Zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu 1992

Odvodu z objemu miezd podliehajú:

Od odvodu z objemu miezd sa oslobodzujú štátne podniky bytového hospodárstva.

Odvodu z objemu miezd nepodliehajú organizácie podliehajúce dani z objemu miezd podľa zákona o dôchodkovej dani⁴) a dani z objemu miezd a odmien podľa zákona o poľnohospodárskej dani.⁵)

Základom odvodu z objemu miezd je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných na výplatu v bežnom roku znížený o odmeny poskytnuté podľa predpisov autorského práva a priemyselného práva⁶) zúčtované na výplatu v bežnom roku.

Odvod z objemu miezd zahŕňa aj poistné nemocenského postenia.⁷) Odvod z objemu miezd je súčasťou nákladov organizácie.

Sadzba odvodu z objemu miezd je 50 % zo základu odvodu z objemu miezd (§ 3) s týmito odchýlkami:

Sadzbu odvodu z objemu miezd uvedenú v odseku 1 písm. b) nie je organizácia povinná uplatňovať.

Organizáciám podliehajúcim odvodu z objemu miezd (§ 2 ods. 1) s výnimkou organizácií uvedených v § 4 ods. 1 písm. c) sa odvod z objemu miezd znižuje o

Pre výpočet zľavy podľa odseku 1 je rozhodný priemerný prepočítaný počet pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou v odvodovom období (zaokrúhlený na celé čísla hore). Spôsob výpočtu priemerného prepočítaného počtu pracovníkov ustanoví vykonávací predpis.

Odvod z objemu miezd po odpočítaní zliav podľa odseku 1 nemôže byť menej ako 10 % základu odvodu z objemu miezd (§ 3 ods. 1).

Odvodu zo zisku podliehajú organizácie uvedené v § 2 ods. 1.

Odvodu zo zisku nepodliehajú organizácie podliehajúce dôchodkovej dani podľa zákona o dôchodkovej dani⁴) alebo dani zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani⁵) a ďalej aj organizácie, ktoré vykonávajú odvod zo zisku na základe finančného plánu, s výnimkou príjmov z cenných papierov.

Základom odvodu zo zisku je zisk vytvorený zo všetkej činnosti organizácie zistený v účtovníctve a zvýšený o:

Základ odvodu zo zisku podľa odseku 1 sa znižuje o

V organizáciách uhoľného priemyslu sa základ odvodu zo zisku podľa odsekov 1 a 2 ďalej znižuje o sumy poskytnuté alebo sa zvyšuje o sumy prijaté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.

Výdavky, ktorých rozsah alebo výška je upravená pre štátne podniky všeobecne záväznými právnymi predpismi s výnimkou mzdových a ostatných osobných nákladov, zahrnú sa pre výpočet základu odvodu zo zisku vo všetkých organizáciách do nákladov maximálne v tom rozsahu a do tej výšky, ktoré ustanovujú tieto predpisy.¹⁰)

V organizáciách, ktoré nevykážu zisk alebo vykážu stratu, je základom odvodu zo zisku úhrn súm zvyšujúcich zisk uvedených v odsekoch 1, 3 a 4 a prevyšujúci súčet vykázanej straty a súm znižujúcich zisk uvedených v odsekoch 2 a 3.

V organizáciách v likvidácii a v organizáciách zaniknutých bez vykonania likvidácie, pokiaľ nemožno základ odvodu zo zisku určiť podľa predchádzajúcich odsekov je základom odvodu zo zisku likvidačný zvyšok.

V organizáciách, ktoré vykonávajú odvod zo zisku na základe finančného plánu, sú základom odvodu zo zisku príjmy z cenných papierov.

Sadzba odvodu zo zisku, s výnimkou uvedenou v odseku 2, je 55 % zo základu odvodu zo zisku a z likvidačného prebytku (§ 7).

Sadzba odvodu zo zisku je 25 % zo základu odvodu zo zisku, ktorým je príjem z cenných papierov, ktorých zdroj je na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a odvod zo zisku sa vyberá zrážkou.

Odvodu z odpisov základných prostriedkov podliehajú štátne podniky s uloženým útlmovým programom určené vládou Československej socialistickej republiky,¹¹) ktorá určí výšku a spôsob vykonávania tohto odvodu.

Organizáciám uvedeným v § 2 ods. 1, organizáciám podliehajúcim dôchodkovej dani podľa zákona o dôchodkovej dani⁴) alebo dani zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani⁵) a rozpočtovým a príspevkovým organizáciám môžu byť pri uplatňovaní jednotných sadzieb uložené:

Podmienky a spôsob vykonávania jednotlivých regulačných a cenových odvodov, pokiaľ ich neustanovuje tento zákon, ustanoví vláda Československej socialistickej republiky nariadením s výnimkou regulačných a cenových odvodov vykonávaných ústrednými orgánmi republík, národnými výbormi a nimi riadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, ktoré ustanovia nariadením vlády republík. Vláda Československej socialistickej republiky pritom môže určiť tiež podmienky, pri ktorých splnení môžu ústredné orgány so súhlasom Federálneho ministerstva financií alebo ministerstiev financií, cien a miezd republík povoliť úľavu na týchto odvodoch.

Organizácia, ktorá vznikne alebo zmení svoje sídlo, je povinná túto skutočnosť oznámiť do 15 dní odo dňa, keď nastala, orgánom vykonávajúcim správu odvodov uvedených v § 1 (ďalej len „orgán vykonávajúci správu odvodov“), pokiaľ podlieha odvodu z objemu miezd alebo odvodu zo zisku.

Zánik organizácie podliehajúcej odvodu z objemu miezd alebo odvodu zo zisku je povinný oznámiť do 15 dní odo dňa, keď nastal, orgánu vykonávajúcemu správu odvodov jej právny nástupca, alebo likvidátor, a ak nie sú, potom orgán, ktorý o zrušení rozhodol.

Orgán vykonávajúci správu odvodov môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 Kčs organizáciám, ktoré nesplnili povinnosti ustanovené v § 11. Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania.

V konaní o uložení pokuty sa postupuje podľa správneho poriadku.¹²)

Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán vykonávajúci správu odvodov dozvedel o nesplnení povinnosti podľa § 11, najdlhšie však do troch rokov odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali.

Výnos z pokút plynie do toho rozpočtu, do ktorého plynie odvod zo zisku, prípadne odvod zo zisku na základe finančného plánu.

Odvody uvedené v § 1 písm. a) až c) sa vykonávajú za kalendárny rok (ďalej len „odvodové obdobie“).

Organizácia je povinná podať vyúčtovanie odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku tomu orgánu vykonávajúcemu správu odvodov, v ktorého obvode mala sídlo 31. decembra odvodového obdobia, a to do 15. februára po uplynutí odvodového obdobia, a pripojiť k nemu účtovnú závierku a ďalšie potrebné podklady. Orgán vykonávajúci správu odvodov môže v odôvodnených prípadoch lehotu pre podanie vyúčtovania predĺžiť, a to najdlhšie do konca februára po uplynutí odvodového obdobia.

Organizácia je povinná vo vyúčtovaní si sama vypočítať odvod z objemu miezd a odvod zo zisku a uviesť tiež prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich výšku.

Organizácia si môže vo vyúčtovaní odpočítať od odvodu zo zisku obdobný odvod alebo daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy odvodu zo zisku pripadajúcej podľa tohto zákona na príjmy plynúce z cudziny.

Pokiaľ príjmy plynú organizácii zo štátu, s ktorým Československá socialistická republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vybraná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

Ak organizácia zanikne bez vykonania likvidácie, je jej právny nástupca alebo orgán, ktorý o zrušení rozhodol, povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca od jej zániku vyúčtovanie odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku za uplynulú časť odvodového obdobia.

V prípade likvidácie organizácie trvá povinnosť k odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku aj povinnosť podávať k nim každoročne vyúčtovanie až do skončenia likvidácie. Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca vyúčtovanie odvodu zo zisku za uplynulú časť odvodového obdobia a vo vyúčtovaní uviesť aj likvidačný zvyšok. Vyúčtovanie je povinný doložiť začiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a údajmi o použití likvidačného zvyšku. Obdobne sa postupuje aj pri vyúčtovaní odvodu z objemu miezd.

Ak organizácia zistí do uplynutia troch rokov od lehoty ustanovenej v odseku 1, že predložené vyúčtovanie je neúplné alebo nesprávne, je povinná predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné vyúčtovanie. Rovnakú povinnosť má organizácia aj vtedy, ak zistí, že odvod z objemu miezd alebo odvod zo zisku má byť väčší, než bol vyrubený. Dodatočné vyúčtovanie sa nepodáva v prípadoch, keď neúplnosť alebo nesprávnosť zistia finančné orgány republík alebo Federálne ministerstvo financií.

Ak vyúčtovanie, prípadne dodatočné vyúčtovanie nebolo podané včas, môže orgán vykonávajúci správu odvodov zvýšiť odvod z objemu miezd a odvod zo zisku až o 10 %. Pri dodatočnom vyúčtovaní je základom tohto zvýšenia odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku výška rozdielu medzi v ňom uvedenou výškou odvodu a tou jej časťou, ktorá bola uvedená v už skôr predloženom vyúčtovaní alebo bola vyrubená.

Odvod z objemu miezd a odvod zo zisku vyrubí orgán vykonávajúci správu odvodov po uplynutí odvodového obdobia; v prípadoch uvedených v § 14 ods. 5 až 7 môže orgán vykonávajúci správu odvodov vyrubiť odvod z objemu miezd a odvod zo zisku aj pred uplynutím odvodového obdobia.

Skutočnosti rozhodné pre vyrubenie odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku sa posudzujú pre každé odvodové obdobie samostatne.

O vyrubení odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku upovedomí orgán vykonávajúci správu odvodov organizáciu platobným výmerom.

Ak v organizácii dôjde k zmene vo výške odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku, oznámi orgán vykonávajúci správu odvodov novoupravenú výšku odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku organizácii dodatočným platobným výmerom.

Organizácia je povinná najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca platiť mesačné preddavky na odvod z objemu miezd takto:

Preddavky na odvod z objemu miezd vo februári a v nasledujúcich mesiacoch si môže organizácia znížiť o jednu dvanástinu plánovanej ročnej zľavy podľa § 5.

Organizácia je povinná najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca platiť preddavky na odvod zo zisku s výnimkami uvedenými v odseku 2 takto:

Organizácia, v ktorej plánovaný ročný odvod zo zisku je menej ako

Pri výpočte preddavkov na odvod zo zisku sa neprihliada na sumy uvedené v § 7 ods. 1 a 2 a v organizáciách uhoľného priemyslu sa prihliada na sumy uvedené v § 7 ods. 3.

Ak organizácii vznikne preplatok preddavkov na odvod zo zisku (s výnimkou mesiaca decembra alebo IV. štvrťroka), zúčtuje sa s najbližšie splatným preddavkom na odvod zo zisku alebo na žiadosť organizácie sa môže zúčtovať na iné odvody alebo ich nedoplatky, prípadne sa môže vrátiť.

Ak odvod z objemu miezd a odvod zo zisku vypočítaný vo vyúčtovaní je vyšší ako zaplatené preddavky, je organizácia povinná zaplatiť rozdiel v lehote určenej pre podanie vyúčtovania. Ak sú zaplatené preddavky vyššie ako odvod z objemu miezd a odvod zo zisku vypočítaný vo vyúčtovaní, zúčtuje sa preplatok za uplynulé odvodové obdobie na preddavky odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku v bežnom roku alebo sa na žiadosť vráti organizácii.

Rozdiel vyplývajúci z dodatočného vyúčtovania je organizácia povinná zaplatiť v lehote určenej pre podanie dodatočného vyúčtovania.

Ak odvod z objemu miezd a odvod zo zisku určený platobným výmerom je vyšší ako vypočítaný vo vyúčtovaní, je organizácia povinná zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

V odôvodnených prípadoch môže orgán vykonávajúci správu odvodov na žiadosť organizácie určiť preddavky (§ 16 a 17) inak.

Ak odvod z objemu miezd alebo odvod zo zisku (včítane zvýšenia podľa § 14 ods. 8) alebo odvod z odpisov základných prostriedkov, prípadne preddavky na ne, alebo regulačné a cenové odvody neboli zaplatené včas a v plnej výške, je organizácia uvedená v § 10 ods. 1 povinná zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z nedoplatkov príslušného odvodu zisteného ku dňom splatnosti.

Ak organizácia vo vyúčtovaní (dodatočnom vyúčtovaní) uvedie odvod z objemu miezd alebo odvod zo zisku nižšou sumou, než akú mala uviesť, predpíše orgán vykonávajúci správu odvodov penále vo výške 10 % tohto rozdielu. Z rozdielu medzi dodatočným vyúčtovaním podaným na základe výsledkov vnútropodnikovej kontroly alebo kontroly zakladateľa, prípadne príslušného orgánu hospodárskeho riadenia a už podaným vyúčtovaním alebo vyrubenými odvodmi predpíše penále v polovičnej výške. Všetky rozdiely zistené v priebehu kontroly vykonávanej orgánmi vonkajšej kontroly sa považujú za rozdiely zistené týmito orgánmi.

Predpis penále podľa predchádzajúcich odsekov sa oznámi organizácii uvedenej v § 10 ods. 1 platobným výmerom. Penále je splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Proti platobnému výmeru o predpise penále môže podať organizácia odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Penále sa nepredpíše, ak nepresiahne sumu 100 Kčs.

Orgán vykonávajúci správu odvodov môže penále odpustiť alebo znížiť, prípadne upustiť aj od jeho predpisu za podmienok a v rozsahu určenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Federálnym ministerstvom financií, Ministerstvom financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky.

Odvody uvedené v § 1 písm. a) a b) a regulačné odvody uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) a b) sa zaokrúhľujú na celé stovky Kčs hore a ich základy na celé tisíce Kčs dole. Zvýšenie odvodu z objemu miezd a odvodu zo zisku (§ 14 ods. 8) aj penále (§ 19) sa zaokrúhľujú na celé desiatky Kčs dole. Cenové odvody a ich základy sa zaokrúhľujú na celé Kčs dole. Preddavky na odvod z objemu miezd a odvod zo zisku sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dole.

Odvod z objemu miezd a odvod zo zisku a penále nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola organizácia povinná podať vyúčtovanie týchto odvodov.

Ak je v tejto lehote vykonaný úkon na vyrubenie alebo vymáhanie odvodu z objemu miezd, odvodu zo zisku alebo penále, plynie lehota pre vyrubenie alebo vymáhanie znovu od konca roka, v ktorom bola organizácia o tomto úkone upovedomená; vyrubiť a vymáhať odvod z objemu miezd, odvod zo zisku a penále možno však najneskôr do desiatich rokov počítaných od konca kalendárneho roka, v ktorom bola organizácia povinná podať vyúčtovanie týchto odvodov.

Odvod z odpisov základných prostriedkov, regulačných a cenových odvodov nemožno vrátiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola organizácia povinná ho zaplatiť.

Pre konanie vo veciach odvodu z objemu miezd, odvodu zo zisku a odvodu z odpisov základných prostriedkov platia osobitné predpisy,¹³) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Pre regulačné a cenové odvody platia predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov,¹³) pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Ustanovenia osobitných predpisov o výkone rozhodnutia v konaní vo veciach daní a poplatkov platné pre štátne podniky¹⁴) platia pre všetky organizácie. Použijú sa obdobne aj pre úhradu dlžných súm z účtov v bankách a sporiteľniach.

Rozpočtové určenie výnosu odvodov upravených týmto zákonom ustanovujú osobitné predpisy.¹⁵)

Vláda Československej socialistickej republiky môže:

Vláda Československej socialistickej republiky, pokiaľ ide o organizácie, ktorých zakladateľom je ústredný orgán federácie, a účastinné spoločnosti a združenia s prevažujúcim počtom organizácií v pôsobnosti federácie, vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o ostatné organizácie, môžu povoliť ako experiment, aby organizácie s vhodnými podmienkami nahradili niektorý z odvodov podľa tohto zákona iným odvodom alebo iným vzťahom k štátnemu rozpočtu, prípadne iným spôsobom vykonávali odvody, a to na overenie nových spôsobov riadenia, najmä na zjednotenie jednotlivých ekonomických nástrojov medzi socialistickými krajinami.

Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením zúžiť okruh organizácií uvedených v § 4 ods. 1.

Federálne ministerstvo financií upraví vykonávacím predpisom podrobnosti k § 4, 5 a 7.

Rozhodnutia o oslobodení od odvodu zo zisku a výnimky ustanovené podľa doterajších predpisov¹⁶) zostávajú nedotknuté.

Odvod z objemu miezd a odvod zo zisku sa vyrubí podľa tohto zákona po prvý raz na základe výsledkov dosiahnutých v roku 1990.

Pre odvodové povinnosti a povinnosť príspevku na sociálne zabezpečenie vzniknuté pred 1. januárom 1990 sa použije zákon č. 161/1982 Zb. v znení zákona č. 171/1988 Zb. a predpisov vydaných na základe tohto zákona. Pre povinnosť platiť dodatkové odvody za prekročenie záväzných limitov odberu niektorých druhov ropných výrobkov vzniknuté pred 1. januárom 1990 sa použije nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 77/1986 Zb., nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 78/1986 Zb. a nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 79/1986 Zb. do konca roka 1992.

Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných pre subjekty odvodov používa pojem príspevok na sociálne zabezpečenie, rozumie sa ním aj odvod z objemu miezd podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.