (príjmy z cenných papierov na doručiteľa).
§4 Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené
a)
príjmy členov poľnohospodárskych družstiev, ktoré im vypláca družstvo, ktorého sú členmi, ako odmena za prácu, prípadne ako splátky na náhradu za odovzdaný majetok; s výnimkou pracovných príjmov členov za obdobie, v ktorom sú požívateľmi starobného dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,
b)
poistné náhrady, náhrada za utrpenú škodu, okrem súm nahrádzajúcich príjem, a náhrada za stratu na zárobku patriaca podľa Zákonníka práce;
c)
sumy prijaté z dedičstva a z darovania;
d)
príjmy z predaja nehnuteľného majetku, ak nejde o predaj uskutočnený do dvoch rokov po jeho nadobudnutí, s výnimkou predaja nehnuteľností nadobudnutých v súvislosti s nápravou krívd; oslobodenie sa nevzťahuje na predaj majetku realizovaného ako výsledok zárobkovej činnosti daňovníka alebo používaného daňovníkom na túto činnosť;
e)
príjmy z predaja hnuteľného majetku, s výnimkou predaja automobilov do šiestich mesiacov po nadobudnutí, a príjmy z predaja cenných papierov, s výnimkou predaja do troch mesiacov po nadobudnutí; oslobodenie sa nevzťahuje na predaj majetku realizovaného ako výsledok zárobkovej činnosti daňovníka alebo používaného daňovníkom na túto činnosť;
f)
výhry z lotérie, stávok a iných podobných hier;2)
g)
ceny z verejných a športových súťaží v hodnote nepresahujúcej 5000 Kčs;
h)
úroky a výhry z úsporných vkladov, včítane prémií a iných majetkových výhod, z vkladov na bežných účtoch, sporožírových účtoch a devízových účtoch a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním a nápravou krívd;
ch)
náhrady z rehabilitačného konania a náhrady poskytnuté v súvislosti s nápravou krívd;
i)
prijaté plnenia vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine;
j)
dávky a služby nemocenského a sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti a odmena pestúnovi a štátny vyrovnávací príspevok;
k)
podpory poskytované fondami zriadenými zákonom a nadáciami v súlade s ich štatutárnym poslaním;
l)
náhrady vyplácané včelárom za prísun včelstiev k poľnohospodárskym hmyzosnubným kultúram;
m)
paušálne náhrady vynaložených vecných výdavkov poskytované v súlade s pracovnoprávnymi predpismi občanom vykonávajúcim práce na základe pracovnoprávnych vzťahov a sumy poskytované im za použitie vlastného zariadenia a predmetov potrebných pre výkon práce; ak ide o základný prostriedok,3) sú uvedené sumy oslobodené do výšky zodpovedajúcej odpisom;
n)
odmeny za záchranu života, odmeny vyplácané darcom krvi za odber krvi a iných biologických materiálov a odmeny vyplácané za pokusné úkony v zdravotníctve osobám, ktoré sa týmto úkonom podrobujú;
o)
príjmy a náležitosti poskytované občanom vykonávajúcim civilnú službu.4)
§5 Základ dane
(1)
(2)
Do príjmov daňovníka sa zahŕňajú aj naturálne príjmy (vecné plnenia). Naturálna spotreba vlastnej výroby a služieb prevádzkovaných v rámci zárobkovej činnosti sa však nezahrnie do príjmov a výdavky vzťahujúce sa na naturálnu spotrebu sa nezahrnú do výdavkov podľa § 9.
(3)
Pri určení základu dane sa prihliada len na tie príjmy a výdavky, ktoré sa uskutočnili v kalendárnom roku, za ktorý sa daň vyrubuje. Na pohľadávky a zásoby na začiatku roka sa nehľadí. V roku začatia zárobkovej činnosti sa prihliadne aj na zásoby, ktoré daňovník obstaral v predchádzajúcom roku.
(4)
Ak jednorazovo dosiahnutý zdaniteľný príjem je výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo ide o príjem za niekoľko rokov z využitia majetkových predmetov a práv, rozdelí sa zdaniteľný príjem na toľko častí, po koľko rokov táto činnosť trvala alebo koľkých rokov sa príjem týkal, najviac však na tri časti a prihliadne sa aj na výdavky vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu v minulých rokoch. Jedna časť sa zahrnie do základu dane v roku dosiahnutia príjmu, zistí sa percento dane pripadajúce na takto zistený základ dane a týmto percentom dane sa vypočíta daň zo zostávajúcej jednej časti alebo zostávajúcich dvoch častí príjmu. Súčtom dane z takto rozdelených príjmov sa určí celková daňová povinnosť.
(5)
(6)
Ak manželia vykonávajú zárobkovú činnosť spoločne ako svoje hlavné zamestnanie, rozdelí sa základ dane zistený z takej činnosti rovným dielom na manžela a manželku. O hlavné zamestnanie ide v prípade, ak daňovník nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok, je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb a jeho príjmy zodpovedajúce vymeriavaciemu základu pre toto zabezpečenie6) presahujú prípadné iné jeho príjmy.
(7)
Ak jeden z manželov vykonáva zárobkovú činnosť za výpomoci druhého z nich, rozdelí sa základ dane z takej činnosti tak, že na vypomáhajúceho manžela (manželku) pripadne najviac 30 % zo základu dane; pritom táto časť môže byť najviac 120 000 Kčs ročne.
(8)
Pri predaji základných prostriedkov,3) ktoré daňovník používal na zárobkovú činnosť a z ktorých uplatňoval odpisy ako výdavok na udržanie príjmu, započíta sa do základu dane suma, o ktorú príjem z predaja prevyšuje cenu, za ktorú daňovník základný prostriedok obstaral, zníženú o uplatnené odpisy.
(9)
Pri predaji drobných a krátkodobých predmetov a ostatných zásob, ktoré daňovník pri zárobkovej činnosti uplatnil ako výdavok odpočítateľný od príjmu pred zdanením, zahŕňa sa do základu dane príjem z predaja. Drobnými a krátkodobými predmetmi sú predmety, ktorých obstarávacia cena je nižšia ako 5000 Kčs za predmet alebo doba upotrebiteľnosti je kratšia ako jeden rok, ak obstarávacia cena je vyššia ako 5000 Kčs za predmet.
(10)
Pri zániku daňovej povinnosti daňovníka vykonávajúceho zárobkovú činnosť sa drobné a krátkodobé predmety a ostatné zásoby ocenia sumou, aká by sa pravdepodobne dosiahla pri ich predaji v dobe zániku daňovej povinnosti, a táto suma sa zahŕňa do základu dane daňovníka v roku, v ktorom daňová povinnosť zanikla. To isté platí o pohľadávkach, ak nie sú nevymožiteľné.
§6 Príjmy z poľnohospodárskej výroby
(1)
Príjmy z poľnohospodárskej výroby sú príjmy
a)
z rastlinnej a živočíšnej výroby, lesníctva, rybnikárstva vykonávaných na pozemkoch a vodných plochách vo vlastníctve občanov, v užívaní, prípadne užívaných na základe iného právneho vzťahu alebo vykonávaných bez pozemkov;
b)
z predaja poľnohospodárskych výrobkov z vlastnej rastlinnej a živočíšnej produkcie včítane poľnohospodárskych výrobkov nakúpených od iných občanov;
c)
z príležitostnej činnosti vykonávanej v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorej sa využívajú výrobné prostriedky slúžiace poľnohospodárskej výrobe spravidla v dobe, keď sa plne nevyužívajú pre túto výrobu (napr. povozníctvo, približovanie dreva);
d)
z vedľajšej výroby nadväzujúcej na rastlinnú a živočíšnu výrobu, ak sa obmedzuje na spracovanie vlastnej poľnohospodárskej produkcie, alebo z príležitostnej výroby (napr. domácka výroba dreveného náradia a košikárskych výrobkov).
(2)
Za príležitostnú činnosť, vedľajšiu výrobu, príležitostnú výrobu alebo predaj poľnohospodárskych výrobkov sa nepovažuje taká činnosť, ktorá je daňovníkom registrovaná na príslušnom orgáne7) alebo zapísaná do podnikového registra.
(3)
Do základu dane sa zahŕňa rozdiel medzi dosiahnutými príjmami a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. U daňovníkov vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu na pozemkoch sa do základu dane zahrnie suma najmenej vo výške zodpovedajúcej súčinu priemernej normy výnosnosti pripadajúcej na jeden ha poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „priemerná norma výnosnosti“) a celkovej výmery všetkých pozemkov spôsobilých na poľnohospodárske obrábanie. Ak ide o príjem z rastlinnej výroby v nevykurovaných skleníkoch a fóliovníkoch, zahrnie sa do základu dane suma najmenej vo výške desaťnásobku priemernej normy výnosnosti a vo vykurovaných skleníkoch a fóliovníkoch najmenej vo výške päťdesiatnásobku priemernej normy výnosnosti.
(4)
Priemerné normy výnosnosti sú určené v prílohe.
(5)
Do celkovej výmery rozhodnej pre výpočet základu dane podľa priemernej normy výnosnosti sa započítavajú
a)
pasienky, pokiaľ podľa predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu nebola uložená ich premena na ornú pôdu, dvoma desatinami skutočnej výmery;
b)
ostatná poľnohospodárska pôda plnou výmerou;
c)
hospodársky využívané vodné plochy tromi desatinami skutočnej výmery;
d)
ostatná nepoľnohospodárska pôda,8) ktorá sa využíva pre poľnohospodársku výrobu, plnou výmerou.
(6)
Ak sa príjem určí podľa priemernej normy výnosnosti, je rozhodná celková výmera pozemkov uvedených v odseku 5 podľa stavu k 31. decembru roka, za ktorý sa daň vyrubuje, prípadne ku dňu zániku daňovej povinnosti počas roka.
§7 Príjmy z podnikateľskej činnosti a príjmy z iných zárobkových činností
(1)
(2)
U daňovníka, ktorý je zapísaný do podnikového registra,1) sa do základu tejto dane zahŕňa časť zisku z podnikateľskej činnosti použitá pre osobnú potrebu daňovníka a podnikateľská odmena vo výške zahrnutej do nákladov. Táto podnikateľská odmena môže byť najviac 10 000 Kčs mesačne.
(3)
U daňovníka, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, sa do základu dane zahŕňa podiel na zisku, ako aj podnikateľská odmena za vykonanú vlastnú prácu pre obchodnú spoločnosť vo výške zahrnutej do nákladov, pokiaľ nejde o príjem z pracovnoprávneho vzťahu. Táto podnikateľská odmena môže byť najviac 10 000 Kčs mesačne.
(4)
U daňovníka, ktorý je účastníkom konzorcia, sa do základu dane zahŕňa jeho podiel na príjmoch a výdavkoch.
(5)
U daňovníka, ktorý je tichým spoločníkom, sa do základu dane zahŕňa jeho podiel na zisku.
(6)
Príjmom z budov sa rozumie skutočne prijaté nájomné podľa zákona o domovej dani.11) Príjmom z budov nie je cena užívania budov alebo ich častí, ktoré daňovník užíva so svojou rodinou alebo ktoré prenechal iným osobám na užívanie zadarmo. Takisto nie je príjmom z budov cena užívania služobných a iných bytov prenechaných zamestnancom daňovníka zadarmo alebo za plat zahŕňaný do mzdy, pokiaľ výdavky na týchto zamestnancov sa považujú za výdavky vynaložené na dosiahnutie dani podrobeného príjmu. Ak nie je budova úplne prenajatá, možno výdavky odpočítať od nájomného len pomernou časťou pripadajúcou na prenajatú časť budovy.
§8 Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami sú jednorazové a náhodné príjmy, ako napríklad zo zdedených autorských práv alebo z predaja majetku. Do základu dane sa zahŕňa rozdiel medzi príjmami a výdavkami preukázateľne vynaloženými na ich dosiahnutie alebo určenými percentom z príjmu (§ 9 ods. 4).
(2)
Pri zdaňovaní príjmov z predaja majetku patriaceho daňovníkovi, pokiaľ nejde o príjmy, ktoré sú od zdanenia oslobodené, sa za výdavok podľa odseku 1 považuje cena, za ktorú občan majetok preukázateľne obstaral alebo nadobudol, a ak ide o zdedené alebo darované majetkové predmety, hodnota zistená pri prejednávaní dedičstva a darovania a preukázateľne vynaložené náklady na opravu, údržbu a iné zhodnotenie majetku.
§9 Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu
(1)
Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu sa pre zistenie základu dane odpočítajú od príjmu vo výške preukázanej daňovníkom, pritom
a)
odpisy základných prostriedkov sa odpočítajú vo výške, ktorá je určená spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom o odpisovaní základných prostriedkov,12) pokiaľ daňovníci neuplatnia vyššie odpisy, ktoré umožňuje tento zákon (§ 28 ods. 4);
b)
úroky z pôžičiek a úverov na obstaranie, rekonštrukciu a modernizáciu základných prostriedkov súvisiacich so zárobkovou činnosťou sa odpočítajú v preukázanej výške;
c)
u daňovníkov, ktorí zabezpečujú výchovu učňov, sa odpočítajú náklady na výchovu učňov stredných odborných učilíšť a obdobných zariadení v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom pre organizácie.13)
(2)
Výdavkami vynaloženými na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov sú aj
a)
výdavky na drobné a krátkodobé predmety (§ 5 ods. 9);
b)
výdavky na reklamu priamo propagujúcu podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť daňovníka;
c)
výdavky na reprezentáciu do 1 % z celkových príjmov;
d)
vyplatené náhrady cestovných výdavkov pracovníkom do výšky ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi;14)
e)
výdavky na použitie vlastného motorového vozidla daňovníkom v súvislosti s podnikateľskou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou; tieto výdavky možno uplatniť aj vo výške paušálnych súm ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom pre pracovníkov,15) ak sa súčasne neuplatnia odpisy z tohto vozidla;
f)
poistné nemocenského a dôchodkového zabezpečenia za daňovníka a jeho pracovníkov;
g)
poistné platené z dôvodu poistenia zodpovednosti daňovníka za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikateľskou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou a z dôvodov poistenia majetku potrebného pre podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť;
h)
domová daň a daň z pozemkov pripadajúca na nehnuteľnosti, ktoré sú zdrojom zdaniteľného príjmu, a poplatky za registráciu alebo povolenie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, ako aj poplatky súvisiace s touto činnosťou;
ch)
výdavky na výskum, vývoj a na oprávnenie využívať autorské a priemyselné práva a výrobnotechnické poznatky tretích osôb;
i)
výdavky zodpovedajúce nákladom na predškolské zariadenia, závodné stravovanie a vzdelávanie pracovníkov v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom pre organizácie;16)
j)
príspevok advokátov na sociálny fond a na činnosť orgánov Českej advokátskej komory a Slovenskej advokátskej komory, ako aj obchodné príspevky platené komerčnými právnikmi.
(3)
Výdavkami vynaloženými na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov nie sú najmä
a)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka a jeho rodiny;
b)
odmeny vyplácané manželke alebo manželovi daňovníka;
c)
výdavky sankčného charakteru a straty na majetku;
d)
výdavky na obstaranie, rekonštrukciu a modernizáciu základných prostriedkov súvisiacich so zárobkovou činnosťou.
(4)
Daňovníci môžu uplatniť výdavky percentom z príjmov, a to:
| a) zo živočíšnej výroby, chovu domáceho zvieratstva, akváriových a teráriových živočíchov, zo zvozu dreva ..................................... | 55 %, |
| b) z pestovania zvláštnych kultúr ............... | 45 %, |
| c) z ostatnej poľnohospodárskej výroby, odpredaja preparovaných zvierat, z prechodného ubytovania, prenechania časti bytu na trvalé bývanie, z využitia zbierok a zbierkových predmetov ...... | 40 %, |
|   | |
| d) z podnikateľskej činnosti9) a z prenájmov budov, pokiaľ sa neuplatnia výdavky podľa písmen a) až c) ................................... | 30 %, |
| e) v ostatných prípadoch ........................... | 10 %, |
(5)
Výdavky podľa odseku 4 nemožno uplatniť, ak ide o príjem z podielu na zisku alebo podnikateľskej odmeny.
(6)
Ak sa výdavky daňovníka vzťahujú tak na zdaniteľné príjmy, ako aj na príjmy od dane oslobodené alebo na osobnú potrebu daňovníka a jeho rodiny, možno ich odpočítať od príjmov len pomernou časťou pripadajúcou na zdaniteľný príjem. Ak nemožno ich výšku z účtovníctva ani z inej preukázateľnej evidencie zistiť, určia sa podľa vhodného kritéria, napr. zastavanej plochy alebo pomernou časťou pripadajúcou na prenajatú časť budovy.
(7)
Pre určenie výdavkov podľa odseku 4 sa považujú
a)
za živočíšnu výrobu chov hovädzieho dobytka, prasiat, kôz, koní, hydiny, ostatných hospodárskych zvierat, kožušinových a laboratórnych zvierat, včiel, sladkovodných rýb, priadky morušovej, chov exotických vtákov, slimákov na konzum, a to včítane produktov a výrobkov z ich chovu;
b)
za zvláštne kultúry vinič hroznorodý, chmeľ, tabak, zelenina, ovocie, liečivé, koreninové a aromatické rastliny, kvetiny a okrasné dreviny, ovocné dreviny, pestované huby, výrobky pestovania lesa, ostatné lesné výrobky, semená, sadba a množiteľský materiál každého druhu, a to včítane produktov z týchto kultúr. Na účely tohto zákona k zvláštnym kultúram patrí aj ťažba dreva.
Výpočet dane
§10 Položky odpočítateľné od základu dane
(1)
Na účely výpočtu dane sa od základu dane odpočítajú tieto položky
a)
1200 Kčs za každý aj začatý kalendárny mesiac, v ktorom daňovník vykonával činnosť, z ktorej príjmy podliehajú dani, ako svoje hlavné zamestnanie (§ 5 ods. 6), najmenej však 6000 Kčs ročne;
b)
6000 Kčs ročne u daňovníkov, ktorí vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo podnikateľskú činnosť,9) okrem tých, ktorí uplatnia nárok podľa písmena a);
c)
1000 Kčs ročne u ostatných daňovníkov neuvedených pod písmenom a) alebo b);
d)
6000 Kčs ročne u daňovníka, ktorý v spoločnej domácnosti vyživuje aspoň 1 dieťa;
e)
3000 Kčs ročne u daňovníka, ktorý platí výživné určené alebo schválené súdom na jedno dieťa, alebo 6000 Kčs ročne u daňovníka, ktorý platí výživné určené alebo schválené súdom na dve a viac detí;
f)
6000 Kčs ročne u daňovníka, ktorý v spoločnej domácnosti vyživuje manželku (manžela), ktorej vlastný príjem za kalendárny rok nepresiahol 14 400 Kčs; pri určení vlastného príjmu sa neprihliada na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, na výživné poskytované deťom, na prídavky na deti a výchovné, na rodičovský príspevok, na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti a na štipendium poskytované po dobu prípravy na budúce povolanie, pokiaľ nemá povahu náhrady zárobku;
g)
6000 Kčs ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa vyjadrenia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia invalidným občanom podľa osobitných predpisov;
h)
3000 Kčs ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je čiastočná invalidita, alebo je daňovník podľa vyjadrenia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia čiastočne invalidným občanom podľa osobitných predpisov.
(2)
Za vyživované dieťa [odsek 1 písm. d) a e)] sa považuje
a)
maloleté dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov);
b)
plnoleté dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov) až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1.
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2.
nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, alebo
4.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav;
c)
dieťa po dovŕšení veku 26 rokov, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom a ktorého vlastný príjem za kalendárny rok nepresiahol 14 400 Kčs; pri určení vlastného príjmu sa neprihliada na príjmy uvedené v odseku 1 písm. f).
(3)
Odpočítateľnú položku podľa odseku 1 písm. d) nemožno použiť, ak je dieťa alebo ktorékoľvek z viacerých detí v spoločnej domácnosti s daňovníkom uznané za ním vyživovanú osobu pri inej dani alebo je uznané za vyživovanú osobu u iného daňovníka; dieťa z rozvedeného manželstva alebo z manželstva, v ktorom manželia, bez toho aby boli rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti a dieťa narodené mimo manželstva sa môže uznať za vyživované tak u daňovníka, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ako aj u daňovníka, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a ktorý naň platí výživné určené alebo schválené súdom.
(4)
Ak daňovník spĺňa podmienky pre uznanie vyživovanej osoby alebo vlastnej invalidity len po časť kalendárneho roka, odpočíta sa nezdaniteľná suma vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, za ktorý sa tieto podmienky splnili; pritom je rozhodný stav na začiatku kalendárneho mesiaca. Na dieťa narodené v priebehu kalendárneho mesiaca sa prihliadne už v tomto mesiaci.
(5)
Od základu dane možno odpočítať tiež hodnotu daru, ktorý daňovník venuje tuzemským právnickým osobám na vedu a vzdelanie, na charitatívne, sociálne, zdravotnícke a ekologické účely a na podporu rozvoja kultúry, telesnej výchovy a športu, a sumy darované obciam. V súhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.
§11 Sadzba dane
(1)
| Daň je pri základe dane zníženom o položky podľa § 10 | ||
| nad Kčs | do Kčs | |
| - | 60 000 | 15 % |
| 60 000 | 180 000 | 9000 Kčs a 25 % zo základu presahujúceho 60 000 Kčs |
| 180 000 | 540 000 | 39 000 Kčs a 35 % zo základu presahujúceho 180 000 Kčs |
| 540 000 | 1 080 000 | 165 000 Kčs a 45 % zo základu presahujúceho 540 000 Kčs |
| 1 080 000 | a viac | 408 000 Kčs a 55 % zo základu presahujúceho 1 080 000 Kčs. |
§12 Paušálna sadzba dane
(1)
Daň je 25 % z príjmov, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
a)
z cenných papierov (dividendy, výnosy z dlhopisov a obligácií);
b)
zo športových súťaží ako výher, cien a obdobných plnení;
c)
z cien z verejných súťaží;17)
d)
plynúcich fyzickým osobám s bydliskom v cudzine z autorských a prevádzkovacích práv a z úrokov, nájomného a podielu na zisku,
e)
poskytovaných poľnohospodárskymi družstvami svojim členom, ktorí sú požívateľmi starobného dôchodku.
(2)
Daň je 30 % z príjmov, ktoré plynú fyzickým osobám s bydliskom v cudzine z licenčných a im podobných poplatkov a z príjmov za technickú pomoc a služby.
(3)
Daň podľa odsekov 1 a 2 sa určí z príjmu nezníženého o výdavky ani iné položky (§ 9 a 10), ktorý je základom dane.
§13 Daň určená paušálnou sumou
(1)
Daňovníkom, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť bez výpomoci pracovníkov alebo najviac s 1 pracovníkom, môže orgán vykonávajúci správu dane (ďalej len „správca dane“) určiť daň paušálnou sumou (§ 19 ods. 7) a jej výšku určiť v závislosti od výšky predpokladných príjmov, ktoré sú predmetom dane a s prihliadnutím na okolnosti rozhodné pre výpočet dane (§ 9 a 10).
(2)
Správca dane môže upraviť výšku dane určenej podľa odseku 1 alebo zrušiť určenie dane paušálnou sumou pre zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa zistilo, že jej výška už nezodpovedá príjmom dosahovaným z činností, ktoré sú predmetom dane, alebo došlo ku zmene okolností rozhodných pre výpočet dane.
(3)
Ustanovenie § 11 ods. 2 sa použije primerane.
§14 Úľavy na dani
(1)
Daň sa zníži o sumu 4000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou a o sumu 12 000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.18) Pre výpočet zľavy je rozhodný priemerný prepočítaný počet19) týchto pracovníkov v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla hore).
(2)
Daňovníkom, ktorí poberajú invalidný dôchodok (iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita) a vykonávajú zárobkovú činnosť bez výpomoci pracovníkov alebo najviac s jedným pracovníkom, môže správca dane znížiť daň až o 50 %, najviac však o 10 000 Kčs ročne. Ak ide v týchto prípadoch o daňovníkov, ktorí sú schopní vykonávať zárobkovú činnosť len za úplne mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.), môže správca dane znížiť daň neobmedzene, prípadne povoliť úplné oslobodenie od dane.
DRUHÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§15 Oznámenie o vzniku a zániku daňovej povinnosti
(1)
Ak daňovník začne alebo prestane vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podrobené dani, je povinný oznámiť túto skutočnosť do 15 dní odo dňa, keď nastala, správcovi dane.
(2)
Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí sú registrovaní na orgáne príslušnom na registráciu, a na daňovníkov, ktorí majú len jednorazové a náhodné príjmy, ktoré sa spravidla neopakujú.
§16 Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
§17 Priznanie k dani
(1)
Každý, kto má ročné príjmy podrobené dani presahujúce 1000 Kčs, je povinný podať do 15. februára správcovi dane priznanie k dani (ďalej len „priznanie“) za uplynulé zdaňovacie obdobie a pripojiť k nemu potrebné podklady. V prípadoch uvedených v § 5 ods. 6 a 7 podáva priznanie každý z manželov. Správca dane môže zo závažných dôvodov na žiadosť daňovníka predĺžiť lehotu pre podanie priznania, a to najdlhšie do konca marca po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(2)
Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 21), nemá inej dani podrobené príjmy. Priznanie je však povinný podať každý, koho na to správca dane vyzval.
(3)
V priznaní uvedie daňovník všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov od dane oslobodených (§ 4), príjmov, z ktorých sa daň určená paušálnou sadzbou vyberá zrážkou (§ 12) alebo z ktorých sa daň vyberá paušálnou sumou (§ 13). Ďalej v priznaní uvedie výdavky a odpočítateľné položky rozhodné pre výpočet dane a vypočítanú daň. Daňovník je takisto povinný bez meškania ohlásiť správcovi dane, že je požívateľom starobného dôchodku.
(4)
Ak daňovník zomrie, je povinný podať priznanie ktorýkoľvek z dedičov. Ak dedič nie je známy, priznanie podá splnomocnenec ustanovený správcom dane. Priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka alebo po ustanovení splnomocnenca. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť zo závažných dôvodov predĺžiť.
(5)
Ak daňovník (prípadne dedič alebo splnomocnenec) zistí po uplynutí lehoty pre podanie priznania, že predložené priznanie je neúplné alebo nesprávne, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie. Rovnakú povinnosť má daňovník (prípadne dedič alebo splnomocnenec) aj vtedy, ak zistí, že daň má byť vyššia, než bola vyrubená. Dodatočné priznanie sa nepodáva v prípadoch, keď neúplnosť alebo nesprávnosť zistí správca dane.
(6)
Ak daňovníkovi plynú príjmy zo zahraničia, započíta sa daň zaplatená v zahraničí na úhradu dane; započítaná suma však nemôže prekročiť sumu, ktorá zodpovedá pomernej časti dane pripadajúcej na tento príjem vypočítanej podľa česko-slovenských predpisov. Ak daňovníkovi plynú príjmy zo štátu, s ktorým Česká a Slovenská Federatívna Republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vybraná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.
(7)
Ak sa priznanie nepodalo včas, môže správca dane zvýšiť daň až o 10 %.
(8)
Ak sa v daňovom konaní zistí, že daňovník uviedol v daňovom priznaní nesprávne alebo neúplné údaje o príjmoch a o ďalších skutočnostiach rozhodných pre výšku dane, môže správca dane určiť daň podľa podkladov, ktoré si sám zadováži.
§18 Zaokrúhľovanie
Základ dane sa zaokrúhľuje na celé stovky dole a daň na celé koruny hore. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na celé desiatky dole a penále na celé koruny hore.
§19 Vyrubenie dane
(1)
Daň vyrubuje správca dane za zdaňovacie obdobie spravidla po jeho uplynutí. Skutočnosti rozhodné pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak daňovník zomrie, vyrubí sa daň z jeho príjmov podrobených dani dedičom.
(3)
Pri vykonávaní činnosti manželov podľa § 5 ods. 6 a 7 sa daň vyrubí každému z manželov.
(4)
O vyrubení dane upovedomí správca dane daňovníka, dediča alebo splnomocnenca (§ 17 ods. 4).
(5)
Daňovníkov, ktorí majú príjem výhradne z poľnohospodárskej výroby, možno o vyrubení dane upovedomiť hromadne predpisovým zoznamom. Predpisový zoznam vyloží správca dane na verejné nahliadnutie po dobu 30 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Začiatok, miesto a dobu vyloženia predpisového zoznamu vyhlási správca dane verejnou vyhláškou alebo iným spôsobom v mieste obvyklým.
(6)
Ak u daňovníka dôjde ku zmene vo výške dane, oznámi správca dane novoupravenú výšku dane dodatočným platobným výmerom.
(7)
Daň paušálnou sumou (§ 13) určí správca dane po prerokovaní s daňovníkom do 30. apríla zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže daň paušálnou sumou určiť aj na viaceré zdaňovacie obdobia.
(8)
Daň sa nevyrubí, ak nepresiahla 100 Kčs.
Platenie dane
§20
(1)
Daňovník je povinný daň si sám vypočítať a zaplatiť ju po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje, správcovi dane v lehote pre podanie priznania.
(2)
Daňovníci platia štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Preddavky za prvý až tretí štvrťrok sú splatné vždy do konca prvého mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Preddavok na štvrtý štvrťrok sa neplatí a daňovník vyrovná celoročnú daňovú povinnosť v lehote pre podanie priznania. Daňovníci, u ktorých príjmy z poľnohospodárskej výroby v uplynulom zdaňovacom období presahovali ostatné ich príjmy podrobené tejto dani, platia preddavky takto: do 30. apríla 10 %, do 31. augusta 30 % a do 30. novembra vo výške 40 % daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Zostávajúci preddavok vo výške 20 % sa neplatí a daňovník vyrovná celoročnú daňovú povinnosť v lehote pre podanie priznania.
(3)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých ročná daňová povinnosť za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla 2000 Kčs; preddavky nemusia platiť ani daňovníci, ktorých ročná daňová povinnosť za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla 6000 Kčs.
(4)
Daňovou povinnosťou za uplynulé zdaňovacie obdobie sa rozumie suma dane, ktorú si daňovník sám vypočítal, a po doručení platobného výmeru suma určená týmto výmerom.
(5)
Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, než si ju daňovník sám vypočítal, alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní po doručení platobného výmeru.
(6)
Ak daňovník podliehal v uplynulom zdaňovacom období dani len za časť roka, vypočíta, koľko by bola daň, keby podliehal dani za celý rok, a podľa takto zistenej ročnej daňovej povinnosti platí štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie.
(7)
Novým daňovníkom môže správca dane určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné pomery rozhodné pre vyrubenie dane.
(8)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť na žiadosť daňovníka preddavky inak.
(9)
Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podrobené dani, takže nastal úplný zánik jeho daňovej povinnosti, nie je povinný platiť preddavky na daň začínajúc kalendárnym štvrťrokom, ktorý nasleduje po úplnom zániku daňovej povinnosti.
(10)
Správca dane môže určiť daňovníkom s bydliskom alebo sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie dane primeraný preddavok pri začatí činnosti v prípadoch, keď nie je zabezpečená zrážkou u dlžníka.
(11)
Daň určená paušálnou sumou je splatná v zdaňovacom období v dvoch splátkach, a to 50 % do 31. mája a 50 % do 31. októbra; u daňovníkov, ktorí majú príjmy z poľnohospodárskej výroby, je splatná naraz do 31. októbra.
§21 Daň vyberaná zrážkou
(1)
Z príjmov uvedených v § 12 sa daň vyberá zrážkou. Zrážku je povinná vykonať právnická alebo fyzická osoba, ktorá má sídlo alebo bydlisko na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „dlžník“) a ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka (veriteľa).
(2)
Dlžník je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15 dní odo dňa úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka (veriteľa). Tieto skutočnosti je povinný oznámiť správcovi dane včítane oznámenia sumy, ktorú daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje v prospech, a právneho dôvodu svojho záväzku.
(3)
Ak dlžník nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa na ňom vymáhať ako jeho dlh. Ak sa dlžník zaviaže platiť v odôvodnených prípadoch daň za daňovníka, zaplatí ju vo výške 33,3 % zo základu uvedeného v § 12 ods. 1 a vo výške 42,8 % zo základu uvedeného v § 12 ods. 2.
(4)
Daňová povinnosť daňovníka, pokiaľ ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú zaplatením dane zrážkou. Ak daňovníkom plynú príjmy uvedené v § 12 ods. 1 písm. a) od akciových spoločností založených na účel kupónovej privatizácie (investičné privatizačné fondy) a ďalších organizácií so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré zhromažďujú a spravujú cenné papiere a finančné prostriedky za účelom ich spoločného investovania (ďalej len „investičné fondy“), považuje sa daň z týchto príjmov alebo ich častí vyplatených daňovníkom z prostriedkov získaných investičnými fondami z cenných papierov vydaných právnickými osobami so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za vyrovnanú zrážkou dane z príjmov obyvateľstva, prípadne inej dane (odvodu), vykonanou týmito právnickými osobami pri výplate príjmov z cenných papierov investičným fondom.
§22 Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri výplatách v prospech daňovníkov uvedených v § 1 ods. 2 zrážali až 10 % preddavok na zabezpečenie dane a odvádzali ho najneskôr do 15 dní odo dňa úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka (veriteľa).
(2)
Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 21), u daňovníkov uvedených v § 1 ods. 4 sú právnické osoby a fyzické osoby registrované na orgáne príslušnom na registráciu povinné zrážať preddavok vo výške 5 % za podmienok uvedených v § 21.
(3)
Správca dane môže, ak to vyžaduje zabezpečenie dane, zvýšiť preddavok podľa odseku 2 až na 10 %, prípadne môže rozhodnúť o tom, že preddavok bude nižší alebo sa nebude zrážať. Proti rozhodnutiu o zmene výšky preddavku sa nemožno odvolať. Správca dane môže daň z príjmov, z ktorých sa zrazil preddavok, považovať za vyrovnanú zrazeným preddavkom.
(4)
Ak daňovník dane zomrel, prechádza na dediča povinnosť zaplatiť daň do výšky jeho dedičského podielu.
§23 Penále
(1)
Ak daň (preddavok na daň) nebola zaplatená včas a v plnej výške, je daňovník povinný platiť penále vo výške 2 % nedoplatku dane (preddavku na daň) za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania. V prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 sa penále podľa tohto odseku platí vtedy, keď daňovník vyrubenú daň nezaplatí v určenej lehote (§ 20 ods. 5).
(2)
Ak daňovník uvedie v priznaní dane daň nižšou sumou, než akú mal uviesť, predpíše správca dane penále vo výške:
a)
50 % až 100 % rozdielu dane, ak ide o daň pripadajúcu na príjmy alebo časť príjmov, ktoré daňovník v priznaní neuviedol,
b)
20 % až 50 % rozdielu dane zisteného ako dôsledok uplatnenia vyšších než určených výdavkov, alebo nesprávnych odpočítateľných položiek od základu dane,
c)
10 % až 20 % rozdielu dane v ostatných prípadoch.
(3)
Pri predpise výšky penále v rámci rozpätia podľa odseku 2 prihliadne správca dane na okolnosti, za ktorých došlo ku skráteniu dane, dĺžku doby omeškania i na náklady, s ktorými bolo zistenie rozdielu dane spojené.
(4)
Ak daňovník podá dodatočné priznanie, v ktorom opraví výšku dane, prípadne príjmov, výdavkov a odpočítateľných položiek ešte pred začatím daňovej kontroly správcom dane, predpíše sa z rozdielu dane penále vo výške 5 %. Penále v tej istej výške sa predpíše aj v prípadoch, keď po dokončení kontroly a prípadnom vyrubení zisteného rozdielu dane a penále podá daňovník dodatočné priznanie týkajúce sa rozdielu na dani, ktoré sám po dokončení kontroly zistil.
(5)
Ak dlžník neodvedie zrazenú daň alebo preddavok na daň (§ 21 a 22), predpíše mu správca dane penále vo výške 0,1 % za každý deň omeškania.
(6)
Predpis penále sa oznámi daňovníkovi, prípadne dlžníkovi platobným výmerom. Penále je splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Proti platobnému výmeru o predpise penále môže podať daňovník, prípadne dlžník odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(7)
Penále sa nepredpíše, ak nepresiahne sumu 100 Kčs.
(8)
Správca dane môže penále odpustiť, znížiť alebo upustiť od jeho predpisu, ak omeškanie nie je viac ako 10 dní alebo výška penále nepresahuje ročne 1000 Kčs.
§24 Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovníkovi, aby okrem evidencie ustanovenej osobitnými predpismi viedol záznamy potrebné pre správne určenie dane, najmä vedenie denných záznamov o príjmoch a výdavkoch, vedenie evidencie jázd motorovým vozidlom a vedenie evidencie o základných prostriedkoch.
(2)
Doklady vzťahujúce sa na vedenie záznamovej povinnosti je daňovník povinný uschovávať po dobu 5 rokov od konca príslušného zdaňovacieho obdobia, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú dlhšiu lehotu.
§25 Konanie
Pre konanie vo veciach dane platia osobitné predpisy,20) pokiaľ zákon neustanovuje inak.
§26 Zánik práva
(1)
Daň, jej zvýšenie a penále nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani, prípadne zaplatiť daň paušálnou sumou, alebo v ktorom sa mala vykonať zrážka dane alebo preddavku na daň.
(2)
Ak sa v tejto lehote vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane alebo penále, plynie lehota pre vyrubenie alebo vymáhanie znova od konca roka, v ktorom bol daňovník, prípadne dlžník o tomto úkone upovedomený. Vyrubiť a vymáhať daň, jej zvýšenie a penále možno však najneskôr do 10 rokov počítaných od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani, prípadne zaplatiť daň paušálnou sumou alebo v ktorom sa mala vykonať zrážka dane alebo preddavku na daň.
§27 Splnomocňovacie ustanovenie
(1)
Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu nariadením oslobodiť určité druhy príjmov od zdanenia a povoliť úľavu na dani daňovníkom, ktorí majú príjmy z podnikateľskej činnosti a z poľnohospodárskej výroby; alebo povoliť regionálne úľavy.
(2)
Federálne ministerstvo financií môže urobiť vo vzťahu k cudzine opatrenie na zabezpečenie vzájomnosti a opatrenie na zjednodušenie vyberania dane.
(3)
Ministerstvo financií Českej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky
a)
rozhodne o spôsobe zdanenia v sporných prípadoch,
b)
môže urobiť opatrenie na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí, prípadne povoliť úľavu na dani.
(4)
Správca dane môže daňovníkom uvedeným v § 1 ods. 3 a 4 určiť inak lehotu oznamovacej povinnosti (§ 15), odchylnú lehotu pre podanie priznania (§ 16), určiť daň paušálnou sumou v prípadoch, keď by určenie základu dane bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, prípadne dlžníkom určiť inak lehotu pre odvod dane vyberanej zrážkou (§ 21) alebo pre odvod zrazeného preddavku na daň.
TRETIA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§28
(1)
Oslobodenie príjmov z prevádzky malých vodných elektrární od dane z príjmov obyvateľstva,21) ktoré vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie vzťahuje.
(2)
Ostatné oslobodenia, úľavy a výnimky priznané podľa § 26 ods. 2 zákona č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva, § 34 ods. 6 a § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani strácajú platnosť dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
Príjem z budov, z ktorých sa domová daň vyrubuje podľa nájomného a ceny užívania, je od dane oslobodený po dobu platnosti sadzby domovej dane podľa § 12 ods. 2 zákona č. 143/1961 Zb. o domovej dani.
(4)
Daňovník môže uplatniť vyššie odpisy základných prostriedkov inak, než ustanovuje § 9 ods. 1 písm. a), v týchto prípadoch
a)
ak ide o budovu alebo stavbu v roku obstarania alebo v prvom roku uplatnenia odpisu až 20 %, v druhom roku až 15 % a v treťom roku až 10 %,
b)
pri ostatných základných prostriedkoch v prvom roku obstarania alebo v prvom roku uplatnenia odpisu až 40 %, v druhom roku až 30 %, v treťom roku až 20 %.
(5)
(6)
Príjmy z prevádzky malých vodných elektrární, veterných elektrární, solárnych a geotermálnych zdrojov energie a zariadení na výrobu bioplynu sú oslobodené od dane po dobu päť rokov; oslobodenie sa po prvý raz uplatní z príjmov za rok, v ktorom sa uviedli tieto zdroje do prevádzky.
(7)
Daňovníkom majúcim príjmy z činností uvedených v § 6 a § 7 ods. 1, ktorí podnikateľskú činnosť vykonávajú ako svoje hlavné zamestnanie (§ 5 ods. 6), ako aj u daňovníkov, ktorí poberajú starobný alebo invalidný dôchodok, sa v prvom roku vzniku daňovej povinnosti podľa tohto zákona odkladá platenie dane vo výške 60 % dane, v druhom roku vo výške 40 % dane a v treťom roku vo výške 20 % dane. Ak daňovník pokračuje v tejto činnosti aspoň po dobu ďalších dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa mu platenie dane odložilo, a ak vynaložil pre rozvoj vlastnej podnikateľskej činnosti sumy aspoň vo výške odloženej dane, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.
§29
(1)
Príjmy získané spracovaním odpadov alebo zberom a likvidáciou nebezpečných odpadov alebo z čistenia plynov a odpadových vôd sa zdaňujú oddelene od ostatných príjmov daňovníka.
(2)
Ak má daňovník príjmy aj z iných činností ako sú uvedené v odseku 1, možno uplatniť odpočítateľné položky (§ 10) iba pri jednom druhu príjmov.
(3)
Daň z príjmov uvedených v odseku 1 je 15 % bez ohľadu na výšku základu dane.
§30
Ustanovenie tohto zákona sa nepoužije, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, ustanovuje inak.
§31
(1)
Daň podľa tohto zákona sa vyrubí po prvý raz z príjmov dosiahnutých v roku 1990. Ak daňovník v daňovom priznaní za rok 1990 požiada o vyrubenie dane podľa zákona č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení neskorších predpisov a predpisov na základe neho vydaných, vyrubí sa daň podľa týchto predpisov.
(2)
Preddavky platené v roku 1990 podľa doterajších predpisov sa považujú za preddavky na daň podľa tohto zákona.
(3)
Daň určená paušálnou sumou na rok 1990 podľa doterajších predpisov sa považuje za daň ustanovenú podľa tohto zákona.
§32 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa:
a)
zákon č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení zákona č. 162/1982 Zb.;
b)
§ 1 písm. d) zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani, štvrtá časť tohto zákona a z piatej a siedmej časti ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na daň z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby;
c)
vládne nariadenie č. 102/1952 Zb. o oslobodení úrokov z úsporných vkladov od dane z príjmov obyvateľstva;
d)
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 146/1961 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 145/1961 Zb., v znení vyhlášky č. 152/1980 Zb., vyhlášky č. 14/1982 Zb. a vyhlášky č. 215/1988 Zb.;
e)
opatrenie Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, ktorým oslobodzuje od dane z príjmov obyvateľstva úroky z devízových účtov devízových tuzemcov zriadených v devízových bankách a vedených ako depozitum v cudzej mene č. 153/21 720/77 z 15. novembra 1977, registrované v Zbierke zákonov v čiastke 28/1977;
f)
úprava Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o oslobodení úrokov z devízových účtov devízových tuzemcov od dane z príjmov obyvateľstva č. 83/1 637/77 z 28. októbra 1977, registrovaná v Zbierke zákonov v čiastke 1/1978;
g)
úprava Federálneho ministerstva financií o zdaňovaní daňovníkov s bydliskom v cudzine, ktorí v ČSSR vykonávajú stavebné a montážne práce č. VI/1-2312/79 z 8. marca 1979, registrovaná v Zbierke zákonov v čiastke 8/1979;
h)
opatrenie Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, ktorým sa oslobodzujú príjmy z prevádzky malých vodných elektrární na dobu 10 rokov po ich uvedení do prevádzky č. 153/7 409/82 z 27. mája 1982, registrované v Zbierke zákonov v čiastke 20/1982;
ch)
výnos Ministerstva financií Českej socialistickej republiky o oslobodení od dane z príjmov obyvateľstva č. 153/22 841/87 z 23. decembra 1987, registrovaný v Zbierke zákonov v čiastke 26/1987;
i)
výnos Federálneho ministerstva financií o úľavách na dani z príjmov obyvateľstva občanom, ktorí poskytujú služby na základe povolenia národného výboru č. II/4-19 558/88 z 15. decembra 1988, registrovaný v Zbierke zákonov v čiastke 47/1988;
j)
výnos Federálneho ministerstva financií o úľavách na dani z príjmov obyvateľstva pre niektorých daňovníkov č. II/4-11 970/89 z 13. júla 1989, registrovaný v Zbierke zákonov v čiastke 20/1989;
k)
výnos Federálneho ministerstva financií o úľavách na dani z príjmov obyvateľstva č. II/4-22 066/89 z 28. decembra 1989, registrovaný v Zbierke zákonov v čiastke 36/1989;
l)
výnos Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na poľnohospodárskej dani a penále č. II/4-18 039/89 z 18. decembra 1989, registrovaný v Zbierke zákonov v čiastke 36/1989, pokiaľ sa vzťahuje na daň z príjmu občanov z poľnohospodárskej výroby;
m)
výnos Federálneho ministerstva financií o daňovom posudzovaní cestovných náhrad znalcov za znalecké posudky o cene stavieb, pozemkov, trvalých porastov a úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov č. II/4-22 067/89 z 29. decembra 1989, registrovaný v Zbierke zákonov v čiastke 40/1989, pokiaľ sa vzťahuje na daň z príjmov obyvateľstva.
§33 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Príloha
PRIEMERNÉ NORMY VÝNOSNOSTI NA 1 HA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
| Produkčná ekonomická skupina*) | Priemerná norma výnosnosti v Kčs na 1 ha |
| I. 1 - 10 | 6000 |
| II. 11 - 20 | 5000 |
| III. 21 - 30 | 4000 |
| IV. 31 - 42 | 3000 |
1)
§ 13 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
2)
Zákon ČNR č. 202/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.Zákon SNR č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.
3)
§ 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky československej č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 8 zákona č. 73/1990 Zb. o civilnej službe.
5)
§ 25 zákona č. 105/1990 Zb.
6)
§ 65 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb.
7)
§ 6 zákona č. 105/1990 Zb.
8)
Príloha vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.
9)
Zákon č. 105/1990 Zb.
10)
Napr. zákon ČNR č. 128/1990 Zb. o advokácii, zákon SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii, zákon ČNR č. 209/1990 Zb. o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej.
11)
§ 10 zákona č. 143/1961 Zb. o domovej dani v znení neskorších predpisov.
12)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 94/1980 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov.
13)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb.
14)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení vyhlášok č. 81/1988 Zb., č. 241/1988 Zb. a č. 251/1990 Zb.Vyhláška Ministerstva financií č. 18/1960 Zb. o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách a predpisy podľa nej vydané.Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení neskorších predpisov.
15)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 57/1979 Zb. v znení neskorších predpisov.
16)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 211/1989 Zb. o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností.
18)
19)
Smernice Federálneho štatistického úradu pre spravodajské jednotky k štátnym štatistickým zisteniam za úsek práce a mzdy „§ 21 Práce Všeob“ vydané podľa § 19 ods. 1 zákona č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií.
20)
Vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
21)
Opatrenie Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, ktorým sa oslobodzujú príjmy z prevádzky malých vodných elektrární na dobu 10 rokov po ich uvedení do prevádzky č. 153/7409/82 z 27. mája 1982, registrované v Zbierke zákonov v čiastke 20/1982.
*)
Produkčné ekonomické skupiny vyjadrujú produkčnú ekonomickú schopnosť konkrétnej časti poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Základom pre ich vymedzenie je bonitácia poľnohospodárskeho pôdneho fondu ČSFR. Z bonitačných produkčných parametrov je odvodený vzťah normatívnej produkcie k nákladom pre každú bonitovanú pôdne ekologickú jednotku. Základné zatriedenie je korigované o ďalšie objektívne pôsobiace zlepšovacie alebo zhoršujúce faktory.
