Devízový zákon

Účelom tohto zákona je v devízovej oblasti vytvoriť podmienky pre účinnejšie zapojenie československého hospodárstva do medzinárodnej deľby práce, pre rovnováhu platobnej bilancie a stabilitu kúpnej sily československej meny s cieľom postupného dosiahnutia jej zameniteľnosti a zabezpečiť ochranu celospoločenských záujmov.

Devízovými prostriedkami sú peňažné prostriedky v cudzej mene.

Valutami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek a obežných mincí.

Devízami sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov [§ 3 ods. 1 písm. a)].

Na účely tohto zákona sa rozumejú:

Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa devízových hodnôt platia aj pre platobné dokumenty, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v zahraničí v československej mene.

Devízovým peňažným ústavom sa na účely tohto zákona rozumejú banky a sporiteľne so sídlom v tuzemsku, ktorým Štátna banka československá udelila povolenia na obchodovanie s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím podľa osobitných predpisov.¹) Banky a sporiteľne bez tohto povolenia majú pri zmenárenskej činnosti, ktorú sú oprávnené vykonávať podľa osobitných predpisov,²) práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovému peňažnému ústavu.

Iné právnické osoby, ktorým Štátna banka československá udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami alebo na vykonávanie platobného styku so zahraničím podľa osobitných predpisov,³) majú v rozsahu tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovému peňažnému ústavu.

Devízovým povolením je povolenie udelené devízovým orgánom podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona. Devízové povolenie možno vydať tiež na opakované úkony. Devízové povolenie sa udeľuje na žiadosť devízového tuzemca alebo devízového cudzozemca. Ak sa žiadosť o devízové povolenie týka úľavy z povinnosti ustanovenej týmto zákonom, toto povolenie sa udelí, ak by trvanie na jej dodržaní viedlo k ujme žiadateľa, ktorá by bola v nepomere k cieľom sledovaným týmto zákonom.

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje bydlisko alebo sa tu zdržiavajú nepretržite aspoň po dobu jedného roka, a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo. Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.

Za devízových cudzozemcov sa považujú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené alebo vyvíjajúce činnosť v Československej socialistickej republike podľa osobitných predpisov,⁴) pokiaľ ich činnosť nemá výhradne podnikateľskú povahu.

Za devízových tuzemcov sa nepovažujú, aj keď sa v tuzemsku zdržiavajú dlhšie ako jeden rok, cudzí štátni príslušníci, ktorí sú

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Štátna banka československá, Federálne ministerstvo financií, ministerstvá financií, cien a miezd republík a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu.

Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva, pokiaľ nie je v jednotlivých ustanoveniach ustanovené inak,

Ministerstvá financií, cien a miezd republík zabezpečujú devízové súpisy a podklady pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch, zabezpečujú vnútroštátne usporiadanie majetkov vyporiadaných na základe medzištátnych rokovaní a vykonávajú ďalšie úkony súvisiace s medzištátnym rokovaním o majetkovoprávnych nárokoch.

Devízový tuzemec je povinný ohlásiť príslušnému devízovému orgánu do evidencie:

Ak sa z podnetu devízového cudzozemca začalo proti devízovému tuzemcovi súdne alebo iné právne konanie týkajúce sa záväzkov alebo hodnôt uvedených v odseku 1, podá o tom devízový tuzemec hlásenie devízovému orgánu do 30 dní odo dňa, keď sa o začatí tohto konania dozvedel. Ak sa má začať súdne alebo iné právne konanie týkajúce sa pohľadávok alebo iných hodnôt uvedených v odseku 1 z podnetu devízového tuzemca, ohlási túto skutočnosť devízový tuzemec do devízovej evidencie ešte pred začatím tohto konania.

Povinnosť podľa písmen a) a g) a odseku 2 sa nevzťahuje na pohľadávky a záväzky právnickej osoby a fyzickej osoby – podnikatelia (ďalej len „podnikateľ“)^6a) oprávnenej podľa osobitných predpisov⁷) na zahraničnohospodársku činnosť, pokiaľ sa vzťahujú na túto činnosť a sú určeným spôsobom zahrnuté v ich účtovníctve.⁸)

Hláseniu podľa odseku 1 nepodliehajú pohľadávky a záväzky neprevyšujúce 2000 Kčs, ak ich predmetom nie je opakované plnenie. Ak pohľadávka alebo záväzok znie na cudziu menu, určí sa rozhodná devízová protihodnota pohľadávky alebo záväzku podľa príslušného kurzu určeného pre nákup devíz devízovým peňažným ústavom v kurzovom lístku Štátnej banky československej v deň, keď začína plynúť lehota určená pre hlásenie.

Ak sa pohľadávka fyzickej osoby týka opakovaného plnenia (ako výživného alebo autorského honorára) a toto plnenie sa má uskutočniť prostredníctvom na to určenej právnickej osoby, ohlási pohľadávku na devízovú evidenciu táto právnická osoba.

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď devízový tuzemec nemá povinnosť podľa odseku 1, určiť formu požadovaného hlásenia a predĺžiť lehotu, v ktorej sa má hlásenie uskutočniť, alebo určiť jej neskorší začiatok.

Na výzvu devízového orgánu je devízový tuzemec povinný do 30 dní po tom, čo dostal túto výzvu, predložiť prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré mu vznikli v požadovanom období v súvislosti s jeho zahraničnou nehnuteľnosťou.

Devízový tuzemec je povinný starať sa o ochranu svojich pohľadávok voči devízovým cudzozemcom, svojich nehnuteľností v zahraničí a ostatných hodnôt, s ktorými je dovolené nakladať len s devízovým povolením (§ 26). Najmä je devízový tuzemec povinný domáhať sa splnenia svojich pohľadávok voči devízovým cudzozemcom v dobe splatnosti v mene, na ktorú znie pohľadávka. Ak je splatnosť pohľadávky podmienená právnym úkonom devízového tuzemca, je devízový tuzemec povinný bez odkladu potrebný právny úkon urobiť alebo požiadať o povolenie podľa odseku 3.

Devízový tuzemec je povinný urobiť bez odkladu všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu jeho pohľadávky bola prevedená do tuzemska prostredníctvom devízového peňažného ústavu alebo dovezená do tuzemska a sústredená v devízovom peňažnom ústave v súlade s § 12 a 14.

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec nemá povinnosť uvedenú v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec tejto povinnosti zbavený udelením devízového povolenia.

Devízový tuzemec je povinný v lehote ustanovenej v odseku 4 ponúknuť devízovému peňažnému ústavu na kúpu získané devízové prostriedky za československú menu, a to

Ponukovej povinnosti podľa odseku 1 nepodliehajú

Devízový tuzemec je povinný v lehote ustanovenej v odseku 4 ponúknuť devízovému peňažnému ústavu na kúpu zlato [§ 3 ods. 1 písm. b)] s výnimkou zlatých mincí.

Ponukovú povinnosť podľa odsekov 1 a 3 je devízový tuzemec povinný splniť do 30 dní po nadobudnutí devízových prostriedkov alebo zlata alebo potom, keď sa o ich nadobudnutí dozvedel alebo keď sa stal devízovým tuzemcom. Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná splniť ponukovú povinnosť týkajúcu sa devízových prostriedkov a zlata, ktoré nadobudla počas svojho pobytu v zahraničí a doviezla ich do tuzemska, do 30 dní po svojom návrate zo zahraničia.

Kúpa devízových prostriedkov v rámci ponukovej povinnosti aj mimo nej sa uskutočňuje podľa príslušného kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre nákup valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď bola doručená devízovému peňažnému ústavu ponuka na kúpu. Rozhodujúci pre prepočet je však kurz platný v deň, keď devízový peňažný ústav devízové prostriedky dostal alebo keď boli devízové prostriedky zúčtované v prospech devízového peňažného ústavu zahraničným peňažným ústavom, ak k tomu dôjde až po dôjdení ponuky na kúpu.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže od devízového peňažného ústavu požadovať, aby cena zlata, voľne zameniteľných devízových prostriedkov, ako aj iných devízových prostriedkov v prípadoch ustanovených vo vykonávacom predpise jej bola uhradená v odberných poukazoch, ktoré upravujú osobitné predpisy.⁹) Pre prepočet devízových prostriedkov je rozhodný príslušný kurz určený v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre nákup valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď devízový peňažný ústav devízové prostriedky dostal alebo keď boli devízové prostriedky zúčtované zahraničným peňažným ústavom v jeho prospech. Pri kúpe odberných poukazov za devízové prostriedky uložené na devízovom účte [§ 3 ods. 1 písm. f)] je rozhodujúci kurz určený pre nákup devíz v deň, keď devízovému peňažnému ústavu došla žiadosť devízového tuzemca o kúpu odberných poukazov. Pri predaji zlata môže devízový tuzemec požadovať, aby jeho cena mu bola uhradená v devízových prostriedkoch na uloženie na devízový účet.

Devízový peňažný ústav je povinný ponúknuť Štátnej banke československej na kúpu za československú menu devízové prostriedky a zlato, ktoré kúpil od devízových tuzemcov a devízových cudzozemcov za československú menu, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý určí Štátna banka československá vo vykonávacom predpise. Devízové prostriedky, ktorých protihodnotu zaplatil devízový peňažný ústav odovzdaním odberných poukazov, ktoré upravujú osobitné predpisy,¹⁰) uhradí právnickej osobe, v ktorej mene sú odberné poukazy vydané, a to spôsobom zmluvne dojednaným s touto právnickou osobou.

Ak devízový peňažný ústav odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca kúpiť, vydá mu o tom potvrdenie. Devízový tuzemec môže s týmito devízovými prostriedkami nakladať v tuzemsku i v zahraničí bez obmedzenia.

Ak devízový tuzemec - právnická osoba alebo podnikateľ ponúkne devízovému peňažnému ústavu devízové prostriedky, ktoré presahujú jeho ponukovú povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. a), a devízový peňažný ústav tieto prostriedky kúpi, má devízový tuzemec - právnická osoba alebo podnikateľ právo na spätnú kúpu týchto devízových prostriedkov. Devízový peňažný ústav je povinný písomne potvrdiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe alebo podnikateľovi vznik práva na spätnú kúpu a viesť o ňom evidenciu. Toto právo nemožno vymáhať v arbitrážnom konaní po uplynutí 10 rokov odo dňa predaja devízových prostriedkov, ak devízový peňažný ústav odmietne plniť svoj záväzok a odvolá sa na uplynutie tejto lehoty.

Právo na spätnú kúpu devízových prostriedkov môže devízový tuzemec postúpiť inému devízovému tuzemcovi uvedenému v odseku 1.

Devízové prostriedky získané spätnou kúpou môže devízový tuzemec previesť na devízový účet svoj alebo inej osoby uvedenej v odseku 1 alebo ho použiť na účely, na ktoré možno použiť devízové prostriedky na devízovom účte.

Devízový peňažný ústav, ktorý kúpil devízové prostriedky uvedené v odseku 1 a predal ich Štátnej banke československej pri plnení ponukovej povinnosti podľa § 12 ods. 7, má právo na kúpu týchto devízových prostriedkov od Štátnej banky československej v rozsahu, v akom devízový tuzemec využil svoje právo na spätnú kúpu.

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu určeného pre nákup devíz devízovým peňažným ústavom v kurzovom lístku Štátnej banky československej v deň tohto predaja a spätná kúpa podľa kurzu určeného pre predaj devíz devízovým peňažným ústavom v deň spätnej kúpy. Devízový tuzemec uvedený v odseku 1 môže dohodnúť s devízovým peňažným ústavom, že rozsah jeho práva na spätnú kúpu devízových prostriedkov sa určuje v československej mene.

Devízový tuzemec - právnická osoba alebo podnikateľ, ktorá po splnení ponukovej povinnosti (§ 12) nepostupuje s devízovými prostriedkami, ktoré nepodliehajú ponukovej povinnosti podľa § 13, je povinná tieto prostriedky sústrediť v devízovom peňažnom ústave.

Devízový peňažný ústav neskúma, či pri plnení povinnosti podľa § 12 bola dodržaná lehota ustanovená v § 12 ods. 4, a nezisťuje pôvod nadobudnutia ponúkaných devízových alebo ukladaných devízových hodnôt.

Vykonávací predpis môže obmedziť ponukovú povinnosť, ktorú má devízový tuzemec podľa § 12, alebo umožniť ďalšie spôsoby, ktorými ju možno splniť, ako aj predĺžiť lehotu na jej splnenie.

Udelením devízového povolenia môže byť devízový tuzemec zbavený ponukovej povinnosti ustanovenej v § 12 alebo sa mu môže predĺžiť lehota na jej splnenie.

Devízový peňažný ústav je povinný predať za československú menu devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové prostriedky, na ktoré má táto právnická osoba právo na základe záväzného výstupu plánu. O tomto práve vedie devízový peňažný ústav evidenciu.

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre predaj devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď bola devízovému peňažnému ústavu doručená požiadavka devízového tuzemca - právnickej osoby, aby jej boli devízové prostriedky predané.

Devízový tuzemec môže použiť devízové prostriedky kúpené podľa odseku 1 iba na účel určený v záväznom výstupe plánu. Úspory dosiahnuté pri použití týchto prostriedkov na určený účel však môže devízový tuzemec previesť na svoj devízový účet (§ 35) alebo ich predať devízovému peňažnému ústavu s právom na ich spätnú kúpu (§ 13).

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi za československú menu devízové prostriedky, ktoré je oprávnený devízový tuzemec použiť podľa tohto zákona, vykonávacieho predpisu k nemu alebo devízového povolenia na platenie devízovému cudzozemcovi alebo do zahraničia.

Právo uvedené v odseku 1 má aj devízový cudzozemec, ak je na základe tohto zákona, vykonávacieho predpisu k nemu alebo devízového povolenia oprávnený previesť do zahraničia devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov v československej mene.

Predaj devízových prostriedkov podľa odsekov 1 a 2 sa uskutočňuje podľa príslušného kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre predaj valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď mu bola doručená požiadavka týkajúca sa tohto predaja.

Devízový peňažný ústav je povinný predať za československú menu devízovému tuzemcovi - fyzickej osobe devízové prostriedky za účelom platenia výdavkov spojených so zahraničnou cestou v rozsahu, v akom Štátna banka československá určila devízovému peňažnému ústavu uskutočňovať tieto predaje.

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa príslušného kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre predaj valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď devízový tuzemec zloží protihodnotu kupovaných devízových prostriedkov v československej mene v devízovom peňažnom ústave.

Devízový peňažný ústav, ktorý predal devízové prostriedky pri plnení svojej povinnosti podľa § 17 až 19, má právo na kúpu týchto devízových prostriedkov za československú menu od Štátnej banky československej.

S devízovými hodnotami obchoduje a platobný styk so zahraničím vykonáva Štátna banka československá¹¹) a na základe a v rozsahu jej povolenia udeleného podľa osobitného predpisu¹²) devízové peňažné ústavy a iné právnické osoby.

Povolenie podľa odseku 1 netreba na poskytovanie peňažných služieb pošty v medzinárodnom styku.¹³)

Devízoví tuzemci môžu navzájom kupovať, predávať a zamieňať bez devízového povolenia devízové hodnoty len za účasti devízového peňažného ústavu. Štátna banka československá upraví vo vykonávacom predpise postup devízových peňažných ústavov pri uskutočňovaní týchto obchodov a môže určiť za akých podmienok môžu devízoví tuzemci uskutočňovať tieto obchody za účasti devízových cudzozemcov.

Bez účasti devízového peňažného ústavu môžu bez devízového povolenia

Devízový tuzemec, ktorý nie je devízovým peňažným ústavom, môže kúpiť, predať alebo zameniť devízové hodnoty v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2 iba na základe devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa toto povolenie nevyžaduje.

Devízový tuzemec sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom

Devízový tuzemec, ktorý má na základe zmluvy doviezť tovar alebo poskytnúť služby zo zahraničia pre iného devízového tuzemca alebo ich obstarať, sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi zodpovedajúce tejto zmluve, ak devízový tuzemec, ktorému sa má dovezený tovar dodať alebo služby poskytnúť alebo obstarať sa v zmluve zaviaže, že tento svoj záväzok uhradí v devízových prostriedkoch. Pri prevzatí tohto záväzku platí pre iného devízového tuzemca úprava podľa odseku 1.

Devízový tuzemec sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak na splnenie tohto záväzku možno použiť československú menu v súlade s medzinárodnou zmluvou o vzájomnom zúčtovaní v národných menách, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

Devízový tuzemec - fyzická osoba zdržiavajúca sa so súhlasom československých úradov v zahraničí, ako aj jej rodinní príslušníci sa môžu počas tohto pobytu bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môžu splniť tento záväzok z prostriedkov, ktoré získala ona alebo jej rodinní príslušníci pri výkone pracovnej činnosti alebo povolania počas tohto zahraničného pobytu.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 4, sa môže devízový tuzemec zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, na ktoré sa toto povolenie nevyžaduje.

Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia platiť devízovému cudzozemcovi alebo komukoľvek v jeho prospech alebo platiť do zahraničia pri plnení záväzku:

Devízový tuzemec môže ďalej bez devízového povolenia

Povinnosť podľa odseku 2 písm. b) možno plniť do zahraničia v rozsahu určenom rozhodnutím súdu, súdnym zmierom alebo dohodou strán. Výšku vyživovacej povinnosti, do ktorej možno plniť do zahraničia na základe dohody strán a spôsob tohto plnenia ustanoví vykonávací predpis. Devízový tuzemec musí preukázať, že zákonná vyživovacia povinnosť trvá.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, môže devízový tuzemec platiť devízovému cudzozemcovi alebo platiť komukoľvek v jeho prospech alebo platiť do zahraničia len po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa toto povolenie nevyžaduje.

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky československej nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízového peňažného ústavu.

Devízový tuzemec môže len s devízovým povolením

Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie nevyžaduje.

Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu devízového orgánu uvedeného v § 7 ods. 2 urobiť právne úkony potrebné na predaj svojich zahraničných cenných papierov a na prevod peňažných prostriedkov získaných pri tomto predaji do tuzemska.

Devízový cudzozemec môže previesť do zahraničia devízové prostriedky, ktoré zdedil, alebo devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov v československej mene, ktoré zdedil alebo nadobudol predajom zdedených nehnuteľností alebo hnuteľností do skončenia dedičského konania, ak

Pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 si devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia takisto

Na prevod alebo vývoz zdedených peňažných prostriedkov a peňažných prostriedkov získaných predajom zdedených hnuteľných a nehnuteľných vecí devízovým cudzozemcom do zahraničia a na vývoz zlatých mincí, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, a na vývoz zahraničných cenných papierov sa vyžaduje devízové povolenie vydané ministerstvom financií, cien a miezd republiky, na ktorej území sa konalo dedičské konanie. Ak štátne notárstvo nie je v tuzemsku príslušné na prejednanie dedičstva, vyžaduje sa devízové povolenie ministerstva financií, cien a miezd republiky, na ktorého území sa nachádzajú zdedené peňažné prostriedky alebo peňažné prostriedky získané predajom zdedených vecí v tuzemsku.

Vývoz zdedeného zlata s výnimkou zdedených zlatých mincí upravuje § 32.

Na dovoz devízových hodnôt do tuzemska nie je potrebné devízové povolenie.

Devízový cudzozemec môže vyvážať alebo prevádzať do zahraničia bez devízového povolenia devízové prostriedky, zahraničné platobné dokumenty a vkladné knižky znejúce na cudziu menu s výnimkou prípadu, keď ich získal v tuzemsku v rozpore s týmto zákonom.

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyviezť zlato [§ 3 ods. 1 písm. b)], ktoré do tuzemska doviezol a nechal si jeho dovoz potvrdiť orgánmi colnej správy, a zlaté mince takisto v prípade, že preukáže, že ich v tuzemsku nadobudol nákupom od právnickej osoby, ktorá je oprávnená na ich predaj. Vývoz zdedených zlatých mincí upravuje § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 3.

Cenné papiere môže devízový tuzemec vyviezť do zahraničia v cestovnom styku len s povolením Štátnej banky československej.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia pri svojej ceste do zahraničia vyviezť valuty a zahraničné platobné dokumenty uvedené v potvrdení devízového peňažného ústavu o tom, že mu ich predal, vydal alebo odmietol kúpiť, a ďalej valuty neprevyšujúce protihodnotu 2 000 Kčs podľa kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre nákup valút devízovým peňažným ústavom v deň, keď sa tieto valuty vyvážajú.

Devízový tuzemec - fyzická osoba zdržiavajúca sa so súhlasom československých úradov v zahraničí za účelom pracovnej činnosti alebo výkonu svojho povolania, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu po dobu tohto pobytu bez devízového povolenia vyvážať valuty, zahraničné platobné dokumenty a zahraničné cenné papiere, ktoré do tuzemska doviezli počas tohto pobytu. Tieto hodnoty sú povinní si nechať potvrdiť pri dovoze orgánmi colnej správy.

Na vývoz devízových hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 30 alebo § 31, sa vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky československej.

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie podľa odseku 1 nevyžaduje.

Vývoz a dovoz platných československých bankoviek a mincí, ich prevod do zahraničia a zo zahraničia, ako aj vývoz a dovoz vkladných knižiek znejúcich na československú menu je dovolený len s devízovým povolením Štátnej banky československej.

Bez devízového povolenia možno doviezť hodnoty uvedené v odseku 1, ktoré boli v súlade s týmto zákonom z tuzemska vyvezené.

Na vývoz a dovoz vkladných knižiek na meno znejúcich na československú menu sa devízové povolenie nevyžaduje.

Bez devízového povolenia môže devízový tuzemec - fyzická osoba a devízový cudzozemec - fyzická osoba vyviezť v cestovnom styku do zahraničia peňažné prostriedky v československej mene v sumách určených vo vykonávacom predpise a za podmienky, že ich dovezie späť do tuzemska.

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa na vývoz a dovoz hodnôt uvedených v predchádzajúcich odsekoch nevyžaduje devízové povolenie.

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať na podnikaní v zahraničí alebo prevádzať svoj majetkový podiel na zahraničnej právnickej osobe s podnikateľskou činnosťou na devízových cudzozemcov len s devízovým povolením Štátnej banky československej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

Majetkovou účasťou na podnikaní v zahraničí sa rozumie na účel tohto zákona majetkový podiel devízového tuzemca na právnickej osobe s podnikateľskou činnosťou, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa na strate vyplývajúcej z tohto podnikania.

Vykonávací predpis, ktorý vydá Federálne ministerstvo financií, Štátna banka československá a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu, môže ustanoviť, kedy sa povolenie podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a určiť náležitosti žiadosti o povolenie podľa odseku 1.

Devízový dohľad vykonáva Federálne ministerstvo financií. Pritom dohliada, či devízové orgány vykonávajú pôsobnosť zverenú im týmto zákonom v súlade s určenými zásadami devízovej politiky.

Devízové orgány sú povinné poskytnúť Federálnemu ministerstvu financií pri vykonávaní devízového dohľadu na to potrebnú súčinnosť.

Na závažné nedostatky zistené pri výkone devízového dohľadu upozorní Federálne ministerstvo financií devízový orgán, v ktorom k týmto nedostatkom došlo. Tento orgán je povinný zistené nedostatky odstrániť a podať o tom Federálnemu ministerstvu financií správu.

Ak devízový orgán nezaistí dostatočnú nápravu podľa odseku 3, navrhne Federálne ministerstvo financií príslušnej vláde opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.

Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti Štátna banka československá a ostatné devízové orgány.

Devízové orgány sledujú pri vykonávaní devízovej kontroly, či a ako sú plnené povinnosti ustanovené týmto zákonom, predpismi ho vykonávajúcimi a záväznými výstupmi plánu.

Osoby, ktoré majú povinnosti podľa tohto zákona, sú povinné poskytnúť devízovému orgánu v súvislosti s devízovou kontrolou potrebnú súčinnosť, najmä mu podávať na výzvu hlásenia, správy a vysvetlenia k okolnostiam, ktoré majú priamy alebo nepriamy význam pre posúdenie prípadu s možnými devízovými dôsledkami, a predložiť na to potrebné doklady, ako aj umožniť orgánom vykonávajúcim devízovú kontrolu za tým účelom nahliadať do účtovných, evidenčných a iných dokladov. Zákonné ustanovenia o ochrane bankového tajomstva tým nie sú dotknuté.¹⁸)

Orgány vykonávajúce devízovú kontrolu môžu za porušenie ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu uložiť, aby zistené nedostatky boli v určenej lehote odstránené.

Ak takým porušením, ktorého sa dopustil devízový tuzemec - právnická osoba, bola spôsobená vážna ujma devízovému hospodárstvu, podá devízový orgán, ktorý vykonával devízovú kontrolu, návrh hospodárskej arbitráži na uloženie hospodárskej pokuty.¹⁹)

Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu o dovoze a vývoze devízových hodnôt (§ 2 a 3), československej meny a vkladných knižiek znejúcich na československú menu vykonávajú orgány colnej správy. Túto kontrolu uskutočňujú v súlade s predpismi o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.

Orgány colnej správy sú oprávnené požadovať prihlásenie a predloženie dovážaných a vyvážaných hodnôt podľa tohto zákona a listových a iných zásielok, vykonávať vonkajšie a vnútorné prehliadky týchto zásielok, batožín, dopravných prostriedkov iba v prítomnosti majiteľa, odosielateľa alebo adresáta, ako aj osobné prehliadky. Zároveň môžu od osôb, ktoré dovážajú alebo vyvážajú také hodnoty, požadovať vysvetlenie a predloženie potrebných dokladov.

Ak je dovoz alebo vývoz devízových hodnôt a československej meny viazaný na povolenie alebo podmienený potvrdením alebo iným dokladom, je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba povinná tieto doklady pri dovoze alebo vývoze predložiť orgánom colnej správy.

Listové zásielky odosielané do zahraničia, ktoré obsahujú devízové hodnoty, na ktorých vývoz treba devízové povolenie, peňažné prostriedky v československej mene a vkladné knižky znejúce na československú menu, je odosielateľ povinný pred podaním na poštovú prepravu predložiť príslušnému orgánu colnej správy na kontrolu podľa tohto zákona. Po vykonaní kontroly orgán colnej správy opatrí zásielku colnou uzáverou.

Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy hodnoty, na ktorých vývoz sa vyžaduje povolenie (§ 32 a 33), ak osoba cestujúca do zahraničia toto povolenie nemá a s prihliadnutím na miesto alebo dobu prechodu hraníc nemôže tieto hodnoty vrátiť do tuzemska alebo odovzdať do úschovy peňažnému ústavu. Orgány colnej správy môžu prevziať do úschovy uvedené hodnoty aj bez splnenia týchto podmienok.

Úschova podľa odseku 1 sa spravuje Občianskym zákonníkom. Právo na vydanie predmetu úschovy však zaniká a tento predmet pripadne štátu, ak uschovateľ nepožiada o jeho vrátenie do jedného roka odo dňa, keď orgán colnej správy prevzal predmet do úschovy.

V prípadoch, keď podľa osobitných predpisov²⁰) platí oslobodenie od colnej prehliadky, nevykonáva sa ani kontrola podľa tohto zákona.

Orgány colnej správy sú povinné na požiadanie písomne potvrdiť dovoz devízových hodnôt, ktorých vývoz bez devízového povolenia je podmienený podľa § 30 ods. 2 a § 31 ich predchádzajúcim dovozom.

Devízové priestupky prejednávajú národné výbory, a ak ide o devízové priestupky podľa § 48 písm. k), l), m), orgány colnej správy. Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitných predpisov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Orgány uvedené v § 49 môžu s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť uložiť:

Trest prepadnutia veci možno za devízový priestupok uložiť samostatne alebo s iným trestom. Tento trest môže byť uložený len vtedy, ak vec, ktorá bola použitá na spáchanie priestupku alebo ktorá sa priestupkom získala, patrí tomu, kto sa priestupku dopustil.

Trest prepadnutia veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci neúmerná závažnosti priestupku.

Vec, ktorá bola použitá na spáchanie devízového priestupku alebo ktorá sa devízovým priestupkom získala, môže byť zhabaná, ak nepatrí osobe, ktorá sa priestupku dopustila, alebo ak nemožno túto osobu volať na zodpovednosť alebo ak je táto osoba neznáma.

Zhabať nemožno vec, ktorej hodnota je neúmerná závažnosti priestupku.

Menej závažný devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí napomenutie osobe, ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v § 49 so súhlasom tejto osoby prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do výšky 1000 Kčs.

Pri blokovom konaní možno uložiť okrem pokuty aj prepadnutie veci, ktorá bola na spáchanie devízového priestupku použitá alebo sa devízovým priestupkom získala.

Ak osoba, ktorá sa priestupku dopustila, nesúhlasí s prejednaním priestupku v blokovom konaní alebo ak odoprie zaplatiť pokutu alebo podrobiť sa vysloveniu prepadnutia veci, prejednajú orgány devízový priestupok podľa ustanovení § 49 až 51.

Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.