Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o finančnom hospodárení štátnych podnikov a niektorých ďalších socialistických organizácií 1990

Štátny podnik (ďalej len „podnik“) zodpovedá za finančné hospodárenie podľa tohto nariadenia bez ohľadu na rozsah oprávnení vnútorných organizačných jednotiek konať v právnych vzťahoch v mene podniku.

Všetky vzťahy vznikajúce pri finančnom hospodárení medzi vnútornými organizačnými jednotkami podniku sú vnútropodnikovými vzťahmi.

Majetkovými fondami podniku sú fond základných prostriedkov a investícií, obratový fond a fond cenných papierov.

Podnik uhrádza nákup cenných papierov z fondu rozvoja, prípadne vkladom hnuteľných, nehnuteľných vecí alebo majetkových práv.

Podniku používa zisk v tomto poradí:

Podnik používa zisk podľa odseku 1 písm. b):

Podnik môže používať zisk:

Nerozdelený zisk môže podnik koncom roka previesť do ďalšieho roka.

Pri nedostatku zisku na krytie potrieb podĺa odseku 1 dopĺňa podnik zisk na rozdelenie z rezervného fondu podľa § 12 ods. 3 a 4.

Podnik nesmie prideliť do fondov s výnimkou jednotného minimálneho povinného prídelu podľa normatívu do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb viac zdrojov, než mu zostáva zo zisku (doplneného prípadne z rezervného fondu) po jeho použití podľa odseku 1 písm a) a odsekov 2 a 3. Podiaľ dôjde v podniku k prekročeniu rozdelenia zisku pri tomto jeho použití alebo z titulu vzniknutej straty, je podnik povinný toto prekročenie alebo stratu uhradiť z rozdelenia zisku nasledujúceho roka pred prídelmi do podnikových fondov.

Pri nedostatku zisku na rozdelenie koncom roka po jeho použití podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 2 a vyčerpaní zdrojov rezervného fondu, prípadne zdrojov fondov zriaďovaných podľa § 10 ods. 2 je jednotný prídel podľa normatívu do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb za bežný rok zaručený z príslušného štátneho rozpočtu, prípadne z rozpočtu národného výboru. Podnik požiada prostredníctvom zakladateľa príslušný orgán v termíne pre uzavretie jeho finančného hospodárenia o poskytnutie dotácie do zdrojov zo zisku na rozdelenie na tento účel. O prípadnej návratnosti tejto dotácie rozhodne príslušný orgán po dohode so zakladateľom najneskôr do dvoch rokov od roka, za ktorý bola dotácia poskytnutá.

Podnik prevádza odpisy mesačne do fondu rozvoja do výšky ich skutočnej tvorby po prípadnom odvode odpisov do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru podľa osobitného predpisu¹²) a po prevodoch odpisov zo zariadení podnikovej spoločenskej spotreby do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, pokiaľ je ich prevádzka financovaná z tohto fondu.

Ďalšie vlastné finančné zdroje používané na prídely do fondu rozvoja podľa § 11 ods. 1 písm. c), d) a e) body 1, 2, 5 až 7, prípadne do fondov zriaďovaných podľa § 10 ods. 3 pravádza podnik do fondov v príslušnom mesačnom období ich vzniku.

Pri združovaní prostriedkov¹³) podnik poskytuje peňažné prostriedky iba zo zdrojov, ktoré sú podľa osobitných predpisov určené na financovanie týchto činností.

Pokiaľ podnik poskytuje peňažné prostriedky pri združovaní prostriedkov¹³) na ďalšie činnosti, ktoré sú v spoločnom záujme podniku a národného výboru, použije zisk podľa § 5 ods. 1 písm. f).

Odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe¹⁴) uhrádza podnik z rozdelenia zisku, ťažbový podnik prípadne z fondu škôd a náhrad. Odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe¹⁴) a za jej dočasné odňatie na zariadenie staveniska uhrádza podnik zo zdrojov určených na financovanie tejto investičnej výstavby.

Podnik vykonáva odvody do rezortných fondov zriaďovaných podľa § 20 ods. 1. Predmetom týchto odvodov nemôžu byť zisk, odpisy a zdroje podnikových fondov. Podrobnosti pre vykonávanie týchto odvodov sa určia v pravidlách pre tvorbu a používanie týchto fondov.

Podnik zriaďuje:

Podnik môže zriaďovať podľa svojho rozhodnutia ďalšie fondy, ktorých zdrojom môže byť výhradne zisk prideľovaný do fondov podľa § 5 ods. 1 písm. f).

Podniky, v ktorých to špecifickosť ich hospodárskej činnosti vyžaduje, môžu zriaďovať ďalšie účelové fondy, ktorých zdrojom môžu byť úplne alebo čiastočne iné zdroje než zisk, a to:

Prídely zo zisku do fondov môže podnik vykonávať v priebehu roka do výšky skutočného zisku na rozdelenie podľa svojho rozhodnutia po jeho použití podľa § 5 ods. 1 písm a) a § 5 ods. 2 a 3; prídely zo zisku do fondov podľa § 5 ods. 1 písm. f) vykonáva tak, aby neohrozil plnenie svojich povinností za rok ako celok, ktoré preň vyplývajú z použitia zisku podľa § 5 ods. 1 písm. a) až e) a krytia obežných prostriedkov podľa § 13 ods. 5.

Peňažné prostriedky fondov uvedených v odsekoch 1 až 3 môže podnik podľa svojho rozhodnutia ukladať na bežnom účte alebo ich úplne alebo čiastočne ukladať na samostatných vkladových účtoch fondov; peňažné prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb ukladá na samostatnom vkladovom účte.

Podnik zabezpečuje svoju platobnú schopnosť tak, aby mal na plnenie svojich splatných záväzkov pri využívaní úverov na svojom bežnom účte alebo na samostatných vkladových účtoch fondov dostatočnú výšku peňažných prostriedkov a nepoužíval svoje fondy nad výšku použiteľných zdrojov jednotlivých fondov v priebehu roka.

Normatívy pre prídely do fondov zriaďovaných podľa odseku 1 písm. a) až c) sú:

Základ pre výpočet normatívov uvedených v odseku 7 písm. a) až c) a ich výška sa určuje vo výstupoch komplexného štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (ďalej len „štátny plán“) na rok 1990 a päťročných štátnych plánov. Základ pre výpočet normatívu uvedeného v odseku 7 písm. d) a jeho výšku ustanovuje osobitný predpis.¹⁶)

Fond rozvoje sa tvorí:

Fond rozvoja sa používa:

Podniky uvedené v § 15 ods. 2, ktoré zahŕňajú výdavky na rozvoj vedy a techniky priamo do nákladov, nepoužijú odsek 1 písm. c) a e) bod 5 a odsek 2 písm. c) a nepoužijú fond rozvoja na združovanie prostriedkov pri financovaní výdavkov na rozvoj vedy a techniky.

Použitie fondu rozvoja nie je účelovo viazané na druh zdrojov, z ktorých sa fond tvorí. Podnik môže voľne používať zdroje fondu rozvoja, s výnimkou zdrojov uvedených v odseku 1 písm. e) body 2, 3 a 7 na na všetky účely, na ktoré tento fond slúži, a to až do výšky zdrojov tohto fondu zvýšených o poskytnutý úver na rozvoj vedy a techniky.

Rezervný fond sa tvorí prídelom zo zisku podľa § 5 ods. 1 písm. e), prípadne aj podľa § 5 ods. 1 písm. f).

Pri rezervnom fonde sa určuje minimálna výška zostatku fondu ku koncu roka podľa § 10 ods. 7 písm. c).

Rezervný fond sa používa pri krytí strát a výkyvov vo finančnom hospodárení podniku na doplnenie zisku na rozdelenie na účely ustanevené v § 5 ods. 1 písm. a) až d) a na doplnenie týchto zdrojov na prídel zo zisku do fondu rozvoja pre jeho použitie podľa § 13 ods. 5, a to aj pod určenú minimálnu výšku zostatku rezervného fondu.

Podnik môže podľa svojho rozhodnutia použiť rezervný fond na doplnenie zisku na rozdelenie aj pre jeho ďalšie použitie podľa § 5 ods. 1 písm. f), a to iba vo výške presahujúcej určený minimálny zostatok fondu.

Obežnými prostriedkami a zdrojmi ich krytia sú ďalej uvedené prostriedky a zdroje vykázané v súvahe podniku.

Obežnými prostriedkami sú:

Podnik používa na krytie obežných prostriedkov obratový fond, iné vlastné a im podobné zdroje a neinestičné úvery.

Inými vlastnými a im podobnými zdrojmi krytia obežných prostriedkov sú:

Podnik je povinný na zabezpečenie svojej finančnej rovnováhy najneskôr koncom roka doplniť obratový fond z fondu rozvoja vo výške, o ktorú úhrn obežných prostriedkov (podľa odseku 2) prevyšuje úhrn zdrojov krytia obežných prostriedkov (podľa odseku 3) znížený o neivestičné záväzky podniku po lehote splatnosti. Pokiaľ zdroje fondu rozvoja podľa § 11 ods. 4 nepostačia na doplnenie obratového fondu, podnik ich na tento účel doplní ďalším prídelom z rozdelenia zisku pri prípadnom skrátení alebo úplnom zrušení prídelov zo zisku vykonaných v bežnom roku do ďalších fondov podľa § 5 ods. 1 písm. f) a pri použití rezervného fondu podľa § 12 ods. 3.

Zníženie obratového fondu prevodom do fondu rozvoja podnik vykonáva pri dlhodobom znížení obežných prostriedkov po dohode s úverujúcou bankou alebo sporiteľňou.

Financovanie reprodukcie základných prostriedkov a iného hmotného majetku zahŕňa financovanie výdavkov na:

Investíciami podľa nariadenia sú:

Základnými prostriedkami a iným hmotným majetkom sú predmety podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Podnik uhrádza výdavky na investície a projektovú dokumentáciu včítane autorského dozoru (ďalej len „výdavky na investície“) z fondu rozvoja, pokiaľ nejde o zariadenia podnikovej spoločenskej spotreby, ktorých prevádzka sa financuje z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb alebo pokiaľ na ich financovanie nepoužije investičný úver. Výdavky na investície pri viacúčelových zariadeniach uhrádza podnik z jedného zdroja, a to zo zdroja určeného pre financovanie týchto výdavkov podľa prevažujúcej činnosti predpokladanej v budovanom zariadení.

Opravy podľa tohto nariadenia sú také práce, ktorými sa odstraňuje čiastočne fyzické opotrebenie alebo poškodenie základného prostriedku a iného hmotného majetku za účelom ich uvedenia do prevádzkyschopného stavu, obnovujú sa technické vlastnosti, odstraňujú sa funkčné, vzhľadové a bezpečnostné nedostatky. Opravy strojov a zariadení možno vykovánať tiež výmenou za už opravený základný prostriedok.

Udržiavanie podľa tohto nariadenia je pravidelná starostlivosť o základné prostriedky a iný hmotný majetok, ktorou sa spomaľuje priebeh fyzického opotrebenia, predchádza sa jeho následkom za účelom zabezpečiť ich prevádzkyschopný stav a bezpečnú prevádzku, prípadne odstrániť drobnejšie závady.

Podnik uhrádza výdavky na opravy a udržiavanie z nákladov prostredníctvom fondu opráv a udržiavania alebo plánovite vytvárané rezervy podľa normatívu určeného v jeho pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja na rok 1990 a v päťročných plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo výnimočne podľa § 23 priamo z nákladov. Ako doplnkový zdroj pri financovaní výdavkov na opravy a udržiavanie môže podnik používať fond rozvoja podľa § 11 ods. 2 písm. f). Výdavky na opravy a udržiavanie v zariadeniach podnikovej spoločenskej spotreby, ktorých prevádzka sa financuje z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, uhrádza podnik výhradne z tohto fondu.

Podnik môže uhrádzať výdavky na opravy a udržiavanie základných prostriedkov v dočasnom užívaní podľa odseku 7.

Financovanie rozvoje vedy a techniky zahŕňa výdavky na:

Podnik uhrádza výdavky na rozvoj vedy a techniky z fondu rozvoja, okrem podnikov výskumnej a vývojovej základne, projektových podnikov a podnikov, v ktorých inovačná potreba nie je sústavná a plynulá. Tieto podniky uhrádzajú výdavky na rozvoj vedy a techniky z nákladov s prípadným časovým rozlíšením. Zakladateľ po dohode s Federálnym ministerstvom financií, prípadne s príslušným ministerstvom financií, cien a miezd republiky určí podniky, v ktorých inovačná potreba nie je sústavná a plynulá.

Pri riešení úloh rozvoja vedy a techniky dodavetaľským spôsobom môže zadávateľ úlohy zo svojich zdrojov obstarať prístroje, stroje a zariadenia, prípadne aj stavby potrebné na riešenie úlohy a odovzdať ich riešiteľovi do dočasného užívania na dobu nevyhnutnú na riešenie úlohy; obdobne môže zadávateľ na základe dohody poskytnúť riešiteľovi úlohy peňažné prostriedky na obstaranie uvedených predmetov, ako použitie fondu rozvoja s tým, že sa v dohode určí, ako sa bude s týmito predmetmi nakladať, prípadne spôsob finančného vyrovnania po ukončení riešenia úlohy.

Príjmy z riešenia úlohy rozvoja vedy a techniky sú:

Príjmy podľa odseku 4 sa prevádzajú do zdroja, z ktorého sa výdavky na rozvoj vedy a techniky financovali; pokiaľ sa výdavky financovali z viacerých zdrojov, prevádzajú sa do nich v pomere, v akom sa na financovaní podieľali.

Predmety zodpovedajúce pojmu základného prostriedku, ktoré boli vyvinuté pri riešení úloh rozvoja vedy a techniky a výdavky na ne boli uhrádzané z fondu rozvoja, sa prevádzajú do základných prostriedkov bez ďalšieho použitia fondu rozvoja, a to najneskôr do 12 mesiacov od ukončenia riešenia.

Výdavky na menovité úlohy¹⁹) štátneho plánu v oblasti rozvoja vedy a techniky uhrádza nositeľ z vlastných zdrojov alebo z vlastných zdrojov s podielovou účasťou štátneho rozpočtu alebo plne z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pri financovaní zo štátneho rozpočtu navrhuje výšku prostriedkov príslušného štátneho rozpočtu podľa príslušnosti Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Česká komisia pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj alebo Slovenská komisia pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj; pritom súčasne určí podmienky poskytovania prostriedkov štátneho rozpočtu a zabezpečí si právo hospodárenia k výsledkom riešenia menovitých úloh plne financovaných zo štátneho rozpočtu.

Výdavky na podnikovú spoločenskú spotrebu a na niektoré ďalšie činnosti podniku vymedzujú osobitné predpisy,²⁰) ktoré tiež ustanovujú zdroj ich úhrady.

Podnik je povinný zaplatiť penále do príslušného štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru, ak:

Výška penále je 1 % zo sumy nedostatku zisteného vo finančnom hospodárení podniku orgánom vonkajšej kontroly na to oprávneným.

Penále sa neplatí, ak:

Úľavy na penále uloženom podľa odsekov 1 a 2 môže povoliť v odôvodnených prípadoch Federálne ministerstvo financií podnikom v pôsobnosti federálnych ústredných orgánov a príslušné ministerstvo financií, cien a miezd republiky podnikom, v pôsobnosti ústredných orgánov republík a národných výborov.

Podnik je povinný vykonať nápravu nedostatkov vo finančnom hospodárení do lehoty určenej pre odoslanie ročných účtovných výkazov za rok, v ktorom sa nedostatky vo finančnom hospodárení zistili. Pri nedostatkoch vo finančnom hospodárení podľa odseku 1 písm. b) vykoná podnik ich nápravu, ak tomu nebránia osobitné predpisy.²¹)

Nevykonanie nápravy nedostatkov vo finančnom hospodárení podnikov uvedených v odseku 1 písm. b), a to aj v prípadoch, keď z dôvodov podľa odseku 5 nemožno nápravu vykonať a penále platené podľa odsekov 1 a 2 sa pokladajú za škodu²²) podniku.

Podniky s počtom do 100 pracovníkov postupujú vo svojom finančnom hospoldárení, pokiaľ zakladateľ neurčí inak, podľa § 2, 4 až 12, a 14 až 17 s tým, že:

Podniky bytového hospodárstva pri predaji základných prostriedkov (budov) a pri predaji bytov, nebytových priestorov, prípadne spoločných priestorov domu²³) nepoužijú ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e) bod 1 a ods. 2 písm. h); tržby z týchto predajov odvádzajú do rozpočtu príslušného národného výboru, ktorý poskytuje príspevok kupujúcemu na úhradu kúpnej ceny pri predaji bytu do osobného vlastníctva.

Zakladateľ pri finančnom hospodárení podnikov plní úlohy, ktoré mu z jeho zakladateľskej funkcie podľa osobitného predpisu¹) prislúchajú. Pritom najmä:

Zakladateľ potvrdzuje ročnú účtovú závierku²⁵) podniku a splnenie záväzných výstupov finančného plánu na základe preverenej formálnej a vecnej správnosti účtovej závierky.²⁶) V prípade závažných nedostatkov v hospodárení vykoná podnik hodnotenie hospodárskej činnosti po dohode so zakladateľom a za účasti zakladateľa, príslušnej finančnej správy a príslušnej banky alebo sporiteľne a príjme opatrenia na nápravu svojho finančného hospodárenia.

Ústredné orgány môžu zriaďovať rezortné účelové fondy, a to:

Pravidlá tvorby a použitia rezortných fondov zriaďovaných podľa odseku 1 schvaľuje na návrh Československého štátneho filmu Federálne ministerstvo financií a na návrh ústredného orgánu republiky príslušné ministerstvo financií, cien a miezd republiky; ministerstvá financií, ministerstvá financií, cien a miezd republík postupujú po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

Peňažné prostriedky rezortných fondov sa vedú na samostatných vkladových účtoch v banku alebo sporiteľni.

Organizácie uvedené v § 1 ods. 1 písm. b) až d) postupujú pri svojom finančnom hospodárení podľa prvej časti § 2 až 17 a ďalej podľa odsekov 2 až 4.

Podniky zahraničného obchodu, účastinné spoločnosti pre zahraničný obchod a združenia pre zahraničný obchod

Banky a sporiteľne zakladané ako štátne peňažné ústavy

Štátna organizácia Československé štátne dráhy

Zakladateľ pri finančnom hospodárení podnikov zahraničného obchodu a socialistických organizácií uvedených v § 1 písm. c) plní úlohy, ktoré mu z jeho zakladateľskej funkcie prislúchajú podľa osobitného predpisu.²⁷) Pritom najmä

Federálne ministerstvo zahraničného obchodu pri finančnom hospodárení účastinných spoločností pre zahraničný obchod⁴) a združení pre zahraničný obchod⁵) obdobne ako zakladateľ najmä určí spôsob tvorby a použitia fondov uvedených v § 21 zriaďovaných podľa § 10 ods. 3 a ďalej môže zriadiť, tvoriť a používať rezortný rizikový fond pre všetky organizácie uvedené v § 1 písm. b) za podmienok podľa § 20 ods. 2 a 3.

Federálne ministerstvo dopravy a spojov pri finančnom hospodárení štátnej organizácie Československé štátne dráhy zabezpečuje úlohy podľa osobitného predpisu⁷) a obdobne úlohy podľa odseku 1 písm. b).

Výnimky z tohto nariadenia môže povoliť vláda Československej socialistickej republiky. Výnimky z § 8 ods. 2, § 10 ods. 3, § 13 až 15 a § 18 ods. 1 pre jednotlivé podniky tiež Federálne ministerstvo financií alebo príslušné ministerstvo financií, cien a miezd republiky; výnimky z § 14 ods. 7 môže povoliť Federálne ministerstvo financií po dohode so Štátnou plánovacou komisiou. Pokiaľ nejde o povoľovanie výnimiek podnikom zakladaným národnými výbormi, postupujú ministerstvá financií, cien a miezd republík po dohode s Federálnymi ministerstvom financií.