Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Federálneho ministerstva financií o hospodárení s národným majetkom

Znenie účinné: od 08.12.1992 do 31.12.1993 Neplatné znenie pre dnes

Predpis bol zrušený predpisom 278/1993 Z. z.

119/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 08.12.1992 do 31.12.1993
119
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií
z 24. júna 1988
o hospodárení s národným majetkom
Federálne ministerstvo financií ustanovuje podľa § 391 ods. 1 písm. a) a § 75 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov:
§1 Predmet a rozsah úpravy
(1)
Táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou do socialistického celospoločenského vlastníctva (ďalej len „celospoločenské vlastníctvo“), právo hospodárenia s národným majetkom a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami1) štátnych hospodárskych organizácií, rozpočtových organizácií a iných štátnych organizácií2) (ďalej len „organizácia“).
(2)
Vyhláška ďalej upravuje podmienky nadobúdania vecí do celospoločenského vlastníctva štátnymi podnikmi, podmienky pri prevodoch vlastníctva k veciam v národnom majetku štátnymi podnikmi, podmienky pri prevodoch práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu a nakladanie s pohľadávkami štátnych podnikov.
(3)
Táto vyhláška sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí do celospoločenského vlastníctva, na prevody práva hospodárenia a prevody vlastníctva národného majetku, ku ktorým dochádza v rámci obvyklého hospodárenia.3)
(4)
Táto vyhláška sa ďalej nevzťahuje na požičiavanie spotrebných predmetov občanom organizáciami na ten účel zriadenými, na prenechávanie bytov a miestností na osobné užívanie občanom podľa osobitného predpisu,4) prenechávanie vecí v národnom majetku do dočasného užívania občanom podľa osobitných predpisov,5) požičiavanie spotrebných predmetov nadobudnutých organizáciami na tento účel a na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí podľa osobitného predpisu.6)

PRVÁ ČASŤ | NADOBÚDANIE VECÍ DO CELOSPOLOČENSKÉHO VLASTNÍCTVA ZMLUVOU

§2 Odplatné nadobúdanie vecí
(1)
Organizácie môžu nadobúdať zmluvou7) za cenu podľa cenových predpisov8) od družstevných organizácií, spoločenských organizácií, ako aj iných organizácií, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov (ďalej len „iné socialistické organizácie než štátne“), veci do celospoločenského vlastníctva, ak ich potrebujú na plnenie svojich úloh.
(2)
Na účel uvedený v odseku 1 môžu organizácie nadobúdať zmluvou9) veci do celospoločenského vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických10) za cenu podľa cenových predpisov.11)
§3 Bezodplatné nadobúdanie vecí
(1)
Organizácie môžu bezodplatne nadobúdať veci od iných socialistických organizácií než štátnych.
(2)
Od občanov a iných organizácií než socialistických môžu organizácie prijať ponuku daru nehnuteľnej veci včítane peňazí v československej mene a ponuku daru budov, stavieb, prípadne včítane pozemkov, na ktorých sú postavené, nádvorí a prístupových ciest.
(3)
Organizácie lesného hospodárstva sú príslušné prijať od občanov a iných organizácií než socialistických ponuku daru lesných pozemkov a porastov na nich.
(4)
Prijatím ponuky podľa odsekov 1 až 3 prechádza vec do celospoločenského vlastníctva a organizácii k nej vzniká právo hospodárenia.
(5)
Prijať ponuku daru nehnuteľnosti, s výnimkou nehnuteľností uvedených v odsekoch 2 a 3, od občanov a iných organizácií než socialistických je príslušný okresný národný výbor alebo národný výbor jemu na roveň postavený (ďalej len „okresný národný výbor“), v územnom obvode ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú. Prijatím ponuky daru prechádza nehnuteľnosť do celospoločenského vlastníctva a dočasne ju spravuje okresný národný výbor podľa osobitného predpisu.12)
(6)
Organizácie môžu prijať ponuku daru vecí do celospoločenského vlastníctva od občana i právnickej osoby zo zahraničia.

DRUHÁ ČASŤ | PRÁVO HOSPODÁRENIA S HMOTNÝM NÁRODNÝM MAJETKOM

§4 Príslušnosť na právo hospodárenia s národným majetkom
(1)
Právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „národný majetok“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.13) Ak národný majetok užíva na plnenie svojich úloh niekoľko organizácií, patrí právo hospodárenia tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným jeho najväčšiu časť, pokiaľ sa nedohodnú, že budú mať k tomuto národnému majetku právo spoločného hospodárenia.14) Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má vykonávať právo hospodárenia s určitým národným majetkom, sa môžu zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, od tohto ustanovenia odchýliť.
(2)
Národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy. Môžu tiež mať právo hospodárenia s budovami, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby sa celkom alebo čiastočne prenechali na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež užívajú.
§5 Odstraňovanie pochybností o príslušnosti na právo hospodárenia s národným majetkom
(1)
Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorej organizácii patrí právo hospodárenia s národným majetkom, a ak dôjde medzi nimi k sporu, rozhodne najbližší spoločný orgán, ktorý riadi organizácie, medzi ktorými spor vznikol, pokiaľ nie je osobitným predpisom určený rozhodovať iný, vecne príslušný orgán štátnej správy.15) Ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory.
(2)
Organizácia, z podnetu ktorej spor vznikol, musí bez zbytočného odkladu podať riadiacemu orgánu žiadosť o vydanie opatrenia, ktorej z nich patrí právo hospodárenia s určitým národným majetkom. Žiadosť musí podpísať štatutárny orgán organizácie, musí obsahovať presný skutkový stav a návrh, ako sa má rozhodnúť. K žiadosti treba pripojiť doklad o tom, že medzi organizáciami nedošlo k dohode. Organizácia, ktorá požiadala o rozhodnutie sporu, je povinná zaslať kópiu žiadosti o vydanie opatrenia organizácii, proti ktorej žiadosť smeruje.
(3)
Organizácia, proti ktorej žiadosť smeruje, je povinná v lehote 15 dní po tom, čo dostala kópiu žiadosti, predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 1 (ďalej len „rozhodujúce orgány“) vyjadrenie podpísané štatutárnym orgánom, v ktorom musí uviesť stanovisko k návrhu obsiahnutému v žiadosti, skutočnosti, ktoré bránia dohode medzi organizáciami a ďalej návrh, ako sa má rozhodnúť. K vyjadreniu organizácia pripojí príslušné doklady,
(4)
Ak to považujú za nevyhnutné, prerokujú rozhodujúce orgány spor s organizáciami, medzi ktorými spor vznikol, a vedú ich k tomu, aby sa dohodli na riešení, ktoré je v súlade s celospoločenským záujmom. Ak sa organizácie dohodnú, rozhodujúce orgány opatrenie nevydajú.
(5)
Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvá financií, cien a miezd spor rozhodujú, ak ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory predložia doklad, že sa im nepodarilo odstrániť pochybnosť, ktorej z organizácií patrí právo hospodárenia s národným majetkom. Spor medzi organizáciou riadenou federálnym ústredným orgánom štátnej správy a organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky rozhodujú po dohode Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvo financií, cien a miezd. Spor medzi organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky a organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky rozhodujú po dohode Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky s Ministerstvom financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky.
(6)
Rozhodujúce orgány aj ministerstvá uvedené v odseku 5 môžu prizvať na konanie znalca, prípadne si vyžiadať písomný znalecký posudok. Tieto orgány určia výšku odmeny za znalecký posudok16) a rozhodnú, ktorá organizácia je povinná tieto náklady uhrádzať.
(7)
Pri prevode práva hospodárenia s národným majetkom opatrením vydaným pri riešení sporu sa postupuje podľa § 13; toto opatrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní17) a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
(8)
Organizácia, ktorá hospodári s národným majetkom, ktorý je predmetom sporu o príslušnosť na právo hospodárenia, je povinná plniť povinnosti vyplývajúce z práva hospodárenia do dňa určeného v opatrení.
§6 Základné povinnosti organizácií pri hospodárení s národným majetkom
Organizácie sú povinné hospodáriť s národným majetkom so starostlivosťou riadneho hospodára. Sú povinné najmä:
a)
národný majetok zistiť, spísať, oceniť, pokiaľ nie je ustanovené inak,18) a viesť v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov,19)
b)
starať sa o údržbu národného majetku a vykonávať jeho opravy,
c)
starať sa o využívanie národného majetku na plnenie úloh a nakladať s ním v súlade s týmito úlohami,
d)
chrániť národný majetok pred rozkrádaním, poškodením, zničením, stratou alebo zneužívaním,
e)
využívať právne prostriedky na ochranu národného majetku, chrániť právo hospodárenia s národným majetkom proti neoprávneným zásahom, včas uplatňovať právo na náhradu škody proti tým, ktorí za škodu zodpovedajú, a uplatňovať právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu proti tomu, kto ho na úkor organizácie získal.
§7 Prebytočný a neupotrebiteľný národný majetok
(1)
Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný potrebám organizácie.
(2)
Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebovanie alebo poškodenie, zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke nemôže už slúžiť svojmu účelu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba odstrániť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu.
(3)
O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe naloženia s ním písomne rozhoduje vedúci organizácie alebo ním písomne poverený iný vedúci pracovník organizácie, prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu. K rozhodnutiu o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť doklad o tom, ako sa s majetkom naložilo.
(4)
Pre rozhodovanie o prebytočnosti a neupotrebiteľnosti národného majetku kultúrnej povahy platia osobitné predpisy.20)
§8 Nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným národným majetkom
(1)
Organizácia prevedie právo hospodárenia k prebytočnému alebo neupotrebiteľnému národnému majetku na inú organizáciu, prípadne štátny podnik alebo taký majetok prevedie do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej. Pri neupotrebiteľnom národnom majetku zisťuje organizácia pred uskutočnením ponuky uvedeným organizáciám, či ho sama nemôže využiť napr. ako náhradné dielce. Za podmienok ustanovených v § 14 ods. 9 môže organizácia tiež previesť prebytočný alebo neupotrebiteľný národný majetok do vlastníctva občanov.
(2)
Právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na okresný (mestský)21) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky, postupuje sa podľa § 5.
(3)
Neupotrebiteľný národný majetok, pri ktorom je zrejmé, že ho nemôžu využiť socialistické organizácie ani občania, alebo s ktorým sa nepodarilo naložiť podľa predchádzajúcich odsekov, sa fyzicky zlikviduje. Rovnako sa naloží s prebytočným majetkom, o ktorý neprejavili záujem socialistické organizácie ani občania, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2. S vecami, ktoré vykupujú socialistické organizácie ako druhotné suroviny, sa naloží podľa osobitných predpisov.22)
§9 Dočasné používanie národného majetku
(1)
Organizácia môže prenechať zmluvou na dočasné užívanie socialistickým organizáciám23) alebo občanom a iným organizáciám než socialistickým veci, ktoré dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh.
(2)
Poľnohospodárske pozemky sa môžu prenechať na dočasné užívanie občanom na poľnohospodárske využitie po predchádzajúcom vyjadrení okresného národného výboru za odplatu podľa cenových predpisov,24) ak sú pre organizáciu poľnohospodárskymi pozemkami nevhodnými pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu.
(3)
Zmluva o prenechaní národného majetku na dočasné užívanie občanom a iným organizáciám než socialistickým musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a času užívania, ustanovenie o výške odplaty,24) dohodu o udržiavaní majetku a možnosť odstúpiť od zmluvy, ak organizácia zistí, že národný majetok sa užíva v rozpore s uzavretou zmluvou, alebo ak organizácia bude vec potrebovať na plnenie svojich úloh.
§10 Trvalé užívanie nehnuteľného národného majetku
(1)
Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb,25) pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“).
(2)
Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský)21) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia okresný (mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným orgánom štátnej správy môžu odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so súhlasom Federálneho ministerstva financií, organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd.
(3)
Nehnuteľný národný majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.
(4)
Hospodárska zmluva o trvalom užívaní nehnuteľného národného majetku musí obsahovať:
a)
určenie odovzdávaného majetku (obec, katastrálne územie, číslo parcely, pri budovách popisné alebo evidenčné číslo v súlade so zápismi v evidencii nehnuteľností),
b)
účel, na ktorý sa majetok odovzdáva do trvalého užívania, a spôsob tohto užívania,
c)
určenie dňa vzniku trvalého užívania.
(5)
V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie:
a)
nadobúdacia cena odovzdávaného majetku, v ktorej sa vedie v účtovníctve,
b)
celkový stav majetku, najmä hlavné nedostatky a závady,
c)
základné povinnosti trvalého užívateľa a podmienky vyrovnania pri zániku trvalého užívania,
d)
prípadné obmedzenia práva trvalého užívania.
(6)
Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoje náklady sústavne udržiavať a pravidelnými opravami zabezpečovať jeho zachovanie. Investície26) môže uskutočňovať iba s predchádzajúcim písomným súhlasom organizácie, ktorá má k nehnuteľnému národnému majetku právo hospodárenia. Pri udelení súhlasu sa musí určiť, či a do akej miery má trvalý užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči organizácii, ktorá má k majetku právo hospodárenia, na úhradu ním vynaložených investičných prostriedkov. Úhrada nesmie byť vyššia ako náklady na obstaranie investície znížené o jej opotrebenie, prípadne náhodné znehodnotenie. Ak náklady na obstaranie investície trvalý užívateľ uhradil zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov) alebo ich trvalý užívateľ vynaložil bez predchádzajúceho písomného súhlasu organizácie, ktorá má k nehnuteľnému národnému majetku právo hospodárenia, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.
(7)
Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol podľa schváleného územného plánu zóny alebo právoplatného územného rozhodnutia určený pre investičnú výstavbu, včítane bytovej výstavby, prípadne bol schváleným zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov určený na zástavbu rodinnými domčekmi a ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a trvalým užívateľom o zániku práva trvalého užívania, môže organizácia od zmluvy odstúpiť. O zániku práva trvalého užívania k poľnohospodárskej pôde alebo lesným pozemkom sa môže organizácia s trvalým užívateľom dohodnúť, prípadne od zmluvy odstúpiť až po odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe27) alebo po vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu.28)
§11 Osobné užívanie pozemkov
(1)
Pozemky v celospoločenskom vlastníctve sa môžu prideliť do osobného užívania iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.29) Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný30) alebo mestský národný výbor prvej kategórie,31) v obvode ktorého sa pozemok nachádza.
(2)
Ak k pozemku pridelenému do osobného užívania má právo hospodárenia organizácia, prevedie ho táto organizácia spravidla na miestny národný výbor, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania. Poľnohospodársku pôdu možno takto previesť až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe,27) lesné pozemky až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu.28)
Prevod práva hospodárenia s národným majetkom
§12
(1)
Prevody práva hospodárenia s národným majetkom sa uskutočňujú medzi organizáciami navzájom a medzi organizáciami a štátnymi podnikmi hospodárskymi zmluvami32) odplatne, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak33) alebo pokiaľ sa organizácie výnimočne nedohodnú na bezodplatnom prevode.
(2)
Dohodnutá cena je splatná do 15 dní odo dňa, ku ktorému prešlo právo hospodárenia s národným majetkom na preberajúcu organizáciu, ak sa organizácie nedohodnú inak.
(3)
Bezodplatne sa prevádza právo hospodárenia s národným majetkom vždy, keď predmetom prevodu je právo hospodárenia
b)
k veciam medzi rozpočtovými organizáciami, pokiaľ sa neobstarali z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a na vysokých školách z mimorozpočtových zdrojov,
c)
k nehnuteľnostiam prevádzaným národnému výboru pre ich odovzdanie do trvalého užívania podľa § 10,
d)
k nehnuteľnostiam, pri ktorých je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve a prevádzajú sa podľa § 8 ods. 2,
e)
k veciam prevádzaným na vyučovacie účely,
f)
ku kultúrnym pamiatkam a predmetom muzeálnej a galériovej hodnoty, prípadne k ich súborom v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, pokiaľ zostávajú zbierkovými predmetmi,
g)
ku knižničným fondom, prípadne k ich častiam prevádzaným medzi knižnicami jednotnej sústavy,
h)
k veciam muzeálnej a pamiatkovej hodnoty určeným pre dokumentáciu vývoja spoločnosti34) alebo na kultúrno-výchovné využitie v kultúrnych organizáciách.
(4)
Organizácie sú povinné na žiadosť organizácie alebo štátneho podniku uzavrieť hospodársku zmluvu o prevode práva hospodárenia32) k nehnuteľnostiam určeným právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu, a to do 30 dní odo dňa, keď organizácia o prevod práva hospodárenia k uvedenému národnému majetku požiadala.
(5)
Organizácie sú povinné na žiadosť národného výboru, prípadne organizácie určenej zabezpečiť investorskú činnosť, uzavrieť v lehote ustanovenej v odseku 4 hospodársku zmluvu o prevode práva hospodárenia 32) k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou dokumentáciou alebo územnoplánovacími podkladmi pre sústredenú bytovú výstavbu alebo schváleným zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov.
(6)
Na žiadosť okresného (mestského) národného výboru, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok určený právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu, inej socialistickej organizácie než štátnej sú organizácie povinné uzavrieť v lehote ustanovenej v odseku 4 hospodársku zmluvu o prevode práva hospodárenia32) k tomuto pozemku s príslušným národným výborom.
(7)
Na účely uvedené v odsekoch 4 až 6 sa nesmie previesť právo hospodárenia k poľnohospodárskej pôde.
§13
(1)
Opatrením riadiaceho orgánu organizácie sa môže previesť právo hospodárenia s národným majetkom v súvislosti so zriadením organizácie, s reorganizáciou alebo, ak ide o rozhodnutie podľa § 5. Toto rozhodnutie musí mať podstatné náležitosti ako hospodárska zmluva.32)
(2)
Ak ide o prevod práva hospodárenia s národným majetkom z pôsobnosti jedného ústredného orgánu štátnej správy do pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, vydá opatrenie o prevode práva hospodárenia s národným majetkom ústredný orgán, z pôsobnosti ktorého sa právo hospodárenia s národným majetkom prevádza po dohode s druhým ústredným orgánom štátnej správy. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod práva hospodárenia s národným majetkom z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo naopak, do pôsobnosti iného krajského národného výboru, alebo ak rozhodujú po dohode Federálne ministerstvo financií s príslušným ministerstvom financií, cien a miezd.
§14 Prevody vlastníctva národného majetku
(1)
Prevody vlastníctva národného majetku na iné socialistické organizácie než štátne sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami.35) Prevody vlastníctva národného majetku na občanov a iné organizácie než socialistické sa uskutočňujú zmluvami podľa osobitného predpisu.9)
(2)
Prevody vlastníctva národného majetku sú odplatné za cenu podľa cenových predpisov.36) Bezodplatne možno previesť vlastníctvo národného majetku, ak tak ustanovuje právny predpis alebo ak bezodplatnosť tohto prevodu je v spoločenskom záujme.
(3)
Pri odplatných prevodoch vlastníctva národného majetku na iné socialistické organizácie než štátne je cena splatná do 15 dní odo dňa, ku ktorému prechádza vlastnícke právo na preberajúcu organizáciu, pokiaľ sa nedohodne inak.
(4)
Pri bezodplatnom prevode vlastníctva národného majetku na občana alebo inú organizáciu než socialistickú organizáciou riadenou federálnym ústredným orgánom štátnej správy je na platnosť zmluvy potrebné schválenie Federálneho ministerstva financií. Ak taký prevod uskutočňuje organizácia riadená ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, je na platnosť zmluvy potrebné schválenie príslušného ministerstva financií, cien a miezd; to isté platí, ak taký prevod vlastníctva národného majetku uskutočňuje národný výbor alebo organizácia ním riadená alebo spravovaná.
(5)
Organizácie sú povinné na žiadosť inej socialistickej organizácie než štátnej uzavrieť s ňou hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva35) k budovám a stavbám postaveným na pozemku určenom právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu tejto organizácie, a to do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
(6)
Organizácie môžu národný majetok s výnimkou pozemkov previesť do vlastníctva
a)
iných socialistických organizácií než štátnych, ak je prevod v spoločenskom záujme alebo sa uskutočňuje podľa zmluvy o združení prostriedkov, alebo ak ide o výmenu vecí,
b)
medzinárodných organizácií so sídlom v Československej socialistickej republike, ak je prevod vlastníctva národného majetku v spoločenskom záujme,
c)
ak predmetom prevodu sú rodinné domčeky s príslušenstvom, stavby na individuálnu rekreáciu s príslušenstvom, byty, ktoré sa prevádzajú do osobného vlastníctva podľa osobitných predpisov37) a obytné domy s príslušenstvom, ktoré nie sú rodinnými domčekmi a ktorých obytná plocha nepresahuje 180 m2.
(7)
Ak predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel na rodinnom domčeku s príslušenstvom alebo na stavbe na individuálnu rekreáciu s príslušenstvom, je organizácia povinná tento podiel ponúknuť na predaj spoluvlastníkom. Ak rodinný domček alebo stavba na individuálnu rekreáciu nie je v spoluvlastníctve, ponúkne ich na predaj doterajším užívateľom. Ak spoluvlastníci alebo užívatelia neprejavia o kúpu záujem, organizácia ponúkne a prevedie taký majetok do vlastníctva iného občana.
(8)
Pozemky s výnimkou poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov môžu byť predmetom prevodu vlastníctva iba,
a)
ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel pozemku užívaného pre osobnú potrebu občana alebo spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa súčasne prevádza do vlastníctva občana, prípadne inej socialistickej organizácie než štátnej aj spoluvlastnícky podiel budovy, ktorá je na pozemku postavená,
b)
ak sa vymieňa pozemok za pozemok vo vlastníctve iného právneho subjektu, pretože ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh,
c)
ak sa prevádza pozemok na podnik zahraničného obchodu,38) účastinnú spoločnosť39) a združenie pre zahraničný obchod,40)
d)
ak dôvodom prevodu je vytvorenie nevyhnutných podmienok pre užívanie nehnuteľností vo vlastníctve iných právnych subjektov,
e)
ak je pozemok územnoplánovacími podkladmi alebo podľa právoplatného územného rozhodnutia určený na pripojenie k pozemku vo vlastníctve iného právneho subjektu pre investičnú výstavbu alebo individuálnu bytovú výstavbu,
f)
ak sa na občana prevádza pozemok, ktorý vydržal pre štát41) a užíva ho pre osobnú potrebu, ak nie je vhodné zriadiť k nemu právo osobného užívania.
(9)
Ak socialistická organizácia neprejaví záujem o veci, ktoré sú pre organizáciu prebytočným alebo neupotrebiteľným národným majetkom a tieto veci môžu byť predmetom osobného vlastníctva, možno ich previesť do vlastníctva občanov za cenu podľa cenových predpisov.
(10)
Ak ide o prebytočný, prípadne neupotrebiteľný národný majetok, o ktorý neprejavili záujem socialistické organizácie, môžu organizácie previesť do vlastníctva občanov aj:
a)
malé vodné elektrárne s inštalovaným výkonom do 35 kW,
b)
budovy (napr. bývalé školy, hostince, úradovne, mlyny, strážne domčeky, stodoly), ktoré možno podľa predchádzajúceho vyjadrenia príslušného stavebného úradu upraviť na trvalé bývanie alebo rekreáciu,
c)
veci potrebné na povolenú činnosť podľa osobitných predpisov42) a na drobnú poľnohospodársku činnosť.
(11)
Nehnuteľnosti, ktoré prešli do celospoločenského vlastníctva podľa osobitného predpisu,43) môže organizácia previesť za odplatu do vlastníctva občanov iba v prípadoch, keď o ponuku vrátiť tieto nehnuteľnosti neprejavili záujem ich bývalí vlastníci, prípadne ich dedičia, ak sú československými občanmi žijúcimi na území Československej socialistickej republiky.

TRETIA ČASŤ | PRÁVO HOSPODÁRENIA S POHĽADÁVKAMI A INÝMI MAJETKOVÝMI PRÁVAMI ŠTÁTU

§15 Výkon práva hospodárenia s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu
(1)
Pri výkone práva hospodárenia s pohľadávkou štátu je organizácia povinná plniť povinnosti ustanovené v § 73 Hospodárskeho zákonníka.
(2)
Ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu, je organizácia povinná vyúčtovať a vymáhať určené úroky z omeškania alebo určený poplatok z omeškania, pokiaľ nie je právnym predpisom ustanovené inak.
(3)
Pri výkone práva hospodárenia s inými majetkovými právami štátu postupujú organizácie primerane podľa ustanovení platných pre výkon práva hospodárenia s pohľadávkami štátu, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.44)
§16 Prevody práva hospodárenia s pohľadávkami štátu
Právo hospodárenia s pohľadávkami štátu sa prevádza hospodárskou zmluvou32) vždy bezodplatne.
§17 Povoľovanie splátok a odkladu platenia
(1)
Organizácia môže dlžníkovi, ak je ním občan, povoliť primerané splátky alebo povoliť odklad zaplatenia dlhu dlžníkom písomne uznaného čo do dôvodu a výšky, prípadne priznaného právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže dlh alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti.
(2)
Ak boli povolené splátky na úhradu pohľadávky alebo bol povolený odklad zaplatenia dlhu, organizácia nie je oprávnená požadovať úroky alebo poplatok z omeškania.
(3)
Splátky sa môžu povoliť len pod podmienkou , že sa dohodne splatnosť celej pohľadávky v prípade nesplnenia niektorej splátky.45)
(4)
Pri povoľovaní splátok a odkladu zaplatenia dlhu občanovi je organizácia povinná dohodnúť, že v prípade zlepšenia majetkových a zárobkových pomerov dlžníka povolenie splátok a odkladu zaplatenia dlhu odvolá.
§18 Odpustenie dlhu
(1)
Zo závažných dôvodov, najmä sociálnych, môže organizácia na žiadosť dlžníka dlh celkom alebo čiastočne odpustiť.
(2)
Odpustiť dlh nie je prípustné, ak vznikol v súvislosti s úmyselnou trestnou činnosťou alebo ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu, organizácii alebo štátnemu podniku, a to do výšky tejto pohľadávky, ledaže by sa dlžník vzdal pohľadávky až do výšky svojho záväzku. Rovnako nemožno dlh odpustiť, ak dlžník má majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho dôvodu, že ho v čase vymáhania nemožno predať. Odpustením dlhu záväzok dlžníka zaniká.
(3)
Dlh nemožno odpustiť, ak dlžníkom je socialistická organizácia.
§19 Dočasné upustenie od vymáhania pohľadávky štátu
Ak je pohľadávka štátu prechodne nevymožiteľná, je organizácia oprávnená dočasne upustiť od jej vymáhania; musí však ďalej zabezpečovať, aby sa táto pohľadávka nepremlčala alebo aby nezanikla. Len čo odpadnú dôvody dočasného upustenia od vymáhania pohľadávky, je organizácia povinná usilovať sa o jej včasné vymoženie.
Trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky
§20
Organizácia je oprávnená trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak
a)
nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je podklad pre to, aby súd alebo iný príslušný orgán určil výšku podľa úvahy, ak pohľadávku dlžník dobrovoľne neuhradil,
b)
dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,46)
c)
pohľadávka sa premlčala a dlžník odmieta dlh dobrovoľne uhradiť,
d)
zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo úspešné.
§21
(1)
Organizácia je ďalej oprávnená trvale upustiť od vymáhania pohľadávky nepresahujúcej 300 Kčs (nepatrná pohľadávka), ak ju dlžník dobrovoľne nezaplatil.
(2)
Proti tomu istému dlžníkovi, ktorým je občan, sa môže od vymáhania pohľadávky upustiť iba raz v kalendárnom roku, ledaže by súčet pohľadávky, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávky, od vymáhania ktorej sa má upustiť, nepresiahol 300 Kčs.
§22
Na platnosť nakladania s pohľadávkou štátu vyššou ako 250 000 Kčs podľa § 18 a 20 proti občanovi alebo inej organizácii než socialistickej potrebuje organizácia riadená federálnym ústredným orgánom štátnej správy schválenie Federálneho ministerstva financií; organizácie riadené ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky potrebujú schválenie príslušného ministerstva financií, cien a miezd.
§23
(1)
Pri nakladaní s pohľadávkou podľa § 18 až 22 je rozhodná ich výška včítane príslušenstva v čase, keď k jej odpusteniu alebo upusteniu od vymáhania dochádza. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodná úhrnná výška všetkých pohľadávok.
(2)
Nakladanie s pohľadávkami podľa § 16 až 22 musí mať písomnú formu.
§24
Ustanovenie § 16 až 23 sa nepoužijú, ak nakladanie s pohľadávkami štátu upravujú osobitné predpisy.47)
§25
(1)
Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorých by mohla štátu vzniknúť majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých možno pohľadávku odpustiť. Ustanovenie § 22 platí obdobne.
(2)
Organizácie sú oprávnené v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom uznať nárok uplatnený proti štátu v takom rozsahu, v akom sú oprávnené nakladať s pohľadávkami štátu.
§26 Cenné papiere
Pre právo hospodárenia s cennými papiermi a nakladanie s nimi primerane platia § 4, 6, 12 až 14 tejto vyhlášky; pre právo hospodárenia s pohľadávkami z cenných papierov primerane platia ustanovenia § 15 a nasledujúce, ako aj osobitné predpisy.48)

ŠTVRTÁ ČASŤ | NAKLADANIE S POHĽADÁVKAMI A INÝMI MAJETKOVÝMI PRÁVAMI ORGANIZÁCIÍ

§27 Pohľadávky a iné majetkové práva organizácií
(1)
Organizácie sú pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami povinné postupovať s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu.
(2)
Pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, postupujú organizácie pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami podľa § 15 ods. 1 a 3, § 17 až 24 a 26 s týmito výnimkami:
a)
v prípadoch podľa ustanovenia § 22 schvaľujú nakladanie s pohľadávkami organizácií príslušné riadiace ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory,
b)
tieto ustanovenia sa nevzťahujú na pohľadávky a iné majetkové práva štátnych sporiteľní a štátnych poisťovní vyplývajúce z ich predmetu činnosti.
(3)
Ustanovenia § 25 pre organizácie platia primerane.

PIATA ČASŤ | DOHĽAD A SANKCIE

§28 Dohľad
(1)
Orgány hospodárskeho riadenia49) sú povinné dohliadať na riadne plnenie povinností vyplývajúcich z práva hospodárenia s národným majetkom organizáciami, ktoré riadia. V rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti sú povinné dohliadať, či nimi riadené organizácie plnia povinnosti uložené právnymi predpismi o hospodárení s národným majetkom a vyplývajúce z opatrení uložených im na odstránenie nedostatkov. Ak zistia závady, sú povinné voči vedúcim pracovníkom organizácií vyvodiť dôsledky podľa osobitných predpisov.50)
(2)
Odstránenie závad orgánmi hospodárskeho riadenia vykonávajúcimi dohľad ide na náklady organizácie, ktorá má právo hospodárenia s národným majetkom.

ŠIESTA ČASŤ | HOSPODÁRENIE S NÁRODNÝM MAJETKOM ŠTÁTNYMI PODNIKMI

§30
Hospodárenie s národným majetkom štátnymi podnikmi upravuje zákon o štátnom podniku, iné osobitné predpisy a § 31 a 35 tejto vyhlášky.
§31
(2)
Štátne podniky sú povinné za podmienok ustanovených v § 12 ods. 4 až 7 uzavrieť zmluvu o prevode práva hospodárenia k nehnuteľnostiam.
(4)
Štátne podniky sú povinné za podmienok ustanovených v § 14 ods. 5 uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k budovám a stavbám postaveným na pozemku určenom právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu inej socialistickej organizácie než štátnej.
(5)
Štátne podniky sú povinné pri výkone práva hospodárenia s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu postupovať podľa tretej časti tejto vyhlášky.

SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§32
Rozpočtovým a príspevkovým organizáciám môžu riadiace alebo spravujúce orgány určiť,
a)
v ktorých prípadoch je na účinnosť zmlúv o nadobúdaní vecí do celospoločenského vlastníctva, o prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom potrebné ich schválenie,
b)
kedy je potrebné na nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu a na nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami organizácií podľa tretej a štvrtej časti tejto vyhlášky ich schválenie.
§33
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky obdobne platia pre koncernové podniky a koncernové účelové organizácie.55)
(2)
Na nadobúdanie vecí do celospoločenského vlastníctva podľa § 2 a 3 a na dispozície s národným majetkom podľa § 8, 12, 14, 16 až 24 a 27 koncernovými podnikmi a koncernovými účelovými organizáciami je potrebné schválenie koncernu, pokiaľ tak ustanovuje štatút.
§34
Konania o uložení sankcií podľa § 33 vyhlášky č. 90/1984 Zb. začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§35
Zo závažných dôvodov možno v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku z ustanovení § 3 ods. 5 a 6, § 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 6, 8 až 10, § 18 ods. 2 a 3, § 27 ods. 2, § 31 ods. 1 až 3 a 6. Pre štátne podniky založené a organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi štátnej správy je príslušné povoliť výnimku Federálne ministerstvo financií. Pre štátne podniky založené a organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy republík alebo národnými výbormi, pre národné výbory a organizácie nimi spravované povoľujú výnimky príslušné ministerstvá financií, cien a miezd.
§36
Zrušuje sa vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku.
§37
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.
Minister:

Ing. Žák v. r.
4)
§ 152 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5)
Napr. vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a Predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve.
8)
Výnos Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu, Slovenského cenového úradu č. V-6/88 z 21.3.1988 o cenách dojednávaných dohodou (registrovaný v čiastke 10/1988 Zb.).
11)
Napr. vyhláška Českého cenového úradu č. 128/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, vyhláška Slovenského cenového úradu č. 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
12)
§ 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka. Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku.
13)
Napr. § 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v úplnom znení vyhlásenom pod č. 55/1984 Zb., § 32 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch, § 8 až 10, § 24 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).
15)
Napr. § 11 ods. 3 zákona č. 61/1977 Zb., § 32 zákona č. 138/1973 Zb.
16)
§ 17 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 37/1967 Zb. na vykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch.
17)
§ 2 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
18)
§ 3 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky československej č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
19)
Zákon č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií a vykonávacie predpisy k nemu, najmä nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií. Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 154/1971 Zb. o účtovníctve v znení vyhlášky č. 86/1980 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 155/1971 Zb. o inventarizáciách hospodárskych prostriedkov.
20)
Napr. § 8 zákona Českej národnej rady č. 20/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, § 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti , § 7 ods. 4 zákona č. 54/1959 Zb. o múzeách a galériách, § 12 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 109/1961 Zb. o múzeách a galériách, smernice Ministerstva kultúry Českej socialistickej republiky z 8.7.1969 č. 10 284/1969 o evidencii a revízii knižničných fondov v knižniciach jednotnej sústavy (registrované v čiastke 29/1977 Zb.).
21)
Položka 22 prílohy B zákona Českej národnej rady č. 146/1971 Zb. a položka 21 prílohy D zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorými sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy.
22)
Vládne nariadenie č. 68/1960 Zb. o hospodárení s kovovým odpadom a zbernými surovinami. Vyhláška Ministerstva vnútra Českej socialistickej republiky č. 118/1971 Zb. o hospodárení so zbernými surovinami v znení vyhlášky č. 109/1974 Zb. a vyhlášky č. 137/1978 Zb. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1972 Zb. o hospodárení so zbernými surovinami v znení vyhlášky č. 110/1974 Zb. a vyhlášky č. 138/1978 Zb. Vyhláška Ministerstva hutníckeho priemyslu a rudných baní č.106/1960 Zb. o hospodárení kovovým odpadom v znení vyhlášky Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č. 103/1981 Zb.
24)
§ 41 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 113/1985 Zb. o cenách. § 16 vyhlášky č. 128/1984 Zb.§ 16 vyhlášky č. 129/1984 Zb.
25)
Príloha 1 vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 95/1976 Zb. o jednotnom triedení základných prostriedkov v znení čl. II vyhlášky č. 156/1980 Zb.
26)
§ 6 vyhlášky č. 162/1980 Zb.
27)
§ 14 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, úplné znenie č. 124/1976 Zb.
28)
31)
Príloha B položka 5 zákona Českej národnej rady č. 137/1982 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorými sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy.
33)
Napr. vyhláška Ústrednej správy spojov č. 111/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o telekomunikáciách, v znení vyhlášky Federálneho ministerstva spojov a Federálneho ministerstva vnútra č. 92/1974 Zb. o povoľovaní amatérskych vysielacích rádiových staníc a vyhlášky Federálneho ministerstva spojov č. 148/1984 Zb., § 3 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), § 13 vyhlášky Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 175/1975 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia plynárenského zákona, § 5 zákona č. 44/1988 Zb.
34)
Napr. staré stroje a zariadenia určené na muzeálne účely.
36)
Napr. výnos V-6/88, vyhláška č. 128/1984 Zb., vyhláška č. 129/1984 Zb., vyhláška č. 113/1985 Zb.
37)
Zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb.
38)
§ 13 zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb.
39)
Zákon č. 243/1949 Zb. o účastinných spoločnostiach.
40)
§ 636 a nasl. zákona č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu).
42)
Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 1/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
43)
Vládne nariadenie č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru.
44)
Napr. zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, vyhláška Úradu pre vynálezy a objavy č. 28/1986 Zb. o správe vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov a ich plánovitom využívaní v národnom hospodárstve, zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve.
47)
Napr. vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov, vyhláška č. 136/1985 Zb.
48)
Zákon č. 142/1970 Zb. o devízovom hospodárstve.
50)
Napr. § 8 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), úplné znenie č. 148/1973 Zb., § 76 a nasledujúce, § 172 a nasledujúce Zákonníka práce.
51)
§ 1 a 3 zákona Českej národnej rady č. 33/1970 Zb. o finančných správach. § 1 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 115/1970 Zb. o finančných správach.
52)
Zákon č. 71/1967 Zb.
53)
Zákon č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu československej federácie a o zásadách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík (rozpočtové pravidlá). Zákon Českej národnej rady č. 60/1971 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu Českej socialistickej republiky a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami (rozpočtové pravidlá republiky). Zákon Slovenskej národnej rady č. 32/1971 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami (rozpočtové pravidlá).
54)
Zákon č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku.
55)
Čl. III zákona č. 98/1988 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník.