Predpis bol zrušený predpisom 461/2003 Z. z.
268/1990 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1990 do 31.12.2003
268
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí
z 25. júna 1990,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 76/1957 Ú. l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity)
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky a Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky podľa § 51 ods. 4 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 180/1990 Zb. a podľa § 144 zákona č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení zákona č. 116/1967 Zb., zákona č. 103/1988 Zb. a zákona č. 180/1990 Zb. ustanovuje:
Čl. I
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 76/1957 Ú. l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa vypúšťajú slová „podľa zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení“.
2.
V § 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „pokiaľ nezanikol už skôr.“; druhá veta sa vypúšťa.
3.
§ 4 a 5 znejú:
§4
Zdravotný stav práceneschopného zamestnanca posudzuje na účely uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity príslušný štátny orgán.
§5
(1)
Rozhodnutie o tom, že práceneschopný zamestnanec je invalidný alebo čiastočne invalidný, sa oznámi zamestnancovi a upovedomí sa o ňom tiež lekárska poradná komisia, ktorá dala podnet na posúdenie zamestnancovho zdravotného stavu. Pri oznámení rozhodnutia sa zamestnancovi odporučí, aby čo najskôr požiadal o priznanie invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku so zreteľom na to, že sa mu zastaví výplata nemocenského podľa ustanovenia § 8.
(2)
Ak príslušný štátny orgán dospel k záveru, že práceneschopný zamestnanec nie je invalidný ani čiastočne invalidný, oznámi svoj posudok zamestnancovi a lekárskej poradnej komisii, ktorá dala podnet na posúdenie zamestnancovho zdravotného stavu. Rozhodnutie sa v takom prípade nevydáva.“.
4.
§ 6 ods. 1 znie:
„(1)
Proti rozhodnutiu podľa § 5 ods. 1 možno podať odvolanie, o ktorom sa rozhodne po preskúmaní zdravotného stavu práceneschopného zamestnanca.“.
5.
V § 7 sa vypúšťajú slová „odboru sociálneho zabezpečenia“, „okresnej posudkovej komisie“, „orgánov štátnej zdravotníckej správy“, „odborových orgánov“ a „orgánov sociálneho zabezpečenia“.
6.
§ 8 znie:
§8
(1)
Ak bol zamestnanec uznaný za invalidného alebo čiastočne invalidného v konaní podľa § 3 až 6, vydá príslušný štátny orgán bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia podľa § 5 ods. 1 rozhodnutie, ktorým sa zastavuje výplata nemocenského po uplynutí jedného mesiaca odo dňa vydania rozhodnutia o zastavení výplaty nemocenského.
(2)
Ak práceneschopný zamestnanec podá odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 5 ods. 1, ktorým bol uznaný za invalidného (čiastočne invalidného), a namieta, že nie je invalidný ani čiastočne invalidný, má také odvolanie odkladný účinok pre rozhodnutie o zastavení výplaty nemocenského. Ak odvolací orgán nevyhovie tomuto odvolaniu, zastaví sa výplata nemocenského odo dňa nasledujúceho po dni, keď rozhodnutie o odvolaní bolo vydané, nie však skôr, ako uplynie doba uvedená v odseku 1.
(3)
Ak práceneschopný zemestnanec podá odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 5 ods. 1, ktorým bol uznaný za invalidného (čiastočne invalidného), a domáha sa iného stupňa invalidity, nemá také odvolanie odkladný účinok pre rozhodnutie o zastavení výplaty nemocenského. Výplata nemocenského sa zastaví v tomto prípade po uplynutí doby uvedenej v odseku 1.
(4)
Ak by sa podporná doba plynúca podľa § 15 ods. 3, prípadne odseku 4 zákona skončila skôr ako doby ustanovené v predchádzajúcich odsekoch, zastaví sa výplata nemocenského odo dňa nasledujúceho po skončení podpornej doby.“.
7.
Za § 9 sa vkladá nový § 9a, ktorý znie:
§9a
Ustanovenia tejto vyhlášky platia obdobne pre družstevných roľníkov.“.
Čl. II
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1990.
Minister:
Miller v. r.
Miller v. r.
