6/1989 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 30.01.1989
6
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 15. decembra 1988
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych veciach
Dňa 4. mája 1987 bola v Madride podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych veciach.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 11. októbra 1988.
Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 26 ods. 2 dňom 10. decembra 1988. Týmto dňom stratili platnosť Dohoda medzi Republikou československou a Kráľovstvom španielskym o vzájomnej právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach z 26. novembra 1927, vyhlásená č. 18/1931 Zb. a Dohovor o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí z 26. novembra 1927, vyhlásený č. 19/1931 Zb.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
JUDr. Johanes v. r.
JUDr. Johanes v. r.
ZMLUVA medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych veciach
Československá socialistická republika a Španielsko
vedené snahou ďalej upevňovať priateľské vzťahy a spoluprácu medzi oboma štátmi v súlade so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, uľahčiť svojim štátnym občanom prístup na justičné orgány druhého štátu, vzájomne uznávať a vykonávať rozhodnutia vydané na území druhého štátu a upraviť právnu pomoc v oblasti občianskeho práva,
berúc do úvahy potrebu prehlbovania a zjednodušenia právnych vzťahov upravených Dohovorom o civilnom konaní, podpísaným v Haagu 1. marca 1954, a ďalšími mnohostrannými medzinárodnými zmluvami o právnej pomoci, ktorých zmluvnými stranami sú oba štáty,
prejavujúc prianie zdokonaliť vzájomnú právnu spoluprácu dosiaľ upravenú Dohodou o vzájomnej právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach, podpísanou v Madride 26. novembra 1927, a Dohovorom o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí, podpísaným v Madride 26. novembra 1927,
rozhodli sa uzavrieť túto Zmluvu a za tým účelom sa dohodli takto:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
(1)
Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany.
(2)
Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu pred justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany vystupovať, hájiť svoje práva, podávať žiadosti, návrhy na začatie konania a opravné prostriedky za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany.
(3)
Ustanovenia tejto Zmluvy o štátnych občanoch zmluvných strán sa vzťahujú primerane aj na právnické osoby zriadené podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán, ktoré majú sídlo na území ktorejkoľvek zo zmluvných strán.
Článok 2
(1)
Na účely tejto Zmluvy výraz „občianske veci“ zahŕňa aj rodinné a obchodné veci.
(2)
Na účely tejto Zmluvy výraz „justičný orgán“ označuje každý štátny orgán ktorejkoľvek zo zmluvných strán, do ktorého pôsobnosti patrí prerokúvanie vecí upravených touto Zmluvou podľa právneho poriadku jeho štátu.
(3)
Ak pri vykonávaní tejto Zmluvy vzniknú pochybnosti o štátnom občianstve určitej osoby, každá zmluvná strana oznámi na žiadosť druhej zmluvnej strany, či táto osoba je alebo nie je jej štátnym občanom.
Článok 3
(1)
Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní tejto Zmluvy stýkajú navzájom prostredníctvom príslušných ústredných orgánov, pokiaľ táto Zmluva neustanovuje inak.
(2)
Na účely tejto Zmluvy sa ústrednými orgánmi rozumejú:
a)
na strane Československej socialistickej republiky:
- Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky,
- Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky,
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky,
b)
na strane Španielska:
- Ministerstvo spravodlivosti.
(3)
Ústredné orgány zmluvných strán používajú pri vzájomnom styku pri vykonávaní tejto Zmluvy svoje úradné jazyky.
KAPITOLA II
PRÁVNA POMOC V OBČIANSKYCH VECIACH
Článok 4
Spôsob styku
(1)
V snahe uľahčiť vykonávanie Dohovoru o civilnom konaní, podpísaného v Haagu 1. marca 1954, sa zmluvné strany dohodli, že do tejto Zmluvy zahrnú aj ustanovenia uvedené v tejto kapitole.
(2)
Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní Dohovoru o civilnom konaní, podpísaného v Haagu 1. marca 1954, stýkajú spôsobom uvedeným v článku 3 tejto Zmluvy.
Článok 5
Dožiadanie
(1)
Dožiadanie musí obsahovať:
a)
označenie dožadujúceho orgánu,
b)
označenie dožiadaného orgánu,
c)
označenie veci, v ktorej sa o právnu pomoc žiada,
d)
mená a priezviská účastníkov a prípadne ich zástupcov, miesto ich bydliska alebo prechodného pobytu, ich štátne občianstvo a povolanie, podľa možnosti aj miesto a dátum ich narodenia a mená a priezviská rodičov; u právnických osôb ich názov a sídlo,
e)
predmet dožiadania a údaje, ktoré sú potrebné pre vybavenie dožiadania.
(2)
V dožiadaní bude uvedený dátum jeho vyhotovenia, bude vlastnoručne podpísané a opatrené odtlačkom úradnej pečiatky príslušného orgánu.
(3)
Ak adresa uvedená v dožiadaní nie je presná alebo ak osoba, ktorej sa dožiadanie týka, na uvedenej adrese nebýva, urobí dožiadaný orgán opatrenia na zistenie jej správnej adresy.
(4)
Po vybavení dožiadania vráti dožiadaný orgán spisy dožadujúcemu orgánu. V prípade, že nie je možné dožiadaniu vyhovieť, vráti dožiadaný orgán spisy dožadujúcemu orgánu a súčasne oznámi dôvody, pre ktoré nie je možné dožiadanie vybaviť.
Článok 6
Doručovanie
(1)
Doklad o doručení sa zasiela bezodkladne dožadujúcej zmluvnej strane.
(2)
Ak nie je možné doručenie vykonať, dožiadaná zmluvná strana oznámi bezodkladne dožadujúcej zmluvnej strane dôvody.
Článok 7
Vybavovanie dožiadania diplomatickými misiami alebo konzulárnymi úradmi
Zmluvné strany môžu doručovať písomnosti svojim štátnym občanom a vypočuť ich aj prostredníctvom svojich diplomatických misií alebo konzulárnych úradov. V týchto prípadoch sa nesmú použiť donucovacie prostriedky.
Článok 8
Ochrana svedkov a znalcov
(1)
Osoba, ktorá má pobyt na území jednej zmluvnej strany a ktorá má byť vypočutá pred justičným orgánom druhej zmluvnej strany s pôsobnosťou v občianskych veciach ako svedok alebo znalec, nie je povinná sa na predvolanie tohto orgánu dostaviť; predvolanie preto nesmie obsahovať hrozbu donútenia v prípade, že sa nedostaví.
(2)
Svedok alebo znalec, nech je akejkoľvek štátnej príslušnosti, ktorý má pobyt na území jednej zo zmluvných strán a ktorý sa dostavil na predvolanie na justičný orgán druhej zmluvnej strany nesmie byť na jej území trestne stíhaný ani podrobený obmedzeniu osobnej slobody za čin, ktorý spáchal pred tým, než na základe predvolania prekročil štátne hranice dožadujúcej zmluvnej strany, nemožno na ňom vykonať trest za taký čin skôr uložený ani nemôže byť trestne stíhaný v súvislosti s podaním svedectva alebo znaleckého posudku.
(3)
Svedok alebo znalec stratí ochranu uvedenú v odseku 2 tohto článku, ak neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany do siedmich dní odo dňa, keď mu justičný orgán, ktorý ho predvolal, oznámil, že jeho prítomnosť nie je ďalej potrebná, alebo ak opustil územie dožadujúcej zmluvnej strany a dobrovoľne sa tam vrátil. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, po ktorú svedok alebo znalec nemohol opustiť územie tejto zmluvnej strany z dôvodov od neho nezávislých.
(4)
Predvolaná osoba má právo na náhradu výdavkov na cestu a pobyt, ako aj ušlého zárobku, a znalec okrem toho aj na znalecké. V predvolaní sa uvedie, aké náhrady predvolanému patria. Na jeho žiadosť sa mu poskytne preddavok na náhradu výdavkov.
Článok 9
Náklady právnej pomoci
(1)
Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu nákladov za dožiadanie okrem znaleckého a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckých dôkazov.
(2)
Vykonanie znaleckého dôkazu možno viazať na podmienku zloženia preddavku.
(3)
Dožiadaný orgán oznámi dožadujúcemu orgánu na jeho žiadosť výšku nákladov, ktoré vznikli vybavením dožiadania.
Článok 10
Právne informácie
Ústredné orgány zmluvných strán si v rozsahu tejto Zmluvy budú na žiadosť poskytovať informácie o právnych predpisoch, ktoré platia alebo platili na ich území, ako aj texty týchto predpisov, a informácie o praxi justičných orgánov.
Článok 11
Platnosť a dôkazná moc listín
(1)
Listiny, vydané alebo overené v predpísanej forme a opatrené odtlačkom úradnej pečiatky príslušného štátneho orgánu alebo úradnej osoby podľa právneho poriadku jednej zmluvnej strany, nevyžadujú na území druhej zmluvnej strany ďalšie overenie. To platí aj pre podpisy na listinách a pre podpisy, ktoré boli overené podľa predpisov jednej zo zmluvných strán.
(2)
Na účely tejto Zmluvy verejné listiny vydané na území jednej zo zmluvných strán budú mať pred štátnymi orgánmi druhej zmluvnej strany rovnakú dôkaznú moc, akú im priznáva právny poriadok zmluvnej strany, na ktorej území boli vydané.
Článok 12
Zisťovanie adries a iných údajov
(1)
Ústredné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytnú pomoc pri zisťovaní adries osôb, ktoré sa zdržiavajú na ich území, ak je to potrebné na uplatnenie práv ich štátnych občanov.
(2)
Ak sa na justičnom orgáne jednej zmluvnej strany uplatňuje nárok na výživné proti osobe, ktorá sa zdržiava na území druhej zmluvnej strany, poskytne táto zmluvná strana na žiadosť pomoc aj pri zisťovaní zdroja a výšky príjmov tejto osoby.
Zasielanie dokladov o osobnom stave a iných listín
Článok 13
(1)
Zmluvné strany si navzájom zasielajú výpisy z matrík o narodení, o uzavretí manželstva a o úmrtí štátnych občanov druhej zmluvnej strany, ako aj oznámenia o všetkých zmenách v týchto matrikách, ktoré sa týkajú štátnych občanov druhej zmluvnej strany. Tieto výpisy sa zasielajú ihneď po vykonaní zápisu do matriky.
(2)
Na žiadosť jednej zmluvnej strany zašle druhá zmluvná strana výpisy z matrík pre úradnú potrebu.
(3)
Výpisy z matrík podľa tohto článku sa zasielajú bezplatne diplomatickou cestou.
Článok 14
Žiadosti štátnych občanov zmluvných strán o výpis z matriky alebo iné listiny týkajúce sa osobného stavu možno zaslať priamo príslušnému matričnému úradu alebo justičnému orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zasielajú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu štátu, ktorého orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad vyberie pri odovzdaní od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu. Ustanovenia článku 25 Dohovoru o civilnom konaní, podpísanom v Haagu 1. marca 1954, týmto nie sú dotknuté.
Článok 15
Zmluvné strany si budú navzájom zasielať spôsobom uvedeným v článku 13 ods. 3 tejto Zmluvy odpisy rozhodnutí týkajúce sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany, ktoré nadobudli právoplatnosť.
KAPITOLA III
UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ
Článok 16
Zmluvné strany uznajú a vykonajú na svojom území tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany:
a)
rozhodnutia justičných orgánov v občianskych veciach;
b)
rozhodnutia justičných orgánov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody a iných občianskoprávnych nárokov;
c)
rozhodnutia rozhodcovských orgánov.
Článok 17
Ustanovenia tejto kapitoly sa nevzťahujú na:
a)
úpadky, veriteľské konkurzy a iné obdobné veci;
b)
rozhodnutia vo veciach sociálneho zabezpečenia;
c)
rozhodnutia o náhrade škody spôsobenej jadrovou energiou.
Článok 18
Na účely tejto kapitoly označuje výraz:
a)
„rozhodnutie“ - vykonateľné rozhodnutia justičných orgánov, rozhodcovských orgánov, ako aj zmiery nimi schválené;
b)
„súd pôvodu“ - justičný orgán, ktorý vydal rozhodnutie, o ktorého uznanie alebo výkon sa žiada;
c)
„štát pôvodu“ - zmluvnú stranu, na ktorej území je sídlo súdu pôvodu alebo kde bolo vydané rozhodnutie rozhodcovského orgánu;
d)
„dožiadaný súd“ - justičný orgán, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone rozhodnutia;
e)
„dožiadaný štát“ - zmluvnú stranu, na ktorej území sa o uznanie a výkon rozhodnutia žiada.
Článok 19
(1)
Na účely tejto kapitoly je daná právomoc súdu pôvodu, ak:
a)
v čase začatia konania mal žalovaný bydlisko alebo prechodný pobyt v štáte pôvodu;
b)
v čase začatia konania mal žalovaný v štáte pôvodu obchodné, priemyselné alebo iné zariadenie alebo jeho pobočku a je v tomto štáte žalovaný v súvislosti s činnosťou takého zariadenia alebo pobočky;
c)
ku skutočnostiam, ktoré spôsobili vznik škody, o ktorej náhradu sa žiada návrhom na začatie konania, došlo na území štátu pôvodu;
d)
nehnuteľnosť, ktorej sa konanie týka, leží na území štátu pôvodu;
e)
účastníci konania písomne dojednali príslušnosť súdu pôvodu pre už vzniknuté spory alebo spory, ktoré by v budúcnosti mohli z určitého právneho vzťahu vzniknúť, s výnimkou prípadov, keď právny poriadok dožiadaného štátu nepripúšťa v predmetnej veci dohodu o príslušnosti;
f)
konanie sa týka záväzku zo zmluvy a účastníci zmluvy sa výslovne dohodli, že záväzok bol alebo má byť splnený na území štátu pôvodu;
g)
konanie sa týka dedenia hnuteľného majetku a poručiteľ bol v čase smrti štátnym občanom štátu pôvodu.
(2)
Právomoc orgánov zmluvných strán na vydávanie rozhodnutí o výživnom sa spravuje ustanovením článku 3 Dohovoru o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí o vyživovacej povinnosti k deťom, podpísaného v Haagu 15. apríla 1958.
Článok 20
Rozhodnutia uvedené v článku 16 tejto Zmluvy sa uznajú a vykonajú za podmienok, že:
a)
právomoc súdu pôvodu bola daná podľa ustanovenia článku 19 tejto Zmluvy;
b)
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné podľa právneho poriadku štátu pôvodu;
c)
uznaniu a výkonu nebráni výlučná právomoc orgánov dožiadaného štátu;
d)
účastník, proti ktorému sa rozhodnutie vydalo a ktorý sa na konaní nezúčastnil, bol podľa právneho poriadku štátu pôvodu včas a riadne predvolaný na účasť na konaní a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený;
e)
rozhodnutie nie je v rozpore s rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť a bolo vydané skôr v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi justičným orgánom dožiadaného štátu;
f)
pred orgánom dožiadaného štátu neprebieha konanie medzi tými istými účastníkmi o tej istej veci, ktoré bolo začaté ako prvé;
g)
rozhodnutie justičného orgánu tretieho štátu, ktoré bolo vydané v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi, nebolo uznané alebo vykonané na území dožiadaného štátu;
h)
dožiadaný štát sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jeho zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jeho verejným poriadkom.
Článok 21
Rozhodnutia rozhodcovských orgánov budú uznané a vykonané za podmienok uvedených v článku 20 tejto Zmluvy, ak:
a)
rozhodnutie sa zakladá na písomnej dohode o príslušnosti rozhodcovského orgánu a vydal ho rozhodcovský orgán určený dohodou v medziach svojho oprávnenia ustanoveného dohodou a
b)
dohoda o príslušnosti rozhodcovského orgánu je platná podľa právneho poriadku zvoleného účastníkmi a ak právny poriadok nebol účastníkmi zvolený, podľa právneho poriadku dožiadaného štátu.
Článok 22
Uznanie a výkon rozhodnutia nemožno odmietnuť, ak jediným dôvodom odmietnutia je skutočnosť, že súd pôvodu rozhodol podľa iného právneho poriadku, než na ktorý odkazujú normy o medzinárodnom práve súkromnom dožiadaného štátu. Aj v takom prípade však možno uznanie alebo výkon rozhodnutia odmietnuť, ak súd pôvodu rozhodol o otázke týkajúcej sa osobného stavu alebo spôsobilosti účastníka konania odlišne, než ustanovujú normy, ktoré by bolo treba aplikovať podľa medzinárodného práva súkromného dožiadaného štátu.
Článok 23
(1)
Predbežne vykonateľné rozhodnutia a predbežné opatrenia sa v dožiadanom štáte uznávajú a vykonávajú, aj keď podliehajú riadnym opravným prostriedkom, ak sa obdobné rozhodnutia môžu v tomto štáte vydať a vykonať.
(2)
Predbežné opatrenia nariadené justičným orgánom jednej zmluvnej strany sa uznávajú a vykonávajú na území druhej zmluvnej strany, aj keď na území tejto druhej zmluvnej strany sa vedie konanie medzi tými istými účastníkmi v tej istej veci, ak právomoc justičného orgánu, ktorý predbežné opatrenie nariadil, bola daná podľa článku 19 tejto Zmluvy.
Článok 24
(1)
Návrh na uznanie alebo výkon rozhodnutia možno podať priamo príslušnému dožiadanému súdu alebo justičnému orgánu, ktorý vo veci rozhodol ako orgán prvého stupňa; v tomto prípade sa návrh postúpi justičnému orgánu druhej zmluvnej strany spôsobom uvedeným v článku 3 tejto Zmluvy.
(2)
K návrhu sa pripojí:
a)
úplný a podľa právnych predpisov jednej alebo druhej zmluvnej strany overený odpis rozhodnutia súdu pôvodu s potvrdením o právoplatnosti a o vykonateľnosti, pokiaľ tieto skutočnosti nevyplývajú zo samotného znenia rozhodnutia;
b)
doklad o tom, že podľa právneho poriadku štátu pôvodu bolo rozhodnutie riadne doručené;
c)
doklad o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa na konaní nezúčastnil, bol podľa právneho poriadku štátu pôvodu včas a riadne predvolaný na účasť na konaní a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, pokiaľ to nevyplýva zo samotného znenia rozhodnutia;
d)
overený preklad návrhu i písomností uvedených pod písmenami a), b) a c) tohto odseku do jazyka dožiadaného štátu.
Článok 25
(1)
Dožiadaný súd sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky ustanovené touto Zmluvou. Tento orgán je viazaný skutkovými zisteniami, na základe ktorých súd pôvodu rozhodol, že je daná jeho právomoc, s výnimkou prípadu, keď rozhodnutie bolo vydané v neprítomnosti.
(2)
Ak výrok rozsudku obsahuje niekoľko častí, ktoré možno oddeliť, môže byť jedna alebo niekoľko z nich uznaná alebo vykonaná samostatne.
(3)
Ak táto Zmluva neustanovuje iný postup, dožiadaný súd postupuje pri uznaní a výkone rozhodnutia podľa právneho poriadku svojho štátu.
KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 26
(1)
Táto Zmluva bude ratifikovaná. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.
(2)
Táto Zmluva nadobudne platnosť šesťdesiatym dňom po výmene ratifikačných listín.
Článok 27
(1)
Dňom nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy strácajú platnosť Dohoda medzi Republikou československou a Kráľovstvom španielskym o vzájomnej právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach, podpísaná v Madride 26. novembra 1927, a Dohovor medzi Republikou československou a Kráľovstvom španielskym o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí, podpísaný v Madride 26. novembra 1927.
(2)
Protokol k Dohovoru o vydávaní zločincov a právnej pomoci v trestných veciach, Dohode o vzájomnej právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach a Dohovoru o vzájomnom uznaní a výkone súdnych rozhodnutí, uzavretými a podpísanými 26. novembra 1927 v Madride medzi Republikou československou a Kráľovstvom španielskym, podpísaný 13. augusta 1928 v Madride, sa na túto Zmluvu nepoužije.
Článok 28
Táto Zmluva sa uzaviera na neobmedzený čas. Každá zmluvná strana môže Zmluvu vypovedať písomným oznámením zaslaným diplomatickou cestou. Zmluva stratí platnosť uplynutím jedného roka od dátumu doručenia výpovede.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch strán túto Zmluvu podpísali a pripojili k nej svoje pečate.
Dané v Madride 4. mája 1987 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v českom a španielskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Španielsko:
Francisco Fernández Ordoňez v. r.
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Španielsko:
Francisco Fernández Ordoňez v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
