31/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 30.03.1987
31
ZÁSADY A POSTUP
prestavby organizačných štruktúr výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne národného hospodárstva na štátne podniky schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 11. februára 1988 č. 40
prestavby organizačných štruktúr výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne národného hospodárstva na štátne podniky schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 11. februára 1988 č. 40
Cieľom prestavby v oblasti organizácie výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne (ďalej len „výrobná základňa“) je vytvárať v súlade s postupným uplatňovaním prvkov a nástrojov nového ekonomického mechanizmu organizačné podmienky pre ich zavádzanie a fungovanie a vzájomné ovplyvňovanie ekonomického mechanizmu a organizačných štruktúr. Znamená to súčasne zrušiť doterajšie odborové a územné medzičlánky oslabujúce a rozdrvujúce účinnosť centrálneho riadenia a zaťažujúce riadenie neprimeranými nákladmi. Zmenou štruktúr odstrániť negatívne dôsledky doterajšieho jednostranného uplatňovania odvetvového, odborového alebo územného princípu organizácie. Ďalej zabrániť úzko rezortným prístupom brániacim dynamickému rozvoju organizačných štruktúr. Vytvoriť tým podmienky pre vznik pružnej základne veľkostne a technologicky diferencovaných hospodárskych organizácií územne rozmiestnených v súlade s potrebami ekonomického a sociálneho rozvoja spoločnosti, ako aj podmienky pre rozvoj iniciatívy pracujúcich.
Nové štátne podniky a ďalšie hospodárske organizácie vybavené hmotnými a pracovnými zdrojmi musia byť v rámci zákonom vymedzených pravidiel a podmienok schopné samofinancovania, musia konkurovať na zahraničných trhoch a samostatne vytvárať a realizovať koncepcie rozvoja pri čo najefektívnejšom uspokojovaní potrieb spoločnosti, na zverenom úseku podnikania zabezpečovať svoj dlhodobý rozvoj, niesť plnú chozrasčotnú zodpovednosť za svoju činnosť, a to v súlade s celospoločenskými plánmi a požiadavkami.
Základným opatrením zabezpečujúcim splnenie cieľov prestavby výrobnej základne je zrušenie výrobných hospodárskych jednotiek a generálnych riaditeľstiev VHJ (OHJ) ako orgánov stredného článku riadenia. Podobne treba zrušiť aj ostatné odvetvové, odborové alebo územné riadiace medzičlánky vo všetkých odvetviach národného hospodárstva (včítane poľnohospodárstva, obchodu, služieb, zdravotníctva a pod.) a vytvoriť tak podmienky pre dôsledné uplatnenie princípu dvojstupňového riadenia národného hospodárstva.
Prestavba výrobnej základne sa týka takisto hospodárskych organizácií zapojených do Komplexného experimentu zvýšenia samostatnosti a zodpovednosti hospodárskych organizácií. Zapojenie do Komplexného experimentu nepredurčilo týmto organizáciám organizačnú štruktúru v podmienkach prestavby. Pokiaľ hospodárske organizácie (príp. VHJ) budú prevádzané na organizačnoprávnu formu štátneho podniku v rovnakej štruktúre, v akej vstúpili do Komplexného experimentu, nie je tým dotknuté uznesenie vlády ČSSR o ich zaradení do Komplexného experimentu, ani preň určené Pravidlá a v experimente pokračujú. Pokiaľ však v súvislosti s prestavbou organizačných štruktúr výrobnej základne dôjde aj ku zmenám štruktúry jednotlivých experimentujúcich organizácií (zrušenie VHJ), zlúčenie s inou hospodárskou organizáciou, osamostatnenie organizácie, spojenie s iným štátnym podnikom a pod.), musí vláde ČSSR príslušný minister predložiť za experimentujúce hospodárske organizácie, dotknuté organizačnými zmenami, návrh podmienok pre ich ďalšie pokračovanie v experimente, príp. návrh na jeho zrušenie.
Prestavba štruktúr výrobnej základne národného hospodárstva bude spočívať v zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení doterajších štátnych hospodárskych organizácií a v založení nových štátnych podnikov. V súvislosti s týmto procesom bude potrebné zabezpečiť delimitáciu úloh 8. 5RP, majetku a záväzkov z doterajších na nové hospodárske organizácie. Ďalej bude potrebné uzavrieť hospodárenie zrušovaných organizácií, zabezpečiť kontinuitu štatistického zisťovania o sociálno-ekonomickom vývoji národného hospodárstva a umiestniť a hmotne zabezpečiť pracovníkov uvoľňovaných v súvislosti s vykonávanými organizačnými zmenami.
Prestavba organizačných štruktúr výrobnej základne národného hospodárstva je súčasťou komplexného programu prechodu do doterajšieho systému riadenia k novému hospodárskemu mechanizmu a týka sa všetkých odvetví národného hospodárstva na federálnej aj národnej úrovni včítane výrobnej základne riadenej národnými výbormi.
Nové štátne podniky a ďalšie hospodárske organizácie vybavené hmotnými a pracovnými zdrojmi musia byť v rámci zákonom vymedzených pravidiel a podmienok schopné samofinancovania, musia konkurovať na zahraničných trhoch a samostatne vytvárať a realizovať koncepcie rozvoja pri čo najefektívnejšom uspokojovaní potrieb spoločnosti, na zverenom úseku podnikania zabezpečovať svoj dlhodobý rozvoj, niesť plnú chozrasčotnú zodpovednosť za svoju činnosť, a to v súlade s celospoločenskými plánmi a požiadavkami.
Základným opatrením zabezpečujúcim splnenie cieľov prestavby výrobnej základne je zrušenie výrobných hospodárskych jednotiek a generálnych riaditeľstiev VHJ (OHJ) ako orgánov stredného článku riadenia. Podobne treba zrušiť aj ostatné odvetvové, odborové alebo územné riadiace medzičlánky vo všetkých odvetviach národného hospodárstva (včítane poľnohospodárstva, obchodu, služieb, zdravotníctva a pod.) a vytvoriť tak podmienky pre dôsledné uplatnenie princípu dvojstupňového riadenia národného hospodárstva.
Prestavba výrobnej základne sa týka takisto hospodárskych organizácií zapojených do Komplexného experimentu zvýšenia samostatnosti a zodpovednosti hospodárskych organizácií. Zapojenie do Komplexného experimentu nepredurčilo týmto organizáciám organizačnú štruktúru v podmienkach prestavby. Pokiaľ hospodárske organizácie (príp. VHJ) budú prevádzané na organizačnoprávnu formu štátneho podniku v rovnakej štruktúre, v akej vstúpili do Komplexného experimentu, nie je tým dotknuté uznesenie vlády ČSSR o ich zaradení do Komplexného experimentu, ani preň určené Pravidlá a v experimente pokračujú. Pokiaľ však v súvislosti s prestavbou organizačných štruktúr výrobnej základne dôjde aj ku zmenám štruktúry jednotlivých experimentujúcich organizácií (zrušenie VHJ), zlúčenie s inou hospodárskou organizáciou, osamostatnenie organizácie, spojenie s iným štátnym podnikom a pod.), musí vláde ČSSR príslušný minister predložiť za experimentujúce hospodárske organizácie, dotknuté organizačnými zmenami, návrh podmienok pre ich ďalšie pokračovanie v experimente, príp. návrh na jeho zrušenie.
Prestavba štruktúr výrobnej základne národného hospodárstva bude spočívať v zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení doterajších štátnych hospodárskych organizácií a v založení nových štátnych podnikov. V súvislosti s týmto procesom bude potrebné zabezpečiť delimitáciu úloh 8. 5RP, majetku a záväzkov z doterajších na nové hospodárske organizácie. Ďalej bude potrebné uzavrieť hospodárenie zrušovaných organizácií, zabezpečiť kontinuitu štatistického zisťovania o sociálno-ekonomickom vývoji národného hospodárstva a umiestniť a hmotne zabezpečiť pracovníkov uvoľňovaných v súvislosti s vykonávanými organizačnými zmenami.
Prestavba organizačných štruktúr výrobnej základne národného hospodárstva je súčasťou komplexného programu prechodu do doterajšieho systému riadenia k novému hospodárskemu mechanizmu a týka sa všetkých odvetví národného hospodárstva na federálnej aj národnej úrovni včítane výrobnej základne riadenej národnými výbormi.
1.
ZÁSADY PRESTAVBY ORGANIZAČNÝCH ŠTRUKTÚR
1.1
Organizačné štruktúry
(1)
Štátne podniky sa budú zakladať predovšetkým z doterajších národných podnikov, odborových podnikov a ďalších štátnych hospodárskych organizácií výrobnej základne, ktoré doteraz samostatne realizujú výsledky svojej hospodárskej činnosti, hospodária podľa zásad podnikového chozrasčotu, vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, nesú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov a sú takto zapísané v podnikovom registri.
(2)
V prípade doterajších koncernov sa môžu štátne podniky zakladať z ich organizačných jednotiek (koncernových podnikov a koncernových účelových organizácií), prípadne koncernu ako celku.
(3)
V prípadoch vyžadovaných celospoločenským záujmom sa môžu štátne podniky zakladať z odštepných alebo miestne odlúčených závodov doterajších podnikov.
(4)
V prípadoch vyžadovaných celospoločenským záujmom môžu vznikať štátne podniky spájaním (to je zlučovaním a splývaním) dnešných závodov, podnikov, prípadne ďalších organizácií alebo ich častí (organizácií alebo častí organizácií vnútorného a zahraničného obchodu v súlade so všeobecne záväznými predpismi a ostatných organizácií obehovej základne, výskumno-vývojových, projektových, inžinierskych organizácií a pod.). Štruktúrne jednotky takto vzniknutých štátnych podnikov strácajú svoju doterajšiu právnu subjektivitu. Rozsah ich kompetencií (napr. v mene podniku vstupovať do hospodárskych záväzkov, disponovať vydelenou časťou majetku, uzavierať úverové vzťahy s bankou, tvoriť fondy a pod.) určia vo svojej právomoci riadiace orgány novovytvoreného štátneho podniku.
(5)
Nové štátne podniky treba zakladať s ohľadom na ciele perspektívneho rozvoja výrob, ktoré sú nositeľmi intenzifikácie a modernizácie čs. ekonomiky. To vo svojich dôsledkoch na druhej strane znamená organizačne riešiť aj útlm neperspektívnych a neefektívnych výrob. Perspektívnosť nového štátneho podniku z národohospodárskeho hľadiska bude hlavným kritériom pri rozhodovaní o vyrovnávaní rozdielov medzi podnikmi v odpísanosti ich základných fondov a vo vybavenosti obratovým fondom.
Štátne podniky sa budú zakladať tak, aby pri uspokojovaní spoločenských potrieb na určenom úseku činnosti dosahovali najvyššiu efektívnosť a boli schopné realizovať koncepcie svojho dlhodobého rozvoja v podmienkach úplného chozrasčotu a samofinancovania a v prípade zapojenia do medzinárodnej deľby práce konkurovať na zahraničných trhoch. Týmto požiadavkám na uplatnenie princípu efektívnosti a chozrasčotu musia byť organizačné štruktúry a formy podriadené. Pôsobnosť novovznikajúcich štátnych podnikov a rozmiestnenie ich štruktúrnych jednotiek nemožno obmedzovať len na územie niektorej z republík alebo niektorých krajov alebo okresov.
(6)
Spájaním doterajších závodov, podnikov a organizácií budú štátne podniky vznikať:
a)
z doterajších VHJ (spravidla koncernov), pokiaľ ich podniky majú vysoký podiel vzájomných technologických väzieb; nebudú spájané tie podniky, organizácie, príp. závody, ktoré nie sú do vnútorných technologických väzieb v doterajšej VHJ výrazne zapojené a ktoré svojou produkciou uspokojujú širší okruh odberateľov mimo rámca doterajšej VHJ;
b)
z doterajších VHJ alebo obdobne postavených organizácií zabezpečujúcich prevádzku a rozvoj rozsiahlych, jednotne riadených technických sústav (napr. energetických alebo dopravných sietí), ktorých chozrasčot možno uzavrieť len na úrovni celej sústavy, alebo pokiaľ tieto doterajšie VHJ vyžadujú vyšší stupeň celospoločenskej kontroly (napr. obrana); nebudú spájané podniky, účelové organizácie, príp. závody, ktoré zabezpečujú prevádzku a rozvoj technicky alebo ekonomicky oddeliteľných častí alebo špecializovaných činností týchto sústav, príp. na činnosti ktorých prevádzka alebo rozvoj týchto sústav bezprostredne nezávisí;
c)
spojením doterajších podnikov a organizácií, resp. ich zložiek do nového, komplexne vybaveného štátneho podniku, včítane útvarov zahraničného obchodu, výskumu, projekcie, inžinierskych činností a pod., vytvoreného spravidla na základe kombinátneho princípu organizácie výroby s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň koncentrácie a špecializácie výroby v súvislosti s vnútornými potrebami národného hospodárstva alebo so zapojením do medzinárodnej deľby práce.
(7)
Spájaním sa budú štátne podniky vytvárať len na základe organicky prepojených výrobných a vedeckovýskumných programov a nie na základe mechanického uplatnenia odborového princípu organizácie.
Na štátne podniky nemožno preto mechanicky ako celok prevádzať najmä
- odvetvovo a odborovo organizované koncerny, trusty podnikov a kombináty, ktorých rozčlenenie je nevyhnutné pre rozvoj iniciatívy podnikov a odstránenie neodôvodneného monopolu osobitne vo výrobe spotrebného tovaru,
- VHJ typu odborových podnikov s územne rozptýlenými, organicky neprepojenými veľkými alebo výrobkovo špecializovanými organizačnými jednotkami,
- všetky druhy VHJ vytvorené neorganicky z podnikov s rozdielnym výrobným programom,
- podniky služieb a ostatné podniky riadené národnými výbormi, administratívne sústreďujúce v danom obvode (okrese, mieste) rôznorodé služby alebo činnosti, pri ktorých prichádza do úvahy osamostatnenie najmä veľkých závodov ako autoopravovní, priemyselných závodov, čistiarní a pod. na jednej strane a zabezpečenie niektorých služieb, najmä stratových, formou ekonomického prenájmu alebo individuálneho zapojenia na druhej strane,
- hospodárske jednotky administratívne centralizujúce riadenie veľkých organizácií na úrovni federácie, republík alebo krajov, najmä v potravinárskom priemysle, obchode a službách.
(8)
Doterajšie generálne riaditeľstvá trustov ako štátne hospodárske organizácie budú zrušené zároveň so zánikom trustov ako VHJ.
(9)
Organizačné druhy štátneho podniku nebudú obligatórne určené. Štátnym podnikom môžu byť výrobné podniky, organizácie vnútorného a zahraničného obchodu (s výnimkou podnikov zahraničného obchodu a organizácií zahraničného obchodu typu účastinných spoločností), vedecko-výskumné ústavy a iné organizácie alebo jednotky vedeckovýskumnej základne, inžinierske a projektové organizácie, výrobné a vedecko-výrobné združenia, koncerny a pod. Štruktúrne jednotky štátnych podnikov druhu združenia, koncernu, kombinátu a pod., môžu mať názov združený podnik, koncernový podnik a pod., ale nebudú mať postavenie štátneho podniku s vlastnou právnou subjektivitou. Štátny podnik má bez ohľadu na svoju veľkosť a vnútorné organizačné usporiadanie postavenie druhého stupňa riadenia. Medzi ním a jednotným národohospodárskym centrom, ktoré predstavuje prvý stupeň riadenia, nemôže stáť žiadny ďalší riadiaci medzičlánok.
(10)
Novovznikajúce štátne podniky môžu na základe dobrovoľnosti účelovo združovať svoje prostriedky alebo činnosti s inými organizáciami. Tým sa nemení ich právna subjektivita ani ich priamy vzťah k štátnemu plánu, štátnym rozpočtom a rozpočtom národných výborov.
(11)
Organizácie vedeckovýskumnej základne a iné účelové organizácie (pre projekciu, výpočtové služby, investorskú, obchodnú a poradenskú činnosť, technický rozvoj a pod.) slúžiace väčšiemu počtu podnikov môžu byť buď prevedené na štátne podniky, alebo budú jednotkami, ktoré vznikli rôznymi formami dobrovoľného združovania, včítane vytvárania účastinných spoločností.
(12)
Zrušenie doterajších štátnych hospodárskych organizácií a založenie nových štátnych podnikov vykoná príslušný štátny orgán v súlade s doterajšími právnymi predpismi a ustanoveniami zákona o štátnom podniku, ktorý nadobudne účinnosť 1. júlom 1988.
1.2
Delimitácia plánov
(1)
Delimitácia plánov sa musí vykonať tak, aby sa pri novovzniknutých štátnych podnikoch zachovali záväzné úlohy hospodárskeho plánu najmenej v rovnakej výške a rozsahu ako pri zanikajúcich organizáciách a aby sa neprekročili záväzné limity určené zanikajúcim organizáciám. To treba preukázať porovnaním úhrnu rozsahu záväzných úloh 8. 5RP pred reorganizáciou aj po nej a prípadné rozdiely zdôvodniť. Za správnosť a úplnosť delimitácie plánu zodpovedá príslušný nadriadený ústredný orgán, ktorý predloží ŠPK a podľa príslušnosti plánovacím komisiám republík ku dňu reorganizácie súhrnnú správu za rezort o prevode úloh za 8. 5RP a vykonávacie plány na r. 1988 a 1989 na novú organizáciu.
(2)
Delimitácia plánu roka, v ktorom dochádza k organizačným zmenám, a plánov ďalších rokov 8. 5RP z doterajších zanikajúcich štátnych hospodárskych organizácií na novozakladané štátne podniky sa vykoná včítane delimitácie rezerv doterajších VHJ.
(3)
Delimitácia plánu roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene, sa vykoná ako celoročná spätne k 1. januáru príslušného roka. Súčasťou delimitácie je delimitácia záväzných ukazovateľov plánu, ukazovateľov pre hodnotenie vedúcich pracovníkov organizácií, delimitácia ukazovateľov mzdovej regulácie, hmotných bilancií, záväzkov vo vzťahu k zahraničiu a ďalších záväzných ukazovateľov v rozsahu hospodárskych plánov organizácií. Ako základ delimitácie slúži štvrťročný rozpis hospodárskych plánov. Pritom sa musí posúdiť rovnomernosť rozloženia úloh do štvrťrokov príslušného roka vzhľadom na to, že k delimitácii dochádza v polroku.
(4)
Znovurozdeľovanie zdrojov a prostriedkov medzi podnikmi v rámci výrobných hospodárskych jednotiek a medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami, určené v pláne na 8. päťročnicu (na roky 1989-1990), sa premietne v pláne novovzniknutých štátnych podnikov ako znovurozdeľovanie medzi štátnymi podnikmi na úrovni príslušného odvetvového ústredného orgánu.
(5)
Cenoví gestori pri existujúcich VHJ dokončia pri vykonávaní reorganizácií úlohy komplexnej prestavby veľkoobchodných cien k 1. 1. 1989 podľa uznesenia vlády ČSSR č. 138/87 v určených termínoch; na to je potrebné v novom organizačnom usporiadaní vytvoriť podmienky.
1.3
Delimitácia majetku a záväzkov a uzavieranie hospodárenia
(1)
Pri prechode majetku a záväzkov v súvislosti s vytváraním nových štátnych podnikov z doterajších štátnych hospodárskych organizácií sa postupuje podľa právnych predpisov platných ku dňu organizačnej zmeny. Do delimitácie majetku a záväzkov sa musia zahrnúť všetky aktíva a pasíva organizácií.
Do tejto delimitácie sa zahrnú aj zdroje a prostriedky centralizované vo výrobných hospodárskych jednotkách a ďalej nerozdelený zisk a prekročenie rozdelenia hospodárskeho výsledku (aj z minulých rokov).
(2)
Pri zániku doterajších výrobných hospodárskych jednotiek a v prípade rozdelenia alebo zrušenia doterajších podnikov sa rozdelia centralizované zdroje a prostriedky zvyšné po vyrovnaní všetkých operácií (plánovaných aj neplánovaných) ku dňu organizačnej zmeny medzi jednotlivé vzniknuté štátne podniky, pokiaľ nedôjde medzi nimi k inej dohode, takto:
a)
zostatok rezervného fondu pomerne podľa upravených vlastných výkonov (v organizáciách, v ktorých upravené vlastné výkony nemajú opodstatnenie, podľa ukazovateľa podobného druhu) pripadajúcich na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;
b)
zostatok fondu odmien pomerne podľa objemu mzdových prostriedkov pripadajúcich na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;
c)
zostatok fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pomerne podľa objemu mzdových prostriedkov pripadajúcich na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene, a základných prostriedkov a iných predmetov obstaraných z FKSP v pomere, ktorý zodpovedá počtu pracovníkov nových štátnych podnikov, prípadne podľa vzájomnej dohody, a to so súhlasom príslušných odborových orgánov (o delimitácii majetku odborov rozhodujú príslušné odborové orgány);
d)
zostatok investičného fondu v pomere podľa plánovanej výšky jeho čerpania do investičných fondov jednotlivých podnikov v druhej polovici roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene; zostatok fondu rozvoja podľa delimitácie úloh technického rozvoja a zvyšok v pomere podľa plánovanej výšky jeho čerpania do fondov rozvoja jednotlivých podnikov v druhej polovici roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;
e)
zostatok fondu technického rozvoja podľa delimitácie úloh plánu technického rozvoja a zvyšok v pomere podľa plánovanej výšky jeho čerpania do fondov technického rozvoja jednotlivých podnikov v druhej polovici roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;
f)
zostatky iných fondov pomerne podľa základne určenej pre tvorbu príslušného fondu pripadajúce na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;
g)
pri nerozdelenom zisku alebo prekročenom rozdelení hospodárskeho výsledku sa postupuje pri jeho rozdelení ako v bode 1.3.2. a).
Pri rozdeľovaní zostatkov rezervného fondu, fondu technického rozvoja a investičného fondu, príp. fondu rozvoja zakladateľ bude sledovať potrebu odstraňovať výrazné rozdiely medzi podnikmi v miere odpísanosti a úverovom zaťažení základných prostriedkov, resp. ich morálneho opotrebenia a vo vybavenosti obratovým fondom.
(3)
Likvidácia zrušovaných štátnych hospodárskych organizácií sa vykoná podľa právnych predpisov platných ku dňu začatia likvidácie.
(4)
V súvislosti s prestavbou organizačného usporiadania výrobnej základne sa vykonajú mimoriadne inventarizácie hospodárskych prostriedkov podľa vyhlášky č. 155/1971 Zb. o inventarizáciách hospodárskych prostriedkov tak, aby inventarizačné rozdiely z vykonaných mimoriadnych inventarizácií boli vyrovnané (vyúčtované) do I. polroka roka, v ktorom dochádza k organizačným zmenám.
(5)
V spájaných, rozdeľovaných a zrušovaných štátnych hospodárskych organizáciách sa vykoná k 30. júnu príslušného roka účtovná uzávierka (v rozsahu ročnej účtovnej uzávierky) v doterajšom organizačnom usporiadaní podľa pokynov pre ročnú účtovnú uzávierku v hospodárskych organizáciách od roka 1986 (uverejnených v č. 15/1986 Finančného spravodajcu v znení zmien a doplnkov).
(6)
Spájané, rozdeľované a zrušované štátne hospodárske organizácie vykonajú za prvý polrok roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene, vyrovnanie odvodov a daní do štátneho rozpočtu a dotácií zo štátneho rozpočtu spôsobom ustanoveným v príslušnom zákone o odvodoch a daniach pre koniec roka.
(7)
Novozriadené štátne podniky zostavia ku dňu vzniku úvodnú rozvahu podľa vyhlášky č. 154/1971 Zb. o účtovníctve, a to do 3 mesiacov odo dňa vzniku nového štátneho podniku.
(8)
V spájaných, rozdeľovaných a zrušovaných štátnych hospodárskych organizáciách sa vykoná hodnotenie a uzavretie výsledkov hospodárskej činnosti za I. polrok príslušného roka podľa Zásad pre hodnotenie a uzavieranie výsledkov hospodárskej činnosti štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu v 8. päťročnici, schválených uznesením vlády ČSSR č. 64/1986 (uverejnených v č. 9/1986 Finančného spravodajcu).
Záverečné konanie však musí byť ukončené najneskôr do 30. septembra príslušného roka.
(9)
Podiely na hospodárskych výsledkoch vyrovnajú nové štátne podniky až za celý rok. Pracovníci prevedení do nich zo zrušených organizácií a pracovníci umiestnení v nich po uvoľnení z iných organizácií sa považujú na účel priznania podielov za celoročne zamestnaných (výška podielov sa určí v závislosti na ročnom zárobku, t.j. na zárobku v zrušenej a novej organizácii, alebo sa určí základ pre výpočet podielov iným spôsobom, ktorý ich postaví na roveň pracovníkov zamestnaných po celý rok).
(10)
Ročné odmeny vedúcich pracovníkov sa vyrovnajú podľa ustanovení úpravy Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo 4. novembra 1985 č. 513-21 258-5131, a to v pomernej časti za dobu výkonu funkcie podľa hodnotenia a uzavretia výsledkov hospodárskej činnosti za I. polrok roka (zrušené organizácie) a za celý rok (novozriadené štátne podniky).
(11)
Všetky činnosti súvisiace s delimitáciou majetku a záväzkov a s uzavretím hospodárenia zaniknutých VHJ a štátnych hospodárskych organizácií zabezpečia poverené nové štátne podniky, príp. likvidátor.
(12)
Ak v organizácii prevádzanej na štátny podnik nedôjde ku zmene organizačnej štruktúry, môže riaditeľ novovzniknutého štátneho podniku zjednodušiť postup uvedený v bodoch 4, 5 a 8.
1.4.
Sociálno-ekonomické informácie
(1)
Je potrebné zabezpečiť úplnú a včasnú štatistickú registráciu všetkých organizačných zmien a vykonanie prepočtov údajov o sociálno-ekonomických skutočnostiach a pláne v štátnom štatistickom výkazníctve.
(2)
Zakladateľ je povinný pri príprave zakladacej listiny zabezpečiť identifikačné číslo organizácie (prípadne jej štruktúrnych jednotiek) ako súčasť zakladacej listiny. Pridelenie, obnovu, potvrdenie alebo zrušenie identifikačného čísla organizácie prerokuje zakladateľ s príslušným orgánom štátnej štatistiky. Po schválení organizačnej zmeny bude organizácia zaradená do registra organizácií vedeného štatistickými orgánmi a pridelené identifikačné číslo organizácie bude nevyhnutnou podmienkou zápisu do podnikového registra a podmienkou otvorenia účtu štátneho podniku v banke.
Pravidlá prideľovania identifikačného čísla organizácie určí FŠÚ do 30. 4. 1988.
(3)
Súčasťou protokolov o delimitácii plánov pri vzniku, zrušení, spojení alebo rozdelení organizácií bude prehľad o plánovaných úlohách hospodárskych organizácií pre obdobie 8. päťročnice pred a po organizačnej zmene a o skutočnostiach zodpovedajúcich plánu r. 1986, 1987, príp. 1988 a prvý polrok 1988, príp. 1989. Záväzný vzor prehľadu a metodický pokyn pre jeho vyplnenie vydá FŠÚ v spolupráci so ŠPK, FMF a ŠBČS do 30. 3. 1988.
(4)
Spájané, rozdeľované a zrušované štátne hospodárske organizácie budú predkladať všetky štátne štatistické a účtovné výkazy, pri ktorých platí v danom období výkaznícka povinnosť až do okamihu účinnosti organizačnej zmeny, t.j. do 30. júna daného roka v doterajšom organizačnom usporiadaní, v rozsahu, spôsobom a adresátom podľa platných smerníc a pokynov štátnej štatistiky, resp. podľa pokynov ministerstva financií pre predkladanie účtovných a súhrnných účtovných výkazov hospodárskych organizácií ústredne riadených od roku 1986 „M 25a“ (uverejnených v č. 5/1986 Finančného spravodajcu) a podľa pokynov pre predkladanie účtovných a súhrnných účtovných výkazov hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi od r. 1986 „M 25b“ (uverejnených v č. 6/1986 Finančného spravodajcu), a to v rozsahu ročných účtovných výkazov.
Lehoty predloženia účtovných výkazov k 30. júnu sa predlžujú o 14 kalendárnych dní.
(5)
Novovzniknuté štátne podniky budú predkladať všetky štátne štatistické výkazy v rozsahu, spôsobom a adresátom podľa platných smerníc a pokynov orgánov štátnej štatistiky začínajúc údajmi za mesiac júl daného roka, vč. kumulácií od začiatku roka, a to v novej organizačnej štruktúre. Podľa novej organizačnej štruktúry prepočítajú sa aj údaje uvádzané na štátnych štatistických výkazoch za rovnaké obdobie minulého roka. Spoločne s predložením ročných výkazov prvý raz v novej organizačnej štruktúre predložia v nadväznosti na bod 3 novovzniknuté štátne podniky aj prepočty ročných údajov za predchádzajúce roky od začiatku 8. päťročnice, v rozsahu a spôsobom určeným pokynmi, ktoré vydá FŠÚ do 31. 10. 1988.
(6)
Delimitácia hospodárskej činnosti organizácie v účtovníctve a v účtovných výkazoch sa vykoná podľa prílohy č. 1 Smerníc k štátnym účtovným výkazom radu A hospodárskych organizácií 30 Úč Hosp, vydaných Federálnym ministerstvom financií pod č. VII/1-463/1986 v znení neskorších zmien a doplnkov.
(7)
Novozriadené štátne podniky predložia účtovné výkazy za mesiac júl v určených termínoch a to s údajmi od 1. 7. príslušného roka.
(8)
Orgány štátnej štatistiky budú premietať priebežne organizačné zmeny do štatistického zisťovania začínajúc júlom a 3. štvrťrokom daného roka tak, aby zabezpečili informovanosť o vývoji národného hospodárstva a plnení štátneho plánu.
1.5
Umiestňovanie a hmotné zabezpečovanie uvoľňovaných pracovníkov
(1)
Umiestňovanie uvoľňovaných pracovníkov vychádza zo zásady efektívneho využívania pracovných síl s prihliadnutím na schopnosti, zdravotný stav, a pokiaľ možno na kvalifikáciu týchto pracovníkov.
Postupuje sa podľa Zákonníka práce a vyhlášky č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení, v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb.
(2)
Organizácia uvoľňujúca pracovníkov účinne napomáha ich umiestnenie:
a)
v súčinnosti s príslušným odborovým orgánom spracúva plán pracovného uplatnenia uvoľňovaných pracovníkov ako súčasť prípravy organizačných zmien a o týchto zámeroch informuje príslušný národný výbor;
b)
v súčinnosti s príslušným odborovým orgánom zabezpečuje ich účelné umiestnenie predovšetkým v rámci svojich organizačných jednotiek;
c)
spolupracuje s národnými výbormi, ostatnými organizáciami a inštitúciami pri obsadzovaní voľných pracovných miest a pri vytváraní vhodných nových pracovných príležitostí;
d)
informuje príslušný národný výbor, resp. nadriadený ústredný orgán o neumiestnených pracovníkoch.
(3)
Národné výbory sledujú, koordinujú a zabezpečujú umiestňovanie uvoľňovaných pracovníkov do nového zamestnania, ktorí si ho nezabezpečili sami alebo im ho nezabezpečila uvoľňujúca organizácia ani jej nadriadený orgán. Národné výbory spracúvajú informácie o voľných pracovných miestach a poskytujú ich uvoľňovaným pracovníkom a uvoľňujúcim organizáciám.
(4)
Nadriadený ústredný orgán alebo národný výbor, ktorý organizáciu zrušuje alebo vykonáva prestavbu organizačnej štruktúry, zabezpečí umiestnenie uvoľnených pracovníkov predovšetkým vo svojich podriadených organizáciách. V spolupráci s príslušnými národnými výbormi a príp. s ostatnými ústrednými orgánmi i účinne napomáha ich umiestnenie v iných organizáciách.
Umiestňovanie uvoľňovaných pracovníkov, ktorým sa nepodarilo nájsť nové zamestnanie ani za pomoci ústredných orgánov alebo národných výborov, usmerňujú ministerstvá práce a sociálnych vecí ČSR a SSR v úzkej spolupráci s národnými výbormi, s príslušnými rezortmi a odborovými orgánmi. Ministerstvá práce a sociálnych vecí môžu na vykonanie týchto zásad v prípade potreby vydať podrobnejšie pokyny. Pre riešenie problematiky umiestňovania uvoľňovaných pracovníkov môžu sa vytvárať pri ministerstvách práce a sociálnych vecí osobitné pracovné komisie.
Ministerstvá práce a sociálnych vecí informujú príslušnú vládu o situácii v umiestňovaní uvoľňovaných pracovníkov; na to si môžu vyžiadať potrebné informácie od štatistických, prípadne iných orgánov.
Za účelom zabezpečenia voľných pracovných miest pre uvoľnených pracovníkov zabezpečia ústredné orgány v súčinnosti s národnými výbormi, aby organizácie prednostne umiestňovali na pracovné miesta, na ktoré by inak prijali pracujúcich dôchodcov, uvoľnených pracovníkov v produktívnom veku.
(5)
Pri uvoľňovaní pracovníkov sú organizácie v súčinnosti s orgánmi ROH povinné najmenej tri mesiace predtým, než by sa pracovníkom mala dať výpoveď, oboznámiť uvoľňovaných pracovníkov s dôvodmi pripravovaných organizačných zmien a so spôsobmi zabezpečenia nového zamestnania.
(6)
Uvoľnenému pracovníkovi, ktorý po skončení pracovného pomeru bez zbytočných prieťahov nastúpi do nového zamestnania, patrí mzdové vyrovnanie od nástupu do nového zamestnania po dobu troch mesiacov vo výške rozdielu medzi priemerným hrubým zárobkom na doterajšom a na novom pracovisku; po dobu najdlhšie ďalších troch mesiacov patrí mzdové vyrovnanie vo výške 80% z tohto rozdielu.
Pokiaľ však dochádza u uvoľňovaného pracovníka ku zmene jeho pracovnej činnosti vyžadujúcej podstatnú zmenu alebo podstatné rozšírenie kvalifikácie, patrí mu mzdové vyrovnanie v plnej výške rozdielu v zárobku po celý čas nevyhnutný na rozšírenie, resp. na získanie novej kvalifikácie.
(7)
Prechody pracovníkov do organizácií s ťažbou uhlia, rádioaktívnych surovín, rúd a vyhradených nerastov a na vybrané stavby menovite určené štátnym plánom, do základných prevádzkových činností v železničnej doprave a v metre a do organizácií na vybranom území pri západných hraniciach ČSSR, podkrušnohorských panvových okresov, príp. na iné vybrané priority, pokiaľ to ustanoví vláda ČSSR, sa považujú pri dodržaní určených podmienok za prechody z dôvodov spoločensky najvýznamnejších štrukturálnych zmien.
Prechody pracovníkov do výrobných organizácií určených ústredným orgánom pri dodržaní určených podmienok sa považujú za prechod z dôvodov najvýznamnejších racionalizačných opatrení.
(8)
Uvoľňovanému pracovníkovi, ktorý do dvoch rokov odo dňa uvoľnenia splní vekovú podmienku nároku na starobný dôchodok a ktorému národný výbor nemôže zabezpečiť primerané zamestnanie, bude priznaný na jeho žiadosť mimoriadny starobný dôchodok (v osobitných prípadoch vláda posúdi odlišné riešenie). Jeho výška sa určí podľa ustanovení o starobnom dôchodku s tým, že sa pripočíta aj kalendárna doba do príslušnej vekovej hranice. Po dobu poberania mimoriadneho starobného dôchodku nesmie úhrn tohto dôchodku a ďalších príjmov prekročiť priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol dôchodok vymeraný. Požívateľom tohto dôchodku zanikne naň nárok dosiahnutím vekovej hranice nároku na starobný dôchodok. O uplatnení mimoriadneho starobného dôchodku rozhodne vláda ČSSR.
(9)
Pracovníkovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. októbrom 1988 a bude pred týmto dátumom uvoľnený, bude na jeho žiadosť starobný dôchodok novovymeraný podľa predpisov platných od 1. októbra 1988.
(10)
Ak organizácia nepovažuje ďalšie trvanie doterajšieho pracovného pomeru pracovníka, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok, za účelné, dohodne s pracovníkom jeho rozviazanie dohodou, príp. postupuje podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce o rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou.
(11)
Umožniť organizáciám poskytovať náhrady cestovných výdavkov uvoľneným slobodným pracovníkom za podmienok ustanovených právnym predpisom pre ženatých pracovníkov, pokiaľ ich organizácie príjmu do pracovného pomeru na dobu neurčitú s miestom výkonu práce v obci mimo obce pobytu a obec predchádzajúceho pravidelného pracoviska, a to najdlhšie po dobu dvoch rokov.
(12)
Ak pracovník napriek pomoci uvoľňujúcej organizácie a národného výboru nemôže nastúpiť do vhodného zamestnania primeraného jeho schopnostiam, zdravotnému stavu, a pokiaľ možno kvalifikácii, patrí mu bezprostredne po skončení doterajšieho pracovného pomeru pri splnení podmienok príspevok pred nástupom do nového zamestnania. Tento príspevok sa poskytuje pracovníkovi vo výške jeho doterajšieho priemerného čistého mesačného zárobku do dňa nástupu do nového zamestnania, najdlhšie po dobu troch mesiacov. Po tejto dobe sa poskytuje pracovníkovi, ktorému sa nezabezpečilo vhodné zamestnanie, príspevok vo výške 60% doterajšieho priemerného mesačného čistého zárobku, najviac v sume 2400 Kčs mesačne, najdlhšie však po dobu ďalších troch mesiacov.
Príspevok pred nástupom do nového zamestnania nepatrí v prípadoch, keď uvoľňovaný pracovník spĺňa podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo na mimoriadny starobný dôchodok. Tento príspevok poskytuje pracovníkovi príslušný národný výbor.
Program a návrh predpisov na umiestňovanie pracovníkov uvoľňovaných v súvislosti so zmenami v organizáciách výrobnej základne bude v spolupráci s Ústrednou radou odborov pripravený k 31. 5. 1988.
2.
POSTUP PRESTAVBY ORGANIZAČNÝCH ŠTRUKTÚR
(1)
Proces prestavby organizačnej štruktúry výrobnej základne národného hospodárstva na štátne podniky koordinujú a kontrolujú Vládne výbory ČSSR, ČSR a SSR pre otázky plánovitého riadenia národného hospodárstva (ďalej len „Vládne výbory“) s využitím špecializovaných skupín expertov zo sféry riadiacej praxe i teórie.
(2)
Zodpovednosť za riadenie prípravy a realizáciu prestavby usporiadania výrobnej základne v rámci svojich rezortov nesú ministri, vedúci ostatných ústredných orgánov, rady KNV, Národného výboru hl. m. Prahy (ďalej len „NVP“) a Národného výboru hl. m. SSR Bratislavy (ďalej len „NVB“).
Určiť zodpovednosť za riadenie prípravy a realizáciu prestavby organizačného usporiadania výrobnej základne riadenej národnými výbormi je v kompetencii národných vlád.
(3)
Individuálne návrhy na založenie štátneho podniku môžu samostatne predkladať ústredné štátne orgány, národné výbory, generálne riaditeľstvá VHJ, podniky a ich štruktúrne jednotky (závody) a ďalšie organizácie (včítane rozpočtových a príspevkových).
(4)
Kolektívne návrhy za doterajšie VHJ budú predkladať komisie zložené z riaditeľov podnikov a účelových organizácií (pri odborových podnikoch a iných obdobne usporiadaných podnikoch z riaditeľov závodov) a generálneho riaditeľa danej VHJ a vedené zástupcom ministerstva alebo iného ústredného orgánu. Pri VHJ v podriadenosti národných ministerstiev alebo iného národného ústredného orgánu, ale s pôsobnosťou po celej ČSSR, bude komisia vedená zástupcom toho orgánu, v podriadenosti ktorého daná VHJ je. Tieto komisie spracujú návrh na nové usporiadanie a postavenie všetkých organizačných jednotiek doterajšej VHJ.
Kolektívny návrh komisie riaditeľov danej VHJ neobmedzuje právo podnikov, závodov a účelových organizácií tejto VHJ predkladať vlastné individuálne návrhy.
(5)
Návrhy na zriadenie štátneho podniku musia dokladať schopnosť novonavrhovaného štátneho podniku samostatne hospodáriť na základe úplného chozrasčotu a samofinancovania, spôsob zabezpečenia úloh 8. päťročného plánu a schopnosť zabezpečenia povinností voči štátnemu rozpočtu a úverovej sústave a splnenia skôr uzavretých hospodárskych zmlúv. Návrh musí obsahovať:
a)
charakteristiku zmien organizačnej štruktúry súvisiacich so vznikom nového štátneho podniku (včítane požiadaviek na organizačné presuny medzi organizáciami);
b)
vymedzenie predmetu podnikania a štruktúry produkcie (služieb, prác) s jej kvantifikáciou včítane porovnania so súčasnou štruktúrou produkcie v členení podľa skupín výrobkov;
c)
vymedzenie majetku a pracovných síl v novom usporiadaní;
d)
súpis uložených úloh 8. päťročného plánu a spôsob ich zabezpečenia;
e)
stručný rozbor tvorby zdrojov a ich použitie včítane zabezpečenia úloh 8. 5RP v podmienkach úplného chozrasčotu a samofinancovania na obdobie najmenej 3-5 rokov;
f)
hlavné smery dlhodobého komplexného rozvoja novonavrhovaného štátneho podniku (technický rozvoj, výrobkový rozvoj, investičný rozvoj, rozvoj pracovných síl, zapojenie do priamych zahraničných vzťahov a pod.).
Pritom nedostatočná doterajšia vybavenosť podnikov (alebo i závodov) výrobnými fondami nesmie byť dôvodom na odmietanie ich osamostatnenia a prevedenia na štátny podnik, pretože sa počíta s opatreniami na určité vyrovnanie rozdielnych východiskových podmienok organizácií v odpísanosti základných prostriedkov (prípadne s čiastočným doplnením obratových fondov). Okrem toho sa podnikom určia jednotné odvody, dane a normatívy a na efektívne akcie sa bude poskytovať úver; to všetko bude smerovať k vyrovnaniu východiskových podmienok pre hospodárenie novovznikajúcich štátnych podnikov.
Návrh na zriadenie štátneho podniku bude prerokovaný so straníckou a odborovou organizáciou navrhovateľa a o návrhoch bude navrhovateľ informovať príslušné územné stranícke orgány.
(6)
Návrhy predkladajú navrhovatelia spolu so stanoviskami svojich straníckych i odborových organizácií priamo príslušnému ministrovi, vedúcemu ústredného orgánu alebo rade KNV (NVP, NVB) a súčasne Úradu Predsedníctva vlády ČSSR alebo úradu vlády ČSR a SSR.
(7)
Príslušné ministerstvá, ústredné orgány a KNV (NVP, NVB) spracujú na základe všetkých podaných návrhov a vlastných koncepcií rozvoja odvetvia projekty prestavby organizačného usporiadania nimi dosiaľ riadených organizácií výrobnej základne. Súčasťou projektov spracovaných KNV (NVP, NVB) budú prerokované návrhy ONV (ObNV, MsNV a pod.) na organizačné usporiadanie výrobnej základne v ich riadiacej pôsobnosti. ONV (ObNV, MsNV a pod.) prerokujú svoje návrhy s KNV (NVP, NVB) tak, aby sa mohli stať súčasťou projektov KNV (NVP, NVB). Možnosť samostatne predkladať individuálne návrhy všetkými stupňami národných výborov, im podriadenými podnikmi (a ich jednotkami) a príp. ďalšími organizáciami sa týmto postupom neobmedzuje. Projekt musí obsahovať:
a)
porovnanie doterajšej a novej organizačnej štruktúry výrobnej základne rezortu alebo KNV (NVP, NVB) v členení na úrovni doterajších hospodárskych organizácií (podnik, VHJ) a novozakladaných štátnych podnikov;
b)
zoznam neakceptovaných návrhov na organizačné zmeny (včítane zdôvodnenia, prečo neboli akceptované);
c)
spôsob zabezpečenia úloh 8. 5RP v rezorte, a to v objemoch i sortimente (kvantifikácia musí obsahovať aj odpočet realizovanej časti úloh 5RP);
d)
nevyriešené požiadavky ukladané v súvislosti s prestavbou organizačných štruktúr na ostatné rezorty alebo národné výbory;
e)
časový harmonogram prestavby organizačných štruktúr výrobnej základne v rezorte podľa ďalej uvedených etáp realizácie.
(8)
Projekt musí postihovať celú výrobnú základňu rezortu včítane príspevkových a rozpočtových organizácií (pri národných výboroch ide len o hospodárske organizácie). Príslušní ministri a vedúci ústredných orgánov a rady KNV (NVP, NVB) predložia projekty organizačnej prestavby svojich rezortov do 30. 4. 1988 príslušným vládam, príslušným plánovacím komisiám, štatistickým úradom a ŠBČS. Pri podnikoch významných pre obranný priemysel sa podľa potreby k projektom vyjadrí Vlády výbor pre obranný priemysel. V záujme koordinácie prestavby štruktúr výrobnej základne v odvetviach v pôsobnosti federálnych a národných orgánov predložia podpredsedovia vlády ČSSR a predsedovia národných vlád projekty spracované národnými orgánmi vláde ČSSR do 31. 5. 1988. Vláda prerokuje projekty postupne do 15. 6. 1988 a rozhodne o ich realizácii.
(9)
Realizácia prestavby organizačných štruktúr prebehne vo dvoch etapách podľa pripravenosti jednotlivých prípadov:
| I. etapa | - k 1. 7. 1988 |
| II. etapa | - k 1. 7. 1989. |
Okrem týchto základných termínov vláda ČSSR alebo vlády ČSR a SSR môžu rozhodnúť o prevode doterajších hospodárskych organizácií na štátne podniky k 1. 1. 1989 a k 1. 4. 1989 v prípadoch, keď to nenaruší prípravu plánu na rok 1989, prípravu 9. päťročného plánu a bilancovanie dôsledkov komplexnej prestavby veľkoobchodných a nákupných cien.
Nové štátne podniky zakladajú ministri, vedúci ostatných ústredných orgánov a rady KNV, NVP a NVB.
Novovzniknuté štátne podniky sa musia zapísať do podnikového registra.
(10)
Prechod majetku a záväzkov zanikajúcich organizácií na novovznikajúce štátne podniky alebo iné subjekty ku dňu ich vzniku, vyhodnotenie a uzavretie hospodárskej činnosti zanikajúcich organizácií (záverečné konanie za I. polrok príslušného roka) a zostavenie a prepočítanie vybraných údajov zo štatistických a účtovných výkazov za uplynulé obdobie 8. 5RP v doterajšej i v novej štruktúre musia byť dokončené do 3 mesiacov odo dňa vzniku nového štátneho podniku.
Likvidácia zaniknutých organizácií (predovšetkým GR doterajších trustov) sa musí vykonať do 6 mesiacov odo dňa ich zrušenia.
(11)
Novovzniknuté štátne podniky vo svojej právomoci rozpracujú v súlade so zákonom o štátnom podniku vnútropodnikové riadenie a chozrasčot.
Úloha Vládnych výborov pre otázky plánovitého riadenia národného hospodárstva ČSSR, ČSR a SSR pri koordinácii prestavby organizačných štruktúr
Koordináciou prestavby organizačných štruktúr výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne národného hospodárstva sú poverené Vládne výbory.
Vládne výbory ako koordinačné orgány vlád pri prestavbe organizačných štruktúr:
a)
koordinujú priebeh prípravy i realizáciu prestavby organizačných štruktúr,
b)
kontrolujú vecný a časový priebeh prác,
c)
posudzujú projekty vypracované ministrami a vedúcimi ústredných orgánov a individuálne návrhy z hľadiska celospoločenských záujmov a realizácie zásad prestavby hospodárskeho mechanizmu,
d)
predkladajú vládam komplexné stanoviská k prestavbe organizačných štruktúr včítane návrhov riešenia medzirezortných presunov.
Pri posudzovaní projektov a návrhov na prestavbu organizačných štruktúr využíva Vládny výbor ČSSR už ustanovenú súhrnnú skupinu. Vládne výbory ČSR a SSR ustanovia súhrnné skupiny z námestníkov prierezových, odvetvových a ďalších centrálnych orgánov, zo zástupcov teoretického frontu a hospodárskej praxe. Súhrnné skupiny Vládnych výborov si vytvárajú skupiny expertov pre jednotlivé odvetvové komplexy. Na úrovni federácie
- pre strojárstvo (včítane hutníctva a elektrotechniky),
- pre palivá a energetiku (včítane rudného baníctva a úpravárenstva),
- pre dopravu a spoje.
Na úrovni republík
- pre chémiu,
- pre ľahký priemysel,
- pre stavebníctvo a výrobu stavebných látok,
- pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel,
- pre obchod,
- pre hospodárstvo národných výborov, a prípadne ďalšie.
Pre koordináciu prestavby štruktúr výrobnej základne v odvetviach v pôsobnosti federálnych a národných orgánov si Vládny výbor ČSSR vytvára v spolupráci s Vládnymi výbormi republík koordinačné skupiny pre odvetvové komplexy
- pre chémiu,
- pre spotrebný priemysel,
- pre stavebníctvo a výrobu stavebných látok,
- pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné a vodné hospodárstvo,
- pre obchod a služby,
- pre dopravu,
- pre odvetvie zdravotníctva, školstvo, kultúru a ďalšiu sociálnu problematiku.
Členmi expertných a koordinačných skupín budú pracovníci prierezových a odvetvových ústredných a národných orgánov a pracovníci teoretického frontu a hospodárskej sféry. Vládne výbory ČSR a SSR vysielajú svojich poverencov do koordinačných skupín pre odvetvové komplexy vytváraných Vládnym výborom ČSSR.
Vládne výbory majú právo vyžadovať od vedúcich centrálnych orgánov a im podriadených organizácií na nevyhnutne potrebný čas odborníkov pre prácu v expertných a koordinačných skupinách.
Sú oprávnené vyžadovať od predkladateľov projektov doplnky a ďalšie podklady a vyjadrenia.
Technické, organizačné, hmotné, informačné a ďalšie podmienky pre koordináciu prestavby organizačných štruktúr zabezpečujú sekretariáty Vládnych výborov. Sekretariáty Vládnych výborov riešia v spolupráci s príslušnými orgánmi otázky pracovnoprávneho postavenia expertov.
Harmonogram prestavby organizačných štruktúr
| Činnosť | Termín | Zodpovedá | |
| 1 | Predkladanie individuálnych návrhov orgánov a organizácií spracovateľom projektu, Úradu Predsedníctva vlády ČSSR a úradom vlád ČSR a SSR | do 31. 3. 1988 | príslušné orgány a organizácie |
| 2 | Predkladanie kolektívnych návrhov komisiou riaditeľov VHJ spracovateľom projektu, Úradu Predsedníctva vlády ČSSR a úradom vlád ČSR a SSR | do 31. 3. 1988 | poverení pracovníci ústredných orgánov |
| 3 | Odovzdanie projektov príslušným vládam, plánovacím komisiám, štatistickým úradom a Štátnej banke československej | do 30. 4. 1988 | príslušní ministri a vedúci federálnych ústredných a národných orgánov a rady KNV (NVP, NVB) |
| 4 | Odovzdanie projektov spracovaných národnými orgánmi vláde ČSSR | do 31. 5. 1988 | podpredsedovia vlády ČSSR, predsedovia národných vlád |
| 5 | Prerokovanie projektov vo vláde ČSSR | do 15. 6. 1988 | Vládny výbor pre otázky plánovitého riadenia národného hospodárstva |
| 6 | Realizácia I. etapy prestavby organizačných štruktúr, včítane zápisov novozaložených štátnych podnikov k 1. 7. 1988 do podnikového registra v súlade s rozhodnutím vlády ČSSR | k 1. 7. 1988 | príslušní ministri a vedúci federálnych ústredných a národných orgánov a rady KNV (NVP, NVB) |
| 7 | Prerokovanie postupu realizácie II. etapy prestavby organizačných štruktúr vo vláde ČSSR | do 31. 3. 1989 | Vládny výbor pre otázky plánovitého riadenia národného hospodárstva |
| 8 | Realizácia II. etapy prestavby organizačných štruktúr, včítane zápisu novozaložených štátnych podnikov k 1. 7. 1989 do podnikového registra v súlade s rozhodnutím vlády ČSSR | k 1. 7. 1989 | príslušní ministri a vedúci federálnych ústredných a národných orgánov a rady KNV (NVP a NVB) |
| 9 | Súhrnná správa o realizácii prestavby organizačných štruktúr | 31. 3. 1990 | Vládny výbor pre otázky plánovitého riadenia národného hospodárstva |
