103/1990 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1991 do 31.12.1991
103
ZÁKON
z 18. apríla 1990,
ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník
Federálne zhromaždenie Česko-slovenskej federatívnej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1.
Preambula sa vypúšťa s výnimkou posledného odseku. Posledný odsek sa začína slovami „Vychádzajúc z toho...“.
2.
Články I až X včítane nadpisu sa vypúšťajú.
3.
§ 1 včítane odkazu 1) znie:
§1
(1)
Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len „organizácie“) oprávnených na túto činnosť podľa tohto zákona a osobitných právnych predpisov,1) vzťahy pri hospodárskom styku právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.
(2)
Hospodársky zákonník upravuje tiež
a)
štátne vlastníctvo a jeho výkon a vlastníctvo právnických osôb, pokiaľ nie je upravené osobitným zákonom,
b)
obchodné spoločnosti, tichú spoločnosť, konzorcium a spoločný podnik,
c)
podnikový register,
d)
hospodárske pokuty,
e)
orgány hospodárskeho riadenia, ich oprávnenie vydávať opatrenia vo vzťahoch pri riadení hospodárskej činnosti organizácií a majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
1)
Napr.:
Zákon č.116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike.
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
Zákon č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.
Zákon č. 68/1989 Zb. o organizácii Československéj štátnej dráhy.
Zákon č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.
Zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.“.
Zákon č.116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike.
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
Zákon č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.
Zákon č. 68/1989 Zb. o organizácii Československéj štátnej dráhy.
Zákon č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.
Zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.“.
4.
Nadpis nad § 2 sa vypúšťa.
5.
§ 2 až 5 znejú:
§2
Podnikateľskou činnosťou sa rozumie trvalé prevádzkovanie výroby, obchodu alebo poskytovanie služieb a prác alebo inej činnosti za účelom získavania trvalého zdroja peňažných príjmov.
§3
Na subjekty podnikajúce na základe zákona o súkromnom podnikaní občanov alebo na základe zákona o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré ustanovujú bez súhlasu strán vznik povinnosti uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu alebo právomoc založiť, zmeniť alebo zrušiť záväzky, ako aj tie ustanovenia, ktoré svojím obsahom nezodpovedajú povahe týchto subjektov a ich podnikaniu alebo sú v rozpore s ich postavením vymedzeným v zákone.
§4
Organizácie rozhodujú o svojej podnikateľskej činnosti samostatne. Činnosť a územnú pôsobnosť organizácie možno obmedzovať alebo do nej zasahovať iba za podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom. Kontrolu činnosti organizácií môžu vykonávať štátne kontrolné orgány iba v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.
§5 Obchodný názov (firma)
(1)
Organizácie prevádzkujú svoju podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou), ktorý sa musí zreteľne líšiť od iných obchodných názvov (firiem). Do podnikového registra sa nesmie zapísať názov, ktorý by mohol uvádzať do omylu svojou zameniteľnosťou. Ak organizácia zanikne, zaniká aj právo k jej obchodnému názvu (firme).
(2)
Obchodný názov (firma) musí obsahovať údaj, o akú organizačno-právnu formu, prípadne druh organizácie ide.
(3)
Organizácia, pre ktorú bol obchodný názov (firma) zapísaný, má časovo neobmedzené výlučné právo názov používať. Proti tomu, kde nedovolene obchodný názov (firmu) používa, sa môže ten, ktorého záujmy boli dotknuté, domáhať, aby od tohto konania upustil a aby nahradil spôsobenú škodu. Ak bol obchodný názov (firma) zapísaný v rozpore s týmito ustanoveniami, môže sa ten, ktorého záujmy boli dotknuté, domáhať výmazu takého zápisu.
(4)
Ak z obchodnej spoločnosti vystúpi spoločník, ktorého meno obsahuje obchodný názov (firma), možno viesť ďalej ten istý obchodný názov (firmu) len s jeho súhlasom.“.
6.
§ 6 a 7 sa vypúšťajú.
7.
Nadpis tretej hlavy znie: „VLASTNÍCKE VZŤAHY“.
8.
§ 8 sa vypúšťa.
9.
§ 9 sa vypúšťa.
10.
§ 9a znie:
§9a
Majetkom organizácie sa rozumejú veci, ku ktorým má organizácia vlastnícke právo alebo právo hospodárenia, majetkové práva, ku ktorým má právo hospodárenia, a ďalej majetkové práva organizácie.“.
11.
V § 10 ods. 2 sa vypúšťajú slová „pokiaľ zákon neustanovuje inak“.
12.
V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na prípady nútených a zákonných licencií.“.
13.
V § 11 sa v odsekoch 1 a 2 vypúšťajú slová „ socialistického spoločenského“ a v odseku 4 sa slová „v celospoločenskom vlastníctve“ nahrádzajú slovami „vo vlastníctve štátu“.
14.
§ 12 ods. 1 znie:
„(1)
Vec môže byť súčasne vo vlastníctve viacerých organizácií, prípadne organizácií a štátu (spoluvlastníctvo).“.
15.
§ 14 a 16 sa vypúšťajú.
16.
§ 18 znie:
§18
Organizácia je oprávnená určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu.“.
17.
§ 18a ods. 2 znie:
„(2)
Organizácie môžu vykonávať aj inú hospodársku činnosť, pokiaľ tým nenarušia plnenie záväzných výstupov štátneho plánu alebo hospodárskych záväzkov alebo plnenie vyplývajúce z povinného predmetu činnosti.“.
18.
§ 20 až 24 včítane nadpisov znejú:
„Piata hlava
PRÁVNE ÚKONY
§20 Všeobecné ustanovenia
(1)
Právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie (opomenutie), z ktorého vyplýva vôľa založiť, zmeniť, zrušiť alebo zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.
(2)
Právny úkon treba vykladať v súlade so skutočnou vôľou konajúcej organizácie a v súlade s povahou konania, o ktoré ide. Pritom treba prihliadnuť na okolnosti, za ktorých sa prejav urobil, a na zásady poctivého hospodárskeho styku. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu toho, kto taký výraz použil.
(3)
Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej organizácii až od okamihu, keď jej dôjde, pokiaľ zákon výnimočne neustanovuje inak. Doručuje sa do sídla organizácie alebo organizačnej zložky, ktorej činnosti sa úkon týka, prípadne do miesta a spôsobom organizáciou určeným alebo organizáciami dohodnutým, najmä ak ide o diaľkový prenos dát.
Neplatnosť právnych úkonov
§21
(1)
Právny úkon je neplatný, pokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza alebo ak jeho predmetom je nemožné plnenie. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.
(2)
Prány úkon je neplatný, pokiaľ sa urobil v omyle, ktorý sa týka jeho podstaty, a organizácia, ktorej je prejav vôle určený, o omyle druhej strany vedela alebo musela vedieť.
(3)
Omyl je podstatný, ak sa týka predmetu plnenia, subjektu alebo iných okolností podľa prejavu vôle rozhodujúcich, a to v takej miere, že by organizácia úkon bez omylu nebola uskutočnila.
(4)
Ak v dôsledku poruchy zlyhania prostriedkov spojovej, výpočtovej alebo inej techniky dôjde úkon zmenený, posudzuje sa primerane podľa ustanovení o omyle. Chyby v počítaní a iné chyby technickej povahy, ktoré sú zrejmé a nevyvolávajú pochybnosti o obsahu úkonu, ho nerobia neplatným. Organizácia, na ktorej strane sa taká chyba stala, je povinná ju na žiadosť opraviť.
§22
(1)
Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je aj úkon, ku ktorému bola organizácia privedená lesťou alebo bezprávnou vyhrážkou. Vyhrážka je bezprávna, aj keď je odôvodnená, pokiaľ sa ňou vynucuje niečo, čo sa takto nesmie dosiahnuť.
(2)
Neplatnosti z dôvodov uvedených v odseku 1 sa môže dovolávať len organizácia, na ktorej ochranu je dôvod neplatnosti ustanovený. Táto organizácia môže úkon dodatočne schváliť alebo ho strany môžu dodatočným vyjasnením urobiť určitým a zrozumiteľným. V tom prípade má právne účinky, ako by bol platný od začiatku.
§23
Ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť zostávajúcej časti, ledaže by vzťah, ktorý by takto vznikol, bol hospodársky neodôvodnený.
Forma právnych úkonov
§24
(1)
Právny úkon sa môže urobiť výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa stal, pochybnosti o tom, čo chcela organizácia prejaviť.
(2)
Na platnosť zmlúv a ostatných právnych úkonov organizácií sa vyžaduje písomná forma, pokiaľ právnymi predpismi alebo dohodou nebolo ustanovené inak.
(3)
Písomné prejavy nemusia byť na tej istej listine. Nahradenie podpisu mechanickými alebo inými prostriedkami stačí len tam, kde je to obvyklé v hospodárskom styku alebo kde si to organizácie vopred dohodnú.
(4)
Kto za organizáciu podpisuje, uvedie aj funkciu, ktorá ho na konanie oprávňuje, prípadne uvedie aspoň, že koná ako zástupca alebo prokurista. Porušenie tejto povinnosti však nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.“.
19.
Za § 24 sa vkladajú nové § 24a až 24m, ktoré znejú:
§24a
(1)
Za písomnú formu sa považujú aj telegrafické a ďalekopisné oznámenia a prejavy urobené prostriedkami výpočtovej techniky alebo inej techniky spracovania a prenosu dát. Pri právnych úkonoch urobených týmito prostriedkami sa môže podpis za organizáciu nahradiť dohodnutým kódom.
(2)
Hospodárska arbitráž môže rozhodnúť, že je platný od začiatku aj právny úkon, pri ktorom neboli splnené náležitosti písomnej formy, ak sa už na jeho základe začalo s plnením; nemôže však takto rozhodnúť, ak si organizácie písomnú formu ako predpoklad platnosti dohodli.
§24b
Ak neplatný právny úkon neobsahuje náležitosti iného právneho úkonu, je tento iný úkon platný, ak je z okolností zrejmé, že taká by bola vôľa konajúcej organizácie, keby o neplatnosti úkonu vedela.
§24c
Organizácia, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu, je povinná nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti úkonu organizácii, ktorej je úkon určený a ktorá dôverovala v jeho platnosť.
Podmienky v právnych úkonoch
§24d
(1)
Vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti možno viazať na splnenie podmienky, pokiaľ to zákon nevylučuje.
(2)
Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
(3)
Odkladacia podmienka, ktorá je v čase vzniku právneho úkonu nedovolená alebo nesplniteľná, robí právny úkon neplatným.
(4)
Ak sa odkladacia podmienka neskôr stane nedovolenou alebo nesplniteľnou, platí, že sa nesplnila.
(5)
Na nedovolenú alebo nesplniteľnú rozväzovaciu podmienku sa neprihliada.
§24e
(1)
Účinky splnenia podmienky pôsobia spätne do doby, keď sa právny úkon stal, pokiaľ z vôle organizácií alebo podľa povahy úkonu nemajú účinky úkonu alebo jeho zrušenia nastať v inú dobu. Ak právny úkon, ktorého následkom je opakované alebo nepretržité plnenie, závisí od rozväzovaciej podmienky, nemá jej splnenie účinky na plnenia, ktoré sa už stali, ledaže si organizácie dojednali niečo iné.
(2)
Ak organizácia, ktorej je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, hoci nemá právo tak urobiť, platí podmienky za splnenú. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak ho zámerne spôsobí organizácia, ktorá nemá právo tak urobiť a ktorej je splnenie podmienky na prospech.
(3)
Organizácia, ktorá je podmienene zaviazaná, je povinná, dokiaľ o podmienke nie je rozhodnuté, zdržať sa všetkého, čo by mohlo znemožniť alebo sťažiť splnenie jej podmienenej činnosti.
Konanie v mene organizácie
§24f
(1)
Organizácie konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupcom môže byť iná organizácia alebo fyzická osoba.
(2)
Štatutárnym orgánom organizácie je pracovník alebo člen, ktorý je podľa zákona alebo podľa príslušných organizačných predpisov (napr. štatútu, stanov, organizačného poriadku) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je štatutárny orgán kolektívny, určujú organizačné predpisy, akým spôsobom koná navonok.
(3)
Zástupcom je ten, koho určuje zákon, podľa ktorého bola organizácia zriadená, alebo stanovy alebo iné vnútorné predpisy vydané na základe zákona.
(4)
Iní pracovníci alebo členovia organizácie sú oprávnení ako zástupcovia robiť v mene organizácie právne úkony potrebné na splnenie uložených pracovných úloh v prípadoch, keď je to určené v ich vnútorných predpisoch alebo je to v hospodárskom styku obvyklé.
(5)
Zmluvnými zástupcami sú tí, ktorým bolo na základe zmluvy udelené plnomocenstvo (včítane prokúry).
§24g
Ak zástupca prekročí pri konaní svoje oprávnenie alebo ak niekto koná bez oprávnenia, je právny úkon neplatný, ledaže zastúpený právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil; úkon je však platný, pokiaľ druhá organizácia o prekročení alebo nedostatku zastupiteľského oprávnenia nevedela a vedieť nemohla.
§24h
(1)
Zástupca koná spravidla osobne, je však oprávnený ustanoviť si ďalšieho zástupcu,
a)
ak ide o zákonného zástupcu,
b)
ak ide o prokuristu,
c)
ak ide o zástupcu na vedenie sporu,
d)
ak bol výslovne splnomocnený ustanoviť si zástupcu.
(2)
Z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenej organizácii. Ďalšiemu zástupcovi musí zástupca udeliť písomné plnomocenstvo podľa ďalších ustanovení.
Zmluvné zastúpenie
§24i
(1)
Plnomocenstvo musí byť písomné, inak je neplatné. V plnomocenstve musí byť vymedzený rozsah splnomocnenia.
(2)
Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
§24j
(1)
Plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu alebo uplynutím času, na ktoré bolo obmedzené, ak ho zastúpený odvolal alebo ak ho zástupca vypovedal, smrťou zástupcu, a ak nebolo obmedzené na určitý čas, uplynutím 3 rokov po jeho udelení.
(2)
Zánikom organizácie zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak organizácia nemá právneho nástupcu. Zastúpený sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(3)
Dokiaľ nie je zástupcovi odvolanie plnomocenstva známe, zaväzujú jeho právne úkony zastúpeného alebo jeho právneho nástupcu.
(4)
Ak plnomocenstvo zanikne inak než smrťou zástupcu, je zástupca povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť, pokiaľ zastúpený alebo jeho právni nástupcovia nezariadia niečo iné.
§24k
(1)
Ak zástupca, ktorého plnomocenstvo zaniklo, spôsobí zneužitím plnomocenstva škodu tretej organizácii, ktorá o jeho zániku nevedela a vedieť nemusela, zodpovedá zastúpený spoločne a nerozdielne so zástupcom,
a)
ak zastúpený nepožiadal o vrátenie zaniknutého plnomocenstva a zástupca ho zneužil,
b)
ak zastúpený spôsobil, že tretia organizácia mala dôvod domievať sa, že osoba, s ktorou koná, je oprávnená konať v mene zastúpeného.
(2)
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zástupcu, ktorým je fyzická osoba.
Prokúra
§24l
(1)
Organizácia môže písomne udeliť pracovníkovi alebo členovi organizácie prokúru. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že ide o prokúru.
(2)
Prokurista je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podnikovej činnosti splnomocniteľa, aj keď je na ne inak potrebné osobitné plnomocenstvo; nie je však oprávnený scudzovať alebo zaťažovať nehnuteľnosti, pokiaľ to nie je pri udelení prokúry výslovne ustanovené.
(3)
Odvolaním prokúry organizáciou prokúra zaniká.
§24m
(1)
Niekoľkým osobám možno udeliť prokúru buď tak, že sú na zastupovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pri tom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.
(2)
Pri podpise musí prokurista pod názvom organizácie, za ktorú koná, pripojiť pod svoj podpis dodatok naznačujúci prokúru.“.
20.
§ 25 sa vypúšťa a pod § 25a sa vkladá nadpis „Účinnosť zmluvy“.
21.
Zrušuje sa druhá hlava druhej časti.
22.
Nadpis štvrtej hlavy druhej časti znie:
„VLASTNÍCTVO ŠTÁTU A PRÁVO HOSPODÁRENIA S NÁRODNÝM MAJETKOM“.
23.
§ 64 ods. 1 znie:
„(1)
Národným majetkom sú veci vo vlastníctve štátu, majetkové práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií.“.
24.
V § 65 ods. 2 sa číslovanie odkazu v texte a číslovanie poznámky pod čiarou mení z číslovky „1“ na číslovku „2“.
25.
§ 74a sa vypúšťa.
26.
V § 74c sa za slová „§ 66“ vkladajú slová „§ 69 ods. 3,“.
27.
V § 75 písm. a) a c) znejú:
„a)
podmienky, za ktorých sú štátne podniky povinné uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva alebo práva hospodárenia,
c)
spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a iných štátnych orgnizácií, než sú štátne podniky.“,
a ustanovenie písmena d) sa vypúšťa.“.
28.
Názov druhej hlavy tretej časti znie:
„VLASTNÍCTVO DRUŽSTEVNÝCH ORGANIZÁCIÍ“.
29.
§ 94 sa vypúšťa.
30.
V § 97 prvá veta sa vypúšťa.
31.
§ 98 sa vypúšťa.
32.
§ 99 ods. 1 znie:
„(1)
Občianske združenia hospodária s vlastným majetkom; môžu tiež hospodáriť s majetkom, ku ktorému majú právo užívania.“.
33.
Za štvrtú časť sa vkladajú nové časti štvrtá A až štvrtá C, ktoré znejú:
„ŠTVRTÁ A ČASŤ
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Spoločné ustanovenia
§106a
(1)
Fyzické osoby môžu na spoločné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti vytvárať obchodné spoločnosti. Spoločníkmi môžu byť aj právnické osoby, ak to zákon nevylučuje.
(2)
Spôsobilosť fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, sa spravuje ustanovením Občianskeho zákonníka o spôsobilosti na právne úkony.
(3)
Pokiaľ to zákon pripúšťa, môže obchodnú spoločnosť založiť aj jediný člen, a to vo forme notárskej zápisnice nahrádzajúcej inak predpísanú zmluvu.
§106b
(1)
Na založenie obchodnej spoločnosti treba uzavrieť písomnú zmluvu, ktorá musí byť podpísaná všetkými spoločníkmi (spoločenská zmluva).
(2)
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodný názov (firmu) spoločnosti, z ktorého musí byť zrejmé, o aký druh spoločnosti ide, a jej sídlo,
b)
mená (firmy) a adresy (sídla) všetkých spoločníkov,
c)
predmet činnosti spoločnosti,
d)
vzájomné právne vzťahy spoločníkov,
e)
spôsob rozdelenia zisku alebo úhrady v prípade straty obchodnej spoločnosti,
f)
spôsob zániku spoločnosti a s tým súvisiaceho majetkového vyporiadania,
g)
ďalšie náležitosti ustanovené zákonom pre jednotlivé druhy obchodných spoločností.
§106c
(1)
Obchodné spoločnosti sú právnickými osobami.
(2)
Návrh na zápis do podnikového registra musia spoločníci podať do 30 dní od uzavretia zmluvy; v rovnakej lehote je spoločnost povinná navrhnúť zmenu zápisu, pokiaľ dôjde k zmene zapísaných skutočností.
(3)
Do doby zapísania obchodnej spoločnosti do podnikového registra ručia spoločníci za záväzky prevzaté v jej mene spoločne a nerozdielne.
§106d
Na ustanovenie prokuristu treba súhlas všetkých neobmedzene ručiacich spoločníkov, ak nie je v zmluve dohodnuté inak; pri spoločnostiach s ručením obmedzeným a pri komanditnej spoločnosti na akcie treba súhlas orgánov, ktoré spoločnosť zriadila, ak nie je v zmluve dohodnuté inak.
§106e
Obchodná spoločnosť zaniká
a)
uvalením konkurzu na spoločnosť,
b)
vzájomnou dohodou spoločníkov,
c)
uplynutím doby, na ktorú bola obchodná spoločnosť založená, pokiaľ spoločníci v spoločnosti mlčky nepokračujú; v tom prípade sa od tej doby spoločnosť pokladá za založenú na dobu neurčitú,
d)
v ďalších prípadoch ustanovených zákonom,
e)
súdnym rozhodnutím.
§106f
(1)
Na obchodné spoločnosti sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré ustanovujú bez súhlasu strán povinnosť uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu, alebo právomoc uložiť, zmeniť alebo zrušiť záväzok.
(2)
Právnu úpravu akciových spoločností obsahuje osobitný zákon.
§106g Verejná obchodná spoločnosť
(1)
Verejná obchodná spoločnosť je založena, ak aspoň dve fyzické osoby uzavrú spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným názvom bez toho, aby svoju účasť obmedzovali výškou svojich majetkových vkladov.
(2)
Spoločenská zmluva musí obsahovať aspoň náležitosti nevyhnutné pre zápis do podnikového registra. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.
Vzájomné právne pomery spoločníkov
§106h
(1)
Právne pomery spoločníkov navzájom sa spravujú spoločenskou zmluvou.
(2)
Ak v zmluve nie je dohoda o veciach upravených v nasledujúcich ustanoveniach výslovne uvedená, platia tieto ustanovenia priamo.
§106i
(1)
Majetkom verejnej obchodnej spoločnosti sa stávajú peňažné aj nepeňažné vklady spoločníkov. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že majetkom verejnej obchodnej spoločnosti sa stali aj hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ktoré až dosiaľ patrili jednému zo spoločníkov, ak boli zapísané do inventára spoločnosti so súhlasom všetkých spoločníkov.
(2)
Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj majetkový vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve ani doplniť túto hodnotu v prípade strát, a to ani keby o tom rozhodla väčšina spoločníkov.
§106j
(1)
Na konanie v mene spoločnosti je oprávnený každý spoločník.
(2)
Ak v spoločenskej zmluve bolo dohodnuté, že jeden alebo viacerí spoločníci vykonávajú správu verejnej obchodnej spoločnosti, nemožno túto správu bez závažnej príčiny odvolať, pokiaľ spoločnosť trvá.
(3)
Spoločenskou zmluvou môžu spoločníci určiť, že na konanie v mene spoločnosti sa určí jeden alebo viacerí zástupcovia.
§106k Právny pomer spoločnosti k tretím osobám
Spoločníci ručia za všetky záväzky verejnej obchodnej spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Rovnako ako ostatní spoločníci ručí za všetky skôr vzniknuté záväzky verejnej obchodnej spoločnsoti aj ten, kto je do nej prijatý neskôr. Dohoda tomu odporujúca nie je voči tretím osobám účinná.
§106l Zánik verejnej obchodnej spoločnosti
Verejná obchodná spoločnosť zaniká tiež
a)
úmrtím jedného zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že verejná obchodná spoločnosť má ďalej trvať s dedičmi zomretého,
b)
výpoveďou spoločníka, ak bola spoločnosť dojednaná na dobu neurčitú.
§106m
Ak sa účastníctvo spoločníka skončí, vykoná sa majetkové vyporiadanie na základe majetkového stavu, v akom je v tom čase verejná obchodná spoločnosť.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
§106n
(1)
Spoločnosť s ručením obmedzeným je založená spločenskou zmluvou o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod zvoleným obchodným názvom pri obmedzení zodpovednosti člena na povinnosť splatiť vopred určený majetkový vklad (ďalej len „vklad“). Spoločnosť môže založiť aj jediný člen. Názov spoločnosti s ručením obmedzeným alebo skratka „spol. s r. o.“ musia byť uvedené vo firemnom názve spoločnosti.
(2)
Majetok pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa tvorí vkladmi spoločníkov, pričom vklad spoločníka je časťou jej majetku a mierou uhrádzajúcej povinnosti spoločníka, ktorý vklad vniesol. Vklady jednotlivých spoločníkov nemusia byť rovnaké. Čistá hodnota majetku spoločnosti pri jej založení tvorí kmeňové imanie.
(3)
Za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným ručia spoločníci jej veriteľom iba majetkom spoločnosti.
(4)
Kmeňové imanie spoločnosti musí byť pri založení najmenej 100 000 Kčs, pričom najmenší vklad spoločníka je 20 000 Kčs.
§106o
(1)
Spoločenská zmluva musí obsahovať
a)
obchodný názov a sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným,
b)
predmet činnosti
c)
kmeňové imanie,
d)
sumu vkladu každého spoločníka.
(2)
V spoločenskej zmluve sa tiež uvedú
a)
orgány spoločnosti s ručením obmedzeným, spôsob ich ustanovenia a rozsah ich oprávnení,
b)
povinnosti a právo spoločníkov a následky ich porušenia,
c)
spôsob zániku účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho následky,
d)
spôsob zániku spoločnosti s ručením obmedzeným bez právneho nástupcu,
e)
spôsob zvýšenia alebo zníženia základného majetku.
§106p
(1)
Spoločníci, ktorí zakladajú spoločnosť s ručením obmedzeným, prejavujú vôľu stať sa členmi spoločnosti podpisom zmluvy. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.
(2)
Noví spoločníci, ktorí vnášajú vklady pri zvýšení majetku spoločnosti s ručením obmedzeným, musia vo vyhlásení o vnesení vkladu výslovne uviesť, že k nej pristupujú podľa spoločenskej zmluvy.
(3)
Účasť v spoločnosti možno nadobudnúť aj prevodom alebo zdedením vkladu. Ak v zmluve nie je ustanovené inak, je na prevod vkladu potrebný súhlas väčšiny spoločníkov. Prevádzať a dediť možno nielen vklady, ale aj jejich diely. Pravosť podpisov pod zmluvou o prevode sa musí úradne overiť.
§106q
Spoločník nemá právo jednostranne zo spoločnosti vystúpiť, môže iba previesť svoj vklad na iného.
Komanditná spoločnosť
§106r
(1)
Komanditná spoločnosť je založená, ak aspoň dve osoby uzavrú spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným názvom a s tým, že zodpovednosť za záväzky spoločnosti aspoň u jedného člena je neobmedzená (osobne ručiaci spoločník – komplementár), s ostatnými osobne ručiacimi spoločníkmi nerozdielna, a zodpovednosť iného člena (komanditista) je obmedzená výškou jeho majetkového vkladu.
(2)
Pre komanditnú spoločnosť platia ustanovenia o verejnej obchodnej spoločnosti, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
§106s
(1)
Správu spoločnosti obstaráva spoločník alebo spoločníci osobne ručiaci. Komanditista nie je oprávnený ani povinný spoločnosť spravovať.
(2)
Komanditista, ktorý vstúpi do už existujúcej obchodnej spoločnosti, ručí za všetky záväzky, ktoré spoločnosť prijala pred jeho vstupom.
§106t Komanditná spoločnosť na akcie
Komanditná spoločnosť na akcie je založená, ak je v komanditnej spoločnosti kapitál komanditistov rozdelený na akcie znejúce na meno. Pomery spoločnosti sa obdobne spravujú predpismi pre komanditnú spoločnosť a pre akciovú spoločnosť s tým, že spoločnosť riadia osobne ručiaci spoločníci a dozornú radu volia akcionári. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.
ŠTVRTÁ B ČASŤ
TICHÁ SPOLOČNOSŤ A KONZORCIUM
Tichá spoločnosť
§106u
(1)
O tichú spoločnosť ide, ak sa niekto majetkovým vkladom zúčastňuje na podnikateľskej činnosti inej osoby (podnikateľa) za podiel na zisku aj strate určený zmluvou.
(2)
Podnikateľ prevádzkuje činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou), ktorý nesmie ani naznačovať, že by z dôvodu účasti tichého spoločníka malo ísť o obchodnú spoločnosť, inak ručí tichý spoločník tretím osobám osobne, spoločne a nerozdielne. Tichá spoločnosť sa nezapisuje do podnikového registra.
§106v
(1)
Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť sa stáva vlastníkom vkladu tichého spoločníka.
(2)
Tichý spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad sumu dojednanú v zmluve ani doplniť vklad zmenšený stratou.
§106w
Tichý spoločník má právo na rovnopis ročnej závierky a pri skúmaní jej správnosti má právo nahliadať do obchodných kníh a obchodných spisov.
§106x
(1)
Ku koncu každého ročného obdobia vymedzeného zmluvou sa vypočíta zisk a strata a vyplatí sa tichému spoločníkovi zisk jemu pripadajúci.
(2)
Tichý spoločník sa zúčastňuje na strate len do výšky svojho splateného vkladu alebo do výšky dlžného vkladu. Vyplatený zisk sa nevracia ani pri neskoršej strate.
(3)
Ak niet inej dohody, vklad tichého spoločníka sa nezvyšuje o nevybratý zisk.
§106y
Ak sa podnikateľ dostane do úpadku, má tichý spoločník možnosť, pokiaľ jeho vklad prevyšuje podiel na strate naň pripadajúcej, uplatňovať svoju pohľadávku ako ostatní konkurzní veritelia.
§106z
Tichá spoločnosť zaniká z dôvodov uvedených v § 106e, 106l a ďalej v dôsledku právnej nespôsobilosti podnikateľa.
Konzorcium
§106za
(1)
Konzorcium je združenie osôb na vykonanie jedného alebo viacerých obchodných prípadov na spoločný účet. Konzorcium sa nezapisuje do podnikového registra.
(2)
O konzorciu sa uzaviera zmluva podľa § 360a. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, prispievajú všetci účastníci konzorcia rovnakou mierou na vykonanie spoločného obchodného prípadu.
§106zb
Ak bol účastník činný tiež z príkazu a v mene ostatných spoločníkov alebo ak konali všetci účastníci spoločne alebo prostredníctvom spoločného splnomocnenca, je každý účastník voči tretím osobám oprávnený a zaviazaný solidárne.
§106zc
Účastník, ktorý uviedol spoločný obchodný prípad, musí po jeho ukončení predložiť ostatným účastníkom vyúčtovanie a doklady.
ŠTVRTÁ C ČASŤ
SPOLOČNÝ PODNIK
§106zd
(1)
Na základe zmluvy medzi právnickými osobami môže byť založená nová organizácia – spoločný podnik (ďalej len „podnik“).
(2)
Zmluva musí obsahovať
a)
názvy a sídla účastníkov,
b)
názov a sídlo podniku; súčasťou názvu je označenie „spoločný podnik“,
c)
predmet podnikania,
d)
kmeňové imanie, výšku a formu členských podielov a spôsob ich poskytnutia,
e)
práva a povinnosti účastníkov,
f)
podmienky, za ktorých možno k zmluve pristúpiť alebo od zmluvy odstúpiť,
g)
ustanovenie o úhrade nákladov spojených s predmetom činnosti.
(3)
Na zmenu zmluvy treba súhlas všetkých zúčastnených organizácií.
§106ze
(1)
Podnik hospodári s majetkom, ktorý nadobudol pri svojom vzniku a v priebehu svojej činnosti.
(2)
Podnik má právo svoj majetok držať, užívať ho a nakladať s ním. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.
(3)
Ak zmluva neustanovuje inak, zisk a strata sa delia medzi účastníkov podľa pomeru veľkosti podielov.
(4)
Účastníci ručia za záväzky podniku spoločne a nerozdielne. Vo vzájomnom pomere sú účastníci zaviazaní až do výšky svojich podielov zapísaných v podnikovom registri, pokiaľ zmluva neustanovuje vyššie ručenie.
§106zf
(1)
Orgánmi podniku sú
a)
správna rada (predstavenstvo),
b)
riaditeľ (predseda),
c)
kontrolná a revízna komisia.
(2)
Správna rada (predstavenstvo) podniku je zložená z členov, ktorými sú zástupcovia účastníkov.
(3)
Správna rada (predstavenstvo) najmä
a)
volí a odvoláva tajným hlasovaním predsedu a členov kontrolnej a revíznej komisie; funkčné obdobie predsedov a členov komisie je päťročné,
b)
schvaľuje plány a koncepciu rozvoja podniku, opatrenia na ochranu životného a prírodného prostredia,
c)
schvaľuje ročnú účtovnú závierku, rozdelenie použiteľného zisku a rozhoduje o majetkovom vyporiadaní podniku s účastníkmi pri zániku spoločného podniku,
d)
schvaľuje pravidlá vnútropodnikového riadenia a vnútornú organizáciu podniku (štatút podniku),
e)
schvaľuje rokovací poriadok predstavenstva, kontrolnej a revíznej komisie,
f)
vymenúva likvidátorov podniku,
g)
rozhoduje o pristúpení nového účastníka,
h)
rozhoduje o zmene predmetu činnosti podniku,
ch)
rozhoduje o vylúčení účastníka v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.
(4)
Správna rada (predstavenstvo) podniku rozhoduje uznesením; uznesenie vo veciach pod písmenami a) až f) je prijaté, ak s ním vyslovia súhlas tri pätiny všetkých členov; vo veciach g) až ch) sa vyžaduje jenosmyseľný súhlas. V ostatných prípadoch je uznesenie prijaté, ak sa preň vysloví nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Zmluva môže spôsob uznášania sa predstavenstva ustanoviť odchylne.
(5)
Pôsobnosť správnej rady (predstavenstva) sa môže zmluvou rozšíriť.
§106zg
(1)
Na čele podniku je riaditeľ (predseda), ktorý riadi činnosť podniku a je za ňu zodpovedný správnej rade (predstavenstvu). Riaditeľ (predseda) ako štatutárny orgán koná v mene podniku vo všetkých veciach.
(2)
Riaditeľ (predseda) určuje po prerokovaní v správnej rade (predstavenstve) z radov pracovníkov podniku svojho zástupcu, ktorý ho v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak určí viacerých zástupcov, určí ich poradie.
§106zh
(1)
Kontrolná a revízna komisia kontroluje všetku činnosť podniku.
(2)
Kontrolná a revízna komisia zodpovedá za svoju činnosť správnej rade (predstavenstvu) a podáva jej správy o svojej činnosti. Je povinná vykonať ročnú revíziu hospodárskej činnosti a previerku ročnej účtovnej závierky podniku.
§106zi
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy, ktorou bol podnik založený. Podmienky odstúpenia, ako aj spôsob majetkového vyporiadania ustanovuje zmluva. Zmluva tiež ustanovuje spôsob vyporiadania záväzkov pri vylúčení účastníka.
§106zj
Podnik zaniká dohodou všetkých účastníkov. Spôsob vyporiadania majetku a záväzkov ustanovuje zmluva. Ak podnik zaniká likvidáciou, vykoná sa majetkové vyporiadanie medzi účastníkmi podľa pomeru veľkosti ich podielov, ak zmluva neustanovuje inak. Majetkové vyporiadanie sa nemôže vykonať, dokiaľ neboli uspokojené alebo zabezpečené nároky voči štátu a veriteľom a ostatné pohľadávky podniku. Pre likvidáciu podniku platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.“.
34.
§ 107 ods. 1 až 4 znejú:
§107
(1)
Do podnikového registra sa zapisujú štátne podniky, družstevné organizácie, spoločné podniky, hospodárske zariadenia občianskych združení, drobné prevádzkárne národných výborov s právnou subjektivitou, národné výbory, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej subjektivity, Česko-slovenké štátne dráhy, podniky zahraničného obchodu, obchodné spoločnosti a ďalšie subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné závody a ďalšie organizačné jednotky organizácie, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
(2)
Fyzické osoby oprávnené podľa osobitných predpisov na podnikateľskú činnosť (ďalej len „podnikateľ“) a obchodné spoločnosti sa zapisujú do osobitných oddielov podnikového registra.
(3)
Do podnikového registra sa nezapisujú Štátna banka česko-slovenská, Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev, prípadne aj iné organizácie. Právny predpis upravujúci vznik ďalších organizácií môže ustanoviť, že sa také organizácie do podnikového registra nezapisujú.
(4)
Organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra, môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom a pre podnikateľov.“.
35.
§ 108 ods. 1 znie:
„(1)
Do podnikového registra sa zapisuje spôsob založenia alebo zriadenia organizácie (právnickej osoby), deň jej vzniku, názov, sídlo, identifikačné číslo, predmet činnosti, označenie štatutárnych orgánov alebo zástupcov (s uvedením funkcií a mien), spôsob, ako za organizáciu podpisujú a udelenie a zánik prokúry.“.
36.
§ 108 ods. 4 včítane odkazu 2) znie:
„(4)
U právnických osôb a u podnikateľov oprávnených vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa táto skutočnosť zapisuje do podnikového registra, pokiaľ jej výkon vyžaduje povolenie alebo registráciu podľa osobitných predpisov.2).
2)
Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov.“.
37.
§ 108 ods. 5 znie:
„(5)
Pri národných výboroch, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej subjektivity, sa v zápise uvedie iba označenie národného výboru, jeho sídlo a druh činnosti drobných prevádzkární.“.
38.
V § 108 ods. 7 sa na konci pripája veta: „Pri obchodných spoločnostiach sa do podnikového registra zapisuje uvalenie konkurzu.“.
39.
§ 109 ods. 1 znie:
„(1)
Návrh na zápis do podnikového registra podáva zakladateľ alebo ten, ktorého sa zápis týka“.
40.
V § 109 ods. 4 sa na konci pripájajú slová „alebo v lehote ustanovenej osobitným predpisom.“.
41.
Za § 111 sa vkladajú nové § 111a a 111b, ktoré včítane odkazu 3) znejú:
§111a
(1)
Podnikateľ, u ktorého osobitný predpis3) ustanovuje povinnosť zápisu do podnikového registra, podáva návrh na zápis v lehote ustanovenej týmto predpisom na registrovom súde príslušnom podľa miesta jeho trvalého bydliska.
(2)
Návrh na zápis do podnikového registra musí byť podpísaný podnikateľom; jeho podpis sa musí úradne overiť.
(3)
K návrhu treba pripojiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.
(4)
Do podnikového registra sa zapisuje
– meno a priezvisko podnikateľa, miesto jeho trvalého bydliska,
– predmet podnikania,
– názov (firma), pod ktorým podniká,
– miesto podnikania, ak je trvalé (sídlo firmy),
– prokúra, ak je ustanovená,
– identifikačné číslo.
3)
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
§111b
(1)
Pri obchodných spoločnostiach musí návrh na zápis do podnikového registra obsahovať:
a)
obchodný názov (firmu) a sídlo obchodnej spoločnosti,
b)
dátum uzavretia spoločenskej zmluvy,
c)
meno, priezvisko, rodinný stav a bydlisko každého spoločníka,
d)
údaje o tom, ktorý (ktorí) zo spoločníkov spoločnosť zastupuje (zastupujú), prípadne údaj o tom, že ju navonok zastupujú všetci spoločne,
e)
predmet činnosti,
f)
identifikačné číslo,
g)
prokúru, ak je ustanovená,
h)
ďalšie náležitosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.
(2)
Návrh na zápis do podnikového registra podpisujú osobne všetci spoločníci pred registrovým súdom, pokiaľ nepredložia listinu s úradne overenými podpismi. Obdobný postup platí pre zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorí svoj podpis pripájajú k obchodnému názvu (firme).
(3)
Návrh na zápis do podnikového registra pri komanditnej spoločnosti musí obsahovať aj údaj o tom, či ide o osobne ručiaceho spoločníka alebo komanditistu, a výšku ich vkladov.
(4)
Návrh na zápis do podnikového registra pri spoločnosti s ručením obmedzeným musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať aj kmeňové imanie spoločnosti a výšku vkladov jednotlivých spoločníkov.
(5)
Návrh na zápis do podnikového registra pri spoločnom podniku podáva ten z účastníkov, ktorý bol na to v zmluve určený. Do podnikového registra sa zapisujú okrem skutočností uvedených v odseku 1 aj názvy a sídla účastníkov a výška ich členských podielov. K návrhu treba pripojiť
a)
zmluvu o spoločnom podniku,
b)
súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.“.
42.
V § 112 ods. 3 sa za slovom „organizácií“ vkladajú slová „a podnikateľov“ a na konci sa pripája veta: „Registrový súd oznamuje zápis a výmaz podniku so zahraničnou účasťou aj povoľovaciemu miestu.“.
43.
§ 113 až 114a sa vypúšťajú.
44.
V § 115 ods. 2 sa vypúšťajú slová „včítane záväzne ukladaných štátnych zákaziek“.
45.
§ 116 a 117 sa vypúšťajú.
46.
§ 118 ods. 1 znie:
(1)
Orgány hospodárskeho riadenia môžu vo svojej pôsobnosti uložiť organizáciám záväzky, ich záväzky zmeniť alebo zrušiť, len ak to vyžadujú v mimoriadnych prípadoch záujmy obrany a bezpečnosti štátu, plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ochrana života, zdravia a výživy ľudu, ochrana životného prostredia, odstraňovanie následkov živelných pohrôm a vážnych havárií. Ak ide o záväzky organizácií, ktoré sú v pôsobnosti rôznych orgánov, je na to potrebná predchádzajúca dohoda týchto orgánov.“.
47.
Nadpis nad § 119 znie: „Zásady hospodárskej súťaže“.
48.
V § 119 sa vypúšťajú odseky 1 a 2 a v odseku 3 sa vypúšťa posledná veta. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
49.
V § 119a sa vypúšťajú odseky 2 až 4. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
50.
Za § 119a sa vkladajú nové § 119b až 119e, ktoré znejú:
§119b
(1)
Organizácie nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na získanie neoprávnených alebo neprimeraných výhod na úkor iných organizácií alebo na úkor spotrebiteľov, najmä nesmú
a)
vynucovať neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd,
b)
zastaviť alebo obmedziť predaj výrobkov, zatajovať alebo hromadiť výrobky alebo iným spôsobom vyvolávať ich nedostatok za účelom získania neoprávneného hospodárskeho prospechu,
c)
znevýhodňovať organizácie za to, že uplatňujú majetkovú zodpovednosť.
(2)
Organizácie sa nesmú samy alebo po dohode s inými organizáciami vo svojej hospodárskej činnosti dopúšťať konania, ktoré by v rozpore so záujmami národného hospodárstva obmedzovalo alebo inak nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť iných organizácií alebo bolo na ujmu spotrebiteľov.
§119c
Diskriminácia odberateľa je zakázaná. Najmä nesmie organizácia odmietnuť dodať výrobky, práce alebo služby, ktoré dodáva alebo poskytuje v rámci svojho predmetu činnosti, ak je dodávka alebo služba v medziach jej možností.
§119d Nekalá súťaž
(1)
Organizácia nesmie vo svojej podnikateľskej činnosti konať spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže poškodiť iné súťažiace organizácie.
(2)
V rozpore s dobrými mravmi súťaže sú najmä
a)
akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa,
b)
falošné údaje pri prevádzkovaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyselnej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa,
c)
údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by bolo schopné uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo množstve tovaru.
§119e
Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, môže sa na hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami § 119 až 119d, zdržala takého konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Môže takisto požadovať, aby sa arbitrážne rozhodnutie uverejnilo. Organizácia, ktorá uvedeným konaním spôsobila inej organizácii škodu, je povinná jej túto škodu nahradiť.“.
51.
V § 122 sa vypúšťajú slová „§ 15 alebo“.
52.
§ 125 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
ak podkladom je plánovaný akt,“.
53.
V § 125 sa v odseku 3 dopĺňa nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
bol odvolaný príkaz na sistáciu (§ 126 ) a s ohľadom na jej dobu treba upraviť obsah záväzku.“.
54.
V § 125 ods. 7 sa na konci prvej vety pripájajú slová „alebo nepreukázal, že sa mu poskytla dotácia alebo že uzavrel úverovú zmluvu“.
55.
§ 126 znie:
§126
(1)
Ak organizácie dohodnú alebo právny predpis ustanovuje prípady, keď oprávnená organizácia alebo orgán príslušný podľa právneho predpisu má právo dať organizácii príkaz na dočasné zastavenie všetkých činností súvisiacich s plnením záväzku (sistácia), druhá organizácia je povinná tento príkaz poslúchnuť a uschovať všetko, čo už pripravila na plnenie záväzku.
(2)
Príkazom na sistáciu prestávajú plynúť lehoty na splnenie povinností dotknutých sistáciou.
(3)
Ak sistácia trvá dlhšie ako tri mesiace, je organizácia, ktorá na ňu dala príkaz, povinná všetko, čo bolo dosiaľ pripravené na plnenie, odobrať a zaplatiť. Ak sistácia trvá dlhšie ako 12 mesiacov alebo ak už uplynul pôvodne dohodnutý čas plnenia, záväzok zaniká, ak sa organizácie nedohodnú inak.
(4)
Organizácia, ktorá dala príkaz na sistáciu, je povinná uhradiť náklady účelne vynaložené druhou organizáciou v súvislosti so sistáciou.
(5)
Organizácie sa môžu dohodnúť alebo právny predpis ustanoviť dôsledky sistácie odchylne.“.
56.
V § 129b ods. 1 sa slová „(§ 24 ods. 1)“ nahrádzajú slovami „(§ 21 ods. 1)“.
57.
Za § 129b sa vkladá nový tretí A oddiel, ktorý znie:
Tretí A oddiel
Zabezpečenie záväzkov Záložné právo
§129c
(1)
Záložné právo umožňuje, aby oprávnená organizácia v prípade, že záväzok nebude včas splnený, bola uspokojená z veci založenej záložcom.
(2)
Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej zistiteľného ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by oprávnenej organizácii prislúchalo v prípade porušenia záväzku povinnou organizáciou.
(3)
Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, je viazaný popri pôvodnom dlžníkovi za pohľadávku, pre ktorú sa záložné právo zriadilo, a o ktorej pri uzavretí zmluvy vedel alebo vedieť musel; nadobúdateľ takto zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého majetku.
§129d
(1)
Záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo zo zákona.
(2)
V zmluve o zriadení záložného práva musí byť určený predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Trvanie záložného práva možno v zmluve obmedziť len na určitú dobu. Záložným právom možno zabezpečiť aj budúci alebo podmienený záväzok.
(3)
Na základe zmluvy vzniká záložné právo
a)
pri hnuteľných veciach odovzdaním veci záložnému veriteľovi (oprávnenej organizácii),
b)
pri nehnuteľnostiach zápisom záložného práva v evidencii nehnuteľností.
§129e
(1)
Ak niekto založí cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo organizácie, ktorej prislúcha k veci iné právo nezlúčiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. Pri pochybnostiach platí, že záložný veriteľ jednal dobromyseľne.
(2)
Záložné právo sa vzťahuje na založenú vec, na jej príslušenstvo i na prírastky veci.
§129f Práva a povinnosti strán
(1)
Príjemca hnuteľného zálohu je povinný vydať záložnému dlžníkovi záložný list, v ktorom záloh opíše a potvrdí jeho prevzatie; v záložnom liste môžu byť uvedené podstatné podmienky záložnej zmluvy.
(2)
Ak k odovzdaniu hnuteľného zálohu nedošlo a ak nejde o záložné právo vznikajúce zo zákona, je záložný dlžník povinný vec označiť tak, že jej založenie môže byť každému zjavné. Namiesto toho môžu dať záložný dlžník a veriteľ záloh inej osobe, aby ho pre nich uschovala.
(3)
Zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti i jeho zánik musia byť zapísané na žiadosť vlastníka alebo organizácie, ktorá má k založenej veci právo hospodárenia, do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov.
(4)
Záložný veriteľ má právo záloh mať u seba po dobu trvania záložného práva, nesmie ho však užívať, pokiaľ na to záložný dlžník výslovne nedá súhlas. Záložný veriteľ je povinný záloh opatrovať a chrániť ho pred poškodením, zneužitím a zničením.
(5)
Záložný veriteľ má proti záložnému dlžníkovi právo na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 4.
(6)
Záložný dlžník môže záloh po dohode so záložným veriteľom zameniť za niečo iné.
§129g
(1)
Ak vyjde najavo, že hodnota zálohu už nepostačuje na úhradu pohľadávky záložného veriteľa v dôsledku vady alebo inej okolnosti na strane záložného dlžníka, má záložný veriteľ právo žiadať od záložného dlžníka, aby zabezpečenie primerane doplnil, a ten je povinný mu vyhovieť.
(2)
Ak nie je zabezpečená pohľadávka v určenej dobe splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu podľa odsekov 3 a 4.
(3)
Záložný veriteľ môže navrhnúť hospodárskej arbitráži predaj zálohu.
(4)
Záložný veriteľ môže, ak má záloh u seba a ak tak bolo písomne dojednané, záloh predať za úradne určenú cenu. O zamýšľanom predaji je záložný veriteľ povinný záložného dlžníka bez odkladu informovať.
(5)
Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu, aj keď je zabezpečená pohľadávka už premlčaná.
(6)
Ak je k tej istej veci zriadené viac záložných práv, prednostne sa uspokojí staršie právo. K veci alebo inej hodnote, ktorá zabezpečuje pohľadávku banky, nesmie sa zriadiť viac záložných práv.
§129h
(1)
Záložné právo zaniká, ak zanikne zebezpečená pohľadávka alebo ak záložný dlžník zloží veriteľovi cenu založenej veci, ak je nižšia ako pohľadávka. Ak záložné právo zanikne, je veriteľ povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie zániku zapísaného záložného práva.
(2)
Záložné právo takisto zaniká, ak zanikne záloh, ak sa oprávnený vzdá záložného práva alebo ak uplynie čas, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené.
§129i
(1)
Neplatné sú dohody, ktorými sa ukladá záložnému dlžníkovi viac povinností, než zákon dovoľuje; najmä nesmie byť dohodnuté, že záloh nemožno vyplatiť, že záloh pripadne veriteľovi po splatnosti pohľadávky, ak nebude táto pohľadávka uspokojená, že veriteľ môže záloh speňažiť ľubovoľným spôsobom alebo že veriteľovi patrí výnos zo zálohu; možno však dohodnúť, že veriteľ môže záloh užívať za primeranú odplatu.
(2)
Ak je tá istá pohľadávka zabezpečená niekoľkými vecami, má záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu.
Zádržné právo
§129j
(1)
Organizácia, ktorá je inak povinná vydať hnuteľnú vec, ktorú má z vôle povinnej organizácie oprávnene u seba, môže ju zadržať, aby zabezpečila svoju splatnú pohľadávku voči organizácii, ktorej je povinná vec vydať. Zádržné právo pre určitú pohľadávku môžu organizácie vopred zmluvne vylúčiť.
(2)
Zádržné právo neprislúcha organizácii, ktorej oprávnená organizácia pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložila spôsobom, ktorý je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Zádržné právo neprislúcha ani v prípade, ak bola vec svojmocne alebo ľstivo odňatá.
(3)
Ak sa nepochybne zistí platobná neschopnosť povinnej organizácie, má oprávnená organizácia zádržné právo aj na zabezpečenie pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa oprávnenej organizácii uložilo, ako má s vecou naložiť.
§129k
(1)
Oprávnená organizácia je povinná bez zbytočného odkladu informovať povinnú organizáciu o tom, že bola vec zadržaná.
(2)
Oprávnená organizácia má právo na náhradu nákladov vynaložených na zadržovanú vec. Je povinná vec starostlivo opatrovať.
(3)
Oprávnená organizácia môže navrhnúť hospodárskej arbitráži predaj zadržanej veci, pokiaľ jej pohľadávku nezabezpečí povinná organizácia inak. V prípade výkonu rozhodnutia má oprávnená organizácia právo na prednostné uspokojenie z výťažku zadržanej veci pred ostatnými veriteľmi.
(4)
Zriadením iného zabezpečovacieho prostriedku zádržné právo zanikne.
Ručenie
§129l
(1)
Ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa alebo zo zákona.
(2)
Ručiteľom povinnej organizácie je organizácia, ktorá písomne vyhlási oprávnenej organizácii, že ju uspokojí, ak povinná organizácia nesplní svoj záväzok. Ručiteľ sa môže zaručiť i len za určitú časť záväzku alebo len na určitý čas.
(3)
Ručenie možno poskytnúť aj pre budúce záväzky alebo pre podmienené záväzky.
§129m
(1)
Ručenie sa vzťahuje na všetky práva, ktoré vzniknú oprávnenej organizácii zo zabezpečeného záväzku. Nevzťahuje sa na náhradu škody spôsobenej porušením záväzku povinnou organizáciou, pokiaľ ručiteľ splnil svoju povinnosť voči oprávnenej organizácii včas. Rozsah ručenia môže ručiteľ v písomnom vyhlásení zakladajúcom ručenie určiť inak.
(2)
Ručiteľ je povinný záväzok splniť, až ak nesplní povinná organizácia svoj zročný záväzok, hoci ju na to oprávnená organizácia písomne vyzvala. Vyzvanie nie je potrebné, ak je nepochybné, že povinná organizácia svoju povinnosť nesplní. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
(3)
Ručiteľ môže odoprieť splnenie oprávnenej organizácii, pokiaľ táto spôsobila, že nemožno dosiahnuť uspokojenie od povinnej organizácie.
(4)
Povinná organizácia musí kedykoľvek bez zbytočného odkladu oznámiť na požiadanie ručiteľovi rozsah svojej povinnosti zabezpečenej ručením.
§129n
(1)
Práva oprávnenej organizácie voči ručiteľovi sa nepremlčia ani nezaniknú pred premlčaním alebo zánikom práva voči povinnej organizácii. Ručiteľ môže, pokiaľ sa oprávnená organizácia s ručiteľom nedohodla inak, proti oprávnenej organizácii uplatniť všetky námietky, ktoré proti nej má povinná organizácia.
(2)
Ak sa za ten istý záväzok zaručilo niekoľko ručiteľov, ručí každý zo spoločných ručiteľov za celý rozsah povinnosti, pokiaľ obsah ručenia neobmedzil v písomnom vyhlásení zakladajúcom ručenie. Ručiteľ má proti ostatným ručiteľom postih ako spoločne zaviazaná organizácia.
(3)
Ručiteľ, ktorý splní povinnosť, za ktorú ručí, vstupuje do práv oprávnenej organizácie a je oprávnený požadovať od nej všetko, čo je potrebné na uplatnenie nároku proti povinnej organizácii. Prechod práva oprávnenej organizácie na ručiteľa nemá vplyv na plynutie premlčanej doby voči povinnému subjektu.
(4)
Ak ručiteľ uspokojí oprávnenú organizáciu bez súhlasu povinnej organizácie, môže povinná organizácia proti ručiteľovi namietať všetko, čo by bola mohla namietať oprávnenej organizácii; to neplatí o námietkach, na ktoré povinná organizácia ručiteľa neupozornila ihneď po upovedomení, že oprávnená organizácia uplatnila nároky z ručenia.
§129o
Záväzok ručiteľa zaniká súčasne so zánikom povinnej organizácie, alebo ak ručiteľ uspokojí oprávnenú organizáciu. Ak sa ručiteľ zaviazal len na určitý čas, zaniká jeho záväzok tiež uplynutím určeného času.“.
58.
§ 130 a 131 včítane nadpisu znejú:
„Premlčanie
§130
Majetkové právo, ktoré nebolo uplatnené v ustanovenej dobe na príslušnom orgáne, sa premlčuje. Nepremlčujú sa však vlastnícke právo a právo hospodárenia. Takisto sa nepremlčuje právo na usporiadanie vzájomných práv a povinností spoluvlastníkov alebo subjektov spoločného práva hospodárenia, pokiaľ spolu vlastníctvo alebo právo spoločného hospodárenia trvá. Premlčaniu nepodliehajú tiež majetkové práva k nehmotným majetkom. Majetkové právo zabezpečené záložným právom sa nepremlčí, pokiaľ záložné právo trvá. Záložné právo sa nepremlčuje, pokiaľ má oprávnený subjekt záloh vo svojej moci.
§131
Na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.
59.
Za § 131 sa vkladajú nové § 131a až 131e, ktoré znejú:
§131a
Pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u povinného subjektu (napr. reklamáciou), plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
§131b
(1)
Premlčacia lehota opakujúcich sa plnení (napr. plnenie v splátkach) začína plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia (splátok) odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti plnenia stane splatným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti plnenia.
(2)
Premlčacia lehota práva na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa však premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To platí obdobne o premlčacej lehote práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.
(3)
Premlčacia lehota práva na zaplatenie majetkových sankcií – ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady – je šesť mesiacov.
(4)
Premlčacia lehota na plnenie z poistenia voči poisťovni začína plynúť za rok od poistnej udalosti; ak v prípadoch poistenia zodpovednosti za škodu rozhoduje o náhrade tejto škody oprávnený orgán, platí, že poistná udalosť nastala až dňom, keď rozhodnutie, podľa ktorého má poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.
(5)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(6)
Ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.
(7)
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sa premlčujú v lehote desať rokov. Premlčacia lehota práv zodpovedajúcich vecným bremenám začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnenému zabránilo právo vykonať.
§131c
(1)
Premlčacia lehota sa započítava právnym nástupcom.
(2)
Subjekty sa nemôžu vopred dohodou premlčania vzdať; dohodou tiež nemôžu premlčaciu lehotu predĺžiť ani skrátiť.
§131d
Plynutie premlčacej lehoty sa pretrháva výkonom práva. Podaním žiadosti (žaloby) príslušnému orgánu pred uplynutím premlčacej lehoty plynutie tejto lehoty spočíva; stačí podanie žiadosti (žaloby) doporučene na pošte.
§131e Preklúzia
(1)
V prípadoch ustanovených v zákone právo zaniká, ak sa v ustanovenej dobe nevykonal úkon pre zachovanie práva nevyhnutný. Ďalej zanikajú práva zo zodpovednosti za vady, ak sa neuplatnili v ustanovenej lehote na príslušnom orgáne. Na zánik práva (preklúziu) prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti, aj keď povinný subjekt zánik práva nenamietne.
(2)
Lehoty pre zánik práva zo zodpovednosti za vady sú šesť mesiacov a začínajú plynúť
a)
po uplynutí lehoty, v ktorej podľa dohody sa mali vady odstrániť alebo sa malo poskytnúť nové bezvadné plnenie; ak nedošlo k dohode o odstránení vád po odoslaní alebo odovzdaní reklamácie, prípadne po splnení, ak nie je lehota pre reklamáciu ustanovená;
b)
po odstránení vady, ak ide o právo na náhradu nákladov na odstránenie vád; toto právo možno uplatniť najdlhšie do konca roka nasledujúceho po uplynutí lehôt pre reklamáciu vád;
c)
po odškodnení zahraničného zákazníka, prípadne potom, keď sa podnik zahraničného obchodu dozvedel o vrátení tovaru zo zahraničia, ak ide o tovar, ktorý sa vyviezol.“.
60.
§ 132 včítane nadpisu znie:
§132 Uznanie záväzku
(1)
Ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu uzná písomne svoj záväzok, hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania trvá.
(2)
Ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová premlčacia (prekluzívna) lehota odo dňa takého uznania.
(3)
Ak sa uznala len časť záväzku, nastávajú uvedené účinky len pre túto časť.“.
61.
§ 133 ods. 1 znie:
„(1)
Dodávateľ zodpovedá za to, že predmet plnenia má a po ustatnovenú dobu bude mať vlastnosti ustanovené právnymi predpismi, ustanoveniami štátnych noriem, ktoré sú záväzné podľa právnych predpisov o technickej normalizácii (ďalej len „technické normy“), zmluvou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže, opatrením štátneho alebo iného oprávneného orgánu, prípadne obvyklé vlastnosti ďalej za to, že je kompletný a bez právnych vád. Dodávateľ takisto zodpovedá za to, že sa dodané množstvo zhoduje s údajmi v sprievodných dokladoch.“.
62.
V § 138 ods. 1 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Dodávateľ nie je v omeškaní so splnením dodávky, pokiaľ odberateľ nevyhovie jeho žiadosti urobenej podľa § 361 ods. 4.“.
63.
§ 141 a 142 znejú:
§141
Ak povinná organizácia riadne nesplní svoju povinnosť, môže oprávnená organizácia od nej požadovať dojednanú majetkovú sankciu, a ak nie je dojednaná, majetkovú sankciu podľa tohto zákona alebo iného právneho predpisu, ak je pre tento prípad ustanovená.
§142
Organizácia, ktorej sa majetkové sankcie vyúčtovali, je povinná do 30 dní potom, čo vyúčtovanie dostala, buď majetkové sankcie zaplatiť, alebo oznámiť oprávnenej organizácii svoje námietky.“.
64.
§ 143 znie:
§143
Ak organizácie nedohodnú niečo iné, záväzok nezaniká zaplatením majetkovej sankcie.“.
65.
V § 144 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.
66.
Názov § 145 znie: „Škoda spôsobená porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti“.
67.
V § 145 sa vypúšťa druhá veta v odseku 1 a odsek 3.
68.
Za § 145 sa vkladajú nové § 145a až 145e, ktoré znejú:
§145a Škoda spôsobená prevádzkou organizácie
(1)
Organizácia zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inej organizácii svojou prevádzkou.
(2)
Škoda je spôsobená prevádzkou organizácie, ak je spôsobená
a)
hospodárskou činnosťou organizácie, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti,
b)
fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky organizácie na okolie,
c)
oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác alebo činností, ktorými je spôsobená inej organizácii škoda na nehnuteľnosti alebo sa jej podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3)
Za škodu spôsobenú prevádzkou sa považuje aj poškodenie zložiek životného prostredia, najmä znečistenie ovzdušia, strata alebo znehodnotenie vody alebo poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, a to včítane porastov, a poškodenie alebo zničenie chránených území a chránených druhov rastlín a živočíchov.
(4)
Zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou sa organizácia zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou alebo náhodou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodenej organizácie.
§145b Škoda spôsobená vecou
Za škodu spôsobenú vecou zodpovedá organizácia, ktorej vec patrí, alebo organizácia, ktorá vec v čase spôsobenia škody používala. Tejto zodpovednosti sa organizácia zbaví, ak preukáže, že dbala potrebnú starostlivosť o opatrovanie veci alebo o dohľad nad ňou.
Spoločné ustanovenia
§145c
Organizácia nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobila tým, že odvracala priamo hroziace nebezpečenstvo vzniku škody na majetku, ktoré sama nevyvolala; za spôsobenú škodu však zodpovedá, pokiaľ mohla nebezpečenstvo vzniku škody odvrátiť inak, alebo ak spôsobená škoda je rovnako závažná alebo závažnejšia než škoda, ktorá hrozila.
§145d
(1)
Škoda je spôsobená organizáciou, ak bola spôsobená v rámci plnenia úloh organizácie tými, ktorí jej úlohy plnili.
(2)
Organizácia sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu poukazom na to, že plnila opatrenia orgánov hospodárskeho riadenia.
§145e
(1)
Organizácia, ktorá je zaviazaná inej organizácii niečo vykonať, zodpovedá jej aj za organizáciu, ktorú použila na splnenie svojho záväzku. Poškodená organizácia však môže uplatňovať svoj nárok priamo voči organizácii, ktorá škodu spôsobila.
(2)
Organizácia, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú inou organizáciou, má voči nej postih.“.
69.
V § 147 sa vypúšťa odsek 4.
70.
Za § 147 sa vkladá nový § 147a, ktorý znie:
§147a
Predpoklady, za ktorých je organizácia povinná uhrádzať škodu, môžu byť v zákonoch ustanovené odchylne; odchylne sa môže ustanoviť alebo dohodnúť pre určité prípady aj rozsah a spôsob náhrady škody.“.
71.
V § 148 sa vypúšťa odsek 3.
72.
§ 151 sa vypúšťa.
73.
§ 152 ods. 1 znie:
„(1)
Obsah hospodárskej zmluvy musí byť presný a zrozumiteľný.“.
74.
V § 152 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
75.
V § 153 sa vypúšťajú odseky 2 a 7. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.
76.
§ 158 znie:
§158
(1)
Zmluvu o príprave dodávok sú organizácie povinné uzavrie na podklade plánovacieho aktu a za podmienky, že návrh zmluvy sa predložil v dohodnutej alebo obvyklej lehote.
(2)
Zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov je povinný uzavrieť dodávateľ, ak ide o návrh zmluvy predložený v dohodnutej alebo obvyklej lehote,
a)
na podklade plánovacieho aktu,
b)
na zabezpečenie obranyschopnosti alebo bezpečnosti štátu.“.
77.
§ 159 znie:
§159
Okrem prípadov uvedených v § 158 sú organizácie povinné uzavrieť zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov, ak táto povinnosť vyplýva zo zmluvy o príprave dodávok a návrh sa predložil v dohodnutej alebo obvyklej lehote.“.
78.
§ 160 sa vypúšťa.
79.
§ 162 sa vypúšťa.
80.
§ 163 znie:
§163
(1)
Prípravnou zmluvou sa organizácie zaväzujú spolupracovať pri príprave budúceho plnenia.
(2)
Prípravnou zmluvou môže organizácia prevziať povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu na predpokladaný rozsah plnenia, ktoré sa má uskutočniť v určitom období (zmluva o príprave dodávok).
(3)
Prípravná zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.
(4)
Ak odberateľ zaviazaný podľa odseku 2 odmietne uzavrieť budúcu zmluvu, môže dodávateľ požadovať len náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená, pokiaľ sa nedohodol aj ďalší dôsledok. Zodpovednosti za túto škodu sa odberateľ nemôže zbaviť.“.
81.
§ 164 sa vypúšťa.
82.
§ 166 sa vypúšťa.
83.
V § 168 ods. 1 sa za slová „vykonávacie predpisy môžu ustanoviť“ vkladajú slová „alebo organizácie dohodnúť“.
84.
§ 170 sa vypúšťa.
85.
§ 171 znie:
§171
Plnenie sa počíta na najskôr zročný záväzok, pokiaľ dodávateľ, prípadne dohoda organizácií neurčujú inak.“.
86.
§ 173 ods. 1 znie:
„(1)
Ak v zmluve nie je dohodnuté, čo tvorí kompletný výrobok, platí, že výrobok je nekompletný, ak chýba niektorá samostatne použiteľná časť, ktorá sa podľa technickej normy alebo povahy výrobku mala dodať súčasne s ním.“.
87.
V § 173 sa vypúšťa odsek 2. Odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
88.
§ 174 ods. 1 znie:
„(1)
Ak dodávateľ neoznačí výrobok ochrannou známkou, je povinný označiť ho plným názvom výrobcu a jeho sídlom, prípadne aj inými údajmi, pokiaľ je tak ustanovené právnym predpisom alebo technickou normou.“.
89.
§ 179 znie:
§179
(1)
Organizácie sú povinné zaobchádzať s obalmi a prepravnými prostriedkami hospodárne. Ak dodávateľ označil obaly, prípadne prepravné prostriedky ako vratné, a to v zmluve, na obaloch, v sprievodných dokladoch alebo iným spôsobom, najneskôr pri splnení dodávky, je oprávnený ich fakturovať spolu s dodávkou za sumu, ktorú určí, najviac však do výšky dvojnásobku obstarávacej ceny obalu.
(2)
Ako vratné sa môžu označiť obaly, ktoré svojimi vlastnosťami spĺňajú podmienky náležitého obalu podľa § 178 ods. 1 a sú schopné opätovného použitia. Ako vratné prepravné prostriedky sa môžu označiť prostriedky používané prepravcami na zabezpečenie riadneho balenia, loženia a dodávania podľa § 178 ods. 1 a 2, prostriedky na vonkajšie upevnenie nákladu a prostriedky slúžacie na manipuláciu so zásielkou alebo na jej zakrytie, ktoré sú schopné opätovného použitia a sú majetkom dodávateľa.
(3)
Odberateľ je oprávnený vrátiť dodávateľovi obaly, prípadne prepravné prostriedky rovnakého druhu, pokiaľ sú v použiteľnom stave, a dodávateľ je povinný tieto obaly prijať najneskôr do jedného roka od uskutočnenia dodávky a zaplatiť za ne odberateľovi sumu fakturovanú za obaly, prípadne prepravné prostriedky použité pri dodávke.
(4)
Odberateľ je povinný s obalmi a prepravnými prostriedkami riadne zaobchádzať, najmä vrátiť ich vyprázdnené a neznečistené. Ak podľa osobitných predpisov musia byť vyprázdnené obaly a prepravné prostriedky pred vrátením vyčistené určitým spôsobom (napr. asanáciou, dezinfekciou), je tieto úkony povinný vykonať odberateľ, inak je dodávateľovi povinný uhradiť náklady, ktoré dodávateľ v súvislosti s tým vynaloží.
(5)
Obaly a prepravné prostriedky vracia odberateľ do miesta určeného dodávateľom, a ak nie je určené, do miesta, odkiaľ bola dodávka odoslaná.
(6)
Organizácie môžu dohodnúť aj iný spôsob hospodárenia s obalmi a prepravnými prostriedkami.
(7)
Pri poškodení, zničení alebo strate vratných obalov alebo vratných prepravných prostriedkov pri dodávkach s výrobkami alebo pri ich vracaní sa postupuje ako pri dodávkach výrobkov.“.
90.
V § 183 ods. 2 sa vypúšťa slovo „najmä“.
91.
V § 185 sa vypúšťa odsek 2, zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
92.
§ 187 sa vypúšťa.
93.
V § 192 sa vypúšťa nadpis a odseky 1 a 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 1 a 2.
94.
§ 193 sa vypúšťa.
95.
V § 196 sa vypúšťa odsek 4.
96.
§ 197 sa vypúšťa.
97.
V § 201 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „-ak to nie je možné -“.
98.
§ 204 ods. 1 znie:
„(1)
Penále za omeškanie s dodávkou výrobkov je 5 % z ceny nedodaných výrobkov za prvý deň omeškania, a ak trvá omeškanie dlhšie ako jeden mesiac, ešte ďalších 5 % z ceny výrobkov nedodaných ani počas mesiaca po dodacej lehote. Penále za prvý deň omeškania sa znižuje na 0,5 % z ceny tých nedodaných výrobkov, ktoré dodávateľ dodatočne splnil najneskôr do 15 dní po uplynutí dojednanej dodacej lehoty.“.
99.
§ 205 znie:
§205
(1)
Penále za nedodržanie lehoty ustanovenej pre predloženie odvolávky alebo za neoznámenie prepravnej dispozície je 2 % z ceny výrobkov, ktorých sa nesplnenie týchto povinností týka, a ak trvá omeškanie dlhšie ako mesiac, je penále ešte ďalšie 3 % z ceny výrobkov, pri ktorých tieto povinnosti neboli splnené ani v tejto ďalšej lehote.
(2)
Ak sa má dodávka splniť odovzdaním výrobkov odberateľovi a odberateľ riadne ponúknuté výrobky neprijme, je penále 5 % z ceny neodobraných výrobkov.“.
100.
V § 206 ods. 1 úvodná veta znie: „Penále za vadné plnenie je“.
101.
§ 208 znie:
§208
(1)
Penále za neoznačenie výrobku určeným spôsobom alebo za dodanie nekompletného výrobku je 5 % z ceny vadného výrobku.
(2)
Ak vzhľadom na vady akosti výrobku je označenie jeho akosti nesprávne, platí sa iba penále podľa § 206.
(3)
Ak sa plnilo menšie množstvo, než udal dodávateľ v sprievodných dokladoch, alebo ak došlo k úbytku v dôsledku nedostatočného balenia, prípadne loženia, za ktoré dodávateľ zodpovedá, je penále 10 % z ceny chýbajúcich výrobkov.“.
102.
V § 209 sa vypúšťajú slová „obsiahnuté v plánoch rozvoja vedy a techniky“.
103.
§ 211 a § 212 ods. 2 a 3 a § 213 až 216 sa vypúšťajú.
104.
V § 217 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
105.
V § 217 sa vypúšťa odsek 2. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
106.
§ 218 sa vypúšťa.
107.
§ 220 ods. 1 znie:
„(1)
Čiastkové plnenie je prípustné, len ak je dojednané v zmluve.“.
Zároveň sa vypúšťajú odseky 2 a 3 a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.“.
Zároveň sa vypúšťajú odseky 2 a 3 a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.“.
108.
§ 221 až 230 sa vypúšťajú.
109.
V § 231 sa vypúšťajú odseky 2 a 3, zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
110.
V § 232 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú slová „najdlhšie však v lehote dvanásť mesiacov od prevzatia výrobkov zahraničným odberateľom, pokiaľ sa organizácie nedohodnú inak“. Druhá veta sa vypúšťa.
111.
§ 236 sa vypúšťa.
112.
V § 237 sa vypúšťajú posledné dve vety.
113.
§ 238 až 241 sa vypúšťajú.
114.
§ 241 a znie:
§241a
Dodávateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok aj v prípade, že odberateľ preukáže, že nepotrebuje dodávku z dovozu podľa pôvodného záväzku. To však neplatí, ak sa už uzavrela zmluva so zahraničnou osobou.“.
115.
§ 241b sa vypúšťa.
116.
§ 243 až 245 sa vypúšťajú.
117.
§ 246 ods. 4 znie:
„(4)
Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú úpravu od odsekov 1 až 3.“.
118.
V § 248 ods. 1 sa slová „dodávkového štvrťroku“ nahrádzajú slovami „dodacej lehoty“.
119.
§ 250 znie:
§250
(1)
Pokiaľ z ustanovení odsekov 2 až 4 nevyplýva niečo iné, je odberateľ povinný
a)
bez zbytočného odkladu po príchode tovaru do miesta určenia zistiť jeho stav a množstvo a reklamovať vady, ktoré sú pri zachovaní odbornej starostlivosti pritom zistiteľné, včítane vád, pre ktorých zisťovanie je predpísaný alebo je obvyklý chemický alebo iný technický rozbor; právo zo zodpovednosti za vady zaniká, keď ich nereklamuje najneskôr do 15 dní po príchode tovaru do miesta určenia,
b)
reklamovať iné vady bez zbytočného odkladu po ich zistení; právo zo zodpovednosti za vady zaniká, keď ich nereklamuje najneskôr do 5 mesiacov po príchode tovaru do miesta určenia.
(2)
Ak lehotu pre reklamáciu ustanovujú medzištátne podmienky alebo dohoda medzi dodávateľom a zahraničným dodávateľom uzavretá v súlade s týmito medzištátnymi podmienkami, je odberateľ povinný odoslať reklamáciu najneskôr v takto ustanovenej lehote skrátenej pri dodávkach z európskych krajín o 30 dní, pri dodávkach z ostatných krajín o 60 dní. Táto lehota začne pre odberateľ plynúť odo dňa príchodu tovaru do miesta určenia. Ak sa v tejto lehote nereklamuje, právo odberateľa zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.
(3)
Ak lehota pre uplatnenie zodpovednosti zo záruky, ktorú poskytuje zahraničný dodávateľ, je dlhšia než reklamačné lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2, právo zo zodpovednosti za vady zaniká, ak sa nebudú tieto vady reklamovať v lehote poskytnutej zahraničným dodávateľom, skrátenej o 30 dní.
(4)
Ak sa so zahraničným dodávateľom so súhlasom odberateľa dojedná taká lehota pre reklamáciu, že by dodávateľovi skôr zaniklo právo reklamovať, než by zaniklo právo odberateľa reklamovať voči dodávateľovi podľa odsekov 1 a 2, zanikne právo odberateľa reklamovať uplynutím lehoty dohodnutej medzi odberateľom a dodávateľom.
(5)
Pokiaľ doklady potrebné pre odber tovaru od dopravcu došli neskôr než so zásielkou, začne plynúť reklamačná lehota podľa odsekov 1 až 4 odo dňa doručenia týchto dokladov.
(6)
Ak niet inej dohody, musia byť výrobky pri reklamácii vady akosti až do vybavenia reklamácie v zahraničí uložené oddelene od ostatných výrobkov a bez predchádzajúceho súhlasu dodávateľa nesmie s nimi odberateľ nakladať spôsobom, ktorý by preskúmanie reklamovanej vady sťažil alebo znemožnil.
(7)
Ak je dodávateľ viazaný medzištátnymi podmienkami na určitý spôsob vybavenia reklamácie, určí ho voči odberateľovi v súlade s týmito podmienkami.“.
120.
V § 251a ods. 1 sa označenie „§ 130 ods. 2 písm. a)“ nahrádza označením „§ 131e ods. 2“.
121.
V § 258 ods. 1 sa vypúšťa označenie „§ 170“.
122.
§ 259 znie:
§259
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže nariadením v prípade potrieb národného hospodárstva ustanoviť, že niektoré poľnohospodárske výrobky sa môžu dodávať iba určeným odberateľom.“.
123.
§ 260a a 261 sa vypúšťajú.
124.
§ 262 až 266 znejú:
§262
Ak sa plnenie dodávok poľnohospodárskych výrobkov stalo nemožným v dôsledku živelnej pohromy, hromadného ochorenia zvierat alebo v dôsledku inej neodvrátiteľnej udalosti, záväzok zo zmluvy zaniká.
§263
(1)
Nákupná organizácia je povinná pri každej dodávke poľnohospodárskych výrobkov vystaviť doklad o prevzatí dodávky.
(2)
Nákupná organizácia je povinná vystaviť doklad nahrádzajúci faktúru (nákupný lístok), len čo sa dohodla alebo určila akosť podľa § 267. Podkladom pre vystavenie nákupného lístku je pri traťových dodávkach dodací list potvrdený príjemcom, prípadne druhopis nákladného listu s dodacím listom.
(3)
Náležitosti dokladu o prezatí dodávky, lehoty pre odoslanie nákupného lístku, poskytovanie preddavkov alebo splátok pri opakujúcich sa dodávkach, prípadne ďalšie náležitosti nákupného lístku okrem náležitostí uvedených v § 375a dohodnú organizácie v zmluve.
§264
(1)
Dodávka je splnená odovzdaním poľnohospodárskych výrobkov nákupnou organizáciou v prevádzkárni poľnohospodárskej organizácie alebo na inom dohodnutom mieste v jej obvode (ďalej len „prevádzkárňa poľnohospodárskej organizácie“). To platí aj v prípade, že za nákupnú organizáciu vykonávajú vonkajšiu prepravu (§ 266) podľa zmluvy s ňou uzavretej iné organizácie alebo dodávajúca poľnohospodárska organizácia.
(2)
Pokiaľ sa na tom organizácie dohodnú, môže byť dodávka poľnohospodárskych výrobkov splnená aj
a)
odovzdaním prvému verejnému dopravcovi alebo pošte na prepravu do miesta určenia,
b)
odovzdaním príjemcovi podľa prepravnej dispozície vystavenej nákupnou organizáciou (traťová dodávka). Rozsah týchto dodávok a termíny odovzdávania prepravných dispozícií dohodnú organizácie v zmluve.
§265
(1)
Ak technická norma ustanovuje, že poľnohospodárske výrobky majú byť dodané v obaloch, poskytne nákupná organizácia poľnohospodárskej organizácii bezplatne potrebné množstvo obalov; nákupná organizácia zabezpečí aj prepravu obalov do prevádzkárne poľnohospodárskej organizácie na svoje náklady. Poľnohospodárska organizácia nie je oprávnená použiť obaly na iné účely.
(2)
Spätnú prepravu včas vrátených obalov zabezpečuje nákupná organizácia na svoje náklady; pri oneskorene vrátených obaloch znáša náklady spätnej prepravy poľnohospodárska organizácia.
§266
(1)
Vonkajšou prepravou poľnohospodárskych výrobkov sa rozumie preprava týchto výrobkov určených na dodávku nákupnej organizácii. Vonkajšia preprava sa začína v prevádzkárni poľnohospodárskej organizácie, v ktorej sú výrobky pripravené na naloženie a ktorá je prístupná pre dopravné prostriedky, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak.
(2)
Vonkajšiu prepravu organizuje, prípadne zmluvne zabezpečuje nákupná organizácia. V hospodárskej zmluve môžu organizácie dohodnúť, že vonkajšiu prepravu uskutoční dodávajúca organizácia.
(3)
Poľnohospodárska organizácia je povinná pripraviť poľnohospodárske výrobky určené na dodávku a zabezpečiť ich nákladu do dopravného prostriedka bez urovnania. Pri jatočných, chovných a úžitkových zvieratách, zástavovom dobytku, hydine, vajciach a mlieku vykonáva nakládku nákupná organizácia, poľnohospodárska organizácia iba pripraví tieto výrobky na nakládku.“.
125.
§ 268 sa vypúšťa.
126.
V § 274 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „(projekt)“.
127.
V § 275 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou znie: „odberateľ je oprávnený požadovať majetkové sankcie len vtedy, ak reklamoval vady najneskôr do troch rokov od splnenia.“.
128.
§ 277 znie:
§277
(1)
Penále za omeškanie s dodávkou je 2 % z ceny prác, a ak omeškanie trvá dlhšie ako 1 mesiac, ešte ďalších 5 % z tejto ceny.
(2)
Penále za vadné plnenie je 2 % z ceny prác; toto penále dodávateľ neplatí, ak odstráni vady do 15 dní od odoslania reklamácie.
(3)
Penále za omeškanie s odstránením vád je 500 Kčs za každý deň omeškania.
(4)
Penále za omeškanie so začatím prác na doplnení alebo prepracovaní projektovej dokumentácie (§ 274 ods. 2) je 1000 Kčs za každý deň omeškania.“.
129.
V § 280 sa vypúšťajú v odseku 1 slová „čo najskôr po schválení projektovej úlohy,“.
130.
V § 282 sa vypúšťa v odseku 1 slovo „schválenej“ a posledná veta.
131.
V § 284 sa vypúšťa odsek 2. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
132.
§ 286 a 287 sa vypúšťajú.
133.
§ 288 ods. 2 znie:
„(2)
Nedokončené dodávky alebo ich časti nie je odberateľ povinný prevziať.“.
134.
§ 295 znie:
§295
(1)
Penále za omeškanie so splnením povinnosti dodať je 0,5 % z ceny dodávky za každý začatý mesiac omeškania.
(2)
Penále za vadné plnenie je 0,1 % z ceny dodávky, najviac však 15 000 Kčs za každú oprávnenú reklamáciu. Toto penále však dodávateľ neplatí, ak reklamovanú vadu uzná a bezplatne ju odstráni do 30 dní od uplatnenia reklamácie alebo dojedná v rovnakej lehote na základe požiadavky odberateľa dohodu o primeranej zľave alebo o tom, že si odberateľ vady opraví alebo dá opraviť na náklady dodávateľa. Táto lehota sa predlžuje o dobu, po ktorú dodávateľ nemohol začať s odstraňovaním vady alebo v ňom plynule pokračovať z dôvodov na strane odberateľa.
(3)
Penále za omeškanie s odstránením vád alebo drobných nedorobkov je 500 Kčs za každý den omeškania až do dňa, keď budú vady alebo nedorobky odstránené.
(4)
Ak dodávateľ bez zbytočného odkladu nezačne odstraňovať vady (§ 294 ods. 2) zistené po prevzatí, ktoré bránia pokračovať v skúšobnej prevádzke, je penále 0,5 % z ceny dodávky za každý začatý týždeň omeškania.
(5)
Penále za omeškanie so splnením povinnosti, ktorá je v zmluve označená ako povinnosť, od ktorej závisí včasné splnenie dodávky, je 500,– Kčs za každý prípad a deň omeškania, najviac však 15 000 Kčs za každý prípad. Penále sa zvyšuje o sumu, ktorú organizácia účtujúca penále v dôsledku nesplnenia takej povinnosti zaplatila naviac svojim dodávateľom.
(6)
Penále za omeškanie s odovzdaním staveniska (pracoviska) alebo jeho časti je 0,1 % z ceny dohodnutých dodávok, ktoré sa majú na stavenisku (pracovisku) alebo jeho časti urobiť, najmenej však 1000 Kčs; ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ďalšie 0,1 % z tejto ceny.
(7)
Penále za omeškanie s odovzdaním projektovej dokumentácie je 0,25 % z ceny prác, ktorých sa dokumentácia týka, a ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ďalších 0,25 % z tejto ceny.
(8)
Penále za nevytvorenie potrebných predpokladov pre preberanie v určenej lehote je 500 Kčs za každý deň omeškania. To isté platí pre prípady, keď odberateľ preberanie v určenej lehote nezačal, riadne v ňom nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutú dodávku prevziať.
(9)
Penále za užívanie predmetu dodávky odberateľom (užívateľom) pred jeho odovzdaním a prevzatím bez dohody s dodávateľom je 500 Kčs za každý deň neoprávneného užívania.“.
135.
§ 298 znie:
§298
Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť osobitné dodacie podmienky a zodpovednosť pre prípad použitia prevádzkovo nevyskúšaných strojov alebo zariadení.“.
136.
V § 301 sa druhá veta vypúšťa.
137.
V § 303 ods. 3 sa slová „dodávateľ je povinný zaplatiť odberateľovi penále ustanovené v § 295 ods. 1“ nahrádzajú slovami „odberateľ môže požadovať od dodávateľa penále vo výške 0,5 % z ceny dodávky.“.
138.
V § 311 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
139.
§ 319 včítane nadpisu sa vypúšťa.
140.
§ 320 sa vypúšťa.
141.
V ôsmej časti druhej hlave sa vypúšťa prvý oddiel.
142.
§ 321 znie:
§321
Zmluvou o dodávke vývozného investičného celku sa dodávateľ (hlavný dodávateľ) zaväzuje dodať stroje, zariadenia alebo práce v rozsahu aspoň jedného súboru alebo jedného objektu tak, ako sú vymedzené v projekte.“.
143.
§ 322 sa vypúšťa.
144.
V § 323 ods. 1 sa za slovo „požiadavky“ vkladá slovo „odberateľa“ a slová „vývozného odberateľa“ sa uvedú v zátvorke.
145.
§ 325 až 327 sa vypúšťajú.
146.
§ 331 ods. 1 prvá veta znie: „Penále za omeškanie s plnením dodávky je 1 % z ceny strojov, zariadení alebo prác, ktoré neboli dodané, za každý začatý mesiac omeškania, najviac však 6 %.“.
147.
V § 331 sa vypúšťa odsek 2. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
148.
§ 331a znie:
§331a
Pre dodávky vývozných investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 220 ods. 4, § 231, § 232 ods. 3 a 4, § 235 a § 235a.“.
149.
V § 332 ods. 3 sa koniec vety za slovami „platia obdobne“ nahrádza slovami „ustanovenia § 232 ods. 3 a 4, § 235 a 235a a primerane ustanovenia § 220 ods. 4 a § 231“.
150.
§ 332a a 332b sa vypúšťajú.
151.
§ 332d ods. 9 až 11 znejú:
„(9)
Penále za omeškanie so splnením záväzku vyriešiť úlohu a výsledok riešenia odovzdať je 0,5 % z jeho ceny za každý začatý mesiac omeškania.
(10)
Penále za omeškanie so splnením záväzku na spolupôsobenie je 500 Kčs za každý prípad a deň omeškania, najviac však 15 000 Kčs.
(11)
Penále za nevytvorenie potrebných predpokladov pre preberanie v určenej lehote je 500 Kčs za každý deň omeškania. To isté platí pre prípady, keď zadávateľ preberanie nezačal, riadne v ňom nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutý výsledok riešenia prevziať.“.
152.
V § 332d sa vypúšťa odsek 12.
153.
V § 332e ods. 1 sa za slová „odseku 7“ vkladajú slová „a 8“.
154.
V § 332f sa vypúšťa odsek 5.
155.
V § 346 ods. 1 sa vypúšťajú slová „prvého dňa mesiaca nasledujúceho po“ a v odseku 2 sa slová „§ 130 až 132“ nahrádzajú slovami „§ 130 až 131d a § 132“.
156.
Nadpis pod prvou hlavou desiatej časti znie:
„HOSPODÁRSKE ZMLUVY O PREVODE VLASTNÍCTVA, PRÁVA HOSPODÁRENIA A O DOČASNOM UŽÍVANÍ“.
157.
Nadpis pod § 347 znie: „Prevod vlastníctva a práva hospodárenia“.
158.
V § 347 sa v odseku 1 vypúšťajú slová „o prevode práva hospodárenia s národným majetkom mimo obvyklého hospodárenia (§ 68)“.
159.
V § 347 ods. 2 sa vypúšťajú slová „o prevode práva hospodárenia s národným majetkom“.
160.
V § 348 sa v nadpise a v odsekoch 1 a 3 vypúšťa slovo „národného“.
161.
V § 348 sa vypúšťa odsek 2 a odsek 3 sa označuje ako odsek 2 a vypúšťa sa v ňom druhá veta.
162.
V § 348 sa pripája nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na nájmy nebytových priestorov.“.
163.
§ 349 a 350 sa vypúšťajú.
164.
Druhá hlava desiatej časti sa vypúšťa.
165.
§ 356a znie:
§356a
(1)
Verejnú súťaž na určitý výrobok, prácu, výkon alebo najvhodnejší návrh na uzavretie určitej zmluvy môže vyhlásiť organizácia alebo ústredný orgán štátnej správy, prípadne ním poverená organizácia (ďalej len „vyhlasovateľ“).
(2)
Verejnou súťažou vyhlásenou ústredným orgánom štátnej správy alebo ním poverenou organizácou na predloženie najvhodnejšieho návrhu zmluvy možno zabezpečovať štátne potreby najmä v oblasti zahraničných záväzkov, obrany štátu a tvorby federálnych hmotných rezerv (štátna zakázka).
(3)
Vo vyhlásení verejnej súťaže musí vyhlasovateľ vymedziť predmet a čas súťaže, výšku prípadných odmien, ďalšie podmienky súťaže, najmä cenu (cenový limit), spôsob financovania a ďalej spôsob vyhodnotenia súťažných návrhov. Pri štátnej zákazke sa musia tiež uviesť podstatné skutočnosti potrebné pre spracovanie návrhu na uzavretie určitej zmluvy.
(4)
Podmienky verejnej sútaže sa musia určiť písomne a vhodným spôsobom zverejniť. Vyhlasovateľ môže použiť súťažné návrhy len podľa súťažných podmienok.
(5)
Vyhlasovateľ je povinný poskytnúť vyhlásené odmeny tým organizáciám, ktoré podľa vykonaného vyhodnotenia splnili podmienky súťaže.
(6)
Organizácia, ktorá sa zúčastní na verejnej súťaži, má nárok na náhradu nákladov spojených s podaním súťažného návrhu, len ak tak určia súťažné podmienky.
(7)
Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie treba urobiť rovnakým spôsobom, akým bola súťaž vyhlásená, alebo iným rovnako účinným spôsobom. Ak bude verejná súťaž odvolaná, je vyhlasovateľ povinný nahradiť náklady vzniknuté organizáciám, ktoré pred odvolaním súťaže jej podmienky úplne alebo čiastočne už splnili.“.
166.
§ 356b znie:
§356b
Ak vyhlasovateľ vyhlási súťaž o najvhodnejší návrh na uzavretie určitej zmluvy, robí výzvu na podanie návrhov na uzavretie tejto zmluvy. Organizácia, ktorá podala súťažný návrh (ponuku), je ním viazaná po dobu, ktorú si v návrhu určila, najmenej však po dobu určenú v podmienkach súťaže. Vyhlasovateľovi vznikne záväzok až prijatím niektorého návrhu.“.
167.
V § 358 ods. 2 sa v uvádzacej vete dopĺňa za slovo „poistiť“ slovo „najmä“ a v písmene b) sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.
168.
Názov jedenástej časti znie:
„PLATOBNÉ, ÚVEROVÉ A VKLADOVÉ VZŤAHY“.
169.
Za § 360a sa vkladá nový § 360b, ktorý znie:
§360b Záujmové združenie
(1)
Na organizáciu a podporu vzájomnej pomoci a spolupráce a na uplatňovanie ďalších svojich záujmov môžu organizácie ako novú organizáciu založiť záujmové združenie (ďalej len „združenie“). Združenie vzniká spoločenskou zmluvou, ktorá je uzavretá, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.
(2)
Združenie je právnickou osobou. Vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
(3)
Zmluva o združení musí obsahovať
a)
názov a sídlo združenia,
b)
účel združenia,
c)
orgány združenia, spôsob ich ustanovovania a ich pôsobnosť,
d)
určenie orgánov a pracovníkov oprávnených konať v mene združenia,
e)
výšku majetkových podielov (príspevkov) alebo iných majetkových vkladov účastníkov združenia,
f)
zásady hospodárenia,
g)
spôsob majetkového vyporiadania pri zániku združenia.
(4)
Združenie ako právnická osoba hospodári s majetkom ako vlastník (§ 9a).
(5)
Účastníci združenia ručia za záväzky združenia vo výške svojich majetkových vkladov, prípadne v rozsahu a spôsobom určenými zmluvou o združení.
(6)
Združenie sa zapisuje do podnikového registra. Pre zápis platí obdobne ustanovenia § 111b ods. 5.“.
170.
§ 361 ods. 2 včítane odkazu4) znie:
„(2)
Organizácie vykonávajú peňažné platby prostrednictvío bánk, sporiteľní, prípadne iných právnických osôb na to oprávnených4) (ďalej len „banka“).
4)
§ 14 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.“.
171.
V § 361 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
172.
V § 361 ods. 4 sa slová „ak sa“ nahrádzajú slovami „alebo keď sa“ a za slovo „správa“ sa vkladajú slová „alebo aby preukázal, že mu bola alebo bude v potrebnom rozsahu poskytnutá dotácia alebo že uzavrel úverovú zmluvu“.
173.
§ 362 sa vypúšťa.
174.
§ 366 znie:
§366
(1)
Organizácie sú povinné vykonávať svoje platby zásadne bezhotovostným spôsobom z prostriedkov na príslušnom účte v banke; platiť v hotovosti môžu len do výšky 1000 Kčs v jednotlivom prípade. To neplatí pre platby týkajúce sa subjektov podnikajúcich na základe zákona o súkromnom podnikaní občanov.
(2)
Účet v banke sa spravidla zriaďuje na základe zmluvy o účte.
(3)
V zmluve o účte sa dohodne najmä druh účtu, dátum zriadenia účtu, pravidlá úrokovania a spôsob odovzdávania príkazov na vykonávanie platieb.
(4)
Zmluva o účte vznikne dohodou o celom jej obsahu.
(5)
Z prostriedkov na účte platí banka orgnizácii úroky, pokiaľ sú určené.“.
175.
V § 367 sa v odseku 1 vypúšťajú ustanovenia písmen a) a c) a odsek 2. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
176.
V § 369 ods. 2 sa vypúšťa slovo „vecného“.
177.
V § 369 ods. 4 sa vypúšťa koniec vety začínajúci slovami „alebo pokiaľ neustanovujú...“.
178.
V § 370 sa vypúšťa druhá veta.
179.
V § 372 ods. 1 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
180.
V § 374 sa slovo „nezanikajú“ nahrádza slovami „ sa nepremlčujú“.
181.
Za § 375 sa vkladá nový § 375a, ktorý znie:
§375a
(1)
Faktúra musí obsahovať
a)
označenie faktúry a jej číslo,
b)
názov a sídlo oprávnenej a povinnej organizácie, obchodný názov a adresu,
c)
predmet dodávky a deň jej splnenia (čiastočného splnenia),
d)
deň odoslania faktúry a lehotu jej splatnosti,
e)
označenie banky alebo sporiteľne a číslo účtu, na ktorý sa má platiť,
f)
cenu za jednotku množstva a ďalšie cenové náležitosti,
g)
celkovú fakturovanú sumu a náležitosti na účely dane z obratu, prípadne ďalšie náležitosti určené dohodou organizácií.
(2)
Odberateľ je oprávnený pred uplynutím lehoty splatnosti vrátiť bez zaplatenia faktúru, ktorá neobsahuje niektorú náležitosť, alebo má iné vady v obsahu. Vo vrátenej faktúre musí vyznačiť dôvod vrátenia.
(3)
Dodávateľ je povinný podľa povahy nesprávnosti faktúru opraviť alebo novo vyhotoviť. Oprávneným vrátením faktúry prestáva plynúť pôvodná lehota splatnosti. Celá lehota plynie znovu odo dňa doručenia (odovzdania) opravenej alebo novovyhotovenej faktúry.
(4)
Ak organizácie nedohodnú inak, je faktúra splatná do 14 dní odo dňa doručenia (odovzdania) odberateľovi. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že faktúra bola organizácii doručená tretí deň po odoslaní.
(5)
Ak organizácie nedohodnú inak, vyrovnajú sa zaplatené preddavky vo faktúre alebo inom podklade pre platenie poskytnutého plnenia. Podmienky poskytovania preddavkov určuje zmluva.
182.
V § 376 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a povinnosť“.
183.
V § 376 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.
„184. § 377 sa vypúšťa.“.
185.
§ 378 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Ak je organizácia v omeškaní s platením faktúry (dokladu ju nahrádzajúceho) alebo so splnením vykonateľného arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je poplatok z omeškania 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania.
(2)
Poplatok z omeškania v rovnakej výške je organizácia oprávnená požadovať od organizácie, ktorá
a)
je v omeškaní s odoslaním podkladu pre fakturáciu,
b)
neoprávnene vyberie z jej účtu peňažnú sumu, na ktorú nemá právo; v tomto prípade sa poplatok z omeškania počíta odo dňa, keď bola suma vybratá, do dňa, keď bola suma vrátená.“.
186.
§ 378a znie:
§378a
Ak je organizácia v omeškaní s platením peňažného záväzku, môže oprávnená organizácia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 378 ods. 1 a 2, požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, pokiaľ nie je v právnych predpisoch ustanovené niečo iné. Ustanovenie § 378 ods. 4 platí obdobne.“.
187.
Nadpis štvrtej hlavy jedenástej časti znie:
„VKLADY A ÚVERY“.
188.
§ 381 sa vypúšťa.
189.
§ 382 znie:
§382
(1)
Banka prijíma a vedie vklady organizácií spravidla na základe zmluvy o vklade.
(2)
V zmluve o vklade sa dohodnú podmienky vedenia vkladu, najmä rozsah vkladu a pravidlá úrokovania, doba trvania vkladu, výpovedná lehota a postup pri neplnení podmienok zmluvy o vklade.
(3)
Zmluva o vklade vznikne dohodou o celom jej obsahu.“.
190.
V § 382a ods. 2 v druhej vete sa vypúšťa slovo „určený“ a slová „v určenom“ sa nahrádzajú slovami „v dohodnutom“.
191.
§ 382a ods. 3 znie:
„(3)
V úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania a splácania a spravidla spôsob a formy predkladania vzájomných informácií a podkladov, zabezpečenie úveru, pravidlá úrokovania a postup pri neplnení úverovej zmluvy.“.
192.
V § 382a sa vypúšťa odsek 5.
193.
§ 383 znie:
§383
Banka môže uhrádzať svoje pohľadávky zo splatných úverov aj bez upomínania odpísaním z príslušných účtov úverovanej organizácie; z účtov ručiteľa ich môže uhrádzať až po jeho predchádzajúcom upovedomení.“.
194.
§ 384 znie:
§384
Pri právach banky z poskytovania úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte, z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu.“.
195.
§ 384a znie:
§384a
(1)
Hospodárska pokuta sa môže uložiť organizácii alebo organizačnej jednotke vystupujúcej v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, ktorá
a)
porušuje ustanovenia § 119 až 119d,
b)
vyvíja hospodársku činnosť neoprávnene,
c)
fakturuje za ceny, ktoré sú v rozpore s cenovými predpismi,
d)
uvedie za účelom získania neoprávneného prospechu nesprávne údaje v návrhoch slúžiacich na určenie cien.
(2)
Hospodárske pokuty sa odvádzajú do príslušného štátneho rozpočtu.
(3)
Hospodársku pokutu nemožno uložiť rozpočtovým organizáciám.“.
196.
Za § 389a sa vkladá nový § 389b, ktorý znie:
§389b
(1)
Fyzické alebo právnické osoby môžu jednotlivo alebo spoločne zriaďovať za účelom rozvoja duchovných hodnôt, ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov na ochranu a tvorbu životného prostredia i zachovania prírodných hodnôt účelové fondy (nadácie). Nadácia neslúži zárobkovým cieľom. Nadácia je právnickou osobou; vzniká dňom registrácie podľa odseku 2.
(2)
Organizáciu, ciele a používanie prostriedkov upravuje štatút, ktorý vydáva zriaďovateľ. Pre platnosť štatútu sa vyžaduje jeho registrácia na okresnom národnom výbore príslušnom podľa sídla nadácie.
(3)
Na nadácie sa primerane použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov o spoločenských organizáciách.“.
197.
§ 391 ods. 1 znie:
(1)
Federálne ministerstvo financií vydá predpisy
a)
o hospodárení s národným majetkom,
b)
o odpisovaní základných prostriedkov.“.
198.
§ 391 ods. 4 znie:
„(4)
Štátna banka česko-slovenská vydá vykonávacie predpisy o platobnom styku a o úverových a vkladových vzťahoch.“.
199.
V § 391 sa vypúšťa odsek 5.
200.
V § 392 sa vypúšťajú odseky 1 až 4; doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako 1 a 2.
201.
§ 393 znie:
§393
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením
a)
ustanoví podrobnosti o podnikovom registri,
b)
môže odchylne upraviť na prechodnú dobu hospodárske záväzky pre jednotlivé odvetvia (odbory), ak to vyžadujú naliehavé potreby národného hospodárstva.“.
202.
§ 394 sa vypúšťa.
203.
§ 395 sa vypúšťa.
Čl. II
Pokiaľ sa v Hospodárskom zákonníku používa výraz „socialistická organizácia“, nahrádza sa výrazom „organizácia“. Pokiaľ sa používa výraz „spoločenská organizácia“, rozumie sa ním „občianske združenia“.
Čl. III
1.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 1990; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva z nich vzniknuté pred 1. májom 1990 sa však spravujú doterajšími predpismi.
2.
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. májom 1990. Dĺžka a povaha lehôt, ktoré by podľa doterajšieho § 131 zákona začínali plynúť po 1. máji 1990, sa spravuje týmto zákonom s tým, že tieto lehoty začínajú plynúť 1. májom 1990.
3.
Pre hospodárenie s vratnými obalmi a prepravnými prostriedkami pri dodávkach výrobkov uskutočnených predo dňom účinnosti tohto zákona platia doterajšie právne predpisy.
4.
Doterajšie spoločné podniky založené podľa zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve a družstevné podniky založené viacerými družstevnými organizáciami podľa zákona č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve sú spoločnými podnikmi podľa § 106zd a nasl. tohto zákona. Ich účastníci upravia najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona doterajšie zmluvy o založení dotknutých organizácií v súlade s týmto zákonom.
5.
Pri stavbách začatých pred účinnosťou tohto zákona sa pri fakturovaní a platení, včítane poskytovania splátok, postupuje podľa doterajšej vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 37/1983 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác. Organizácie však môžu dohodnúť namiesto splátok poskytovanie preddavkov. Povinnosť podľa § 8 tejto vyhlášky sa však mení na oprávnenie investora.
Čl. IV
Zrušujú sa:
1.
vládna vyhláška č. 40/1963 Zb. o náhradách škôd spôsobených exhaláciami socialistickým poľnohospodárskym a lesným organizáciám,
2.
smernice Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 74894/63 z 22. mája 1963 na vykonanie vládnej vyhlášky č. 40/1963 Zb. o náhradách škôd spôsobených exhaláciami socialistickým poľnohospodárskym a lesným organizáciám (reg. čiastka 23/1963 Zb.),
3.
vyhláška Ministerstva školstva a kultúry, Ministerstva financií a hlavného arbitra ČSSR č. 39/1966 Zb. o vedľajšej hospodárskej činnosti na niektorých školách poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie a v niektorých iných školských zariadeniach,
4.
nariadenie vlády č. 46/1967 Zb. o vyporiadaní škôd spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou socialistických organizácií na hmotnom majetku iných socialistických organizácií a o náhradách v investičnej výstavbe,
5.
vyhláška Štátnej arbitráže ČSSR č. 31/1972 Zb. o zmluvách o príprave dodávky niektorých stavieb,
7.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dodávok neinvestičnej povahy,
8.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 89/1976 Zb. o oprávnení na inžinierske činnosti vo výstavbe,
9.
§ 34 vyhlášky predsedu Štátnej banky československej č. 10/1978 Zb. o platobnom styku a zúčtovaní na účtoch organizácií,
10.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 17/1979 Zb. o právnych úkonoch odovzdávaním dát,
11.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 37/1983 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác,
12.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 4/1986 Zb. o hospodárení s obalmi pri dodávkach výrobkov,
13.
ustanovenie § 5, 6 a § 10 až 14 vyhlášky Úradu pre vynálezy a objavy č. 28/1986 Zb. o správe vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov a o ich plánovitom využívaní v národnom hospodárstve,
15.
§ 12 ods. 3 písm. a), § 29, § 31 ods. 1, 3, 6 a 7 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom.
Čl. V
Zrušujú sa:
1.
vo vyhláške Ministerstva národnej obrany č. 118/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác určených na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, v znení vyhlášky č. 144/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 9, § 14 a 18;
2.
vo vyhláške ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva č. 135/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky č. 57/1972 Zb., č. 107/1981 Zb. a č. 28/1990 Zb., ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 až 4, § 6 až 8, § 10 až 14, § 17, § 20 až 23, § 26 až 35;
3.
vo vyhláške ministra všeobecného strojárstva č. 136/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky č. 27/1990 Zb. ustanovenia § 2 až 10, § 12, 13, z § 15 odkaz na § 4 až 9 a § 12, § 16 až 19, z § 20 odkaz na § 2, 3, 5, 7, 9, 10 a 12, § 21 až 27, § 29, z § 30 odkaz na § 12 ods. 2, § 31 až 33, z § 35 odkaz na § 2 až 4, § 5 ods. 1 a 3 až 6, § 7 až 10 a § 12 až 21, § 36, 37, z § 38 odkaz na § 4, 5, 7, 8, 10, 12, 13 až 15 a § 17 až 21, § 40 až 44, z § 46 odkaz na § 4, 5, 6, 8, 9, 10, 12 až 14 a § 16 až 19 a § 21;
4.
vo vyhláške ministra všeobecného strojárstva č. 137/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu, v znení vládneho nariadenia č. 38/1966 Zb. a vyhlášky č. 26/1990 Zb., ustanovenia § 4 až 15 a § 18;
5.
vo vyhláške Správy štátnych hmotných rezerv č. 174/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky štátnych rezerv, v znení vyhlášky č. 181/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 4, § 6 až 13;
6.
vo vyhláške Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 73/1967 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych prác, v znení vyhlášky č. 147/1989 Zb., ustanovenia § 18 až 20, § 23;
7.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác, ustanovenia § 2 až 28, § 30 až 49, § 50 ods. 3 a 4, § 51, § 53 až 55;
8.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 27/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky geodetických a kartografických prác, v znení vyhlášky č. 179/1989 Zb.;
9.
vo vyhláške Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č. 82/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových výrobkov a kovového odpadu, v znení vyhlášky č. 30/1990 Zb., ustanovenia § 2, 3, 5 až 7, § 9, 11 až 26, § 28 až 29 a prílohy č. 1 a 2 vyhlášky;
10.
vo vyhláške Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 106/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív, v znení vyhlášky č. 1/1987 Zb. a vyhlášky č. 3/1990 Zb., ustanovenia § 4, § 6 a 7, § 9 až 14, § 17, 23 a 27;
11.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 44/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu, v znení vyhlášok č. 26/1982 Zb. a č. 12/1988 Zb., ustanovenia § 2 až 22, § 23 ods. 2, § 24 až 34e, § 34f ods. 2, § 34g až 34h;
12.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 45/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov spotrebného priemyslu;
13.
vo vyhláške Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 84/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky, v znení vyhlášky č. 148/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 13, § 16 až 18, § 20 až 23, § 25;
14.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 39/1979 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky vody z verejných vodovodov na odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami, v znení vyhlášky č. 205/1989 Zb.;
15.
vo vyhláške Federálneho ministerstva dopravy č. 1/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky leteckých prác v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, v znení vyhlášky č. 37/1990 Zb., ustanovenia § 2 až 4, § 6 až 8, § 10 až 12;
16.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 28/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov, v znení vyhlášky č. 199/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 4, § 6, 8, § 10 až 17, § 19 až 22, § 25, 27, 29, § 34 až 36, § 38, 39, § 41 až 43, § 45 až 57, § 59 až 71, § 73 až 76;
17.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 38/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného obchodu, v znení vyhlášky č. 200/1989 Zb., ustanovenia § 3 až 9, § 12 až 16, § 19 a 20;
18.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 27/1981 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov, v znení vyhlášky č. 142/1989 Zb., ustanovenia § 3 až 10, § 12 ods. 1 až 4;
19.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1981 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami vnútorného obchodu, v znení vyhlášky č. 180/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 4, § 9 až 12;
20.
vo vyhláške Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 181/1982 Zb. o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja v znení vyhlášky č. 154/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 4, § 8, 9, 13, 15, 17, 19, § 21 až 23, § 25 a § 28 až 30;
21.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 11/1984 Zb. o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov, ustanovenia § 2 až 21, § 23 až 36 a § 39;
22.
vo vyhláške Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 24/1983 Zb. o základných podmienkach dodávky zberných surovín v znení vyhlášky č. 140/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 9;
23.
vo vyhláške Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 104/1983 Zb. o dovoze investičných celkov, ustanovenia § 2 ods. 2, § 3 až 13 a § 15 až 40;
24.
vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 139/1983 Zb. o základných podmienkach dodávky tepla v znení vyhlášky č. 75/1989 Zb. a vyhlášky č. 12/1990 Zb.;
25.
vo vyhláške Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva, Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č. 13/1985 Zb. o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko v znení vyhlášky č. 29/1990 Zb., ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c), § 3 až 9, § 11 až 13, § 15, 17, § 21 až 45, § 47 až 51, § 57, 57a, § 66 až 75, § 78a až 84, § 86 až 90, § 92 až 94, § 97, 99 včítane odkazov na tieto ustanovenia v § 78 a 98;
26.
vo vyhláške Federálneho štatistického úradu č. 49/1989 Zb. o základných podmienkach dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát v znení vyhlášky č. 170/1989 Zb., ustanovenia § 2 až 9, § 12 až 14, § 16 až 29, § 35 až 41, § 43 až 47;
27.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 99/1985 Zb. o základných podmienkach dodávky lesných výrobkov v znení vyhlášky č. 141/1989 Zb.;
28.
vo vyhláške Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 31/1986 Zb. o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov, ustanovenia § 2, § 4 až 41, § 43, § 45 až 47, § 52 až 66, § 68 až 74, § 76 až 80, § 82 až 85, § 87 až 98;
29.
vo vyhláške Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 155/1988 Zb. o základných podmienkach poľnohospodárskych výrobkov, ustanovenia § 2 až § 17 ods. 1, § 18 až 20, § 27 až 33, § 42 a 43 a príloha vyhlášky;
30.
vo vyhláške Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 156/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov, ustanovenia § 2 až 15, § 17 až 19;
31.
vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 2/1990 Zb. o základných podmienkach dodávky elektriny;
32.
vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 11/1990 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky vykurovacích plynov;
33.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Pragoexport, vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 8/1977 Vestníka FMZO;
34.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Chemapol Praha a Chemapol Bratislava, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 12/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 13, § 14 a 14a a príloha;
35.
v základných podmienkach dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Chemapol Praha a Chemapol Bratislava, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení doplnku z 30. marca 1965, a výnosom FMZO č. 10/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 6, § 7 ods. 1, 2 a 4, § 8 až 9a, § 11, § 13 až 26 a príloha;
36.
v základných podmienkach dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Metalimex a Kerametal, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 27/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2 až 9, § 9b;
37.
v základných podmienkach dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Metalimex a Kerametal, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 26/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2 až 9, § 10 ods. 1 až 7, § 11, 11a a prílohy č. 1 a 2;
38.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Pragoexport, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 11/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 11a, § 11c a príloha;
39.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Ligna Praha a Drevounia Bratislava, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 13/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 11, § 13 až 27, § 29 až 42, § 48 a príloha;
40.
v základných podmienkach dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Ligna Praha a Drevounia Bratislava, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 9/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 9, § 11 až 18b a príloha;
41.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Československá keramika, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 25/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2 až 15, § 17 až 18a;
42.
v základných podmienkach dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Československá keramika, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 24/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 5, § 6 ods. 1, 2 a 4, § 8 až 11a, § 12 ods. 1 až 7, § 13 a 14;
43.
v základných podmienkach dodávky strojárskych výrobkov na vývoz, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 5/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2 až 18, § 19 ods. 1 až 5, § 20 a 21, § 23 až 25a a príloha;
44.
v základných podmienkach dodávky strojárskych výrobkov z dovozu, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 5/1980 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2 až 11, § 13 a 14, § 17 až 19, § 23 až 29, § 31a;
45.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu Centrotex, Exico a Karaexport, vydaným ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 6/1979 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2 až 8, § 11 až 14, § 17 až 19, § 21 až 33, § 36 až 75a;
46.
v základných podmienkach dodávok surovín, materiálov a výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu Centrotex, Exico a Karaexport, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 5/1979 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 6a, § 7 ods. 1, 4 a 5, § 8 až 15, § 17 až 19a, § 21 až 28a a prílohy B, C a E;
47.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Ferromet, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 7/1978 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 4, § 6 až 14, § 17 až 18a a prílohy 1 a 2;
48.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Ferromet, vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 8/1978 Vestníka FMZO;
49.
základné podmienky dodávky pre vývoz jabloneckého tovaru, vydané ministrom zahraničného obchodu 22. júla 1964;
50.
v základných podmienkach dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Artia a ú. s. Slovart, vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 19/1981 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 5, § 7 až 11, § 13 a 13a a prílohy č. 1 a 2;
51.
v základných podmienkach dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Artia a ú. s. Slovart, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 18/1981 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a, 2, 4 až 8, 10 až 13, § 16 až 21a, § 23 až 33, § 40 a 41 a príloha č. 1;
52.
v základných podmienkach dodávky pre vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou FMZO č. 33/1977 Vestníka FMZO, ustanovenia § 1a až 6, § 8 až 10, § 12, 14, § 16 až 18, § 21 až 25, § 27 až 32, § 34 a 35, § 37 až 43, § 46, § 48 až 50, § 52 až 56, § 58 až 69, § 71 a 72, § 74, § 77 a 78, § 80 až 83, § 85, § 90 a 91, § 93 a 94, § 97 a 98, § 100 a 101, § 102, 105, § 107 až 114, § 116, § 118 až 127, § 129 až 133 a tabuľky č. I až IV;
53.
v základných podmienkach dodávky potravín a poľnohospodárskych výrobkov z dovozu, vydaných ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964, v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou FMZO č. 19/1983 Vestníka FMZO, ustanovenia § 2, § 4, § 6 až 11, § 12 až 19, § 22, § 25 ods. 1, 2 a 4, § 26 až 31, § 33 a 34, § 36 a 37, § 39 až 42, § 44, § 45a až 46, § 49, § 54 až 56, § 58 až 61, § 63 až 66, § 68, § 70 až 74, § 77 až 80, § 81 až 84, § 85 ods. 1, 4 až 8, § 86, 88, § 89 ods. 1 až 3 a ods. 6, § 91, 93, § 95 až 99, § 100 až 106, § 107 ods. 1 a 2, § 109 až 112, § 114 a 115, § 117 až 119, § 120 až 125, § 127, 129 a prílohy 1 až 3;
54.
úprava Federálneho ministerstva zahraničného obchodu z 8. júna 1978, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných účastinnou spoločnosťou Skloexport;
55.
v úprave Federálneho ministerstva zahraničného obchodu zo 7. júla 1978, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky sklárskych výrobkov vyvážaných účastinnou spoločnosťou Skloexport, ustanovenia § 2 až 12, § 14 až 17, § 19 až 22 a príloha;
56.
úprava Federálneho ministerstva zahraničného obchodu z 1. júna 1979, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov z gumy, plastických hmôt a azbestu vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Motokov;
57.
úprava Federálneho ministerstva zahraničného obchodu z 20. júla 1983 o základných podmienkach dodávky obstarania záležitostí vykonávaného organizáciami zahraničného obchodu v znení úpravy č. 14/1985 Vestníka FMZO a úpravy č. 17/1986 Vestníka FMZO.
Čl. VI
V zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
1.
sa vypúšťajú
a)
v § 43 ods. 1 slová „a inžiniersku“, z odseku 2 slová „a inžiniersku“,
b)
v § 143 ods. 1 písm. l) slová „a inžinierskej“;
2.
v § 43 ods. 3 znie:
„(3)
Občan môže vykonávať projektovú činnosť len na základe preukazu osobitnej spôsobilosti.“.
Čl. VII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1990.
Čl. VIII
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb., ako vyplýva z neskorších zákonov.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
