157/1989 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 23.04.1990 do 07.05.1990
157
ZÁKON
z 13. decembra 1989
o dôchodkovej dani a o zmenách zákona č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani a zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike (zákon o dôchodkovej dani)
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§1 Úvodné ustanovenie
Tento zákon upravuje:
a)
dôchodkovú daň,
b)
daň z objemu miezd.
PRVÁ ČASŤ | DÔCHODKOVÁ DAŇ
§2 Daňovníci dane
(1)
Dôchodkovej dani podliehajú:
a)
štátne podniky, ktorých zakladateľom sú národné výbory;
b)
bytové, spotrebné a výrobné družstvá a iné družstvá, ich zväzy, Ústredná rada družstiev a družstevné podniky;1)
c)
spoločenské organizácie, ich podniky a hospodárske zariadenia;
d)
Ústredie českej advokácie a Ústredie slovenskej advokácie aj za krajské (mestské) združenia advokátov;
e)
podniky so zahraničnou majetkovou účasťou;2)
f)
združenia s právnou subjektivitou, ak aspoň polovica ich členov je daňovníkom dôchodkovej dane;
g)
ostatné organizácie, ktorých vzťah ku štátnemu rozpočtu neupravujú iné všeobecne záväzné právne predpisy, a fyzické osoby prevádzkujúce súkromné podnikanie zapísané do podnikového registra;3a)
h)
organizácie s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike;3)
i)
subjekty so sídlom v cudzine a fyzické osoby prevádzkujúce súkromné podnikanie zapísané do podnikového registra,3a) ktoré majú bydlisko v cudzine.
(ďalej len “daňovníci“).
Podrobnejšie vymedzenie daňovníkov uvedených v písmenách c) a i) ustanoví vykonávací predpis.
(2)
Od dôchodkovej dane sú oslobodené:
a)
ústredné, krajské a okresné orgány a im na roveň postavené orgány spoločenských organizácií s výnimkou politických strán a politických hnutí, podniky a hospodárske zariadenia priamo napojené na rozpočty ústredných orgánov týchto organizácií;
b)
zariadenia zväzov družstiev zabezpečujúce výberovú rekreáciu vlastných členov;
c)
umelecké zväzy, kultúrne fondy a organizácie zastupujúce autorov alebo výkonných umelcov, podniky a zariadenia prevádzkované týmito zväzmi, fondami a organizáciami.
(3)
Dôchodkovej dani nepodliehajú:
a)
štátne podniky, ktorých zakladateľom sú národné výbory a ktoré vykonávajú odvod zo zisku formou odvodu určeného na základe finančného plánu, alebo ktoré podliehajú dani zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani;4)
b)
rozpočtové a príspevkové organizácie.
§3 Predmet dôchodkovej dane
(1)
Predmetom dôchodkovej dane je všetka činnosť a príjmy z nej plynúce s výnimkami uvedenými v odsekoch 2, 4 až 6.
(2)
V bytových družstvách a ich zväzoch s výnimkou uvedenou v odseku 4, v spoločenských organizáciách a v organizáciách s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike sú predmetom dôchodkovej dane príjmy plynúce z trvalej hospodárskej činnosti.
(3)
Trvalou hospodárskou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumejú všetky činnosti smerujúce k dosahovaniu zisku, pokiaľ z nich plynúce hrubé príjmy a výnosy prevyšujú v zdaňovacom období v úhrne sumu 250 000 Kčs. Za činnosti smerujúce k dosahovaniu zisku sa nepovažujú činosti, ktoré sa obmedzujú na plnenie základného poslania organizácie a doplnkové činnosti uvedené vo vykonávacom predpise.
(4)
V bytových družstvách, ktoré sa zaoberajú prevažne činnosťami pre iných odberateľov než pre bytové družstvá, ktoré sú vlastníkmi družstevného bytového fondu, je predmetom dôchodkovej dane všetka činnosť a príjmy z nej plynúce, okrem príjmov z úhrad za užívanie družstevných bytov, ktoré sú v správe týchto družstiev.
(5)
V cirkvách a ich organizáciách nie sú predmetom dôchodkovej dane príspevky členov cirkví, dary, výnosy kostolných zbierok a odplaty za cirkevné úkony.
(6)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) sú predmetom dôchodkovej dane príjmy plynúce z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni na území Československej socialistickej republiky a ďalej všetky ostatné príjmy, ktorých zdroj je na území Československej socialistickej republiky, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná, neustanovuje inak.
(7)
Za stálu prevádzkáreň sa považuje zariadenie na výkon činností na území Československej socialistickej republiky. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) 6 mesiacov.
(8)
Podrobnosti k odsekom 6 a 7 ustanoví vykonávací predpis.
§4 Základ dôchodkovej dane
(1)
Základom dôchodkovej dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až h) je zisk z činností tvoriacich predmet dane, zistený v účtovníctve a zvýšený o:
a)
sumy, o ktoré boli zvýšené náklady alebo znížené výnosy v rozpore s právnymi predpismi;
b)
rozdiel, o ktorý platené penále a pokuty prevyšujú prijaté penále, pokuty a náhrady škody za zaplatené penále a pokuty;
c)
poplatky za znečisťovanie ovzdušia včítane prirážky;5)
d)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd.6)
Podrobnosti na vymedzenie základu dôchodkovej dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), b) a g), ako aj k písmenu a) ustanoví vykonávací predpis. O sumy uvedené pod písmenami c) a d) sa základ dôchodkovej dane zvýši, len ak boli zahrnuté do nákladov.
(2)
Základ dôchodkovej dane podľa odseku 1 sa znižuje o:
a)
rozdiel, o ktorý platené úroky prevyšujú prijaté úroky, ak nie sú účtované v nákladoch;
b)
sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka podrobné dôchodkovej dani, ak sú súčasťou zisku.
(3)
Výdavky, ktorých rozsah alebo výška je upravená pre štátne podniky všeobecne záväznými právnymi predpismi s výnimkou mzdových a ostatných osobných nákladov, zahrnú sa pre výpočet základu dôchodkovej dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) až h) do nákladov maximálne v tom rozsahu a do tej výšky, ktorú určia tieto predpisy.7) Toto ustanovenie sa nepoužije u daňovníkov, pre ktorých rozsah alebo výšku výdavkov upravili zväzy družstiev alebo ústredné orgány spoločenských organizácií po dohode s Federálnym ministerstvom financií alebo ministerstvami financií, cien a miezd republík.
(4)
U daňovníkov, u ktorých predmetom dane sú príjmy plynúce z trvalej hospodárskej činnosti (§ 3 ods. 2), sa uznávajú ako náklady iba výdavky nevyhnutne vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov, ktoré sú predmetom dane. Spôsob uznávania nákladov v prípade, že nie sú samostatne sledované podľa jednotlivých činností, ustanoví vykonávací predpis.
(5)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až h), ktorí nevykážu zisk alebo vykážu stratu, je základom dôchodkovej dane úhrn súm uvedených v odseku 1 prevyšujúci súčet vykázanej straty a súm uvedených v odseku 2.
(6)
U daňovníkov v likvidácii a u daňovníkov, ktorí zanikli bez vykonania likvidácie, pokiaľ nemožno základ dôchodkovej dane určiť podľa predchádzajúcich odsekov, je základom dôchodkovej dane likvidačný zvyšok.
(7)
Základom dôchodkovej dane u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) sú:
a)
príjmy z licenčných a im podobných poplatkov a príjmy za technickú pomoc a služby;
b)
príjmy z autorských a prevádzkových práv;
c)
príjmy z úrokov, nájomného a podielov na zisku (dividend);
d)
všetky ostatné príjmy, ktoré sú predmetom dôchodkovej dane po odpočítaní nákladov nevyhnutne vynaložených na ich dosiahnutie a zabezpečenie. Základ dôchodkovej dane nemôže byť nižší, než aký by dosiahla pri rovnakom alebo podobnom rozsahu činnosti organizácia so sídlom na území Československej federatívnej republiky.
Podrobnosti k ustanoveniam písmen a), b) a d) ustanoví vykonávací predpis.
§5 Sadzba dôchodkovej dane
(1)
Sadzba dôchodkovej dane je zo základu dôchodkovej dane:
a)
b)
65 % v družstevných podnikoch pre zahraničný obchod;
c)
nepresahujúceho 200 000 Kčs 20 % a zo sumy presahujúcej túto sumu 55 % u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až d), f) a g). Výnimku tvoria daňovníci, pre ktorých platí sadzba dôchodkovej dane uvedená pod písmenom h);
d)
nepresahujúceho 200 000 Kčs 20 % a zo sumy presahujúcej túto sumu 40 % u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. e) a h);
e)
40 % u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zo základu dôchodkovej dane podľa § 4 ods. 7 písm. d);
f)
30 % u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zo základu dôchodkovej dane podľa § 4 ods. 7 písm. a);
g)
25 % u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zo základu dôchodkovej dane podľa § 4 ods. 7 písm. b) a c);
h)
v spotrebných družstvách včítane družstevných podnikov zväzov spotrebných družstiev s prevažne obchodnou činnosťou a u daňovníkov s obchodnou činnosťou poskytujúcich prevažne služby verejného stravovania a verejného ubytovania, ktorých podrobnejšie vymedzenie ustanoví vykonávací predpis,
| pri rentabilite | zo základu dôchodkovej dane |
| do 8 % | 10,- % |
| nad 8 % do 12 % | 10,- % + 4,- % á |
| nad 12 % do 15 % | 26,- % + 3,- % á |
| nad 15 % do 20 % | 35,- % + 2,- % á |
| nad 20 % do 30 % | 45,- % + 1,- % á |
| nad 30 % | 55,- % |
Rentabilita sa vypočítava ako pomer základu dôchodkovej dane k nákladom spolu s presnoťou na desatiny (bez zaokrúhlenia). Činiteľ „á“ sa rovná percentu rentability (vypočítanej s presnosťou na desatiny) presahujúcemu spodnú hranicu príslušného daňového pásma.
(2)
Sadzba dôchodkovej dane z likvidačného zvyšku je 55 %.
§6 Zľavy na dôchodkovej dani
(1)
Štátnym podnikom, ktorých zakladateľom sú národné výbory, s výnimkou daňovníkov uvedených v § 5 ods. 1 písm. h), výrobným družstvám a bytovým družstvám uvedeným v § 3 ods. 4, iným družstvám, fyzickým osobám prevádzkujúcim súkromné podnikanie uvedeným v § 2 ods. 1 písm. g), s výnimkou tých, pre ktoré je ustanovená sadzba dôchodkovej dane v § 5 ods. 1 písm. h), družstevným podnikom založeným výrobnými družstvami, bytovými družstvami a zväzmi výrobných a bytových družstiev sa sadzba dôchodkovej dane určená zo základu presahujúceho 200 000 Kčs znižuje za každé percento podielu redukovaných výkonov služieb vymedzených vo vykonávacom predpise na celkových redukovaných výkonoch o 0,3 bodu a daňovníkom, u ktorých celková rentabilita vypočítaná ako pomer zisku k celkovým nákladom presahuje 12 %, o 0,2 bodu.
(2)
Percento podielu redukovaných výkonov služieb obyvateľstvu na celkových redukovaných výkonoch podľa odseku 1 sa vypočíta s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia).
(3)
Výrobným družstvám invalidov sa dôchodková daň ďalej znižuje o sumu 4000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou a o sumu 8000 Kčs za každého pracovníka so zmenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdrvotný postihnutím. Pre výpočet celkovej výšky zľavy je rozhodný priemerný prepočítaný počet týchto pracovníkov v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla hore). Podrobnejšie vymedzenie tejto skupiny daňovníkov a spôsob výpočtu priemerného prepočítaného počtu pracovníkov ustanoví vykonávací predpis.
(4)
Ústrediu českej advokácie a Ústrediu slovenskej advokácie sa sadzba dôchodkovej dane určená zo základu presahujúceho 200 000 Kčs znižuje za každé percento podielu výkonov služieb verejnosti vymedzených vo vykonávacom predpise na celkových výkonoch o 0,3 bodu. Percento týchto služieb sa vypočíta s presnosťou na desatiny (bez zaokrúhlenia).
DRUHÁ ČASŤ | DAŇ Z OBJEMU MIEZD
§7 Daňovníci dane
(1)
Dani z objemu miezd podliehajú daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. a), b), d) až g) a podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií s výnimkou daňovníkov uvedených v odseku 2.
(2)
Daňovníkmi dane z objemu miezd podľa odseku 1 nie sú bytové družstvá a ich zväzy s výnimkou bytových družstiev uvedených v § 3 ods. 4, cirkvi, cirkevné organizácie, náboženské spoločnosti, nadácie, daňovníci uvedení v § 2 ods. 2 písm. b), umelecké zväzy, kultúrne fondy a organizácie zastupujúce autorov alebo výkonných umelcov, podniky a hospodárske zariadenia ústredných odborových orgánov a ďalšie podniky a hospodárske zariadenia ústredných orgánov spoločenských organizácií s nakladateľskou a vydavateľskou činnosťou, ktoré sú oslobodené od dôchodkovej dane podľa § 2 ods. 2 písm. a), a podnik Sazka.
§8 Základ dane
(1)
Základom dane z objemu miezd je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných na výplatu v bežnom roku, znížený o odmeny poskytnuté podľa predpisov autorského práva a priemyselného práva8) zúčtované na výplatu v bežnom roku.
(2)
Daň z objemu miezd zahŕňa aj poistné nemocenského poistenia.9) Daň z objemu miezd je súčasťou nákladov daňovníka.
§9 Sadzba dane
(1)
Sadzba dane z objemu miezd je 50 % zo základu dane z objemu miezd s týmito odchýlkami:
a)
20 % v štátnych podnikoch Československej automobilovej dopravy v ústavoch lekárskej kozmetiky, v Československej obchodnej a priemyselnej komore, v Ústrednej rade družstiev, vo zväzoch výrobných a spotrebných družstiev, v organizáciách cestovného ruchu, v Ústredí českej advokácie a Ústredí slovenskej advokácie, v podnikoch a hospodárskych zariadeniach ústredných orgánov spoločenských organizácií s nakladateľskou a vydavateľskou činnosťou, v podnikoch a hospodárskych zariadeniach ústredných orgánov spoločenských organizácií v ekonomickej pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Českej republiky a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky a v podnikoch a zariadeniach prevádzkovaných umeleckými zväzmi, kultúrnymi fondami a organizáciami zastupujúcimi autorov alebo výkonných umelcov;
b)
20 % u daňovníkov poskytujúcich služby, a to z časti základu dane z objemu miezd podľa § 8, ktorý pripadá na druhy služieb vymedzené vo vykonávacom predpise, v ktorom sa tiež ustanoví spôsob výpočtu tejto časti základu dane z objemu miezd;
c)
10 % vo výrobných družstvách invalidov a v podnikoch a hospodárskych zariadeniach zväzov invalidov, ako aj u fyzických osôb, prevádzkujúcich súkromné podnikanie, ktoré zamestnávajú prevažne občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(2)
Sadzbu dane z objemu miezd uvedenú v odseku 1 písm. b) nie je daňovník povinný uplatňovať.
§10 Zľavy na dani z objemu miezd
(1)
Daňovníkom podliehajúcim dani z objemu miezd (§ 7 ods. 1) s výnimkou výrobných družstiev invalidov a podnikov a hospodárskych zariadení zväzov invalidov ako aj fyzických osôb prevádzkujúcich súkromné podnikanie, ktoré zamestnávajú prevažne občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, sa daň z objemu miezd znižuje o:
a)
sumu 12 000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím;
b)
sumu 3000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, a to do triapolpercentného podielu pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou z celkového prepočítaného počtu pracovníkov, a o sumu 8000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou nad triapolpercentný podiel.
(2)
Pre výpočet zľavy podľa odseku 1 je rozhodný priemerný prepočítaný počet pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla hore). Spôsob výpočtu priemerného prepočítaného počtu pracovníkov ustanoví vykonávací predpis.
(3)
Daň z objemu miezd po odpočítaní zliav podľa odseku 1 nemôže byť menej ako 10 % základu dane z objemu miezd (§ 8 ods. 1).
TRETIA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Daňová registrácia a oznamovacia povinnosť
§11
(1)
Daňovníci, u ktorých predmetom dôchodkovej dane sú príjmy zo všetkej činnosti, sú povinní prihlásiť sa na orgáne vykonávajúcom správu dôchodkovej dane a dane z objemu miezd (ďalej len „orgán vykonávajúci správu dane“) na daňovú registráciu do 15 dní od svojho vzniku alebo od svojho zápisu do podnikového registra.3a)
(2)
Zánik daňovníka uvedeného v odseku 1 je povinný oznámiť do 15 dní odo dňa, keď nastal, orgánu vykonávajúcemu správu dane jeho právny nástupca alebo likvidátor, a ak ich niet, potom orgán, ktorý o zrušení rozhodol.
(3)
Daňovníci, u ktorých sú predmetom dane príjmy z trvalej hospodárskej činnosti, sú povinní prihlásiť sa na orgáne vykonávajúcom správu dane na daňovú registráciu do 15 dní odo dňa, keď nadobudlo účinnosť povolenie na vykonávanie hospodárskej činnosti, a ak je na jej vykonávanie potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy, do 15 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Ak povolenie nie je udeľované, urobia tak do 15 dní odo dňa, keď sa začala činnosť smerujúca k dosahovaniu zisku. Ukončenie trvalej hospodárskej činnosti alebo odňatie povolenia sú daňovníci povinní oznámiť do 15 dní odo dňa, keď sa táto činnosť skončila alebo keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odňatí povolenia.
(4)
Daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. i) sú povinní prihlásiť sa na daňovú registráciu na orgáne vykonávajúcom správu dane do 15 dní odo dňa zriadenia stálej prevádzkárne na území Československej socialistickej republiky a v prihláške uviesť údaje ustanovené vykonávacím predpisom. Zrušenie stálej prevádzkárne sú povinní oznámiť najmenej 30 dní vopred. V oznámení sú povinní uviesť predpokladanú výšku dane.
(5)
Daňovníci uvedení v odsekoch 1 a 3 sú povinní oznámiť orgánom vykonávajúcim správu dane zmenu svojho sídla, a to do 15 dní odo dňa, keď nastala.
§12 Pokuta
(1)
Orgán vykonávajúci správu dane môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 Kčs daňovníkom, ktorí nesplnili povinnosti ustanovené v § 11. Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania.
(2)
V konaní o uložení pokuty sa postupuje podľa správneho poriadku.10)
(3)
Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán vykonávajúci správu dane dozvedel o nesplnení povinnosti podľa § 11, najdlhšie však do troch rokov odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali.
(4)
Výnos z pokút plynie do toho rozpočtu, do ktorého plynie dôchodková daň a daň z objemu miezd.
§13 Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
§14 Daňové priznanie
(1)
Daňovník je povinný podať priznanie k dôchodkovej dani a dani z objemu miezd (ďalej len „priznanie“) tomu orgánu vykonávajúcemu správu dane, v ktorého obvode mal sídlo 31. decembra zdaňovacieho obdobia, a to do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a pripojiť k nemu účtovnú závierku a ďalšie potrebné podklady. Daňovníci uvedení v § 3 ods. 2, u ktorých je predmetom dôchodkovej dane trvalá hospodárska činnosť (§ 3 ods. 3), podávajú priznanie len v prípade, že im vznikne daňová povinnosť. Orgán vykonávajúci správu dane môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť lehotu na podanie priznania, a to najdlhšie do konca februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(2)
Daňovník je povinný v priznaní si sám dôchodkovú daň a daň z objemu miezd vypočítať a uviesť aj prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich výšku.
(3)
Daňovníci so sídlom na území Československej socialistickej republiky si môžu od dôchodkovej dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dôchodkovej dane pripadajúcej podľa tohto zákona na príjmy plynúce z cudziny.
(4)
Pokiaľ príjmy plynú zo štátu, s ktorým Československá socialistická republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Dôchodková daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta najviac sumou, ktorá sa v druhom zmluvnom štáte môže vybrať v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.
(5)
Ak daňovník zanikne bez vykonania likvidácie, je jeho právny nástupca alebo orgán, ktorý o zrušení rozhodol, povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca od jeho zániku priznanie za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia.
(6)
V prípade likvidácie trvá daňová povinnosť i povinnosť podávať každoročne priznanie až do skončenia likvidácie. Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia a v priznaní uviesť aj likvidačný zvyšok. Priznanie je povinný doložiť začiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a údajmi o použití likvidačného zvyšku.
(7)
Pri zrušení stálej prevádzkárne na území Československej socialistickej republiky sú daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. i) povinní podať priznanie najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca za uplynulú časť roka.
(8)
Ak daňovník zistí do uplynutia troch rokov od lehoty ustanovenej v odseku 1, že predložené priznanie je neúplné alebo nesprávne, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie. Rovnakú povinnosť má daňovník aj vtedy, ak zistí, že dôchodková daň alebo daň z objemu miezd majú byť vyššie, než boli vyrubené. Dodatočné priznanie sa nepodáva v prípadoch, keď neúplnosť alebo nesprávnosť zistia finančné orgány republík alebo Federálne ministerstvo financií.
(9)
Ak priznanie alebo dodatočné priznanie nebolo podané včas, môže orgán vykonávajúci správu dane zvýšiť dôchodkovú daň a daň z objemu miezd až o 10 %. Pri dodatočnom priznaní je základom tohto zvýšenia dôchodkovej dane a dane z objemu miezd výška rozdielu medzi v ňom uvedenou výškou dane a tou jej časťou, ktorá bola uvedená v už skôr predloženom priznaní alebo bola už vyrubená.
§15 Vyrubenie dane
(1)
Dôchodkovú daň a daň z objemu miezd vyrubí orgán vykonávajúci správu dane po uplynutí zdaňovacieho obdobia; v prípadoch uvedených v § 14 ods. 5 až 8 môže orgán vykonávajúci správu dane vyrubiť dôchodkovú daň a daň z objemu miezd aj pred uplynutím zdaňovacieho obdobia.
(2)
Skutočnosti rozhodné pre vyrubenie dôchodkovej dane a dane z objemu miezd sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.
(3)
O vyrubení dôchodkovej dane a dane z objemu miezd upovedomí orgán vykonávajúci správu dane daňovníka platobným výmerom.
(4)
Ak dôjde u daňovníka k zmene vo výške dôchodkovej dane alebo dane z objemu miezd, oznámi orgán vykonávajúci správu dane novoupravenú výšku dôchodkovej dane alebo dane z objemu miezd daňovníkovi dodatočným platobným výmerom.
Platenie dane
§16
(1)
Daňovníci, ktorí sú povinní predkladať výkaz o výsledku hospodárenia mesačne, platia mesačné preddavky na dôchodkovú daň najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 4 takto:
a)
v januári vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej daňovej povinnosti;
b)
vo februári vo výške dôchodkovej dane vypočítanej zo zisku uvedeného vo výkaze o výsledku hospodárenia na január;
c)
v nasledujúcich mesiacoch vo výške rozdielu medzi dôchodkovou daňou vypočítanou zo zisku uvedeného vo výkaze o výsledku hospodárenia od začiatku roka a splatnými preddavkami od začiatku roka s výnimkou preddavku splatného v januári.
(2)
Ostatní daňovníci platia mesačné preddavky na dôchodkovú daň najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca vo výške jednej dvanástiny plánovanej (predpokladanej) ročnej daňovej povinnosti. Po uplynutí každého štvrťroka, okrem IV. štvrťroka, vypočíta daňovník s výnimkou daňovníkov, ktorí nezostavujú výkazy o výsledku hospodárenia, koľko je dôchodková daň zo zisku uvedeného vo výkaze o výsledku hospodárenia od začiatku roka a rozdiel, o ktorý je daňová povinnosť vyššia alebo nižšia ako súčet splatných preddavkov na daň od začiatku roka, zúčtuje sa preddavkom splatným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka.
(3)
Daňovníci, u ktorých dôchodková daň za uplynulé zdaňovacie obdobie bola menej ako 400 000 Kčs, platia najneskôr tretí deň pred koncom prvého mesiaca po skončení I., II. a III. štvrťroka preddavky na dôchodkovú daň štvrťročne, a to vo výške dôchodkovej dane vypočítanej zo zisku vykázaného od začiatku roka po odpočítaní už prv splatných preddavkov. Pokiaľ títo daňovníci nezostavujú výkaz o výsledku hospodárenia, platia preddavky za I., II. a III. štvrťrok vo výške jednej štvrtiny daňovej povinnosti uplynulého zdaňovacieho obdobia. Novovzniknutí daňovníci, u ktorých plánovaná (predpokladaná) ročná daňová povinnosť je menej ako 400 000 Kčs, platia preddavky za I., II. a III. štvrťrok vo výške jednej štvrtiny plánovanej (predpokladanej) ročnej daňovej povinnosti.
(4)
Daňovníci, u ktorých dôchodková daň za uplynulé zdaňovacie obdobie bola menej ako 100 000 Kčs, a novovzniknutí daňovníci, u ktorých plánovaná (predpokladaná) ročná daňová povinnosť je menej ako 100 000 Kčs, neplatia preddavky a ročnú daňovú povinnosť uhradia v lehote pre podanie priznania.
(5)
Pri výpočte preddavkov na dôchodkovú daň včítane rentability rozhodnej pre výšku sadzby sa neprihliada na položky zvyšujúce a znižujúce zisk [§ 4 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2 písm. a) a b)] ani na výdavky uvedené v § 4 ods. 3. Zľava podľa § 6 ods. 1 sa pre preddavky na dôchodkovú daň vypočíta podľa plánovanej skladby činností.
(6)
Orgán vykonávajúci správu dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie dôchodkovej dane primeraný preddavok pri začatí činnosti v prípadoch, keď nie je zabezpečený zrážkou u dlžníka.
(7)
Ak daňovníkovi vznikne preplatok preddavkov na dôchodkovú daň, s výnimkou mesiaca decembra alebo IV. štvrťroka, zúčtuje sa s najbližším splatným preddavkom na dôchodkovú daň alebo na žiadosť daňovníka sa môže zúčtovať na preddavky na daň z objemu miezd, prípadne sa môže vrátiť.
§17
(1)
Daňovníci sú povinní platiť mesačné preddavky na daň z objemu miezd najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca takto:
a)
v januári vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej daňovej povinnosti;
b)
vo februári vo výške dane z objemu miezd vypočítanej zo základu dane z objemu miezd za január;
c)
v nasledujúcich mesiacoch vo výške rozdielu medzi daňou z objemu miezd vypočítanou zo základu dane z objemu miezd od začiatku roka a splatnými preddavkami od začiatku roka s výnimkou preddavku splatného v januári.
(2)
Preddavky na daň z objemu miezd vo februári a v nasledujúcich mesiacoch si môže daňovník znížiť o jednu dvanástinu plánovanej ročnej zľavy podľa § 10.
§18
(1)
Ak dôchodková daň a daň z objemu miezd vypočítané v priznaní sú vyššie ako zaplatené preddavky, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel v lehote určenej pre podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky vyššie ako dôchodková daň a daň z objemu miezd vypočítané v priznaní, zúčtuje sa preplatok za uplynulé zdaňovacie obdobie na preddavky dôchodkovej dane a dane z objemu miezd v bežnom roku alebo sa na žiadosť vráti daňovníkovi.
(2)
Rozdiel vyplývajúci z dodatočného priznania je daňovník povinný zaplatiť v lehote určenej pre predloženie dodatočného priznania (§ 14 ods. 8).
(3)
Ak dôchodková daň a daň z objemu miezd určené platobným výmerom sú vyššie ako vypočítané v priznaní, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(4)
V odôvodnených prípadoch môže orgán vykonávajúci správu dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak; daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. i) môže určiť povinnosť zložiť na zabezpečenie dôchodkovej dane preddavok už pri začatí činnosti. U fyzických osôb prevádzkujúcich súkromné podnikanie, ktoré sa stali daňovníkmi podľa § 2 ods. 1 písm. g) a i) v priebehu zdaňovacieho obdobia, určí platenie preddavkov orgán vykonávajúci správu dane.
§19 Dôchodková daň vyberaná zrážkou
(1)
Dôchodková daň, ktorej základom sú príjmy z licenčných a im podobných poplatkov, za technickú pomoc a služby, z autorských a prevádzkových práv, z úrokov, nájomného a podielov na zisku (dividend) uvedené v § 4 ods. 7 písm. a) až c), ktorú sú povinní platiť daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. i), sa vyberá zrážkou. Zrážku vo výške podľa § 5 písm. f) a g) je povinný vykonať dlžník, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Československej socialistickej republiky a vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady, ktoré sú základom dôchodkovej dane (ďalej len „dlžník“).
(2)
Dlžníkom môžu byť podniky zahraničného obchodu alebo účastinné spoločnosti, ktoré vystupujú ako zmluvná strana namiesto tuzemských odberateľov alebo popri nich v medzinárodnom obchodnom styku, ako aj ostatné subjekty oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť a na zahranično-hospodárske služby.
(3)
Dlžník je povinný zrazenú dôchodkovú daň odviesť príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane najneskôr do 15 dní odo dňa úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka (veriteľa). Tieto skutočnosti je povinný oznámiť orgánu vykonávajúcemu správu dane včítane oznámenia sumy, ktorú daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje v prospech, a právny dôvod svojho záväzku.
(4)
Ak dlžník nevykoná zrážku dôchodkovej dane alebo zrazenú dôchodkovú daň včas neodvedie, bude sa na ňom vymáhať ako jeho dlh. Ak sa dlžník zaviaže v odôvodnených prípadoch platiť dôchodkovú daň za daňovníka uvedeného v § 2 ods. 1 písm. i), zaplatí dôchodkovú daň zo základu podľa § 4 ods. 7 písm. a) vo výške 42,8 % a zo základu podľa § 4 ods. 7 písm. b) a c) vo výške 33,3 %.
(5)
Daňová povinnosť daňovníka, pokiaľ ide o príjmy uvedené v odseku 1, sa považuje za splnenú zaplatením dôchodkovej dane zrážkou.
(6)
Na zabezpečenie dôchodkovej dane z ostatných dôchodkovej dani podliehajúcich príjmov [§ 4 ods. 7 písm. d)] u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) sú dlžníci povinní zrážať preddavok vo výške 5 % za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 4.
(7)
Orgán vykonávajúci správu dane môže, ak to vyžaduje zabezpečenie dôchodkovej dane, zvýšiť preddavok podľa odseku 6 až na 10 %, prípadne môže rozhodnúť o tom, že preddavok bude nižší alebo sa nebude zrážať. Na zabezpečenie dôchodkovej dane z príjmov zo stavebných a montážnych prác môže povoliť dlžníkovi zabezpečiť dôchodkovú daň spôsobom dohodnutým v zmluve s daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. i). Proti rozhodnutiu o zmene výšky preddavku sa nemožno odvolať. Orgán vykonávajúci správu dane môže považovať dôchodkovú daň z ostatných príjmov podliehajúcich dôchodkovej dani za vyrovnanú zrazeným preddavkom.
§20 Penále
(1)
Ak dôchodková daň alebo daň z objemu miezd (včítane jej zvýšenia podľa § 14 ods. 9), prípadne preddavky na ne neboli včas a v plnej výške zaplatené, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z nedoplatkov dôchodkovej dane alebo dane z objemu miezd zistených ku dňom splatnosti. Penále v rovnakej výške je povinný platiť aj dlžník, ktorý včas a v plnej výške neodviedol dôchodkovú daň vyberanú zrážkou, prípadne preddavok na túto daň.
(2)
Ak daňovník v priznaní (dodatočnom priznaní) uvedie dôchodkovú daň alebo daň z objemu miezd nižšou sumou, než akú mal uviesť, predpíše orgán vykonávajúci správu dane penále vo výške 10 % tohto rozdielu. Z rozdielu medzi dodatočným priznaním podaným na základe výsledkov vnútropodnikovej kontroly alebo kontroly zakladateľa, prípadne zriaďovateľa, vykonanej podľa osobitných predpisov a už podaným priznaním alebo vyrubenou dôchodkovou daňou a daňou z objemu miezd predpíše penále v polovičnej výške. Všetky rozdiely zistené v priebehu kontroly vykonávanej orgánmi vonkajšej kontroly sa považujú za rozdiely zistené týmito orgánmi.
(3)
Penále podľa odseku 2 sa predpíše aj z rozdielu medzi novoupravenou výškou dôchodkovej dane a dane z objemu miezd oznámenou daňovníkovi dodatočným platobným výmerom a už vyrubenou výškou dôchodkovej dane a dane z objemu miezd.
(4)
Predpis penále podľa predchádzajúcich odsekov sa oznámi daňovníkovi, prípadne dlžníkovi platobným výmerom. Penále je splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Proti platobnému výmeru o predpise penále môže podať daňovník, prípadne dlžník odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(5)
Penále sa nepredpíše, ak nepresiahne sumu 100 Kčs.
(6)
Orgán vykonávajúci správu dane môže penále odpustiť, znížiť, prípadne upustiť aj do jeho predpisu za podmienok a v rozsahu ustanovenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Federálnym ministerstvom financií, Ministerstvom financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstvom financií, cien a miezd Slovenskej republiky.
§21 Zaokrúhľovanie
Dôchodková daň a daň z objemu miezd sa zaokrúhľujú na celé stovky Kčs hore a ich základy sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dole. Zvýšenie dôchodkovej dane a dane z objemu miezd (§ 14 ods. 9) aj penále (§ 20) sa zaokrúhľujú na celé desiatky Kčs dole. Preddavky na dôchodkovú daň a na daň z objemu miezd sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dole. Základ dôchodkovej dane vyberanej zrážkou sa zaokrúhľuje na celé stovky Kčs dole a dôchodková daň vyberaná zrážkou (preddavok na túto daň) na celé desiatky Kčs hore.
§22 Zánik práva vyrubiť a vymáhať daň a penále
(1)
Dôchodkovú daň, daň z objemu miezd a penále nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie, prípadne dlžník zraziť dôchodkovú daň alebo preddavok na túto daň.
(2)
Ak sa v tejto lehote vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dôchodkovej dane, dane z objemu miezd alebo penále, plynie lehota na vyrubenie alebo vymáhanie znovu od konca roka, v ktorom bol daňovník, prípadne dlžník o tomto úkone upovedomený; vyrubiť a vymáhať dôchodkovú daň, daň z objemu miezd a penále možno však najneskôr do desiatich rokov počítaných od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie, prípadne dlžník zraziť dôchodkovú daň alebo preddavok na túto daň.
§23 Konanie
(1)
Pre konanie vo veciach dôchodkovej dane a dane z objemu miezd platia osobitné predpisy,11) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
§24 Výnos dane
Rozpočtové určenie výnosu dôchodkovej dane a dane z objemu miezd upravených týmto zákonom ustanovujú osobitné predpisy.14)
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPLNOMOCŇOVACIE USTANOVENIA
§25
(1)
Vláda Československej socialistickej republiky môže na bežné usmerňovanie vývoja ekonomiky nariadením zvýšiť alebo znížiť sadzbu dôchodkovej dane a sadzbu dane z objemu miezd pre rok 1990 najviac o 10 bodov, pre rok 1991 najviac o 5 bodov; prípadnú úpravu sadzby pre rok 1991 určí najneskôr do 30. septembra 1990.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením zúžiť okruh daňovníkov uvedených v § 9 ods. 1.
§26
(1)
Federálne ministerstvo financií môže urobiť vo vzťahu k cudzine opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia a opatrenia na zjednodušenie vyberania dôchodkovej dane.
(2)
Federálne ministerstvo financií, pokiaľ ide o daňovníkov v pôsobnosti orgánov federácie, Ústrednú radu družstiev včítane organizácií ňou riadených a daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. e), h) a i) a Ministerstvo financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej republiky, pokiaľ ide o ostatných daňovníkov, môžu:
a)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia;
b)
úplne alebo sčasti oslobodiť od dôchodkovej dane novozriadené organizácie, a to najviac na dva roky od začatia činnosti; u daňovníkov uvedených v § 2 písm. e) znížiť sadzbu dôchodkovej dane a dane z objemu miezd, prípadne upraviť základ dane z objemu miezd;
c)
povoliť zľavu na dôchodkovej dani podľa § 6 aj u ďalších daňovníkov;
d)
urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu toho istého základu dôchodkovej dane;
e)
urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí, prípadne povoliť úľavu, ak to vyžadujú spoločenské záujmy, a určiť orgány a vymedziť ich oprávnenie na povoľovanie týchto úľav.
(3)
Orgán vykonávajúci správu dane môže daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. i) určiť inak lehotu oznamovacej povinnosti (§ 11 ods. 4), zdaňovacie obdobie (§ 13), odchylnú lehotu na podanie priznania (§ 14), určiť dôchodkovú daň paušálom v prípadoch, keď by určenie základu dôchodkovej dane bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, prípadne dlžníkom určiť inak lehotu na odvod dôchodkovej dane vyberanej zrážkou alebo zrazeného preddavku na túto daň.
PIATA ČASŤ | NOVELIZÁCIA ZÁKONOV č. 172/1988 Zb. a č. 116/1985 Zb.
§28
Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 9 ods. 1 znie:
„(1)
Základom dane z objemu miezd a odmien je objem mzdových prostriedkov a odmien za prácu zúčtovaných na výplatu v bežnom roku, znížený o odmeny poskytované podľa predpisov autorského práva a priemyselného práva12) zúčtované na výplatu v bežnom roku.“.
2.
V poznámke 12 sa vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová „a zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.“.
3.
V § 10 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Sadzbu dane uvedenú v odseku 2 nie je daňovník povinný uplatňovať.“.
4.
Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý znie:
§10a Zľavy na dani z objemu miezd
(1)
Daňovníkom podliehajúcim dani z objemu miezd a odmien (§ 8) sa daň z objemu miezd znižuje o:
a)
sumu 12 000 Kčs za každého pracovníka alebo člena (ďalej len „pracovník“) so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím;
b)
sumu 3 000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, a to do triapolpercentného podielu pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou z celkového prepočítaného počtu pracovníkov, a o sumu 8 000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou nad triapolpercentný podiel.
(2)
Pre výpočet zľavy podľa odseku 1 je rozhodný priemerný prepočítaný počet pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla hore).
(3)
Daň z objemu miezd a odmien po odpočítaní zliav podľa odseku 1 nemôže byť menej ako 10 % základu dane z objemu miezd a odmien (§ 9 ods. 1 a 2).“.
5.
V § 14 sa nahrádza bodka na konci vety bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „v bankách založených ako spoločný podnik10) je sadzba 65 %“.
6.
V § 43 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:
„“.
(3)
Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných pre daňovníkov poľnohospodárskej dane používa pojem príspevok na sociálne zabezpečenie, rozumie sa ním aj daň z objemu miezd a odmien podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.“.
§29
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike sa mení takto:
1.
V § 3 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
2.
V § 4 sa vypúšťa odsek 2.
ŠIESTA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§30
Rozhodnutia o oslobodení od dôchodkovej dane ustanovené podľa doterajších predpisov15) zostávajú nedotknuté.
§31
(1)
Dôchodková daň a daň z objemu miezd sa vyrubí podľa tohto zákona po prvý raz na základe výsledkov dosiahnutých v roku 1990.
(2)
Pre daňové povinnosti vzniknuté pred 1. januárom 1990 sa použije zákon č. 164/1982 Zb. v znení zákona č. 171/1988 Zb.
(3)
Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných pre daňovníkov dôchodkovej dane používa pojem príspevok na sociálne zabezpečenie, rozumie sa ním aj daň z objemu miezd podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.
§32 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 164/1982 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 171/1988 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1982 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a zákon č. 164/1982 Zb. o dôchodkovej dani,
2.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 167/1982 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani.
§33 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.
Čalfa v. r.
aj na mieste prezidenta republiky podľa čl. 64 ústavného zákona o československej federácii
Kukrál v. r.
aj na mieste prezidenta republiky podľa čl. 64 ústavného zákona o československej federácii
Kukrál v. r.
1)
Zákon č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.
2)
Zákon č. 173/1988 Zb. o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou.
3)
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike.
3a)
§ 13 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
4)
Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani.
5)
Zákon č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia v znení neskorších predpisov.
6)
Nariadenie vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení nariadenia vlády ČSSR č. 91/1988 Zb.
7)
Napr. vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách.
8)
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) a dopĺňajúce predpisy.
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
9)
§ 57 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
11)
Vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
12)
§ 27 vyhlášky č. 16/1962 Zb.
13)
Zákon č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.
14)
Zákon č. 129/1989 Zb. o rozpočtovej sústave Československej socialistickej republiky a o pravidlách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami (rozpočtové pravidlá).
Zákon SNR č. 169/1982 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe odvodov, dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
Zákon ČNR č. 174/1982 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe odvodov, dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
Zákon SNR č. 169/1982 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe odvodov, dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
Zákon ČNR č. 174/1982 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe odvodov, dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
15)
§ 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 164/1982 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 171/1988 Zb.
